Donate
   
Select your preferred input and type any Sanskrit or English word. Enclose the word in “” for an EXACT match e.g. “yoga”.
Root Search
vam has 2 results
        Root Word (Pāṇini Dhātupāṭha:)Full Root MarkerSenseClassSutra
√vam(ṭu) vamaaudgiraṇe1575
√vam(ṭu) vamuuudgiraṇe1575
 
 
vam has 1 results
Root WordIAST MeaningMonier Williams PageClass
√वम्vamvomiting / udigaraṇa187/1Cl.1
Amarakosha Search
81 results
WordReferenceGenderNumberSynonymsDefinition
ādhiḥ3.3.104MasculineSingularvidhānam, daivam
ām2.4.17MasculineSingularevam
ambūkṛtamMasculineSingularsaniṣṭhevammeaningless
anādaraḥ1.7.22NeuterSingularparibhāvaḥ, asūrkṣaṇam, tiraskriyā, rīḍhā, avamānanā, avajñā, paribhavaḥ, avahelanamdisrespect
āśvīyam2.8.48NeuterSingularāśvam
avagaṇitam3.1.107MasculineSingularavamatam, avajñātam, avamānitam, paribhūtam
bhūḥ2.1.2-3FeminineSingularkṣmā, mahī, dhātrī, kumbhinī, ratnagarbhā, bhūmiḥ, rasā, dharā, kṣoṇī, kṣitiḥ, vasudhā, gotrā, pṛthvī, medinī, gahvarī, ilā, bhūtadhātrī, sāgarāmbarā, anantā, sthirā, dharaṇī, kāśyapī, vasumatī, vasundharā, pṛthivī, avaniḥ, vipulā, gauḥ, kṣamā, jagatī, acalā, viśvambharā, dharitrī, jyā, sarvaṃsahā, urvī, kuḥ
calanam3.1.73MasculineSingulartaralam, lolam, kampanam, pariplavam, cañcalam, calam, pāriplavam, calācalam, kampram
dyūtaḥ2.10.45MasculineSingularpaṇaḥ, akṣavatī, kaitavam
gandharasaḥ2.9.105MasculineSingular‍nāgasaṃbhavam
jambūḥ2.4.19FeminineSingularjambu, jāmbavam
jānūḥ2.6.73MasculineSingularurupūrvam, aṣṭhīvat
kālānusāryamFeminineSingularśaileyam, vṛddham, aśmapuṣpam, śītaśivam
kaliṅgam2.2.67NeuterSingularindrayavam, bhadrayavam
kāminī3.3.119FeminineSingularprajāpatiḥ, tattvam, tapaḥ, brahma, brahmā, vipraḥ, vedāḥ
kapaṭaḥMasculineSingularkaitavam, kusṛtiḥ, vyājaḥ, nikṛtiḥ, dambhaḥ, śāṭhyam, upādhiḥ, chadmadeceit
kumudam1.10.37NeuterSingularkairavamthe esculent white lily
kuṭannaṭamNeuterSingulargonardam, dāśapuram, kaivartīmustakam, vāneyam, paripelavam, plavam, gopuram
nikṛṣṭaḥ3.1.53MasculineSingularrephaḥ, garhyaḥ, kutsitaḥ, avamaḥ, arvā, kheṭaḥ, kupūyaḥ, yāpyaḥ, pratikṛṣṭaḥ, aṇakaḥ, avadyaḥ, adhamaḥ
om2.4.12MasculineSingularevam, paramam
padmam1.10.39-40MasculineSingularpaṅkeruham, kamalam, aravindam, rājīvam, sārasam, kuśeśayam, sahasrapattram, nalinam, ambhoruham, bisaprasūnam, tāmarasam, śatapattram, mahotpalam, puṣkaram, sarasīruhama lotus
paryāyaḥ3.3.155MasculineSingularvipat, vyasanam, aśubhaṃdaivam
pīḍanam2.8.112NeuterSingularavamardaḥ
pinākaḥ1.1.38MasculineSingularajagavambow of shiva
pracchadikā2.6.55FeminineSingularvamiḥ, vamathuḥ
rajaḥ2.6.21NeuterSingularpuṣpam, ārtavam
saindhavaḥ2.9.42MasculineSingularmaṇimantham, sindhujam, śītaśivam
śaiśavam2.6.40NeuterSingular‍śiśutvam, bālyam
sāma2.8.20NeuterSingularsāntvam
samagram3.1.66MasculineSingularpūrṇam, akhilam, kṛtsnam, sarvam, anūnakam, sakalam, nikhilam, aśeṣam, samam, akhaṇḍam, niḥśeṣam, samastam, viśvam
saṃjñā3.3.39FeminineSingulardaivam
sāmudram2.9.42NeuterSingularakṣīvam, vaśiram
saptalāFeminineSingularnavamālikā
śuṇḍī2.9.38FeminineSingularmahauṣadham, ‍viśvam, nāgaram, viśvabheṣajam
śvaḥśreyasamNeuterSingularśivam, kuśalam, bhāvukam, kalyāṇam, śastam, bhavyam, śubham, bhadram, kṣemam, bhavikam, maṅgalamhappy, well,or right
śvasanaḥMasculineSingularvāyuḥ, pṛṣadaśvaḥ, anilaḥ, mārutaḥ, samīraṇaḥ, pavanaḥ, mātariśvā, gandhavahaḥ, āśugaḥ, marut, nabhasvān, pavamānaḥ, sparśanaḥ, sadāgatiḥ, gandhavāhaḥ, samīraḥ, jagatprāṇaḥ, vātaḥ, prabhañjanaḥair or wind
tatkālaḥ2.8.29MasculineSingulartadātvam
umā1.1.44FeminineSingularkātyāyanī, haimavatī, bhavānī, sarvamaṅgalā, durgā, ambikā, girijā, cāmuṇḍā, gaurī, īśvarī, rudrāṇī, aparṇā, mṛḍānī, āryā, menakātmajā, carmamuṇḍā, kālī, śivā, śarvāṇī, pārvatī, caṇḍikā, dākṣāyaṇī, karmamoṭī, carcikābhavaani
va2.4.9MasculineSingularevam, , yathā, tathā, eva
vamathuḥ2.8.37MasculineSingularkaraśīkaraḥ
veśantaḥMasculineSingularpallavam, alpasaramsmall pond
vināśonmukham3.1.90MasculineSingularpakvam
viṣṇuḥ1.1.18-21MasculineSingularadhokṣajaḥ, vidhuḥ, yajñapuruṣaḥ, viśvarūpaḥ, vaikuṇṭhaḥ, hṛṣīkeśaḥ, svabhūḥ, govindaḥ, acyutaḥ, janārdanaḥ, cakrapāṇiḥ, madhuripuḥ, devakīnandanaḥ, puruṣottamaḥ, kaṃsārātiḥ, kaiṭabhajit, purāṇapuruṣaḥ, jalaśāyī, muramardanaḥ, kṛṣṇaḥ, dāmodaraḥ, mādhavaḥ, puṇḍarīkākṣaḥ, pītāmbaraḥ, viśvaksenaḥ, indrāvarajaḥ, padmanābhaḥ, trivikramaḥ, śrīpatiḥ, balidhvaṃsī, viśvambharaḥ, śrīvatsalāñchanaḥ, narakāntakaḥ, mukundaḥ, nārāyaṇaḥ, viṣṭaraśravāḥ, keśavaḥ, daityāriḥ, garuḍadhvajaḥ, śārṅgī, upendraḥ, caturbhujaḥ, vāsudevaḥ, śauriḥ, vanamālī(45)vishnu, the god
viṣuvatNeuterSingularviṣuvamequinox
vyaktaḥ3.3.69MasculineSingularyamaḥ, siddhāntaḥ, daivam, akuśalakarma
yathāyatham2.4.14MasculineSingularyathāsvam
daivam1.4.28NeuterSingularniyatiḥ, vidhiḥ, diṣṭam, bhāgadheyam, bhāgyamdestiny or luck
sāntvamMasculineSingularvery sweet
tāṇḍavam1.7.9MasculineSingularnāṭyam, lāsyam, nṛtyam, nartanam, naṭanamdancing(particularly, the frantic or violent dance of shiva)
bhairavam1.7.19MasculineSingularbhīṣaṇam, pratibhayam, bhīṣmam, ghoram, bhīmam, bhayānakam, dāruṇam, bhayaṅkaramhorrer
ardhanāvamNeuterSingularthe boat's half
nadīmātṛkaḥ add devamātṛkaḥ both are different2.1.12MasculineSingular
devamātṛkaḥMasculineSingular
śivamallīFeminineSingularpāśupataḥ, ekāṣṭhīlaḥ, vakaḥ, vasuḥ
śaiśavam2.6.40NeuterSingular‍śiśutvam, bālyam
vṛddhatvam2.6.40NeuterSingular‍sthāviram
pārśvam2.6.80MasculineSingular
rāṅkavam2.6.112MasculineSingular
daivam2.7.55NeuterSingular
brahmatvam2.7.55NeuterSingularbrahmabhūyam, brahmasāyujyam
vamedhīyaḥ2.8.45MasculineSingularyayuḥ
vāḍavam2.8.47NeuterSingular
śavam2.8.119MasculineSingularkūṇapaḥ
āpakvam2.9.47NeuterSingular‍pauliḥ, abhyūṣaḥ
yautavam2.9.86NeuterSingular
śikhigrīvam2.9.102NeuterSingulardārvikā, tuttham
tvamī2.10.37FeminineSingularnibhaḥ, saṃkāśaḥ, nīkāśaḥ, pratīkāśaḥ
kiṇvam2.10.42MasculineSingularnagnahūḥ
pelavam3.1.66MasculineSingularviralam, tanu
niṣpakvam3.1.94MasculineSingularkathitam
pakvam3.1.95MasculineSingularpariṇatam
pārśvam2.4.41NeuterSingular
svam3.3.219MasculineSingularṣaṇḍhaḥ, napuṃsakam
satvam3.3.221NeuterSingularkulam, maskaraḥ
evam3.3.258MasculineSingularbhūṣaṇam, paryāptiḥ, śaktiḥ, vāraṇam
prādhvam2.4.4MasculineSingular
evam2.4.15MasculineSingulareva, iti, punaḥ,
vāhlavam3.5.32NeuterSingular
tāṇḍavam3.5.34MasculineSingular
pragrīvam3.5.35MasculineSingular
pātrīvam3.5.35MasculineSingular
Monier-Williams Search
777 results for vam
Devanagari
BrahmiEXPERIMENTAL
vam cl.1 P. () vamati- (Ved. also v/amiti- imperfect tense avamat-or avamīt-; perfect tense vavāma- vemuḥ- etc.; vavamuḥ- ;2. sg. vemitha-or vavamitha- ;3. sg. uvāma- ; Aorist avān- ; future vamiśā-, vamiṣyati- grammar; infinitive mood vamitum- ; ind.p. vamitvā- ; vāntvā- ), to vomit, spit out, eject (literally and figuratively), emit, send forth, give out etc. ; to reject id est repent (a word) : Passive voice vamyate- (Aorist avāmi- grammar), to be vomited etc.: Causal vāmayati-, vamayati- (confer, compare ; Aorist avīvamat- grammar), to cause to vomit : Desiderative vivamiṣati- grammar : Intensive vaṃvamyate-, vaṃvanti- [ confer, compare Greek for ; Latin vomere; Lithuanian ve4mti.] View this entry on the original dictionary page scan.
vamamf(ī-)n. vomiting, ejecting, giving out View this entry on the original dictionary page scan.
vamam. equals vāma- gaRa jvalādi-. View this entry on the original dictionary page scan.
vamanam. hemp View this entry on the original dictionary page scan.
vamanam. plural Name of a people View this entry on the original dictionary page scan.
vamanan. the act of vomiting or ejecting from the mouth View this entry on the original dictionary page scan.
vamanan. emitting, emission View this entry on the original dictionary page scan.
vamanan. "causing vomiting", an emetic etc. View this entry on the original dictionary page scan.
vamanan. offering oblations to fire View this entry on the original dictionary page scan.
vamanan. pain, paining View this entry on the original dictionary page scan.
vamanadravyan. an emetic View this entry on the original dictionary page scan.
vamanakalpam. Name of a chapter of the aṣṭāṅga-hṛdaya-saṃhitā-. View this entry on the original dictionary page scan.
vamanārthīyamfn. serving as an emetic View this entry on the original dictionary page scan.
vamanīf. a leech View this entry on the original dictionary page scan.
vamanīf. the cotton shrub View this entry on the original dictionary page scan.
vamanīf. Name of a yoginī- View this entry on the original dictionary page scan.
vamanīyamfn. to be vomited etc. View this entry on the original dictionary page scan.
vamanīyāf. a fly View this entry on the original dictionary page scan.
vamaśāhvam. bamboo-manna View this entry on the original dictionary page scan.
vamathum. idem or 'm. the act of vomiting ' View this entry on the original dictionary page scan.
vamathum. qualmishness, nausea View this entry on the original dictionary page scan.
vamathum. water ejected from an elephant's trunk View this entry on the original dictionary page scan.
vamathum. a cough (?) View this entry on the original dictionary page scan.
vamatim. the act of vomiting View this entry on the original dictionary page scan.
vambham. equals vaṃśa-, a bamboo etc. View this entry on the original dictionary page scan.
vambhāravaSee bambh-. View this entry on the original dictionary page scan.
vamif. vomiting, nausea, qualmishness (ai1so ī-) View this entry on the original dictionary page scan.
vamif. an emetic View this entry on the original dictionary page scan.
vamim. (only ) fire View this entry on the original dictionary page scan.
vamim. a thorn-apple View this entry on the original dictionary page scan.
vamim. a rogue, cheat. View this entry on the original dictionary page scan.
vaminmfn. vomiting, being sick View this entry on the original dictionary page scan.
vamitamfn. vomited, made to vomit, sickened (see ) . View this entry on the original dictionary page scan.
vamitavyamfn. to be vomited or ejected from the mouth on View this entry on the original dictionary page scan.
vammāgadeśam. Name of a place View this entry on the original dictionary page scan.
vamram. (andf(ī-). according to to some alsof(ā-).;derivation fr. vam-very doubtful see vāmī-) an ant View this entry on the original dictionary page scan.
vamram. Name of a man (with vaikhānasa-,the supposed author of ) View this entry on the original dictionary page scan.
vamrakam. a small ant View this entry on the original dictionary page scan.
vamrakamfn. small, little (equals hrasva-) View this entry on the original dictionary page scan.
vamrīkūṭan. an ant-hill View this entry on the original dictionary page scan.
vamukam. a cloud, View this entry on the original dictionary page scan.
vamyamfn. to be made to vomit (in a-v-) View this entry on the original dictionary page scan.
vamyāśānti(?) f. Name of work View this entry on the original dictionary page scan.
abhipūrvamind. in regular order, successively. [ ] View this entry on the original dictionary page scan.
abhivamto spit upon View this entry on the original dictionary page scan.
ābhūtasaṃplavamind. down to the dissolution or destruction of created things or of the universe View this entry on the original dictionary page scan.
abhyadhvamind. upon the way View this entry on the original dictionary page scan.
abhyavaman -manyate-, to despise, reject View this entry on the original dictionary page scan.
adevamātrikamfn. "not having the gods or clouds as mothers, not suckled by any deity", not rained upon. View this entry on the original dictionary page scan.
adhidevam ([ ]) ind. concerning the gods or the deity. View this entry on the original dictionary page scan.
adhigrīvamind. upon the neck, up to the neck. View this entry on the original dictionary page scan.
adhośvamind. under the horse View this entry on the original dictionary page scan.
adhyadhvamind. on the road, View this entry on the original dictionary page scan.
aduḥkhanavamīf. the propitious ninth day in the first fortnight of bhādrapada- (when women worship devī- to avert evil for the ensuing year). View this entry on the original dictionary page scan.
adyapūrvamind. before now. View this entry on the original dictionary page scan.
āgneyapāvamānīf. equals āgnipāvamānī- q.v View this entry on the original dictionary page scan.
āgnipāvamānīf. (scilicet ṛc-) the verse containing the words /agne pavase- (id est ) (see āgneya-pāv-.)
ahardivamind. day by day View this entry on the original dictionary page scan.
aivamarthyan. the having such a sense, , Scholiast or Commentator View this entry on the original dictionary page scan.
ājīvamind. for life View this entry on the original dictionary page scan.
akṣayyanavamīf. the ninth day of the bright half of āśvina-. View this entry on the original dictionary page scan.
alpasvamatmfn. possessing little, poor, View this entry on the original dictionary page scan.
anavamamf(ā-)n. not low View this entry on the original dictionary page scan.
anavamamf(ā-)n. exalted. View this entry on the original dictionary page scan.
anavamadarśinm. Name (also title or epithet) of one of the 24 mythical buddha-s, n. 1. View this entry on the original dictionary page scan.
anavamarśamind. without touching View this entry on the original dictionary page scan.
anavamṛśyamfn. not fit to be touched View this entry on the original dictionary page scan.
anevamind. not so, View this entry on the original dictionary page scan.
antarvamim. flatulence, indigestion. View this entry on the original dictionary page scan.
anubhavamind. at every birth, View this entry on the original dictionary page scan.
anugavamind. so as to suit (or follow) the cows View this entry on the original dictionary page scan.
anupūrvamind. in regular order, from the first View this entry on the original dictionary page scan.
anuśivamind. after śiva-. View this entry on the original dictionary page scan.
anuyavamind. like barley, (gaRa parimukhādi-, q.v) View this entry on the original dictionary page scan.
anvagbhāvamind. afterwards View this entry on the original dictionary page scan.
anvagbhāvamind. friendly disposed View this entry on the original dictionary page scan.
anvavamṛśto touch or come in contact with or along View this entry on the original dictionary page scan.
appūrvamind. after a libation of water, View this entry on the original dictionary page scan.
āpradivamind. for ever View this entry on the original dictionary page scan.
aprayāvam([ ]) or /a-prayāvan- [ ] ind. (1. yu-), not carelessly, attentively, (see /a-prāyu-.) View this entry on the original dictionary page scan.
arkāśvamedham. dual number ([ ]) or dh/au- ([ ]), the arka- ceremony and the aśvamedha- sacrifice View this entry on the original dictionary page scan.
arkāśvamedhavatmfn. containing the two View this entry on the original dictionary page scan.
arkāśvamedhinmfn. performing the two View this entry on the original dictionary page scan.
arṇavamalan. equals ja- above. View this entry on the original dictionary page scan.
arṇavamandiram. "whose abode is the sea", varuṇa- View this entry on the original dictionary page scan.
arthāvamardam. "wasting of wealth", prodigality. View this entry on the original dictionary page scan.
asaṃśrāvamind. idem or 'ind. equals a-saṃśrave- ' (with genitive case) (varia lectio vyam-). View this entry on the original dictionary page scan.
vamahiṣan. sg. a horse and a buffalo, ibidem or 'in the same place or book or text' as the preceding ii, 4, 9, View this entry on the original dictionary page scan.
vamahiṣikāf. the natural enmity of a horse and a buffalo View this entry on the original dictionary page scan.
vamālam. a kind of serpent View this entry on the original dictionary page scan.
vamandurāf. equals -goṣṭha- q.v View this entry on the original dictionary page scan.
vamāram. equals -ghna- q.v View this entry on the original dictionary page scan.
vamārakam. equals -ghna- q.v View this entry on the original dictionary page scan.
vamatallikāand - macarcikā-, f. (= - kuñjara-), ibidem or 'in the same place or book or text' as the preceding ii, 1, 66, View this entry on the original dictionary page scan.
vamedham. the horse-sacrifice (a celebrated ceremony, the antiquity of which reaches back to the Vedic period; the hymns [= ], referring to it, are however of comparatively late origin; in later times its efficacy was so exaggerated, that a hundred such sacrifices entitled the sacrificer to displace indra- from the dominion of svarga-; kings who engaged in it spent enormous sums in gifts to the Brahmans; it is said that the horse was sometimes not immolated, but kept bound during the ceremony) etc., (see arkāśvamedh/a-) View this entry on the original dictionary page scan.
vamedha(/aśva--) m. Name of a descendant of bharata- View this entry on the original dictionary page scan.
āśvamedham. a descendant of aśva-medha- View this entry on the original dictionary page scan.
vamedhadattam. Name of a king View this entry on the original dictionary page scan.
vamedhajam. Name of a king View this entry on the original dictionary page scan.
vamedhakam. (equals aśvamedha-ja-above) Name of a king View this entry on the original dictionary page scan.
vamedhakāṇḍan. (aśvamedha-) Name of (treating of the aśvamedha-) View this entry on the original dictionary page scan.
vamedhatvan. the state of an aśva-medha- View this entry on the original dictionary page scan.
vamedhavatmfn. receiving an aśva-medha- View this entry on the original dictionary page scan.
vamedhavatind. as with the aśva-medha- View this entry on the original dictionary page scan.
vamedhayājinm. engaged in an aśva-medha- View this entry on the original dictionary page scan.
vamedheśvaram. Name of a king View this entry on the original dictionary page scan.
vamedhikamfn. relating to the aśvamedha- (see /āśvamedhika-) View this entry on the original dictionary page scan.
vamedhikam. a horse fit for the aśva-medha- View this entry on the original dictionary page scan.
āśvamedhikamfn. (fr. idem or 'm. a descendant of aśva-medha- '), belonging to a horse-sacrifice View this entry on the original dictionary page scan.
āśvamedhikamfn. (āśva-medhi-kaṃ parva-is the Name of the fourteenth book of the mahā-bhārata-.) View this entry on the original dictionary page scan.
āśvamedhika View this entry on the original dictionary page scan.
āśvamedhikī feminine, View this entry on the original dictionary page scan.
vamedhinmfn. engaged in an aśva-medha- View this entry on the original dictionary page scan.
vamedhīyam. equals -medhika- (q.v) m. View this entry on the original dictionary page scan.
vamiṣṭimfn. (/aśvam-iṣṭi-) wishing for horses
vamiṣṭimfn. procuring horses
vamitram. Name of a teacher of the gobhila- family View this entry on the original dictionary page scan.
vamohakam. equals -ghna- q.v View this entry on the original dictionary page scan.
vamukhamf(ī-)n. having the head of a horse View this entry on the original dictionary page scan.
vamukham. Name of a mythical being View this entry on the original dictionary page scan.
vamukham. a kiṃnara- View this entry on the original dictionary page scan.
vamukham. plural Name of a people (varia lectio śva-mukha-). 1. View this entry on the original dictionary page scan.
vamukhīf. a kiṃnarī- View this entry on the original dictionary page scan.
ataūrdhvamind. henceforth, afterwards. View this entry on the original dictionary page scan.
atitvamsurpassing thee View this entry on the original dictionary page scan.
atitvam atitvām-, atitvān- accusative singular and plural him that surpasses thee, them that surpass thee View this entry on the original dictionary page scan.
atitvam(fictitious forms coined by grammarians.) View this entry on the original dictionary page scan.
auddhavamayamfn. idem or 'mf(ī-)n. coming from or spoken by uddhava-, relating to uddhava- ' commentator or commentary on View this entry on the original dictionary page scan.
avamamf(-)n. undermost, inferior, lowest base etc. View this entry on the original dictionary page scan.
avamamf(-)n. next, intimate View this entry on the original dictionary page scan.
avamamf(-)n. last, youngest , (in fine compositi or 'at the end of a compound' with numerals) less by View this entry on the original dictionary page scan.
avaman. (scilicet dina-) or (āni-) plural the difference (expressed in days of twenty-four hours) existing between the lunar months and the corresponding solar ones View this entry on the original dictionary page scan.
avamā(ind.p. -m/āya-) to measure off View this entry on the original dictionary page scan.
avamajj(parasmE-pada f. majjanti-) to immerse View this entry on the original dictionary page scan.
avamanA1. (Potential -manyeta- Aorist subjunctive 2. sg. maṃsthāḥ-,2.pl. -madhvam- ; Epic also P. -manyati- future -maṃsyati- ) to despise, treat contemptuously etc. ; to repudiate refuse : Passive voice -manyate- to be treated contemptuously: Causal (Potential -mānayet-) to despise, treat contemptuously View this entry on the original dictionary page scan.
avamānam. (in fine compositi or 'at the end of a compound' f(ā-). ) disrespect contempt View this entry on the original dictionary page scan.
avamānam. dishonour, ignominy View this entry on the original dictionary page scan.
avamānaetc. See ava-man-. View this entry on the original dictionary page scan.
avamānanaf(ā-)n. disrespect, - View this entry on the original dictionary page scan.
avamānanaf(ā-)n. abuse, insult
avamānanīyamfn. equals -mantavya- View this entry on the original dictionary page scan.
avamānatāf. dishonourableness. View this entry on the original dictionary page scan.
avamāninmfn. contemning, despising (in fine compositi or 'at the end of a compound') View this entry on the original dictionary page scan.
avamāninmfn. Sak. View this entry on the original dictionary page scan.
avamānitamfn. disrespected, despised etc. View this entry on the original dictionary page scan.
avamānitamfn. neglected, not taken notice of. View this entry on the original dictionary page scan.
avamānitāf. disrespectfulness. View this entry on the original dictionary page scan.
avamānitvan. disrespectfulness. View this entry on the original dictionary page scan.
avamantavyamfn. to be treated with disrespect, contemptible View this entry on the original dictionary page scan.
avamantha m. swellings caused by boils or contusions View this entry on the original dictionary page scan.
avamanthakam. swellings caused by boils or contusions View this entry on the original dictionary page scan.
avamantṛmfn. despising, disrespectful towards (genitive case [ ] or accusative [ ]or in compound [ ]) View this entry on the original dictionary page scan.
avamanya ind.p. equals -matya- View this entry on the original dictionary page scan.
avamānyamfn. equals -mantavya- View this entry on the original dictionary page scan.
avamanyakamfn. equals -mantṛ- (with genitive case) (in fine compositi or 'at the end of a compound') View this entry on the original dictionary page scan.
avamardaetc. See ava-mṛd-. View this entry on the original dictionary page scan.
avamardam. oppression, giving pain View this entry on the original dictionary page scan.
avamardam. a kind of eclipse View this entry on the original dictionary page scan.
avamardam. Name of an owl View this entry on the original dictionary page scan.
avamardanamfn. crushing, oppressing, giving pain View this entry on the original dictionary page scan.
avamardanan. rubbing (as of hands and feet) View this entry on the original dictionary page scan.
avamardanan. oppression, giving pain View this entry on the original dictionary page scan.
avamarditamfn. crushed, destroyed View this entry on the original dictionary page scan.
avamārjanaSee ava-mṛj-. View this entry on the original dictionary page scan.
avamārjanan. an instrument (or"water") for rubbing down (a horse), a curry-comb ([ Transl.]) (["that which is rubbed off" ]) View this entry on the original dictionary page scan.
avamārjanan. wipings View this entry on the original dictionary page scan.
avamarśaetc. See ava-- mṛś-. View this entry on the original dictionary page scan.
avamarśam. (in fine compositi or 'at the end of a compound' f(ā-).) touch, contact (varia lectio) View this entry on the original dictionary page scan.
avamarśam. reflecting upon View this entry on the original dictionary page scan.
avamarśamind. so as to touch (see /an-avam-) View this entry on the original dictionary page scan.
avamarśitamfn. touched id est disturbed (as a sacrifice) View this entry on the original dictionary page scan.
avamatamfn. despised, disregarded, contemned View this entry on the original dictionary page scan.
avamatāṅkuśamfn. "disdaining the hook", a restive elephant View this entry on the original dictionary page scan.
avamath(ind.p. -mathya-) to cleanse (as a wound) by pricking or stirring (with an instrument), View this entry on the original dictionary page scan.
avamatif. version, dislike , disregard, contempt View this entry on the original dictionary page scan.
avamatim. a master, owner View this entry on the original dictionary page scan.
avamatya ind.p. despising View this entry on the original dictionary page scan.
avamehanan. urining upon View this entry on the original dictionary page scan.
avamehanīyamfn. to be urined upon, (an-- negative) View this entry on the original dictionary page scan.
avamih -mehati-, to urine towards or upon (accusative) ; to urine ; to pour out (as soma-) View this entry on the original dictionary page scan.
avamocanan. loosening View this entry on the original dictionary page scan.
avamocanan. setting at liberty View this entry on the original dictionary page scan.
avamocanan. "where horses are unharnessed", stage, a place for resting or settling View this entry on the original dictionary page scan.
avamocanan. (also) putting on (?), View this entry on the original dictionary page scan.
avamohanan. a narcotic, View this entry on the original dictionary page scan.
avamṛd(imperfect tense avāmṛdnāt-;p. -mṛdnat-) "to grind down", crush, tread down ; to rub View this entry on the original dictionary page scan.
avamṛj -mārṣṭi- (ind p. mṛjya-) to wipe or rub off commentator or commentary on ; to wipe or rub, clean by wiping etc.: Passive voice (Potential -mṛjyeta-with the sense of A1.) to rub one's (limbs, gātrāṇi-) View this entry on the original dictionary page scan.
avamṛś(Potential -mṛś/et-; subjunctive 3. plural -mṛś/ān-; Aorist avāmṛkṣat-; ind.p. 1. -m/ṛśya-) Vedic or Veda to touch etc. ; to reflect upon : Causal to cause to touch View this entry on the original dictionary page scan.
avamṛśyaSee an-vamṛlsy/a-. View this entry on the original dictionary page scan.
avamucP. (parasmE-pada -muñc/at-) to loosen ; to let go ; (ind.p. -mucya-) to unharness ; (generally ind.p. -mucya-) to take off (as a garment etc.) etc.: A1. (parasmE-pada -muñc/am/ana-) to liberate one's self from, strip off View this entry on the original dictionary page scan.
avamūrch(Potential -mūrchet-) to be appeased or allayed (as a quarrel) View this entry on the original dictionary page scan.
avamūrdhakamfn. with hanging head, View this entry on the original dictionary page scan.
avamūrdhaśayamfn. lying with the head hanging down (gaRa pārśvādi- q.v) View this entry on the original dictionary page scan.
avamuṣto take away View this entry on the original dictionary page scan.
avamūtr(parasmE-pada -mūtrayat-) to urine upon View this entry on the original dictionary page scan.
avamūtraṇan. urining upon View this entry on the original dictionary page scan.
avamūtritamfn. urined upon View this entry on the original dictionary page scan.
avamūtritamfn. wetted by the fluid excretion (of an insect) View this entry on the original dictionary page scan.
aviśvaminva(/a-viśvam-inva-) mf(ā-)n. not all-embracing, not pervading everything View this entry on the original dictionary page scan.
ayathāpūrvamind. not in regular order View this entry on the original dictionary page scan.
