Kāśikāvṛttī1:
padasya ante yaḥ saṃyogaḥ, jhali parato vā yaḥ saṃyogaḥ, tadādyoḥ sakārakakārayo
See More
padasya ante yaḥ saṃyogaḥ, jhali parato vā yaḥ saṃyogaḥ, tadādyoḥ sakārakakārayor lopo bhavati.
lasjeḥ lagnaḥ. lagnavān. sādhulak. masjeḥ magnaḥ. kakārasya takṣeḥ taṭ. taṣṭaḥ.
taṣṭavān. kāṣṭhatat. jhali saṅīti vaktavyam. kim idaṃ siṅi iti? sanaḥ saprabhṛti mahiṅo
ṅakāreṇa pratyāhāraḥ. iha mā bhūt, kaṣṭhaśakṣthātā iti. thakāre jhali kakārasya saṃyogāder
lopaḥ prāpnoti. tadatra śakeḥ kvibantasya prayoga eva na asti ityāha kāṣṭhaśageva na
asti, kuto 'yaṃ kāṣṭhaśaki tiṣṭhetiti. vāsyartham, kākvartham ityatra api
bahiraṅgalakṣaṇasya yaṇādeśasya asiddhatvāt saṃyogādilopo na bhavati. skoḥ iti kim?
narnarti. varvarti. saṃyogādyoḥ iti kim? payaḥśak. ante ca iti kim? takṣitaḥ.
takṣakaḥ.
Kāśikāvṛttī2:
skoḥ saṃyogā'dyorante ca 8.2.29 padasya ante yaḥ saṃyogaḥ, jhali parato vā yaḥ
See More
skoḥ saṃyogā'dyorante ca 8.2.29 padasya ante yaḥ saṃyogaḥ, jhali parato vā yaḥ saṃyogaḥ, tadādyoḥ sakārakakārayor lopo bhavati. lasjeḥ lagnaḥ. lagnavān. sādhulak. masjeḥ magnaḥ. kakārasya takṣeḥ taṭ. taṣṭaḥ. taṣṭavān. kāṣṭhatat. jhali saṅīti vaktavyam. kim idaṃ siṅi iti? sanaḥ saprabhṛti mahiṅo ṅakāreṇa pratyāhāraḥ. iha mā bhūt, kaṣṭhaśakṣthātā iti. thakāre jhali kakārasya saṃyogāder lopaḥ prāpnoti. tadatra śakeḥ kvibantasya prayoga eva na asti ityāha kāṣṭhaśageva na asti, kuto 'yaṃ kāṣṭhaśaki tiṣṭhetiti. vāsyartham, kākvartham ityatra api bahiraṅgalakṣaṇasya yaṇādeśasya asiddhatvāt saṃyogādilopo na bhavati. skoḥ iti kim? narnarti. varvarti. saṃyogādyoḥ iti kim? payaḥśak. ante ca iti kim? takṣitaḥ. takṣakaḥ.
Nyāsa2:
skoḥ saṃyogādyorante ca. , 8.2.29 jhaloti vatrtate. "saṃyogādyoḥ" iti
See More
skoḥ saṃyogādyorante ca. , 8.2.29 jhaloti vatrtate. "saṃyogādyoḥ" iti ṣaṣṭhīsamāsaḥ. atra yadyapi saṃyoga uttarapadārtho guṇabhūtaḥ, tathāpi saṃyogādyoḥ skorantagrahaṇaṃ viśeṣaṇaṃ na bhavatīti guṇabhūto'pi tena saṃyoga eva viśiṣyata iti vijñāyate, ityāha--"padasyānte yaḥ saṃyogaḥ" iti. "ante" iti. avasāna ityarthaḥ. "jhali parataḥ" iti. padasyetyapekṣate. "tadādyoḥ" iti. tasyaivambhūtasya saṃyogasyādibhūtayorityarthaḥ. "lagnaḥ" iti. "olajo olasjīvrīḍe" (dhā.pā.1290, 1291), niṣṭhā. atra jakāre jhali parataḥ sakārajakārayoryaḥ saṃyogaḥ padasyādayavastadādeḥ sakārasya lopaḥ, "oditaśca" 8.2.45 iti natvam(), "()āīdito niṣṭhāyām()" 7.2.14 itīṭpratiṣedhaḥ, "coḥ kuḥ" 8.2.30 iti kutvam()--gakāraḥ. "sādhulak()" iti. sādhu lajjāta iti kvip(). atra padasyādasāne saṃyogaḥ. 7.1.60 iti num(), sa ca bhavat? "masjerantyāt? pūrvo numanuṣaṅgasaṃyogādilopārtham()" (vā. 7) iti vacanādantyājjakārāt? pūrvo bhavati, tasya ca "aniditām()" 6.4.24 ityanunāsikalopaḥ.
