Kāśikāvṛttī1:
vraśca bhrasja sṛja mṛja yaja rāja bhrāja ityeteṣām, chakārāntānām, śakārāntānāṃ
See More
vraśca bhrasja sṛja mṛja yaja rāja bhrāja ityeteṣām, chakārāntānām, śakārāntānāṃ ca
ṣakāraḥ ādeśo bhavati jhali parataḥ padānte ca. vraśca vraṣṭā. vraṣṭum. vraṣṭavyam.
mūlavṛṭ. bhrasja bhraṣṭā. bhraṣṭum. bhraṣṭavyam. dhānābhṛṭ. sṛja sraṣṭa.
sraṣṭum. sraṣṭavyam. rajjusṛṭ. mṛja mārṣṭā. mārṣṭum. mārṣṭavyam.
kaṃsaparimṛṭ. yaja yaṣṭā. yaṣṭum. yaṣṭavyam. upayaṭ. rāja samrāṭ. svarāṭ. virāṭ.
bhrāja vibhrāṭ. rājabhrājoḥ padāntārthaṃ grahaṇam, jhalādirābhyāmiṭā paryavapadyate.
kecit tu rāṣṭiḥ, bhrāṣṭiḥ iti kvinnantam icchanti. chakārāntānām praccha
praṣṭā. praṣṭum. praṣṭavyam. śabdaprāṭ. cchvoḥ śūḍanunāsike ca 6-4-19
ityatra kṅiti ityanuvartate iti chagrahaṇam iha kriyate. śakārāntānām liś leṣṭā.
leṣṭum. leṣṭavyam. liṭ. viś veṣṭā. veṣtum. veṣṭavyam. viṭ.
Kāśikāvṛttī2:
vraścabhrasjasṛjamṛjayajarājabhrājacchaśāṃ ṣaḥ 8.2.36 vraśca bhrasja sṛja mṛja
See More
vraścabhrasjasṛjamṛjayajarājabhrājacchaśāṃ ṣaḥ 8.2.36 vraśca bhrasja sṛja mṛja yaja rāja bhrāja ityeteṣām, chakārāntānām, śakārāntānāṃ ca ṣakāraḥ ādeśo bhavati jhali parataḥ padānte ca. vraśca vraṣṭā. vraṣṭum. vraṣṭavyam. mūlavṛṭ. bhrasja bhraṣṭā. bhraṣṭum. bhraṣṭavyam. dhānābhṛṭ. sṛja sraṣṭa. sraṣṭum. sraṣṭavyam. rajjusṛṭ. mṛja mārṣṭā. mārṣṭum. mārṣṭavyam. kaṃsaparimṛṭ. yaja yaṣṭā. yaṣṭum. yaṣṭavyam. upayaṭ. rāja samrāṭ. svarāṭ. virāṭ. bhrāja vibhrāṭ. rājabhrājoḥ padāntārthaṃ grahaṇam, jhalādirābhyāmiṭā paryavapadyate. kecit tu rāṣṭiḥ, bhrāṣṭiḥ iti kvinnantam icchanti. chakārāntānām praccha praṣṭā. praṣṭum. praṣṭavyam. śabdaprāṭ. cchvoḥ śūḍanunāsike ca 6.4.19 ityatra kṅiti ityanuvartate iti chagrahaṇam iha kriyate. śakārāntānām liś leṣṭā. leṣṭum. leṣṭavyam. liṭ. viś veṣṭā. veṣtum. veṣṭavyam. viṭ.
Nyāsa2:
vraścabhrasjasṛjamṛjayajarājabhrājacchaśāṃ ṣaḥ. , 8.2.36 "o vraścū chedane&
See More
vraścabhrasjasṛjamṛjayajarājabhrājacchaśāṃ ṣaḥ. , 8.2.36 "o vraścū chedane" (dhā.pā.1292), "bhrasjo pāke" ["bhrasja" ityeva dhātupāṭhaḥ] (dā.pā.1284), "sṛja visarge" (dhā.pā.1178), mṛjū śuddhau" (dhā.pā.1066), "yaja devapūjāsaṅgatikaraṇadāneṣu" (dhā.pā.1002), "rājū dīptau" (dhā.pā.822), "ṭu bhrājṛ ṭṛbhrāśṛ ṭubhlāśṛ dīptau" (dhā.pā.823,824,825). cha iti cchakārāntāvāṃ grahaṇam(); śa iti śakārāntānām(). atra ca śakārasya jaśtve prāpte, itareṣāṃ tu katve tadapavādaḥ ṣakāro vidhīyate. "vraṣṭā" iti. "skoḥ saṃyogādyoḥ" 8.2.29 iti sakāralopaḥ, ūdittvāt? pakṣa iḍabhāvaḥ. "mīlabṛṭ(), dhānābhṛṭ? iti. "grahijyā" 6.1.16 iti sūtreṇa samprasāraṇam(). "ruāṣṭā" iti. "sṛjidṛśorjhalyamakiti" 6.1.57 ityamāgamaḥ. "mārṣṭā" [mārṣṭīti kā. mudritapāṭha] iti. "mṛjervṛddhiḥ" 7.2.114. "upayaṭ()" ti. yadeḥ "vijupe chandasi" 3.2.73 iti vic(). "samrāṭ()" iti. "mo rāji samaḥ kvau" 8.3.25 iti samo makārasya makārādeśaḥ.