āyatīgavamind. at the time when the cows come home, (gaRa tiṣṭhad-gv-ādi- ) View this entry on the original dictionary page scan.
ayuvamārinmfn. ([ ]) where no young people die View this entry on the original dictionary page scan.
bahiṣpavamānam. Name of a stoma- or stotra- (generally consisting of 3 trica-s and sung outside the vedi- during the morning libation) View this entry on the original dictionary page scan.
bahiṣpavamānāstāvam. the place where the bahiṣ- stotra- is sung View this entry on the original dictionary page scan.
bahiṣpavamānīf. (scilicet stotriyā- id est ṛc-) its single verses View this entry on the original dictionary page scan.
bahvamitramfn. having many enemies View this entry on the original dictionary page scan.
bailvamayamf(ī-)n. View this entry on the original dictionary page scan.
bhagavattattvamañjarīf. Name of work View this entry on the original dictionary page scan.
bhairavamind. bhairava
bhairavamantram. Name of work View this entry on the original dictionary page scan.
bhaktipūrvam() ind. preceded by devotion, devoutly, reverentially. View this entry on the original dictionary page scan.
bhārgavamuhūrtam. or n. Name of work View this entry on the original dictionary page scan.
bhāvamadhuramfn. sweet by (imitating or following) nature (as a picture) View this entry on the original dictionary page scan.
bhavamanyum. resentment against the world, (see bhāva-). View this entry on the original dictionary page scan.
bhavamayamf(ī-)n. consisting of or produced from śiva- View this entry on the original dictionary page scan.
bhāvamiśram. (in dramatic language) a gentleman, person of dignity or consequence (only in Prakrit) View this entry on the original dictionary page scan.
bhāvamiśram. Name of various authors (see bhāva-prakāśa-) View this entry on the original dictionary page scan.
bhavamocanam. "releasing from worldly existence", Name of kṛṣṇa- View this entry on the original dictionary page scan.
bhavatpūrvamind. with bhavat- at the beginning View this entry on the original dictionary page scan.
bhūtapūrvamind. bhūtapūrva
bilvamadhyan. the flesh of the bilva- fruit View this entry on the original dictionary page scan.
bilvamāhātmyan. Name of work (also bilva-vṛkṣa--, bilvātavī--,and bilvādri-m-). View this entry on the original dictionary page scan.
bilvamaṅgalam. Name of a poet (also called līlā-śuka-) View this entry on the original dictionary page scan.
bilvamaṅgalastotran. Name of work View this entry on the original dictionary page scan.
bilvamaṅgalaṭīkāf. Name of work View this entry on the original dictionary page scan.
bilvamātran. the weight of a bilva- fruit View this entry on the original dictionary page scan.
bilvamātramfn. having the weight or size of a bilva- fruit View this entry on the original dictionary page scan.
bisalāvamind. (with -) so as to cut off like a lotus fibre, View this entry on the original dictionary page scan.
bodhapūrvamind. knowingly, consciously (a-bodhap-) View this entry on the original dictionary page scan.
bṛhatparvamālāf. Name of work View this entry on the original dictionary page scan.
buddhipūrvamind. intentionally, purposely
buvamind. an onomatopoetic (i.e. formed from imitation of sounds) word (see sa-buva-). View this entry on the original dictionary page scan.
caṇḍikāmahānavamīf. a particular 9th day on which durgā- is worshipped View this entry on the original dictionary page scan.
chandomapavamānatrirātram. equals -tri-kakud- View this entry on the original dictionary page scan.
cittadravībhāvamayamfn. consisting of emotion , View this entry on the original dictionary page scan.
dadhipūrvamukhaSee -m-. View this entry on the original dictionary page scan.
daityadānavamardanam. "crusher of daitya-s and dānava-s", Name of indra- View this entry on the original dictionary page scan.
daivamānuṣakamfn. belonging to gods and men View this entry on the original dictionary page scan.
daivamati m. patronymic fr. deva-mata- and -mitra gaRa taulvay-ādi-. View this entry on the original dictionary page scan.
daivamitrim. patronymic fr. deva-mata- and -mitra gaRa taulvay-ādi-. View this entry on the original dictionary page scan.
dāśāśvamedha wrong reading for daś- (q.v) View this entry on the original dictionary page scan.
daśāśvamedhan. the tīrtha- of the 10 horse-sacrifices, View this entry on the original dictionary page scan.
daśāśvamedhan. see dāś-. View this entry on the original dictionary page scan.
daśāśvamedhikan. idem or 'n. see dāś-.' View this entry on the original dictionary page scan.
dayāpūrvamind. compassionately, Baudh, View this entry on the original dictionary page scan.
devamādanamfn. gladdening or inspiring the gods (soma-) View this entry on the original dictionary page scan.
devamadhun. divine honey View this entry on the original dictionary page scan.
devamālāf. "divine garland", Name of an apsaras- View this entry on the original dictionary page scan.
devamalimlucm. "robber of the gods", an asura- View this entry on the original dictionary page scan.
devamānan. dwelling of the gods View this entry on the original dictionary page scan.
devamānakam. equals -mañjara- View this entry on the original dictionary page scan.
devamaṇḍalam. Name of a particular samādhi- View this entry on the original dictionary page scan.
devamaṇim. divine amulet View this entry on the original dictionary page scan.
devamaṇim. equals prec. View this entry on the original dictionary page scan.
devamaṇim. a twist of hair on a horse's neck View this entry on the original dictionary page scan.
devamaṇim. Name of a drug belonging to the aṣṭa-varga- (equals mahāmedā-) View this entry on the original dictionary page scan.
devamaṇim. Name of śiva- View this entry on the original dictionary page scan.
devamañjaran. the jewel on viṣṇu-'s breast (see -kaustubha-). View this entry on the original dictionary page scan.
devamanuṣya() () m. plural gods and men. View this entry on the original dictionary page scan.
devamanuṣya() m. plural gods and men. View this entry on the original dictionary page scan.
devamārgam. "the way of the gods", the air or sky View this entry on the original dictionary page scan.
devamārgam. = anus (see ) . View this entry on the original dictionary page scan.
devamāsam. "the month of the gods", the 8th month of pregnancy View this entry on the original dictionary page scan.
devamatam. "god-approved", Name of a ṛṣi- View this entry on the original dictionary page scan.
devamātam. Name of a man View this entry on the original dictionary page scan.
devamatim. Name of a man View this entry on the original dictionary page scan.
devamatif. of a woman View this entry on the original dictionary page scan.
devamātṛf. plural the mother of the gods View this entry on the original dictionary page scan.
devamātṛf. sg. Name of aditi- or of dākṣāyaṇī- View this entry on the original dictionary page scan.
devamātṛkamfn. "having the god (indra-) or clouds as foster-mother", moistened only by rain-water (as corn, land) (see nadī--). View this entry on the original dictionary page scan.
devamayamf(ī-)n. consisting of or containing the gods View this entry on the original dictionary page scan.
devamāyam. Name of a prince View this entry on the original dictionary page scan.
devamāyāf. divine illusion View this entry on the original dictionary page scan.
devamīḍham. ( -ka-) "god-begotten (?)", Name of a yādava- and grandfather of vasu-deva- (see next) View this entry on the original dictionary page scan.
devamīḍham. of a descendant of nimi- and janaka- View this entry on the original dictionary page scan.
devamīḍhuṣam. Name of the grandfather of vasu-deva- (see prec.) View this entry on the original dictionary page scan.
devamiśram. Name of an author View this entry on the original dictionary page scan.
devamithunan. cohabitation of the gods View this entry on the original dictionary page scan.
devamitram. "having the gods as friends", Name of an ancient teacher called also śākalya- View this entry on the original dictionary page scan.
devamitram. of the father of viṣṇu-mitra- View this entry on the original dictionary page scan.
devamitrāf. Name of one of the mātṛ-s attending on skanda- View this entry on the original dictionary page scan.
devamunim. heavenly or divine muni- View this entry on the original dictionary page scan.
devamunim. Name of a son of iraṃ-mada- and author of View this entry on the original dictionary page scan.
dhāvamānamfn. running, going quickly View this entry on the original dictionary page scan.
dhruvamind. firmly, constantly, certainly, surely etc. View this entry on the original dictionary page scan.
dhruvamānasan. Name of work View this entry on the original dictionary page scan.
dhruvamaṇḍalan. the polar region. View this entry on the original dictionary page scan.
dhvajanavamīf. a particular festival View this entry on the original dictionary page scan.
dravamāṇamfn. running, flowing, fluid, melted View this entry on the original dictionary page scan.
dravamayamf(ī-)n. liquid, soft View this entry on the original dictionary page scan.
dravamūrtif. fluid condition View this entry on the original dictionary page scan.
durgānavamīf. the ninth day of the light half of kārttika- (sacred to durgā-) View this entry on the original dictionary page scan.
dvaṃdvamind. dvaṃdva
dvaṃdvamoham. trouble excited by doubt View this entry on the original dictionary page scan.
dvidhābhāvamind. being divided into 2 parts View this entry on the original dictionary page scan.
ekāvamamfn. inferior or less by one, diminishing by one View this entry on the original dictionary page scan.
evamind. (fr. pronominal base e- ;probably connected with 1. ev/a-), thus, in this way, in such a manner, such, (it is not found in the oldest hymns of the veda-, where its place is taken by 1. ev/a-,but occurs in later hymns ind. in the brāhmaṇa-s, especially in connection with vid-,"to know", and its derivatives[ exempli gratia, 'for example' ya evaṃ veda-,he who knows so; see evaṃ-v/id-, column 3];in classical Sanskrit evam-occurs very frequently, especially in connection with the roots vac-,"to speak", and śru-,"to hear", and refers to what precedes as well as to what follows[ exempli gratia, 'for example' evam uktvā-,having so said; evam evaitat-,this is so; evam astu-or evam bhavatu-,be it so, I assent; asty evam-,it is so; yady evam-,if this be so; kim evam-,how so? what is the meaning of it? what does this refer to? maivam-,not so! evam-- yathā-or yathā-- evam-,so - as]) etc.
evamind. (it is also often used like an adjective[ exempli gratia, 'for example' evaṃ te vacane rataḥ-,rejoicing in such words of thine; where evam- equals evaṃ-vidhe-]) View this entry on the original dictionary page scan.
evamind. sometimes evam- is merely an expletive View this entry on the original dictionary page scan.
evamind. according to lexicographers evam- may imply likeness (so) View this entry on the original dictionary page scan.
evamind. sameness of manner (thus) View this entry on the original dictionary page scan.
evamind. assent (yes, verily) View this entry on the original dictionary page scan.
evamind. affirmation (certainly, indeed, assuredly) View this entry on the original dictionary page scan.
evamind. command (thus, etc.) View this entry on the original dictionary page scan.
evamind. and be used as an expletive. View this entry on the original dictionary page scan.
evamabhyanūktamfn. so stated or spoken about View this entry on the original dictionary page scan.
evamācāramfn. behaving or acting in such a manner View this entry on the original dictionary page scan.
evamādi mfn. beginning with such a one, of such qualities or kind, such View this entry on the original dictionary page scan.
evamādyamfn. beginning with such a one, of such qualities or kind, such View this entry on the original dictionary page scan.
evamākṛtimfn. so shaped View this entry on the original dictionary page scan.
evamarthīyamfn. relating to that View this entry on the original dictionary page scan.
evamātmakamf(ikā-)n. of such a nature, so conditioned View this entry on the original dictionary page scan.
evamavasthamfn. so situated View this entry on the original dictionary page scan.
evambhūtamfn. of such a quality or nature, such View this entry on the original dictionary page scan.
evambhūtavatmfn. furnished with anything of this kind. View this entry on the original dictionary page scan.
evampariṇāmamfn. having such a conclusion, View this entry on the original dictionary page scan.
evamprabhāvamfn. possessed of such power View this entry on the original dictionary page scan.
evamprakāra mfn. of such a kind, such View this entry on the original dictionary page scan.
evampratyayamfn. having such a belief, View this entry on the original dictionary page scan.
evampravādamfn. having such a grammatical form, View this entry on the original dictionary page scan.
evamprāyamfn. of such a kind, such View this entry on the original dictionary page scan.
evampūrvamfn. preceded by this View this entry on the original dictionary page scan.
gāṇḍīvamuktamfn. discharged from the bow gāṇḍīva- View this entry on the original dictionary page scan.
grahāvamardanan. equals ha-marda- View this entry on the original dictionary page scan.
haivamind. = pāli- hevam- View this entry on the original dictionary page scan.
haridevamiśram. Name of author. View this entry on the original dictionary page scan.
harigurustavamālāf. Name of work View this entry on the original dictionary page scan.
haritattvamuktāvali f. Name of a commentator or commentary View this entry on the original dictionary page scan.
haritattvamuktāvalīf. Name of a commentator or commentary View this entry on the original dictionary page scan.
hrasvamūlam. "having a small root", the red sugar-cane View this entry on the original dictionary page scan.
hrasvamūlakam. (prob.) idem or 'm. "having a small root", the red sugar-cane ' View this entry on the original dictionary page scan.
hrasvamūrtimfn. short in stature, dwarfish View this entry on the original dictionary page scan.
ityevamādiind. and so forth View this entry on the original dictionary page scan.
jaṭādhāriśaivamatan. the doctrine of the śaiva-s who wear twisted hair, Govind. on View this entry on the original dictionary page scan.
vamandiran. equals -kośa- View this entry on the original dictionary page scan.
vamayamfn. endowed with life
vameṣakam. a kind of portulaca plant View this entry on the original dictionary page scan.
vamiśram. Name of an author View this entry on the original dictionary page scan.
kāmadevamayamfn. representing the god of love View this entry on the original dictionary page scan.
kaṇvamatmfn. prepared by the kaṇva-s (as the soma- ) View this entry on the original dictionary page scan.
kaṇvamatmfn. united with the praisers or with the kaṇva-s (as indra- ) View this entry on the original dictionary page scan.
keśāvamarṣaṇan. pulling the hair, especially amorously playing with it or rubbing it etc. View this entry on the original dictionary page scan.
keśavamiśram. Name of the author of the dvaita-pariśiṣṭa- and of the chandoga-pariśiṣṭa-. View this entry on the original dictionary page scan.
khādatavamatāf. (imperative 2. plural fr. vam-) continual eating and vomiting (varia lectio) View this entry on the original dictionary page scan.
khaleyavamind. at the time when barley is on the threshing-floor, at the barley threshing-time View this entry on the original dictionary page scan.
kṛtāvamarṣamfn. one who has effaced from recollection View this entry on the original dictionary page scan.
kṛtāvamarṣamfn. intolerant. View this entry on the original dictionary page scan.
kuvamam. the sun [Comm.] View this entry on the original dictionary page scan.
laghvamaram. Name of an abbreviation of amara-'s dictionary. View this entry on the original dictionary page scan.
lavamind. lava
lūnayavamind. after the barley has been cut, after barley-harvest gaRa tiṣṭhad-gu-. View this entry on the original dictionary page scan.
lūyamānayavamind. when the barley is cut gaRa tiṣṭhad-gu-. View this entry on the original dictionary page scan.
mādhavamāgadham. Name of a poet View this entry on the original dictionary page scan.
mādhavamāhātmyan. Name of work View this entry on the original dictionary page scan.
madhumādhavamāsam. sg. one of the 2 spring months, View this entry on the original dictionary page scan.
madhvamāhātmyan. Name of work View this entry on the original dictionary page scan.
madhvamatan. the doctrine of madhva- View this entry on the original dictionary page scan.
madhvamatakhaṇḍanan. Name of work
madhvamatapradarśanan. Name of work
madhvamataprakaraṇan. Name of work
madhvamatasaṃgrahaṭīkāf. Name of work
madhvamatavidhvaṃsanan. Name of work
madhvamukhabhaṅgam. Name of work View this entry on the original dictionary page scan.
madhvamukhamardanan. Name of work View this entry on the original dictionary page scan.
madhvamuktāvalif. Name of work View this entry on the original dictionary page scan.
mahādevamaṇim. a species of medicinal plant View this entry on the original dictionary page scan.
mahānavamīf. the 9th day in the light half of the month āśvina- View this entry on the original dictionary page scan.
mahānavamīf. the last of the 9 days or nights dedicated to the worship of durgā-, the last days of the durgā-pūjā- View this entry on the original dictionary page scan.
mahānavamīpūjāf. Name of work View this entry on the original dictionary page scan.
mahāprītivegasambhavamudrāf. Name of a particular mudrā- (q.v) View this entry on the original dictionary page scan.
mahotsavamayamf(ī-)n. consisting of great festivals View this entry on the original dictionary page scan.
mālavamaṇḍalādhipatim. a ruler of the district of Malwa View this entry on the original dictionary page scan.
manojavamind. manojava
matipūrvamind. purposingly, wittingly View this entry on the original dictionary page scan.
mṛdupūrvamind. softly, tenderly View this entry on the original dictionary page scan.
mṛtasvamoktṛm. "letting alone (id est not taking) the property of deceased persons", Name of kumāra-pāla- View this entry on the original dictionary page scan.
naktaṃdivamind. by night and day View this entry on the original dictionary page scan.
navamamfn. equals navatama- () View this entry on the original dictionary page scan.
navamamf(ī-)n. the ninth etc. (see 1. navam/a-under 1. nava-) View this entry on the original dictionary page scan.
navamamf(ī-)n. of 9 kinds, ninefold View this entry on the original dictionary page scan.
navamakamfn. the ninth, View this entry on the original dictionary page scan.
navamālīf. equals -mallikā- View this entry on the original dictionary page scan.
navamālikāf. id. View this entry on the original dictionary page scan.
navamālikāf. Name of a daughter of dharma-vardhana- (king of śrāvastī-) View this entry on the original dictionary page scan.
navamālinīf. Name of a kind of metre View this entry on the original dictionary page scan.
navamallīf. Jasminum Sambac View this entry on the original dictionary page scan.
navamallikā f. Jasminum Sambac View this entry on the original dictionary page scan.
navamāṃśam. (in astrology) equals navāṃśa-. View this entry on the original dictionary page scan.
navamaṇimālāf. Name of work View this entry on the original dictionary page scan.
navamegham. a new cloud or one just appearing View this entry on the original dictionary page scan.
navamīf. (sc. tithi-) the 9th day of a lunar half-month. View this entry on the original dictionary page scan.
vamikamf(ī-)n. (fr. navama-) the ninth View this entry on the original dictionary page scan.
navamukhamf(ī-)n. having 9 apertures or openings (see -dvāra-). View this entry on the original dictionary page scan.
nirgauravamind. View this entry on the original dictionary page scan.
nirvamP. -vamati-, to vomit, spit out, eject View this entry on the original dictionary page scan.
niṣevamāṇamfn. being or situated or flowing near (as a river) (Bombay edition) View this entry on the original dictionary page scan.
niṣkāvamSee niḥ-ṣkāvam-. View this entry on the original dictionary page scan.
pallavamayamf(ī-)n. consisting of young shoots or twigs (see sulalita-latā-p-). View this entry on the original dictionary page scan.
pañcaparvamāhātmyan. Name of work
paṅkajalāvamind. (fr. -) cutting off like a lotus-flower View this entry on the original dictionary page scan.
paraśivamahimastotran. Name of a stotra- View this entry on the original dictionary page scan.
parāvamP. -vamiti-, or -vamati-, to spit or vomit away View this entry on the original dictionary page scan.
parihāsapūrvamind. jokingly, in jest View this entry on the original dictionary page scan.
pāriplavamatimfn. fickle-minded View this entry on the original dictionary page scan.
pārśvamaṇḍalinm. Name of a particular posture in dancing View this entry on the original dictionary page scan.
pārśvamānīf. the longer side of an oblong or the side of a square View this entry on the original dictionary page scan.
pārśvāvamardam. idem or 'f. pain in the side pleurisy ' View this entry on the original dictionary page scan.
parvamālāf. Name of work View this entry on the original dictionary page scan.
parvamitram. Name of a man View this entry on the original dictionary page scan.
parvamūlan. the time of new moon and full moon View this entry on the original dictionary page scan.
parvamūlāf. a species of plant View this entry on the original dictionary page scan.
pāśavamatan. an erroneous doctrine View this entry on the original dictionary page scan.
paurvamadrikamfn. fr. pūrva-madra- View this entry on the original dictionary page scan.
pavamānamfn. being purified or strained, flowing clear (as soma-) View this entry on the original dictionary page scan.
pavamānam. wind or the god of wind View this entry on the original dictionary page scan.
pavamānam. Name of a particular agni- (associated with pāvaka- and śuci- and also regarded as a son of agni- by svāhā- or of antar-dhāna- and by śikhaṇḍinī-)
pavamānam. Name of particular stotra-s sung by the sāma-ga- at the jyotiṣṭoma- sacrifice (they are called successively at the 3 savana-s bahiṣpavamāna-, mādhyaṃdina-and tṛtīya-or ārbhava-) (see ) View this entry on the original dictionary page scan.
pavamānam. Name of work View this entry on the original dictionary page scan.
pavamānam. Name of a prince and the varṣa- in śāka-dvīpa- ruled by him View this entry on the original dictionary page scan.
vamānamf(ī-)n. (fr. pavamāna-) relating to soma- juice (while being purified by a strainer) or to agni- pavamāna- View this entry on the original dictionary page scan.
vamānam. plural the authors of the pāvamānī- hymns or verses View this entry on the original dictionary page scan.
vamānan. Name of several sāman-s View this entry on the original dictionary page scan.
pavamānādhyāyam. Name of work View this entry on the original dictionary page scan.
pavamānahavisn. offerings to agni- invoked under the title of pavamāna- or pāvaka- or śuci- View this entry on the original dictionary page scan.
pavamānahomam. equals -havis- View this entry on the original dictionary page scan.
pavamānahomam. Name of work View this entry on the original dictionary page scan.
pavamānahomapaddhatif. Name of work View this entry on the original dictionary page scan.
pavamānahomaprayogam. Name of work View this entry on the original dictionary page scan.
pavamānahomavidhim. Name of work View this entry on the original dictionary page scan.
pavamānapaddhatif. Name of work View this entry on the original dictionary page scan.
pavamānapañcasūktan. plural Name of work View this entry on the original dictionary page scan.
pavamānasākham. "friend of the wind", fire View this entry on the original dictionary page scan.
pavamānasomayajñam. Name of work View this entry on the original dictionary page scan.
pavamānasūktan. Name of work View this entry on the original dictionary page scan.
pavamānaṭippanam. or n. Name of work View this entry on the original dictionary page scan.
pavamānavatmfn. accompanied by the pavamāna-stotra- View this entry on the original dictionary page scan.
pavamāneṣṭif. equals na-havis- View this entry on the original dictionary page scan.
pavamāneṣṭif. Name of work View this entry on the original dictionary page scan.
vamānīf. sg. or plural Name of particular hymns (especially those of ) etc. (also,m. māna-) View this entry on the original dictionary page scan.
pavamānokthan. the series of verses in the mid-day pavamāna-, View this entry on the original dictionary page scan.
pinvamāna mfn. swollen, swelling, full View this entry on the original dictionary page scan.
pradānapūrvamind. with a present View this entry on the original dictionary page scan.
prādhvamind. far away (with kṛ-,"to put aside") View this entry on the original dictionary page scan.
prajavamind. hastily, rapidly View this entry on the original dictionary page scan.
prameyanavamālikāf. Name of work
prasannaveṅkaṭeśvamāhāmyan. Name of a legend in the bhaviṣyottara-- purāṇa- View this entry on the original dictionary page scan.
prasavamāsam. the last month of pregnancy View this entry on the original dictionary page scan.
praśnapūrvamind. with a preceding question, after examination View this entry on the original dictionary page scan.
prastāvamuktāvatīf. Name of work View this entry on the original dictionary page scan.
prāśvamedha(pra-aśv-) m. a preliminary horse sacrifice View this entry on the original dictionary page scan.
pratibhavamind. for this and all future births View this entry on the original dictionary page scan.
pratiprasavamind. in each birth View this entry on the original dictionary page scan.
pratiprasavamind. See . View this entry on the original dictionary page scan.
pratisvamind. "each for itself."one by one, singly commentator or commentary View this entry on the original dictionary page scan.
pratiyuvamind. towards the young man View this entry on the original dictionary page scan.
pratyavamarṣa wrong reading for ava-marśa-, śa-vat- q.v View this entry on the original dictionary page scan.
pratyavamarṣavat wrong reading for ava-marśa-, śa-vat- q.v View this entry on the original dictionary page scan.
pratyavamṛśP. -mṛśati-, to touch ; to reflect, meditate View this entry on the original dictionary page scan.
pratyavamṛṣP. A1. -mṛṣyati-, te-, or -marṣati-, te-, to endure reluctantly, suffer beyond endurance View this entry on the original dictionary page scan.
pratyavavamarśam. (wrongly spelt ṣa-) inner contemplation, profound meditation View this entry on the original dictionary page scan.
pratyavavamarśam. counter conclusion View this entry on the original dictionary page scan.
pratyavavamarśam. recollection View this entry on the original dictionary page scan.
pratyavavamarśam. consciousness View this entry on the original dictionary page scan.
pratyavavamarśanan. contemplation, meditation View this entry on the original dictionary page scan.
pratyavavamarśavatmfn. absorbed in thought, meditative View this entry on the original dictionary page scan.
pratyavayavam(ind.), on or at every part of the body commentator or commentary View this entry on the original dictionary page scan.
pratyavayavam(ind.) in every part or particular, in detail View this entry on the original dictionary page scan.
pratyūrdhvamind. on the upper side of (accusative), above, View this entry on the original dictionary page scan.
prekṣāpūrvamind. with deliberation View this entry on the original dictionary page scan.
prītipūrvam() ind. with the accompaniment of kindness, kindly, affectionately.
prodgrīvam(pra-udg-) ind. while stretching out the neck View this entry on the original dictionary page scan.
pṛṣṭhatobhāvamind. View this entry on the original dictionary page scan.
pūrvamind. before (also as a preposition with ablative), formerly, hitherto, previously (sometimes with present tense) etc. etc. (often in the beginning of a compound exempli gratia, 'for example' pūrva-kārin-,active before, pūrvokta-,said before;also in fine compositi or 'at the end of a compound' in the sense of"with" exempli gratia, 'for example' prīti-pūrvam-,with love; mati-pūrvam-with intention, intentionally; mṛdu-pūrva-bhāṣ-,to speak kindly; see above;also with an ind.p. exempli gratia, 'for example' pūrva-bhojam-,or -bhuktvā-,having eaten before ; adya-p-,until now, hitherto;previously -tataḥ-,first-then; pūrva-paścāt-,previously-afterwards; pūrva-upari-,previously-subsequently; pūrva-adhūnā-or adya-,formerly-now) View this entry on the original dictionary page scan.
pūrvamadhyāhnam. the forenoon View this entry on the original dictionary page scan.
pūrvamadram. plural the eastern Madras (see paurvam-) View this entry on the original dictionary page scan.
pūrvamagadham. pl. the eastern magadha-s. View this entry on the original dictionary page scan.
pūrvamāgadhakamfn. relating or belonging to the eastern magadha-s View this entry on the original dictionary page scan.
pūrvamārinmfn. dying before View this entry on the original dictionary page scan.
pūrvamīmāṃsāf. "inquiry into or interpretation of the first or mantra- portion of the veda-", Name of the system of philosophy attributed to jaimini- (as opp. to uttara-m-,which is an inquiry into the later or upaniṣad- portion;the pūrva-m-is generally called the- mantra-, and in interpreting the Vedic text discusses the doctrine of the eternity of sound identified with brahma- ) View this entry on the original dictionary page scan.
pūrvamīmāṃsāf. Name of work of soma-nātha- View this entry on the original dictionary page scan.
pūrvamīmāṃsākārikāf. Name of work View this entry on the original dictionary page scan.
pūrvamīmāṃsārthasaṃgraham. Name of work View this entry on the original dictionary page scan.
pūrvamukhamfn. having the face turned towards the east View this entry on the original dictionary page scan.
pūtayavamind. at the time of winnowing barley gaRa tiṣṭhadgv-ādi-, (see pūyamāna-y-). View this entry on the original dictionary page scan.
pūyamānayavamind. at the time of winnowing barley gaRa tiṣṭhadgv-ādi- (see pūta-y-). View this entry on the original dictionary page scan.
rājīvamukhamfn. lotus-faced View this entry on the original dictionary page scan.
rājīvamukhīf. a louts-faced or beautiful woman View this entry on the original dictionary page scan.
rajjvambaramfn. wearing rope-garments, View this entry on the original dictionary page scan.
rajotsavamāhātmyan. (for raja-uts-) Name of chapter of View this entry on the original dictionary page scan.
rāmanavamīf. Name of the 9th day in the light half of the month caitra- (being the birthday of rāma-candra-) View this entry on the original dictionary page scan.
rāmanavamīnirṇayam. Name of work View this entry on the original dictionary page scan.
rāmanavamīpūjāf. Name of work View this entry on the original dictionary page scan.
rāmanavamīvratakathāf. Name of work View this entry on the original dictionary page scan.
rāmanavamīvratamāhātmyan. Name of work View this entry on the original dictionary page scan.
rāmāśvamedham. " rāma-s's horse-sacrifice", Name of the View this entry on the original dictionary page scan.
rāmāśvamedhikamfn. relating to rāma-s's horse-sacrifice View this entry on the original dictionary page scan.
rātridivam wrong reading for rātriṃ-d- View this entry on the original dictionary page scan.
rātriṃdivamind. by night and day View this entry on the original dictionary page scan.
ravamāṇaSee under 1. ru-. View this entry on the original dictionary page scan.
sadāśivamālāf. Name of work View this entry on the original dictionary page scan.
sadevamaṇimfn. (See deva-m-) with curls or twists of hair on their necks View this entry on the original dictionary page scan.
sadevamanuṣyamfn. together with gods and men View this entry on the original dictionary page scan.
sadṛgbhavamind. on the same grade or degree with (instrumental case) View this entry on the original dictionary page scan.
sagarvamind. sagarva
sagauravamind. with dignity View this entry on the original dictionary page scan.
sahāvamind. sahāva
sāhvamSee viśva-s-, . View this entry on the original dictionary page scan.
śaivavaiṣṇavamatamaṇḍanan. Name of work View this entry on the original dictionary page scan.
sakaitavamind. sakaitava
samānajñātitvamayamf(ī-)n. based on equality of race View this entry on the original dictionary page scan.
sāmānyapratipattipūrvamind. after an equal elevation, after elevating to a common rank View this entry on the original dictionary page scan.
sāmānyapūrvamind. similarly, analogously View this entry on the original dictionary page scan.
sāmapūrvamind. sāmapūrva
samavamṛśP. -mṛśati-, to lay hold of View this entry on the original dictionary page scan.
saṃhriyamāṇayavamind. while the barley is being got in View this entry on the original dictionary page scan.
saṃhṛtayavamind. after the barley has been got in View this entry on the original dictionary page scan.
saṃśrāvamSee a-saṃśrāvam-. View this entry on the original dictionary page scan.
samyaktvamithyātvasarvasaṃgrasanam. a particular samādhi- View this entry on the original dictionary page scan.
sāntvapūrvamind. sāntvapūrva
sarvadevamayamf(ī-)n. comprising or representing all gods etc. View this entry on the original dictionary page scan.
sarvadevamayam. Name of śiva- View this entry on the original dictionary page scan.
sarvadevamukham. (?)"mouth of all the gods" , Name of agni-
sarvadevamūrtipratiṣṭhāvidhim. Name of work View this entry on the original dictionary page scan.
sarvajīvamayamf(ī-)n. being the soul of all View this entry on the original dictionary page scan.
sarvamind. (with sarveṇa-) completely View this entry on the original dictionary page scan.
sarvamāgadhakamfn. consisting entirely of magadha-s View this entry on the original dictionary page scan.
sarvamahatmfn. greatest of all (-tara-,"greater than all the rest") View this entry on the original dictionary page scan.
sarvamahatmfn. completely great View this entry on the original dictionary page scan.
sarvamahīf. the whole earth View this entry on the original dictionary page scan.
sarvamalāpagatam. a particular samādhi- View this entry on the original dictionary page scan.
sarvamaṃsādamfn. eating every kind of flesh View this entry on the original dictionary page scan.
sarvamaṇḍalasādhanīf. Name of work View this entry on the original dictionary page scan.
sarvamaṅgalamfn. universally auspicious, View this entry on the original dictionary page scan.
sarvamaṅgalāf. Name of durgā- View this entry on the original dictionary page scan.
sarvamaṅgalāf. of lakṣmi- View this entry on the original dictionary page scan.
sarvamaṅgalāf. of various works. View this entry on the original dictionary page scan.
sarvamaṅgalan. plural all that is auspicious View this entry on the original dictionary page scan.
sarvamaṅgalamantrapaṭalan. Name of chapter of work View this entry on the original dictionary page scan.
sarvamanoramamf(ā-)n. delighting every one View this entry on the original dictionary page scan.
sarvamantraśāpavimocanan. Name of work View this entry on the original dictionary page scan.
sarvamantropayuktaparibhāṣāf. Name of work View this entry on the original dictionary page scan.
sarvamantrotkīlanan. Name of work View this entry on the original dictionary page scan.
sarvamantrotkīlanaśāpavimocanastotran. Name of work View this entry on the original dictionary page scan.
sarvamānyacampūf. Name of work View this entry on the original dictionary page scan.
sarvamāramaṇaḍalavidhvaṃnajñānamudrāf. a particular position of the fingers View this entry on the original dictionary page scan.
sarvamāramaṇḍalavidhvaṃsanakarīf. "destroying the whole company of māra-s", Name of a particular ray View this entry on the original dictionary page scan.
sarvamātṛf. the mother of all (dual number with rodasī-) View this entry on the original dictionary page scan.
sarvamātrāf. a kind of metre View this entry on the original dictionary page scan.
sarvamātrikāpuṣpāñjalim. Name of work View this entry on the original dictionary page scan.
sarvamayamf(ī-)n. all-containing, comprehending all View this entry on the original dictionary page scan.
sarvamāyam. Name of a rākṣasa- View this entry on the original dictionary page scan.
sarvambharimfn. all-supporting View this entry on the original dictionary page scan.
sarvambhonidhim. the sea, ocean View this entry on the original dictionary page scan.
sarvamedham. a universal sacrifice (a 10 days' soma- sacrifice) etc. View this entry on the original dictionary page scan.
sarvamedham. every sacrifice View this entry on the original dictionary page scan.
sarvamedham. Name of an upaniṣad-. View this entry on the original dictionary page scan.
sārvamedhikamfn. relating to the sarva-medha- (q.v) View this entry on the original dictionary page scan.
sarvamedhyamfn. universally or perfectly pure ( sarvamedhyatva -tva- n."universal purity") View this entry on the original dictionary page scan.
sarvamedhyatvan. sarvamedhya
sarvamitram. a friend of every one View this entry on the original dictionary page scan.
sarvamitram. Name of a man View this entry on the original dictionary page scan.
sarvamṛtyum. universal death View this entry on the original dictionary page scan.
sarvamukhamfn. facing in every direction ( sarvamukhatva -tva- n.), Scholiast or Commentator View this entry on the original dictionary page scan.
sarvamukhatvan. sarvamukha
sarvamūlyan. "general token of value", a cowry View this entry on the original dictionary page scan.
sarvamūlyan. any small coin View this entry on the original dictionary page scan.
sarvamūrdhanya(with śakta-s) Name of an author of mystical prayers View this entry on the original dictionary page scan.
sarvamūrtimfn. all-formed View this entry on the original dictionary page scan.
sarvamūṣakam. "all-stealing", time View this entry on the original dictionary page scan.
sarvapārśvamukham. "having a face on all sides", Name of śiva- View this entry on the original dictionary page scan.
saśirāvamajjanan. (fr. śira- equals śiras-+ av-) diving with the head foremost View this entry on the original dictionary page scan.
sāśvamedhamfn. together with a horse-sacrifice View this entry on the original dictionary page scan.
sattvamayamf(ī-)n. formed or consisting of the quality sattva- View this entry on the original dictionary page scan.
sattvamejayamfn. making animals tremble View this entry on the original dictionary page scan.
sattvamūrtimfn. idem or 'mf(ī-)n. formed or consisting of the quality sattva- ' View this entry on the original dictionary page scan.
vamānamfn. accompanied with contempt or disdain View this entry on the original dictionary page scan.
śavamandiran. a place for cremating corpses View this entry on the original dictionary page scan.
vamardamfn. painful or disagreeable or contradictory (as speech) View this entry on the original dictionary page scan.
saviklavamind. piteously, dejectedly View this entry on the original dictionary page scan.
sītānavamīvratamāhātmyan. Name of work View this entry on the original dictionary page scan.
śivamind. śiva
śivamāhātmyan. Name of work View this entry on the original dictionary page scan.
śivamāhātmyakhaṇḍam. Name of a chapter of the View this entry on the original dictionary page scan.
śivamāhātmyamuktāvalīf. Name of work View this entry on the original dictionary page scan.
śivamahimanm. śiva-'s majesty View this entry on the original dictionary page scan.
śivamahimaprakhyāpanan. Name of work View this entry on the original dictionary page scan.
śivamahimavyākhyāf. Name of work View this entry on the original dictionary page scan.
śivamahimnaḥstavam. Name of work View this entry on the original dictionary page scan.
śivamahimnaḥstotran. Name of work View this entry on the original dictionary page scan.
śivamālāf. Name of work View this entry on the original dictionary page scan.
śivamallakam. Terminalia Arjuna View this entry on the original dictionary page scan.
śivamallīf. equals -mallikā- View this entry on the original dictionary page scan.
śivamallīf. Getonia Floribunda View this entry on the original dictionary page scan.
śivamallikāf. Agati Grandiflora View this entry on the original dictionary page scan.
śivamānasapūjāf. Name of work View this entry on the original dictionary page scan.
śivamānasikasnānan. Name of work View this entry on the original dictionary page scan.
śivamaṅgalāṣṭakan. Name of work View this entry on the original dictionary page scan.
śivamantram. śiva-'s mantra- View this entry on the original dictionary page scan.
śivamantravidhim. Name of work View this entry on the original dictionary page scan.
śivamārgam. " śiva-'s path", final liberation
śivamātram. or n. (?) a particular high number View this entry on the original dictionary page scan.
śivamauli m. Name of authors View this entry on the original dictionary page scan.
śivamayamf(ī-or ā-)n. full of prosperity View this entry on the original dictionary page scan.
śivamayamf(ī-or ā-)n. entirely devoted to śiva- View this entry on the original dictionary page scan.
smitapūrvamind. smitapūrva
smṛtipratyavamarśam. retentiveness of memory, accuracy of recollection View this entry on the original dictionary page scan.
snehapūrvamind. preceded by affection, affectionately, tenderly, fondly View this entry on the original dictionary page scan.
sodapūrvamind. after sprinkling with water View this entry on the original dictionary page scan.
śrāddhavamanaprāyaścittan. Name of work View this entry on the original dictionary page scan.
sravamīmfn. (prob.) diminishing the morbid flow of urine View this entry on the original dictionary page scan.
śrīrāmanavamīf. the ninth of the light half of the month caitra- (observed as a festival in honour of the birthday of rāma-candra-) ( śrīrāmanavamīnirṇaya -nirṇaya- m.Name of work) View this entry on the original dictionary page scan.
śrīrāmanavamīnirṇayam. śrīrāmanavamī
śrīvṛkṣakanavamīvratan. Name of a particular religious observance View this entry on the original dictionary page scan.
stavamālāf. Name of work View this entry on the original dictionary page scan.
stavamānaSee root. View this entry on the original dictionary page scan.
sudhanvamāhātmyan. Name of work View this entry on the original dictionary page scan.
sūktisādhutvamālikāf. Name of a poem (perhaps identical with kti-mālikā-).
sulalitalatāpallavamayamf(ī-)n. consisting of young sprouts of beautiful creepers View this entry on the original dictionary page scan.
supūrvamind. very early in the morning (wrong reading vām-) View this entry on the original dictionary page scan.
svādvamlam. "sweet and sour", the pomegranate tree View this entry on the original dictionary page scan.
svādvamlatiktatubaramfn. sweet and sour, bitter and astringent View this entry on the original dictionary page scan.
svādvamlatiktatubaram. sweet and sour and bitter and astringent taste View this entry on the original dictionary page scan.
śvamāṃsan. dog's flesh View this entry on the original dictionary page scan.
svamāṃsan. own flesh or body View this entry on the original dictionary page scan.
svamanīṣāf. own judgement or opinion View this entry on the original dictionary page scan.
svamanīṣāetc. See p.1276. View this entry on the original dictionary page scan.
svamanīṣikāf. idem or 'f. own judgement or opinion ' View this entry on the original dictionary page scan.
svamanīṣikāf. indifference View this entry on the original dictionary page scan.
svamanobodhavākyan. plural Name of work View this entry on the original dictionary page scan.
svamārgamarmavivaraṇan. Name of work View this entry on the original dictionary page scan.
svamatmfn. in alpa-sva-m-, having little property View this entry on the original dictionary page scan.
svamātreṇaind. by or through one's self View this entry on the original dictionary page scan.
svamāyāf. own cunning or magical art or skill View this entry on the original dictionary page scan.
svameka(?) m. n. (see su-mekha-) a year View this entry on the original dictionary page scan.
