Kāśikāvṛttī1:
vakārayakārayoḥ padāntayoḥ avarṇapūrvayoḥ lopo bhavati śākalyasya ācāryasya mate
See More
vakārayakārayoḥ padāntayoḥ avarṇapūrvayoḥ lopo bhavati śākalyasya ācāryasya matena aśi
parataḥ. ka āste kayāste. kāka āste, kākayāste. asmā uddhara, asmāyuddhara. dvā
atra, dvāvatra. asā ādityaḥ, asāvādityaḥ. śākalyagrahaṇaṃ vibhāṣārtham. tena yadā 'pi
laghu prayatnataro na bhavati ādeśaḥ, tadāpi vyoḥ pakṣe śravaṇaṃ bhavati.
Kāśikāvṛttī2:
lopaḥ śākalyasya 8.3.19 vakārayakārayoḥ padāntayoḥ avarṇapūrvayoḥ lopo bhavati
See More
lopaḥ śākalyasya 8.3.19 vakārayakārayoḥ padāntayoḥ avarṇapūrvayoḥ lopo bhavati śākalyasya ācāryasya matena aśi parataḥ. ka āste kayāste. kāka āste, kākayāste. asmā uddhara, asmāyuddhara. dvā atra, dvāvatra. asā ādityaḥ, asāvādityaḥ. śākalyagrahaṇaṃ vibhāṣārtham. tena yadā 'pi laghuprayatnataro na bhavati ādeśaḥ, tadāpi vyoḥ pakṣe śravaṇaṃ bhavati.
Nyāsa2:
lopaḥ śākalyasya. , 8.3.19 otaḥ parayovryorlopo nityaṃ vakṣyati. tasmādavarṇapūr
See More
lopaḥ śākalyasya. , 8.3.19 otaḥ parayovryorlopo nityaṃ vakṣyati. tasmādavarṇapūrvayorayaṃ vidhirvajñāyata ityāha--"avarṇapūrvayoḥ" ityādi.
"śākalyagrahaṇaṃ vibhāṣārtham()" (iti). nanu ca śākaṭāyanasya matena laghuprayatnataro vihitaḥ. tatrānta reṇāpi śākalyagrahaṇaṃ pākṣika eva vidhirvijñāsyate; anyathā hi["hi"--nāsti kāṃu.pāṭhe] laghuprayatvavidhānamanarthakaṃ syāt(), ta()tkaśākalyagrahaṇena? ityata āha--"tene" ityādi. asati hi śākalyagrahaṇe vibhāṣārthe laghuprayatnatareṇa mukte nityo lopaḥ syāt(), tataścālaghuprayatnatarayorvyoḥ pakṣe śravaṇaṃ na syāt(). śākalyagrahaṇe tu sati lopo vikalpyate. tena tayorapi pakṣe śravaṇaṃ siddhaṃ bhavati. evañca trīṇi rūpāṇi bhavanti--ekaṃ laghuprayatnatarapakṣe, dvitīyaṃ lopapakṣe, tṛtīyaṃ tūbhayorabhāvapakṣe॥
Laghusiddhāntakaumudī1:
avarṇapūrvayoḥ padāntayoryavayorlopo vāśi pare.. Sū #30
Laghusiddhāntakaumudī2:
lopaḥ śākalyasya 30, 8.3.19 avarṇapūrvayoḥ padāntayoryavayorlopo vāśi pare॥
Bālamanoramā1:
gurau utka ityatra ecāṃ krameṇa ayavāyāvādeśeṣu kṛteṣu yakāravakārayorvaikalpi Sū #68
See More
gurau utka ityatra ecāṃ krameṇa ayavāyāvādeśeṣu kṛteṣu yakāravakārayorvaikalpikaṃ lopaṃ
vidhatte–lopaḥ śākalyasya. `bho bhago' ityato'pūrvasyeti, aśīti cānuvartate.
