Kāśikāvṛttī1:
adasaḥ sau parataḥ sakārasya aukārādeśo bhavati sośca lopo bhavati. asau. autvap
See More
adasaḥ sau parataḥ sakārasya aukārādeśo bhavati sośca lopo bhavati. asau. autvapratiṣedhaḥ
sākackād vā vaktavyaḥ sādutvaṃ ca. yadā ca autvapratiṣedhaḥ tadā sakārāduttarasya utvaṃ
bhavati. asukaḥ. asukau. uttarapadabhūtānāṃ tyadādīnām akṛtasandhīnām ādeśā vaktavyāḥ.
paramāham. paramāyam. paramānena. adasaḥ sorbhavedautvaṃ kiṃ sulopo vidhīyate. hrasvāl
lupyeta sambuddhir na halaḥ prakṛtaṃ hi tat. āpa etvaṃ bhavet tasmin na
jhalītyanuvartanāt. pratyayasthācca kāditvaṃ śībhāvaśca prasajyate.
Kāśikāvṛttī2:
adasa au sulopaś ca 7.2.107 adasaḥ sau parataḥ sakārasya aukārādeśo bhavati soś
See More
adasa au sulopaś ca 7.2.107 adasaḥ sau parataḥ sakārasya aukārādeśo bhavati sośca lopo bhavati. asau. autvapratiṣedhaḥ sākackād vā vaktavyaḥ sādutvaṃ ca. yadā ca autvapratiṣedhaḥ tadā sakārāduttarasya utvaṃ bhavati. asukaḥ. asukau. uttarapadabhūtānāṃ tyadādīnām akṛtasandhīnām ādeśā vaktavyāḥ. paramāham. paramāyam. paramānena. adasaḥ sorbhavedautvaṃ kiṃ sulopo vidhīyate. hrasvāl lupyeta sambuddhir na halaḥ prakṛtaṃ hi tat. āpa etvaṃ bhavet tasmin na jhalītyanuvartanāt. pratyayasthācca kāditvaṃ śībhāvaśca prasajyate.
Nyāsa2:
adasa au sulopaśca. , 7.2.107 "sau" ityeva. tyadādyatvāpavādo'dasa aut
See More
adasa au sulopaśca. , 7.2.107 "sau" ityeva. tyadādyatvāpavādo'dasa autvaṃ vidhīyate. "asau" iti. pūrvasūtreṇa dakārasya sakāraḥ, "vṛddhireci" 6.1.85 iti vṛddhiḥ.
"yadā ca" ityādi. "sādutvañca" iti. cakāraḥ sanniyogārthaḥ. tena yasmin? pakṣe autvapratiṣedhaḥ, tasminneva pakṣe sāduttarasyākārasyottvaṃ vidhīyate.
"uttarapadamabhūtānām()" ityādi. iha paramāham(), paramāneneti "tvāhau sau" 7.2.94, "ido'y? puṃsi" 7.2.111, "anāpyakaḥ" (7.2.112) iti samāsād? yā vibhaktiḥ, tasyāmeta ādeśaḥ bhavanto bahiraṅgā bhavanti; prāgeva tu vibhaktyutpatteḥ. akaḥ savarṇe dīrghatvaṃ prāpnuvadantaraṅgam(), tasmāt? pūrvaṃ tadeva syāt(), paścādādeśāḥ syuḥ; tataśca paramaham(), paramayam(), paramanenetyaniṣṭāni rūpāṇi rūpaṇi syuḥ. tasmāduttapadabhūtānāmakṛtasavarasandhīnāṃ tyadīdīnāmādeśā vaktavyāḥ=vyākhyeyā ityarthaḥ. ācāryapravṛttijrñāpayati--pūrvottarayoḥ padayostāvat? kāryaṃ prathamaṃ bhavati, paścādekādeśa ti. yadayaṃ "nendrasya parasya" 7.3.22 iti pratiṣedhaṃ śāsti. kathaṃ kṛtvā jñāpakam()? indre dvāvacau, tatraikaḥ--"yasyeti ca" 6.4.148 iti lopenāpahniyate, aparaḥ--ekādeśenetyanacka indraśabdaḥ sampannaḥ, tatra ko vṛddhiprasaṅgaḥ! paśyati tvācāryaḥ--purvottarayoḥ padayostāvat kāryaṃ bhavati, paścādekādeśa iti; yataḥ "nendrasya parasya" 7.3.22 iti vṛddhipratiṣedhaṃ śāsti. tadetasmājjñāpakādakṛtasvarasandhīnāmuttarapadabhūtānāṃ tyadādīnāmādeśā bhavantīti.