śvamukham. plural Name of a people View this entry on the original dictionary page scan.
svāvamānanan. () () self-contempt, despair of one's self. View this entry on the original dictionary page scan.
svāvamānanāf. () self-contempt, despair of one's self. View this entry on the original dictionary page scan.
svāyambhuvamanupitṛm. "father of manu- svāyambhuva-", Name of brahmā- View this entry on the original dictionary page scan.
tadātvamātraśraddheyasee śr-, parasmE-pada 1096. View this entry on the original dictionary page scan.
tālanavamīf. the 9th day of the light half of month bhādra- (sacred to durgā-), View this entry on the original dictionary page scan.
tatpurvamind. that for the first time View this entry on the original dictionary page scan.
tattvamuktāvalīf. "necklace of truth", Name of work View this entry on the original dictionary page scan.
tattvamuktāvalīf. see View this entry on the original dictionary page scan.
tīrthadevamayamf(ī-)n. containing tīrtha-s and gods View this entry on the original dictionary page scan.
tiryaggrīvamind. so as to have the neck turned aside View this entry on the original dictionary page scan.
tūṣṇīṃbhāvamind. silently View this entry on the original dictionary page scan.
udvamP. -vamati-, to vomit out, spit out ; to give out, emit, shed (tears), throw (arrows, glances etc.) View this entry on the original dictionary page scan.
udvamanan. the act of giving out, emitting, shedding (exempli gratia, 'for example' tears) View this entry on the original dictionary page scan.
udvamitamfn. vomited, ejected View this entry on the original dictionary page scan.
ulkānavamīf. the ninth day of the light half of the month aśvayuj- View this entry on the original dictionary page scan.
unmṛjāvamṛjāf. any act in which it is said un-mṛja-! ava-mṛja-! ("rub up and down";with irregular imperative) gaRa mayūra-vyaṃsakādi- View this entry on the original dictionary page scan.
ūrdhvamind. upwards, towards the upper part, aloft, above, in the upper regions, higher (with ablative) etc. View this entry on the original dictionary page scan.
ūrdhvamind. (ūrdhvaṃ-gam-,to go upwards or into heaven, die) View this entry on the original dictionary page scan.
ūrdhvamind. in the sequel, in the later part (exempli gratia, 'for example' of a book or manuscript;because in Sanskrit manuscripts the later leaves stand above), subsequent, after (with ablative) etc. View this entry on the original dictionary page scan.
ūrdhvamind. (ata ūrdhvam-,or ita ūrdhvam-,hence forward, from that time forward, after that passage, hereafter etc.; ūrdhvaṃ saṃvatsarāt-,after a year ; ūrdhvaṃ dehāt-,after life, after death ) View this entry on the original dictionary page scan.
ūrdhvamind. after, after the death of (with ablative exempli gratia, 'for example' ūrdhvaṃ pituḥ-,after the father's death ) View this entry on the original dictionary page scan.
ūrdhvamind. in a high tone, aloud View this entry on the original dictionary page scan.
ūrdhvamind. ([ confer, compare Greek ; Latin arduus;Gael.ard.]) View this entry on the original dictionary page scan.
ūrdhvamānan. height, altitude. View this entry on the original dictionary page scan.
ūrdhvamaṇḍalinm. a particular position of the hands in dancing. View this entry on the original dictionary page scan.
ūrdhvamanthinmfn. "keeping the semen (manthin-) above ", abstaining from sexual intercourse, living in chastity View this entry on the original dictionary page scan.
ūrdhvamārutan. pressure of the wind (of the body) upwards (so as to cause vomiting) View this entry on the original dictionary page scan.
ūrdhvamauhūrtikamfn. happening immediately afterwards or after a short interval View this entry on the original dictionary page scan.
ūrdhvamāyumfn. giving forth a loud noise View this entry on the original dictionary page scan.
ūrdhvamuhūrtan. the immediately following moment. View this entry on the original dictionary page scan.
ūrdhvamukhamfn. having the mouth or opening turned upwards, turned upwards View this entry on the original dictionary page scan.
ūrdhvamūlamfn. having the roots upwards, View this entry on the original dictionary page scan.
ūrdhvamuṇḍamfn. being bald above, having a bald crown (of the head) View this entry on the original dictionary page scan.
vaiṣṇavamahāsiddhāntam. Name of work View this entry on the original dictionary page scan.
vaiṣṇavamatābjabhāskaram. Name of work View this entry on the original dictionary page scan.
vaiśvamanasan. (fr. viśva-manas-) Name of a sāman- View this entry on the original dictionary page scan.
vaiśvamānavam. (fr. viśva-mānava-) gaRa aiṣu-kāry-ādi- View this entry on the original dictionary page scan.
vaiśvamānavabhaktamfn. inhabited by vaiśvamānava-. View this entry on the original dictionary page scan.
vāripūrvamind. after having first poured out water View this entry on the original dictionary page scan.
vāstvamayamf(ī-)n. consisting of leavings View this entry on the original dictionary page scan.
vāsudevamahārādhanan. Name of work View this entry on the original dictionary page scan.
vāsudevamananan. Name of a vedānta- work View this entry on the original dictionary page scan.
vāsudevamayamf(ī-)n. consisting of kṛṣṇa-, representing him View this entry on the original dictionary page scan.
vedāntatattvamuktāvalīf. Name of work View this entry on the original dictionary page scan.
vibhavamadam. the pride of power View this entry on the original dictionary page scan.
vibhavamatif. Name of a princess View this entry on the original dictionary page scan.
videvamind. unerotically (confer, compare su-- deva-), View this entry on the original dictionary page scan.
vidhipūrvam( ) ind. according to rule, duly. View this entry on the original dictionary page scan.
vijñānāstitvamātravādinmfn. equals na-vādin- View this entry on the original dictionary page scan.
vinābhāvamind. ( bhū-) separately View this entry on the original dictionary page scan.
vinirvamP. -vamati-, to vomit or spit out View this entry on the original dictionary page scan.
viprāvamanyakamfn. despising Brahmans View this entry on the original dictionary page scan.
viṣvamSee viṣuva-, column 1. View this entry on the original dictionary page scan.
viśvamadā f. "all delighting"or"all-consuming", Name of one of the seven tongues of fire View this entry on the original dictionary page scan.
viśvamadāf. "all delighting"or"all-consuming", Name of one of the seven tongues of fire View this entry on the original dictionary page scan.
viśvamaham. Name of a kind of personification (also mahaviśva-). View this entry on the original dictionary page scan.
viśvamahas(viśv/a--) mfn. "all-powerful"or"all pleasant" View this entry on the original dictionary page scan.
viśvamahatm. Name of a son of viśva-śarman- View this entry on the original dictionary page scan.
viśvamaheśvaram. the great lord of the universe (śiva-) View this entry on the original dictionary page scan.
viśvamaheśvaramatācāram. Name of work (wrong reading cara-). View this entry on the original dictionary page scan.
viśvamanasmfn. (viśv/a--) perceiving everything View this entry on the original dictionary page scan.
viśvamanasm. Name of the author of the hymns View this entry on the original dictionary page scan.
viśvamānava(See vaiśvamānava-). View this entry on the original dictionary page scan.
viśvamanus(vitv/a--) mfn. equals -kṛṣṭi- View this entry on the original dictionary page scan.
viśvamānuṣamfn. (viśv/a--) (prob.) known to all men (see viśv/a-manus-) View this entry on the original dictionary page scan.
viśvamānuṣam. every mortal View this entry on the original dictionary page scan.
viśvamātṛf. all-mother View this entry on the original dictionary page scan.
viśvamātṛkāf. Name of work View this entry on the original dictionary page scan.
viśvamayamf(ī-)n. containing the universe View this entry on the original dictionary page scan.
viśvambharamf(-)n. all-bearing, all-sustaining (also applied to the Supreme Being) View this entry on the original dictionary page scan.
viśvambharamf(-)n. fire View this entry on the original dictionary page scan.
viśvambharamf(-)n. a kind of scorpion or similar animal View this entry on the original dictionary page scan.
viśvambharamf(-)n. Name of viṣṇu- View this entry on the original dictionary page scan.
viśvambharamf(-)n. of indra- View this entry on the original dictionary page scan.
viśvambharamf(-)n. of a king View this entry on the original dictionary page scan.
viśvambharamf(-)n. of an author View this entry on the original dictionary page scan.
viśvambharāf. the earth etc. View this entry on the original dictionary page scan.
viśvambharābhujm. a king View this entry on the original dictionary page scan.
viśvambharādhipam. "lord of the earth", a king () View this entry on the original dictionary page scan.
viśvambharādhīśvaram. "lord of the earth", a king () View this entry on the original dictionary page scan.
viśvambharakam. a kind of scorpion or similar animal View this entry on the original dictionary page scan.
viśvambharakulāyam. a fire-receptacle
viśvambharamaithilopādhyāyam. Name of an author View this entry on the original dictionary page scan.
viśvambharāputram. Name of the planet Mars View this entry on the original dictionary page scan.
viśvambharaśāstran. Name of work View this entry on the original dictionary page scan.
viśvambharavāstuśāstran. Name of work View this entry on the original dictionary page scan.
viśvambharif. the earth View this entry on the original dictionary page scan.
viśvambharopaniṣadf. Name of work View this entry on the original dictionary page scan.
viśvamedinīf. Name of a lexicon. View this entry on the original dictionary page scan.
viśvamejayamfn. all-shaking, all-exciting View this entry on the original dictionary page scan.
viśvaminvamf(-)n. all-moving, all-pervading, all-embracing View this entry on the original dictionary page scan.
viśvaminvamf(-)n. all-containing View this entry on the original dictionary page scan.
viśvamitram. plural (prob.) equals viśv/ā-mitra- plural the family of viśvāmitra- View this entry on the original dictionary page scan.
viśvamohanamfn. all-confusing View this entry on the original dictionary page scan.
viśvamukhīf. Name of dākṣāyaṇī- (as worshipped in jālaṃdhara-) View this entry on the original dictionary page scan.
viśvamūrtimfn. having all forms (or one"whose body is the universe") etc. (applied to the Supreme Spirit) View this entry on the original dictionary page scan.
viśvamūrtim. a kind of mixture View this entry on the original dictionary page scan.
viśvamūrtimatmfn. having or taking all forms View this entry on the original dictionary page scan.
vyāhāvamind. separating by interposing the āhāva- View this entry on the original dictionary page scan.
vyavamuc(only ind.p. -mucya-), to unloose, unfasten, take off View this entry on the original dictionary page scan.
yathāgavamind. as has been done with the cows, View this entry on the original dictionary page scan.
yathānupūrvam(thān- ) ind., according to a regular series, successively, respectively. View this entry on the original dictionary page scan.
yathāprabhāvamind. according to strength or power View this entry on the original dictionary page scan.
yathāprastāvamind. on the first suitable occasion View this entry on the original dictionary page scan.
yathāpūrvamind. in succession, one after another etc. View this entry on the original dictionary page scan.
yathāpūrvamind. as before, as previously View this entry on the original dictionary page scan.
yathārthatattvamind. in accordance with truth or reality View this entry on the original dictionary page scan.
yathārthitvam(thār-) ind. according to design or purpose View this entry on the original dictionary page scan.
yathāsambhavamind. compatibly, according to the connexion, respectively View this entry on the original dictionary page scan.
yathāsarvamind. as everything is, in all particulars View this entry on the original dictionary page scan.
yathāsavamind. according to the sava- View this entry on the original dictionary page scan.
yathāsvamind. each on (his, her, their) own account, every for himself or in his own way, individually, properly View this entry on the original dictionary page scan.
yathātattvamind. ( ) in accordance with truth, according to actual fact, exactly, accurately. View this entry on the original dictionary page scan.
yathāvibhavamind. ( ) according to property or resources View this entry on the original dictionary page scan.
yathāvibhavamānenaind. idem or 'ind. idem or ' in the beginning of a compound () ( ) according to property or resources' ' View this entry on the original dictionary page scan.
yathodbhavamind. according to origin View this entry on the original dictionary page scan.
yāvadābhūtasamplavamind. up to the dissolution of created things, to the end of the world View this entry on the original dictionary page scan.
yāvadāhūtasamplavamind. wrong reading for -ābhūta-s- above View this entry on the original dictionary page scan.
yāvajjīvam( ) ind. during the whole of life, for life. View this entry on the original dictionary page scan.
yavamadhyamf(ā-)n. (y/ava--) being like a barleycorn in the middle id est broad in the centre and thin or tapering at the, ends etc. View this entry on the original dictionary page scan.
yavamadhyam. a particular pañca-rātra- View this entry on the original dictionary page scan.
yavamadhyam. a kind of drum View this entry on the original dictionary page scan.
yavamadhyāf. a kind of metre View this entry on the original dictionary page scan.
yavamadhyan. a particular measure of length View this entry on the original dictionary page scan.
yavamadhyan. a kind of cāndrāyaṇa-, on View this entry on the original dictionary page scan.
yavamadhyamam. a particular measure of length, View this entry on the original dictionary page scan.
yavamadhyaman. a kind of cāndrāyaṇa- or lunar penance View this entry on the original dictionary page scan.
yavamaṇim. a particular amulet View this entry on the original dictionary page scan.
yavamardanan. a barn-floor commentator or commentary View this entry on the original dictionary page scan.
yavamatmfn. (y/ava--) containing barley, mixed with barley etc. View this entry on the original dictionary page scan.
yavamatm. one who cultivates grain View this entry on the original dictionary page scan.
yavamatm. Name of a gandharva- View this entry on the original dictionary page scan.
yavamatm. of the author of View this entry on the original dictionary page scan.
yavamatn. abundance of grain View this entry on the original dictionary page scan.
yavamatīf. (atī-) a kind of metre View this entry on the original dictionary page scan.
yavamātramfn. of the size of a barley-corn View this entry on the original dictionary page scan.
yavamatyaNom. P. yati-, = yava-mān ivācarati- View this entry on the original dictionary page scan.
yavamayamf(ī-)n. consisting of barley, made of barley View this entry on the original dictionary page scan.
yavamuṣṭimf. a handful of barley View this entry on the original dictionary page scan.
yāvatsattvamind. as far as one's ability goes, to the best of one's understanding View this entry on the original dictionary page scan.
yāvatsvamind. as much as one possesses View this entry on the original dictionary page scan.
yuvamārinmf(iṇī-)n. dying in youth (see a-yuvam-). View this entry on the original dictionary page scan.
Apte Search
143 results
vam वम् 1 P. (वमति, वान्त; caus. वामयति, वमयति; but with prepositions only वमयति) 1 To vomit, spit out, eject from the mouth; रक्तं चावमिषुर्मुखैः Bk.15.62;9.1;14.3. -2 To send forth or out, pour out, give out, give off, give forth, emit (fig. also); किमाग्नेयग्रावा निकृत इव तेजांसि वमति U.6.14; Ś.2.7; R.16.66; Me.2; अविदितगुणापि सत्कविभणितिः कर्णेषु वमति मधुधाराम् Vās. -3 To throw out or down; वान्तमाल्यः R.7.6. -4 To reject; अथैतद्वचः पणयो वमन्नित् Ṛv.1.18.8.
vamaḥ वमः Ejecting, vomiting, giving out.
vamanam वमनम् [वम्-ल्युट्] 1 Ejecting, vomiting. -2 Drawing out, taking or getting out as in स्वर्गाभिष्यन्दवमनम् R.15.29; Ku.6.37. -3 An emetic; also वमनद्रव्यम्. -4 Offering oblations. -5 Pain. -नः Hemp. -नी 1 A leech. -2 The cotton shrub.
vamanīyā वमनीया A fly.
vamathuḥ वमथुः 1 Ejecting, vomiting, spitting out; तेषां श्रमं च ग्लानिं च वमथुं वेपथुं व्रणान् सर्वं व्यपानुदत् कृष्णः Mb.7.1.14. -2 Water ejected by an elephant from his trunk. -3 A cough.
vambhaḥ वम्भः A bamboo (वंश).
vambhāravaḥ वम्भारवः The lowing of cattle.
vamī वमी Vomiting.
vamiḥ वमिः [वम्-इन्] 1 Fire. -2 A cheat, rogue. -मिः f. 1 Sickness, nausea. -2 An emetic.
vamin वमिन् a. Vomiting, being sick; P.III.2.157.
vamraḥ वम्रः म्री An ant. -Comp. -कूटम् an ant-hill.
aṅgavam अङ्गवम् [अङ्गे स्वावयवे वाति अन्तर्भवति अतिशोषणात् संकुचिता- ङ्गमिव भवति, वा-ड Tv.] Dried fruit.
ajagavam अजगवम् [अजगो विष्णुः शरत्वेन अस्त्यस्य अजग-व P.V.2. 11] Śiva's bow, Pināka.
ajāpakvamm अजापक्वम्म् N. of a sort of medicinal preparation of ghee (used as a remedy against cough, asthma, consumption &c.) (अजादुग्धादिभ्यो जातम्).
ajīkavam अजीकवम् [अज्या शरक्षेपणेन कं ब्रह्माणं वाति प्रीणाति वा-क] Śiva's bow.
aṇvam अण्वम् Ved. A fine hole in the strainer for the Soma juice (?)
anarghatvam अनर्घत्वम् ता Pricelessness, invaluable nature; H. Pr.4.
anavama अनवम a. Not low or inferior; high, exalted, superior; सुधर्मानवमां सभाम् R.17.27.9.14,
anuguṇatvam अनुगुणत्वम् Favourableness.
anuyavam अनुयवम् adv. In the grains of barley.
apapitvam अपपित्वम् Ved. Separation. भरतस्य पुत्राः अपपित्वं चिकितुर्न प्रपित्वम् Rv.3.53.24.
apitvam अपित्वम् Ved. [अपित्वरते अस्मै, त्वर् वा˚ ड] A part, portion, share.
apuṃstvam अपुंस्त्वम् The state of a eunuch, impotent state.
aprayāvam अप्रयावम् adv. Without interruption, attentively. अप्रयुच्चत् aprayuccat अप्रयुत aprayuta अप्रयुत्वन् aprayutvan अप्रयुच्चत् अप्रयुत अप्रयुत्वन् a. Ved. Unceasing, continual, not separated (अपृथग्भूत); careful, attentive.
abhipitvam अभिपित्वम् a. or s. Ved. [पा भावे कित्वन्] 1 Come, approaching (अभिप्राप्त). -2 Visiting, putting up (for the night at an inn &c.); the time of coming. -3 Approaching time. -4 Close or departure of day, evening. -5 Dawn sacrifice.
abhipūrvam अभिपूर्वम् ind. One after another, successively.
abhyadhvam अभ्यध्वम् adv. Towards the way, on the way. -ध्वे Near the way; ययोरभ्यध्व उत यद् दूरे Av.4.28.2.
abhyavaman अभ्यवमन् To despise, reject; न च हव्यं वहत्यग्निर्यस्ताम- भ्यवमन्यते Ms.4.249.
amātravatvam अमात्रवत्वम् 1 Spirit, spiritual essence. -2 Defect, deficiency.
ayuvamārin अयुवमारिन् a. Where no young people die. Ait. Br.
arogatvam अरोगत्वम् Healthiness; यमो दण्डादवध्यत्वमरोगत्वं च दत्तवान् Rām.7.36.16.
ādhitvam आधित्वम् ता The nature or circumstance of a pledge; ˚उपाधि the object or purpose for which a pledge is given.
ādhenavam आधेनवम् [अधेनु-अञ्] अधेनूनां समूहः Mbh. on P.IV. 2.45. Want of cows.
āpradivam आप्रदिवम् ind. Forever.
āyatīgavam आयतीगवम् ind. At the time when cows return home; आतिष्ठेद्गु जपन् सन्ध्यां प्रक्रान्तामायतीगवम् Bk.4.14.
āyatanatvam आयतनत्वम् State of being an altar or seat.
ārjavam आर्जवम् [ऋजोर्भावः अण्] 1 Straightness; दूरं यात्युदरं च रोमलतिका नेत्रार्जवं धावति S. D. -2 Straightforwardness, rectitude of conduct, uprightness, honesty, sincerity, open-heartedness; आर्जवं कुटिलेषु न नीतिः; अहिंसा क्षान्तिरार्जवं Bg.13.7;16.1;17.4;18.42. क्षेत्रमार्जवस्य K.45; Bh.2.22. -3 Simplicity, humility; कृतानुकारानिव गोभिरार्जवे Ki.4.13; Mv.5.46. -4 Front (Loc. आर्जवे straight in the front); देवदत्तस्यार्जवे ŚB. on MS.1.1.15.
āryavam आर्यवम् Honourable behaviour; honesty.
āśavam आशवम् [आशोर्भावः अण्] 1 Speed, quickness. -2 Distilled spirit; more usually written आसव q. v.
āśutvam आशुत्वम् ता Quicknees, speed.
āśvamedhika आश्वमेधिक a. (-की f.) [अश्वमेधाय हितं ठक्] Belonging to the Horse-sacrifice. -कम् N. of the 14th Parvan of Mahābhārata.
udvam उद्वम् 1 P. To throw up, eject, vomit (fig. also); उद्ववाम वरौ R.12.5 spoke out or uttered; shed (tears &c.); कीटक्षतस्नुतिभिरस्रमिवोद्वमन्तः Mu.6.13 उद्वमनम् udvamanam उद्वान्तिः udvāntiḥ उद्वमनम् उद्वान्तिः f. Vomiting, ejecting.
unnatatvam उन्नतत्वम् Height, sublimity, majesty; तदेव नैसर्गिक- मुन्नतत्वम् R.5.37.
unmṛjāvamṛjā उन्मृजावमृजा Repeatedly rubbing up and down. P.II.1.72.
upavaiṇavam उपवैणवम् The three periods of the day; i. e. morning, midday, and evening (त्रिसंध्यम्).
upasvatvam उपस्वत्वम् Revenue, profit (derived from land or capital).
etāvattvam एतावत्त्वम् 1 Quantity or number. -2 Greatness; such a state or condition; such extent.
evam एवम् ind. 1 Thus, so, in this manner or way; (referring to what precedes as well as to what follows); अस्त्येवम् Pt. 1 it is so; एवंवादिनि देवर्षौ Ku.6.84; ब्रूया एवम् Me.13 (what follows); एवमस्तु be it so, amen; यद्येवम् so; ।कमेवम् why so; मैवम्, मा मैवम् oh, not so, (do not do so) एवम् has sometimes an adjectival force; एवं वचनम् such words. -2 Yes, quite so (implying assent); सीता-अहो जाने तस्मिन्नेव काले वर्ते । राम- एवम् U.1; एवं यदात्थ भगवन् Ku.2.31. It is also said to have the senses of. -3 likeness. -4 sameness of manner; -5 affirmation or determination; -6 command; or it is often used merely as an expletive. (In the Vedas एवम् occurs very rarely; its place being usually taken up by एव). -Comp. -अवस्थ a. so situated or circumstanced. -आदि, -आद्य a. of such qualities or kind, such and the like; एवमादिभिः Ś.5; Ku.5.29. -कान्तम् A column connected with one, two or three minor pillars and having a lotus-shaped base; एकोपपादसंयुक्तं द्वित्र्युपपादेन संयुतम् । एवंकान्तमिति प्रोक्तं मूले पद्मासनान्वितम् ॥ Mānasāra 15.242-3. -कारम् ind. in this manner. -काल a. containing so many syllabic instants. -क्रतु a. Ved. thus minded. -गत a. being in this condition or so circumstanced; एवं गते under these circumstances. -गुण a. possessing such virtues; पुत्रमेवंगुणोपेतं चक्रवर्तिनमाप्नुहि Ś.1.12. -नामन् a. so called, bearing this name. -प्रकार, -प्राय a. of such a kind; वयमपि न खल्वेवंप्रायाः क्रतुप्रतिघातिनः U.5.29; Ś.7.24. -भत a. of such quality or description, so, such. -रूप a. of such a kind or form. -वादः such an expression. एवंवादिनि देवर्षौ पार्श्वे पितुरधोमुखी K. -विद्, -विद्वस् a. knowing so or such, well-informed. -विध a. of such a kind, such. -वीर्य a. possessing such a power. -वृत्त, -वृत्ति a. behaving such; of such a kind.
kaṭukatvam कटुकत्वम् Pungency.
kaṇvamat कण्वमत् a. United with a praiser or with the Kaṇvas (as Indra); आ तू षिञ्च कण्वमन्तम् Rv.8.2.22.
kavitvam कवित्वम् 1 Intelligence; कविः कवित्वा दिवि रूपमासजत् Rv.1.124.7. -2 Poetic skill.
kāndavam कान्दवम् Anything roasted or baked in an iron pan or oven; "वारिणा कोमलां कृत्वा समितां लवणान्विताम् । विनीय सन्धानं किञ्चित् स्थापयेद् भाजने नवे ॥ चण्डातपे तावद्रक्षेद् याव- दम्लत्वमाप्नुयात् । उद्धृत्य च पुनः पश्चात् सन्नयेद् दृढपाणिना । ततो$- पूपाकृतिं कुर्याद् घनमूर्च्छितया तया । भूर्यङ्गारप्रतप्ते तु कन्दुगर्भे निवेश्य च । पङ्केन रन्ध्रमालिप्य स्वेदयेत्तां यथाविधि ॥ कान्दवं मलकृद् वृष्यं त्रिषु दोषेषु पूजितम् । सद्यो रुचिकरं हृद्यं शीघ्रमिन्द्रियतर्पणम् ॥" (वृन्दग्रन्थस्य कृतान्नवर्गे.)
kāpālikatvam कापालिकत्वम् Cruelty, brutality; Māl.4.
kārmaṇatvam कार्मणत्वम् Magic, sorcery (वशीकरण); कार्मणत्वमगमन् रमणेषु Śi.1.37.
kiṇvam किण्वम् Sin. -ण्वः, -ण्वम् A drug or seed used to cause fermentation in the manufacture of spirits; Ms.8.326.
kurarāvam कुररावम् A place abounding with ospreys.
kuvam कुवम् 1 A flower. -2 A lotus.
kuvamaḥ कुवमः The sun; कुलं कुलं च कुवमः Mb.13.93.9.
kaitavam कैतवम् [कितवस्य भावः कर्म वा अण्] 1 Stake in a game; भीमेन राजन्दयितेन दीव्य यत्कैतवं पाण्डव ते$वशिष्टम् Mb.2.65.23. -2 Gambling. -3 Falsehood, deceit, fraud, roguery, trick; हृदये वससीति मत्प्रियं यदवोचस्तदवैभि कैतवम् Ku.4.9; R.8.49; Śi.8.32. -4 The lapis lazuli (वैडूर्य) -वः 1 A cheat, rogue. -2 A gambler. -3 The Dhattūra plant. -Comp. -प्रयोगः a trick, device. -वादः falsehood, roguery; केशव मा वद कैतववादम् Gīt.8.1.
kauśīlavam कौशीलवम् The profession of an actor or dancer; Gobhila's श्राद्धकल्प.
gahvam गह्वम् 1 Depth. -2 An inaccessible place.
gauravam गौरवम् a. [गुरोर्भावः कर्म˚ वा अण्] Belonging to a Guru or teacher; गौरवं कुलम् Bhāg.1.7.46. -वम् 1 Weight, heaviness (lit.); जघन˚ Ś.3.7; सुरेन्द्रमात्राश्रितगर्भ- गौरवात् R.3.11. -2 Importance, high value or estimation; स्वविक्रमे गौरवमादधानम् R.14.18;18.39; कार्यगौरवेण Mu.5; importance or urgent nature; U.6.7. -3 Respect, regard, consideration; पितृगौरवात् Rām.7.9.14; तथापि यन्मय्यपि ते गुरुरित्यस्ति गौरवम् Śi.2.71; प्रयोजनापेक्षितया प्रभूणां प्रायश्चलं गौरवमाश्रितेषु Ku.3.1; Amaru.23. -4 Respectability, dignity, venerableness; को$र्थी गतो गौरवम् Pt.1.146; Ms.2.145. -5 Cumbrousness. -6 (In prosody) Length (as of a syllable). -7 Depth (as of meaning); यच्चार्थतो गौरवम् Māl.1.7. -Comp. -आसनम् a seat of honour. -ईरित a. praised, famed, celebrated.
grāhakatvam ग्राहकत्वम् Sensibility, power of feeling; Māl.1.41.
cāraṇatvam चारणत्वम् The art of dancing.
jāmbavam जाम्बवम् [जम्ब्वाः फलं अण् तस्य बा˚ न लुप् Tv.] 1 Gold. -2 The fruit of the Jambu tree. -Comp. -ओष्ठम् a. cauterizing needle or probe.
jñānitvam ज्ञानित्वम् Fortune-telling; तेषां च कुहकाभिज्ञो ज्ञानित्वमुप- दर्शयन् Ks.19.75.
tattvam तत्त्वम् (Sometimes written as तत्वम्) 1 True state or condition, fact; वयं तत्त्वान्वेषान्मधुकर हतास्त्वं खलु कृती Ś.1. 23. -2 Truth, reality; न तु मामभिजानन्ति तत्त्वेनातश्च्यवन्ति ते Bg.9.24. -3 True or essential nature; संन्यासस्य महाबाहो तत्त्वमिच्छामि वेदितुम् Bg.18.1;3.28; Ms.1.3;3.96; 5.42. -4 The real nature of the human soul or the material world as being identical with the Supreme Spirit pervading the universe. -5 A true or first principle. -6 An element, a primary substance; तत्त्वान्य- बुद्धाः प्रतनूनि येन, ध्यानं नृपस्तच्छिवमित्यवादीत् Bk.1.18. -7 The mind. -8 Sum and substance. -9 Slow time in music. -1 An element or elementary property. -11 The Supreme Being. -12 A kind of dance. -13 The three qualities or constituents of every thing in nature (सत्त्व, रजस् and तमस्). -14 The body; तत्त्वाभेदेन यच्छास्त्रं तत्कार्यं नान्यथाविधम् Mb.12.267.9. -Comp. -अभियोगः a positive charge or declaration. -अभ्यासः The study of the reality; एवं तत्त्वाभ्यासात् Sān. K.64. -अर्थः truth, reality, the exact truth, real nature. -ज्ञ, -विद् a. 1 a philosopher. -2 knowing the true nature of Brahman. -3 knowing the true nature of anything; Ms.12.12. -4 acquainted with the true principles of science. (-ज्ञः) a Brāmaṇa. -ज्ञानम् 1 knowledge of the truth. -2 a thorough knowledge of the principles of a science. -3 philosophy. -दर्शिन्, दृश् perceiving truth. -निकषग्रावन् m. the touch-stone of truth. -न्यासः N. of a ceremony performed in honour of Viṣṇu consisting in the application of mystical letters or other marks to different parts of the body while certain prayers are repeated. -भावः true being or nature; Kaṭh.6. -शुद्धिः ascertainment of truth; Ks.75.194. -संख्यानम् Sāṅkhya philosophy; तत्त्वसंख्यानविज्ञप्त्यै जातं विद्वानजः स्वराट् Bhāg.3.24.1. तत्त्वतः tattvatḥ तत्त्वेन tattvēna तत्त्वतः तत्त्वेन ind. Truly, really, accurately; तत्त्वत एनामुपलप्स्ये Ś.1; Ms.7.1.
tathātvam तथात्वम् तथाता 1 Such a state, being so. -2 True state or nature, truth. -3 The case being admitted to be as stated.
tadātvam तदात्वम् The time being, present time; आयत्यां च तदात्वे च Mb.12.16.6. तदादितदन्तन्यायः tadāditadantanyāyḥ तदादितदन्तन्यायः The rule according to which when an उत्कर्ष of a detail is laid down what is meant is that one should have उत्कर्ष not of that particular detail alone but of all the details beginning with that detail. In the case of अपकर्ष, however, there will be अपकर्ष not of that particular detail alone, but of all the details ending with it; तदादि उत्कर्षे तदन्तमपकर्षे गम्येत । SB. on MS.5.1.24.
tatatvam ततत्वम् Slow time (in music); protractedness.
talvam तल्वम् Scent produced from the rubbing of fragrant substances.
tānavam तानवम् Thinness, smallness; हास्यप्रभा तानवमाससाद Vikr.1.16; Rāj. T.4.25.
tārkikatvam तार्किकत्वम् Scepticism, philosophy; कवितातार्किकत्वयोरेका- धिकरणतामालोक्य विस्मितो$स्मि P.R.1.17/18.
divam दिवम् [दीव्यत्यत्र घञर्थे आधारे क] 1 Heaven. -2 The sky; see दिव्; दिवं ते शिरसा व्याप्तम् Mb.12.47.88. -3 A day. -4 A forest, wood, thicket.
dvandvam द्वन्द्वम् [द्वौ द्वौ सहाभिव्यक्तौ; cf. P.VIII.1.15. Sk.] 1 pair, couple. -2 A couple of animals (including even men) of different sexes, i. e. male and female; द्वन्द्वानि भावं क्रियया बिवव्रुः Ku.3.35; Me.45; न चेदिदं द्वन्द्वम- योजयिष्यत् Ku.7.66; R.1.4; Ś.2.15;7.27; अल्पं तुल्य- शीलानि द्वन्द्वानि सृज्यन्ते Pratimā 1. -3 A couple of opposite conditions or qualities, (such as सुख and दुःख; शीत and उष्ण); बलवती हि द्वन्द्वानां प्रवृत्तिः K.135; द्वन्द्वैरयोजयच्चेमाः सुख- दुःखादिभिः प्रजाः Ms. 1.26;6.81; सर्वर्तुनिर्वृतिकरे निवसन्नुपैति न द्वन्द्वदुःखमिह किंचिदकिंचनो$पि Śi.4.64. -4 A strife, contention, quarrel, dispute, fight. -5 A duel; Rām.6. 43.15. -6 Doubt, uncertainty. -7 A fortress, stronghold. -8 A secret. -9 A secret, or lonely place; द्वन्द्वे ह्येतत् प्रवक्तव्यं हितं वै यद्यवेक्षसे Rām.7.13.11. -न्द्वः 1 (In gram.) One of the four principal kinds of compounds, in which two or more words are joined together which, if not compounded, would stand in the same case and be connected by the copulative conjunction `and'; चार्थे द्वन्द्वः P.II.2.29; द्वन्द्वः सामासिकस्य च Bg.1.33; उभय- पदप्रधानो द्वन्द्वः Kāśikā 38. -2 A kind of disease. 3 (in music) A kind of measure. -4 The sign Gemini of the zodiac. -Comp. -आलापः a dialogue between two persons. -गर्भ a. (A बहुव्रीहि compound) having a द्वन्द्व compound within it. e. g. बृहद्रथन्तरे सामनी यस्य इति बृहद्रथन्तरसामा, where बृहद्रथन्तरे is a द्वन्द्व compound; ŚB. on MS.1.6.4. (opp. अनेकपदबहुव्रीहि). -चर, -चारिन् a. living in couples. (-m.) the ruddy goose; दयिता द्वन्द्वचरं पतत्त्रिणम् R.8.56;16.63. -ज, -दोषोत्थ a. 1 produced from morbid affection of two humours. -2 arising from a quarrel. -3 arising from a couple. -दुःखम् pain arising from opposite alternations (as heat and cold &c.); सर्वर्तु- निर्वृतिकरे निवसन्नुपैति न द्वन्द्वदुःखमिह किंचिदकिंचनो$पि Śi.4.64. -भावः antagonism, discord. -भिन्नम् separation of the sexes. -भूत a. 1 forming a couple. -2 doubtful, uncertain. -मोहः trouble caused by doubt. -युद्धम् a duel, a single combat.
dvitvam द्वित्वम् 1 A pair, couple. -2 The number 'two'. -3 Duality. -4 The dual. -5 Reduplication.
dhanvam धन्वम् A bow (rarely used in classical literature); धन्वान्यादुधुवुस्तमाम् Śiva. B.13.83. -न्वः A desert; मरु- धन्वमतिक्रम्य Bhāg.1.1.35. -Comp. -चर a. going in a desert-land; धन्वचरो न वंसगस्तृषाणः Rv.5.36.1. -धिः a bow-case.
