Grammatical Sūtra: नलोपः सुप्स्वरसंज्ञातुग्विधिषु कृति nalopaḥ supsvarasaṃjñātugvidhiṣu kṛti
Individual Word Components: nalopaḥ supsvarasaṃjñātugvidhiṣu kṛti Sūtra with anuvṛtti words: nalopaḥ supsvarasaṃjñātugvidhiṣu kṛti padasya (8.1.16 ), pūrvatra (8.2.1 ), asiddham (8.2.1 ) Type of Rule: niyamaPreceding adhikāra rule: 8.2.1 (1pūrvatra asiddham)
Description:
Source:Laghusiddhānta kaumudī (Ballantyne)
The elision of a final ((n)) (8.2.7 ) is considered as if not to have taken effect, in applying the following rales; (1) rules regarding case-endings, (2) rules regarding accents, (3) rules regarding any technical term of Grammar, and (4) rules regarding the augment ((t)) before a Kṛit-affix. Source: Aṣṭādhyāyī 2.0
Substitute lópa (0̸) replacement of [stem-final 1.1.52] dental phoneme n (7 below) is [considered inoperative 1] pertaining to (a) sUP triplets, (b) accentuation (°svára-°), (c) technical terms (°saṁ-jñā°) and (d) insertion of [final increment 1.1.46 ] tu̱K (before 1.1.66) a kŕt (3.1.93) [affix 3.1.1]. Source: From Aṣṭādhyāyī of Pāṇini In Roman Transliteration translated by Sumitra M. Katre, Copyright © 1987. Courtesy of the University of Texas Press.
Source:Srisa Chandra Vasu's Aṣṭādhyāyī of Pāṇini
Mahābhāṣya: With kind permission: Dr. George Cardona 1/4:subvidhim prati nalopaḥ asiddhaḥ bhavati iti ucyate | 2/4:bhavet iha rājabhiḥ takṣabhiḥ iti nalope kṛte ataḥ iti aisbhāvaḥ na syāt |3/4:iha tu khalu rājabhyām takṣabhyām rājasu takṣasu iti nalope kṛte dīrghatvaittve prāpnutaḥ| na eṣaḥ doṣaḥ | 4/4:subvidhiḥ iti sarvavibhaktyantaḥ samāsaḥ : supaḥ vidhiḥ subvidhiḥ , supi vidhiḥ subvidhiḥ iti 1/24:atha sañjñāvidhau kim udāharaṇam | See More
1/4:subvidhim prati nalopaḥ asiddhaḥ bhavati iti ucyate | 2/4:bhavet iha rājabhiḥ takṣabhiḥ iti nalope kṛte ataḥ iti aisbhāvaḥ na syāt | 3/4:iha tu khalu rājabhyām takṣabhyām rājasu takṣasu iti nalope kṛte dīrghatvaittve prāpnutaḥ| na eṣaḥ doṣaḥ | 4/4:subvidhiḥ iti sarvavibhaktyantaḥ samāsaḥ : supaḥ vidhiḥ subvidhiḥ , supi vidhiḥ subvidhiḥ iti
1/24:atha sañjñāvidhau kim udāharaṇam | 2/24:pañca sapta | 3/24:pañca sapta iti atra nalope kṛte ṣṇāntāṣaṭ iti ṣaṭsañjñā na prāpnoti | 4/24:asiddhatvāt bhavati |5/24:sañjñāgrahaṇānarthakyam ca tannimittatvāt lopasya |* 6/24:sañjñāgrahaṇam ca anarthakam | 7/24:kim kāraṇam | 8/24:tannimittatvāt lopasya | 9/24:na akṛtāyām ṣaṭsañjñāyām jaśśasoḥ luk na ca akṛte luki padasañjñā na ca akṛtāyām padasañjñāyām nalopaḥ prāpnoti | 10/24:tat etat ānupūrvyā siddham bhavati | 11/24:idam tarhi prayojanam pañcabhiḥ saptabhiḥ iti ṣaṭtricaturbhyohalādiḥ jhalyupottamam iti eṣaḥ svaraḥ yathā syāt |12/24:svare avadhāraṇāt ca | svare avadhāraṇāt ca sañjñāgrahaṇam anarthakam |* 13/24:svare avadhāraṇam kriyate svaravidhim prati iti | 14/24:tugvidhau kim udāharaṇam | 15/24:vṛtrahabhyām vṛtrahabhiḥ | 16/24:nalope kṛte hrasvasyapitikṛtituk iti tuk prāpnoti | 17/24:asiddhatvāt na bhavati |18/24:tugvidhau ca uktam | kim uktam |* 19/24:sannipātalakṣaṇaḥ vidhiḥ animittam tadvighātasya iti | 20/24:idam tarhi prayojanam | 21/24:kṛti iti vakṣyāmi | 22/24:iha mā bhūt | 23/24:brahmahacchatram bhrūṇahacchāyā | 24/24:na eṣaḥ sannipātalakṣaṇaḥ
Collapse Kielhorn/Abhyankar (III,386.22-387.3) Rohatak (V,358) * Kātyāyana's Vārttikas
Commentaries:
Kāśikāvṛttī1 : nalopaḥ pūrvatra asiddho bhavati subvidhau, svaravidhau, sajñāvidhau, tu gv id ha u See More
nalopaḥ pūrvatra asiddho bhavati subvidhau, svaravidhau, sajñāvidhau, tugvidhau ca kṛti.