"taṣṭaḥ" iti. "takṣū tvakṣū tanūkaraṇe" (dhā.pā.655,656) ūdittvāt(), svaratyādisūtreṇa 7.2.44 vibhāṣiteṭ(); tena niṣṭhāyāṃ "yasya vibhāṣā" 7.2.15 itīṭpratiṣedhaḥ. "kāṣṭhaśavasthātā" iti. kāṣṭhaṃ śaknotīti kvip(); kāṣṭhaśaki sthāteti "saptamī" 2.1.39 iti yogavibhāgātsamāsaḥ.
"tadatra" ityādinā "jhali saṅīti vaktavyam()" (vā 917) iti yaduktam(), tat? pratyācaṣṭe. taditi vākyopanyāsārthaḥ. "śakeḥ kvibantasya prayoga eva nāsti" iti. śakeḥ "anyebhyo'pi dṛśyate" (3.2.178) iti kvip? syāt(), iha ca "dṛśyate" ityasya grahaṇa evāyamarthaḥ--yatra laukike prayoge kvibantasya prayogo dṛśyate tatra yathā syāditi, na ca loke kāṣṭhaśagityevaṃvidhaḥ śakeḥ kvibantasya prayogo dṛśyate. tataḥ śakeḥ kvibantasya prayoga eva nāsti, ato hetoḥ "jhali saṅīti vaktavyam()" (vā.917) ityetat? pratyākhyātumāha bhāvyakāraḥ--"kāṣṭhāśageva nāsti; kuto'yaṃ kāṣṭhaśaki tiṣṭhet()" iti. ādhāraparatanva udghanādāvasya vṛttiḥ, ato yatra kāṣṭhaśagādhāra eva nāsti, tatra tadādheyaḥ sthātā sutarāmeva nāsti tasmānna jhali saṅīti vaktavyam(); vyāvarttyābhāvāt(). iha kasmānna bhavati--vāksthāteti? saṃyogādilope kutvamyāsiddhatvāt().
atheha kasmānna bhavati--vāsyārtham? kākyartham? ityāha--"dāsyartham(), kākyartham()" ityādi.
atha skoriti kimartham()? narnartītyatra mā bhūt(). nṛteryaṅlugantasya "rugrikau ca luki" 7.4.91 ityabhyāsasya ruki kṛte rūpametat(). "saṃyogādyoriti kim()? "payaḥśak()" iti. kvibantametat(). sopapadasya hi śakeḥ kvibantasya prayoga eva nāsti. kevalasya tu syādeva. ante ceti kim()? takṣitā, takṣakaḥ॥
Laghusiddhāntakaumudī1:
padānte jhali ca yaḥ saṃyogastadādyoḥ skorlopaḥ. bhṛṭ. sasya ścutvena saḥ. jhal Sū #311
See More
padānte jhali ca yaḥ saṃyogastadādyoḥ skorlopaḥ. bhṛṭ. sasya ścutvena saḥ. jhalāṃ
jaś jhaśi iti śasya jaḥ. bhṛjjau. bhṛḍbhyām.. tyadādyatvaṃ pararūpatvaṃ ca..