dharmatvam धर्मत्वम् 1 Morality, virtue, righteousness. -2 Inherent property or nature.
dhyātvam ध्यात्वम् Thought, reflection.
nayanatvam नयनत्वम् The condition of the eyes; बाष्पजलान्तरित- नयनत्वान्न पश्यामि ते मुखचन्द्रम् Ve.6.39/4.
navama नवम a. (-मी f.) Ninth. -मी The ninth day of a lunar fortnight.
nānātvam नानात्वम् The state of diversity or plurality; नानात्वं बाह्यभेदाश्च Sāṅ. K.27.
vamika नावमिक a. (-की f.) Ninth; ततश्च द्वादशे मासे चैत्रे नावमिके तिथौ Rām.1.18.8.
netṛtvam नेतृत्वम् The office or business of a leader; leading.
patnītvam पत्नीत्वम् 1 Wifehood. -2 matrimony.
paratvam परत्वम् 1 The following of another letter, posteriority. -2 Distinction, difference. -3 Remoteness. -4 Consequence, result. -5 Enmity, hostility. -6 Priority of place or time, proximity, one of the 24 guṇas of the Vaiśeṣikas.
pavamānaḥ पवमानः [पू-ताच्छील्ये शानच्] 1 Air, wind; पवमानः पृथिवी- रुहानिव R.8.9. -2 One of the sacred fires, considered to be the same as गार्हपत्य q. v; also called पवमानात्मजः -3 N. of a particular Stotra sung in the Soma-yāga; अथातः पवमानानामेवाभ्यारोहः Bri. Up.1.3.28. -Comp. -सखः fire.
pāṭavam पाटवम् [पटोर्भावः अण्] 1 Sharpness, acuteness. -2 Cleverness, skill, dexterity, proficiency; पाटवं संस्कृतोक्तिषु H.1; ह्रीविमोहविरहादुपलेभे पाटवं नु हृदयं नु वधूभिः Ki.9.54. -3 Energy. -4 Quickness, rashness. -5 Health.
pāṇḍvam पाण़्ड्वम् An uncoloured woollen garment.
pāripārśvam पारिपार्श्वम् Retinue, attendants, followers. पारिपार्श्वकः pāripārśvakḥ पारिपार्श्विकः pāripārśvikḥ पारिपार्श्वकः पारिपार्श्विकः [परिपार्श्वं पार्श्वं व्याप्य वर्तते ठक्] 1 A servant or an attendant; N.12.6;17.5. -2 An assistant of the manager of a play, one of the interlocutors in the prologue; प्रविश्य पारिपार्श्वकः; तत् किमिति पारिपार्श्विक नारम्भयसि कुशीलवैः सह संगीतम् Ve.1.
pārthavam पार्थवम् Greatness, immensity, width.
vamānī पावमानी An epithet of particular Vedic hymns (especially those of Rv.9. and Av.19.71 &c.).
puṃstvam पुंस्त्वम् 1 The characteristic of a male, virility, potency, masculineness; यत्नात् पुंस्त्वे परीक्षितः Y.1.55; कुलालपितृत्वं च कुलालजनकपुंस्त्वम् Tarka K. -2 Semen virile. -3 The masculine gender.
pṛthaktvam पृथक्त्वम् 1 Separateness, severalty. -2 Individuality. -Comp. -निवेशः Subsistence on separateness; पृथक्त्व- निवेशात् संख्यया कर्मभेदः स्यात् and also संख्यायाश्च पृथक्त्व- निवेशात् Ms.1.5.17; यावति संभवति तावति पृथक्त्वनिवेश एव युक्तः ŚB. on MS.5.3.2. Hence पृथक्त्वनिवेशिन्. It is considered to be a characteristic feature of संख्या; ŚB. on MS.5.3.2. पृथक्त्वेन (Intr. used as adv.) Individually, separately; यथा लोके पृथक्त्वेनापि कुर्वाणानां बहुवचनं दृश्यते, देवश्चेद् वर्षेद् बहवः कृषिं कुर्युः ŚB. on MS.1.6.45.
petvam पेत्वम् 1 Nectar. -2 Ghee. -त्वः A ram (?).
pautavam पौतवम् A measure; शुल्कं दण्डः पौतवं नागरिको ...... च दुर्गम् Kau. A.2.6.24.
pratisvam प्रतिस्वम् ind. One by one, singly.
pratyavamarśanam प्रत्यवमर्शनम् Contemplation, meditation; कृतशोकानु- तापेन सद्यः प्रत्यवमर्शनात् Bhāg.3.14.43.
pramātvam प्रमात्वम् Accuracy of perception.
prayatatvam प्रयतत्वम् Purity, holiness.
prākṛtatvam प्राकृतत्वम् 1 Original or natural state. -2 Vulgarity (of speech).
prābhavam प्राभवम् Superiority, supremacy, predominance; अकलितमहिमप्राभवौ युद्धभूमौ Mv.6.38.
plavatvam प्लवत्वम् (In astrol.) The position of a canstellation in the quarter ruled by its planetary regent; Bṛit. S.
badvam बद्वम् A large number (according to Sāyaṇa 1 kotis, others 1, millions; 1384 according to Bhāg. com.9.2.26).
bandhutvam बन्धुत्वम् Relationship, brotherhood, affinity.
bhartṛtvam भर्तृत्वम् 1 Masterhood. -2 Husbandship.
bhāravam भारवम् A bow-string. -वी The sacred basil.
bhāvitvam भावित्वम् Inevitableness, necessity.
bhūyastvam भूयस्त्वम् 1 Abundance, plentifulness; क्लेदनं पिण्डनं तृप्तिः प्राणनाप्यायनोन्दनम् । तापापनोदो भूयस्त्वमम्भसो वृत्तयस्त्विमाः ॥ Bhāg.3.26.43. -2 Majority, preponderance.
bhoktṛtvam भोक्तृत्वम् 1 Being a possessor. -2 Enjoyment, possession. -3 Perception.
bhrātṛtvam भ्रातृत्वम् Brotherhood, fraternity.
manmanatvam मन्मनत्वम् A particular defect of the organs of speech.
mamatvam ममत्वम् 1 Regarding as 'mine' or one's own, sense of ownership. -2 Affectionate regard, attachment to, regard for; क्षुद्रे$पि नूनं शरणं प्रपन्ने ममत्वमुच्चैःशिरसां सतीव Ku.1.12. -3 Arrogance, pride; ममत्वं कृ 1 To be attached to. -2 To envy.
mahattvam महत्त्वम् 1 Greatness, largeness, magnitude, great extent. -2 Mightiness, majesty. -3 Importance. -4 Exalted position, height, elevation. -5 Intensity, violence, high degree.
mahitvam महित्वम् Greatness, might; द्रष्टुं मञ्जुमहित्वमन्यदपि तद्वत्सा- नितो वत्सपान् Bhāg.1.13.15.
mārdavam मार्दवम् [मृदोर्भावः अण्] Softness (lit. and fig.), pliancy, weakness; अभितप्तमयो$पि मार्दवं भजते कैव कथा शरीरिषु R.8.43 'becomes soft'; स्वशरीरमार्दवम् Ku.5. 18. -2 Mildness, indulgence, gentleness, leniency; Bg.16.2.
mithyātvam मिथ्यात्वम् 1 Falsity, unreality. -2 Illusion, error. -3 Inversion. -4 Perversion.
mūrtatvam मूर्तत्वम् 1 Embodiment, materiality. -2 (In phil.) Having a finite or fixed measure or motion; परिच्छिन्न- परिमाणवत्त्वं क्रियावत्त्वं वा मूर्तत्वम्.
mūrtitvam मूर्तित्वम् 1 Embodiment, materiality, incarnation. -2 (In phil.) The having a finite measure or motion.
mṛdavam मृदवम् Contrasting excellence or merit of any kind with demerit.
yavamat यवमत् a. Containing or mixed with barley.
rakṣastvam रक्षस्त्वम् Demoniacal nature, fiendish cruelty, malignity.
lāghavam लाघवम् [लघोर्भावः अण्] 1 Smallness, littleness. -2 Levity, lightness; अलसग्रहणं प्राप्तो दुर्मेधावी तथोच्यते । बुद्धिलाघवयुक्तेन जनेनादीर्धदर्शिना ॥ Mb.12.166.6. (com. लाघवं नीचता); cf. बुद्धिलाघव. -3 Thoughtlessness, frivolity. -4 Insignificance. -5 Disrespect, contempt, dishonour, degradation; सेवां लाघवकारिणीं कृतधियः स्थाने श्ववृत्तिं विदुः Mu.3.14; यास्यसि लाघवम् Bg.2.35. -6 Quickness, speed, rapidity; गतिर्वेगश्च तेजश्व लाघवं च महाकपे । पितुस्ते सदृशं वीर मारुतस्य महौजसः ॥ Rām.4.44.5. -7 Ease, facility. -8 Health, soundness of constitution. -9 Activity, dexterity; readiness; वियदभिपातलाघवेन Ki.7.21; हस्तलाघवम्. -1 Versatility; बुद्धिलाघवम्. -11 Brevity, conciseness (of expression); प्रसादरम्यमोजस्वि गरीयो लाघवान्वितम् Ki.11.38. -12 An explanation which is in consonance with the principle of economy of nature and involves simplicity of reasoning; (अल्पोपस्थितिसापेक्षत्वं लाघवम्); आकाशो लाघवादेकः Tarka. K. -13 Shortness of a syllable (in prosody). -Comp. -कारिन् disgraceful.
vicālitvam विचालित्वम् Indefiniteness, unsteadiness, variability; संवत्सरो विचालित्वात् MS.6.7.38.
viṣuvam विषुवम् The first point of Aries or Libra into which the sun enters at the vernal or autumnal equinox, the equinoctial point; अयने विषुवे कुर्याह्यतीपाते दिनक्षये Bhāg.7. 14.2. -Comp. -छाया the shadow of the gnomon at noon. -दिनम् the day of the equinox. -रेखा the equinoctial line. -संक्रान्तिः f. the sun's equinoctial passage. -समयः the equinoctial season.
vaibhavam वैभवम् 1 Greatness, glory, grandeur, magnificence, splendour, wealth. -2 Power, might; महतां हि धैर्यम- विचिन्त्यवैभवम् Ki.12.3.
vyāpyatvam व्याप्यत्वम् Invariableness; व्याप्यत्वादपरा$पि च Bhāṣā P. -Comp. -असिद्धिः f. imperfect inference, where the हेतु itself is false or non-existent; as in the argument पर्वतो वह्निमान् काञ्चनमयधूमात्.
vyāyatatvam व्यायतत्वम् Muscular development; अपचितमपि गात्रं व्यायतत्वादलक्ष्यम् Ś.2.4.
śulvam शुल्वम् (ल्बम्) [शुल्ब्-अच्] 1 A rope, string; ततो मन्त्रबलाच्छुल्बे तक्षके वज्रिणः करात् Bm.1.194; शुल्वं सुतस्य न तु तत्तदमुष्य माति Bhāg.2.7.3. -2 Copper. -3 A sacrificial rite or act. -4 The proximity of water, a place near it. -5 A rule, law, an institute. -ल्वा, -ल्वी See above. -Comp. -अरिः sulphur. -जम् brass. -सूत्रम् N. of Sūtra work, containing mathematical calculations required for श्रौत rituals.
śaiśavam शैशवम् [शिशोर्भावः अण्] Childhood, infancy (period under sixteen); शैशवात् प्रभृति पोषितां प्रियाम् U.1.45; शैश- वे$भ्यस्तविद्यानाम् R.1.8.
śreyastvam श्रेयस्त्वम् Betterness, superiority; ब्राह्मण्यामप्यनार्यात्तु श्रेयस्त्वं क्वेति चेद्भवेत् Ms.1.66.
saṃskāravattvam संस्कारवत्त्वम् Refinement, elegance (of behaviour); संस्कारवत्त्वाद्रमयत्सु चेतः Ki.17.6.
satītvam सतीत्वम् Chastity.
sattvam सत्त्वम् [सतो भावः] (Said to be m. also in the first ten senses) 1 Being, existence, entity. -2 Nature, essence. -3 Natural character, inborn disposition; अच्योष्ट सत्त्वान्नृपतिश्च्युताशः Bk.3.2. -4 Life, spirit, breath, vitality, principle of vitality; उद्गतानीव सत्त्वानि बभूवुरमनस्विनाम् Rām.2.48.2; चित्रे निवेश्य परिकल्पित- सत्त्वयोगा Ś.2.1. -5 Consciousness, mind, sense; वाक्च सत्वं च गोविन्द बुद्धौ संवेशितानि ते Mb.12.46.4; Bg.16.1; Bhāg.7.15.41. -6 An embryo. -7 Substance, thing, wealth. -8 An elementary substance such as earth, air, fire &c. -9 (also m.) A living or sentient being, animal, beast; वन्यान् विनेष्यन्निव दुष्टसत्त्वान् R.2.8;15.15; किं नो$पत्यनिर्विशेषाणि सत्वानि विप्रकरोषि Ś7; Māl.9; यश्चासूनपि संत्यजेत् करुणया सत्त्वार्थमभ्युद्यतः Nāg.2.1. -1 An evil spirit, a demon, ghost; अद्य नूनं दशरथः सत्त्वमाविश्य भाषते Rām.2.33.1. -11 Goodness, virtue, excellence. -12 Truth, reality, certainty. -13 Strength, energy, courage, vigour, power, inherent power, the stuff of which a person is made; निजमेव सत्त्वमुपकारि साम् Ki.18. 14; Mb.12.313.17; क्रियासिद्धिः सत्त्वे भवति महतां नोपकरणे Subhāṣ.; R.5.31; Mu.3.22. -14 Wisdom, good sense. -15 The quality of goodness or purity regarded as the highest of the three Guṇas q. v.; (it is said to predominate most in gods and heavenly beings). -16 A natural property or quality, characteristic. -17 A noun, substantive. -18 Intellect (बुद्धि); अघ्राणमवितर्कं च सत्त्वं प्रविशते परम् Mb.12.24.18. -19 The subtle body of individual soul (लिङ्गशरीर); गृहाणीव हि मर्त्यानामाहुर्देहानि पण्डिताः । कालेन विनियुज्यन्ते सत्त्वमेकं तु शाश्वतम् ॥ Mb.11.3.8. -Comp. -अनुरूप a. 1 according to one's inborn disposition or inherent character; सर्वः कृच्छ्रगतो$पि वाञ्छति जनः सत्त्वानुरूपं फलम् Bh.2.3. -2 according to one's means or wealth; सत्त्वानुरूपाहरणीकृतश्रीः R.7.32. (Malli's interpretation does not appear to suit the context). -आत्मन् m. the individual soul (लिङ्गदेह); वशे तिष्ठति सत्त्वात्मा सततं योगयोगिनाम् Mb.12.253.6. -उत्साहः 1 natural energy. -2 energy and courage. -उद्रेकः 1 excess of the quality of goodness. -2 pre-eminence in strength or courage. -गुणः the quality of purity or goodness. -तनुः epithet of Viṣṇu; श्रेयांसि तत्र खलु सत्त्वतनोर्नृणां स्युः Bhāg.1.2.23. -धातुः the animal sphere. -धामन् epithet of Viṣṇu. -योगः 1 dignity; Kau. A.1.9. -2 association with life; चित्रे निवेश्य परिकल्पितसत्त्वयोगा Ś.2.1. -लक्षणम् signs of pregnancy; तत्कथमिमामभिव्यक्तसत्त्वलक्षणां ... प्रतिपत्स्ये Ś.5. -लोकः a world of living beings. -विप्लवः loss of consciousness. -विहित 1 caused by nature. -2 caused by goodness. -3 virtuous, upright. -संशुद्धिः f. purity or uprightness of nature; अभयं सत्त्वसंशुद्धिः Bg.16.1. -संपन्न a. 1 endowed with goodness, virtuous. -2 equable, evenminded. -संप्लवः 1 loss of strength or vigour. -2 universal destruction. -सारः 1 essence of strength. -2 a very powerful person. -स्थ a. 1 being in the nature of things. -2 inherent in animals. -3 animate. -4 characterized by goodness, good, excellent. -स्थः a Yogi; कर्मस्था विषयं ब्रूयुः सत्त्वस्था समदर्शिनः Mb.12.238.6.
sattvamejaya सत्त्वमेजय a. Terrifying animals or living beings.
sadvāditvam सद्वादित्वम् The state of making a positive statement, being a सद्वादिन्; सद्वादित्वाच्च पाणिनेर्वचनं प्रमाणम् । असद्वादित्वान्न कात्यायनस्य ŚB. on MS.1.8.4.
vamarda सावमर्द a. Disagreeable, contradictory.
sauṣṭhavam सौष्ठवम् [सुष्ठु भद्रं तस्य भावः अण्] 1 Excellence, goodness, beauty, elegance, superior beauty; सर्वाङ्गसौष्ठवाभिव्यक्तये विरलनेपथ्ययोः पात्रयोः प्रवेशो$स्तु M.1; शरीरमसौष्ठवम् Māl.1.17 'not in good trim'; Ki.1.3. -2 Extreme skilfulness, cleverness; स सायकान् साध्वसविप्लुतानां क्षिपन् परेषामतिसौष्ठवेन Ki.17.21. -3 Excess. -4 Suppleness, lightness. -5 A particular position of the body (as in dancing).
stimitatvam स्तिमितत्वम् Steadiness, stillness.
svatvam स्वत्वम् 1 Self-existence. -2 Ownership, proprietory right. -Comp. -निवृत्तिः, -हानिः loss of proprietory right. -बोधनम् proof of ownership. -हेतुः cause of proprietory right.
svamekaḥ स्वमेकः A year.
svaritatvam स्वरितत्वम् Connotation, significance; अयोविकारे स्वरित- त्वमिष्यते N.9.42.
svādavam स्वादवम् Agreeable to taste.
Macdonell Vedic Search
6 results
avama ava-má, spv. a. lowest; nearest, ii. 35, 12; latest, vii. 71, 3 [áva down].
vamagha áśva-magha, a. (Bv.) rich in horses, vii. 71, 1 [maghá bounty].
ūrdhvam ūrdhvám, acc. adv. upwards, i. 85, 10.
tvam tvám, prs. prn. thou, i. 1, 6; 35, 8; ii. 33, 12; viii. 48, 9. 13. 153; x. 15, 122. 13.
devamāna deva-māná, n. abode of the gods. x. 135, 7.
yuvam yuv-ám, prs. prn. N. you two, vii. 71, 5; dat. yuvábhyām to you two, vii. 61, 7 [= yū- + am].
Macdonell Search
23 results
vamathu m. vomiting; water squirted from an elephant's trunk; -ana, n. vomit ing; emission; emetic.
vami f. (also î) vomiting, nausea; -itavya, fp. to be vomited or spit out.
vamra m., &isharp;, f. ant.
adhyadhvam ad. on the way.
anavama spv. not the lowest, high; not worse than (--°ree;).
ayuvamārin a. in which youths do not die.
avama spv. lowest; next; last; youngest; -mantavya, fp. to be despised; -mantri, m. scorner (of, ac.); -manya-ka, a. despising, disdaining; -mard-a, m. distress; N. of an owl, -ana, a. crushing, harassing; n. rubbing; destroying, -in, a. crushing; -marsa, m. contact; reflexion; -mân-a, n. disrespect, contempt; disgrace, -ana, n., â, f. contempt; insult, -in, a. disdaining; undervaluing, -ya, fp. to be despised.
ājīvam ad. for life.
āśvamedhika a. relating to the horse-sacrifice.
evamavastha a. being in such a condition; -âkriti, a. having such a form; -âkâra, a. conducting oneself thus; -âtma ka, a. (ikâ) of such a nature; -âdi, -âdya, a. of the kind or nature mentioned.
evam (ac.) ad. in this way, thus, so (its place being taken in the Veda by eva).
tvam nm. sg. thou: tvam kri, call (ac.) &open;thou.&close;
navamva a. ninefold; m. pl. the Nine, N. of a mythical race.
navamukha a. (î) having nine openings.
navamallikā f. double jasmine (jasminum sambac); -mallî, -mâlikâ, f. id.
navama a. ninth; î, f. ninth day in a fortnight.
pavamāna pr. pt. √ pû; m. wind; god of wind; N. of a certain Agni or of a son of Agni; N. of certain stotras sung by the Sâmagas at the Gyotishtoma sacrifice: -vat, a. accompanied by the Pavamâna stotra; -sakha, m. (friend of the wind), fire; -½uktha, n. series of verses in the midday Pavamâna.
vamāna a. relating to Agni Pavamâna or the Soma which is being puri fied by a strainer: &isharp;, f. gnly. pl. Soma hymns (esp. in RV., mandala IX).
pūrvamadhyānha m. forenoon; -mârin, a. dying before, predeceasing; -mî mâmsâ, f. earlier Mîmâmsâ (the philosophi cal system founded by Gaimini and dealing with the discussion of the sacred text); -mu kha, a. facing eastwards.
prāśvamedha m. preliminary horse sacrifice.
vam abs. w. √ lû, cut off like (--°ree;).
śvamāṃsa n. dog's flesh.
vamarda a. refractory; -½ava mâna, a. attended or given with contempt (morsel); -½avayava, a. consisting of parts: -tva, n. abst. n.; -½âvarana, a. barred, bolted (house); concealed, clandestine (negotiations).
Vedic Index of
Names and Subjects
23 results13 results
vamra Are the names of the male and female 'ant' in the Rigveda and later. Cf. Vapā.
vamra Is the name of a Rṣi in the Rigveda. Cf. Vamraka.
vamraka Is mentioned in one passage of the Rigveda, where Roth thinks that an 'ant' is meant. But Pischel, with more probability, thinks that it is a proper name, perhaps equivalent to Vamra, and denoting the child of a maiden who was saved from being devoured by ants.
vamśanartin Is mentioned as one of the victims at the Puruṣamedha (‘human sacrifice’) in the Yajurveda. A ‘pole- dancer’ or ‘acrobat ’ seems to be meant.
vamedha (‘Offering a horse-sacrifice ’) is a prince men­tioned in a hymn of the Rigveda, which contains a Dānastuti (‘ Praise of Gifts ’) of Tryaruna, and to which three verses have been added in praise of Aśvamedha. See also Aśvamedha.
āśvamedha Is the patronymic of an unnamed prince, who occurs in a Dānastuti (‘ Praise of Gifts ’) in the Rigveda
devamalimluc Robber of the gods,’ is the epithet of Rahasya, who is said in the Pañcavimśa Brāhmana to have slain the pious Vaikhānasas at Munimarana (‘ saint’s death ’). He was apparently an Asura, but may have been a real person.
devamuni Divine saint,’ is the epithet of Tura in the Pañcavimśa Brāhmana. The name is given in the Anukramanī to the author of a hymn of the Rigveda.
pavamāna Is a term very frequently applied in the Rigveda to the Soma ‘purifying itself’ by running through the sieve. Later it appears in a few passages1 in the sense of ‘ wind ’ (as a. purifier).
vamānī Means the verses (rcas) in the ninth Mandala of the Rigveda ‘relating to Soma Pavamāna’ (‘purifying itself’). The name is found in the Atharvaveda1 and later, possibly even in one hymn of the Rigveda itself.
rahasyu devamalimluc Is the name, in the Pañcavimśa Brāhmaṇa, of a mythical person who at Munimaraṇa slew the saintly Vaikhānases.
viśvamanas Is the name of a Rṣi mentioned in two passages of the Rigveda, and as a friend of Indra in the Pañcaviipśa Brāhmana. According to the Anukramaṇl (Index), he was a descendant of Vyaśva, and the author of certain hymns.
viśvamānuṣa In one passage of the Rigveda may be a proper name, but more probably merely means ‘all mankind.’
Bloomfield Vedic
Concordance
23 results13 results4025 results
ā vāṃ yeṣṭhāśvinā huvadhyai RV.5.41.3a.
ā vāṃ rathaṃ yuvatis tiṣṭhad atra RV.1.118.5a.
ā vāṃ rathaṃ duhitā sūryasya RV.1.116.17a.
ā vāṃ ratham avamasyāṃ vyuṣṭau RV.7.71.3a.
ā vāṃ rathaṃ purumāyaṃ manojuvam RV.1.119.1a. P: ā vāṃ ratham Aś.4.15.2.
ā vāṃ ratho aśvinā śyenapatvā RV.1.118.1a; KB.18.4.
ā vāṃ ratho niyutvān vakṣad avase RV.1.135.4a; AB.5.12.5. P: ā vāṃ rathaḥ śś.10.7.4; 8.3.
ā vāṃ ratho rathānām RV.5.74.8a.
ā vāṃ ratho rodasī badbadhānaḥ RV.7.69.1a; MS.4.14.10a: 229.11; TB.2.8.7.6a; śś.6.6.6.
ā vāṃ ratho 'vanir na pravatvān RV.1.181.3a.
ā vāṃ rājānāv adhvare vavṛtyām RV.7.84.1a. P: ā vāṃ rājānau Aś.6.1.2; 8.2.16; śś.9.2.5; 12.10.5.
ā vāṃ vayo 'śvāso vahiṣṭhāḥ RV.6.63.7a.
ā vāṃ vahantu sthavirāso aśvāḥ RV.7.67.4c.
ā vāṃ vahiṣṭhā iha te vahantu RV.4.14.4a.
ā vāṃ vāhiṣṭho aśvinā RV.8.26.4a. P: ā vāṃ vāhiṣṭhaḥ śś.11.6.2.
ā vāṃ vipra ihāvase RV.8.8.9a.
ā vāṃ viśantv indavaḥ svābhuvaḥ RV.4.50.10c; AVś.20.13.1c; AB.6.12.8; GB.2.2.22.
ā vāṃ viśvābhir ūtibhiḥ RV.8.8.18a; 87.3a.
ā vāṃ voce vidatheṣu prayasvān RV.7.73.2d.
ā vāṃ śaśvadbhir vavṛtīya vājaiḥ RV.7.93.6d.
ā vāṃ śyenāso aśvinā vahantu RV.1.118.4a.
ā vāṃ sahasraṃ harayaḥ RV.4.46.3a. P: ā vāṃ sahasram śś.10.6.6; 11.6.2.
ā vāṃ sumne variman sūribhiḥ ṣyām RV.6.63.11a.
ā vāṃ sumnaiḥ śaṃyū iva RV.10.143.6a.
ā vāṃ stomā ime mama RV.8.9.8c; AVś.20.140.3c.
ā vāṃ grāvāṇo aśvinā RV.8.42.4a. Cf. BṛhD.6.78.
ā vāṃ toke tanaye tūtujānāḥ RV.7.67.6c; TB.2.4.3.7c.
ā vāṃ dānāya vavṛtīya dasrā RV.1.180.5a.
ā vāṃ devāsa uśatī uśantaḥ RV.10.70.6c.
ā vāṃ devī juṣāṇe ghṛtācī Kauś.22.9c.
ā vāṃ dhiyo vavṛtyur adhvarāṃ upa RV.1.135.5a. P: ā vāṃ dhiyaḥ śś.10.7.3.
ā vāṃ nakṣanto adraya āñjan RV.6.63.3d.
ā vāṃ narā purubhujā vavṛtyām RV.5.49.1c.
ā vāṃ narā manoyujaḥ RV.5.75.6a.
ā vām agan sumatir vājinīvasū RV.10.40.12a; AVś.14.2.5a; ApMB.1.7.11a (ApG.2.6.7).
ā vām atyā api karṇe vahantu RV.5.31.9b.
ā vām andhāṃsi madirāṇy agman RV.6.69.7c; AB.16.12.11; GB.2.2.22.
ā vām aśvāsaḥ śucayaḥ payaspāḥ RV.1.181.2a.
ā vām aśvāsaḥ suyujo vahantu RV.5.62.4a.
ā vām aśvāso abhimātiṣāhaḥ RV.6.69.4a.
ā vām upastham adruhā RV.2.41.21a; MS.3.8.7a: 105.7; KB.9.4; Mś.2.2.2.26; N.9.37a. P: ā vām upastham śś.5.13.8.
ā vām ūrjānī ratham aśvināruhat RV.1.119.2d.
ā vām ṛtāya keśinīr anūṣata RV.1.151.6a.
ā vāṃ patitvaṃ sakhyāya jagmuṣī RV.1.119.5c.
ā vāṃ prajāṃ janayatu prajāpatiḥ AVś.14.2.40a. See under ā naḥ prajāṃ.
ā vāṃ bhūṣan kṣitayo janma rodasyoḥ RV.1.151.3a.
ā vāṃ mitrāvaruṇā havyajuṣṭim (MS. havyadātim) RV.1.152.7a; MS.4.14.12a: 234.3; TB.2.8.6.5a; Aś.3.8.1. P: ā vāṃ mitrāvaruṇā śś.8.12.7.
ā vaṃsate maghavā vīravad yaśaḥ RV.8.103.9a; SV.2.229a.
abhi vāṃ viśvā niyutaḥ sacante RV.7.72.1c.
abhi vāṃ nūnam aśvinā suhotā RV.7.67.3a.
ād vāṃ bravāma satyāny ukthā RV.6.67.10c.
ādāro vāṃ matīnām RV.1.46.5a.
adhi vāṃ sthāma vandhure RV.1.139.4d.
agner vām apannagṛhasya sadasi sādayāmi TS.1.1.13.3; TB.3.3.9.8; Apś.3.8.4. See agner vo.
agnir vāmaṃ suvitaṃ vasyo acha RV.1.141.12d.
agnir vām astv antarā AVP.2.58.2d,3c; 6.23.8c.
akāri vām andhaso varīman RV.6.63.3a.
āṅgūṣo vāṃ maghavānā janeṣu RV.3.58.5b.
antarikṣāya vaṃśanartinam VS.30.21; TB.3.4.1.17.
anu vāṃ jihvā ghṛtam ā caraṇyat KS.4.16d. See upa vāṃ etc., nu vāṃ, prati te jihvā, and prati vāṃ jihvā.
anu vāṃ dyāvāpṛthivī amaṃsātām (maṃsātām) see anu dyāvāetc.
anu vām ekaḥ pavir ā vavarta (TB. vavartti) RV.5.62.2d; MS.4.14.10d: 231.13; TB.2.8.6.6d.
anyā vām anyām apy eti śubhre RV.3.33.2d.
anyatra vāṃ ghoraṃ tanvaḥ paraitu dantau AVś.6.140.3c.
apa vāṃ tan ni dadhmasi AVP.2.81.1d.
arcāmi vāṃ vardhāyāpo ghṛtasnū RV.10.12.4a; AVś.18.1.31a.
aritraṃ vāṃ divas pṛthu RV.1.46.8a.
arvāg vāmasya pravato ni yachatam (AVP. -sya pravatā ni yachathaḥ) AVś.4.25.6c; AVP.4.34.4c.
arvāñcā vāṃ saptayo 'dhvaraśriyaḥ RV.1.47.8a. Cf. arvāñcaṃ tvā sa-.
asarji vāṃ sthavirā vedhasā gīḥ RV.1.181.7a.
asme vām astu sumatiś caniṣṭhā RV.7.70.5d. Cf. asme vo etc.
asya vāmasya nihitaṃ padaṃ veḥ RV.1.164.7b; AVś.9.9.5b.
asya vāmasya palitasya hotuḥ RV.1.164.1a; AVś.9.9.1a; ā.1.5.3.7; 5.3.2.14; śś.18.22.7; N.4.26a. P: asya vāmasya Kauś.18.25. Cf. BṛhD.4.32 (B). Designated as asya-vāmīya (sc. sūkta) VāDh.26.6; MDh.11.251; VAtDh.2.5; VHDh.5.129,156,166,376,442,449; 6.44,439; Rvidh.1.26.2; BṛhD.4.31; as palita CūlikāU.11; as salilaṃ vaiśvadevam śś.18.22.7.
atrir vām ā vivāsati RV.5.74.1d.
avasyur vām ahaṃ huve RV.8.35.22d--24d.
avor vāṃ nūnam aśvinā yuvākuḥ RV.7.67.4a.
ayaṃ vāṃ yajño akṛta praśastim RV.1.181.1c.
ayaṃ vāṃ vatso matibhir na vindhate RV.8.9.6c; AVś.20.140.1c.
ayaṃ vāṃ kṛṣṇo aśvinā RV.8.85.3a.
ayaṃ vāṃ gharmo aśvinā RV.8.9.4a; AVś.20.139.4a.
ayaṃ vām adribhiḥ sutaḥ RV.8.22.8a.
ayaṃ vām aśvinā rathaḥ PG.3.14.12a; HG.1.12.2a; ApMB.2.21.19a (ApG.8.22.15). Cf. eṣa vām etc.
ayaṃ vām ahve 'vase śacīvasū RV.7.74.1c; SV.1.304c; 2.103c.
ayaṃ vāṃ pari ṣicyate RV.4.49.2a; TS.3.3.11.1a.
ayaṃ vāṃ bhāgo nihita iyaṃ gīḥ RV.1.183.4c.
ayaṃ vāṃ bhāgo nihito yajatrā RV.8.57.4a; Aś.9.11.19.
ayaṃ vāṃ madhumattamaḥ RV.1.47.1a; SV.1.306a; śś.6.6.8; 9.20.16. P: ayaṃ vām Aś.4.15.2.
ayaṃ vāṃ mitrāvaruṇā RV.2.41.4a; SV.2.260a; VS.7.9a; TS.1.4.5.1a; MS.1.3.7a: 32.16; KS.4.2a; JB.3.63; PB.12.8.3; śB.4.1.4.7a; Aś.5.5.12; 7.2.2; 5.9; 6.2; śś.7.2.5; 10.3.5; 12.1.3; Apś.12.14.12; Mś.2.3.5.6. P: ayaṃ vām Kś.9.6.8.
ayaṃ vāṃ mitrāvaruṇā nṛbhiḥ sutaḥ RV.1.137.3f.
āye vāmasya saṃgathe rayīṇām RV.2.38.10c; MS.4.14.6c: 224.3; TB.2.8.6.3c.
ayoji vāṃ vṛṣaṇvasū RV.5.75.9c; AB.2.18.12c.