vidhiśabdo 'yaṃ pratyekam abhisambadhyamānaḥ svarasaṃjñātukāṃ vidheyatvāt taiḥ
karmaṣaṣṭhīyuktaiḥ bhāvasādhano 'bhisambadhyate. supā tu sambandhasāmānyavacanaṣaṣṭhyantena
karmasādhanaḥ. tena supaḥ sthāne yo vidhiḥ, supi ca parabhūte, sarvo 'sau subvidhiḥ iti
sarvatrāsiddhatvaṃ bhavati. subvidhau tāvat rājabhiḥ, takṣabhiḥ ityatra nalopasya
asiddhatvātato bhisa ais 7-1-9 iti na bhavati. rājabhyām, takṣabhyām, rājasu, takṣasu
iti supi ca 7-3-102) iti, bahuvacane jhalyet (*7,3.103 iti dīrghatvametvaṃ ca na
bhavati. svaravidhau rājavatī ityatra nalopasya asiddhatvātanto 'vatyāḥ 6-1-220 iti na
bhavati. pañcārmam, daśārmam, ityatra nalopasya asiddhatvātarme cāvarṇaṃ dvyac
tryac 6-2-90 iti pūrvapadasya ādyudāttatvaṃ na bhavati. pañcadaṇḍī ityatra
nalopasya asiddhatvādigante dvigau iti pūrvapadaprakṛtisvaro na bhavati. saṃjñāvidhau
pañca brāhmaṇyaḥ, daśa brāhmaṇyaḥ iti nalopasya asiddhatvāt ṣṇāntā ṣaṭ
1-1-24) iti ṣaṭsaṃjñā bhavati, tataśca na ṣaṭsvasrādibhyaḥ (*4,1.10 iti ṭāpaḥ
pratiṣedho bhavati. tadetat prayojanaṃ kathaṃ bhavati? yadi pratikāryaṃ saṃjñāpravṛttiḥ
ityetad darśanam. yā hi jaśśasorlugarthā ṣaṭsaṃjñā pravṛttā, tayā
strīpratyayapratiṣedho na kriyate iti sā punaḥ pravartayitavyā iti. tugvidhau
vṛtrahabhyām, vṛtrahabhiḥ iti nalopasya asiddhatvāt hrasvasya piti kṛti tuk
6-1-71 iti tug na bhavati. atra kecit sannipātalakṣaṇo vidhiranimittaṃ tadvighātasya
iti tukaṃ prati nalopasya animittatvāt, bahiraṅgalakṣaṇena vā asiddhatvāt,
tugvidhigrahaṇam anarthakam iti pratipannāḥ. tat tu kriyate paribhāṣadvayasya
anityatvaṃ jñāpayitum. kṛti iti kim? vṛtrahacchatram, vṛtrahacchāyā, che ca
6-1-73 iti tug bhavati. atra siddhe satyārambho niyamārthaḥ, eteṣveva nalopo
asiddho bhavati, na anyatra. tena rājīyati, rājāyate, rājāśvaḥ iti ītvam, dīrghatvam,
ekadeśaśca siddho bhavati.
Kāśikāvṛttī2 : nalopaḥ supsvarasaṃjñātugvidhiṣu kṛti 8.2.2 nalopaḥ pūrvatra asiddho bh av at i su See More
nalopaḥ supsvarasaṃjñātugvidhiṣu kṛti 8.2.2 nalopaḥ pūrvatra asiddho bhavati subvidhau, svaravidhau, sajñāvidhau, tugvidhau ca kṛti. vidhiśabdo 'yaṃ pratyekam abhisambadhyamānaḥ svarasaṃjñātukāṃ vidheyatvāt taiḥ karmaṣaṣṭhīyuktaiḥ bhāvasādhano 'bhisambadhyate. supā tu sambandhasāmānyavacanaṣaṣṭhyantena karmasādhanaḥ. tena supaḥ sthāne yo vidhiḥ, supi ca parabhūte, sarvo 'sau subvidhiḥ iti sarvatrāsiddhatvaṃ bhavati. subvidhau tāvat rājabhiḥ, takṣabhiḥ ityatra nalopasya asiddhatvātato bhisa ais 7.1.9 iti na bhavati. rājabhyām, takṣabhyām, rājasu, takṣasu iti supi ca 7.3.102 iti, bahuvacane jhalyet 7.3.103 iti dīrghatvametvaṃ ca na bhavati. svaravidhau rājavatī ityatra nalopasya asiddhatvātanto 'vatyāḥ 6.1.214 iti na bhavati. pañcārmam, daśārmam, ityatra nalopasya asiddhatvātarme cāvarṇaṃ dvyac tryac 6.2.90 iti pūrvapadasya ādyudāttatvaṃ na bhavati. pañcadaṇḍī ityatra nalopasya asiddhatvādigante dvigau iti pūrvapadaprakṛtisvaro na bhavati. saṃjñāvidhau pañca brāhmaṇyaḥ, daśa brāhmaṇyaḥ iti nalopasya asiddhatvāt ṣṇāntā ṣaṭ 1.1.23 iti ṣaṭsaṃjñā bhavati, tataśca na ṣaṭsvasrādibhyaḥ 4.1.10 iti ṭāpaḥ pratiṣedho bhavati. tadetat prayojanaṃ kathaṃ bhavati? yadi pratikāryaṃ saṃjñāpravṛttiḥ ityetad darśanam. yā hi jaśśasorlugarthā ṣaṭsaṃjñā pravṛttā, tayā strīpratyayapratiṣedho na kriyate iti sā punaḥ pravartayitavyā iti. tugvidhau vṛtrahabhyām, vṛtrahabhiḥ iti nalopasya asiddhatvāt hrasvasya piti kṛti tuk 6.1.69 iti tug na bhavati. atra kecit sannipātalakṣaṇo vidhiranimittaṃ tadvighātasya iti tukaṃ prati nalopasya animittatvāt, bahiraṅgalakṣaṇena vā asiddhatvāt, tugvidhigrahaṇam anarthakam iti pratipannāḥ. tat tu kriyate paribhāṣadvayasya anityatvaṃ jñāpayitum. kṛti iti kim? vṛtrahacchatram, vṛtrahacchāyā, che ca 6.1.71 iti tug bhavati. atra siddhe satyārambho niyamārthaḥ, eteṣveva nalopo asiddho bhavati, na anyatra. tena rājīyati, rājāyate, rājāśvaḥ iti ītvam, dīrghatvam, ekadeśaśca siddho bhavati.