`vyorlaghuprayatne'tyato vyorityanuvartate. vakārayakārayorityarthaḥ. apūrvasyeti ca
vyorityasya viśeṣaṇam. avarṇaḥ pūrvo yasmātsa apūrvaḥ. apūrvasya vasya yasya ceti
pratyekamanvayābhiprāyamekavacanam. padasyetyadhikṛtamavarṇapūrvakābhyāṃ yakāravakārābhyāṃ
viśeṣyate. viśeṣaṇatvācca vyoriti tadantatā labhyate. tataścā'varṇapūrvo yo vakāro
yakāraśca, tadantapadasya lopaḥ syādaśi parata ityarthaḥ. alo.ñantyaparibhāṣayā
tādṛśapadāntasyeti labhyate. śākalyagrahaṇānmatāntare na bhavatīti gamyate. tataśca
phalitamāha–avarṇapūrvayorityādinā. `vyo'rityanuvṛttavapi varṇasamāmnāye yakārasya
prāthamyādyavayorityuktam. na ca śākalyavaṃśyānāmeva puruṣāṇāmetallopānusaraṇaṃ
nānyeṣāmiti puruṣabhedena vyavasthārthameva śākalyagrahaṇaṃ kuto na syāditi vācyam, `na
veti vibhāṣe'ti sūtrabhāṣye `ācāryadeśaśīlane ca tadviṣayate'ti prastutya `iko
hyasvo'ṅyo gālavasya ' `prācāmavṛddha#ā'dityādau gālavādyācāryagrahaṇaṃ,
prācāmudīcāmityādideśaviśeṣagrahaṇaṃ ca aviśeṣeṇa vikalpārthameva, natu
tattadvaṃśyatattaddeśabhedena prayogavyavasthārthamiti siddhāntitatvāt. nanu hare
ehītyatra ayādeśe yakārasya lope sati `omāṅośce'ti pararūpaṃ syāt. viṣṇo-
iha,śriyai-udyataḥ, gurau-utka ityatra avāyāvādeśeṣu vakārayakālope ādguṇa #iti guṇaḥ
syādityata āha–pūrvatreti. vakārayakārayorlopasyā'siddhatvena tābhyāṃ
vyavahitatayā.ñacparakatvā'bhāvādāśaṅkito'csandhirna bhavatītyarthaḥ.
tadevamiksandhirecsandhiśca nirūpitaḥ. tadubhayatrātiprasaṅgamāśaṅkya samādhatte–
kānītyādinā. `yadyapi, tathāpī'tyadhyāhāryam. kāni santi, kau sta ityatra yadyapi
yaṇāvādeśo prāptau tathāpi na bhavata ityanvayaḥ. nanvatra ikāraukārayoḥ
sakāraparakatvādac?parakatvā'bhāvāt kathaṃ yaṇāvoḥ prāptirityata āha–asterallopasya
sthānivadbhāveneti. as?dhātorādādikāllaṭiprathamapuruṣabahuvacane `santī'ti rūpam.
prathamapuruṣadvivacane tu `sta' iti rūpam. ubhayatrāpi `śnasorallopaḥ' iti
dhātvāderakārasya lopa iti sthitiḥ. tatrā'llopasya
sthānivattvenā'ctvādikāraukārayoracparakatlādyaṇāvādeśau prāpnuta ityarthaḥ. na ca
sthānivadādeśo 'nalvidhāviti sthānivadbhāvo'tra na sambhavati. allopasya sthānibhūto
yo'kārastaṃ paraṃ nimittatvenāśritya pravartamānayoryaṇāvādeśavidhyoḥ
sthānyalāśrayatvāditi vācyam, `acaḥ parasmin pūrvavidhau' iti
sthānivadbhāvopapatteḥ. allopasya kṅiti pare vidhīyamānasya paranimittakājādeśatayā
tatsthānībhūtādakārātpūrvatvena dṛṣṭayorikārokārayoryaṇāvādeśavidhau `acaḥ
parasmi'nniti pravṛtteriti bhāvaḥ.
Bālamanoramā2:
lopaḥ śākalyasya 68, 8.3.19 hare ehi, viṣṇo iha, śriyai udyataḥ, gurau utka itya
See More
lopaḥ śākalyasya 68, 8.3.19 hare ehi, viṣṇo iha, śriyai udyataḥ, gurau utka ityatra ecāṃ krameṇa ayavāyāvādeśeṣu kṛteṣu yakāravakārayorvaikalpikaṃ lopaṃ vidhatte--lopaḥ śākalyasya. "bho bhago" ityato'pūrvasyeti, aśīti cānuvartate. "vyorlaghuprayatne"tyato vyorityanuvartate. vakārayakārayorityarthaḥ. apūrvasyeti ca vyorityasya viśeṣaṇam. avarṇaḥ pūrvo yasmātsa apūrvaḥ. apūrvasya vasya yasya ceti pratyekamanvayābhiprāyamekavacanam. padasyetyadhikṛtamavarṇapūrvakābhyāṃ yakāravakārābhyāṃ viśeṣyate. viśeṣaṇatvācca vyoriti tadantatā labhyate. tataścā'varṇapūrvo yo vakāro yakāraśca, tadantapadasya lopaḥ syādaśi parata ityarthaḥ. alo.