āyur vāṃ śaradaḥ śatam MG.1.10.16d. Cf. āyuṣ ṭe śa-.
bhadrā vāṃ pūṣaṇāv iha rātir astu TA.1.10.2d. Cf. bhadrā te pūṣann.
bharanti vāṃ manmanā saṃyatā giraḥ RV.1.151.8c.
brahmaṇā vāṃ paritṛhya samantam AVP.1.87.4c.
cakṣuṣe vām KS.39.1; Apś.16.33.1.
citrotayo vāmajātāḥ RV.10.140.3d; SV.2.1168d; VS.12.108d; TS.4.2.7.3d; MS.2.7.14d: 95.19; KS.16.14d; śB.7.3.1.31.
devīr vamriyo 'sya bhūtasya prathamajāḥ KA.1.11; 2.11. See next, and devyo vamryo.
devīr vamrīr asya bhuvanasya prathamajā ṛtāvarīḥ MS.4.9.1: 121.2; TA.4.2.3. P: devīr vamrīḥ Apś.15.2.1; Mś.4.1.11. See under prec.
devo vāṃ savitā madhvānaktu Apś.7.12.14. Cf. devas tvā etc.
devyo vamryo (VSK. vamriyo) bhūtasya prathamajā makhasya vo 'dya śiro rādhyāsaṃ devayajane pṛthivyāḥ VS.37.4; VSK.37.4; śB.14.1.2.10. P: devyo vamryaḥ Kś.26.1.6. See under devīr vamriyo.
dīrghaṃ vām āyuḥ savitā kṛṇotu AVś.14.2.39d. Cf. dīrghaṃ ta āyuḥ.
dive-dive vāmam asmabhyaṃ sāvīḥ RV.6.71.6b; VS.8.6b; TS.1.4.23.1b; 2.2.12.2b; MS.4.12.2b: 180.13; śB.4.4.1.6b; Apś.6.23.1b.
duhāṃ vāṃ dhenur anapasphurantī AVP.2.73.2b.
dyumnī vāṃ stomo aśvinā RV.8.87.1a. P: dyumnī vām Aś.4.15.2.
eha vāṃ pruṣitapsavaḥ RV.8.5.33a.
ehi vāṃ vimuco napāt RV.6.55.1a.
eṣa vāṃ lokaḥ śB.1.5.1.25.
eṣa vāṃ stomo aśvināv akāri RV.1.184.5a.
eṣa vāṃ devāv aśvinā RV.4.15.9a.
eṣa vāṃ dyāvāpṛthivī upasthe AVś.2.29.4c. Cf. etaṃ vāṃ dyāvāpṛthivī.
eṣa vām agnir antarā AVP.6.23.9a.
eṣa vām aśvinā rathaḥ PB.1.7.7a; PG.3.14.13a. Cf. ayaṃ vām etc.
eṣa vām ākāśaḥ śś.1.6.12. Cf. eṣa me 'muṣmiṃ.
eṣa vāṃ bhāgo nihitaḥ AVś.6.140.2c.
etad vāṃ tena prīṇāti (TB. prīṇāni) TB.3.7.5.12c; Apś.2.20.6c. See idaṃ vāṃ etc.
etaṃ vāṃ stomam aśvināv akarma RV.10.39.14a.
etaṃ vāṃ dyāvāpṛthivī pari dadāmi AVP.1.13.1c. Cf. eṣa vāṃ dyāvāpṛthivī.
etāni vāṃ śravasyā sudānū RV.1.117.10a.
etāni vām aśvinā vardhanāni RV.2.39.8a.
etāni vām aśvinā vīryāṇi RV.1.117.25a.
etāvad vāṃ vṛṣaṇvasū RV.8.5.27a.
ete vām agnī samidhau tābhyāṃ vardhethāṃ cā ca pyāyethām Kś.3.5.3 (comm.). ūha of eṣā te agne (VS.2.14).
ete vām abhy asṛkṣata RV.1.135.6d.
evā vām ahva ūtaye RV.8.38.9a; 42.6a.
ghnatā vām aśnayā kṣapamāṇaḥ SV.1.305c.
ghṛtācike vāmarathe AVP.6.4.10a.
idā vāmasya bhaktaye RV.8.27.11b.
idaṃ vāṃ tena prīṇāmi śś.4.10.1c. See etad vāṃ.
idaṃ vām andhaḥ pariṣiktam asme (AVś. omits asme) RV.6.68.11c; AVś.7.58.2c.
idaṃ vām āsye haviḥ RV.4.49.1a; TS.3.3.11.1a; MS.4.12.1a: 176.8. P: idaṃ vām āsye Mś.5.1.7.51. Cf. BṛhD.5.5.
idaṃ vāṃ madiraṃ madhu RV.8.38.3a; SV.2.425a; JB.3.142a.
iha vāṃ somapītaye RV.4.46.7c.
ilaiva vām etc. see iḍaivāsmāṃ etc.
imāṃ vāṃ mitrāvaruṇā suvṛktim RV.7.36.2a.
imāni vāṃ bhāgadheyāni sisrate RV.8.59 (Vāl.11).1a. P: imāni vāṃ bhāgadheyāni Aś.7.9.2; 8.2.13; śś.12.11.17. Cf. BṛhD.3.119.
ime vāṃ somā apsv ā sutā iha RV.1.135.6a.
ime vāṃ mitrāvaruṇā gavāśiraḥ RV.1.137.1f.
indavo vām uśanti hi RV.1.2.4c; VS.7.8c; 33.56c; TS.1.4.4.1c; MS.1.3.6c: 32.13; KS.4.2c; śB.4.1.3.19c.
indrasya vāṃ vīryakṛto bāhū abhyupāvaharāmi (VSK. vāṃ bāhū vīryakṛtā upā-) VS.10.25; VSK.11.7.5; śB.5.4.3.27. P: indrasya vām Kś.15.6.34. See indrasya te.
indrāvaruṇa vām aham RV.1.17.7a.
indro vāmena viśpatiḥ AVP.1.71.3c.
ino vām anyaḥ padavīr adabdhaḥ RV.7.36.2c.
īrmānyad vām iṣaṇyati RV.8.22.4b.
iyaṃ vām asya manmanaḥ RV.7.94.1a; SV.2.266a; KS.13.15a; 21.13; JB.2.12; 3.65; PB.12.8.7; Aś.5.10.28; 7.2.4; 5.17; śś.7.13.4; 12.1.5. P: iyaṃ vām asya śś.3.12.7.
iyaṃ vām ahve śṛṇutaṃ me aśvinā RV.10.39.6a.
iyaṃ vāṃ brahmaṇas pate suvṛktiḥ RV.7.97.9a.
jiṣṇur vām anyaḥ sumakhasya sūriḥ RV.1.181.4c; N.12.3c.
jūrṇo vām akṣur aṃhaso yajatrā RV.1.180.5d.
jyotiṣe vām KS.39.1; Apś.16.32.5. Cf. jyotiṣe tvā.
jyotiṣmatā vāmam asmabhyaṃ vakṣi RV.7.78.1d.
vāṃ bhūd upamātiḥ kayā naḥ RV.4.43.4a.
kadā vāṃ taugryo vidhat RV.8.5.22a.
kālāya vāṃ gotrāya vāṃ jaitrāya vām audbhetrāya vām annādyāya vām avanenijet (read -nenije ?; followed in the same sūtra by sukṛtāya vām) VārG.5.13. Cf. next.
kālāya vāṃ jaitriyāya vām audbhettriyāya vām annādyāya vām avanenije sukṛtāya vām Apś.6.20.2. Cf. prec.
kaṇvāso vāṃ sutasomā abhidyavaḥ RV.1.47.4c.
kaṇvāso vāṃ brahma kṛṇvanty adhvare RV.1.47.2c.
karmaṇe vām VS.1.6; TS.1.1.4.1; MS.1.1.4: 2.12; KS.1.4; 31.3; śB.1.1.2.1; TB.3.2.4.1; Kś.2.3.10; Apś.1.15.4; Kauś.1.36; 58.5.
ko vāṃ śayutrā vidhaveva devaram RV.10.40.2c; N.3.15c.
ko vāṃ joṣa ubhayoḥ RV.1.120.1b.
ko vāṃ dāśat sumataye cid asyai RV.1.158.2a.
ko vāṃ nadīnāṃ sacā RV.5.74.2d.
ko vām adya purūṇām RV.5.74.7a.
ko vām adyā karate rātahavyaḥ RV.4.44.3a; AVś.20.143.3a.
ko vāṃ mahaś cit tyajaso abhīke RV.4.43.4c.
vāṃ rātir upa dasat kadā cana RV.1.139.5c; SV.1.287c.
vāṃ vṛko mā vṛkīr ā dadharṣīt RV.1.183.4a.
vāṃ hiṃsiṣam TS.1.4.1.2; MS.1.3.3: 31.5; KS.3.10.
vām anye ni yaman devayantaḥ RV.4.44.5c; 7.69.6d; AVś.20.143.5c.
vām etau mā paretau riṣāma RV.10.178.2d; AB.4.20.29.
madhu vaṃśiṣīya AVś.9.1.14b. See madhu vaniṣye.
madhumad vāṃ sindhavo mitra duhre RV.5.69.2b.
mahī vām ūtir aśvinā mayobhūḥ RV.1.117.19a.
mahi vāṃ kṣatraṃ deveṣu RV.5.68.3c; SV.2.495c; KS.26.11c.
manve vāṃ dyāvāpṛthivī subhojasau (AVś. adds sacetasau, which perhaps belongs to the following pāda) AVś.4.26.1a; AVP.4.36.1a; Vait.15.13. See manye vāṃ etc.
manve vāṃ mitrāvaruṇā tasya vittam TS.4.7.15.2a; MS.3.16.5a: 190.14; KS.22.15a. See next.
manve vāṃ mitrāvaruṇāv ṛtāvṛdhau AVś.4.29.1a; AVP.4.38.1a. See prec.
manye vāṃ jātavedasā yajadhyai RV.7.2.7b.
manye vāṃ dyāvāpṛthivī subhojasau ArS.4.8a. See manve vāṃ etc.
māyā vāṃ mitrāvaruṇā divi śritā RV.5.63.4a.
mitra vaṃsi vāṃ sumatim RV.5.70.1c; SV.2.335c; JB.3.88c.
na vāṃ jūryanti pūrvyā kṛtāni RV.1.117.4d.
na vāṃ devā amṛtā ā minanti RV.5.69.4c.
na vāṃ dyāvo 'habhir nota sindhavaḥ RV.1.151.9c.
na vāṃ niṇyāny acite abhūvan RV.7.61.5d.
nahi vāṃ vavrayāmahe RV.8.40.2a.
nahi vām asti dūrake RV.1.22.4a.
namo vām astu śṛṇutaṃ havaṃ me TA.3.14.3a.
nayāmi vāṃ paśupatī AVP.15.21.1a.
nu vāṃ jihvā ghṛtam ācaraṇyat MS.4.11.2d: 166.1. See under anu vāṃ etc.
pari vāṃ sapta sravato ratho gāt RV.7.67.8b.
pari vām aruṣā vayaḥ RV.5.73.5c.
pari vām aśvā vapuṣaḥ pataṃgāḥ RV.1.118.5c.
pra vāṃ ratho manojavā asarji RV.6.63.7c. Cf. next.
pra vāṃ ratho manojavā iyarti RV.7.68.3a. Cf. prec.
pra vāṃ vayo vapuṣe nu paptan RV.6.63.6c.
pra vāṃ śaradvān vṛṣabho na niṣṣāṭ RV.1.181.6a.
pra vāṃ sa mitrāvaruṇāv ṛtāvā RV.7.61.2a.
pra vāṃ stomāḥ suvṛktayaḥ RV.8.8.22a.
pra vāṃ giraḥ śasyamānā avantu RV.6.69.2c.
pra vāṃ ghṛtasya nirṇijo dadīran RV.7.64.1b.
pra vāṃ ghṛtācī bāhvor dadhānā RV.7.84.1c.
pra vāṃ daṃsāṃsy aśvināv avocam RV.1.116.25a; KS.17.18a. P: pra vāṃ daṃsāṃsi Mś.4.4.38.
pra vāṃ niceruḥ kakuho vaśāṃ anu RV.1.181.5a.
pra vām atra vidhate daṃsanā bhuvat RV.1.119.7d.
pra vām adhvaryuś carati prayasvān (AVś. caratu payasvān) AVś.7.73.5b; Aś.4.7.4b; śś.5.10.18b.
pra vām andhāṃsi madyāny asthuḥ RV.7.68.2a; AB.4.11.20; Aś.6.5.24. P: pra vām andhāṃsi śś.9.20.32.
pra vām arcanty ukthinaḥ RV.3.12.5a; SV.2.925a,1053a; MS.4.11.1a: 159.7. P: pra vām arcanti Mś.5.1.5.13.
pra vām avocam aśvinā dhiyaṃdhāḥ RV.4.45.7a.
pra vām aśnotu suṣṭutiḥ RV.1.17.9a.
pra vām iṣṭayo 'ram aśnuvantu (AVP. vām iṣṭvā varam aśnavātai) RV.6.74.1b; AVP.1.109.3b; MS.4.11.2b: 165.9; KS.11.12b.
pra vāṃ brahmāṇi kāravo bharante RV.7.72.4b.
pra vāṃ bharan mānuṣā devayantaḥ RV.10.13.2b; AVś.18.3.38c; AB.1.29.6; KB.9.3; TA.6.5.1b.
pra vāṃ manmāny ṛcase navāni RV.7.61.6c.
pra vāṃ mahi dyavī abhi RV.4.56.5a; SV.2.946a; AB.5.21.11; KB.26.17; Aś.8.11.3. P: pra vāṃ mahi dyavi śś.10.11.8.
prajābhyo vām KS.39.1; Apś.16.33.1.
pramude vāmanam VS.30.10; TB.3.4.1.6.
prastutir vāṃ dhāma na prayuktiḥ RV.1.153.2a.
prathamā vāṃ sarathinā suvarṇā VS.29.7a; TS.5.1.11.3a; MS.3.16.2a: 184.10; KSA.6.2a.
prati vāṃ rathaṃ nṛpatī jaradhyai RV.7.67.1a. P: prati vāṃ ratham Aś.4.15.2. Cf. BṛhD.6.4.
prati vāṃ sūra udite RV.7.66.7a; SV.2.417a; JB.3.141; PB.13.8.2; Aś.7.2.2,12; śś.10.10.4; 11.9.3; 12.1.3; 2.4. Fragment: prati vām JB.3.141.
prati vāṃ sūra udite vidhema RV.7.63.5c; GB.2.3.13.
prati vāṃ sūra udite sūktaiḥ RV.7.65.1a; AB.5.18.8; KB.26.11; Aś.8.10.1.
prati vāṃ sūro ahabhiḥ MS.1.6.1c: 85.14.
prati vāṃ stomo aśvināv adhāyi RV.1.183.6b; 184.6b.
prati vāṃ jihvā ghṛtam uc (AVś.7.29.1d, ā) caraṇyat (AVś. caraṇyāt; TS. caraṇyet) AVś.7.29.1d,2d; TS.1.8.22.1d (bis); MS.4.10.1d: 142.6; KS.4.16d; KB.7.2; Aś.2.8.3d; śś.2.4.3d. See under anu vāṃ etc.
prati vām atra varam ā janāya RV.7.65.4c; MS.4.14.12c: 234.13; TB.2.8.6.7c.
prati vām ṛjīṣī ā.5.2.1.11b.
pṛthivyāṃ vāmadevye śrayasva svāhā TB.3.7.10.1; Apś.14.31.4. See vāmadevye śrayasva.
pruṣāyante vāṃ pavayo hiraṇyaye RV.1.139.3f.
punīṣe vām arakṣasaṃ manīṣām RV.7.85.1a. P: punīṣe vām Aś.7.9.2; śś.12.10.6.
purāṇā vāṃ vīryā pra bravā jane RV.10.39.5a.
pūrṇā vāmena (AVP. vāmasya) tiṣṭhantaḥ AVś.7.60.2c; AVP.3.26.2c.
pūṣā vāṃ viśvavedā vibhajatu Mś.1.2.3.17.
vāṃ vāstūny uśmasi gamadhyai RV.1.154.6a; KS.3.3a; N.2.7a. P: tā vāṃ vāstūni KS.26.5. Cf. BṛhD.4.20. See under tā te dhāmāny.
vāṃ viśvako havate tanūkṛthe RV.8.86.1c--3c.
vāṃ viśvasya gopā RV.8.25.1a. P: tā vāṃ viśvasya śś.11.6.2. Cf. BṛhD.6.65.
vāṃ samyag adruhvāṇā RV.5.70.2a; SV.2.336a; JB.3.88a.
vāṃ gīrbhir vipanyavaḥ (SV. -yuvaḥ) RV.7.94.6a; SV.2.152a.
vāṃ dhiyo 'vase vājayantīḥ RV.4.41.8a.
vāṃ narā sv avase sujātā RV.1.118.10a.
vāṃ nu navyāv avase karāmahe RV.10.39.5c.
vāṃ nediṣṭham īmahe RV.1.17.3c.
vām adya tāv aparaṃ huvema RV.1.184.1a.
vām adya sumatibhiḥ śubhas patī RV.8.22.6c.
vām adya havāmahe RV.8.26.3a.
vām iyāno 'vase RV.5.65.3a.
vām eṣe rathānām RV.5.66.3a; 86.4a; KS.4.15a.
vāṃ mitrāvaruṇā dhārayatkṣitī RV.10.132.2a.
tad vāṃ vayo yamarājye samānam AVś.12.3.1d.
tad vāṃ ceti pra vīryam RV.3.12.9c; SV.2.1043c; TS.4.2.11.1c; MS.4.10.4c: 152.14; KS.4.15c; TB.3.5.7.3c; Kauś.5.2c. Cf. agnīṣomā ceti.
tad vāṃ dātraṃ mahi kīrtenyaṃ bhūt RV.1.116.6c.
tad vāṃ narā nāsatyāv anu ṣyāt RV.1.182.8a.
tad vāṃ narāv aśvinā paśva"iṣṭī RV.1.180.4c.
tad vāṃ narā śaṃsyaṃ rādhyaṃ ca RV.1.116.11a.
tad vāṃ narā śaṃsyaṃ pajriyeṇa RV.1.117.6a.
tad vāṃ narā sanaye daṃsa ugram RV.1.116.12a; śB.14.5.5.16a; KA.1.226a; 3.226; BṛhU.2.5.16a.
tad vāṃ nāma tad vāṃ nāmadheyam AVP.1.86.5b.
tad vām astu vidūrakam AVP.2.58.5d.
tad vām astu sahase manyumac chavaḥ RV.7.104.3d; AVś.8.4.3d.
tad vām ṛtaṃ rodasī pra bravīmi RV.10.79.4a.
tad vāṃ mahitvaṃ ghṛtānnāv astu RV.6.67.8c.
taṃ vāṃ rathaṃ vayam adyā huvema RV.1.180.10a; 4.44.1a; AVś.20.143.1a. P: taṃ vāṃ ratham Aś.9.11.16; Vait.27.29.
taṃ vāṃ huve ati riktaṃ pibadhyai RV.8.58 (Vāl.10).3d.
tāṃ vāṃ dhenuṃ na vāsarīm RV.1.137.3a. P: tāṃ vāṃ dhenum śś.10.7.7.
tapto vāṃ gharma ā gatam AVś.7.73.2b; Aś.4.7.4b; śś.5.10.8b. See prec.
tapto vāṃ gharmo nakṣati (AVś. nakṣatu) svahotā AVś.7.73.5a; AB.1.22.3; Aś.4.7.4a; śś.5.10.18a.
tasmin vāṃ yamaḥ pitṛbhiḥ saṃvidānaḥ AVś.12.3.8c.
tasya vāṃ syāma sanitāra ājeḥ RV.4.41.11d.
tasyendro vamrirūpeṇa TA.1.5.2c.
tāvad vāṃ cakṣus tati vīryāṇi AVś.12.3.2a.
te vām ā rabhe VS.4.9; TS.1.2.2.1; MS.1.2.2: 10.17; KS.2.3; śB.3.2.1.6. Cf. under anu tvā rabhe.
te vām upadadhe kāmadughe akṣite TB.3.11.1.18.
tejase vām KS.39.1; Apś.16.33.1. Cf. tejase tvā.
tena vām āñje 'ham (ApMB. tejase) HG.1.11.5c; ApMB.2.8.11c.
triṣṭhaṃ vāṃ sūre duhitā ruhat ratham RV.1.34.5d.
ubhā vām indrāgnī āhuvadhyai RV.6.60.13a; VS.3.13a; TS.1.1.14.1a; 5.5.2a; 7.2; MS.1.5.1a: 65.10; 1.1.5: 73.11; 1.1.6: 74.4; KS.6.9a; 7.4; śB.2.3.4.12a; Aś.3.7.13; Apś.19.18.8. Ps: ubhā vām indrāgnī MS.1.5.5: 73.13; 4.13.5: 205.10; 4.14.8: 226.11; KS.7.5; TB.2.8.5.1; Mś.5.2.8.31; ubhā vām śś.2.11.2; 6.10.19.
ud vaṃśam iva yemire (JB.1.189d, yāyimirāyi) RV.1.10.1d; SV.1.342d; 2.694d; TS.1.6.12.3d; KB.24.7; JB.1.189d; 3.277d; N.5.5d. In Mahābh.12.284.78d changed to ūrdhvaṃ kham iva menire.
ud vāṃ cakṣur varuṇa supratīkam RV.7.61.1a; KB.25.2; 26.8; śś.14.35.2. P: ud vāṃ cakṣuḥ śś.10.9.4.
ud vāṃ pṛkṣāso madhumanta īrate RV.4.45.2a.
ud vāṃ pṛkṣāso madhumanto asthuḥ RV.7.60.4a; MS.4.12.4a: 187.15.
ugro vāṃ kakuho yayiḥ RV.5.73.7a.
upa vāṃ jihvā ghṛtam ācaraṇyat KB.7.2; śś.2.4.3d. See under anu vāṃ etc.
upa vām avaḥ śaraṇaṃ gameyam RV.1.158.3c.
upahūtaṃ vāmadevyaṃ sahāntarikṣeṇa (śś. adds saha vāyunā saha prāṇena) TS.2.6.7.2; śB.1.8.1.19; TB.3.5.8.1; 13.1; śś.1.11.1.
upāyunag vaṃsagam atra śikṣan RV.10.102.7b.
ūrdhvo vāṃ gātur adhvare akāri RV.3.4.4a.
ūrdhvo vām agnir adhvareṣv asthāt RV.6.63.4a.
ūrjo vāṃ bhāgo vara ā pṛthivyāḥ AVP.2.23.3a.
uru vāṃ rathaḥ pari nakṣati dyām RV.4.43.5a.
uṣāsā vāṃ suhiraṇye suśilpe VS.29.6c; TS.5.1.11.2c; MS.3.16.2c: 184.9; KSA.6.2c.
uta vāṃ vikṣu madyāsv andhaḥ RV.1.153.4a. P: uta vāṃ vikṣu śś.3.8.19.
uta vāṃ kakuho mṛgaḥ RV.5.75.4c.
uta vāmasya vasunaś ciketati RV.8.1.31c.
uta vām uṣaso budhi (GB. budhiḥ) RV.1.137.2d; GB.2.3.13.
vāṃ rudraḥ śivā tanū AVP.15.21.3a.
vāṃ śataṃ niyuto yāḥ sahasram RV.7.91.6a; AB.5.16.11; Aś.8.9.2.
vāṃ santi puruspṛhaḥ RV.4.47.4a; 6.60.8a; SV.2.342a; MS.4.11.1a: 159.15; KS.4.15a; JB.3.90a. P: yā vāṃ santi Mś.5.1.5.17,20.
vāṃ santi rogaṇāḥ AVP.15.21.3b.
vāṃ kaśā madhumatī RV.1.22.3a; VS.7.11a; TS.1.4.6.1a; MS.1.3.8a: 33.2; KS.4.2a; śB.4.1.5.17a; KA.1.198.6a. Ps: yā vāṃ kaśā Apś.12.18.10; 15.18.9 (comm.); Mś.2.3.6.14; yā vām Kś.9.7.8.
vām agnīvaruṇā ojasyā etc. see yā vāṃ mitrāvaruṇā ojasyā etc.
vām āyuṣmatīs tanūḥ AVP.15.21.3c.
vām indrāvaruṇā ojasyā etc. see yā vāṃ mitrāvaruṇā ojasyā etc.
vām indrāvaruṇā yātavyā tanūs tayemam aṃhaso muñcatam TS.2.3.13.1. P: yā vām indrāvaruṇā yātavyā tanūḥ Apś.19.25.5. Cf. BDh.4.7.5, and the ūha, amuktam, for muñcatam Apś.19.25.6.
vām indrāvaruṇā sahasyā rakṣasyā tejasyā tanūs tayemam aṃhaso muñcatam TS.2.3.13.1.
vāṃ pratnāni sakhyā śivāni RV.1.108.5c.
vāṃ mitrāvaruṇā ojasyā tanūs tayā vāṃ vidhema MS.2.3.1: 27.15. P: yā vāṃ mitrāvaruṇā ojasyā Mś.5.2.1.3,4. With ūhas, agnīvaruṇā (text agni-), and indrāvaruṇā, for mitrāvaruṇā Mś.5.2.1.3.
vāṃ mitrāvaruṇā ojasyā sahasyā yātavyā rakṣasyā tanūs tayā vām avidhāma MS.2.3.1: 27.19. See next but three.
vāṃ mitrāvaruṇau yātavyā tanūs tayā vāṃ vidhema MS.2.3.1: 27.17.
vāṃ mitrāvaruṇau rakṣasyā tanūs tayā vāṃ vidhema MS.2.3.1: 27.18.
vāṃ mitrāvaruṇau sahasyā tanūs tayā vāṃ vidhema MS.2.3.1: 27.16.
vāṃ mitrāvaruṇau sahasyaujasyā rakṣasyā yātavyā tanūs tayā vāṃ vidhema (also vām avidhāma) KS.11.11. See prec. but three.
yābhir vaṃśān abhinidadhāti prāṇinām Kauś.135.9c.
yābhir vamraṃ vipipānam upastutam RV.1.112.15a.
yad vamro atisarpati RV.8.102.21b; VS.11.74b; TS.4.1.10.1b; MS.2.7.7b: 83.9; KS.16.7b; śB.6.6.3.6; N.3.20.
yad vāṃ ratho vibhiṣ patāt RV.1.46.3c; 8.5.22c; SV.2.1080c.
yad vāṃ vṛṣaṇvasū huve RV.8.5.24c.
yad vāṃ havanta ubhaye adha spṛdhi RV.7.82.9c.
yad vāṃ kakṣīvāṃ uta yad vyaśvaḥ RV.8.9.10a; AVś.20.140.5a.
yad vāṃ tad aśvinā yaśaḥ śś.8.11.13e; SMB.1.7.5e; PG.2.6.12d.
yad vāṃ tamo yad ripiśam AVP.2.81.1c.
yad vāṃ daṃsobhir aśvinā RV.5.73.7c.
yad vām abhibhā atrocuḥ AVś.18.4.49b.
yad vām aśvāvad īmahe RV.7.94.9b; KS.4.15b; Kauś.5.2b.
yad vāṃ pakvaṃ pariviṣṭam agnau AVś.6.122.3c; 12.3.7c. See yad vā pūrtaṃ.
yad vāṃ pajrāso aśvinā havante RV.1.117.10c.
yad vāṃ mānāsa ucatham avocan RV.1.182.8b.
yajāmahe vāṃ mahaḥ sajoṣāḥ RV.1.153.1a.
yāṃ vāṃ hotrāṃ parihinomi medhayā RV.7.104.6c; AVś.8.4.6c.
yaṃ vāṃ devā akalpayan TB.3.7.5.11a; śś.4.10.1a; Apś.2.20.6a.
yaṃ vāṃ pitā pacati yaṃ ca mātā AVś.12.3.5a.
yathā vāṃ na sahāsati AVP.2.58.3d,6d; 6.23.8d,9c.
yathā vām atrir aśvinā RV.8.42.5a.
yayor vāṃ viśvaṃ yad idaṃ vitiṣṭhate AVP.4.37.1b. Cf. yayor vām idaṃ.
yayor vāṃ viśvā bhuvanāny antaḥ AVś.4.26.5b; AVP.4.36.4b.
yayor vāṃ devau deveṣv aniśitam (MS.KS. -ṣitam) ojaḥ TS.4.7.15.3c; MS.3.16.5c: 191.7; KS.22.15c.
yayor vām idaṃ pradiśi yad virocate AVś.4.28.1b. Cf. yayor vāṃ viśvaṃ.
yuje vāṃ brahma pūrvyaṃ namobhiḥ RV.10.13.1a; AVś.18.3.39b; VS.11.5a; TS.4.1.1.2a; MS.2.7.1a: 74.2; KS.15.11a; AB.1.29.2; śB.6.3.1.17; śvetU.2.5a; Aś.4.9.4.
yuñjate vāṃ rathayujo diviṣṭiṣu RV.1.139.4b.
aṃśāṃ jānīdhvaṃ vi bhajāmi tān vaḥ # AVś.11.1.5c.
akarmāgnim adhipām asya devam # AVP.4.18.6a.
aktuṃ na yahvam uṣasaḥ purohitam # RV.10.92.2c.
akṣarājāya kitavam # VS.30.18; TB.3.4.1.16.
akṣāḥ phalavatīṃ dyuvam (AVP. divam) # AVś.7.50.9a; AVP.1.49.2a.
akṣitir bhavatāt tvam # AVP.14.6.1d.
akṣitiś ca me kūyavāś ca me # TS.4.7.4.2. See kuyavaṃ.
agna āyuḥkārāyuṣmāṃs tvaṃ tejasvān deveṣv edhi # MS.4.7.3: 96.10. P: agna āyuḥkāra Mś.7.2.2.16. See agne tejasvin.
agna un mādayā tvam # AVś.6.130.4c.
agnaya upāhvayadhvam # Vait.21.17. Cf. agnir me hotā sa mopahvayatām, and agne gṛhapata upa.
agnaye tvā pavamānāya # Apś.17.9.8. Cf. agnaye pa-.
agnaye tvā mahyaṃ varuṇo dadātu (MS. dadāti), so 'mṛtatvam aśīya (VSK. aśyāt), āyur (MS. mayo) dātra edhi (MS. bhūyāt) mayo mahyaṃ pratigrahītre (śś. pratigṛhṇate) # VS.7.47; VSK.9.2.7,8; MS.1.9.4: 134.3; śB.4.3.4.28; śś.7.18.1. P: agnaye tvā Kś.10.2.28; Mś.5.2.14.9; --11.1.4. See rājā tvā varuṇo, and varuṇas tvā nayatu.
agnaye pavamānāya # Apś.5.21.5. Cf. agnaye tvā pa-.
agnaye pavamānāyānubrūhi # śB.2.2.3.22.
agnaye sam anamat pṛthivyai sam anamad, yathāgniḥ pṛthivyā sam anamad evaṃ mahyaṃ bhadrāḥ saṃnatayaḥ saṃ namantu # TS.7.5.23.1; KSA.5.20. P: agnaye sam anamat pṛthivyai sam anamat TB.3.8.18.5; Apś.20.12.8. See next, pṛthivyām agnaye sam anaman, and cf. agniś ca pṛthivī.
agnā u vasuvane vasudheyasya vetu vaujhak # śB.2.2.3.25. Cf. agner vasuvane etc. Both formulas are fragments, the words devaṃ barhiḥ or devo narāśaṃsaḥ preceding them; see under these heads, and cf. śB.1.8.2.15.
agnāviṣṇū mahi tad vāṃ mahitvam # AVś.7.29.1a; TS.1.8.22.1a; MS.4.11.2a: 165.16; KS.4.16a; śś.2.4.3a. P: agnāviṣṇū TS.2.5.12.1; KS.11.13; TB.3.11.9.9; Apś.19.13.4; Vait.8.1; Kauś.32.3; 59.19. Cf. indrāsomā mahi etc.
agnāviṣṇū mahi dhāma priyaṃ vām # AVś.7.29.2a; TS.1.8.22.1a; MS.4.10.1a: 142.5; 4.11.2: 165.15; KS.4.16a; Aś.2.8.3a; 5.19.3; śś.2.4.3a; Mś.5.1.6.26. P: agnāviṣṇū TS.2.5.12.1; KS.11.13.
agnāviṣṇū mā vām ava kramiṣam # TS.1.1.12.1; TB.3.3.7.6; Apś.2.13.7. Cf. next, vi jihāthām, and aṅghriṇā.
agniḥ pravidvān (KS. -vidvāṃ; MS. in Saṃhitā, -vidvaṃ) iha tat kṛṇotu (Apś.16.26.6d, karotu; KS.Apś.16.26.12d, dadhātu) # MS.2.7.16d: 100.15; KS.39.3d; Apś.16.26.6d,12d.
agniṃ yajadhvaṃ haviṣā tanā girā # RV.2.2.1b.
agniṃ vayaṃ trātāraṃ havāmahe # AVP.2.50.1. See prec.
agniṃ viśvamano girā # RV.8.23.2b.
agniṃ vo devam agnibhiḥ sajoṣāḥ # RV.7.3.1a; SV.2.569a; KS.35.1a; AB.5.18.6; JB.3.207a; KB.26.11; PB.14.8.1; Apś.14.17.1a. P: agniṃ vo devam Aś.4.13.7; 8.10.1; śś.10.10.2; 14.53.1.
agniṃ sadiśāṃ devaṃ devatānām ṛchatu yo maitasyai diśo 'bhidāsati # TB.3.11.5.1. See under prec. but one.
agniṃ huvema paramāt sadhasthāt # TA.10.2.1b. See ukthair havāmahe, and ugraṃ huvema.
agniṃ gīrbhir namobhir ā kṛṇudhvam # RV.10.6.5b.
agniṃ gīrbhir havāmahe # RV.8.11.6c; 10.141.3b; RVKh.10.187.1b; AVś.3.20.4b; AVP.3.34.6b; Aś.2.18.3b; N.14.32c. See agnim anvā.
agniṃ ca viśvaśaṃbhuvam # RV.1.23.20c; 10.9.6c; AVś.1.6.2c; AVP.1.1.3c; KS.2.14c; TB.2.5.8.6c; Apś.8.8.7c.
agnitaptebhir yuvam aśmahanmabhiḥ # RV.7.104.5b; AVś.8.4.5b.
agnināgne brahmaṇā, ānaśe vyānaśe sarvam āyur vyānaśe # TB.1.1.7.2; 2.1.24. P: agnināgne brahmaṇā Apś.5.12.1. Probably metrical: see the separate pādas.
agniṃ dhībhir havāmahe # KS.21.13b.
agniṃ naro janayatā suśevam # RV.3.29.5d.
agniprāṇo bhavāmi # AVP.1.97.3d.
agnim anvā rabhāmahe # SV.1.91b; VS.9.26b; TS.1.7.10.3b; MS.1.11.4b: 164.12; KS.14.2b; śB.5.2.2.8b; Apś.24.12.7a. See agniṃ gīrbhir havāmahe.
agnim ichadhvaṃ bhāratāḥ # TA.1.27.2b.
agnim icha rucā tvam # VS.11.19b; TS.4.1.2.3b; MS.2.7.2b: 75.13; KS.16.2b; 19.3; śB.6.3.3.11.
agniṃ pade parame tasthivāṃsam # RV.1.72.4d.
agnir asi pṛthivyāṃ śritaḥ, antarikṣasya pratiṣṭhā, tvayīdam antaḥ, viśvaṃ yakṣaṃ viśvaṃ bhūtaṃ viśvaṃ subhūtam, viśvasya bhartā viśvasya janayitā # TB.3.11.1.7.
agnir iti bhasma vāyur iti bhasma jalam iti bhasma sthalam iti bhasma vyomam iti bhasma sarvaṃ ha vā idaṃ bhasma # śirasU.5. P: agnir iti bhasma KālāgU.1 (stated in full by the comm., with variant vyometi). Cf. agner bhasmāsi.
agnir iva devayor dīdivāṃsā # RV.10.106.3c.
agnir ivārabdho vi dunoti sarvam # AVś.5.18.4b. See next.
agnir ṛṣiḥ pavamānaḥ # RV.9.66.20a; SV.2.869a; VS.26.9a; VSK.29.39a; MS.1.5.1a: 66.10; AB.2.37.6; Apś.5.17.2a; TA.2.5.2a. P: agnir ṛṣiḥ MS.1.6.1: 86.11; 4.10.1: 143.8; Mś.1.5.3.17; MG.2.17.7.
agnir evāvamo mṛtyuḥ # TA.1.8.4c.
agnir dadāty atho tvām # HG.1.20.2d. See agnir mahyam atho.
agnir devāṃ anaktu naḥ # RV.8.39.1c.
agnir devo daivyo (omitted in Apś.) hotā devān yakṣad vidvāṃś cikitvān manuṣvad bharatavad amuvad amuvat (śB. omits amuvad amuvat) # śB.1.5.1.5--11; Kś.3.2.7; Apś.2.16.5; Mś.1.3.1.26.
agnir nayan navavāstvaṃ bṛhadratham # RV.1.36.18c.
agnir no vanate (VSK. vanute; SVṭS.KS. vaṃsate) rayim # RV.6.16.28c; SV.1.22c; VS.17.16c; VSK.18.2.1c; TS.4.6.1.5c; MS.2.10.2c: 132.17; KS.18.1c.
agnir mṛtyuḥ # śś.16.12.18. Comm. evamādikāḥ śākhāntaroktā āpriyaḥ.
agnir me daivo hotā tvaṃ mānuṣaḥ # śś.5.1.6. See agnir me hotā, agnir me hotā sa me hotā, agnir me hotā sa mopahvayatām, agnir hotā sa, and cf. agnir hotāhaṃ mānuṣaḥ.