Nyāsa2 : nalopaḥ supsvarasaṃjñātugvidhiṣu kṛti. , 8.2.2 kṛtotyetadanantaroktena t ug gr ah aṇ See More
nalopaḥ supsvarasaṃjñātugvidhiṣu kṛti. , 8.2.2 kṛtotyetadanantaroktena tuggrahaṇenaiva sambadhyate, na tu sarveḥ subādibhiḥ; anyathā yathā vidhiśabdasya pratyekaṃ vidhisambandho darśitaḥ, tathā'syāpi sambandhaṃ darśayet(). ihāyaṃ vidhiśabdaḥ subādibhiḥsambadhyamāno bhāvasādhano vā sambadhyeta? karmasādhano vā? tatrādye pakṣa āśrīyamāṇe--rājabhiḥ, takṣabhirityatraisbhāve katrtavye nalopasyāsiddhatvaṃ na prāpnoti, bhāvasādhane hi yatrāsato vidhānaṃ tatrāsiddhatvena bhavitavyam(), na tu sataḥ. na cātrāsataḥ supo vidhānam(); kiṃ tarhi? sata eva, yatastasya sthāna aisbhāvasya rājabhyāṃ rājabhya ityatrāpi "supi ca" 7.3.102 iti dīrghatve "bahuvacane jhalyet()" 7.3.103 ityettve ca katrtavye naivāsiddhatvaṃ prāpnoti; yasmādiha supi parato dīrghatvasyaittvasya ca vidhānam(), tvasataḥ supaḥ. itara()smastu pakṣe svarasaṃjñātukāmasatāmeva vidhānena lopasyāsiddhatvamiṣyate, etacca na sidhyati; karmasādhane hi vidhiśabde taiḥ sambādhyamāne satāmeva teṣāmanyasmin? kārye vidhīyamāne satyasiddhatvena bhavitavyam(), na tu teṣāmasatāṃ vidhānena ["vidhānena tu"--prāṃu.pāṭhaḥ] śakyate vaktum()--supā karmasādhanaḥ sambadhyate, svarādibhiśca bhāvasādhana iti. eko hraya#ṃ vidhiśabdaḥ sūtropāttaḥ, sa ca bhāvasādhano vā syāt(), karmasādhano veti; na tūbhayasādhanaḥ, na hrekasyobhayasādhanatvamupapadyata iti? --etaccodyamapākatrtamāha--"vidhiśabdo'yam()" ityādi. yadyeva vidhiśabdaḥ supsvarādibhiḥ samudāyena sambadhyate, tadā syādayaṃ doṣaḥ. na ca samudāyena sambadhyate, kiṃ tarhi? subādibhiḥ pratyekam. pratyekañcāsmin? sambadhyamāne yāvadbhiḥ sahāyaṃ sambadhyate tāvantyeva svarādididhau malopo'siddho bhavatītyevamādīni vākyāni bhavanti. nalopaḥ supsvarasaṃjñātugvidhiṣvetadgrahaṇakavākyaṃ teṣāmeva. nibandhanam(). teṣu ca bhinneṣu vākyeṣu vidhiśabdo'pi bhinna eva. tatra kaścidbhāvasādhanaḥ, kaścitkarmasādhanaḥ. tatra svarasaṃjñātukāmasatāmeva vidhāne katrtavye nalopasyāsiddhatvamucyate, tena ca te vidhīyamānatvāt? karmabhāvamāpadyante. tato bhāvasādhanena vidhiśabdena karmaṇo'nabhihitatvādeṣu "karttṛkarmaṇo kṛti" 2.3.65 iti ṣaṣṭha()ā bhavitavyam(). tena taiḥ karmaṣaṣṭhīyuktairbhāvasādhano'bhisambadhyate, supā ca sambandhasāmānyavacanaṣaṣṭha()ntena.
"karmasādhanaḥ" iti. supo vidhīyamānena kāryeṇa sambandhamātram(). sambandhasāmānye ṣaṣṭhī tu yatra "śeṣe" 2.3.50 iti ṣaṣṭhī vidhīyate tatra veditavyam(). sambandhasāmānyasya vacanīti ṣaṣṭhīsamāsaḥ, sā cāsau ṣaṣṭhī ceti viśeṣaṇasamāsaḥ sambandhasāmānyavacanaṣaṣṭhī ante yasya supaḥ sa tathoktaḥ. karmaṣaṣṭhīyuktena supā karmasādhanasya vidhiśabdasya sambandho nopapadyate; karmaṣaṣṭha()nupapatteḥ. yadi hi sup? karma syāt? tatra karmaṇi ṣaṣṭhī syāt(), na cāsau sup? karma; supo vidhīyamānatvāt(). tattu tatsambandhikāryam(). vidhīyamānatvāt? karma tadvidhiśabdenoktam(). atastatrāpi tāvat? karmaṣaṣṭo na sambhavati, kiṃ punarakarmaṇi supi! ["sup()"--kāṃu.pāṭhaḥ] "tena" ityādi. yasmāt? sambandhamātrābhidhāyinī yā ṣaṣṭhī tadantena supā karmasādhano vidhiśabdaḥ sambadhyate, tena hetunā supaḥ sthāne yo vidhirbhisa aisbhāvaḥ, supi parataḥ yo vidhirdīrghatvādiryasya subnimittaṃ sarvo'sau supsambandhī bhavatīti sarvatrāpyasiddhatvaṃ bhavati. nanu ca "ṣaṣṭhī sthāneyoyā" (1.1.49) iti vacanāt? sambandhaviśeṣe ṣaṣṭha()ā bhavitavyam(), na tu sambandhasāmānye. tataśca supa eva sthāne yat? kāryaṃ tatraivāsiddhatvaṃ syāt(), nānyatra? naitadasti; yatra hrādeśo vidhīyate--"asterbhūḥ" 2.4.52 ityevamādau tatrāsyāḥ paribhāṣāyā vyāpāraḥ, na tu yatra lakṣaṇāntareṇa vihitaṃ kāryaṃ kāryāntarārtha mupādīyate tatrāpi; anyathā "udīkārastasya grahaṇaṃ bhavati. nanu ceha supāmādeśo na vidhīyate, kiṃ tarhi? lakṣaṇāntaravihitasyāpi siddhatvam(). tasmānnānna sthāneyogaparibhāṣāyā 1.1.48 vyāpāraḥ.