"avasaḥ sorbhavedautvam()" ityādi. avadhāraṇamatra draṣṭavyam(). adaḥśabdāt? parasya sorevautvaṃ bhavet(). bhavatu, mā vā bhūt(). adaśśabdasya tyadādyatve kṛte "vṛddhireci" 6.1.85 iti vṛddhau kṛtāyāmasāviti sidhyatyeva, tat? kimarthaṃ sulope vidhīyate? nirarthakatavānnaivaṃ sorlopo vidheyaḥ, autvameva vidheyam(). atra doṣamāha--"hyasvāllupyeta sambuddhiḥ" iti. he'sāvityatra "eṅa hyasvāt? sambuddheḥ" 6.1.67 iti sorlopaḥ prasajyeta, tataśca sambuddhau he'sāviti na sidhyet()? "na halaḥ prakṛtaṃ hi tat()" iti. nāyaṃ deṣaḥ; halaḥ sambuddherlopa autve kṛte'ṇ? bhavati, na haliti, tatkuto lopaprasaṅgastatra! tarhi halgrahaṇaṃ katrtavyam()? na katrtavyam(); yasmāt? prakṛtaṃ tat(). "halṅyābbhyaḥ sutisyapṛktaṃ hal()" 6.1.66 ityato halgrahaṇaṃ prakṛtameva. yadyapi tatra prathamānirdiṣṭam(), ṣaṣṭhīnirdeśena cehārthaḥ, tathāpi "eṅ? hyasvāt()" 6.1.67 iti pañcamī halityasyāḥ prathamāyāḥ ṣaṣṭhītvaṃ prakalapyiṣyati; "tasmādityuttarasya" 1.1.66 iti vacanāt().
athaṃ tarhi doṣaḥ--"āpa etvaṃ bhavet? tasmin()" ityādi. tasminnokāre paratastyadādyatve kṛte striyāṃ ṭāpi--he asau brāāhṛṇītyatara "sambuddhau ca" 7.3.106 ityetvaṃ syāt(), yathā hi he khaṭve ityatra? "na jñalītyanuvatrtanāt()" iti. nāyaṃ doṣaḥ; "sambuddho ca" 7.3.106 ityatra "bahuvacane jhalyet()" 7.3.103 ityanuvatrtate, tena jhalādau sambuddhāvetyena bhavitavyam(). ca caukāre kṛte jhalādiḥ sambuddhirbhavati, kiṃ tarhi? ajādiḥ.
"pratyayasthācca kādittvaṃ śībhāvaśca prasajyate" ["prasajyeta"--prā. mudritaḥ pāṭhaḥ] iti. pūrvakaścakāraḥ tahrrarthe, itaraḥ samuccaye. ayaṃ tarhi doṣaḥ--asakau brāāhṛṇītyatrājñātādyarthavivakṣāyāmakaci kṛte ṭāpi ca "pratyayasthāt? kāt()" (7.3.44) ityādinā kāt? pūrvasyetvaṃ prāpnoti? asau brāāhṛṇī ityatra "auṅa āpaḥ" 7.1.18 ityanena śībhāvo'dasastvavayava okāre kṛte ṭābeva nāstīti naitaddoṣadvayaṃ sambhavati. śībhāvadoṣaśca pākṣiko veditavyaḥ, yasmin? pakṣe sāmānyagrahaṇārtho ṅakāraḥ pratyayasyāsajyate. yadā tu pūrvasūtranirdeśastadā dvivacanayoreva śībhāvaḥ; tayoreva pūrvācāryairṅitvasya kṛtatvāt(). anyasya prāptireva nāsti; āṅittvāt()॥
Laghusiddhāntakaumudī1:
adasa aukāro'ntādeśaḥ syātsau pare sulopaśca. tadoriti saḥ. asau. tyadādyatvam. Sū #357
See More
adasa aukāro'ntādeśaḥ syātsau pare sulopaśca. tadoriti saḥ. asau. tyadādyatvam.
vṛddhiḥ..
