Grammatical Sūtra: एकाचो बशो भष् झषन्तस्य स्ध्वोः ekāco baśo bhaṣ jhaṣantasya sdhvoḥ
Individual Word Components: ekācaḥ baśaḥ bhaṣ jhaṣantasya sdhvoḥ Sūtra with anuvṛtti words: ekācaḥ baśaḥ bhaṣ jhaṣantasya sdhvoḥ padasya (8.1.16 ), pūrvatra (8.2.1 ), asiddham (8.2.1 ), jhali (8.2.26 ), ante (8.2.29 ), dhātoḥ (8.2.32 ) Type of Rule: vidhiPreceding adhikāra rule: 8.2.1 (1pūrvatra asiddham)
Description:
Source:Laghusiddhānta kaumudī (Ballantyne)
For the letters ((ba)), ((ga)), (( a)) or ((da)) in the beginning of a monosyllable, and belonging to a root, and which ends in ((jha)), ((bha)), ((gha)), (( ha)) or (( ha)), there is substituted ((bha)), ((gha)), (( ha)) or ((dha)) respectively, before ((sa)) or ((dhva)), or at the end of a pada (word). Source: Aṣṭādhyāyī 2.0
The substitute phonemes denoted by the siglum bha̱Ṣ (bh, gh, ḍh and dh) [respectively 1.3.10] replace the phonemes denoted by the siglum baŚ (b, g, ḍ, d) constituting a part of a mono-syllabic verbal stem (ékāC-aḥ) ending in the siglum jhaṢ (-°anta-sya: jh, bh, gh, ḍh, dh: voiced aspirate stops) [before 1.1.66 the non-nasal consonants 26] °s and °dhv-° [and also at the end of 29 a padá 1.16]. Source: From Aṣṭādhyāyī of Pāṇini In Roman Transliteration translated by Sumitra M. Katre, Copyright © 1987. Courtesy of the University of Texas Press.
Commentaries:
Kāśikāvṛttī1 : dhātoravayavo ya ekāc jhaṣantaḥ tadavayavasya baśaḥ sthāne bhaṣādeśo bha va ti j ha See More
dhātoravayavo ya ekāc jhaṣantaḥ tadavayavasya baśaḥ sthāne bhaṣādeśo bhavati jhali sakāre dhvaśabde ca
parataḥ padānte ca. atra catvaro baśaḥ sthānino bhaṣādeśāścatvāra eva, tatra
saṅkhyātānudeśe prāpte ḍakārasya sthānino 'bhāvāt ḍhakārādeśo na bhavati? āntaryato
vyavasthā vijñāsyate. budha bhotsyante. abhuddhvam. arthabhut. guha nighokṣyate.
nyaghūḍhvam. parṇaghuṭ. duha dhokṣyate. adhugdhvam. godhuk. ajarghāḥ gudheḥ
yaṅlugantasya laṅi sipi labhūpadhaguṇe kṛte sipo halṅyādilope ca dhātoḥ avayavasya ekāco
baśaḥ sthāne bhaṣbhāvaḥ, tato dhakārasya jaśtvam, daśca 8-2-75 iti rutvam, ro ri
8-3-14) iti pūrvarephasya lopaḥ, ḍhralope pūrvasya dīrgho 'ṇaḥ (*6,3.111 iti
dīrghatvam. gadarbhayateḥ apratyayaḥ gardhap. ekācaḥ iti kim? dāmaliham icchati
dāmalihyati, dāmalihyaterapratyayaḥ, dāmaliṭ. asati hyekājgrahaṇe dhātoḥ ityetad
baśo viśeṣaṇaṃ syāt. baśaḥ iti kim? krudha krotsyati. jhaṣantasya iti kim?
dāsyati. sdhvoḥ iti kim? boddhā. voddhum. boddhavyam. dhakārasya bakāropasṛṣṭasya
grahaṇaṃ kim? dādaddhi. dadha dhāraṇe ityetasya yaṅluki loṭi hujhalbhyo herdhiḥ
6-4-101 iti dhibhāve satyetad bhavati.