"rājavatī" ityādi. rājaśabdād()matup(), "ugitaśca" 5.1.6 iti ṅīpi kṛte anto'batyā" 6.1.214 ityantodāttatvaṃ prāpnoti. nalopasyāsiddhatavānnāyamavatīśabda iti na bhavati. tasminnasati "kaninyuvṛvitakṣirājidhanvidyupratidivaḥ" (da.u.6.51) iti rājaśabdasya kaninpratyayāntasya nitsvareṇādyudāttatvāt? rājavatīśabda ādyudātta eva bhavati. "pañcārbham(), daśārmam()" iti. "diksaṃkhye saṃjñāyām()" 2.1.49 iti māsaḥ. atra nalope kṛte'varṇāntaṃ pūrvapada jātamiti "arbhe cāvarṇam()" 6.2.90 ityādinā sūtreṇa tasyādyudāttatvaṃ prāpnoti, asiddhatvānna bhavati, samāsāntodāttatvameva 6.1.217 bhavati. "pañcadaṇḍi" [pañcadaṇḍī--kāśikā] iti. pañcānāṃ daṇāḍināṃ samāhāra iti "taddhitārtha" 2.1.50 ityādinā samāsaḥ, samāhāhe dviguḥ, "sa napuṃsakam()" 2.4.17 iti napuṃsakatvam(). nalope kṛta igantatā jāteti "igantakālakapālabhagālaśarāveṣu dvigau" 6.2.29 iti pūrvapadasya prakṛtisvaraḥ prāpnoti, nalopasyāsiddhatvānna bhavakati, samāsāntodāttatvameva 6.1.217 bhavati.
"tadetat()" ityādi. iha keṣāñcidekayaiva saṃjñayā'nekasaṃjñākāryaṃ kriyate--"yāvanti saṃjñākāryāṇi tatraikaiva saṃjñā pravatrtate" iti. darśanam(). anyeṣāṃ tu "yathā saṃjñayaikakāryaṃ kriyate tayaivānyam(), ato yāvanti saṃjñākāryāṇi tāvasya eva saṃjñāḥ pravatrtante iti darśanam(). tatra pūrvasmin? darśane nedaṃ prayojanam(); yayaiva hi pākpravṛttyā saṃjñayā "ṣaṅbhyo luk()" 7.1.22 iti jaśśasorlukkāryaṃ kṛtaṃ tayaiva hi ṭāppratiṣedho bhaviṣyati. tasmāditarasmin? darśane tat? prayojanaṃ bhavati. atrāpi kathametat? prayojanaṃ bhavati? ityāha--"yā hi" ityādi. hiśabdo yasmādarthe. itikaraṇastasmādarte. yasmājjaśśasorlugarthā yā ṣaṭsaṃjñā pravṛttā tayā strīpratyayapratiṣedho na bhavati, tasmāt? punaḥ sā pravatrtayitavyā. yasmāt? sā pravatrtayitavyā tasmādetat? prayojanamityarthaḥ.
"vṛtrahābhyām(), vṛtrahabhiḥ" iti. vṛtraṃ hatavāniti "brāhṛbhrūṇavṛtreṣu kvipa" (3.2.87) tadantāt? bhyāmbhisau, tatara nalope kṛte "hyasvasya piti kṛti tuk()" 6.1.69 syāt(), asiddhatvānna bhavati. "atra kecit()" ityādi. sannipātaḥ=ānantaryam(), tallakṣaṇaṃ nimittaṃ yasya na tathoktaḥ. supaḥ sannipātena nalopaḥ. sa yadi tukaṃ pravatrtayet? tat? sannipātaṃ vihanyāt(). animittañca "sannipātalakṣaṇo vidhiranimittaṃ tadvighātasya" (vyā.pā.12) iti. tasmānnalopastukaṃ na pravatrtayatīti tuggrahaṇamanarthakam(). nanu ca tukaḥ pūrvāntatvāt? tuk? prātapadikagrahaṇenaiva guhrate, tat? kutastasya sannipātasya vighātaḥ, na hi svāvayavenaiva svasya vyavadhānamupapadyate? naitadasti; hyasvo hrāgamī tukaḥ, na tadantaḥ samudāyaḥ, tatkutastasya prātipadikagrahaṇena grahaṇam()? bahiraṅgalakṣaṇena vāsiddhatvāt? tukaṃ prati nalopasya, tugvidhigrahaṇamanarthakam(). padasya bāhṛvibhaktipratyayamāśritya nalopo vidhīyata iti tasya bahiraṅgatvam(), antarvartinaṃ padamāśritya varṇasya tugvidhīyata iti tasyāntaraṅgatvamiti--"asiddhaṃ bahiraṅgamantaraṅge" (vyā.pa.42) iti. yadyevam(), yuktameveti pratipannā#ḥ, tatkimarthaṃ tuggrahaṇaṃ kriyate? ityata āha--"tat? kriyate" ityādi. anityatvajñāpane tu sannipātalakṣaṇaparibhāṣāyāḥ prayojanam()--"dṛkṣāya" ityatra "supi ca" 7.3.102 iti dīrghatvasiddhiḥ. akārāntatāsannipāte hi ṅeryo 7.1.13 vidhīyata iti; tannimittatvāditi dīrghatvanimittabhāvopagamanadvāreṇa tadvighātaṃ na kuryāt(). anityatvātt? karoti. anyaccātra prayojanamuttaratraiva vakṣyate. bahiraṅgalakṣaṇaparibhāṣayā supyanitvasya jñāpane--eṣā, dve itayatra ṭāpsiddhiḥ. atra hi tyādadyatvasya vibhaktyāśrayatvādbahiraṅgatvam(), prātipadikāśrayatvāṭṭābantaraṅgaḥ. tatra ṭāpa katrtavye tyadādyatvasyāsiddhatvaṃ syāt, tataṣṭāp? na siddhyet(). anityatvāttu sidhyati. pratidībnetyatra "hali ca" 8.2.77 iti dīrghatvasiddhiḥ prayojanam(). asati tasyānityatve "hali ca" iti dīrghatve katrtavye bahiraṅgasyāllopasyāsiddhatvād? hali parato vakārānto dhāturnaṃ bhavatīti dīrghatvaṃ na syāt(). anityatvāttu siddhyati.