agnir me hotā sa me hotā hotāraṃ tvāmuṃ vṛṇe # AG.1.23.8. See under agnir me daivo.
agnir me hotā sa mopahvayatām # ṣB.2.5. See under agnir me daivo, and cf. agnaya upahvayadhvam.
agnir yajurbhiḥ pūṣā svagākārais ta imaṃ yajñam avantu te mām avantu anu va ārabhe 'nu mārabhadhvaṃ svāhā # KS.35.2; Apś.14.17.1.
agnir vātaḥ pavamāno bhiṣajyatu # AVP.2.80.5b.
agnir vidvāṃ ṛtacid dhi satyaḥ # RV.1.145.5d.
agnir viśvaṃ virājati # KS.39.15d.
agnir hi devāṃ amṛto duvasyati # RV.3.3.1c.
agniṣ ṭat sarvaṃ śundhatu # KS.35.4c (bis); Apś.9.17.4c,5c. See agniṣ ṭad rakṣatu, and vāyuṣ etc.
agniṣ ṭad rakṣatu # Mś.3.5.15c. See under agniṣ ṭat sarvaṃ.
agniṣ ṭad viśvam ā pṛṇāti (AVś. pṛṇātu) vidvān # RV.10.2.4c; AVś.19.59.2c; TS.1.1.14.4c; MS.4.10.2c: 147.7; KS.35.9c.
agniṣ ṭe tanvaṃ mā vinait # Mś.1.2.3.28. See agnis te tanuvaṃ, and cf. agniṣ ṭe tvacaṃ.
agniṣ ṭe tvacaṃ mā hiṃsīt # VS.1.22; śB.1.2.2.12. P: agniṣ ṭe Kś.2.5.21. Cf. under agniṣ ṭe tanvaṃ.
agniṣvāttān ṛtumato havāmahe # VS.19.61a; MS.4.10.6a: 157.8; KS.21.14a; TB.2.6.16.1a.
agnis te tanuvaṃ māti dhāk (KS. tanvaṃ mā hiṃsīt) # TS.1.1.8.1; KS.1.8; 31.7; TB.3.2.8.6; Apś.1.25.9. See under agniṣ ṭe tanvaṃ.
agnis tvaṣṭāraṃ suhavaṃ vibhāvā # RV.6.49.9d.
agniḥ sarvaṃ virājati # KS.39.15e.
agniḥ svam anu vratam # RV.1.128.1c.
agnī indrā vṛtrahaṇā huve vām # TB.2.4.5.7d. See agnim indraṃ vṛtrahaṇā.
agnī rakṣas tapatu yad videvam # AVś.12.3.43a. P: agnī rakṣaḥ Kauś.62.14.
agnī rāye svābhuvam # RV.5.6.3c; SV.2.1088c; KS.39.13c; TB.3.11.6.4c; Apś.16.35.5c.
agnīṣomā ceti tad vīryaṃ vām # RV.1.93.4a; TB.2.8.7.10a. Cf. tad vāṃ ceti.
agnīṣomā pavamānaḥ # AVP.10.2.9a.
agnīṣomā yo adya vām # RV.1.93.2a; MS.4.14.18a: 248.2; TB.2.8.7.9a; Aś.1.6.1. P: agnīṣomā yo adya śś.5.19.6.
agnīṣomāv anena vām # RV.1.93.10a.
agneḥ purīṣam asi # VS.5.13; 12.46; VSK.5.4.4; TS.1.2.12.3; 4.2.4.1; 6.2.8.6; MS.1.2.8: 18.8; 2.7.11: 89.6; 3.2.3: 18.10; 3.8.5: 101.11; KS.2.9; 16.11; 25.6; śB.3.5.2.14; 7.1.1.11; 8.5.1.12; TB.1.2.1.17; Apś.7.7.1; Mś.1.7.3.35; 6.1.5.2; 6.2.2.1. P: agneḥ purīṣam Kś.5.4.17. Cf. agniṃ purīṣyam, and agne tvaṃ purīṣyaḥ.
agne gṛhapata upa mā hvayasva # KS.1.10; Apś.2.5.6; Mś.1.2.5.11. See under agnaya upāhvayadhvam.
agne cyavasva sam anu prayāhi # MS.2.12.4a: 148.1. See samācinuṣvānu, and saṃ pra cyavadhvam.
agne jetā tvaṃ jaya # TB.2.4.7.4a.
agne taṃ vardhayā tvam # KS.18.3b. See tam agne vardhayā.
agne tad asya kalpaya # TB.3.7.11.5c (bis); ṣB.1.6.19c; Apś.3.12.1c (bis). See agne tvaṃ nas tasmāt.
agne tam adyāśvaṃ na stomaiḥ # RV.4.10.1ab; SV.1.434ab; 2.1127ab; VS.15.44ab; 17.77ab; TS.4.4.4.7ab; MS.1.10.3ab: 144.2; 2.13.8ab: 157.15; KB.27.2; śB.9.2.3.41ab; Aś.2.7.10; 8.14; 8.12.15. Ps: agne tam adyāśvam Apś.5.28.15; 17.10.6; 15.7; agne tam adya TS.5.7.4.1; MS.2.10.6: 139.7; 3.3.9: 42.20; 4.10.2: 145.7; śś.2.5.18; 10.13.1; Kś.17.12.15; 18.4.8; Mś.1.1.2.40; 6.2.2.21; 6.2.5.13.
agne tān vettha yadi te jātavedaḥ # HG.2.11.1c; ApMB.2.19.7c. See tvaṃ vettha yati.
agne tejasvin tejasvī tvaṃ deveṣu bhūyāḥ # TS.3.3.1.1. P: agne tejasvin Apś.13.8.9. See agna āyuḥkārā-.
agne tvaṃ yaśā asi # RV.8.23.30a.
agne tvaṃ (for svaṃ ?) yonim āsīda sādhuyā # śB.9.2.3.35b. See agne svaṃ.
agne tvaṃ rakṣasvinaḥ # RV.1.12.5c.
agne tvaṃ rodasī naḥ sudoghe # RV.3.15.6b.
agne tvaṃ rodasī naḥ sumeke # RV.3.15.5d.
agne tvaṃ su jāgṛhi # VS.4.14a; TS.1.2.3.1a; 6.1.4.6; MS.1.2.3b: 12.3; KS.2.4a; 23.5; śB.3.2.2.22a; Apś.10.18.1; BDh.3.8.15. P: agne tvam Kś.7.4.39.
agne tvaṃ sūktavāg asy upaśruti (TB. upaśrito; śB.Aś.śś. upaśrutī) divas pṛthivyoḥ (TB. divaḥ pṛthivyoḥ) # MS.4.13.9: 211.14; śB.1.9.1.4; TB.3.5.10.1; Aś.1.9.1; śś.1.14.2,3. Fragment: upaśrito divaḥ pṛthivyoḥ TS.2.6.9.5.
agne tvaṃ tarā mṛdhaḥ # VS.11.72d; TS.4.1.9.3d; MS.2.7.7d: 83.6; KS.16.7d; śB.6.6.3.4.
agne tvaṃ nas tasmāt pāhi # Kauś.119.2c. See agne tad asya.
agne tvaṃ no antamaḥ # RV.5.24.1a; SV.1.448a; 2.457a; VS.3.25a; 15.48a; 25.47a; TS.1.5.6.2a; 4.4.4.8a; MS.1.5.3a: 69.9; 1.5.10: 78.10; 2.13.8: 158.6; KS.7.1a,8 (bis); JB.3.167,169; śB.2.3.4.31a; Aś.8.2.3; Apś.6.17.7; Mś.6.2.2.21; Kauś.68.31a; JG.1.13; Svidh.1.8.13. Ps: agne tvaṃ naḥ Aś.2.19.36; śś.2.12.2; 3.17.5; 12.11.2; agne tvam Kś.17.12.17; Rvidh.2.15.7.
agne tvam asmad yuyodhy amīvāḥ # RV.1.189.3a; MS.4.14.3a: 218.9; TB.2.8.2.4a; Aś.3.13.12.
agne tvaṃ pārayā navyo asmān # RV.1.189.2a; TS.1.1.14.4a; MS.4.10.1a: 142.1; 4.14.3: 218.6; TB.2.8.2.5a; TA.10.2.1a; MahānU.6.4a; Aś.2.10.4. P: agne tvaṃ pārayā śś.5.5.2; Mś.2.3.1.6; 5.1.1.30; GDh.24.9.
agne tvaṃ purīṣyaḥ # VS.12.59a; KS.16.11a; śB.7.1.1.38. See tvam agne purīṣyaḥ, purīṣyas tvam, and cf. agneḥ purīṣam asi.
agne tvāṃkāmayā (SV. tvāṃ kāmaye) girā # RV.8.11.7c; SV.1.8c; 2.516c; VS.12.115c.
agne devaṃ ihā # see agne devāṃ ihā.
agne devāṃ ā vaha naḥ priyavratam # RV.10.150.3c.
agne devāṃ iha dravat # RV.1.44.7d.
agne devāṃ (MS. devaṃ; śG. devān) ihā vaha # RV.1.12.3a,10b; 15.4a; AVś.20.101.3a; SV.2.142a; VS.17.9b; TS.1.3.14.8b; 5.5.3b; 4.6.1.3b; MS.1.5.1b: 66.16; 4.11.4b: 171.15; KS.19.14b; 39.13a; TB.3.11.6.2a; Aś.3.12.14b; śś.3.5.9b; Apś.16.35.5a; śG.2.13.5b. Cf. devāṃ ā sādayād, and agne patnīr.
agne devānāṃ hotas tvaṃ devānāṃ hotāsy ahaṃ manuṣyāṇām # JB.2.260.
agne deveddha manviddha mandrajihvāmartyasya te hotar mūrdhann ā jigharmi rāyas poṣāya suprajāstvāya suvīryāya # TS.1.6.2.2. Cf. agnir deveddhaḥ, agnir manviddhaḥ, and deveddho manviddhaḥ.
agne devo devatvaṃ prathamo jigetha # AVP.15.22.2b.
agne ni pāhi nas tvam # RV.8.44.11a.
agne patnīr ihā vaha # RV.1.22.9a; VS.26.20a; AB.6.10.4; KB.28.3; GB.2.2.20; Aś.5.5.18. P: agne patnīḥ śś.7.4.9. Cf. agne devāṃ ihā vaha.
agne patho devayānān kṛṇudhvam # VS.15.53b; TS.4.7.13.4b; 5.7.7.2b; KS.18.18b; śB.8.6.3.22. See āviṣ patho, and prec.
agne purīṣyādhipā bhava (TS. bhavā) tvaṃ naḥ # VS.12.58c; TS.4.2.5.1c; MS.2.7.11c: 90.8; KS.16.11c; śB.12.4.3.4c.
agne pṛchāmi nu tvām avidvān # RV.10.79.6b.
agne pṛthivyā adhipate vāyo 'ntarikṣasyādhipate savitaḥ prasavānām adhipate sūrya nakṣatrāṇām adhipate somauṣadhīnām adhipate tvaṣṭaḥ samidhāṃ rūpāṇām adhipate mitra satyānām adhipate varuṇa dharmāṇām adhipata indra jyeṣṭhānām adhipate prajāpate prajānām adhipate devā deveṣu parākramadhvam # śś.4.10.1. P: agne pṛthivyā adhipate śś.4.18.3. Cf. prec., and agnir bhūtānām.
agne prāyaścitte (śG. prāyaścittir asi) tvaṃ devānāṃ prāyaścittir (HG. tvaṃ prāyaścittir) asi # śG.1.18.3; SMB.1.4.1; PG.1.11.2; ApMB.1.10.3 (ApG.3.8.10); HG.1.24.1; JG.1.22. P: agne prāyaścitte GG.2.5.2; KhG.1.4.12 (text prāyaścittiḥ); HG.1.24.1 (bis).
agne martāṃ amartyas tvaṃ naḥ # RV.10.87.21d; AVś.8.3.20d.
agne mā tanvaṃ tapaḥ # AVś.18.2.36b.
agne yakṣi svaṃ damam # RV.1.75.5c; SV.2.887c; VS.33.3c; TB.2.7.12.1c.
agne yajasva tanvaṃ tava svām # RV.6.11.2d.
agne yān devān ayāḍ yāṃ (MS. yaṃ) apiprer ye te hotre amatsata tāṃ sasanuṣīṃ (KS. samanaiṣīr) hotrāṃ devaṃgamāṃ divi deveṣu yajñam erayemam # MS.4.10.3: 151.8; KS.19.13; TB.3.5.9.1; 6.13.1; 14.3; Aś.1.8.7; śś.1.13.3. The passage seems metrical: pādas after apiprer, amatsata, devaṃgamāṃ.
agne rakṣas tvaṃ daha # RV.10.118.7b.
agner jihvām abhi (MS. jihvābhi [Padap. jihvāṃ, abhi]; AVś.KS. jihvayābhi) gṛṇītam (AVś. gṛṇata) # AVś.5.27.9b; VS.27.18b; TS.4.1.8.2b; MS.2.12.6b: 150.12; KS.18.17b. See agner jihvem.
agner jihvem abhi gṛṇīta # AVP.9.1.7b. See agner jihvām abhi.
agner vo 'pannagṛhasya sadasi sādayāmi # VS.6.24; TS.1.3.12.1; MS.1.3.1: 29.1; KS.3.9; śB.3.9.2.13; Apś.11.20.13; Mś.2.2.5.15 (14). P: agner vaḥ Kś.8.9.11. See agner vām.
agne varcasvin (VSK. varcasvan) varcasvāṃs (śś. varcasvī) tvaṃ deveṣv asi varcasvān (śś. varcasvy) ahaṃ manuṣyeṣu bhūyāsam # VS.8.38; VSK.8.12.1; 13.1; śB.4.5.4.12; śś.10.2.6. P: agne varcasvin Kś.12.3.6.
agne vājajid vājaṃ tvā sasṛvāṃsaṃ vājajitaṃ saṃ mārjmi # VS.2.14; śB.1.8.2.6; Vait.4.1. Cf. Kś.3.5.4. See next, and ājiṃ tvāgne sasṛvāṃsaṃ.
agne vājajid vājaṃ tvā sasṛvāṃsaṃ vājaṃ jigivāṃsaṃ vājinaṃ vājajitaṃ vājajityāyai saṃ mārjmy agnim annādam annādyāya # TB.3.7.6.17; Apś.3.4.7. See under prec.
agne vāstūni nir daha tvam # AVś.9.2.4d.
agne vāstūny anunirdaha tvam # AVś.9.2.9d.
agne viśvataḥ pratyaṅṅ asi tvam # RV.10.79.5d.
agne viśvaṃbhara viśvato mā pāhi svāhā # AVP.2.43.5. Cf. agne vaiśvānara viśvair, and viśvaṃbhara viśvena.
agne vaiśvānara viśvair mā devaiḥ pāhi svāhā # AVś.2.16.4. P: agne vaiśvānara Vait.8.9. Cf. agne viśvaṃbhara.
agne vratapate tvaṃ vratānāṃ vratapatir asi # TS.1.2.11.1; 3.4.3; Apś.11.1.14; 18.4. P: agne vratapate TS.6.3.2.6. Cf. under agne vratapā.
agne vratapā asme vratapās tve vratapāḥ punar vratapā vratināṃ vratāni # KS.2.8; 3.1. P: agne vratapāḥ KS.26.2. Cf. agne vratapate tvaṃ, and next.
agne saṃ bhārayā tvam # AVP.12.19.5d.
agne svaṃ (TSṭB. svāṃ) yonim ā sīda sādhyā (VS. sādhuyā) # VS.17.73b; TS.4.6.5.3b; MS.2.10.6b: 138.14; KS.18.4b; TB.3.7.7.10b. See agne tvaṃ yonim.
agra imam adya yajñaṃ nayatāgre yajñapatiṃ sudhātuṃ yajñapatiṃ devayuvam # VS.1.12. See under prec.
agre vācaḥ pavamānaḥ kanikradat # RV.9.106.10c; SV.1.572c; 2.290c; JB.3.78c; PB.12.11.3c.
agre sindhūnāṃ pavamāno arṣati (SV.JB. arṣasi) # RV.9.86.12a; SV.2.383a; JB.3.135a.
aṅkāḥ sūnāḥ pari bhūṣanty aśvam # RV.1.162.13d; VS.25.36d; TS.4.6.9.1d; MS.3.16.1d: 183.5; KSA.6.4d.
aṅgā parūṃṣi tava vardhayanti (AVP. -ntīḥ) # AVP.2.39.6b; Vait.24.1b. See dhruvam aṅgam, and priyāṇy aṅgāni tava.
aṅgirasvad dhavāmahe # RV.1.78.3b; 8.43.13c.
aṅgoṣiṇaṃ pavamānaṃ sakhāyaḥ # SV.2.467c; JB.3.174. See āṅgūṣyaṃ etc.
aṅghriṇā viṣṇo (KS. viṣṇū) mā tvāva (KS. vām ava) kramiṣam # VS.2.8; KS.1.12; 31.11; śB.1.4.5.2. P: aṅghriṇā viṣṇo Kś.3.1.16. Cf. agnāviṣṇū mā.
acikitvāñ (AVś. acikitvāṃś) cikituṣaś cid atra # RV.1.164.6a; AVś.9.9.7a.
acittibhiś cakṛmā kac cid āgaḥ # RV.4.12.4b; MS.3.16.5b: 192.7; KS.2.15b. See avidvāṃsaś.
acyutā stha mā mā cyoḍhvam # HG.1.18.3.
achā devaṃ vadāmasi # AVP.2.55.1d.
achā devāṃ (MS. devaṃ) ūciṣe dhiṣṇyā (TS. dhiṣṇiyā) ye # RV.3.22.3b; VS.12.49b; TS.4.2.4.2b; MS.2.7.11b: 89.11; KS.16.11b; śB.7.1.1.24.
achā ravaṃ prathamā jānatī gāt # RV.3.31.6d; VS.33.59d; MS.4.6.4d: 83.11; KS.27.9d; TB.2.5.8.10d; Apś.12.15.6d.
achāvāko vā ayam upahavam ichate taṃ hotar upahvayasva # Apś.12.26.3. See upahavam.
achidrāṃ pārayiṣṇum (AVP. pārayiṣṇvam; SMB. pārayiṣṇvīm) # AVP.2.20.1b; TS.1.5.11.5c; SMB.2.5.14c. Cf. asravantīm anāgasam.
ajany agnir hotā (Apś. ajann agniḥ) pūrvaḥ pūrvebhyaḥ pavamānaḥ pāvakaś śucir (Apś. śuciḥ pāvaka) īḍyaḥ # KS.7.13; Apś.5.11.2.
ajaṃ pañcaudanaṃ savam # AVP.8.19.7d.
ajasraṃ jyotir havir asmi sarvam # ArS.3.12d. See ajasro gharmo.
ajasraṃ tvāṃ (Apś. tvā) sabhāpālāḥ # TB.3.7.4.5a; Apś.4.2.1a.
ajānir janivāṃ uta # AVP.2.67.1b.
ajījanat suvitāya śravāṃsi # RV.7.79.3b.
ajījano hi pavamāna sūryam # RV.9.110.3a; SV.2.715a; VS.22.18a; AB.8.11.3a.
ajījapatendraṃ vājam # VS.9.12; śB.5.1.5.12. Cf. indraṃ vājaṃ vi mucyadhvam, and indrāya vācaṃ etc.
ajīrṇā tvaṃ jarayasi (MS.KS. jaraya) sarvam anyat # TS.4.3.11.5d; MS.2.13.10d: 159.15; KS.39.10d; PG.3.3.5d.
ajūryataḥ pra bravāmā kṛtāni # RV.5.42.6b.
ajohavīd aśvinā taugryo vām # RV.1.117.15a.
ajohavīd aśvinā vartikā vām # RV.1.117.16a; N.5.21a.
ajohavīn nāsatyā karā vām # RV.1.116.13a.
añjanti tvām adhvare devayantaḥ # RV.3.8.1a; MS.4.13.1a: 199.2; KS.15.12a; TB.3.6.1.1a; AB.2.2.1a; KB.10.2; Aś.3.1.8; N.8.18a. P: añjanti tvām śś.5.15.2; Mś.5.2.8.8. Cf. BṛhD.3.28; 4.100.
ataḥ pāhi stavamāna stuvantam # RV.1.147.5c.
atas tvaṃ dṛśyāṃ agna etān # RV.4.2.12c.
atas tvaṃ deva vanaspate śatavalśo (MSṃś. tvaṃ barhiḥ śatavalśaṃ) viroha # VS.5.43; MS.1.1.2a: 2.1; 4.1.2: 3.12; śB.3.6.4.16; Mś.1.1.1.38. P: atas tvam Kś.6.1.20. See devabarhiḥ śatavalśaṃ, and vanaspate śatavalśo. Metrical, turned into prose in the White Yajus-texts.
atas tvaṃ no adhi pāhi vājin # AVP.5.17.2c.
atas tvā viṣṇuḥ pātu # MS.1.3.13: 35.10; 1.3.27: 39.16. See viṣṇus tvām indriyeṇa pātu.
atikulvaṃ (VSK. atikūlvaṃ) cātilomaśaṃ ca # VS.30.22; VSK.34.22. See atiślakṣṇam.
atidīrghaṃ cātihrasvaṃ ca # VS.30.22; VSK.34.22. See atihrasvam.
atimanyate bhrātṛvyān nainaṃ bhrātṛvyā atimanyante tasmān matto mattam atimanyate 'dhipatir bhavati svānāṃ cānyeṣāṃ ca ya evaṃ veda # AVP.11.16.10.
ati vārān pavamānaḥ # RV.9.60.3a.
ati viśvaṃ vavakṣitha # RV.1.81.5e; SV.1.312d. See anu svadhāṃ vavakṣitha.
atiślakṣṇam atilomaśam # TB.3.4.1.19. See atikulvaṃ.
atisṛṣṭo gavāṃ bhāgaḥ # MS.1.1.2: 1.8; Apś.1.3.9; Mś.1.1.1.31.
atīdaṃ viśvaṃ bhuvanaṃ vavakṣitha # RV.1.102.8c.
ato no 'nyat pitaro mā yoṣṭa (HG. yūḍhvam) # Apś.1.10.1; Mś.1.1.2.28; HG.2.12.8. See mā no 'to 'nyat, and mā vo 'to 'nyat.
atyo na vājaṃ harivāṃ acikradat # RV.10.96.10b; AVś.20.31.5b.
atra patnyo mādayadhvaṃ yathābhāgaṃ yathālokam āvṛṣāyadhvam # Kauś.88.19. Cf. next but one.
atra pitaro mādayadhvam # MS.1.10.3: 142.10; 1.10.19: 159.3; KS.9.6; 36.13; Mś.1.7.6.48; 11.9.2.7 (bis). See next two.
atra pitaro mādayadhvaṃ yathābhāgam (śś. yathābhāgaṃ pitara; Kauś. yathābhāgaṃ yathālokam) āvṛṣāyadhvam # VS.2.31; VSK.2.2.6; śB.2.4.2.20; 6.1.36; Aś.2.7.1; 5.17.5; śś.4.4.11; 9.2; 8.2.13; Lś.2.10.4; Mś.2.5.1.35; Kauś.88.18; SMB.2.3.6; GG.4.3.11; KhG.3.5.18; JG.2.2; ViDh.73.22. Ps: atra pitaro mādayadhvaṃ yathābhāgam Lś.3.2.13; atra pitaraḥ Vait.22.23; Kś.3.4.16; 4.1.13; 5.9.20. See prec. and next, and cf. atra patnyo.
atra pitaro yathābhāgaṃ mandadhvam # TS.1.8.5.1; 3.2.5.5; TB.1.6.9.7; Apś.1.9.9; 8.16.8. See prec. two.
atra prāvīr (TA. prāvīr madhumādhvībhyāṃ madhumādhūcībhyām; KA. prāvīr madhu mādhvībhyāṃ madhu mādhūcībhyām) anu vāṃ devavītaye # VS.37.18; śB.14.1.4.12; TA.4.7.1. Ps: atra prāvīr madhumādhvībhyāṃ madhumādhūcībhyām TA.5.6.5; atra prāvīr madhu mādhvībhyāṃ madhu mādhūcībhyām KA.2.104.
atra śravāṃsi dadhire # RV.5.61.11c. See tatra etc.
atrā śivaṃ tanvo dhāsim asyāḥ # RV.5.41.17d.
atrāha tvaṃ vi jahur vedyābhiḥ # RV.10.71.8c; N.13.13c.
atrir yad vām avarohann ṛbīsam # RV.5.78.4a.
atrīṇāṃ śṛṇutaṃ havam # RV.8.38.8b.
atraiva tvam iha vayaṃ suvīrāḥ (TA. suśevāḥ) # RV.10.18.9c; AVś.18.2.59c; AVP.1.66.1c; TA.6.1.3c (ter).
atraivaidhi pitṛṣu jāgṛhi tvam # AVś.12.2.10d.
atha tvam agadaś cara # AVś.4.17.8d; AVP.2.26.5d.
atha tvam asi sāsahiḥ # RV.10.145.5b; ApMB.1.15.5b. See atho etc.
atharvaṇe 'śvaṃ prathamaṃ nināya # Vait.6.1b.
atharvāṇaṃ pitaraṃ devabandhum (AVP. viśvadevam) # AVś.5.11.11d; 7.2.1a; AVP.8.1.11b. P: atharvāṇam Kauś.59.18.
athā gavāṃ gopatir no bhavāti # RV.10.108.3d.
athā jīvaḥ pitum addhi pramuktaḥ # TS.4.2.5.3d; MS.2.7.12d: 91.3. See athaitaṃ pitum, adomadam, adhā viṣitaḥ, and anamīvaṃ pitum.
athā tvam asi saṃkṛtiḥ # MS.2.7.13b: 93.13. See athā yūyaṃ stha, atho tvam asi niṣkṛtiḥ, and atho yūyaṃ stha.
athā deveṣv amṛtatvam ānaśa # RV.4.36.4c.
athā na indra havaneṣu codaya # RV.1.102.10d. Cf. sa tvaṃ na indra havaneṣu.
athā patyā tanvaṃ saṃ sṛjasva # ApMB.1.1.10d. See enā patyā, and śam u patyā.
athā yanti tvām upa # TA.6.5.3b.
athā yuvām id ahvayat puraṃdhiḥ # RV.1.117.19c.
athā yūyaṃ stha saṃkṛtīḥ # TS.4.2.6.2b. See under athā tvam asi.
athā roha divaṃ tvam # AVP.5.13.6d; 14.5.10d.
athā śiraḥ prati vām aśvyaṃ vadat # RV.1.119.9d.
athā sīda dhruvā tvam # MS.2.8.1b: 106.3; KS.16.19b; 21.3. See atho etc., and atho sīda śivā.
athā sīda śivas tvam # MS.2.7.8b: 86.3; KS.16.8b. See atho etc.
athā sunudhvaṃ savanaṃ madāya # RV.4.35.4c.
athā hi vāṃ divo narā # RV.10.143.3c.
athetarābhiḥ śivatamābhiḥ śivaṃ kṛdhi # AVś.18.2.9d.
athedaṃ viśvaṃ pavamāne te vaśe # RV.9.86.28c.
athedaṃ viśvaṃ bhuvanaṃ bhayāte # RV.10.27.22c.
athedaṃ tvaṃ ghṛtaṃ piba # Aś.8.14.4d.
athaitad vacaḥ paṇayo vamann it # RV.10.108.8d.
athaitān aṣṭau virūpān (TB. athaitān arūpebhya) ālabhate etc. # VS.30.22 (atidīrghaṃ cātihrasvaṃ ca, in the sequel); VSK.34.22 (atiśuklaṃ cātikṛṣṇaṃ ca, in the sequel); TB.3.4.19.1 (atihrasvam atidīrgham, in the sequel).
athaiva bhadrike tvam # AVP.1.89.1c.
atho tvaṃ sāmanā bhava # AVP.5.1.3f; 10.1.2d.
atho tvaṃ dīrghāyur bhūtvā # VS.12.100c.
atho tvam asi niṣkṛtiḥ # KS.16.13b. See under athā tvam asi.
atho tvam asi sāsahiḥ # AVś.3.18.5b. See atha etc.
atho yat te svaṃ vāsaḥ # AVP.5.34.4c.
atho yas tanvaṃ pasparśa # AVP.2.67.1c.
atho yūyaṃ stha niṣkṛtīḥ # RV.10.97.9b; VS.12.83b. See under athā tvam asi.
atho sarvaṃ śvāpadam # AVś.11.9.10a.
atho sahasracakṣo tvam # AVś.4.20.5c. See adhā sahasra-, and evā sahasra-.
atho sahasvāṃ jaṅgiḍaḥ # AVś.2.4.6c; 19.34.4c; AVP.11.3.4c.
atho sīda dhruvā tvam # VS.12.54b; KS.16.19b; 21.3; śB.8.7.2.6. See athā etc., and atho sīda śivā tvam.
atho sīda śivas tvam # VS.12.17b; TS.4.1.9.3b; 2.1.5b; KS.16.8b; śB.6.7.3.15. See athā etc.
atho sīda śivā tvam # TS.4.2.4.4b; TB.3.11.6.1b. See under atho sīda dhruvā.
adadhād indre pavamāna ojaḥ # RV.9.97.41c; SV.1.542c; 2.605c; JB.3.240c; N.14.17c.
adabdhacakṣuḥ pari viśvaṃ babhūva # AVś.13.2.44b.
adabdhebhiḥ savitaḥ pāyubhiṣ ṭvam # RV.6.71.3a; VS.33.69a,84a; TS.1.4.24.1a; MS.1.3.27a: 39.13; KS.4.10a; TB.2.4.4.7a. P: adabdhebhiḥ savitaḥ Mś.2.5.1.38.
adabdho gopāḥ (KS. gopaḥ) pari pāhi nas tvam (KS. pari pātu viśvataḥ) # RV.10.128.6b; TS.4.7.14.3b; KS.40.10b. See tvaṃ no gopāḥ pari.
aditir jātam aditir janitvam # RV.1.89.10d; AVś.7.6.1d; VS.25.23d; MS.4.14.4d: 221.2; AB.3.31.12; TA.1.13.2d; JUB.1.41.4d; N.4.23d.
aditiḥ sarvam # N.1.15. Perhaps no quotation at all.
ado yad brahma vilavam # TA.1.27.6a.
addhā deva mahāṃ asi # RV.8.101.11d; AVś.20.58.3d; VS.33.39d. See tvam āditya mahāṃ, and mahnā deva.
addhi tvaṃ deva prayatā havīṃṣi # RV.10.15.12d; AVś.18.3.42d; 4.65d; VS.19.66d; TS.2.6.12.5d.
adbhir ātmānaṃ tanvaṃ śumbhamānā # AVP.4.10.4a.
adyā devāṃ uṣarbudhaḥ # RV.1.44.1d; SV.1.40d; 2.1130d.
adyūtye 'vase ni hvaye vām # RV.1.112.24c; VS.34.29c.
adroghavācaṃ suśevam # AVś.6.1.2c; Aś.8.1.18c.
adrogha satyaṃ tava tan mahitvam # RV.3.32.9a.
adha gmantā nahuṣo havaṃ sūreḥ # RV.1.122.11a.
adha gmantośanā pṛchate vām # RV.10.22.6a.
adha te viśvam anu hāsad iṣṭaye # RV.1.57.2a; AVś.20.15.2a.
adha tyaṃ drapsaṃ vibhvaṃ vicakṣaṇam # RV.10.11.4a; AVś.18.1.21a.
adha tvam indra viddhy asmān # RV.10.61.22a.
adha tvam upadhir mama # AVP.1.98.4b.
adha yad ime pavamāna rodasī # RV.9.110.9a; SV.2.846a.
adharāñcaṃ suvāmasi # AVś.6.127.3f; AVP.1.90.4d.
adha svam oko abhi vaḥ syāma # RV.7.56.24d.
adhā cin nu yad didhiṣāmahe vām # RV.10.132.3a.
adhā tvaṃ hi nas karaḥ # RV.8.84.6a; SV.2.901a.
adhārayat tanvaṃ titviṣāṇaḥ # RV.8.96.15b; AVś.20.137.9b.
adhā viśvaṃ śatrūyantaṃ jaghāna # RV.7.20.3d.
adhā sahasracakṣo tvam # AVP.8.6.11c. See under atho sahasra-.
adhā hi kāvyā yuvam # RV.5.66.4a.
adhi tiṣṭhan navaṃ ratham # RV.8.69.15b; AVś.20.92.12b.
adhi śravāṃsi dhehi nas tanūṣu # RV.3.19.5d.
adhi stotrasya pavamāna no gahi # RV.9.72.9d.
adhy asthāt sānu pavamāno avyayam # RV.9.86.8c.
adhrigo śamīdhvaṃ, suśami śamīdhvaṃ, śamīdhvam adhrigo # MS.4.13.4: 204.3; KS.16.21; AB.2.7.11; TB.3.6.6.4; Aś.3.3.1 (cf. 4); śś.5.17.10; Kauś.69.6; N.5.11. Ps: adhrigo śamīdhvam Aś.10.8.7; adhrigo3 Mś.5.2.8.24.
adhvaryavaś cakṛvāṃso madhūni # RV.5.43.3a. P: adhvaryavaś cakṛvāṃsaḥ śś.3.18.5. Cf. BṛhD.5.41.
adhvaryave 'śvaṃ dadāmi # Mś.1.5.4.21.
adhvaryavo yo apo vavrivāṃsam # RV.2.14.2a.
adhvaryavo haviṣā marjayadhvam # RV.7.2.4d.
adhvaryo tvaṃ me 'dhvaryur asi # Mś.2.1.1.4.
adhvaryo drāvayā tvam # RV.8.4.11a; SV.1.308a. P: adhvaryo drāvayā śś.12.9.11.
adhvaryo mā nas tvam abhibhāṣathāḥ # VS.23.23d.
adhvaryo yeṣāṃ vā anādhṛṣṭāṃ (also anādhṛṣyāṃ, anāptāṃ, anāpyāṃ, anilayāṃ, annapatnīṃ, annādīṃ, apabhayāṃ, apūrvāṃ, abhrātṛvyāṃ, vai kalyāṇīṃ, vai bhadrāṃ) prajāpates tanvaṃ vidvān hotā bhavaty anādhṛṣṭo vai sa hotā bhavati (also anādhṛṣyo, anāpto, anāpyo, and further variations) anādhṛṣṭās te yajamānā bhavanti (also anādhṛṣyās, anāptās, anāpyās, and further variations) # śś.10.19.2. Cf. annādā cānnapatnī etc.
adhvasmabhir viśvahā dīdivāṃsam # RV.2.35.14b.
adhvasmabhiḥ sūro aṇvaṃ vi yāti # RV.9.91.3d.
anakti yad vāṃ vidatheṣu hotā # RV.1.153.2c.
anac chaye turagātu jīvam # RV.1.164.30a; AVś.9.10.8a.
anaḍudbhyas tvaṃ prathamam # AVś.6.59.1a; Kauś.9.2; 41.14. P: anaḍudbhyaḥ Kauś.50.13.
anaḍvān idaṃ viśvaṃ bhuvanam ā viveśa # AVP.3.25.1d. See anaḍvān viśvaṃ etc.
anaḍvān jagatām iva # AVP.7.10.4b. See anaḍvāṃ etc.
anaḍvān viśvaṃ bhuvanam ā viveśa # AVś.4.11.1d. See anaḍvān idaṃ viśvaṃ etc.
anaḍvāham anv ārabhāmahe (VSKṭA. ārabhāmahe svastaye) # VS.35.13a; VSK.35.47a; TA.6.10.1a. P: anaḍvāham Kś.21.4.24. Cf. anaḍvāhaṃ plavam.
anaḍvāhaṃ plavam anv ārabhadhvam # AVś.12.2.48a; MG.2.1.14a. P: anaḍvāham Kauś.72.8. Cf. anaḍvāham anv.