Kāśikāvṛttī2 : ekāco baśo bhaṣ jhaṣantasya sdhvoḥ 8.2.37 dhātoravayavo ya ekāc jhaṣant aḥ t ad av See More
ekāco baśo bhaṣ jhaṣantasya sdhvoḥ 8.2.37 dhātoravayavo ya ekāc jhaṣantaḥ tadavayavasya baśaḥ sthāne bhaṣādeśo bhavati jhali sakāre dhvaśabde ca parataḥ padānte ca. atra catvaro baśaḥ sthānino bhaṣādeśāścatvāra eva, tatra saṅkhyātānudeśe prāpte ḍakārasya sthānino 'bhāvāt ḍhakārādeśo na bhavati? āntaryato vyavasthā vijñāsyate. budha bhotsyante. abhuddhvam. arthabhut. guha nighokṣyate. nyaghūḍhvam. parṇaghuṭ. duha dhokṣyate. adhugdhvam. godhuk. ajarghāḥ gudheḥ yaṅlugantasya laṅi sipi labhūpadhaguṇe kṛte sipo halṅyādilope ca dhātoḥ avayavasya ekāco baśaḥ sthāne bhaṣbhāvaḥ, tato dhakārasya jaśtvam, daśca 8.2.75 iti rutvam, ro ri 8.3.14 iti pūrvarephasya lopaḥ, ḍhralope pūrvasya dīrgho 'ṇaḥ 6.3.110 iti dīrghatvam. gadarbhayateḥ apratyayaḥ gardhap. ekācaḥ iti kim? dāmaliham icchati dāmalihyati, dāmalihyaterapratyayaḥ, dāmaliṭ. asati hyekājgrahaṇe dhātoḥ ityetad baśo viśeṣaṇaṃ syāt. baśaḥ iti kim? krudha krotsyati. jhaṣantasya iti kim? dāsyati. sdhvoḥ iti kim? boddhā. voddhum. boddhavyam. dhakārasya bakāropasṛṣṭasya grahaṇaṃ kim? dādaddhi. dadha dhāraṇe ityetasya yaṅluki loṭi hujhalbhyo herdhiḥ 6.4.101 iti dhibhāve satyetad bhavati.
Nyāsa2 : ekāco baśo bhaṣ? jhaṣantasya sdhvoḥ. , 8.2.37 "dhātoḥ" 8.2.32 it i ya dī See More
ekāco baśo bhaṣ? jhaṣantasya sdhvoḥ. , 8.2.37 "dhātoḥ" 8.2.32 iti yadīhānuvatrtate tadavayavaṣaṣṭha()ntamekāco viśeṣaṇam(). "jhaṣantasya" ityetadapi samānādhikaraṇaṃ tasyaiva viśeṣaṇam(). "ekācaḥ" ityetadavayavaṣaṣṭha()ntaṃ baśaḥ. "tadavayavasya" iti. tasyāvayavastadavayavaḥ. yo'sau dhātoravayava ekāj? jhaṣantastasya, tadityanenābhisambadhyate. "jhali parataḥ" ityanena jhalītyanuvatrtate 8.2.26, tasya sakāro viśeṣaṇamiti darśayati. kimarthaṃ panarjhalītyanuvatrtate? padāntasyetyanuvṛttiryathā syāt(); anyathā jhalītyasmin? nivatrtamāne tatsambaddhaṃ padāntagrahaṇamapi nivatrtata, tataśca padānte na sidhyet(). nanu ca svaritatvāt? padāntasyesyānuvṛttirbhaviṣyati? tahrranenāpi prakāreṇākhyāyate mandadhiyāṃ sukhapratipattye. "dhvaśabde ca" iti. atra jhalītyetannāpekṣate, asambhavāt(). na hi kaścit? jhal? dhvaśabdo'sti; tasya pratyāhāreṣvasanniveśāt(). "bhotsyate" ["bhotsyante"--kāśikā, padamañjarī ca] iti. "budha avagamane" (dhā.pā.858), lṛṭ(), syaḥ, "khari ca" 8.4.54 iti cattrvam()--takāraḥ, anudāttettvādātmanepadam(). atra budherdhātovryapadeśivadbhāvena svarūpamevaikājavayavo jhaṣantaḥ, tadavayavo bakāro baśa, asyāntaratamyādoṣṭha()sya sthāna oṣṭhya eva bhakāro bhaviṣyati. evamanyatrāpi vijñeyam(). "abhudhvam()" ["abuddha" iti prāṃu.pāṭhaḥ] "ṣaḍhoḥ kaḥ si" 8.2.41 iti katvam(), "ādeśapratyayayoḥ" 8.3.59 iti ṣatvam(). "nyaghūḍhvam()" iti. "ḍhralope pūrvasya dorgho'ṇaḥ" 6.3.110. "dhokṣyate" iti. duho lṛṭ(), "dāderdhātordhaḥ" 8.2.32, tasya "khali ca" 8.4.54 iti catrvam()--kakāraḥ.