"rājīyati" iti. "supa ātmanaḥ kyac()" 3.1.8 iti kyac(), "kyaci ca" 7.4.33 itīttvam(). "rājāyate" iti. "karttuḥ kyaṅa salopaśca" 3.1.11 iti kyaṅ "akṛtsārvadhātukayoḥ" 7.4.25 iti dīrghaḥ. "rājaśyaḥ" iti. "akaḥ savarṇo dīrghaḥ" 6.1.97॥
Laghusiddhāntakaumudī1 : subvidhau svaravidhau saṃjñāvidhau kṛti tugvidhau ca nalopo'siddho nāny at ra -
r Sū #284 See More
subvidhau svaravidhau saṃjñāvidhau kṛti tugvidhau ca nalopo'siddho nānyatra -
rājāśva ityādau. ityasiddhatvādātvamettvamaistvaṃ ca na. rājabhyām. rājabhiḥ.
rājñi, rājani. rājasu.. yajvā. yajvānau. yajvānaḥ..
Laghusiddhāntakaumudī2 : nalopaḥ supsvarasaṃjñātugvidhiṣu kṛti 284, 8.2.2 subvidhau svaravidhau s aṃ jñ āv id See More
nalopaḥ supsvarasaṃjñātugvidhiṣu kṛti 284, 8.2.2 subvidhau svaravidhau saṃjñāvidhau kṛti tugvidhau ca nalopo'siddho nānyatra - rājāśva ityādau. ityasiddhatvādātvamettvamaistvaṃ ca na. rājabhyām. rājabhiḥ. rājñi, rājani. rājasu॥ yajvā. yajvānau. yajvānaḥ॥
Bālamanoramā1 : naca nalopasyā'siddhatvādiha dīrgha ais ettvaṃ ca neti vācyaṃ, nalopaviṣ ay e
`p ūr See More
naca nalopasyā'siddhatvādiha dīrgha ais ettvaṃ ca neti vācyaṃ, nalopaviṣaye
`pūrvatrā'siddha'mityasya pravṛttau rājā\ufffdāo daṇḍa\ufffdśca ityādāvapi
nalopasyā'siddhatvātsavarṇadīrgha yaṇādyanāpatterityata āha–nalopaḥ sup. nasya lopo
nalopaḥ. vidhiśabdo bhāvasādhanaḥ, vidhānaṃ vidhiḥ. supca svaraśca saṃjñā ca tukca teṣāṃ
vidhaya iti sambandhasāmānyaṣaṣṭha\ufffdā samāsaḥ. `kṛtī'ti tu tukaiva sambadhyate,
anyatrā'sambhavāttadāha–subvidhāvityādinā. supo vidhiḥ subvidhiḥ.
sambandhasāmānyaṃ vivakṣitam. subāśrayavidhāviti yāvat. svarasya vidhiḥ. karmaṇaḥ
śeṣatvavivakṣayā ṣaṣṭhī. svare vidheye iti yāvat. evaṃ saṃjñāvidhāvityapi karmaṇaḥ
śeṣatvavivakṣayā ṣaṣṭhī. saṃjñāyāṃ vidheyāyāmiti yāvat. kṛti parato yastuk tasya
vidhiḥ kṛtitugvidhiḥ. ihāpi karmaṇaḥ śeṣatvavivakṣayā ṣaṣṭhī. kṛti pare yastuk.
tasmin vidheye iti yāvat. `pūrvatrāsiddha'mityeva
siddhe'nyanivṛttiphalakaniyamārthametadityāha–nānyatreti. `anyatre'tyetadudāhmatya
darśayati-rājā\ufffdā ityādāviti. ādinā daṇḍaya\ufffdā ityādisaṅgrahaḥ. atra
savarṇadīrghayaṇādividhīnāṃ subvidhyaṭādyanantarbhāvātteṣu kartavyeṣu
nalopasyā'siddhatvā'bhāve sati nakāralopasya sattvātsavarṇadīrghādikaṃ nirbādhamiti
bhāvaḥ. prakṛte-rājābhyāṃ rājabhya ityatra dīrghādina bhavatyevetyāha–
ityasiddhatvāditi. supi parato dīrghavidhiḥ, bhisaḥ aisvidhiḥ, bhyasi ettvavidhiśca
subāśrayavidhaya iti teṣu kartavyeṣu parisaṅkhyāvidhilabhyā'siddhatvaniṣedhā'bhāve sati
`pūrvatrāsiddha'miti nalopasyā'siddhatvānnadīrghādikamityarthaḥ.
vastutastvanyanivṛttiphalakasiddhaviṣayakavidhitvameva niyamavidhitvam. ata eva `pañca
pañcanakhā bhakṣyāḥ' ityatra pañcānāṃ pañcanakhaprāṇināṃ bhakṣaṇaniyame taditareṣāṃ
pañcanakhānāṃ bhakṣaṇapratiṣedho gamyate iti paspaśāhnikabhāṣye prapañcitam. tadāha-
ityasiddhatvāditi. nanu daṇḍiṣvityatra nalope kṛta iṇaḥ paratvātsasya ṣatvamiti
sthitiḥ. tatra ṣatvavidheḥ subāśrayavidhitvāttatra kartavye nalopasyā'siddhatvātkathaṃ
ṣatvamiti cet, maivaṃ–na hi ṣatvavidhi subvidhiḥ. suptvaṃ tadvyāpyadharmaṃ vā
puraskṛtya pravartamāno vidhirhi subvidhiriha vivakṣitaḥ. naca ṣatvavidhistathā.