anayāhutyā tac chamayāmi sarvam # Apś.3.11.2c.
anarvāṇaṃ vṛṣabhaṃ mandrajihvam # RV.1.190.1a; N.6.23. Ps: anarvāṇaṃ vṛṣabham śś.12.12.8; anarvāṇam Rvidh.1.27.5. Cf. BṛhD.4.63.
anāgasaṃ tam aditiḥ kṛṇotu # RV.4.39.3c; KS.7.16c. Cf. anāgāstvaṃ no.
anāgān no vocatu sarvatātā # RV.3.54.19b. Cf. anāgāstvam adite.
anāgāstvam adite sarvatātā # RV.1.94.15b; N.11.24b. See so 'nāgāstvam, and cf. anāgān.
anādhṛṣṭaṃ sahasyaṃ (TS.KS. sahasriyaṃ; AVP. sahasvaṃ) sahasvat # AVP.15.1.5d; TS.4.4.12.2d; MS.3.16.4b: 188.8; KS.22.14d; Aś.4.12.2b.
anādhṛṣṭā apasyo vasānāḥ (KS. -naḥ, mss. vamānaḥ) # VS.10.7b; MS.2.6.8b: 68.16; KS.15.6b; śB.5.3.5.19. See anibhṛṣṭā.
anānudo vṛṣabho jagmir āhavam # RV.2.23.11a.
anāmayāḥ sarvam āyur gamema # Kauś.70.1d.
anāviddhayā tanvā (TS. tanuvā) jaya tvam # RV.6.75.1c; AVP.15.10.1c; VS.29.38c; TS.4.6.6.1c; MS.3.16.3c: 185.11; KSA.6.1c.
anibhṛṣṭas tanvaṃ vāvṛdhasva # RV.10.116.6d.
anu tvā rabhe # AVś.6.48.1--3; TS.3.2.1.1 (ter); 7.5.19.1 (bis),2; KSA.5.15 (ter); GB.1.5.12--14; PB.1.3.8; 5.12,15; śB.12.3.4.3--5; śś.2.12.9; 6.8.10; Apś.12.17.15; 20.13.4; Mś.2.3.6.8; 2.4.4.17; 2.5.1.22. Cf. anu tvendrā, anu mā rabhasva, anu va, tam anvā, tām anvā, tāv anvā, te vām ā rabhe, and na mā rabhadhvam.
anu (TA. anu vāṃ) dyāvāpṛthivī amaṃsātām (TA.4.9.3, once, and 5.8.2, maṃsātām) # VS.38.13; śB.14.2.2.26; TA.4.9.3 (bis); 5.8.2,3; śś.8.15.13; Lś.5.7.5. See anu māṃ etc.
anumatiḥ sarvam idaṃ babhūva # AVś.7.20.6a. Referred to as ānumatī (sc. ṛk) Kauś.23.4; 42.11; 45.10; 82.38.
anumādyaḥ pavamāno manīṣibhiḥ # RV.9.107.11c; SV.2.1040c.
anu mā rabhasva (KS.Apś. rabhadhvam) # KS.35.2,6,9; śś.2.12.10; Apś.14.17.1; 28.5. Cf. under anu tvā rabhe.
anu mṛkṣīṣṭa tanvaṃ duruktaiḥ # RV.1.147.4d.
anu me dīkṣāṃ dīkṣāpatir manyatām (KS. dīkṣāpatayo manyadhvam) anu (śB.3.6.3.21, -patir amaṃstānu) tapas tapaspatiḥ (KS. -patayaḥ) # VS.5.6; TS.1.2.10.2; KS.2.2; GB.2.2.3; śB.3.4.3.9; 6.3.21; Vait.13.18. Ps: anu me dīkṣāṃ dīkṣāpatir manyatām TS.6.2.2.4; anu me dīkṣām Apś.11.1.3. See under anu ma idaṃ.
anu yad vāṃ śravasyā sudānū # RV.1.184.4c.
anulbaṇaṃ vayata (KS. vayasi) joguvām apaḥ # RV.10.53.6c; TS.3.4.2.2c; 3.6; KS.13.11c,12; AB.3.38.6; Apś.19.17.13.
anu śriyā tanvam ukṣamāṇaḥ # RV.6.66.4d.
anu svadhāṃ vavakṣitha # RV.8.88.5d. See ati viśvaṃ.
anu svaṃ dhāma jaritur vavakṣa # RV.3.7.6d.
anu svaṃ bhānuṃ śrathayante arṇavaiḥ # RV.5.59.1d.
anuhavaṃ parihavam # AVś.19.8.4a; ApMB.1.13.5a (ApG.3.9.2); Nakṣ.26.4a.
anenāśvena medhyeneṣṭvāyaṃ rājāpratidhṛṣyo 'stu # TB.3.8.5.2; Apś.20.4.2; ... rājā vṛtraṃ vadhyāt TB.3.8.5.1; Apś.20.4.1; ... rājā sarvam āyur etu TB.3.8.5.4; Apś.20.4.4; ... rājāsyai viśo bahugvai bahvaśvāyai bahvajāvikāyai bahuvrīhiyavāyai bahumāṣatilāyai bahuhiraṇyāyai bahuhastikāyai bahudāsapuruṣāyai rayimatyai puṣṭimatyai bahurāyaspoṣāyai rājāstu TB.3.8.5.2; Apś.20.4.3. See prec.
anehasaṃ vo havamānam ūtaye # RV.8.50.4a.
aneho dātram aditer anarvam # RV.1.185.3a.
antar agne rucā tvam # VS.12.16a; TS.4.1.9.3a; 2.1.5a; MS.2.7.8a: 86.1; KS.16.8a; śB.6.7.3.15.
antarā pūrvam aparaṃ ca ketum # RV.10.139.2d; VS.17.59d; TS.4.6.3.4d; MS.2.10.5d: 137.13; KS.18.3d; śB.9.2.3.17; TB.1.4.2.3d; Apś.19.3.5d.
antarikṣaṃ śivaṃ tubhyam # VS.35.9c; śB.13.8.3.5c.
antarikṣaṃ divaṃ bhūmim # AVś.10.9.10a.
antarikṣam asy agnau śritaṃ, vāyoḥ pratiṣṭhā, tvayīdam antaḥ, viśvaṃ yakṣaṃ viśvaṃ bhūtaṃ viśvaṃ subhūtam, viśvasya bhartṛ viśvasya janayitṛ # TB.3.11.1.8.
antarikṣād uṣas tvam # RV.1.48.12b.
antarikṣād divaṃ saṃtanu # MS.2.13.3: 153.10; KS.39.8; TB.1.5.7.1c; Apś.16.32.3.
antarikṣād divam āruham # AVś.4.14.3b; AVP.3.38.8b; VS.17.67b; TS.4.6.5.1b; MS.2.10.6b: 138.6; 3.3.9: 42.1; KS.18.4b; 21.9; śB.9.2.3.26.
antarikṣe svaṃ mahimānaṃ mimānaḥ # SV.2.1194c.
antarikṣodaraḥ kośo bhūmibudhno na jīryati, diśo hy asya sraktayo dyaur asyottaraṃ bilam, sa eṣa kośo vasudhānas tasmin viśvam idaṃ śritam # ChU.3.15.1. Metrical.
antar barhiś ca tat sarvam # TA.10.11.2c; MahānU.11.6c.
antar mahimānam ānañja dhīraḥ # VS.8.30b; śB.4.5.2.12b. See pavamāno garbham, and pavamāno dhīra.
antar yad vanino vām ṛtapsū # RV.1.180.3c.
antar vidvāṃ adhvano devayānān # RV.1.72.7c.
antar viśvam idaṃ jagat # TB.2.8.8.10b.
anti ṣad bhūtu vām avaḥ # RV.8.73.1c--18c.
antyūtiṃ mayobhuvam # RV.1.138.1e.
annaṃ kṣīraṃ vaśe tvam # AVś.10.10.8d.
annaṃ tvāṃ taṣṭyāmayāt # AVP.7.15.7d.
annādyāya vyūhadhvam # PG.2.6.17a; HG.1.10.1; ApMB.2.7.19a (ApG.5.12.6).
anya ū ṣu yamy (RVṇ. anyam ū ṣu tvaṃ yamy) anya u tvām # RV.10.10.14a; AVś.18.1.16a; N.11.34a.
anyā kila tvāṃ kakṣyeva yuktam # RV.10.10.13c; AVś.18.1.15c; N.6.28c.
anvāhāryapacano yajur antarikṣaṃ vāmadevyam # TA.10.63.1; MahānU.22.1.
anvitir asi dive tvā divaṃ jinva # TS.3.5.2.2; 4.4.1.1; KS.17.7; 37.17; GB.2.2.13; PB.1.9.3; Vait.20.13. P: anvitiḥ TS.5.3.6.1. See next.
anvityā divā (MS. dive) divaṃ jinva # VS.15.6; MS.2.8.8: 112.5; śB.8.5.3.3. See prec.
anv id anumate tvam # AVś.7.20.2a; VS.34.8a; TS.3.3.11.3a; 4.4.12.5; 7.15.5; MS.3.16.4a: 189.10; 3.16.5: 191.18; 4.12.6: 194.15; KS.13.16a; 22.15; TB.3.1.3.3; 12.1.1; 3.4; TA.4.11.2; Aś.4.12.2a; śś.9.27.2a; VārG.1.29; N.11.30a. P: anv id anumate Apś.15.13.6; Mś.4.4.12; 5.2.7.12 (13). Cf. BṛhD.4.88.
apaḥ kṣoṇī sacate māhinā vām # RV.1.180.5c.
apa kṣetriyam uchatu (AVP. -yam akramīt) # AVś.2.8.2d,3e,4d,5e; 3.7.7d; AVP.3.2.6d. Cf. apoṣṭaṃ sarvaṃ.
apaghnann eṣi pavamāna śatrūn # RV.9.96.23a.
apa te gavāṃ subhage bhajāma # RV.10.108.9d.
apa druhā (AVś. druhas) tanvaṃ gūhamānā # RV.7.104.17b; AVś.8.4.17b.
apa pāpaṃ parikṣavam # AVś.19.8.5a; Nakṣ.26.5a.
apapitvaṃ cikitur na prapitvam # RV.3.53.24b.
apa prāca indra viśvāṃ amitrān # RV.10.131.1a; AB.6.22.1; 8.10.8; KB.29.4; TB.2.4.1.2a; Aś.7.4.7. Ps: apa prāca indra Aś.8.3.2; apa prācaḥ śś.12.3.5; 13.1; śG.6.5.6. Cf. BṛhD.8.46. Designated as sukīrti AB.6.29.1; KB.30.5; śś.12.13.1. See apendra prāco.
apa bādhe ahaṃ tvām # AVP.5.20.1d.
aparā pūrvām abhy eti paścāt # RV.1.124.9b.
aparāhṇasya tejasā sarvam annasya prāśiṣam # Kauś.22.4.
apa vrajaṃ mahinā dāśuṣe vam # RV.10.28.7d.
apaśyam asya mahato mahitvam # RV.10.79.1a. P: apaśyam asya mahataḥ Aś.4.13.7. Cf. BṛhD.7.117.
apasas tvātanvata (AVP. tvām atanvata) # AVP.15.5.5c; Apś.14.12.4. See apaso.
apas tvaṃ dhukṣe prathamāḥ # AVś.10.10.8a.
apaḥ samudrād divam ud vahanti (Kauś. -hantu) # AVś.4.27.4a; AVP.4.35.4a; 14.1.8a; Kauś.3.3b. P: apaḥ samudrāt Vait.12.12.
apaḥ svaḥ paribhūr eṣy ā divam # RV.1.52.12d.
apāṃ yonim apādhvam # Kauś.82.21.
apāṃ gandharvaṃ divyaṃ nṛcakṣasam # RV.9.86.36c.
apānaṃ tvāmṛta ādadhāmy annādam annādyāya goptāraṃ guptyai # Apś.5.15.6. Cf. prāṇaṃ etc.
apāṃ napātaṃ haviṣā yajadhvam # RV.10.30.3b.
apāmārga tvam asmat # VS.35.11c; śB.13.8.4.4c.
apāmīvā apa rakṣāṃsi # see apāmīvām etc.
apāmīvām apa viśvām anāhutim # RV.10.63.12a.
apāṃ madhye tasthivāṃsam # RV.7.89.4a.
apāsmat sarvaṃ durbhūtam (AVP. sarvam āmayat) # AVś.3.7.7c; AVP.3.2.6c.
apiprayaṃ codanā vāṃ mimānā # VS.29.7c; TS.5.1.11.3c; MS.3.16.2c: 184.11; KSA.6.2c.
apiprer agne svāṃ tanvam # KS.6.8; Apś.6.14.2.
apūpavān kṣīravāṃś (dadhivāṃś, drapsavāṃś, ghṛtavāṃś, māṃsavāṃś, annavāṃś, madhumāṃś, rasavāṃś, and apavāṃś) carur eha sīdatu # AVś.18.4.16a--24a; apūpavān ghṛtavāṃś (with vikāras, -vāñ chṛtavāṃś, kṣīravāṃś, dadhivāṃś, madhumāṃś) carur eha sīdatu TA.6.8.1 (1--5)a. P: apūpavān Kauś.86.3.
apehi tvaṃ paribādha # SMB.2.5.7a (GG.4.6.5).
apaitu sarvaṃ mat pāpam # AVś.10.1.10c.
apo na vāṃ sunoty akṣṇayādhruk # RV.1.122.9b.
apo vasānā divam utpatanti # RV.1.164.47b; AVś.6.22.1b; 9.10.22b; 13.3.9b; MS.4.12.5b: 193.7; KS.11.9b,13b; N.7.24b. See miho vasānā.
apo vṛtraṃ varivāṃsaṃ parāhan # RV.4.16.7a; AVś.20.77.7a.
apoṣṭaṃ sarvaṃ kṣetriyam # AVP.1.99.1c. Cf. apa kṣetriyam.
apy abhūr (AVPṭB.ApMB. abhūd) bhadre sukṛtasya loke # AVś.2.10.7b; AVP.2.3.5d; TB.2.5.6.3d; ApMB.2.12.9d. Cf. bhavāma bhadre.
apy etu devāṃ ati gachati dviṣaḥ # AVP.14.5.3d.
apraketaṃ salilaṃ sarvam ā idam # RV.10.129.3b; TB.2.8.9.4b.
abadhnād aśvaṃ sāraṅgam # śB.13.5.4.2c; śś.16.9.1c. See aśvaṃ babandha.
abhāyi dāyivaṃ o yā hiṃ kṣate bhūḥ # JB.1.101. Variation of abhi devāṃ iyakṣate, q.v.
abhikṣattāro abhi ca kṣamadhvam # RV.2.29.2c.
abhikṣadam aryamaṇaṃ suśevam # RV.6.50.1c.
abhi kṣamadhvaṃ yujyāya devāḥ # RV.2.28.3d.
abhi khyaḥ pūṣan pṛtanāsu nas tvam # RV.6.48.19c.
abhi gandharvam atṛṇat # RV.8.77.5a.
abhi jīvam adhā idam # AVP.2.20.5d.
abhi tyaṃ devaṃ savitāram oṇyoḥ (TS. ūṇyoḥ) kavikratum # AVś.7.14.1a; SV.1.464a; VS.4.25a; TS.1.2.6.1a; MS.1.2.5a: 14.4; KS.2.6a; KB.23.8; 27.2; śB.3.3.2.12a; Aś.4.6.3a; śś.5.9.7a. Ps: abhi tyaṃ devaṃ savitāram oṇyoḥ AB.1.19.4; 5.13.7; ṣB.5.1; AdB.1; śB.13.5.1.11; Aś.8.1.18; 12.23; 10.10.6; abhi tyaṃ devaṃ savitāram TS.6.1.9.4; MS.2.13.8: 158.6; 3.7.4: 79.16; KS.24.5; Apś.10.24.8; Mś.2.1.4.3; abhi tyaṃ devam ṣB.5.6; AdB.6; śś.10.8.10; abhi tyam Vait.13.7; Kś.7.7.13; Kauś.24.3. Cf. BṛhD.8.15, and Oldenberg, Die Hymnen des Rig-Veda, I. 364.
abhi tvām aham ojasā # AVP.1.60.1a.
abhi tvām indra nonumaḥ # RV.8.21.5c; SV.1.407c. Cf. abhi tvā śūra.
abhi tvā śūra nonumaḥ # RV.7.32.22a; AVś.20.121.1a; SV.1.233a; 2.30a; VS.27.35a; TS.2.4.14.2a; MS.2.13.9a: 158.14; 4.12.4: 188.14; KS.12.15a; 39.11,12a; AB.4.10.6; 29.13; 5.1.19; 7.7; 16.27; 18.21; 20.21; 8.2.3; JB.1.293a; PB.11.4.1; ā.5.2.2.2; Aś.5.15.2; 6.5.18; Vait.42.9; Apś.17.8.4a; 19.22.12,16a; 23.1; 21.21.18; Mś.5.2.3.8a,12a; 6.2.3.1; 7.2.6.6; śirasU.4a; Svidh.3.6.11. Ps: abhi tvā śūra śś.7.20.3; abhi tvā Rvidh.2.25.6. Cf. abhi tvām indra.
abhi devāṃ agachatam # N.12.2d.
abhi devāṃ ayāsyaḥ # RV.9.44.1c; SV.1.509c.
abhi devāṃ (JB. devaṃ) iyakṣate # RV.9.11.1c; SV.2.1c,113c; VS.33.62c; JB.1.90; Lś.7.10.21,24; 11.10,12--14,16.
abhi devāṃ ṛtāvṛdhaḥ # RV.9.42.5b.
abhi dyāṃ mahinā bhuvam # RV.10.119.8a.
abhi dyumnā tasthivāṃso janānām # RV.4.4.9d; TS.1.2.14.4d; MS.4.11.5d: 173.11; KS.6.11d.
abhi no vīro arvati (AVP. 'rvatīḥ) kṣameta # RV.2.33.1c; AVP.7.3.10c; TB.2.8.6.9c; AB.3.34.4. Cf. tvaṃ no vīro.
abhi preta mṛṇata (AVP. mṛḍata [?]) sahadhvam # AVś.3.1.2b; AVP.3.6.2b.
abhibhūs tvaṃ deveṣv edhi # MS.2.3.2: 29.12.
abhi ya ūrvaṃ gomantaṃ titṛtsān # RV.10.74.4b; VS.33.28b.
abhi yad vāṃ viśvapsnyo jigāti # RV.7.71.4d.
abhi yena draviṇam aśnavāma # RV.9.97.51c; SV.2.778c.
abhi yo mahinā divam # RV.3.59.7a; Aś.3.12.9. See abhīmaṃ mahinā.
abhivardham abhibhavam # AVP.12.6.3a. Cf. under abhīvarto abhibhavaḥ.
abhi vo devīṃ dhiyaṃ dadhidhvam # RV.7.34.9a.
abhi śyāvaṃ na kṛśanebhir aśvam # RV.10.68.11a; AVś.20.16.11a.
abhītim aryo vanuṣāṃ śavāṃsi # RV.7.21.9d.
abhī nu mā vṛṣabha cakṣamīthāḥ # RV.2.33.7d. Cf. tvaṃ hi no vṛṣabha.
abhīmaṃ (TSṃś. -māṃ; MS. -mān) mahinā (VS. -mā) divam (MS. divaḥ) # VS.38.17a; TS.4.1.6.2a; MS.4.9.1a: 121.15; TA.4.3.1a; Apś.15.4.4; Mś.4.1.23. P: abhīmam Kś.26.6.25. See abhi yo mahinā.
abhīvardham abhībhavam # AVP.4.27.4c. Cf. under prec. but one.
abhīṣāṭ cābhīṣāhī cābhimātihaś cābhimātihā ca sāsahiś ca sahīyāṃś ca sahasvāṃś ca sahamānaś ca # Lś.4.1.5. See under prec.
abhī ṣu ṇas tvaṃ rayim # RV.8.93.21a.
abhūn no dūto haviṣo jātavedāḥ # Apś.1.10.14a; SMB.2.3.17a; GG.4.3.29. P: abhūn no dūtaḥ KhG.3.5.33. See abhūd dūtaḥ, and tvam agna īḍito.
abhyaṣikṣi (Mś. mss. abhiśikṣa) rājābhūm (MS. var. lec. -bhūt; Apśṃś. -bhūvam) # MS.4.4.9: 61.3; Apś.18.22.4; Mś.9.1.5.41.
abhyāvartadhvam upa meta sākam # TS.5.7.4.4a. Cf. upā vartadhvam.
abhrātṛvyo anā tvam # RV.8.21.13a; AVś.20.114.1a; SV.1.399a; 2.739a; Aś.7.8.2 (bis); Vait.40.4; 41.20; Svidh.1.8.4. P: abhrātṛvyaḥ Svidh.3.5.1.
amamrir bhavāmṛto 'tijīvaḥ # AVś.8.2.26c.
amartyā martyāṃ abhi naḥ sacadhvam # AVś.6.41.3c.
amājuraś cid bhavatho yuvaṃ bhagaḥ # RV.10.39.3a. Cf. BṛhD.7.48 (B).
amāmagatyasta durhārdaḥ # AVP.15.4.2c. See anāmayatvaṃ.
amā sate vahasi bhūri vāmam # RV.1.124.12c; 6.64.6c.
amā hi te sarvam idam # ChU.5.2.6. Cf. next.
amā hy asi sarvam anu praviṣṭaḥ # SMB.2.1.14b. See under amāsi sarvāṅ, and cf. prec.
amuṃ ca lokam idam ū ca sarvam # TB.3.1.2.5b.
amuṃ tvaṃ tam ito gacha # AVP.1.59.3c.
amūrā viśvā vṛṣaṇāv imā vām # RV.7.61.5a.
amūham asmi sā tvam # TB.3.7.1.9a; Apś.9.2.3a; ApMB.1.3.14 (ApG.2.4.17); HG.1.20.2. See amoham.
amo 'ham asmi sā (AB. sa) tvam # AVś.14.2.71a; KS.35.18b; AB.8.27.4a; śB.14.9.4.19a; BṛhU.6.4.19a; JUB.1.54.6a; 57.4a; AG.1.7.6a; śG.1.13.4a; Kauś.79.10; PG.1.6.3a; MG.1.10.15a; JG.1.21a; VārG.14.13b. See amūham.
ayaṃ yaḥ śveto raśmiḥ pari sarvam idaṃ jagat prajāṃ paśūn dhanāny asmākaṃ dadātu # TA.3.11.10.
ayaṃ vai tvat tvam asmād ayaṃ te yonis tvam asya yoniḥ # śś.4.14.36. See next two.
ayaṃ vai tvad asmād asi tvam etad ayaṃ te yonir asya yonis tvam # JB.1.47ab. See prec. and next.
ayaṃ vai tvam asmād adhi tvam etad ayaṃ vai tad asya yonir asi, vaiśvānaraḥ putraḥ pitre lokakṛt # TA.6.1.4. See prec. two.
ayaṃ vai tvām ajanayad ayaṃ tvad adhijāyatām asau svāhā # śś.4.14.36. See asmād vai tvam, and asmāt tvam adhijāto.
ayaṃ śaye tanvaṃ rakṣamānaḥ # AVP.11.10.4a.
ayaṃ sa (śś. su) vām aśvinā bhāga ā gatam # AVś.7.73.4b; Aś.4.7.4b; śś.5.10.21b.
ayaṃ su vām etc. # see ayaṃ sa vām.
ayaṃ ha yad vāṃ devayā u adriḥ # RV.7.68.4a.
ayaṃ hi tvā svadhitis tetijānaḥ # VS.5.43a; śB.3.6.4.14a. P: ayaṃ hi tvā Kś.6.1.18. See yaṃ tvām ayaṃ svadhitis.
ayakṣmam anamīvaṃ te astu # AVP.5.28.7d.
ayaṃ kumāro jarāṃ dhayatu sarvam āyur etu # HG.2.4.3ab; ApMB.2.13.2ab (ApG.6.15.5).
ayaṃ goṣu śacyā pakvam antaḥ # RV.6.44.24c.
ayaṃ te yonir asya yonis tvam # JB.1.47b. See TA.6.1.4 and śś.4.14.36.
ayaṃ diva iyarti viśvam ā rajaḥ # RV.9.68.9a.
ayaṃ no jīvaṃ śarado vyāpet # AVP.1.9.2d. Cf. śataṃ jīvāti.
ayam u vāṃ purutamo rayīyan # RV.3.62.2a.
ayaṃ mitrasya varuṇasya dhāyase # RV.1.94.12a. See tvaṃ mitrasya etc.
ayāḍ devāṃ araṃkṛtaḥ # KS.5.1b.
ayā dhiyā vāmabhājaḥ syāma # RV.6.71.6d; VS.8.6d; TS.1.4.23.1d; 2.2.12.2d; MS.4.12.2d: 180.14; śB.4.4.1.6d; Apś.6.23.1d.
ayāś cāgne 'sy anabhiśastiś (Aś.ApMBḥG. anabhiśastīś) ca # MS.1.4.3a: 51.10; 1.4.8: 56.19; KS.5.4a; 32.4; 34.19a; Aś.1.11.13a; śś.3.19.3a; Kś.25.1.11a; Apś.3.11.2a; Kauś.5.13a; 97.4a; ApMB.1.5.18a (ApG.2.5.18); HG.1.26.13a. Ps: ayāś cāgne 'si Apś.14.16.1; Mś.1.3.5.20; --3.1.6; 7.2.1.57; MG.1.11.21; 2.2.23; VārG.1.30; 14.12; ayāś cāgne PG.1.2.8. See tvam agne ayāsi.
ayāsya stavamānebhir arkaiḥ # RV.1.62.7b.
ayuñjata harī ayur devāṃ upa # śś.8.20.1.
ayebhyaḥ (TB. avebhyaḥ) kitavam # VS.30.8; TB.3.4.1.5.
araṃ sutebhiḥ kṛṇavāma somaiḥ # RV.3.35.5d.
ararus te divaṃ mā skān # TS.1.1.9.3; Apś.2.1.8. Cf. drapsas te etc.
araro divaṃ mā paptaḥ # VS.1.26; śB.1.2.4.18; Vait.2.4. See prec.
araro hai śatam adya gavāṃ bhakṣīya # AVP.2.37.4.
arātim indra tvaṃ jahi # AVP.5.26.3c.
arātīr jambhayāmasi # TA.6.10.2d. Cf. yātūṃś ca sarvāṃ.
arātyāḥ sarvam ic chiraḥ # AVP.5.26.2c.
arān na nemiḥ pari tā (TB.2.5.1.3d, sarvaṃ) babhūva # RV.1.32.15d; AVP.12.13.5d; MS.4.14.13d: 237.12; TB.2.5.1.3d; 8.4.3d.
arāyaṃ kaṇvaṃ (AVP.7.11.7c, kṛṇvaṃ) pāpmānam # AVP.4.13.4c; 7.11.7c.
ariṣṭavīrā juhavāma te haviḥ # RV.1.114.3d; KS.40.11d; Apś.17.22.1d.
ariṣṭā tvam udihi yajñe asmin # VS.11.69d; TS.4.1.9.2d; MS.2.7.7d: 82.17; KS.16.17d; 19.10; śB.6.6.2.6.
ariṣṭo 'yaṃ vardhatāṃ sarvam āyuḥ # AVP.1.80.2c.
arīramat patayat kac cid abhvam # RV.6.71.5d.
arundhati tvaṃ sarvam # AVP.2.20.5c.
arundhati tvaṃ tasyāsi # AVP.15.16.4c--10c; 15.17.1c--7c.
arundhati tvām āhārṣam # AVP.15.15.7c; 15.16.3c.
aruṣaṃ na subhvas tasthivāṃsam # KS.37.9d.
arkaś ca tvāśvamedhaś ca śrīṇītām # KS.35.11.
arcantas tvā havāmahe # RV.5.13.1a; KB.26.10; VHDh.8.49. P: arcantas tvā Aś.4.13.7; śś.2.2.18; 3.10.4; 6.4.1; 9.22.5; 27.2; 10.9.17; 14.52.11.
arcāmi satyasavaṃ ratnadhām abhi priyaṃ matim (śB.Aś.śś. matiṃ kavim) # AVś.7.14.1b; SV.1.464b; VS.4.25b; TS.1.2.6.1b; MS.1.2.5b: 14.4; KS.2.6b; śB.3.3.2.12b; Aś.4.6.3b; śś.5.9.7b.
arciṣā dahatāṃ svam # AVP.10.12.3d.
artham aśvaṃ na yātave # RV.10.143.1b.
ardhamāsāḥ stha māḥsu śritāḥ, ahorātrayoḥ pratiṣṭhā, yuṣmāsv idam antaḥ, viśvaṃ yakṣaṃ viśvaṃ bhūtaṃ viśvaṃ subhūtam, viśvasya bhartāro viśvasya janayitāraḥ # TB.3.11.1.17.
ardharcena cākḷpur viśvam ejat # AVś.9.10.19b.
ardhena viśvaṃ bhuvanaṃ jajāna # AVś.10.8.7c,13c; 11.4.22c.
aryamaṇaṃ devam # see aryamaṇaṃ nu.
aryamaṇaṃ (JG. aryamṇaṃ !) nu devam (PG. aryamaṇaṃ devam) # AG.1.7.13a; śG.1.18.3a; SMB.1.2.3a; GG.2.2.7; PG.1.6.2a; ApMB.1.5.7a (ApG.2.5.8); MG.1.11.12a; JG.1.21a; VārG.14.18a. Ps: aryamaṇam KhG.1.3.23; aryamṇam JG.1.21.
aryamṇaṃ nu devam # see aryamaṇaṃ etc.
aryamṇo navamī # VS.25.4; MS.3.15.5: 179.5. See aryamṇo 'ṣṭamī.
aryamṇo 'ṣṭamī # TS.5.7.22.1; KSA.13.12. See aryamṇo navamī.
arvāk patha urujrayaḥ kṛṇudhvam # RV.7.39.3c; N.12.43c.
arvāṅ tvam ehy upa jīvalokam # AVś.18.2.60d.
arvāñcaṃ tvā saptayo 'dhvaraśriyaḥ # RV.8.4.14c. Cf. arvāñcā vāṃ.
arvāñcam indram amuto havāmahe # RVKh.10.128.1a; AVś.5.3.11a; AVP.5.4.10a; TS.4.7.14.4a; KS.40.10a; TB.2.4.3.2a. P: arvāñcam indram Kauś.140.6.
arhann idaṃ dayase viśvam abhvam (TA. abbhuvam; MS. ā dhanvā; AVP. ejat) # RV.2.33.10c; AVP.15.20.7c; MS.4.9.4c: 124.12; TA.4.5.7c; KA.2.92c.
alakṣmir me naśyatāṃ tvāṃ vṛṇomi # RVKh.5.87.5d. Cf. AVś.7.115.1; ApMB.1.1.5.
algaṇḍūn (AVś. vulgate, alāṇḍūn) sarvāṃ chalunān (AVP. sarvāñ chalūlān) krimīn # AVś.2.31.2c; AVP.2.15.2c.
avakrakṣiṇaṃ vṛṣabhaṃ yathājuram (SV.JB. yathā juvam) # RV.8.1.2a; AVś.20.85.2a; SV.2.711a; JB.3.293a.
avatatya dhanuṣ ṭvam (AVPṭS.KSṇīlarU. dhanus tvam) # AVP.14.4.4a; VS.16.13a; TS.4.5.1.4a; KS.17.11a; MS.2.9.2a: 122.1; 2.9.9c: 128.1; Mś.11.7.1.4; NīlarU.14a.
avatāṃ tvāṃ (VSK.KS.Apś. tvā) dyāvāpṛthivī # VS.2.9; VSK.2.2.4; KS.9.5; śB.1.4.5.4; Apś.8.12.4. See avatāṃ no.
avatāṃ tvā (Apś. mā) rodasī viśvaminve # RV.1.76.2c; Apś.24.12.10c.
avatāṃ dyāvāpṛthivī havaṃ me # RV.10.70.10d.
avatāṃ no dyāvāpṛthivī # MS.1.10.2: 141.7. See avatāṃ tvāṃ.
ava tvaṃ dyāvāpṛthivī # VS.2.9; KS.9.5; śB.1.4.5.4; Apś.8.12.4.
ava tvaṃ biṣkale sṛja # AVś.1.11.3d; AVP.1.5.3d.
avatsārasya spṛṇavāma raṇvabhiḥ # RV.5.44.10c.
ava devaṃ tryambakam # VS.3.58b; TS.1.8.6.2b; MS.1.10.4b: 144.6; KS.9.7b; śB.2.6.2.11b; Lś.5.3.5b.
avantu naḥ kaśyapo vāmadevaḥ # AVś.18.3.15d.
avantu mā sindhavaḥ pinvamānāḥ # RV.6.52.4b.
ava bhṛtam aśvinā yavam # AVP.9.8.3c.
avamais ta ūrvais te kāvyais te pitṛbhir bhakṣitasya madhumato nārāśaṃsasya sarvagaṇasya sarvagaṇa upahūta upahūtasya bhakṣayāmi # PB.1.5.9. P: avamaiḥ Lś.2.5.14. See ūmaiḥ pitṛbhir.
ava yat tvaṃ śatakrato # RV.10.134.4a; Aś.7.4.4; śś.12.5.12.
ava rudram adīmahi # VS.3.58a; śB.2.6.2.11a; Kś.5.10.14. P: ava rudram BṛhPDh.9.118. See avāmba.
avasyum aśvinā yuvam # RV.5.75.8c.
avāsya rāṣṭram apa hantu jīvitam (AVP. abhi hantu jīvam) # AVś.6.134.1b; AVP.5.33.4b.
avihṛtaṃ tvaṃ pratyāgṛṇītāt # śś.17.14.3.
avṛdham asau saumya prāṇa svaṃ me gopāya # ApMB.2.4.14 (ApG.4.11.13).
avaitv abhvaṃ kṛṇutā varīyaḥ # RV.5.49.5c.
avocat svāṃ tanvam indram eva # RV.10.120.9b; AVś.5.2.9b; 20.107.12b; AVP.6.1.9b.
avo nūnaṃ vāṃ varuṇa # RV.5.70.1b; SV.2.335b; JB.3.88b; PB.13.2.4b.
avor itthā vāṃ chardiṣo abhiṣṭau # RV.6.67.11a.
avye sasāra pavamāna ūrmiṇā # RV.9.86.13b. Cf. prec. but one.
avyo vāraṃ vi pavamāna dhāvati # RV.9.74.9b. Cf. prec. two.
aśanāyāpipāse striyā vai striyaṃ bādhante striyā vāṃ bādhe 'gnihotryā vatsena vīreṇa # śś.2.8.6. Cf. 2.8.7,8,16,22.
aśastithā viśvamanās turāṣāṭ # RV.10.55.8b.
aśuṣaṃ yudhya kuyavaṃ gaviṣṭau # RV.6.31.3b.
aśṛṇoḥ somino havam # RV.10.171.1c.
aśmanvatī rīyate (TA. revatīḥ) saṃ rabhadhvam # RV.10.53.8a; AVś.12.2.26a; VS.35.10a; śB.13.8.4.3a; TA.6.3.2a; AG.1.8.2; 4.6.13. Ps: aśmanvatī rīyate (TA. revatīḥ) TA.6.4.2; 9.2; Kauś.71.24; 86.27; aśmanvatī śś.4.15.5; 16.13.13; Vait.12.11; Kś.21.4.22 (aśmanvatīr iti !); śG.1.15.18. Cf. prec.
aśmānaṃ tanvaṃ kṛdhi (AVP. kṛṇmahe) # AVś.1.2.2b; AVP.1.86.7c. Cf. aśmā bhavatu, aśmā bhava paraśur, and aśmeva.
aśmā bhavatu (AVP. -ta) nas (AVś. te) tanūḥ # RV.6.75.12b; AVś.2.13.4b; AVP.1.3.2b; VS.29.49b; TS.4.6.6.4b; MS.3.16.3b: 186.17; KSA.6.1b. Cf. under aśmānaṃ tanvaṃ.