Laghusiddhāntakaumudī2:
skoḥ saṃyogādyorante ca 311, 8.2.29 padānte jhali ca yaḥ saṃyogastadādyoḥ skorlo
See More
skoḥ saṃyogādyorante ca 311, 8.2.29 padānte jhali ca yaḥ saṃyogastadādyoḥ skorlopaḥ. bhṛṭ. sasya ścutvena saḥ. jhalāṃ jaś jhaśi iti śasya jaḥ. bhṛjjau. bhṛḍbhyām॥ tyadādyatvaṃ pararūpatvaṃ ca॥
Bālamanoramā1:
tatra viśeṣamāha–skoḥ saṃyogādyoḥ. `padasye'tyadhikṛtam. cakārāt `jhalo jha
See More
tatra viśeṣamāha–skoḥ saṃyogādyoḥ. `padasye'tyadhikṛtam. cakārāt `jhalo jhalī'tyato
`jhalī'tyanuvartate. padasyānte iti jhalīti ca saṃyogetyanena saṃbadhyate. `saṃyoge'ti
luptaṣaṣṭhīkaṃ pṛthakpadam. s ca k ca skau, tayoriti vigrahaḥ `saṃyogāntasya lopaḥ'
ityato `lopa' ityanuvartate. tadāha–padante ityādinā. atra kāṣṭhaśak sthātetyatra
jhalparasaṃyogāditvātkakārasya lopaprāptau tannivṛttyarthaṃ vārtikaṃ paṭhitaṃ-
jhalītyapahāya `saṅīti vaktavya'miti. sanaḥ sakāramārabhya āmahiṅo ṅakāreṇa pratyāhāraḥ. tadidaṃ
vārtikaṃ bāṣye pratyākhyātaṃ-`kāṣṭhaśageva nāsti `kutaḥ kāṣṭhaśak sthāte' ti.
kakārāntebyo nāsti kvip, anabhidhānādityāśayaḥ. naca pṛthak?sthātetyatra kakārasya
lopanivṛttaye `saṅī'ti vārtikamāvaśyakamiti vācyaṃ,
tatpratyākhyānaparabhāṣyapramāṇyādevaṃjātīyakasaṃyogādilopaprāptiyogyodāharaṇānāmaprayogāvagamāditi
śabdenduśekhare spaṣṭam. bhṛṭ-bhṛḍiti. bhṛsj s iti sthite halṅyādilope
`sko'riti sakāralope jakārasya vraścādinā ṣatve jaśtvacartve iti bhāvaḥ. yadyapi
jakārasya saṃyogāntalope'pi sakārasya `vraśce'ti ṣatve jaśtvacatrvayorbhṛṭ-bhṛḍ
iti sidhyati tathāpi nyāyyatvādiha saṃyogādilopa eva bhavati. sasyeti. bhṛsja-au
ityādāvaci padāntajhalparasaṃyogāditvā'bhāvānna saṃyogādilopaḥ. `jhalāṃ jas jhaśī'ti
jaśtvasyā.ñasiddhatvātsakārasya ścutvamiti bhāvaḥ. tasyeti. śakārasyetyarthaḥ.
tālusthānakatvātśakārasya jakāraḥ. naca jaśtvasyāsiddhatvātśakārasya vraśceti ṣatvaṃ
śaṅkyaṃ, ṣatvaṃ prati ścutvasyā'siddhatvāt. byāmādau tu `svādiṣu' iti
padatvātsaṃyogādilopaḥ. vraśceti ṣatvaṃ, jaśtvaṃ ca. bhṛḍbhyamityādi.
ṛtvigityādineti. `ṛ gatau' auṇādikastuḥ. ṛtuḥ=gamanaṃ, prāpati, dakṣiṇādravyalābho
vivakṣitaḥ. tasminnimitte yajanti=yajñiyavyāpāraṃ kurvantītyarthe ṛtāvupapade
yajadhātoḥ kvin. `vacisvapī'ti yakārasya saṃprasāraṇamikāraḥ. pūrvarūpam. yaṇādeśaśca.
ṛtvijiti rūpam. tataḥ sorhalṅyādilopaḥ. etāvatsiddhavatkṛtyāha–
kvinnantatvātkutvamiti.`kvinpratyayasyetyanene'ti śeṣaḥ. etadarthameva
kvinvidhānamiti bhāvaḥ. naca kvipi `coḥ kuḥ' iti kutvenaivaitatsidhyatīti vācyaṃ,
coḥ kuriti kutvaṃ hi `vraśce'ti ṣatvenā'pavādatvādbādhyeta.