kiṃ punaḥ kāraṇaṃ rājabhrājorjhalyudāharaṇaṃ na pradarśitam()? ityāha--"rājabhrājoḥ" ityādi. jhalatvaṃ kasmānna bhavatītyāha--"jhalādirābhyām()" ityādi. ābhyāṃ paro yo jhalādiḥ sa iṭā paryavapadyata itīṅ()vidhīyate; seṭtvādanayoḥ. itareṣvādyacaturthe. vibhāṣiteṭau, svaratītyādisūtrema 7.2.44 śeṣāstvāniṭaḥ; "ekācaḥ" 7.2.10 itīṭṛpratiṣedhāt(). tasmāt? teṣāmubhayārthameva grahaṇam(). "rāṣṭiḥ bhrāṣṭiḥ" iti. "kvitannābādibhyaśca" (vā.307) iti ktinpratyayaḥ, "titutra" 7.2.9 ityādineṭpratiṣedhaḥ. "śabdaprāṭ()" iti. śabdaṃ pṛcchatīti "kvivvaci" (vā.288) ityādinā kvip(), dīrghaśca.
atha kimarthaṃ chagrahaṇam(), yāvatā "cchvoḥ śūḍanūmāsike ca" (6.4.19) iti cchakārasya śakāre kṛte śakārāntatvādeva pṛṣṭa ityādau ṣatvaṃ bhaviṣyati? ityata āha--"cchadoḥ śūṭ()" ityādi. "atra" ityādi. itikaraṇau hetau. tatra hi "anunāsikasya kvijhaloḥ kṅiti" 6.4.15 ityanuvatrtate, tena cchagrahaṇaṃ kriyate; anyathā pṛṣṭaḥ, pṛṣṭavānityādyeva sidhyat(); na tu praṣṭā, praṣṭumityādi; tṛjādāvakṅiti śatvābhāvāt(). etacca sūtrakāramatenottam(). kecidācāryāḥ chagrahaṇamiha sūtre pratyācakṣata eva. tathā hi--"cchravo śūḍanunāsike ca" 6.4.19 ityatroktam()--"kecidiha kṅitītyetannānuvarattayanti. kathaṃ dyubhyām(), dyubhirityūṭhi kṛte? "diva ut()" 6.1.127 iti taparakaraṇānmātrākālo bhaviṣyatīti. "chaśāṃ ṣaḥ" 8.2.36 ityatra cchagrahaṇaṃ na katrtavyam(), anenaiva hi sarvatra śakāro vidhīyate" iti.
"leṣṭā" iti. "liśa alpībhāve" (dhā.pā.1179) "veṣṭā" iti. "viśa praveśane" (dhā.pā.1424)॥
Laghusiddhāntakaumudī1:
jhali padānte ca. jaśtvacartve. rāṭ, rāḍ. rājau. rājaḥ. rāḍbhyām.. evaṃ
vibhrāṭ Sū #309
See More
jhali padānte ca. jaśtvacartve. rāṭ, rāḍ. rājau. rājaḥ. rāḍbhyām.. evaṃ
vibhrāṭ, deveṭ, viśvasṛṭ.. (parau vrajeḥ ṣaḥ padānte). parāvupapade vrajeḥ kvip
syāddīrghaśca padānte ṣatvamapi. parivrāṭ. parivrājau..
Laghusiddhāntakaumudī2:
vraścabhrasjasṛjamṛjayajarājabhrājacchaśāṃ ṣaḥ 309, 8.2.36 jhali padānte ca. jaś
See More
vraścabhrasjasṛjamṛjayajarājabhrājacchaśāṃ ṣaḥ 309, 8.2.36 jhali padānte ca. jaśtvacartve. rāṭ, rāḍ. rājau. rājaḥ. rāḍbhyām॥ evaṃ vibhrāṭ, deveṭ, viśvasṛṭ॥ (parau vrajeḥ ṣaḥ padānte). parāvupapade vrajeḥ kvip syāddīrghaśca padānte ṣatvamapi. parivrāṭ. parivrājau॥
Bālamanoramā1:
brāścabhrasja. vraścādayaḥ sapta dhātavaḥ. chaśau varṇau, tābhyāṃ
śabdarūpaviśe Sū #292
See More
brāścabhrasja. vraścādayaḥ sapta dhātavaḥ. chaśau varṇau, tābhyāṃ
śabdarūpaviśeṣyamādāya tadantavidhiḥ. `jhalo jhalī'tyato `jhalī'tyanuvartate.