Laghusiddhāntakaumudī2:
adasa au sulopaśca 357, 7.2.107 adasa aukāro'ntādeśaḥ syātsau pare sulopaśca. ta
See More
adasa au sulopaśca 357, 7.2.107 adasa aukāro'ntādeśaḥ syātsau pare sulopaśca. tadoriti saḥ. asau. tyadādyatvam. vṛddhiḥ॥
Bālamanoramā1:
adasśabdātsau tyadādyatve prāpte-adasa au. `adasa iti ṣaṣṭhī. `au';
ityavibh
See More
adasśabdātsau tyadādyatve prāpte-adasa au. `adasa iti ṣaṣṭhī. `au'
ityavibhaktikanirdeśaḥ. `tadoḥ saḥ sau' ityataḥ `sā vityanuvartate. tadāha–adasa iti.
`antādeśa' ityalontyaparibhāṣālabhyam. sakārasya auttve kṛte halaḥ
paratvā'bhāvāddhalṅyādilope'prāpte sulopavidhiḥ. dasya sa iti. mutvāpavāda iti
bhāvaḥ. asau iti. adass iti sthite sakārasya auttve, sulope, dasya satve ca
rūpam.\r\nata `avyayasarvanāmnā mityakaci adakasśabdātso viśeṣamāha–autvapratiṣedha
iti. `adasa au sulopaśce'tyatra adas?śabdena tanmadhyapatitanyāyena adakasśabdasyāpi
grahaṇādauttve prāpte vikalpena tatpratiṣedo vaktavyaḥ. `tadoḥ saḥ sau' iti
dakārasya sakāre kṛte tasmātsakārātparasya akārasya ukāraśca vā vaktavya ityarthaḥ.
tataśca adakass iti sthite, autvā'bhāve, dasay satve sati, sakārātaparasya akārasya utve
sati, tyadādyatve, pararūpe, rutve, visarge asuka iti rūpam.
autvapratiṣedhābhāvapakṣe adakass iti sthite, sakārasya autve, sulope, dasya satve,
asakau iti rūpaṃ vakṣyati. tatra autvapratiṣedhā'bhāvapakṣe autve kṛte sakārādakārasya
utvavikalpaḥ kuto na syādityata āha–pratiṣedheti. `sanniyogaśiṣṭānāṃ saha vā
pravṛttiḥ saha vā nivṛttiḥ' iti nyāyāditi bhāvaḥ. `amukaḥ' `amukaśarmā' ityādi
tvasādhvevetyāhuḥ. kecittu adasśabdaparyāyo'mukaśabdo'vyutpanna ityāhuḥ. adas
au iti sthite prakriyāṃ darśayati–tyadādyatvamiti. pararūpamapi bodhyam. matvotve
iti. `adau' ityatra dātparasya aukārasya dīrgha ūkāraḥ, dasya matvaṃ cetyarthaḥ. jasi
tyadādyatvaṃ pararūpaṃ ca siddhavatkṛtya āha–jasaḥśīti. ādguṇe ade iti sthitam.