"ajarghāḥ" iti. "gudhu abhikāṅkṣāyām()" (dhā.pā.1246), yaṅ(), dvirvacanam(), halādiśeṣaḥ, "urat()" 7.4.66 ityatvam(), "kuhoścuḥ" 7.4.62 iti cutvam(), "yaṅo'ci ca" 2.4.74 yaṅluk(), "rugrikau ca luki" 7.4.91 iti ruk(). jagṛdha iti sthite iṅādayo vidheyāḥ. atra mukhya eva gṛdha ityayaṃ dhātorjhaṣanto'vayavaḥ.
"gardabhayateḥ" iti. gardabhaśabdāt? tadācaṣṭa iti ṇic(), "ṇāviṣṭhavat? prātipadikasya" (vā.813) iti ṭilopaḥ. atra garvabhītyayaṃ mukhya eva dhātorjhaṣanto'vayavaḥ.
"apratyayaḥ" iti. aśrāvipratyayaḥ kvibādirapratyaya ityucyate. "dāmaliṭ()" iti. atra "hoḍhaḥ" 8.2.31 iti ḍhatve kṛte jhaṣantatāyāmupajātāyāmekājgrahaṇādbhaṣbhāṣo na bhavati. nanu cātra dvāvekājavayavau--dakārādirmakārāntaḥ, lakārādirjhaṣantaśca; tayoścāsatyapyekājgrahaṇe naiva bhaṣbhāvaḥ prasajyate. tathā hi-yo jhaṣantastasya vaś? na vidyate, yastu dakārādirmakārāntastasya vaś? vidyate, jhaṣantatā tu nāsti, tadanarthamekājgrahaṇam()? ityata āha--"asatyekājagrahaṇe" ityādi. vaśo viśeṣaṇaṃ vyavacchedārtham(). vyavacchedo'rthaḥ prayojanaṃ yasya tattatho ktam(). yadyekājgrahaṇaṃ na syāt(), tato'nyasyehāśrutatvāt(), baśastu śrutatvācca sa eva dhātorityanena viśeṣyate na dhātoravayavo vaśiti. evaṃ ca baśo jhaṣantatā na sambhavatīti jhaṣantasyetyanena dhātureva viśeṣyate; anyasyehāsambhavāt(). tathā cāyaṃ sūtrārthaḥ syāt()--jhaṣantasya dhātoryo'vayavo baśa tasya jhali sakāre ṣve ca parataḥ padānte ca bhav? bhavatīti. a()smaśca sūtrārthaṃ dāmaliḍityatrāpi prasajyeta. bhavati dakāro'tra baś? jhaṣantasya dhātoravayavaḥ. ekāca ityetasmin? sati dhātorjhaṣantasyetyetadubhayāntasyaiva viśeṣaṇaṃ bhavati, tadapi baśaḥ. tena vṛttikāropadarśita eva sūtrārtho jāyate; tataśca na kiñcidaniṣṭamāpadyate. dāmaliḍityatra hi yo jhaṣanta ekājavayavo lakārādinaṃ tasya baś? vidyate, yasya tu vidyate dakārādirmāntasya sa jhaṣanto na bhavati.
