Grammatical Sūtra: आढ्यसुभगस्थूलपलितनग्नान्धप्रियेषु च्व्य्र्थेष्वच्वौ कृञः करणे ख्युन् āḍhyasubhagasthūlapalitanagnāndhapriyeṣu cvyrtheṣvacvau kṛñaḥ karaṇe khyun
Individual Word Components: āḍhyasubhagasthūlapalitanagnāndhapriyeṣu cvyartheṣvacvau kṛñaḥ karaṇe khyun Sūtra with anuvṛtti words: āḍhyasubhagasthūlapalitanagnāndhapriyeṣu cvyartheṣvacvau kṛñaḥ karaṇe khyun pratyayaḥ (3.1.1 ), paraḥ (3.1.2 ), ca (3.1.2 ), ādyudāttaḥ (3.1.3 ), ca (3.1.3 ), dhātoḥ (3.1.91 ), kṛt (3.1.93 ), karmaṇi (3.2.1 ), anupasarge (3.2.3 ), supi (3.2.4 ) Type of Rule: vidhiPreceding adhikāra rule: 3.1.95 (1kṛtyāḥ prāṅ ṇvulaḥ)
Description:
The affix ((khyun)), when the sense of the word to be formed is that of an instrumental agent, comes after the verb ((kṛ)) 'to make', when the following words are in composition with it as objects: ((ā hya)) 'rich', ((subhaga)) 'fortunate', ((sthūla)) 'big', ((palita)) 'grey', ((nagna)) 'naked', ((andha)) 'blind' and ((priya)) pleasant', provided that these words have the sense of the words formed by the affix ((cvi)), though not actually ending in the affix ((cvi)). Source: Aṣṭādhyāyī 2.0
[The kŕt 1.93 affx 1.1] KHyu N is introduced [after 1.2 the verbal stem 1.91] kr̥Ñ- `do, perform' (VIII 10), co-occurring with (nominal padás) āḍhyá- `rich', su-bhága- `fortunate', sthūlá- `large', palitá- `grey', nagná- `naked', andhá- `blind' and priyá- `agreeable, pleasant' [functioning as its direct objects 1] denoting an instrument (káraṇe) in the sense of the affix Cvi̱ (Cvi̱=arthe-ṣu) though not ending in it (á-Cvau). Source: From Aṣṭādhyāyī of Pāṇini In Roman Transliteration translated by Sumitra M. Katre, Copyright © 1987. Courtesy of the University of Texas Press.
Source:Srisa Chandra Vasu's Aṣṭādhyāyī of Pāṇini Anuvṛtti: 3.2.1
Mahābhāṣya: With kind permission: Dr. George Cardona 1/38:khyuni cvipratiṣedhānarthakyam lyuṭkhynoḥ aviśeṣāt |* 2/38:khyuni cvipratiṣedhaḥ anarthakaḥ |3/38:kim kāraṇam | 4/38:lyuṭkhynoḥ aviśeṣāt | 5/38:khyunā mukte lyuṭā bhavitavyam | See More