atastatra nalopasya siddhatvamastyeveti ṣatvaṃ nirbādham. astu vā ṣatvavidhirapi
subbidhistathāpi tasmin kartavye nalopasyā'siddhatvaṃ na bhavatyeva. tadasiddhatvaṃhi
kiṃ `pūrvatrāsiddha'mityanenāpādyate, uta `nalopaḥ supsvare'tyanenaiva ?. na
tāvadādyaḥ, nalopavidheḥ ṣatvavidhyapekṣayā pūrvatvena tasya ṣatve
kartavye'siddhatvā'saṃbhavāt. na dvitīyaḥ, `nalopaḥ supsvare'tyanena hi
`rājabhyā'mityādau nalopasyā'siddhatvamapūrvaṃ na vidhīyate, kiṃtu
`pūrvatrāsiddha'mityanena prāptameva niyamārthaṃ punarvidhīyate `rājā\ufffdā'
ityādau supsvarasaṃjñātugbidhibhinnasavarṇadīrghādividhisiddhaye. daṇḍiṣvityatra tu
nalopasyā'siddhatvaṃ `pūrvatrāsiddha'mityanena prāptaṃ na bhavatīti tasya `nalopaḥ
supsvare'ti sūtraviṣayatvaṃ na sambhavati. anyathā subvidhāvityanena daṇḍiṣvityādau
ṣatve kartavye nalopā'siddhatvamapūrvaṃ vidhīyeta. rājabhyā'mityādau tu dīrghādau
kartavye siddhameva niyamārthaṃ vidhīyata iti vidhivairūpyamāpadyeta,
tasmāddaṇḍiṣvityādau ṣatve kartavye nalopasyā'siddhatvā'bhāvānnalopasya
sattvādiṇaḥ paratvā'napāyātṣatvaṃ nirbādhamiti śabdenduśekhare prapañcitam.
prakṛtamanusarāmaḥ. svaravidhau yathā-pañcārmam. atra
nalopasyā'siddhatvādakārāntatvā'bhāvāt `armecāvarṇaṃ dvyacñya'jiti
pūrvapadādyudāttatvaṃ na bhavati. saṃjñāvidhau yathā-daṇḍidattau dattadaṇḍinau. atra
`dvandve dhī'ti pūrvanipātaniyamo na bhavati, ghisaṃjñāvidhau nalopasyā'siddhatvena
idantatvavirahāt. kṛtitugvidhau yathā-vṛtrahabhyām vṛtrahabhiḥ. atra
`brāhṛbhrūṇavṛtreṣu kvi'biti vihitaṃ kvipamāśritya `hyasvasya piti kṛti
tugi'ti na tuk, nalopasyā'siddhatvena hyasvasya nakāravyavahitatvāt. kṛtīti
viśeṣaṇācche ce'ti tugvidhau nalopasya nā'siddhatvam. tataśca vṛtrahacchatram. iha
syādeva `che ce'ti tuk. bhāṣye tu vṛtrahabhyāmityādau nalopasya sattve'pi
saṃnipātaparibhāṣayā `hyasvasya pitī'ti tuk na bhaviṣyatīti tugvidhigrahaṇaṃ
pratyākhyātam. `svādiṣu' iti padatvadvārā bhyām?saṃnipātamimittako
nalopastadvighātakaṃ na pravartayatītyāśayaḥ.
tugvyāvṛttyarthaṃ tugvidhigrahaṇamāvaśyakaṃ, tatra nalopasyāntarvartinīṃ
vibhaktimāśritya pravṛttaṃ padatvamādāya pravṛttasya nalopasya
saṃnipātanimittakatvā'bhāvāditi cenna,
tugvidhigrahaṇapratyākhyānaparabhāṣyaprāmāṇyenatādṛśasaṃnipātā'nimittakanalopaviṣayāṇāṃ
`vṛtrahajhana'mityādīnāmanidhānakalpanādityāstāṃ tāvat. rājñi-rājanīti. `vibhāṣā
ṅiśyoḥ' ityallopavikalpa iti bhāvaḥ. pratidiveti. `divu krīḍādau'. tasmāt
`kaninyuvṛṣitakṣī'tyuṇādisūtreṇa kaninpratyayaḥ. kanāvitau. ikāra uccāraṇārthaḥ.
pratidivanśabdātsubutpattiḥ. `sarvanāmasthāne ce'ti dīrghaḥ. halṅyādinā sulope
`pratidivā' iti rūpam. suṭi rājavat. asyeti. pratidavanśabdasya śasādāvaci
allopo'na ityallope satītyarthaḥ.