`kvinpratyayasye'ti kutvaṃ tu kvinvidhisāmathryādeva na bādhyate. yaṣṭetyādau
ṣavidheścaritārthatvāditi bhāvaḥ. ūrka ūrgiti. `ūrja balaprāṇanayoḥ'curādiṇyantāt
`bhrājabhāse'tyādinā kvip, ṇilopaḥ. ūrjiti rūpam. tataḥ sorhalṅyādilopaḥ. `coḥ
kuḥ' iti jasya kutvaṃ gakāraḥ. `vā'vasāne' iti catrvavikalpaḥ. naca kutve kartavye
ṇilopasya sthānivattvaṃ śaṅkyaṃ , padāntavidhau tanniṣedhāt, pūrvatrāsiddhīye na
sthāniva'diti vacanācca. iti jāntāḥ. atha dakārāntā nirūpyante.
tyad?śabdastadśabdaparyāyaḥ. tasya viśeṣamāha–tyadādyatvaṃ pararūpatvamiti. sarvatra
vibhaktāvutpannāyāṃ `tyadādīnāma' iti dakārasyāntyasya akāraḥ, `ato guṇe' iti
pararūpaṃ cetyarthaḥ. tathaścā'dantavadrūpāṇīti bhāvaḥ. tya s iti sthite.
Bālamanoramā2:
skoḥ saṃyogādyorante ca , 8.2.29 tatra viśeṣamāha--skoḥ saṃyogādyoḥ. "padas
See More
skoḥ saṃyogādyorante ca , 8.2.29 tatra viśeṣamāha--skoḥ saṃyogādyoḥ. "padasye"tyadhikṛtam. cakārāt "jhalo jhalī"tyato "jhalī"tyanuvartate. padasyānte iti jhalīti ca saṃyogetyanena saṃbadhyate. "saṃyoge"ti luptaṣaṣṭhīkaṃ pṛthakpadam. s ca k ca skau, tayoriti vigrahaḥ "saṃyogāntasya lopaḥ" ityato "lopa" ityanuvartate. tadāha--padante ityādinā. atra kāṣṭhaśak sthātetyatra jhalparasaṃyogāditvātkakārasya lopaprāptau tannivṛttyarthaṃ vārtikaṃ paṭhitaṃ-jhalītyapahāya "saṅīti vaktavya"miti. sanaḥ sakāramārabhya āmahiṅo ṅakāreṇa pratyāhāraḥ. tadidaṃ vārtikaṃ bāṣye pratyākhyātaṃ-"kāṣṭhaśageva nāsti "kutaḥ kāṣṭhaśak sthāte" ti. kakārāntebyo nāsti kvip, anabhidhānādityāśayaḥ. naca pṛthak()sthātetyatra kakārasya lopanivṛttaye "saṅī"ti vārtikamāvaśyakamiti vācyaṃ, tatpratyākhyānaparabhāṣyapramāṇyādevaṃjātīyakasaṃyogādilopaprāptiyogyodāharaṇānāmaprayogāvagamāditi śabdenduśekhare spaṣṭam. bhṛṭ-bhṛḍiti. bhṛsj s iti sthite halṅyādilope "sko"riti sakāralope jakārasya vraścādinā ṣatve jaśtvacartve iti bhāvaḥ. yadyapi jakārasya saṃyogāntalope'pi sakārasya "vraśce"ti ṣatve jaśtvacatrvayorbhṛṭ-bhṛḍ iti sidhyati tathāpi nyāyyatvādiha saṃyogādilopa eva bhavati. sasyeti. bhṛsja-au ityādāvaci padāntajhalparasaṃyogāditvā'bhāvānna saṃyogādilopaḥ. "jhalāṃ jas jhaśī"ti jaśtvasyā.ñasiddhatvātsakārasya ścutvamiti bhāvaḥ. tasyeti. śakārasyetyarthaḥ. tālusthānakatvātśakārasya jakāraḥ. naca jaśtvasyāsiddhatvātśakārasya vraśceti ṣatvaṃ śaṅkyaṃ, ṣatvaṃ prati ścutvasyā'siddhatvāt. byāmādau tu "svādiṣu" iti padatvātsaṃyogādilopaḥ. vraśceti ṣatvaṃ, jaśtvaṃ ca. bhṛḍbhyamityādi. ṛtvigityādineti. "ṛ gatau" auṇādikastuḥ. ṛtuḥ=gamanaṃ, prāpati, dakṣiṇādravyalābho vivakṣitaḥ. tasminnimitte yajanti=yajñiyavyāpāraṃ kurvantītyarthe ṛtāvupapade yajadhātoḥ kvin. "vacisvapī"ti