1/38:khyuni cvipratiṣedhānarthakyam lyuṭkhynoḥ aviśeṣāt |* 2/38:khyuni cvipratiṣedhaḥ anarthakaḥ | 3/38:kim kāraṇam | 4/38:lyuṭkhynoḥ aviśeṣāt | 5/38:khyunā mukte lyuṭā bhavitavyam | 6/38:na ca asti viśeṣaḥ cvyante upapade lyuṭaḥ khyunaḥ vā | 7/38:tat eva rūpam saḥ eva svaraḥ | 8/38:ayam asti viśeṣaḥ | 9/38:lyuṭi sati īkāreṇa bhavitavyam | 10/38:khyuni sati na bhavitavyam | 11/38:khyuni api sati bhavatavyam | 12/38:evam hi saunāgāḥ paṭhanti | 13/38:nañsnañīkkhyuṃstaruṇatalunānām upasaṅkhyānam iti | 14/38:ayam tarhi viśeṣaḥ | 15/38:khyuni sati nityasamāsena bhavitavyam | 16/38:upapadasamāsaḥ hi nityasamāsaḥ iti | 17/38:lyuṭi sati na bhavitavyam | 18/38:lyuṭi api bhavitavyam | 19/38:gatisamāsaḥ api hi nityasamāsaḥ | 20/38:cyvantam ca gatisañjñam bhavati | 21/38:mumartham tarhi pratiṣedhaḥ vaktavyaḥ | 22/38:khyuni sati mumā bhavitavyam | 23/38:lyuti sati na bhavitavyam |24/38:mumartham iti cet na avyayatvāt |* 25/38:mumartham iti cet tat na | 26/38:kim kāraṇam | 27/38:avyayatvāt | 28/38:anavyayasya mum ucyate | 29/38:cvyantam ca avyayasañjñam |30/38:uttarārtham tu |* 31/38:uttarārtham tarhi pratiṣedhaḥ vaktavyaḥ | 32/38:kartari bhuvaḥ khiṣṇuckhukañau acvau iti eva | 33/38:āḍhyībhavitā | 34/38:atha idānīm anena mukte tācchīlilaḥ iṣṇuc vidhīyate | 35/38:saḥ atra kasmāt na bhavati | 36/38:rūḍhiśabdaprakārāḥ tacchīlikāḥ | 37/38:na ca rūḍḥiśabdāḥ gatibhiḥ viśeṣyante | 38/38:na hi bhavati pradevadattaḥ iti |
Collapse Kielhorn/Abhyankar (II,105.3-20) Rohatak (III,238-240) * Kātyāyana's Vārttikas
Commentaries:
Kāśikāvṛttī1 : āḍhyādiṣu karmasu upapadeṣu cvyartheṣu acvyanteṣu karoteḥ dhātoḥ karaṇe kā ra ke
k See More
āḍhyādiṣu karmasu upapadeṣu cvyartheṣu acvyanteṣu karoteḥ dhātoḥ karaṇe kārake
khyun pratyayo bhavati. cver vikalpena vidhānād dvividhāḥ cvyarthāḥ, cvyantā
acvyantā śca. tatra cvyantāḥ paryudasyante. anāḍhyaṃ āḍhyaṃ kurvanti anena
āḍhyaṅkaraṇam. subhagaṅkaraṇam. sthūlaṅkaraṇam. palitaṅkaraṇam. nagnaṅkaraṇam. andhaṅkaraṇam.
priyaṅkaraṇam. cvyartheṣu iti kim? āḍhyaṃ tailena kurvanti abhyañjayanti
ityarthaḥ. prakṛteravivakṣāyām abhūtaprādurbhāve 'pi pratyudāharaṇaṃ bhavati. acvau
iti kim? āḍhyīkurvantyanena. nanu ca khyunā mukte lyuṭā bhavitavyam, na ca lyuṭaḥ
khyunaśca viśeṣo 'sti, tatra kiṃ pratiṣedhena? evaṃ tarhi pratiṣedhasāmarthyāt
khyuni asati lyuḍapi na bhavati, tena lyuṭo 'pyayam arthataḥ pratiṣedhaḥ. uttarārthaśca
cvipratiṣedhaḥ kriyate.