Bālamanoramā2 : nalopaḥ supsvarasaṃjñātugvidhiṣu kṛti , 8.2.2 naca nalopasyā'siddhatvādi ha d īr gh See More
nalopaḥ supsvarasaṃjñātugvidhiṣu kṛti , 8.2.2 naca nalopasyā'siddhatvādiha dīrgha ais ettvaṃ ca neti vācyaṃ, nalopaviṣaye "pūrvatrā'siddha"mityasya pravṛttau rājā()āo daṇḍa()śca ityādāvapi nalopasyā'siddhatvātsavarṇadīrgha yaṇādyanāpatterityata āha--nalopaḥ sup. nasya lopo nalopaḥ. vidhiśabdo bhāvasādhanaḥ, vidhānaṃ vidhiḥ. supca svaraśca saṃjñā ca tukca teṣāṃ vidhaya iti sambandhasāmānyaṣaṣṭha()ā samāsaḥ. "kṛtī"ti tu tukaiva sambadhyate, anyatrā'sambhavāttadāha--subvidhāvityādinā. supo vidhiḥ subvidhiḥ. sambandhasāmānyaṃ vivakṣitam. subāśrayavidhāviti yāvat. svarasya vidhiḥ. karmaṇaḥ śeṣatvavivakṣayā ṣaṣṭhī. svare vidheye iti yāvat. evaṃ saṃjñāvidhāvityapi karmaṇaḥ śeṣatvavivakṣayā ṣaṣṭhī. saṃjñāyāṃ vidheyāyāmiti yāvat. kṛti parato yastuk tasya vidhiḥ kṛtitugvidhiḥ. ihāpi karmaṇaḥ śeṣatvavivakṣayā ṣaṣṭhī. kṛti pare yastuk. tasmin vidheye iti yāvat. "pūrvatrāsiddha"mityeva siddhe'nyanivṛttiphalakaniyamārthametadityāha--nānyatreti. "anyatre"tyetadudāhmatya darśayati-rājā()ā ityādāviti. ādinā daṇḍaya()ā ityādisaṅgrahaḥ. atra savarṇadīrghayaṇādividhīnāṃ subvidhyaṭādyanantarbhāvātteṣu kartavyeṣu nalopasyā'siddhatvā'bhāve sati nakāralopasya sattvātsavarṇadīrghādikaṃ nirbādhamiti bhāvaḥ. prakṛte-rājābhyāṃ rājabhya ityatra dīrghādina bhavatyevetyāha--ityasiddhatvāditi. supi parato dīrghavidhiḥ, bhisaḥ aisvidhiḥ, bhyasi ettvavidhiśca subāśrayavidhaya iti teṣu kartavyeṣu parisaṅkhyāvidhilabhyā'siddhatvaniṣedhā'bhāve sati "pūrvatrāsiddha"miti nalopasyā'siddhatvānnadīrghādikamityarthaḥ. vastutastvanyanivṛttiphalakasiddhaviṣayakavidhitvameva niyamavidhitvam. ata eva "pañca pañcanakhā bhakṣyāḥ" ityatra pañcānāṃ pañcanakhaprāṇināṃ bhakṣaṇaniyame taditareṣāṃ pañcanakhānāṃ bhakṣaṇapratiṣedho gamyate iti paspaśāhnikabhāṣye prapañcitam. tadāha-ityasiddhatvāditi. nanu daṇḍiṣvityatra nalope kṛta iṇaḥ paratvātsasya ṣatvamiti sthitiḥ. tatra ṣatvavidheḥ subāśrayavidhitvāttatra kartavye nalopasyā'siddhatvātkathaṃ ṣatvamiti cet, maivaṃ--na hi ṣatvavidhi subvidhiḥ. suptvaṃ tadvyāpyadharmaṃ vā puraskṛtya pravartamāno vidhirhi subvidhiriha vivakṣitaḥ. naca ṣatvavidhistathā. atastatra nalopasya siddhatvamastyeveti ṣatvaṃ nirbādham. astu vā ṣatvavidhirapi subbidhistathāpi tasmin kartavye nalopasyā'siddhatvaṃ na bhavatyeva. tadasiddhatvaṃhi kiṃ "pūrvatrāsiddha"mityanenāpādyate, uta "nalopaḥ supsvare"tyanenaiva?. na tāvadādyaḥ, nalopavidheḥ ṣatvavidhyapekṣayā pūrvatvena tasya ṣatve kartavye'siddhatvā'saṃbhavāt. na dvitīyaḥ, "nalopaḥ supsvare"tyanena hi "rājabhyā"mityādau nalopasyā'siddhatvamapūrvaṃ na vidhīyate, kiṃtu "pūrvatrāsiddha"mityanena prāptameva niyamārthaṃ punarvidhīyate "rājā()ā" ityādau supsvarasaṃjñātugbidhibhinnasavarṇadīrghādividhisiddhaye. daṇḍiṣvityatra tu nalopasyā'siddhatvaṃ "pūrvatrāsiddha"mityanena prāptaṃ na bhavatīti tasya "nalopaḥ supsvare"ti sūtraviṣayatvaṃ na sambhavati. anyathā subvidhāvityanena daṇḍiṣvityādau ṣatve kartavye nalopā'siddhatvamapūrvaṃ vidhīyeta. rājabhyā"mityādau tu dīrghādau kartavye siddhameva niyamārthaṃ vidhīyata iti vidhivairūpyamāpadyeta, tasmāddaṇḍiṣvityādau ṣatve kartavye nalopasyā'siddhatvā'bhāvānnalopasya sattvādiṇaḥ paratvā'napāyātṣatvaṃ nirbādhamiti śabdenduśekhare prapañcitam. prakṛtamanusarāmaḥ. svaravidhau yathā-pañcārmam. atra nalopasyā'siddhatvādakārāntatvā'bhāvāt "armecāvarṇaṃ dvyacñya"jiti pūrvapadādyudāttatvaṃ na bhavati. saṃjñāvidhau yathā-daṇḍidattau dattadaṇḍinau. atra "dvandve dhī"ti pūrvanipātaniyamo na bhavati, ghisaṃjñāvidhau nalopasyā'siddhatvena idantatvavirahāt. kṛtitugvidhau yathā-vṛtrahabhyām vṛtrahabhiḥ. atra "brāhṛbhrūṇavṛtreṣu kvi"biti vihitaṃ kvipamāśritya "hyasvasya piti kṛti tugi"ti na tuk, nalopasyā'siddhatvena hyasvasya nakāravyavahitatvāt. kṛtīti viśeṣaṇācche ce"ti tugvidhau nalopasya nā'siddhatvam. tataśca vṛtrahacchatram. iha syādeva "che ce"ti tuk. bhāṣye tu vṛtrahabhyāmityādau nalopasya sattve'pi saṃnipātaparibhāṣayā "hyasvasya pitī"ti tuk na bhaviṣyatīti tugvidhigrahaṇaṃ pratyākhyātam. "svādiṣu" iti padatvadvārā bhyām()saṃnipātamimittako nalopastadvighātakaṃ na pravartayatītyāśayaḥ.nanu "vṛtrahadhana"mityatra tugvyāvṛttyarthaṃ tugvidhigrahaṇamāvaśyakaṃ, tatra nalopasyāntarvartinīṃ vibhaktimāśritya pravṛttaṃ padatvamādāya pravṛttasya nalopasya saṃnipātanimittakatvā'bhāvāditi cenna, tugvidhigrahaṇapratyākhyānaparabhāṣyaprāmāṇyenatādṛśasaṃnipātā'nimittakanalopaviṣayāṇāṃ "vṛtrahajhana"mityādīnāmanidhānakalpanādityāstāṃ tāvat. rājñi-rājanīti. "vibhāṣā ṅiśyoḥ" ityallopavikalpa iti bhāvaḥ. pratidiveti. "divu krīḍādau". tasmāt "kaninyuvṛṣitakṣī"tyuṇādisūtreṇa kaninpratyayaḥ. kanāvitau. ikāra uccāraṇārthaḥ. pratidivanśabdātsubutpattiḥ. "sarvanāmasthāne ce"ti dīrghaḥ. halṅyādinā sulope "pratidivā" iti rūpam. suṭi rājavat. asyeti. pratidavanśabdasya śasādāvaci allopo'na ityallope satītyarthaḥ.
