Kāśikāvṛttī1:
bahvacaḥ iti na anuvartate. sāmānyena vidhānam. jātiśabdo yo manusyanāmadheyo vy
See More
bahvacaḥ iti na anuvartate. sāmānyena vidhānam. jātiśabdo yo manusyanāmadheyo vyāghra
siṃha ityevam ādiḥ, tasmādanukampāyāṃ nītau ca kanpratyayo bhavati. vyāghrakaḥ.
siṃhakaḥ. śarabhakaḥ. vāvacanānuvṛtter yathādarśanam anyo 'pi bhavati. vyāghrilaḥ. siṃhilaḥ.
nāmagrahaṇaṃ svarūpanivṛttyartham.
Kāśikāvṛttī2:
jātināmnaḥ kan 5.3.81 bahvacaḥ iti na anuvartate. sāmānyena vidhānam. jātiśabdo
See More
jātināmnaḥ kan 5.3.81 bahvacaḥ iti na anuvartate. sāmānyena vidhānam. jātiśabdo yo manusyanāmadheyo vyāghra siṃha ityevam ādiḥ, tasmādanukampāyāṃ nītau ca kanpratyayo bhavati. vyāghrakaḥ. siṃhakaḥ. śarabhakaḥ. vāvacanānuvṛtter yathādarśanam anyo 'pi bhavati. vyāghrilaḥ. siṃhilaḥ. nāmagrahaṇaṃ svarūpanivṛttyartham.
Nyāsa2:
jātināmnaḥ kan?. , 5.3.81 "nāmagrahaṇam()" iti. asati hi nāmagrahaṇe j
See More
jātināmnaḥ kan?. , 5.3.81 "nāmagrahaṇam()" iti. asati hi nāmagrahaṇe jātisvarūpagrahaṇaṃ syāt(). ataḥ svarūpagravaṇaṃ mā bhūdityevamarthaṃ jātigrahaṇam()॥
Bālamanoramā1:
jātināmnaḥ kan. jātiśabdo ya iti. yo jātipravṛttinimittakaḥ prasiddhaḥ san
manuṣ
See More
jātināmnaḥ kan. jātiśabdo ya iti. yo jātipravṛttinimittakaḥ prasiddhaḥ san
manuṣyanāmadheyabhūtaḥ sa ityarthaḥ. `anukampāyā'miti `nītau' iti ca
sūtradvayavihitasyā'pavādaḥ.
sandhyakṣarāṇī'ti prācāmācāryāṇāṃ pravādaḥ. kahoḍa iti. ṛṣiviśeṣasya nāmedam. atra
dvitīyo'c sandhyakṣaraṃ, tadāderlopo, natu tadūdhrvasyaiva. \r\nekākṣareti.
vyañjanasahita eko'ca–ekākṣaram. ekāckamiti yāvat. tathāvidhaṃ pūrvapadaṃ yeṣāṃ padānāṃ
tāni ekākṣarapūrvapadāni, teṣāṃ madhye uttarabhūtāni padāni yāvanti teṣāṃ lopaḥ
syādityarthaḥ. iha uttarapadaśabdo yaugikaḥ, natu samāsasya caramāvayave rūḍho, vyākhyānāt.
`dvitīyādaca ūdhrva'mityanena dvitīyājviśiṣṭasya lope aprāpte vacanamidam.
vāgāśīrdatta iti. vāci āśīryasya natu manasyeva sa vāgāśīḥ. tena datta iti vigrahaḥ.
yadvā āśāsanamāśīḥ, vācā āśīḥ–vāgāśīḥ. `kartṛkaraṇe kṛte'ti samāsaḥ. tayā vāgāśiṣā
datta iti vigrahaḥ. vākkaraṇakāśāsanena datta ityarthaḥ. vācika iti.
vāgāśīrdattaśabdāṭṭhaci vāgityekākṣarapūrvapadātparayorāśīrdattaśabdayorlope sati
antarvartivibhaktyā padatvamāśritya pravṛttakutvajaśtvayorikāśrayabhatvena
padatvabādhānnivṛttau vācika iti rūpamiti kecit. vastutastu ṭhaci
ikādeśātprākṭhāvasthāyāmeva uttarapadalope kartavye'siddhatvānna pūrvaṃ
kutvādipravṛttirityāhuḥ. yadyapi dvitīyādaca ūdhrvasya `śīrdatta' śabdasya lope
vāgā-ika iti sthite `yasyeti ce'tyākāralope uktarītyā kutvajaśtvayornirvṛttau
`vācika' iti sidhyati, tathāpi ākāralopasya sthānivattvena ākārāntasya ikamāśritya
bhatve sati ākārāntaniṣṭhabhatvena cakārāntaniṣṭhapadatvasyā'vyāghātātkutvajaśtvayoḥ
`vāgika' iti syāt. uttarapadalope tu ajjhalādeśatvena
sthānivattvā'bhāvāttulyāvadhikayā bhasaṃjñayā `suptiṅanta'miti padasaṃjñā bādhyatesa,
ekasaṃjñādhikāre paratvāditi bhāvaḥ. kathamiti. atrāpi aṅgulidattaśabdasya lope sati
ikapratyayāśritabhatvena padatvā'bhāvājjaśtvaṃ durlabhamiti praśnaḥ.