yakārasya saṃprasāraṇamikāraḥ. pūrvarūpam. yaṇādeśaśca. ṛtvijiti rūpam. tataḥ sorhalṅyādilopaḥ. etāvatsiddhavatkṛtyāha--kvinnantatvātkutvamiti."kvinpratyayasyetyanene"ti śeṣaḥ. etadarthameva kvinvidhānamiti bhāvaḥ. naca kvipi "coḥ kuḥ" iti kutvenaivaitatsidhyatīti vācyaṃ, coḥ kuriti kutvaṃ hi "vraśce"ti ṣatvenā'pavādatvādbādhyeta. "kvinpratyayasye"ti kutvaṃ tu kvinvidhisāmathryādeva na bādhyate. yaṣṭetyādau ṣavidheścaritārthatvāditi bhāvaḥ. ūrka ūrgiti. "ūrja balaprāṇanayoḥ"curādiṇyantāt "bhrājabhāse"tyādinā kvip, ṇilopaḥ. ūrjiti rūpam. tataḥ sorhalṅyādilopaḥ. "coḥ kuḥ" iti jasya kutvaṃ gakāraḥ. "vā'vasāne" iti catrvavikalpaḥ. naca kutve kartavye ṇilopasya sthānivattvaṃ śaṅkyaṃ , padāntavidhau tanniṣedhāt, pūrvatrāsiddhīye na sthāniva"diti vacanācca. iti jāntāḥ. atha dakārāntā nirūpyante. tyad()śabdastadśabdaparyāyaḥ. tasya viśeṣamāha--tyadādyatvaṃ pararūpatvamiti. sarvatra vibhaktāvutpannāyāṃ "tyadādīnāma" iti dakārasyāntyasya akāraḥ, "ato guṇe" iti pararūpaṃ cetyarthaḥ. tathaścā'dantavadrūpāṇīti bhāvaḥ. tya s iti sthite.
Tattvabodhinī1:
skoḥ. `padasye'tyanuvartate, `jhalo jhali'tyato `jhalī';ti ca. `s Sū #340
See More
skoḥ. `padasye'tyanuvartate, `jhalo jhali'tyato `jhalī'ti ca. `saṃyoge'ti
luptaṣaṣṭhīkaṃ jhalantābhyāṃ viśeṣyate. tadetadāha–padānte jhali ca pare iti. jhali
kim?bhraṣṭā. bhṛjjatīti bhṛṭ. kvip. `grahijye'ti saṃprasāraṇam. `vra\ufffdo'ti
ṣatvam. ūrgiti. `ūrja balaprāṇanayoḥ'. asmāccurādiṇyantāt `bhrajabhāse'tyādinā
kvipi ṇilopaḥ, sa ca coḥ kutve na sthānivat, padāntavidhitvāt,
pūrvatrā'siddhatvācca. iha jānteṣu–avayāḥ. avayājau. avayājaiti nodāhmataṃ,
`mantre\ufffdotavahokthe'ti parkṛtya `ava yajaḥ'iti vihitasya ṇvinastadapavādasya
padānte ṅasaśchāndasatvena vaidikaprakriyāyāmeva vaktumucitvāt. iti jāntāḥ.
Tattvabodhinī2:
skoḥ saṃyogādyorante ca 340, 8.2.29 skoḥ. "padasye"tyanuvartate, "
See More
skoḥ saṃyogādyorante ca 340, 8.2.29 skoḥ. "padasye"tyanuvartate, "jhalo jhali"tyato "jhalī"ti ca. "saṃyoge"ti luptaṣaṣṭhīkaṃ jhalantābhyāṃ viśeṣyate. tadetadāha--padānte jhali ca pare iti. jhali kim()bhraṣṭā. bhṛjjatīti bhṛṭ. kvip. "grahijye"ti saṃprasāraṇam. "vra()o"ti ṣatvam. ūrgiti. "ūrja balaprāṇanayoḥ". asmāccurādiṇyantāt "bhrajabhāse"tyādinā kvipi ṇilopaḥ, sa ca coḥ kutve na sthānivat, padāntavidhitvāt, pūrvatrā'siddhatvācca. iha jānteṣu--avayāḥ. avayājau. avayājaiti nodāhmataṃ, "mantre()otavahokthe"ti parkṛtya "ava yajaḥ"iti vihitasya ṇvinastadapavādasya padānte ṅasaśchāndasatvena vaidikaprakriyāyāmeva vaktumucitvāt. iti jāntāḥ.
1.Source: Arsha Vidya Gurukulam
2.Source: Sanskrit Documents