Kāśikāvṛttī2 : āḍhyasubhagasthūlapalitanagnāndhapriyeṣu cvyartheṣvacvau kṛñaḥ karaṇe kh yu n 3 .2 See More
āḍhyasubhagasthūlapalitanagnāndhapriyeṣu cvyartheṣvacvau kṛñaḥ karaṇe khyun 3.2.56 āḍhyādiṣu karmasu upapadeṣu cvyartheṣu acvyanteṣu karoteḥ dhātoḥ karaṇe kārake khyun pratyayo bhavati. cver vikalpena vidhānād dvividhāḥ cvyarthāḥ, cvyantā acvyantā śca. tatra cvyantāḥ paryudasyante. anāḍhyaṃ āḍhyaṃ kurvanti anena āḍhyaṅkaraṇam. subhagaṅkaraṇam. sthūlaṅkaraṇam. palitaṅkaraṇam. nagnaṅkaraṇam. andhaṅkaraṇam. priyaṅkaraṇam. cvyartheṣu iti kim? āḍhyaṃ tailena kurvanti abhyañjayanti ityarthaḥ. prakṛteravivakṣāyām abhūtaprādurbhāve 'pi pratyudāharaṇaṃ bhavati. acvau iti kim? āḍhyīkurvantyanena. nanu ca khyunā mukte lyuṭā bhavitavyam, na ca lyuṭaḥ khyunaśca viśeṣo 'sti, tatra kiṃ pratiṣedhena? evaṃ tarhi pratiṣedhasāmarthyāt khyuni asati lyuḍapi na bhavati, tena lyuṭo 'pyayam arthataḥ pratiṣedhaḥ. uttarārthaśca cvipratiṣedhaḥ kriyate.
Nyāsa2 : āḍha�subhagasthūlapalitanagnāndhiprayeṣu cvyartheṣvacvau kṛñaḥ karaṇe kh yu n. , 3 See More
āḍha�subhagasthūlapalitanagnāndhiprayeṣu cvyartheṣvacvau kṛñaḥ karaṇe khyun. , 3.2.56 "accau"iti. bahuvrīhiḥ-- na vidyate cviryasmistatrāccau. tatpuruṣo vā -- cveranyo'cviḥ. acvyanta ityarthaḥ. acvādityāḍha()ādīnāṃ viśeṣaṇam. ekavacanaṃ tu pratyekaṃ tairabhisambadhyate. "āḍha()ādiṣu" ityādinā karttṛviṣaṣaṇatvamāḍha()ādīnapākaroti. "karaṇe kārake"ityanenāpi karaṇasyopapadatvaṃ nirasyati. athaivaṃ kasmānna vijñāyate-- karaṇa upapade āḍha()ādiṣu karttṛṣviti? tatra kecidāhuḥ-- āḍha()ādayo'tra śabdapradhānāḥ, na ca tathābhūtānāṃ karttṛtvamupapadyate. śabdapradhānatvaṃ punasteṣāṃ cvyanteṣvacvāviti pratiṣedhādvijñāyate. śabda eva hi cvyanto bhavati, nārthaḥ. cvyantatā śabdasyaiva vidyate, nārthasya. tatra yadyete'rthapradhānāḥ syuḥ; cvyartheṣviti viśeṣaṇamanupapannaṃ syāt, acvāviti ca pratiṣedho'narthakaḥ syāt. paryudāso'pyanarthakaḥ syāt ; na; tsayāpyāḍha() ityevaṃśabdaḥ sukhati, subhagaśabdaḥ sukhayītyādiprayogeṣu katrtatvadarśanāt. vyākhyānādevārthaniścayo'dveṣyaḥ. karaṇasya pratyayārthatvena nirdeśāt "katrtari kṛt" 3.4.67 iti na vyāpriyate. nanu ca neme cvyarthāḥ, te niyogata eva cvyantāḥ, iha tvacvyantā āḍha()ādayo na sambhavantyeva, ta()tka paryudasyanta ityāha-- "cvervikalpena vidhānāt" ityādi. vikalpena vidhānaṃ tu "samarthānāṃ prathamādvā" 4.1.82 ityato vāgrahaṇānuvṛtteḥ.
