Kāśikāvṛttī1:
vāsudevārjunaśabdābhyāṃ vun pratyayo bhavati so 'sya bhaktiḥ ityetasmin viṣaye.
See More
vāsudevārjunaśabdābhyāṃ vun pratyayo bhavati so 'sya bhaktiḥ ityetasmin viṣaye.
chāṇorapavādaḥ. vāsudevo bhaktirasya vāsudevakaḥ. arjunakaḥ. nanu ca vāsudevaśabdād
gotrakṣatriyā'khyebhyaḥ iti vuñastyeva, na ca atra vunvuñor viśeṣo vidyate,
kimarthaṃ vāsudevagrahaṇam? saṃjñaiṣā devatāviśeṣasya na kṣatriyākhyā. alpāctara
2-2-34), ajādyadantam (*2,2.33 iti ca arjunaśabdasya pūrvanipātam akurvan
jñāpayati abhyarhitaṃ pūrvam nipatati iti.
Kāśikāvṛttī2:
vāsudevārjunābhyāṃ vun 4.3.98 vāsudevārjunaśabdābhyāṃ vun pratyayo bhavati so '
See More
vāsudevārjunābhyāṃ vun 4.3.98 vāsudevārjunaśabdābhyāṃ vun pratyayo bhavati so 'sya bhaktiḥ ityetasmin viṣaye. chāṇorapavādaḥ. vāsudevo bhaktirasya vāsudevakaḥ. arjunakaḥ. nanu ca vāsudevaśabdād gotrakṣatriyā'khyebhyaḥ iti vuñastyeva, na ca atra vunvuñor viśeṣo vidyate, kimarthaṃ vāsudevagrahaṇam? saṃjñaiṣā devatāviśeṣasya na kṣatriyākhyā. alpāctara 2.2.34, ajādyadantam 2.2.33 iti ca arjunaśabdasya pūrvanipātam akurvan jñāpayati abhyarhitaṃ pūrvam nipatati iti.
Nyāsa2:
vāsudevārjunābhyāṃ vun. , 4.3.98 vāsudevaśabdād()vṛddhācchasyāpavādaḥ. arjunaśab
See More
vāsudevārjunābhyāṃ vun. , 4.3.98 vāsudevaśabdād()vṛddhācchasyāpavādaḥ. arjunaśabdādautsargikasyāṇaḥ. nanu cārjunaśabda kṣattriyākhyaḥ,tasmāduttarasūtreṇa prāptasya vuño'pavādo yuktaḥ? evaṃ manyate-- bahulagrahaṇaṃ tatra kriyate, tenārjunaśabdād()nuñpratyayasya prāptireva nāsti, tasmādasmādaṇeva syāt, atastadapavādo nyāyyaḥ.
"nanu ca" ityādi codyam. syādetat--- vuñvunorviśeṣo'sti, ato vāsudevaśabdād()vun vidhīyate? ityāha-- "na cātra" ityādi. vāsudevaśabdasya ca vuñi vuni vā sati nāsti kaścidviśeṣa iti. tathā hrubhayatra tadevarūpam, sa eva svaraḥ. yo'pi vuñi sati puṃvadbhāvapratiṣedhaḥ "vṛddhinimittasya ca taddhitasyāraktavikāre" 6.3.38 iti,sa vunyapi labhyata eva "na kopadhāyāḥ" 6.3.36 iti. "saṃjñeṣaḥ" ityādinā, yaduktam-- "nanu ca vāsudevaśabdād()gotrakṣatriyākhyebhyaḥ" 4.3.99 iti vuñastyeva" iti, tannirākaroti. gotrakṣattriyākhyebhyo vuñ vidhīyate. na ca vāsudevaśabdo gotrākhyaṃ prātipadikam, nāpi kṣattriyākhyam, tatkuto ityanena "alpāctaram" 2.2.34 ityanena vārjuśabdasya pūrvanipātamakurvataitadvijñāpitam--abhyarhitaṃ pūrvaṃ nipatati. tena mātāpitarau, śraddhamedhe, dīkṣātapasī-- ityatra śāstrādevābhyārhitasya pūrvanipātaḥ siddho bhavati. abhyarhitatvaṃ tu vāsudevaśabdasya devatāviśeṣatvāt॥
Bālamanoramā1:
vāsudeva. `so'sya bhakti'rityeva. vāsudevaka iti. vāsudevo bhaktirasyeti
v Sū #1457
See More
vāsudeva. `so'sya bhakti'rityeva. vāsudevaka iti. vāsudevo bhaktirasyeti
vigrahaḥ. evamarjunakaḥ. nanu vasudevasyāpatya'mityarthe `ṛṣyandhakavṛṣṇikurubhyaśce'ti
vāṣrṇeyatvādaṇi vāsudevaśabdāt `gotrakṣatriyākhyebhyo bahulaṃ vu'ñiti vuñaiva
siddhatvādvāsudevagrahaṇaṃ vyarthamiti cet, satyam, aṇanto vāsudevaśabdo'tra na
gṛhrate kiṃtu yasminsamastaṃ vasati, yo vā samaste vasati sa vāsuḥ sa cāsau devaśceti
vyutpattyā vāsudevaśabdo'yaṃ bhagavati yogarūḍha eveti na doṣaḥ. uktaca bhāṣye-`naiṣā
kṣatriyākhyā, saṃjñaiṣā tatrabhavataḥ' iti.
Bālamanoramā2:
vāsudevārjunābhyāṃ vun 1457, 4.3.98 vāsudeva. "so'sya bhakti"rityeva.