"krotsyati" iti. "krudha kope" (dhāpā.1189). "dādadvi" iti. "dīrgho'kitaḥ" 7.4.83 ityabhyāsasya dīrghatvam().
antagrahaṇamasandehārtham(). asati hi tasmin? sandehaḥ syāt()--kimatra baśaḥ sthānitvam()? atha jhaṣaḥ? iti॥
Laghusiddhāntakaumudī1 : dhātvavayavasyaikāco jhaṣantasya baśo bhaṣ se dhve padānte ca. dhuk, dh ug . du ha Sū #254 See More
dhātvavayavasyaikāco jhaṣantasya baśo bhaṣ se dhve padānte ca. dhuk, dhug. duhau.
duhaḥ. dhugbhyām. dhukṣu..
Laghusiddhāntakaumudī2 : ekāco baśo bhaṣ jhaṣantasya sdhvoḥ 254, 8.2.37 dhātvavayavasyaikāco jhaṣ an ta sy a See More
ekāco baśo bhaṣ jhaṣantasya sdhvoḥ 254, 8.2.37 dhātvavayavasyaikāco jhaṣantasya baśo bhaṣ se dhve padānte ca. dhuk, dhug. duhau. duhaḥ. dhugbhyām. dhukṣu॥
Bālamanoramā1 : ekāco vaśo. s c dhv ca sdhvau, tayoriti vigrahaḥ. ``baśa' iti sthān aṣ aṣ ṭh ī. See More
ekāco vaśo. s c dhv ca sdhvau, tayoriti vigrahaḥ. ``baśa' iti sthānaṣaṣṭhī. ekāca'
ityavayavaṣaṣṭhī. eko'c yasyeti vigrahaḥ. jhaṣantasyetyasya śabdasyeti viśeṣyam.
ekāckasya jhaṣantaśabdenānveti. padasyetyadhikṛtaṃ `skoḥ saṃyogādyoḥ' ityato'nte
cetyanuvartate. tadāha–dhātoravayava ityādinā. nanu saṃbhavati sāmānādhikaraṇye
vaiyadhikaraṇyāśrayaṇasyā.ñanyāyyatvādekāc jhaṣanto yo dhātustadavayavasya baśa ityevānvaya
ucita ityata āha–ekāco dhātorityādi. gardabhayatīti. `tatkaroti tadācaṣṭe' iti
ṇijantasya `sanādyantāḥ' iti dātutvāttibādi. tataḥ kvibiti. gardabhi iti
ṇyantātkartari kvibityarthaḥ. kapāvitau. verlopaḥ. ṇilopa iti. `ṇeraniṭītyanene'ti
śeṣaḥ. gardhabiti. gardabhityasmātsuḥ. halṅyādilopaḥ. `ekāco baśaḥ' iti dasya dhaḥ.
`vāvasāne' iti catrvam. `ekāco dhātorjhaṣantasye'tyanvaye gardabhityasya
subdhātoranekāctvāddakārasya bhaṣbhāvo na syāt. dhātvavayavasya jhaṣantasyetyanvaye tu
dabhiti ekāco jhaṣantasya dhātvayavatvāttadavayavasya dasya bhaṣbhāvo nirbādha iti bhāvaḥ. atra
prācīnairjhalītyanuvartitam. tadayuktamityāha–jhalīti nivṛttamiti. sa#āmathryāditi.
`jhalī'tyanuvṛttau tadvaiyathryāditi bhāvaḥ. nanu jhalītyasyānuvṛttirevāstu.
sdhvorityeva na kriyatāmityata āha–teneti. jhalītyananuvartanenetyarthaḥ. dugghamiti.
duheḥ ktaḥ. kittvānna saghūpadhaguṇaḥ. `dādeḥ'ti hasya dhaḥ. `jhaṣastathordho'dhaḥ' iti
takārasya dhaḥ. `jhalāṃ jaś jhaśī'ti ghasya gaḥ. dugdhamiti rūpam. dogdheti. duhestṛc.
laghūpadhaguṇaḥ. `dādeḥ' iti hasya ghaḥ. `jhaṣastathoḥ' iti takārasya dhaḥ. `ṛduśanas' ityanaṅ.