"āḍha()ṃ tailena kurvanti" ityādi. na hrasau prāganāḍha()stailenāḍhyaḥ kriyate, kiṃ tarhi? āḍha()stailenābhyajyate. anekārthatvāddhātūnāṃ karotiratrābhyañjane vatrtate. tenābhūtaprādurbhāve nāstīti bhavati pratyudāharaṇam. atha vā-- bhavatu nāmābhūtaprādurbhāvaḥ, tathāpi yuktamevedaṃ pratyudāharaṇamiti darśayitumāha-- "prakṛteravivakṣāyām" ityādi. na hrabhūtaprādurbhāvaḥ ityevaṃ sarvo'bhūtaprādurbhāvaścvyartho bhavati, kintu viśiṣṭa eva; yasmāt tatra prakṛtigrahaṇaṃ darśayiṣyate. prakṛtiḥ kāryasya pūrvāvasthā. tena yatrāśritaṃ kāryaṃ pūrvārambhaśca kāryasay bhāvyamānatayā vivakṣyate tatra sa abhūtaprādurbhāvaḥ, sa eva cvyarthaḥ. etaduktaṃ bhavati-- yadā kāryasya pūrvāvasthā vivakṣyate tadā cvyartho bhavati, nābhūtaprādurbhāvavivakṣāyāmiti. iha tu pūrvāvasthāmaparāmṛśyānāśritapūrvārambhe kārye'bhūtatadbhāvamātraṃ vivakṣitam. tena satyapyabhūtatadbhāve cvyartho na bhavati. ato bhavatyetat pratyudāharaṇam-- "āḍhyīkurvanti" iti. "abhūtatadbhāve kṛbhvasthiyoge" 5.4.50 ityādinā cviḥ, "asya cvau"7.4.32 itīttvam. "lyuṭā bhavitavyam" iti. "karaṇādhikaraṇayośca" 3.3.117 ityanena lyuḍ()vidhānāt. yadi lyuṭā bhavitavyaṃ tataḥ kimityāha-- "na ca" ityādi. ubhayatrāpi tadeva rūpam, sa eva svaraḥ. rūpaṃ tāvadabhinnam, ubhayatrāpi samāsasya nityārthatvāt; tathā hi khyunyupapadasamāsena bhavitavyam, lyuṭa()pi gatisamāsena? "anavyayasya" 6.3.65 iti ca pratiṣedhānmumā ni bhavitavyamiti rūpabhedo nāsti. svaro'pi na bhavati bhedakaḥ; khyuni sati yatraiva nitsvaro bhaviṣyati, lyuṭa()pi litsvarastatraiva. "pratiṣedhasāmathryāt" iti. āḍhyīkaraṇamityasya rūpasya nirāsāya "acvau" 3.2.56 iti pratiṣedhaḥ kriyate. evaṃ tasya nirāsaḥ kṛto bhavati yadi khyunā mukte lyuḍapi bhavati, anyathā hi syādeva. tadeva rūpamiti pratiṣedhaḥ syāditi vaiyathryamiti bhāvaḥ. "arthataḥ" iti. na śabdataḥ. arthastu pratiṣedhasāmathryameva. "uttarārthaśca" iti. uttarasūtrasyopayogaṃ darśayati. tatra khiṣṇuckhukañbhyāṃ mukte tṛjādibhirbhavitavyamityasti viśeṣaḥ.khyunaḥ khakāro mumarthaḥ, nakāraḥ svarārthaḥ॥
Bālamanoramā1 : Sū #784
Bālamanoramā2 : āḍha�subhagasthūlapalitanagnāndhapriyeṣu cvyartheṣvacvau kṛñaḥ karaṇe kh yu n 78 4, See More
āḍha�subhagasthūlapalitanagnāndhapriyeṣu cvyartheṣvacvau kṛñaḥ karaṇe khyun 784, 3.2.56
Tattvabodhinī1 : āḍha\ufffdṅkaraṇamiti.liṅgaviśiṣṭiparibhāṣayā āḍha\ufffdśabde'pyupapade y ad ā kh Sū #650 See More
āḍha\ufffdṅkaraṇamiti.liṅgaviśiṣṭiparibhāṣayā āḍha\ufffdśabde'pyupapade yadā khyun
tadāpi `khityanavyayasye'ti hyasvena etadeva rūpam. āḍhyīkurvantyaneneti. nanviha
khyuno'bhāve'pi `karaṇādhikaraṇayośce'ti lyuṭā bhavitavyamityata āha–
- pratiṣedhasāmathryāditi. tathāhi āḍhyīkaraṇamiti rūpaṃ lyuṭkhyunostulyam. na ca
khyuni mumhyasvau syātāmiti vācyam, `anavyayasye'ti paryudāsāt.