ṣaṣśabdasya pūrvapadatve `ṭhājādau' iti sūtrasiddho dvitīyādaca ūdhrvasyaiva lopo, na
tvayamuttarapadalopa iti vacanātṣaḍika iti siddhamityarthaḥ. evaṃca `ṣaḍaṅgulidatta' ityatra
ḍakārā'kārādūdhrvasya lope sati ḍakārā'kārasya `yasyeti ce'ti lope sati tasya
sthānivatttavena akārāntasya ikamāśritya bhatve sati tena akārāntaniṣṭhena
ṣakārāntasya padatvā'vyāghātājjaśtvaṃ nirbādhamiti bhāvaḥ. spaṣṭaṃ cedaṃ `svādiṣu'
iti sūtre bhāṣye.
Bālamanoramā2:
jātināmnaḥ kan , 5.3.81 jātināmnaḥ kan. jātiśabdo ya iti. yo jātipravṛttinimitta
See More
jātināmnaḥ kan , 5.3.81 jātināmnaḥ kan. jātiśabdo ya iti. yo jātipravṛttinimittakaḥ prasiddhaḥ san manuṣyanāmadheyabhūtaḥ sa ityarthaḥ. "anukampāyā"miti "nītau" iti ca sūtradvayavihitasyā'pavādaḥ. dvitīyaṃ sandhyakṣaraṃ cediti. "ecaḥ sandhyakṣarāṇī"ti prācāmācāryāṇāṃ pravādaḥ. kahoḍa iti. ṛṣiviśeṣasya nāmedam. atra dvitīyo'c sandhyakṣaraṃ, tadāderlopo, natu tadūdhrvasyaiva. ekākṣareti. vyañjanasahita eko'ca--ekākṣaram. ekāckamiti yāvat. tathāvidhaṃ pūrvapadaṃ yeṣāṃ padānāṃ tāni ekākṣarapūrvapadāni, teṣāṃ madhye uttarabhūtāni padāni yāvanti teṣāṃ lopaḥ syādityarthaḥ. iha uttarapadaśabdo yaugikaḥ, natu samāsasya caramāvayave rūḍho, vyākhyānāt. "dvitīyādaca ūdhrva"mityanena dvitīyājviśiṣṭasya lope aprāpte vacanamidam. vāgāśīrdatta iti. vāci āśīryasya natu manasyeva sa vāgāśīḥ. tena datta iti vigrahaḥ. yadvā āśāsanamāśīḥ, vācā āśīḥ--vāgāśīḥ. "kartṛkaraṇe kṛte"ti samāsaḥ. tayā vāgāśiṣā datta iti vigrahaḥ. vākkaraṇakāśāsanena datta ityarthaḥ. vācika iti. vāgāśīrdattaśabdāṭṭhaci vāgityekākṣarapūrvapadātparayorāśīrdattaśabdayorlope sati antarvartivibhaktyā padatvamāśritya pravṛttakutvajaśtvayorikāśrayabhatvena padatvabādhānnivṛttau vācika iti rūpamiti kecit. vastutastu ṭhaci ikādeśātprākṭhāvasthāyāmeva uttarapadalope kartavye'siddhatvānna pūrvaṃ kutvādipravṛttirityāhuḥ. yadyapi dvitīyādaca ūdhrvasya "śīrdatta" śabdasya lope vāgā-ika iti sthite "yasyeti ce"tyākāralope uktarītyā kutvajaśtvayornirvṛttau "vācika" iti sidhyati, tathāpi ākāralopasya sthānivattvena ākārāntasya ikamāśritya bhatve sati ākārāntaniṣṭhabhatvena cakārāntaniṣṭhapadatvasyā'vyāghātātkutvajaśtvayoḥ "vāgika" iti syāt. uttarapadalope tu ajjhalādeśatvena sthānivattvā'bhāvāttulyāvadhikayā bhasaṃjñayā "suptiṅanta"miti padasaṃjñā bādhyatesa, ekasaṃjñādhikāre paratvāditi bhāvaḥ. kathamiti. atrāpi aṅgulidattaśabdasya lope sati ikapratyayāśritabhatvena padatvā'bhāvājjaśtvaṃ durlabhamiti praśnaḥ. ṣaṣa iti. ṣaṣśabdasya pūrvapadatve "ṭhājādau" iti sūtrasiddho dvitīyādaca ūdhrvasyaiva lopo, na tvayamuttarapadalopa iti vacanātṣaḍika iti siddhamityarthaḥ. evaṃca "ṣaḍaṅgulidatta" ityatra ḍakārā'kārādūdhrvasya lope sati ḍakārā'kārasya "yasyeti ce"ti lope sati tasya sthānivatttavena akārāntasya ikamāśritya bhatve sati tena akārāntaniṣṭhena ṣakārāntasya padatvā'vyāghātājjaśtvaṃ nirbādhamiti bhāvaḥ. spaṣṭaṃ cedaṃ "svādiṣu" iti sūtre bhāṣye.