`padasye'tyadhikṛtam. `skoḥsaṃyogādyorante ce'tyato'nte ityanuvartate. tadāha–
vraścādīnāmiti. antādeśa ityalo'ntyasūtralabhyam. ṣasya jaśtveneti.
prakṛtasūtreṇa śasya ṣatve tasya ṣakārasya `svādiṣu' iti padatvājjhalāñjaśo'nte' iti
jaśtvena sthānasāmyāḍḍakāre niḍbhyāmityādi rūpamityarthaḥ. supīti. niś-su iti
sthite `vraśce'ti ṣatve tasya jaśtvena ḍakāre `ṅasi dhuṭ' iti kadāciddhuḍāgamaḥ.
catrvamiti. `ḍadhayo'riti śeṣaḥ. sthānasāmyāḍḍasya ṭaḥ, dhasya taḥ. tasyeti.
catrvasyetyarthaḥ. ṭhathau neti. dhuḍabhāvapakṣe ṭasya ṭho na, dhuṭpakṣe tasya tho
netyarthaḥ. `nādinyākrośe' iti sūtrasthabhāṣye `cayo dvitīyā' ityasya
pāṭhadarśanāttadapekṣayā catrvasya paratvam. atha takārasya ṣṭutvena ṭakāramāśaṅkya āha–na
padāntāditi. `svādiṣu' iti padatvaṃ bodhyam. niṭtsu iti. dhuṭpakṣe rūpam.
tadabhāvapakṣe tu niṭsu.
Bālamanoramā2:
vraścabhrasjasṛjamṛjayajarājabhrājacchaśāṃ ṣaḥ 292, 8.2.36 brāścabhrasja. vraścā
See More
vraścabhrasjasṛjamṛjayajarājabhrājacchaśāṃ ṣaḥ 292, 8.2.36 brāścabhrasja. vraścādayaḥ sapta dhātavaḥ. chaśau varṇau, tābhyāṃ śabdarūpaviśeṣyamādāya tadantavidhiḥ. "jhalo jhalī"tyato "jhalī"tyanuvartate. "padasye"tyadhikṛtam. "skoḥsaṃyogādyorante ce"tyato'nte ityanuvartate. tadāha--vraścādīnāmiti. antādeśa ityalo'ntyasūtralabhyam. ṣasya jaśtveneti. prakṛtasūtreṇa śasya ṣatve tasya ṣakārasya "svādiṣu" iti padatvājjhalāñjaśo'nte" iti jaśtvena sthānasāmyāḍḍakāre niḍbhyāmityādi rūpamityarthaḥ. supīti. niś-su iti sthite "vraśce"ti ṣatve tasya jaśtvena ḍakāre "ṅasi dhuṭ" iti kadāciddhuḍāgamaḥ. catrvamiti. "ḍadhayo"riti śeṣaḥ. sthānasāmyāḍḍasya ṭaḥ, dhasya taḥ. tasyeti. catrvasyetyarthaḥ. ṭhathau neti. dhuḍabhāvapakṣe ṭasya ṭho na, dhuṭpakṣe tasya tho netyarthaḥ. "nādinyākrośe" iti sūtrasthabhāṣye "cayo dvitīyā" ityasya pāṭhadarśanāttadapekṣayā catrvasya paratvam. atha takārasya ṣṭutvena ṭakāramāśaṅkya āha--na padāntāditi. "svādiṣu" iti padatvaṃ bodhyam. niṭtsu iti. dhuṭpakṣe rūpam. tadabhāvapakṣe tu niṭsu.
Tattvabodhinī1:
ṭatayoṣṭhathau neti. dhuḍabhāve ṭasya ṭho na, dhṛṭpakṣe tu tasya tho neti vivek Sū #254
See More
ṭatayoṣṭhathau neti. dhuḍabhāve ṭasya ṭho na, dhṛṭpakṣe tu tasya tho neti vivekaḥ. na
bhavatīti. jaśatvātprāk ṣasya kutvaṃ na bhavatītyarthaḥ.
Tattvabodhinī2:
vraścabhrasjasṛjamṛjayajarājabhrajacchaśāṃ ṣaḥ 254, 8.2.36 ṭatayoṣṭhathau neti.
See More
vraścabhrasjasṛjamṛjayajarājabhrajacchaśāṃ ṣaḥ 254, 8.2.36 ṭatayoṣṭhathau neti. dhuḍabhāve ṭasya ṭho na, dhṛṭpakṣe tu tasya tho neti vivekaḥ. na bhavatīti. jaśatvātprāk ṣasya kutvaṃ na bhavatītyarthaḥ.
1.Source: Arsha Vidya Gurukulam
2.Source: Sanskrit Documents