`ūryādicviḍācaśce'ti nipātasaṃjñakatvena cvyantasya avyayatvāt. na ca khyuni sati
`upapadamati'ṅiti nityasamāso labhyate, lyuṭi tu neti vācyaṃ, lyuṭa\ufffdpi
gatisamāsasya saṃbhavāt. tasyāpi nityasamāsatvāt. na ca strīpratyaye viśeṣaḥ, lyuṭi
`ṭiḍḍhe'ti sūtreṇa,khyuni tatratyena khyuna upasaṅkhyānena ca ṅīpastulyatvāt. nāpi
svare viśeṣaḥ, lyuṭi litsvareṇa, khyuni nitsvareṇa kṛña udāttatvā'viśeṣāt. na
cottarārthamacvāvityuktamiti vācyaṃ, kevalottarārthatve hi tatraiva brāūyāt.
tadetaduktam lyuḍapi neti. bhāṣyamate tviti. bhāṣyavārtikasvarasena lyaḍiṣṭa iti
kevalottarārthatvaṃ labhyate. atastadvirodhādvṛttikṛnmatamayuktamiti kaiyaṭaḥ.
Tattvabodhinī2 : āḍha�subhagasthūlapalitanagnāndhapriyeṣu cvyartheṣvacvau kṛñaḥ karaṇe kh yu n 65 0, See More
āḍha�subhagasthūlapalitanagnāndhapriyeṣu cvyartheṣvacvau kṛñaḥ karaṇe khyun 650, 3.2.56 āḍha()ṅkaraṇamiti.liṅgaviśiṣṭiparibhāṣayā āḍha()śabde'pyupapade yadā khyun tadāpi "khityanavyayasye"ti hyasvena etadeva rūpam. āḍhyīkurvantyaneneti. nanviha khyuno'bhāve'pi "karaṇādhikaraṇayośce"ti lyuṭā bhavitavyamityata āha--- pratiṣedhasāmathryāditi. tathāhi āḍhyīkaraṇamiti rūpaṃ lyuṭkhyunostulyam. na ca khyuni mumhyasvau syātāmiti vācyam, "anavyayasye"ti paryudāsāt. "ūryādicviḍācaśce"ti nipātasaṃjñakatvena cvyantasya avyayatvāt. na ca khyuni sati "upapadamati"ṅiti nityasamāso labhyate, lyuṭi tu neti vācyaṃ, lyuṭa()pi gatisamāsasya saṃbhavāt. tasyāpi nityasamāsatvāt. na ca strīpratyaye viśeṣaḥ, lyuṭi "ṭiḍḍhe"ti sūtreṇa,khyuni tatratyena khyuna upasaṅkhyānena ca ṅīpastulyatvāt. nāpi svare viśeṣaḥ, lyuṭi litsvareṇa, khyuni nitsvareṇa kṛña udāttatvā'viśeṣāt. na cottarārthamacvāvityuktamiti vācyaṃ, kevalottarārthatve hi tatraiva brāūyāt. tadetaduktam lyuḍapi neti. bhāṣyamate tviti. bhāṣyavārtikasvarasena lyaḍiṣṭa iti kevalottarārthatvaṃ labhyate. atastadvirodhādvṛttikṛnmatamayuktamiti kaiyaṭaḥ.
1.Source: Arsha Vidya Gurukulam 2.Source: Sanskrit Documents
Research Papers and Publications