ñantyaparibhāṣayā tādṛśapadāntasyeti labhyate. śākalyagrahaṇānmatāntare na bhavatīti gamyate. tataśca phalitamāha--avarṇapūrvayorityādinā. "vyo"rityanuvṛttavapi varṇasamāmnāye yakārasya prāthamyādyavayorityuktam. na ca śākalyavaṃśyānāmeva puruṣāṇāmetallopānusaraṇaṃ nānyeṣāmiti puruṣabhedena vyavasthārthameva śākalyagrahaṇaṃ kuto na syāditi vācyam, "na veti vibhāṣe"ti sūtrabhāṣye "ācāryadeśaśīlane ca tadviṣayate"ti prastutya "iko hyasvo'ṅyo gālavasya " "prācāmavṛddha#ā"dityādau gālavādyācāryagrahaṇaṃ, prācāmudīcāmityādideśaviśeṣagrahaṇaṃ ca aviśeṣeṇa vikalpārthameva, natu tattadvaṃśyatattaddeśabhedena prayogavyavasthārthamiti siddhāntitatvāt. nanu hare ehītyatra ayādeśe yakārasya lope sati "omāṅośce"ti pararūpaṃ syāt. viṣṇo-iha,śriyai-udyataḥ, gurau-utka ityatra avāyāvādeśeṣu vakārayakālope ādguṇa #iti guṇaḥ syādityata āha--pūrvatreti. vakārayakārayorlopasyā'siddhatvena tābhyāṃ vyavahitatayā.ñacparakatvā'bhāvādāśaṅkito'csandhirna bhavatītyarthaḥ. tadevamiksandhirecsandhiśca nirūpitaḥ. tadubhayatrātiprasaṅgamāśaṅkya samādhatte--kānītyādinā. "yadyapi, tathāpī"tyadhyāhāryam. kāni santi, kau sta ityatra yadyapi yaṇāvādeśo prāptau tathāpi na bhavata ityanvayaḥ. nanvatra ikāraukārayoḥ sakāraparakatvādac()parakatvā'bhāvāt kathaṃ yaṇāvoḥ prāptirityata āha--asterallopasya sthānivadbhāveneti. as()dhātorādādikāllaṭiprathamapuruṣabahuvacane "santī"ti rūpam. prathamapuruṣadvivacane tu "sta" iti rūpam. ubhayatrāpi "śnasorallopaḥ" iti dhātvāderakārasya lopa iti sthitiḥ. tatrā'llopasya sthānivattvenā'ctvādikāraukārayoracparakatlādyaṇāvādeśau prāpnuta ityarthaḥ. na ca sthānivadādeśo'nalvidhāviti sthānivadbhāvo'tra na sambhavati. allopasya sthānibhūto yo'kārastaṃ paraṃ nimittatvenāśritya pravartamānayoryaṇāvādeśavidhyoḥ sthānyalāśrayatvāditi vācyam, "acaḥ parasmin pūrvavidhau" iti sthānivadbhāvopapatteḥ. allopasya kṅiti pare vidhīyamānasya paranimittakājādeśatayā tatsthānībhūtādakārātpūrvatvena dṛṣṭayorikārokārayoryaṇāvādeśavidhau "acaḥ parasmi"nniti pravṛtteriti bhāvaḥ.
Tattvabodhinī1:
lopaḥ śākalyasya. avarṇapūrvayoḥ kim ?, dadhyatra. madhvatra. aśi para iti. eta Sū #57
See More
lopaḥ śākalyasya. avarṇapūrvayoḥ kim ?, dadhyatra. madhvatra. aśi para iti. etacca
`bhobhago' iti sūtrādanuvartate. aśi kim ?. vṛkṣavyakaroti. atra lopo mā bhūt. na
cātra ṭilopasya sthānivadbhāvena nirvāhaḥ, `pūrvatrāsiddhe na
sthāniva'dityabhyupagamāt. na caivamapi `hali sarveṣā'miti nityaṃ lopaḥ syāditi
śaṅkyam ; tatra `aśi' ityanuvarttya aśā halo viśeṣaṇāt. `lopo vyorvalī'ti
lopastu na śaṅkanīya eva, (ṭilopasya ṇilopasya vā) sthānivattvanneti `na padānte'ti
sūtra evoktatvāt. hara ehīti. `omāṅośce'ti pararūpaṃ prāptam.
Tattvabodhinī2:
lopaḥ śākalyasya 57, 8.3.19 lopaḥ śākalyasya. avarṇapūrvayoḥ kim?, dadhyatra. ma
See More
lopaḥ śākalyasya 57, 8.3.19 lopaḥ śākalyasya. avarṇapūrvayoḥ kim?, dadhyatra. madhvatra. aśi para iti. etacca "bhobhago" iti sūtrādanuvartate. aśi kim?. vṛkṣavyakaroti. atra lopo mā bhūt. na cātra ṭilopasya sthānivadbhāvena nirvāhaḥ, "pūrvatrāsiddhe na sthāniva"dityabhyupagamāt. na caivamapi "hali sarveṣā"miti nityaṃ lopaḥ syāditi śaṅkyam ; tatra "aśi" ityanuvarttya aśā halo viśeṣaṇāt. "lopo vyorvalī"ti lopastu na śaṅkanīya eva, (ṭilopasya ṇilopasya vā) sthānivattvanneti "na padānte"ti sūtra evoktatvāt. hara ehīti. "omāṅośce"ti pararūpaṃ prāptam. tanniṣedhāditi. naca sthānivattvaniṣedhe'pi "asiddhaṃ bahiraṅgamantaraṅge" ityallopasyā'siddhatvādyaṇāvādeśau sta eveti vācyam, padadvayāśrayatvena tayoreva bahiraṅgatvāt. "nājānantarye" iti niṣedhācca.
1.Source: Arsha Vidya Gurukulam
2.Source: Sanskrit Documents