Bālamanoramā2:
adasa au sulopaśca , 7.2.107 adasśabdātsau tyadādyatve prāpte-adasa au. "ad
See More
adasa au sulopaśca , 7.2.107 adasśabdātsau tyadādyatve prāpte-adasa au. "adasa iti ṣaṣṭhī. "au" ityavibhaktikanirdeśaḥ. "tadoḥ saḥ sau" ityataḥ "sā vityanuvartate. tadāha--adasa iti. "antādeśa" ityalontyaparibhāṣālabhyam. sakārasya auttve kṛte halaḥ paratvā'bhāvāddhalṅyādilope'prāpte sulopavidhiḥ. dasya sa iti. mutvāpavāda iti bhāvaḥ. asau iti. adass iti sthite sakārasya auttve, sulope, dasya satve ca rūpam.ata "avyayasarvanāmnā mityakaci adakasśabdātso viśeṣamāha--autvapratiṣedha iti. "adasa au sulopaśce"tyatra adas()śabdena tanmadhyapatitanyāyena adakasśabdasyāpi grahaṇādauttve prāpte vikalpena tatpratiṣedo vaktavyaḥ. "tadoḥ saḥ sau" iti dakārasya sakāre kṛte tasmātsakārātparasya akārasya ukāraśca vā vaktavya ityarthaḥ. tataśca adakass iti sthite, autvā'bhāve, dasay satve sati, sakārātaparasya akārasya utve sati, tyadādyatve, pararūpe, rutve, visarge asuka iti rūpam. autvapratiṣedhābhāvapakṣe adakass iti sthite, sakārasya autve, sulope, dasya satve, asakau iti rūpaṃ vakṣyati. tatra autvapratiṣedhā'bhāvapakṣe autve kṛte sakārādakārasya utvavikalpaḥ kuto na syādityata āha--pratiṣedheti. "sanniyogaśiṣṭānāṃ saha vā pravṛttiḥ saha vā nivṛttiḥ" iti nyāyāditi bhāvaḥ. "amukaḥ" "amukaśarmā" ityādi tvasādhvevetyāhuḥ. kecittu adasśabdaparyāyo'mukaśabdo'vyutpanna ityāhuḥ. adas au iti sthite prakriyāṃ darśayati--tyadādyatvamiti. pararūpamapi bodhyam. matvotve iti. "adau" ityatra dātparasya aukārasya dīrgha ūkāraḥ, dasya matvaṃ cetyarthaḥ. jasi tyadādyatvaṃ pararūpaṃ ca siddhavatkṛtya āha--jasaḥśīti. ādguṇe ade iti sthitam.
Tattvabodhinī1:
adasa au sulopaśca. `adasa iti ṣaṣṭhī. `tadoḥ saḥ sau ityataḥ sāvityanuvartate, Sū #389
See More
adasa au sulopaśca. `adasa iti ṣaṣṭhī. `tadoḥ saḥ sau ityataḥ sāvityanuvartate, tadāha–
aukāro'ntādeśaḥ syātsau para iti. nanvadasa iti pañcamyevā'stu tataḥ parasya sorevaukāro
vidhīyatāṃ, tyadādyatvena asāviti rūpaṃ sidhyati kiṃ sulopavidhānena?. na ca svare bhedaḥ,
udāttena sahekādeśa aukārasyodāttatvāt. maivam. `asakau strī'tyatra ṭāpi
`patryayasthā'ditīttvaparsaṅgāt. asuka iti. autvā'bhāve tyadādyatve sādutvam.
striyāṃ tu `asukau'`asukā'iti. `amukī'`asukī'ti ca prayoga'sādhureva.
evamamukaśarmetyādirapi. `adakaḥśarme'tyādereva nyāyyatvāt.
Tattvabodhinī2:
adasa au sulopaśca 389, 7.2.107 adasa au sulopaśca. "adasa iti ṣaṣṭhī. &quo
See More
adasa au sulopaśca 389, 7.2.107 adasa au sulopaśca. "adasa iti ṣaṣṭhī. "tadoḥ saḥ sau ityataḥ sāvityanuvartate, tadāha--aukāro'ntādeśaḥ syātsau para iti. nanvadasa iti pañcamyevā'stu tataḥ parasya sorevaukāro vidhīyatāṃ, tyadādyatvena asāviti rūpaṃ sidhyati kiṃ sulopavidhānena(). na ca svare bhedaḥ, udāttena sahekādeśa aukārasyodāttatvāt. maivam. "asakau strī"tyatra ṭāpi "patryayasthā"ditīttvaparsaṅgāt. asuka iti. autvā'bhāve tyadādyatve sādutvam. striyāṃ tu "asukau""asukā"iti. "amukī""asukī"ti ca prayoga'sādhureva. evamamukaśarmetyādirapi. "adakaḥśarme"tyādereva nyāyyatvāt.
1.Source: Arsha Vidya Gurukulam
2.Source: Sanskrit Documents