`sarvanāmasthāne ca' iti dīrghaḥ. halṅyādilopaḥ. ` na lopaḥ' iti nakāralopaḥ, `dogdhā'
iti rūpam. jhalītyanuvṛttau ihobhayatrāpi ghatve kṛte bhaṣbhāvaḥ syāditi bhāvaḥ. nanu
duheḥ kvibantātsorlope`dādeḥ' iti ghatve kṛte dughiti jhaṣantamekāckam. tasya
dhātutvāddhātvavayavatvā'bhāvātkathamiha dakārasya bhaṣbhāvena dhakāraḥ syādityata āha–
vyapadeśidbhāveneti. viśiṣṭo'padeśo vyapadeśaḥ=mukhyavyavahāraḥ, so'syāstīti
vyapadeśī, tena tulyaṃ vyapadeśivat. dhātāveva dhātvayavayatvavyavahāro gauṇaḥ,
`rāhośśiraḥ' ityādivaditi bhāvaḥ. idaṃ ca `ādyantavadekasmi'nniti sūtre bhāṣye
spaṣṭam. dhukdugiti. kvipaḥ prāk pravṛttāyā dhātusaṃjñāyā anapāyāt `dādeḥ'
iti dhatve kṛte jhaṣantatvādbhaṣbhāve catrvavikalpa iti bhāvaḥ. duhau duhaḥ. duham duhau
duhaḥ. duhā. bhyāmādau `dādeḥ' iti ghatve kṛte svādiṣviti padatvāt
padāntatvaprayukto bhaṣbhāvaḥ. `jhalāṃ jaśo.ñante' iti jaśtvam. dhugbhiḥ. duhe
dhugbhyām dhugbhyaḥ. duhaḥ duhoḥ duhām. duh su iti sthite prakriyāṃ darśayati–
ṣatveti. ghatve kṛte bhaṣbhāve `jhalāṃ jaśo'nte' iti jaśtvena gakāraḥ. tasya `khari ce'ti
catrvasyā'siddhatvāt `ādeśapratyayayoḥ' iti ṣatve kṛte cartve dhukṣu iti
rūpamiti bhāvaḥ. `druha jighāṃsāyām,' `muha vaicittye' `ṣṇuha udgiraṇe' `ṣṇiha
prītau' ebhyaḥ kvibantebhyaḥ sorlope druherdāditvāḍḍhatvaṃ bādhitvā nityaṃ
ghatve prāpte itareṣāmadāditvādaprāpte ghatve idamārabhyate.