Tattvabodhinī1:
jātināmnaḥ. ye śabdā jātyantare prasiddhāḥ, manuṣyeṣu nāmatvena
viniyuktāsta ih Sū #1521
See More
jātināmnaḥ. ye śabdā jātyantare prasiddhāḥ, manuṣyeṣu nāmatvena
viniyuktāsta ihodāharaṇam.
dvitīyamityādi. `ecaḥ sandhyakṣarāṇī'ti prācāṃ
saṃjñā.\r\nekākṣarapūrvapadānāmuttarapadalopo vaktavyaḥ. vāgāśīriti. vāci
āśīryasyeti vigraṅaḥ. vācika iti. yadyatra dvitīyādaca ūdhrvasya lopaḥ syāttadā
vāc ā ika iti sthite `yasyeti ce'tyākārasya lope tasya sthānivattvādākārāntasya
bhatve antarvartinīṃ vibhaktimāśritya cakārāntasya padatvena kutvajaśtvayoḥ
satorvāgika iti s#āyāt.uttarapadalope tu ajjalādeśatvena
sthānivattvā'bhāvāttulyāvadhikatayā `yaci bha'miti bhasaṃjñāyā `suptiṅanta'miti
padasaṃjñā ekasaṃjñādhikārātparatvādvādhyate. `svādiṣu'iti padasaṃjñā tu na
śaṅkanīyeva, `yaci bha'miti bhasaṃjñāyāstadapavādatvāt. kathamiti. atrāpyuttarapadalope
jāte jaśttvaṃ durlabhamiti praśnaḥ.
sautra eva lopa iṣyate, na tvaupasaṅkhyānika ityarthaḥ.
Tattvabodhinī2:
jātināmnāḥ kan 1521, 5.3.81 jātināmnaḥ. ye śabdā jātyantare prasiddhāḥ, manuṣyeṣ
See More
jātināmnāḥ kan 1521, 5.3.81 jātināmnaḥ. ye śabdā jātyantare prasiddhāḥ, manuṣyeṣu nāmatvena viniyuktāsta ihodāharaṇam. dvitīyaṃ sandhyakṣaraṃ cettadāderlopo vaktavyaḥ. dvitīyamityādi. "ecaḥ sandhyakṣarāṇī"ti prācāṃ saṃjñā.ekākṣarapūrvapadānāmuttarapadalopo vaktavyaḥ. vāgāśīriti. vāci āśīryasyeti vigraṅaḥ. vācika iti. yadyatra dvitīyādaca ūdhrvasya lopaḥ syāttadā vāc ā ika iti sthite "yasyeti ce"tyākārasya lope tasya sthānivattvādākārāntasya bhatve antarvartinīṃ vibhaktimāśritya cakārāntasya padatvena kutvajaśtvayoḥ satorvāgika iti sāyāt.uttarapadalope tu ajjalādeśatvena sthānivattvā'bhāvāttulyāvadhikatayā "yaci bha"miti bhasaṃjñāyā "suptiṅanta"miti padasaṃjñā ekasaṃjñādhikārātparatvādvādhyate. "svādiṣu"iti padasaṃjñā tu na śaṅkanīyeva, "yaci bha"miti bhasaṃjñāyāstadapavādatvāt. kathamiti. atrāpyuttarapadalope jāte jaśttvaṃ durlabhamiti praśnaḥ.ṣaṣaṣṭhājādivacanātsiddham. ṣaṣa iti. atra sautra eva lopa iṣyate, na tvaupasaṅkhyānika ityarthaḥ.
1.Source: Arsha Vidya Gurukulam
2.Source: Sanskrit Documents