See More
vāsudevārjunābhyāṃ vun 1457, 4.3.98 vāsudeva. "so'sya bhakti"rityeva. vāsudevaka iti. vāsudevo bhaktirasyeti vigrahaḥ. evamarjunakaḥ. nanu vasudevasyāpatya"mityarthe "ṛṣyandhakavṛṣṇikurubhyaśce"ti vāṣrṇeyatvādaṇi vāsudevaśabdāt "gotrakṣatriyākhyebhyo bahulaṃ vu"ñiti vuñaiva siddhatvādvāsudevagrahaṇaṃ vyarthamiti cet, satyam, aṇanto vāsudevaśabdo'tra na gṛhrate kiṃtu yasminsamastaṃ vasati, yo vā samaste vasati sa vāsuḥ sa cāsau devaśceti vyutpattyā vāsudevaśabdo'yaṃ bhagavati yogarūḍha eveti na doṣaḥ. uktaca bhāṣye-"naiṣā kṣatriyākhyā, saṃjñaiṣā tatrabhavataḥ" iti.
Tattvabodhinī1:
vāsudevārjunābhyāṃ bun. chā'ṇorapavādaḥ. `ajādyadantam', `alpāctara'm Sū #1139
See More
vāsudevārjunābhyāṃ bun. chā'ṇorapavādaḥ. `ajādyadantam', `alpāctara'miti
sūtrābhyāmarjunasya pūrvanipāte prāpte tasyā'karaṇaṃ `sarvato'bhyarhitaṃ pūrvaṃ
nipatatī'ti jñāpanārtham. nanu vasudevasyāpatyamityarthe `ṛṣyandhake'tyaṇi
vāsudevaśabdo niṣpannaḥ. tathā ca tatra `gotrakṣatriyākhyebhyaḥ'ityuttarasūtreṇa
vuñevā'stu , kimanena vunā. na hratra vṛddhau viśeṣa, prāgeva vṛddhatvāt. na ca
`vṛddhinimittasye'ti puṃvadbhāvaniṣedho doṣaḥ syāditi vācyaṃ, vunyapi `na kopadhāyāḥ
iti ni,#edhasyeṣyamāṇatvāt. na vā svare viśeṣaḥ, `ñnityādirnitya'miti
tulyasvaratvāt. nāpi `abhyarhitaṃ pūrva'miti jñāpanameva tatphalamiti vācyaṃ,
tathātve hi pūrvanipātaprakaraṇe `abhyarhita'mityeva lāghavātkuryāditi cet. atra
bhāṣyaṃ—`saṃjñaiṣā bhagavataḥ'iti. ayaṃ bhāvaḥ—`sarvatrāsau samastaṃ ca vasatyatreti vai
yataḥ. tato'sau vāsudeveti vidvadbhiḥ parigīyate.'iti smṛteḥ paramātmā iha vāsudevaḥ.
sarvatrāsau vasati, sarvamatra vasatīti vā vyutpattyā vāsuḥ. bāhulakāduṇ. vāsaścāsau
devaśceti vigraṅaḥ. tathā ca neyaṃ gotrākhyā, nāpi kṣatriyākhyeti yukta eva
vinvidhiḥ. `bhyarhitaṃ pūrva'miti tu prasaṅgājjñāpitaṃ. tadapyanityaṃ
`\ufffdāyuvamaghonā'mityādiliṅgādityavadheyam.
Tattvabodhinī2:
vāsudevārjunābhyāṃ vun 1139, 4.3.98 vāsudevārjunābhyāṃ bun. chā'ṇorapavādaḥ. &qu
See More
vāsudevārjunābhyāṃ vun 1139, 4.3.98 vāsudevārjunābhyāṃ bun. chā'ṇorapavādaḥ. "ajādyadantam", "alpāctara"miti sūtrābhyāmarjunasya pūrvanipāte prāpte tasyā'karaṇaṃ "sarvato'bhyarhitaṃ pūrvaṃ nipatatī"ti jñāpanārtham. nanu vasudevasyāpatyamityarthe "ṛṣyandhake"tyaṇi vāsudevaśabdo niṣpannaḥ. tathā ca tatra "gotrakṣatriyākhyebhyaḥ"ityuttarasūtreṇa vuñevā'stu , kimanena vunā. na hratra vṛddhau viśeṣa, prāgeva vṛddhatvāt. na ca "vṛddhinimittasye"ti puṃvadbhāvaniṣedho doṣaḥ syāditi vācyaṃ, vunyapi "na kopadhāyāḥ iti ni,#edhasyeṣyamāṇatvāt. na vā svare viśeṣaḥ, "ñnityādirnitya"miti tulyasvaratvāt. nāpi "abhyarhitaṃ pūrva"miti jñāpanameva tatphalamiti vācyaṃ, tathātve hi pūrvanipātaprakaraṇe "abhyarhita"mityeva lāghavātkuryāditi cet. atra bhāṣyaṃ---"saṃjñaiṣā bhagavataḥ"iti. ayaṃ bhāvaḥ---"sarvatrāsau samastaṃ ca vasatyatreti vai yataḥ. tato'sau vāsudeveti vidvadbhiḥ parigīyate."iti smṛteḥ paramātmā iha vāsudevaḥ. sarvatrāsau vasati, sarvamatra vasatīti vā vyutpattyā vāsuḥ. bāhulakāduṇ. vāsaścāsau devaśceti vigraṅaḥ. tathā ca neyaṃ gotrākhyā, nāpi kṣatriyākhyeti yukta eva vinvidhiḥ. "bhyarhitaṃ pūrva"miti tu prasaṅgājjñāpitaṃ. tadapyanityaṃ "()āyuvamaghonā"mityādiliṅgādityavadheyam.
1.Source: Arsha Vidya Gurukulam
2.Source: Sanskrit Documents