Bālamanoramā2 : ekāco baśobhaṣ jhaṣantasya sdhvoḥ , 8.2.37 ekāco vaśo. s c dhv ca sdhvau , ta yo ri See More
ekāco baśobhaṣ jhaṣantasya sdhvoḥ , 8.2.37 ekāco vaśo. s c dhv ca sdhvau, tayoriti vigrahaḥ. ""baśa" iti sthānaṣaṣṭhī. ekāca" ityavayavaṣaṣṭhī. eko'c yasyeti vigrahaḥ. jhaṣantasyetyasya śabdasyeti viśeṣyam. ekāckasya jhaṣantaśabdenānveti. padasyetyadhikṛtaṃ "skoḥ saṃyogādyoḥ" ityato'nte cetyanuvartate. tadāha--dhātoravayava ityādinā. nanu saṃbhavati sāmānādhikaraṇye vaiyadhikaraṇyāśrayaṇasyā.ñanyāyyatvādekāc jhaṣanto yo dhātustadavayavasya baśa ityevānvaya ucita ityata āha--ekāco dhātorityādi. gardabhayatīti. "tatkaroti tadācaṣṭe" iti ṇijantasya "sanādyantāḥ" iti dātutvāttibādi. tataḥ kvibiti. gardabhi iti ṇyantātkartari kvibityarthaḥ. kapāvitau. verlopaḥ. ṇilopa iti. "ṇeraniṭītyanene"ti śeṣaḥ. gardhabiti. gardabhityasmātsuḥ. halṅyādilopaḥ. "ekāco baśaḥ" iti dasya dhaḥ. "vāvasāne" iti catrvam. "ekāco dhātorjhaṣantasye"tyanvaye gardabhityasya subdhātoranekāctvāddakārasya bhaṣbhāvo na syāt. dhātvavayavasya jhaṣantasyetyanvaye tu dabhiti ekāco jhaṣantasya dhātvayavatvāttadavayavasya dasya bhaṣbhāvo nirbādha iti bhāvaḥ. atra prācīnairjhalītyanuvartitam. tadayuktamityāha--jhalīti nivṛttamiti. sa#āmathryāditi. "jhalī"tyanuvṛttau tadvaiyathryāditi bhāvaḥ. nanu jhalītyasyānuvṛttirevāstu. sdhvorityeva na kriyatāmityata āha--teneti. jhalītyananuvartanenetyarthaḥ. dugghamiti. duheḥ ktaḥ. kittvānna saghūpadhaguṇaḥ. "dādeḥ"ti hasya dhaḥ. "jhaṣastathordho'dhaḥ" iti takārasya dhaḥ. "jhalāṃ jaś jhaśī"ti ghasya gaḥ. dugdhamiti rūpam. dogdheti. duhestṛc. laghūpadhaguṇaḥ. "dādeḥ" iti hasya ghaḥ. "jhaṣastathoḥ" iti takārasya dhaḥ. "ṛduśanas" ityanaṅ. "sarvanāmasthāne ca" iti dīrghaḥ. halṅyādilopaḥ. " na lopaḥ" iti nakāralopaḥ, "dogdhā" iti rūpam. jhalītyanuvṛttau ihobhayatrāpi ghatve kṛte bhaṣbhāvaḥ syāditi bhāvaḥ. nanu duheḥ kvibantātsorlope"dādeḥ" iti ghatve kṛte dughiti jhaṣantamekāckam. tasya dhātutvāddhātvavayavatvā'bhāvātkathamiha dakārasya bhaṣbhāvena dhakāraḥ syādityata āha--vyapadeśidbhāveneti. viśiṣṭo'padeśo vyapadeśaḥ=mukhyavyavahāraḥ, so'syāstīti vyapadeśī, tena tulyaṃ vyapadeśivat. dhātāveva dhātvayavayatvavyavahāro gauṇaḥ, "rāhośśiraḥ" ityādivaditi bhāvaḥ. idaṃ ca "ādyantavadekasmi"nniti sūtre bhāṣye spaṣṭam. dhukdugiti. kvipaḥ prāk pravṛttāyā dhātusaṃjñāyā anapāyāt "dādeḥ" iti dhatve kṛte jhaṣantatvādbhaṣbhāve catrvavikalpa iti bhāvaḥ. duhau duhaḥ. duham duhau duhaḥ. duhā. bhyāmādau "dādeḥ" iti ghatve kṛte svādiṣviti padatvāt padāntatvaprayukto bhaṣbhāvaḥ. "jhalāṃ jaśo.ñante" iti jaśtvam. dhugbhiḥ. duhe dhugbhyām dhugbhyaḥ. duhaḥ duhoḥ duhām. duh su iti sthite prakriyāṃ darśayati--ṣatveti. ghatve kṛte bhaṣbhāve "jhalāṃ jaśo'nte" iti jaśtvena gakāraḥ. tasya "khari ce"ti catrvasyā'siddhatvāt "ādeśapratyayayoḥ" iti ṣatve kṛte cartve dhukṣu iti rūpamiti bhāvaḥ. "druha jighāṃsāyām," "muha vaicittye" "ṣṇuha udgiraṇe" "ṣṇiha prītau" ebhyaḥ kvibantebhyaḥ sorlope druherdāditvāḍḍhatvaṃ bādhitvā nityaṃ ghatve prāpte itareṣāmadāditvādaprāpte ghatve idamārabhyate.