Tattvabodhinī1 : nalopaḥ supsvara. `pūrvatrāsiddha'mityanenaiva niyamārtho'yamāramb ha i ty āh Sū #313 See More
nalopaḥ supsvara. `pūrvatrāsiddha'mityanenaiva niyamārtho'yamārambha ityāha–
nānyatretyādi. tena `rājā\ufffdā'ityādau savarṇadīrgho kartavye nalopo'siddho na
bhavatīti bhāvaḥ. subvidhimidāharati–ātvamityādinā. subāśrito vidhiḥ–subvidhiḥ.
svaravidhau tu `pañcārmam'. `diksaṅkhaye saṃjñāyā'miti samāse nalope kṛte avarṇāntaṃ
pūrvapadaṃ jātamiti `arme cā'varṇaṃ ddyactrya'jiti pūrvapadādyudāttatvaṃ
prāptaṃnalopasyādiddhatvānna bhavati.tha saṃjñāvidhau `pañcetyatra nalope
kṛte'pī'tyādinā strīpratyayeṣu vakṣyati. anyetu–
`daṇḍiguptau'`gupdaṇḍinā'vityapyudāharanti. atra nalopasyā'siddhatvāddhisaṃjñā
nāstīti `dvandve ghī'ti pūrvanipātaniyamo na bhavatītyāhuḥ. kṛti tugvidhāviti
kim? vṛtrahacchatram. iha syādeva `che ce'ti tuk. yadyapi `vṛtrahabhyā'mityatra
`asiddhaṃ bahiraṅgamantaraṅge'ityanenaiva nalopasyā'siddhatvaṃ sidhyati, tathāpyasyāḥ
paribhāṣāyā anityatvajñāpanārthaṃ kṛti tuggrahaṇaṃ, tena`yā'`se'tyādi sidhyati.
anyathā vibhaktyaśrayasyā'tvasya bahiraṅgatvenā'siddhatvāṭṭābna syāt. etacca
`najānantarye bahiṣṭvapraklṛpti'rityatra `yatrāntaraṅge bahiraṅge
vā'corānantarya'miti haradattādimatena kaiściduktam. `uttarakārye aca ānantarya'miti
kaiyaṭamate tu nā'tra bahiraṅgaparibhāṣā pravartate. `yā'`se'tyatra ṭāptu
saṃnipātaparibhāśaṣāmapi bādhitvā `na yāsayo 'riti nirdeśādeva sidhyatīti jñeyam.
pratidiveti. `kanin yuvṛṣitakṣirājidhanvidyupratidivaḥ'iti kanin.
Tattvabodhinī2 : nalopaḥ supsvarasaṃjñātugvidhiṣu kṛti 313, 8.2.2 nalopaḥ supsvara. " ;p ūr va tr See More
nalopaḥ supsvarasaṃjñātugvidhiṣu kṛti 313, 8.2.2 nalopaḥ supsvara. "pūrvatrāsiddha"mityanenaiva niyamārtho'yamārambha ityāha--nānyatretyādi. tena "rājā()ā"ityādau savarṇadīrgho kartavye nalopo'siddho na bhavatīti bhāvaḥ. subvidhimidāharati--ātvamityādinā. subāśrito vidhiḥ--subvidhiḥ. svaravidhau tu "pañcārmam". "diksaṅkhaye saṃjñāyā"miti samāse nalope kṛte avarṇāntaṃ pūrvapadaṃ jātamiti "arme cā'varṇaṃ ddyactrya"jiti pūrvapadādyudāttatvaṃ prāptaṃnalopasyādiddhatvānna bhavati.tha saṃjñāvidhau "pañcetyatra nalope kṛte'pī"tyādinā strīpratyayeṣu vakṣyati. anyetu--"daṇḍiguptau""gupdaṇḍinā"vityapyudāharanti. atra nalopasyā'siddhatvāddhisaṃjñā nāstīti "dvandve ghī"ti pūrvanipātaniyamo na bhavatītyāhuḥ. kṛti tugvidhāviti kim? vṛtrahacchatram. iha syādeva "che ce"ti tuk. yadyapi "vṛtrahabhyā"mityatra "asiddhaṃ bahiraṅgamantaraṅge"ityanenaiva nalopasyā'siddhatvaṃ sidhyati, tathāpyasyāḥ paribhāṣāyā anityatvajñāpanārthaṃ kṛti tuggrahaṇaṃ, tena"yā""se"tyādi sidhyati. anyathā vibhaktyaśrayasyā'tvasya bahiraṅgatvenā'siddhatvāṭṭābna syāt. etacca "najānantarye bahiṣṭvapraklṛpti"rityatra "yatrāntaraṅge bahiraṅge vā'corānantarya"miti haradattādimatena kaiściduktam. "uttarakārye aca ānantarya"miti kaiyaṭamate tu nā'tra bahiraṅgaparibhāṣā pravartate. "yā""se"tyatra ṭāptu saṃnipātaparibhāśaṣāmapi bādhitvā "na yāsayo "riti nirdeśādeva sidhyatīti jñeyam. pratidiveti. "kanin yuvṛṣitakṣirājidhanvidyupratidivaḥ"iti kanin.
1.Source: Arsha Vidya Gurukulam 2.Source: Sanskrit Documents
Research Papers and Publications