Tattvabodhinī1 : ekāco baśo. jhalīti nivṛttamiti. `dhugbhyāṃ' `dhukṣvi'tyādau `p ad ān te Sū #286 See More
ekāco baśo. jhalīti nivṛttamiti. `dhugbhyāṃ' `dhukṣvi'tyādau `padānte'ityeva
bhaṣbhāvasiddheriti bhāvaḥ. prācā tu `prātipadikasya'tu jhali padānte ce't
vyākhyātam. tatprāmādikameva. `adhok' `adhog'ityādyasiddyāpatteḥ.
prātipadikagrahaṇasyā'prakṛtatvācca. nanu `dhātoravayava'iti vaiyadhikaraṇyenā'nvaye
kvintasya duh#ḥ `dāde'riti ghatvena jhaṣantatve'pi bhaṣbhāvo na syāt, `du'ghiti
samudāyasya yaḥ pūrvavayavo `du'ghiti samudāyasya yaḥ pūrvāvayavo `du'ityekāc tasya
jhaṣantatvā'bhāvāt. `ugh'ityuttarāvayave tu baśo'bhāvādityata āha—
vyapadeśivadbhāveneti. na ca dhātvavayavo dhāturityeva vyapadiśyatāṃ, tathāca `gardha'biti
sidhyediti vācyam, arthavatāṃ hi vyapadeśivadbāvaḥ, na cāvayavo'rthavāniti tasya
dhātutvavyapadeśā'saṃbavāt. bhaṣbhāva iti. kvipaḥ prākpravṛttāyā dhātusaṃjñāyā
nirapavādatvenāvasthitatvāt `dāderdhāto'riti ghatve kṛte jhaṣantatvāditi bhāvaḥ.
dhugiti. `duha prapūraṇe'kvip.
Tattvabodhinī2 : ekāco baśo bhaṣ jhaṣantasya sdhvoḥ 286, 8.2.37 ekāco baśo. jhalīti nivṛt ta mi ti . See More
ekāco baśo bhaṣ jhaṣantasya sdhvoḥ 286, 8.2.37 ekāco baśo. jhalīti nivṛttamiti. "dhugbhyāṃ" "dhukṣvi"tyādau "padānte"ityeva bhaṣbhāvasiddheriti bhāvaḥ. prācā tu "prātipadikasya"tu jhali padānte ce"t vyākhyātam. tatprāmādikameva. "adhok" "adhogityādyasiddyāpatteḥ. prātipadikagrahaṇasyā'prakṛtatvācca. nanu "dhātoravayava"iti vaiyadhikaraṇyenā'nvaye kvintasya duh#H "dāde"riti ghatvena jhaṣantatve'pi bhaṣbhāvo na syāt, "du"ghiti samudāyasya yaḥ pūrvavayavo "du"ghiti samudāyasya yaḥ pūrvāvayavo "du"ityekāc tasya jhaṣantatvā'bhāvāt. "ughityuttarāvayave tu baśo'bhāvādityata āha---vyapadeśivadbhāveneti. na ca dhātvavayavo dhāturityeva vyapadiśyatāṃ, tathāca "gardha"biti sidhyediti vācyam, arthavatāṃ hi vyapadeśivadbāvaḥ, na cāvayavo'rthavāniti tasya dhātutvavyapadeśā'saṃbavāt. bhaṣbhāva iti. kvipaḥ prākpravṛttāyā dhātusaṃjñāyā nirapavādatvenāvasthitatvāt "dāderdhāto"riti ghatve kṛte jhaṣantatvāditi bhāvaḥ. dhugiti. "duha prapūraṇe"kvip.
1.Source: Arsha Vidya Gurukulam 2.Source: Sanskrit Documents
Research Papers and Publications