aśmā bhava paraśur bhava # śB.14.9.4.26a; BṛhU.6.4.26a; KBU.2.11a; AG.1.15.3a; SMB.1.5.18a; HG.2.3.2a; MG.1.17.5a; ApMB.2.12.1a (ApG.6.15.1); VārG.2.5a. P: aśmā bhava PG.1.16.18; ApMB.2.14.4; JG.1.8; VārG.3.11. Cf. under aśmānaṃ tanvaṃ.
aśmāsi tanūpānaḥ mameha tanvaṃ pāhi # KS.37.15. Cf. sa maiva.
aśmeva tvaṃ sthirā (AVPṃG.JG.ApMB.1.5.1b and HG.1.4.1b, sthiro) bhava # AVP.15.5.7b; AG.1.7.7b; śG.1.13.12b; SMB.1.2.1b; PG.1.7.1b; ApMB.1.5.1b; 2.2.2b; HG.1.4.1b; 19.8b; MG.1.22.12b; JG.1.12b; VārG.14.15b. Cf. next, and under aśmānaṃ tanvaṃ.
aśmeva yuvāṃ sthirau bhavatam # MG.1.10.16b. Cf. prec.
aśyāma mitrāvaruṇā vayaṃ vām # RV.7.65.2c.
aśravaṃ hi bhūridāvattarā vām # RV.1.109.2a; TS.1.1.14.1a; KS.4.15a; N.6.9a.
aśrubhiḥ pṛṣvām (KSA. pruṣvām) # TS.5.7.20.1; KSA.13.10. See pruṣvā aśrubhiḥ.
aśvaṃ agne etc. # see aśvāṃ agne etc.
aśvaṃ na tvā vāravantam # RV.1.27.1a; SV.1.17a; 2.984a; N.1.20. P: aśvaṃ na tvā śś.6.4.1; 14.56.6.
aśvaṃ babandha sāraṅgam # AB.8.21.3c. See abadhnād aśvaṃ.
aśvāṃ (MS. aśvaṃ) agne rathīr iva # RV.8.75.1b; VS.13.37b; 33.4b; TS.2.6.11.1b; 4.2.9.5b; MS.2.7.17b: 101.10; KS.7.17b; 22.5b; AB.5.1.4; KB.22.3.
aśvānāṃ gavāṃ yas tanūnām # AVś.8.4.10b. See yo aśvānāṃ yo gavāṃ etc.
aśvāmaghā gomaghā vāṃ huvema # RV.7.71.1c; KB.26.11.
aśvāvad gomad yavamat # RV.8.93.3b; AVś.20.7.3b; SV.2.802b.
aśvāvad gomad yavamat suvīryam # RV.9.69.8b; KS.8.14d.
aśvāso ye vām upa dāśuṣo gṛham # RV.7.74.4a.
aśvinā gachataṃ yuvam # RV.5.75.3b; 8.8.1b; 85.1b; SV.2.1095b.
aśvinā tā havāmahe # RV.1.22.2c.
aśvinā pari vām iṣaḥ purūcīḥ # RV.3.58.8a.
aśvinā prāvataṃ yuvam # RV.8.85.9b; TB.3.7.5.1c; Apś.4.4.1c.
aśvinā yachataṃ yuvam # RV.8.8.16b.
aśvināv avase ni hvaye vām # TB.2.4.3.7a.
aśvinā vāyunā yuvaṃ sudakṣā # RV.3.58.7a; AB.4.11.17; KB.18.5. P: aśvinā vāyunā śś.9.20.34.
aśvinā śaṃbhuvā yuvam # RV.8.8.19b.
aśvo na devāṃ apy eti yajñiyaḥ # RV.9.71.6d.
aṣāḍhena śavasā śūśuvāṃsam # RV.6.19.2c.
aṣṭapatnīm amūṃ divam # TA.1.13.1b.
aṣṭaputrā bhava tvaṃ ca # RVKh.10.85.3a.
aṣṭamā navameṣu śrayadhvam # TB.3.11.2.2.
aṣṭādaśā ekānnaviṃśeṣu śrayadhvam # TB.3.11.2.3.
aṣṭāviṃśā ekānnatriṃśeṣu śrayadhvam # TB.3.11.2.4.
asaṃkhyeyaṃ svam asmin niviṣṭam # AVś.10.8.24b.
asaṃtāpe sutapasā huve vām (AVś. sutapasau huve 'ham) # AVś.4.26.3a; AVP.4.36.6a.
asapatnaḥ kilābhuvam # RV.10.174.4d. See asapatnā etc.
asapatnā kilābhuvam (ApMB. -bhavam) # RV.10.159.4d; AVP.2.41.4d; ApMB.1.16.4d. See asapatnaḥ etc.
asaś ca tvaṃ dakṣiṇataḥ sakhā me # RV.8.100.2c.
asā upahvayasva # śś.7.4.13. See asāv-asāv, upahvayasva, and cf. upahūtā upahvayadhvam, and upahūtopahvayasva.
asāvi devaṃ goṛjīkam andhaḥ # RV.7.21.1a; SV.1.313a; Mś.9.1.3.28a. P: asāvi devam AB.6.11.1; Aś.5.5.14; śś.7.17.3.
asiṃ sūnāṃ navaṃ carum # RV.10.86.18c; AVś.20.126.18c.
asi kṣattā vāmasya deva bhūreḥ # RV.6.13.2d; MS.4.10.1d: 143.4; Apś.5.23.9d.
asi tvaṃ vikṣu mānuṣīṣu hotā # RV.10.1.4d.
asi tvaṃ tasya dūṣaṇaḥ # AVP.7.7.4c.
asi māyobhavaṃ kṛtam # AVP.15.3.1d.
asuṃ gharmaṃ divam (VS. svar) ātiṣṭhatānu # VS.8.19d; MS.1.3.38d: 44.13; KS.4.12d; śB.4.4.4.11. See vasuṃ etc.
asuṃ paraṃ janayañ jīvam astṛtam # RV.1.140.8d.
asuraghne manma dhītiṃ bharadhvam # RV.7.13.1b.
asur asi prathamajā asur nāmāsur ucyase 'sur aham asus tvaṃ kim adyāsur asuṃ karad asor asuṃ pratītana saṃjānīdhvam # KS.7.13. Metrical.
asuryaṃ devebhir dhāyi viśvam # RV.6.20.2b.
asau jīva śaradaḥ śatam # PG.1.18.3. See atho jīva, adhā jīvema, jīvataḥ, jīvāti, jīvāni, jīvāmi, jīvāhi, jīvema, jīveva, and sa jīva śaradaḥ.
astabhnāt sindhum arṇavaṃ nṛcakṣāḥ # RV.3.53.9b.
asti vai vāṃ vidvikam # AVP.2.58.6a.
asti hi vām iha stotā # RV.5.74.6a.
astṛtas tvābhi rakṣatu # AVś.19.46.1e--3e,4d,5e--7e; AVP.4.23.1e--3e,4d,5e,7e. AVP.4.23.6 divides differently, see payasvāṃś cāstṛtas.
asthād viśvam idaṃ jagat # AVś.6.44.1b; 77.1b; AVP.3.40.6b; 9.10.11b.
asthur atra dhenavaḥ pinvamānāḥ # RV.3.1.7c; KB.26.14.
aspṛkṣad bhāratī divam # VS.28.18c; TB.2.6.10.4c.
asmatsakhā tvaṃ deva soma viśveṣāṃ devānāṃ priyaṃ pātho 'pīhi # VS.8.50; VSK.8.22.4; śB.11.5.9.12. See next.
asmat sukīrtir madhujihvam aśyāḥ # RV.1.60.3b.
asmadryak (TS. -driyak) saṃ mimīhi śravāṃsi # RV.3.54.22b; 5.4.2d; 6.19.3b; TS.3.4.11.1d; MS.4.12.6d: 196.9; KS.13.15b; 23.12.
asmabhyaṃ su tvam indra tāṃ śikṣa # RV.10.133.7a.
asmāṃ achā sumatir vāṃ śubhas patī # RV.8.22.4c.
asmākaṃ yudhmo vihave havaṃ gamat # AVP.3.36.4d.
asmākaṃ śṛṇudhī havam # RV.4.9.7c.
asmākam adya vām ayam # RV.8.5.18a.
asmākam ic chṛṇuhi viśvaminva # RV.7.28.1d.
asmākam it su śṛṇuhi tvam indra # RV.4.22.10a.
asmāṃ juṣadhvam asavo 'dya # AVP.1.97.1a.
asmāt tvam adhi jāto 'si # VS.35.22a; śB.12.5.2.15a; TA.6.2.1a; 4.2a; Kś.25.7.38a; Karmap.3.2.13. See under ayaṃ vai tvām ajanayad.
asmād vai tvam ajāyathā ayaṃ tvad adhi jāyatām asau svargāya lokāya (Kauś. omits svarlok-) svāhā # AG.4.3.27; Kauś.81.30. See next, and under ayaṃ vai tvām.
asmād vai tvam ajāyathā eṣa tvaj jāyatāṃ svāhā # JB.1.2; 1.47. Metrical. See under prec.
asmān samarye pavamāna codaya # RV.9.85.2a.
asmin karmaṇy upahvaye dhruvām # PG.2.17.9d.
asminn ā vām āyāne vājinīvasū # RV.8.22.18c.
asmin pade parame tasthivāṃsam # RV.2.35.14a; VHDh.8.52. P: asmin pade śś.13.29.13.
asmin yajñe suhavāṃ (AVś. suhavā) johavīmi # AVś.7.47.1b; MS.4.12.6b: 195.8; KS.13.16b; TS.3.3.11.5b; Aś.1.10.8b; śś.9.28.3b; N.11.33b.
asmin yajñe havāmahe # MS.4.10.6b: 158.6; KS.21.14b; TB.2.5.8.2b.
asmin sunvati yajamāna āśiṣaḥ svāhākṛtāḥ samudreṣṭhā gandharvam ā tiṣṭhatānu # TS.3.5.6.3.
asme indo svābhuvam # RV.9.12.9c; SV.2.553c.
asme dyāvāpṛthivī bhūri vāmam # TB.2.4.7.8a. See asmai etc.
asme dhehi yavamad gomad indra # RV.10.42.7c; AVś.20.89.7c; MS.4.14.5c: 222.4; TB.2.8.2.7c.
asme vo astu sumatiś caniṣṭhā # RV.7.57.4d. Cf. asme vām etc.
asme śravāṃsi dhāraya # RV.9.63.1c; SV.1.501c.
asme sā vāṃ mādhvī rātir astu # RV.1.184.4a.
asmai jyaiṣṭhyāya kalpadhvam (śś. tiṣṭhadhvam) # AB.7.17.7d; śś.15.26d.
asmai dyāvāpṛthivī bhūri vāmam # AVś.4.22.4a; AVP.3.21.4a. See asme etc.
asmai bahūnām avamāya sakhye # RV.2.35.12a.
asya tvaṃ dadataḥ soma rājan # AVP.1.46.1a.
asya madhvaḥ pibata mādayadhvam # RV.7.38.8c; VS.9.18c; 21.11c; TS.1.7.8.2c; 4.7.12.2c; MS.1.11.2c: 162.13; KS.13.14c; śB.5.1.5.24c.
asya rāyas tvam agne rathīr asi # RV.6.48.9c; SV.1.41c; 2.973c.
asya vijñānam anu saṃ rabhadhvam # TS.5.7.4.4c.
asyāḥ kamalam añjivam # AVś.8.6.9d.
asyām ṛdhad (śB.Aś. ṛdhed) dhotrāyāṃ devaṃgamāyām # MS.4.13.9: 212.9; śB.1.9.1.12; TB.3.5.10.4; Aś.1.9.5; śś.1.14.16.
asyed eva pra ririce mahitvam # RV.1.61.9a; AVś.20.35.9a; TS.2.4.14.2a; MS.4.12.2a: 181.11; KS.8.17a. P: asyed evā (!) MS.4.12.5: 192.14.
asremā vatsaḥ śimīvāṃ arāvīt # RV.10.8.2b.
ahaṃ vadāmi net (AVP. vadāni mā) tvam # AVś.7.38.4a; AVP.3.29.5a.
ahaṃ vācaṃ pari sarvāṃ babhūva # KS.40.9c.
ahaṃ viśvaṃ bhuvanam abhyabhavam # TA.9.10.6e; TU.3.10.6e; NṛpU.2.4e.
ahaṃ sad amṛto bhavāmi # TB.2.8.8.4c.
ahaṃ sa yo navavāstvaṃ bṛhadratham # RV.10.49.6a.
ahaṃ syāṃ tvaṃ syāḥ surāyāḥ kulajaḥ syāt # Apś.20.18.1.
ahaṃ hi vām ūtaye vandanāya mām # N.4.17c.
ahaṃ kakṣīvāṃ ṛṣir asmi vipraḥ # RV.4.26.1b.
ahaṃ kutsam āvam ābhir ūtibhiḥ # RV.10.49.3b.
ahaṃ guṅgubhyo atithigvam iṣkaram # RV.10.48.8a.
ahaṃ ca tvaṃ ca vṛtrahan # RV.8.62.11a; TS.7.4.15.1a; KSA.4.4a; TB.3.8.4.3; Apś.20.3.14; N.1.4. Ps: ahaṃ ca tvaṃ ca śś.16.18.12; ahaṃ ca GB.2.4.15,16,17.
ahaṃ cid dhi rirebhāśvinā vām # RV.1.120.6b.
ahaṃ tvad asmi mad asi tvam etat # TB.1.2.1.20a; 2.5.8.7a; 3.7.7.10a; Kś.3.6.12a; Apś.5.16.1c; 12.24.5. P: ahaṃ tvad asmi Kś.10.9.32; Apś.10.20.19.
ahann ahiṃ papivāṃ indro asya # RV.5.29.3d.
ahan vṛtraṃ nir apām aubjad (RV.1.56.5d, aubjo) arṇavam # RV.1.56.5d; 8.5.9d.
aham apo apinvam ukṣamāṇāḥ # RV.4.42.4a.
aham indram atuṣṭavam # RV.3.53.12b.
aham eva vāta iva pra vāmi # RV.10.125.8a; AVś.4.30.8a.
aham evedaṃ sarvaṃ bhūyāsam (ChU. sarvam asāni) # śB.14.9.3.13; BṛhU.6.3.13; ChU.5.2.6.
ahaṃ brahma kṛṇavaṃ mahyaṃ vardhanam # RV.10.49.1b.
ahaṃ bhuvaṃ yajamānasya coditā # RV.10.49.1c.
ahaṃ bhuvaṃ yajamānasya rājani # RV.10.49.4c.
ahaṃ bhuvaṃ vasunaḥ pūrvyas patiḥ # RV.10.48.1a; AB.5.21.6; KB.22.4; 26.16. P: ahaṃ bhuvam Aś.6.4.10; 8.7.24; ahaṃ bhuveti sūktena VHDh.7.218. Cf. BṛhD.7.57.
ahaṃ bhūpatir ahaṃ bhuvanapatir (Vait. adds ahaṃ bhuvāṃ patir) ahaṃ mahato bhūtasya patiḥ (Mś. patir aham) # TB.3.7.6.1. Vait.1.18; Kś.2.1.19; Apś.3.18.4; Mś.5.2.15.2.
ahaṃ manur abhavaṃ sūryaś ca # RV.4.26.1a; śB.14.4.2.22; BṛhU.1.4.22. P: ahaṃ manuḥ Aś.9.7.2. Cf. BṛhD.1.51; 4.135.
ahar-ahar aprayāvaṃ bharantaḥ # VS.11.75a; śB.6.6.3.8; 4.2. P: ahar-ahaḥ Kś.16.4.40; 6.4. See ahar-ahar balim, rātriṃ-rātrim apra-, rātrīṃ-rātrīm apra-, and viśvāhā te.
ahar-ahar aśvinādhvaryavaṃ vām # RV.10.52.2c.
ahar iva svaṃ rātrir iva priyo bhūyāsam # ā.5.1.1.19.
ahiṃ yad vṛtram apo vavrivāṃsam # RV.6.20.2c.
ahihanam aśvinādattam aśvam # RV.1.118.9b.
ahīṃs tvaṃ vidyutā jahi # AVP.2.70.3c.
aheḍamāno rarivāṃ ajāśva # RV.1.138.4b; N.4.25b.
ahorātre stho 'rdhamāseṣu śrite, bhūtasya pratiṣṭhe bhavyasya prathiṣṭhe, yuvayor idam antaḥ, viśvaṃ yakṣaṃ viśvaṃ bhūtaṃ viśvaṃ subhūtam, viśvasya bhartryau viśvasya janayitryau # TB.3.11.1.18.
ahrastas tvam aviduṣṭaḥ (Vait. abhi juṣṭaḥ) parehi # AVP.5.28.3a; Vait.10.17a.
ā gayaṃ vīryaṃ yonim ā daddhvaṃ vidvaj janasya chāyā # JB.3.353.
ā gomati vraje bhajā tvaṃ naḥ # RV.7.27.1d; SV.1.318d; TS.1.6.12.1d; MS.4.12.3d: 185.1.
āgneyaṃ tu pūrvaṃ nityam # Kauś.73.11c.
āghoṣiṇyaḥ pratighoṣiṇyaḥ saṃghoṣiṇyo vicinvatyaḥ śvasanāḥ kravyāda eṣa vo bhāgas taṃ juṣadhvaṃ svāhā # śś.4.19.8.
āṅgūṣyaṃ pavamānaṃ sakhāyaḥ # RV.9.97.8c. See aṅgoṣiṇaṃ etc.
ā ca tvām etā vṛṣaṇā vahātaḥ # RV.3.43.4a.
ājiṃ tvāgne sasṛvāṃsaṃ saniṃ sasanivāṃsaṃ devebhyo havyam ohivāṃsaṃ vājinaṃ tvā vājajitaṃ saṃmārjmi # Mś.1.3.4.2. See agne vājajid vājaṃ tvā sasṛvāṃsaṃ.
ājipate nṛpate tvam id dhi naḥ # RV.8.54 (Vāl.6).6a.
ā juhotā haviṣā marjayadhvam # SV.1.63a; Svidh.1.4.5.
ājyāyo yavamātrāt # TB.3.7.5.6a; Apś.3.1.2a.
āṇḍāt patatrīvāmukṣi # AVś.14.2.44c.
ā tiṣṭhataṃ suvṛtaṃ yo ratho vām # RV.1.183.3a.
ā tū ṣiñca kaṇvamantam # RV.8.2.22a.
ā te kāro śṛṇavāmā vacāṃsi # RV.3.33.10a; N.2.27a.
ā te tvaṣṭā patsu javaṃ dadhātu # AVś.6.92.1d; VS.9.8d; śB.5.1.4.9.
ā te dakṣaṃ mayo bhuvam # RV.9.65.28a; SV.1.498a; 2.487a; JB.3.95a,176.
ā te dade gavām ūrjām # AVP.6.15.8a.
ā te prāṇaṃ suvāmasi # AVś.7.53.6a. See punas te prāṇa.
ā te rucaḥ pavamānasya soma # RV.9.96.24a.
ātmann (īśāU. ātmany) evānupaśyati # VS.40.6b; īśāU.6b. See ātmānaṃ devam.
ātmanvān (VSK. ātmanvāṃt) soma ghṛtavān hi bhūtvā (Mś. -vān ihaihi) # VSK.1.10.5c; TB.3.7.5.3c; Kś.2.8.14c; Apś.2.10.5c; Mś.1.2.6.25c.
ātmam (?) indrāya pyāyasva # see ā tvam etc.
ātmānaṃ devam añjasā # śB.14.7.2.18b; BṛhU.4.4.18b. See ātmann evā-.
ā tvam ajāsi garbhadham # VS.23.19; TS.7.4.19.1; MS.3.12.20: 166.12; KSA.4.8; śB.13.2.8.5; TB.3.9.6.4.
ā tvam (GB. ātmam [?]; Lś. ā svam [?]) indrāya pyāyasva # VS.5.7d; TS.1.2.11.1d; 6.2.2.5; MS.1.2.7: 16.18; KS.2.8; AB.1.26.4d; GB.2.2.4d; śB.3.4.3.18; Aś.4.5.6d; śś.5.8.3d; Vait.13.23d; Lś.5.6.8d.
ā tvā pūrvam anayann āparaṃ punaḥ # RV.1.31.4d.
ā tvām anaktu prayatā haviṣmatī # RV.8.60.1c; AVś.20.103.2c; SV.2.902c; KS.39.15c.
ā tvām ṛjiśvā sakhyāya cakre # RV.5.29.11c.
ā tvā vaso havamānāsa indavaḥ # RV.8.50.4c.
ā daddhvaṃ vasu # JB.3.353.
ādāya sahvā daśamāsyam aśvam # śB.13.5.4.22c.
ā dāśuṣe jātavedo vahā tvam # RV.1.44.1c; SV.1.40c; 2.1130c.
ā dāśuṣe suvati bhūri vāmam # RV.6.71.4d; AB.5.8.7.
āditya nāvam ārukṣaḥ (SMB. ārokṣam) # AVś.17.1.25a; SMB.2.5.14a. P: āditya nāvam GG.4.6.12; KhG.4.1.25. See imāṃ su nāvam, imāṃ nāvam, sunāvam ā ruheyam, and sūrya nāvam.
āditya prāyaścitte tvaṃ devānāṃ prāyaścittir asi # ApMB.1.10.5 (ApG.3.8.10); HG.1.24.1. P: āditya prāyaścitte HG.1.24.1 (bis). See sūrya prāyaścitte.
ādityāso arādhvam # RV.8.47.7d.
ādityā ha jaritar aṅgirobhyo dakṣiṇām (JB.śś. 'śvaṃ dakṣiṇām) anayan # AVś.20.135.6; AB.6.35.5; GB.2.6.14 (bis); JB.2.116ab; Aś.8.3.25; śś.12.19.1. P: ādityā ha jaritaḥ Vait.32.28. Seems to be pādas a, b, of a stanza. AVś.20.135.6--10 are designated as devanītham AB.6.34.1 ff.; as ādityāṅgirasyaḥ (sc. ṛcaḥ) KB.30.6; śś.12.19.5.
ādityo me daiva udgātā tvaṃ mānuṣaḥ # śś.5.1.5. Cf. under ādityo 'dhvaryuḥ.
ādityo 'si divi śritaḥ, candramasaḥ pratiṣṭhā, tvayīdam antaḥ, viśvaṃ yakṣaṃ viśvaṃ bhūtaṃ viśvaṃ subhūtam, viśvasya bhartā viśvasya janayitā # TB.3.11.1.11.
ād imāṃ tanvaṃ mama # RV.8.91.6b; AVP.4.26.6b.
ād īm aśvaṃ na hetāraḥ (SV.JB. hetāram) # RV.9.62.6a; SV.2.360a; JB.3.119a.
ā dṛḍhaṃ cid arujo gavyam ūrvam # RV.3.32.16d.
ā devāṃ asminn adhvare vavṛtyāḥ # RV.6.50.9b.
ā daivyā vṛṇīmahe 'vāṃsi # RV.7.97.2a. P: ā daivyā śś.6.10.5.
ā na ūrjaṃ vahatam aśvinā yuvam # RV.1.92.17c; 157.4a; SV.2.1086c.
ā na ṛte śiśīhi viśvam ṛtvijam # RV.7.16.6c.
ā naḥ pūṣā pavamānaḥ surātayaḥ # RV.9.81.4a.
ā naḥ prajāṃ janayatu prajāpatiḥ # RV.10.85.43a; MS.2.13.23a: 169.4; KS.13.15a; 40.1a; Apś.14.28.4a; Mś.1.6.4.21; AG.1.8.9; SMB.1.2.18a; ApMB.1.11.5a (ApG.3.8.10); JG.1.21a. P: ā naḥ prajām KS.35.9; śG.1.6.6; VHDh.8.70. Cf. BṛhD.7.137 (B). See ā vāṃ prajāṃ, iha prajāṃ janayatu, and prajāpatī.
ānandāya talavam # VS.30.20; TB.3.4.1.15.
ā naḥ soma pavamānaḥ kirā vasu # RV.9.81.3a.
ānuṣṭubhena chandasā chandasāgneḥ pārśvenāgneḥ pārśvam upadadhāmi # KS.22.5. See under ānuṣṭubhasya chandaso.
ā nūnam aśvinā yuvam # RV.8.9.1a; AVś.20.139.1a; Vait.27.29. P: ā nūnam aśvinā Aś.9.11.16.
āntrāṇi sthālīr (KSṭB. sthālī) madhu pinvamānāḥ (KSṭB. pinvamānā) # VS.19.86a; MS.3.11.9a: 153.13; KS.38.3a; TB.2.6.4.3a.
āpa iva duḥṣvapnyam apa tat svapadhvam # AVP.10.4.5c.
ā paprau pārthivaṃ rajaḥ # RV.1.81.5a.
ā parvatasya marutām avāṃsi # RV.4.55.5a.
ā pavamāna dhāraya # RV.9.12.9a; SV.2.553a.
ā pavamāna no bhara # RV.9.23.3a.
ā pavamāna suṣṭutim # RV.9.65.3a; SV.2.256a; JB.3.61a.
āpaś cana pra minanti vrataṃ vām # RV.2.24.12b.
āpas tat sarvaṃ jīvalāḥ # Apś.7.9.9c. See āpas tvā tasmāj.
āpas tat sarvaṃ niṣ karan # AVś.6.24.2a; AVP.8.8.4c.
āpas tvā tasmāj jīvalāḥ # AVś.10.6.3c. See āpas tat sarvaṃ jī-.
āpas tvām aśvinau tvām # MS.4.1.2a: 3.20; Apś.1.4.15a; Mś.1.1.1.46a.
āpas putrāso abhi saṃ viśadhvam # AVś.12.3.4a. P: āpas putrāsaḥ Kauś.60.35.
āpaḥ stha samudre śritāḥ, pṛthivyāḥ pratiṣṭhā, yuṣmāsv idam antaḥ, viśvaṃ yakṣaṃ viśvaṃ bhūtaṃ viśvaṃ subhūtam, viśvasya bhartryo viśvasya janayitryaḥ # TB.3.11.1.5. Cf. āpa stha.
āpo agre viśvam āvan # AVś.4.2.6a. See under āpo ha yad bṛhatīr.
āpo devīḥ śuddhāyuvaḥ śuddhā yūyaṃ devāṃ ūḍhvam # TS.1.3.8.2. P: āpo devīḥ śuddhāyuvaḥ TS.6.3.8.4; Apś.7.18.4. See devīr āpaḥ śuddhā.
āpo revatīḥ śṛṇutā havaṃ me # RV.10.30.8d.
āpo vā idaṃ sarvam # TA.10.22.1; MahānU.14.1.
āpo vo mithunaṃ mā no mithunaṃ rīḍhvam # TA.1.16.1.
āpo ha yad bṛhatīr (TSṃS.KS. yan mahatīr) viśvam (TA. garbham) āyan # RV.10.121.7a; VS.27.25a; 32.7a; VSK.29.34d; TS.4.1.8.5a; MS.2.13.23a: 169.2; KS.40.1a; TA.1.23.8a. P: āpo ha yat TS.2.2.12.1. See next, and āpo agre.
āpo ha yasya viśvam āyuḥ # AVP.4.1.7a. See under prec.
ā pyāyadhvam aghniyā indrāya (also with vikāra, mahendrāya) devabhāgam # Apś.1.2.6. See next four.
ā pyāyadhvam aghniyā devabhāgam ūrjasvatīḥ payasvatīḥ prajāvatīr anamīvā ayakṣmāḥ # TS.1.1.1.1; TB.3.2.1.4 (in fragments). See under prec.
ā pyāyadhvam aghnyā indrāya bhāgaṃ (KS. aghnyā devabhāgaṃ) prajāvatīr anamīvā ayakṣmāḥ # VS.1.1; KS.1.1; 30.10; śB.1.7.1.6,7. See under prec. but one.
ā pyāyadhvam aghnyā devebhyā indrāya (Mś. also with vikāra, mahendrāya) bhāgam # MS.1.1.1: 1.3; Mś.1.1.1.19. P: ā pyāyadhvam aghnyā devebhyaḥ MS.4.1.1: 1.15. See under prec. but two.
ā pyāyadhvam aghnyā devebhyo viśvebhyo devebhyo bhāgam # Mś.1.7.1.8. See under prec. but three.
ā pratyañcaṃ dāśuṣe dāśvāṃsam # AVś.7.40.2a.
ā bharāmi tvām abhi # AVś.8.7.26d.
ābhiṣ ṭvam abhiṣṭibhiḥ # ā.4.2a; Mahānāmnyaḥ 2a.
ā bhūtiṃ-bhūtiṃ vayam aśnavāmahai # TB.2.5.6.5d.
ābhogaya iṣṭaye rāya u tvam # RV.1.113.5b.
ābhyām indraḥ pakvam āmāsv antaḥ # RV.2.40.2c; TS.1.8.22.5c; MS.4.11.2c: 164.2; KS.8.17c.
ā mā gantāṃ (VSK. -taṃ) pitarā mātarā ca (VSK. yuvam) # VS.9.19c; VSK.10.3.12c; TS.1.7.8.3c; KS.14.1c; śB.5.1.5.26. See prec.
ā mā dṛśyāsan (!) devamanuṣyā ubhaye # JG.1.18.
āmādo ni vaha tvam # AVP.7.3.1c.
āmā pakvaṃ carati bibhratī gauḥ # RV.3.30.14b.
ā mārukṣad devamaṇiḥ # AVś.8.5.20a. See prec.
āmā sacā madhumat pakvam agne # RV.4.3.9b.
āmāsu cid dadhiṣe pakvam antaḥ # RV.1.62.9c.
āmāsu pakvaṃ śacyā ni dīdhaḥ # RV.6.17.6b.
āmāsu pakvam amṛtaṃ niviṣṭam # JG.2.1a. P: āmāsu pakvam JG.2.1.
āmāsu pakvam airayaḥ # RV.8.89.7a; SV.2.781a; KS.8.16c; TS.1.6.12.2a; śś.18.11.2.
ā me havaṃ nāsatyā # RV.8.85.1a. P: ā me havam Aś.4.15.2; śś.6.6.2; 15.8.13. Cf. BṛhD.6.98.
ā me havaṃ nāsatyopa yātam # RV.1.183.5d.
ā yat samudrād abhi vartate vām # RV.4.43.5b.
ā yad ruhāva varuṇaś ca nāvam # RV.7.88.3a.
ā yad vāṃ yoṣaṇā ratham # RV.8.8.10a. Cf. next but one.
ā yad vāṃ satyo aratir ṛte bhūt # RV.6.67.8b.
ā yad vāṃ sūryā ratham # RV.5.73.5a. Cf. prec. but one.
ā yad vām īyacakṣasā # RV.5.66.6a.
ā yan me abhvaṃ vanadaḥ pananta # RV.2.4.5a.
ā yā dyāṃ (MS. divaṃ) bhāsy ā pṛthivīm orv (KS. urv) antarikṣam # VS.15.63; TS.4.3.6.1; MS.2.8.14: 118.5; KS.40.5; śB.8.7.3.13.
ā yāhi kṛṇavāma te # RV.8.62.4a. P: ā yāhi kṛṇavāma śś.12.4.13.
āyuṃ cit kutsam atithigvam ardaya # AVP.5.27.2c.
āyur āśāste # TS.2.6.9.7; MS.4.13.9: 212.9; TB.3.5.10.4; Aś.1.9.5; śś.1.14.17. See dīrghāyutvam āśāste.
āyurdās tvam asmabhyaṃ gharma varcodā asi (KA. gharmāsi varcodāḥ) # MS.4.9.6: 127.1; TA.4.7.4; 5.6.9; KA.2.113.
āyur viśvāyur viśvaṃ viśvam āyur aśīmahi # JB.3.258. Cf. next.
āyur viśvāyur viśvam āyur vyaśnavai # KA.1.73c; 2.73. Cf. prec.
āyuṣe tvaṃ jīvase vayaṃ yathāyatham # TS.1.5.10.1c.
āyuṣ ṭe śaradaḥ śatam # AVś.2.13.4d; MG.1.22.12d; VārG.14.15d. Cf. āyur vāṃ śa-.
āyuṣmad gāyatraṃ viśvāyū rathaṃtaraṃ sarvāyur bṛhatsāmāyur vāmadevyam atyāyur yajñāyajñīyaṃ teṣām aham āyuṣāyuṣmān bhūyāsam # śś.17.12.1.
āyuṣmantaṃ karota mā (RVKh. karotu mām; KS. kṛṇota mā) # RVKh.5.87.17d; AVP.6.19.1e--9e; KS.35.3e; TA.2.18.1e; BDh.2.1.1.35e; 4.2.11e. See dīrgham āyuḥ kṛṇotu me, and sarvam āyur dadhātu me.
āyūyā dhṛṣṇo abhigūryā tvam # RV.2.37.3c; N.8.3c.
ā rātri pārthivaṃ rajaḥ # RVKh.10.127.1a; AVś.19.47.1a; AVP.6.20.1a; VS.34.32a; N.9.29a.
ārād rakṣāṃsi prati daha tvam agne # AVś.6.32.1c.
āruroha divaṃ mahīm # AVś.13.1.45d.
āre viśvaṃ patheṣṭhām # RV.5.50.3c.
āre viśvāṃ durmatiṃ yan nipāsi # RV.4.11.6b.
ārohaṃs tridivaṃ divaḥ # AVś.17.1.10c.
ā rohata divam uttamām # AVś.18.3.64a.
ā rohata savitur nāvam etām # AVś.12.2.48c; Kauś.71.23; 86.26.
ārohann uttarāṃ divam # RV.1.50.11b; TB.3.7.6.22b; Apś.4.15.1b.
ārcann indraṃ papivāṃsaṃ sutasya # RV.5.29.2b.
ārtavān (AVP. -vāṃ) uta hāyanān # AVś.3.10.9b; 11.6.17b; AVP.15.14.2b.
ārdraḥ pinvamāno 'nnavān rasavān irāvān # TB.3.10.1.4.
ālakaṃ vyālakaṃ vy āvam # AVP.9.10.10a.
ā vakṣaṇāḥ pṛṇadhvaṃ yāta śībham # RV.3.33.12d.
ā vakṣi devāṃ iha vipra yakṣi ca # RV.2.36.4a; AVś.20.67.5a.
āvadaṃs tvaṃ śakune bhadram ā vada # RV.2.43.3a; RVKh.2.43.6a; AG.3.5.7; śG.4.5.8; Kauś.46.54a.
āvavartad avase vāṃ haviṣmān # RV.7.85.4c.
āvidhāt pavamānaṃ mahīyate # RVKh.5.87.23b.
āvir akar bhuvanaṃ viśvam uṣāḥ # RV.7.76.1d.
ā viśvadevaṃ satpatim # RV.5.82.7a; TS.3.4.11.2a; MS.4.12.6a: 196.14; AB.1.9.7; 4.32.2; 5.5.6; 19.8; KB.20.3; śB.13.4.2.13; Aś.2.16.11; 4.3.2; 11.6; 7.6.6. P: ā viśvadevam śś.9.26.3; 10.3.13; 16.1.21.
āviṣ karikrad vṛṣaṇaṃ sacābhuvam # RV.1.131.3f; AVś.20.72.2f; 75.1f.
āviṣkṛṇvānā tanvaṃ purastāt # RV.5.80.4b.
āviṣ patho devayānān kṛṇuṣva (and kṛṇudhvam) # MS.2.12.4b (bis): 148.1,4. See under agne pathaḥ.
āvis tanvaṃ kṛṇuṣe dṛśe kam # RV.1.123.11b.
ā vo yakṣy amṛtatvaṃ suvīram # RV.10.52.5a.
āśīr ṇa (TS.KS.Kś.Apś. ma; MSṃś. nā) ūrjam uta sauprajāstvam (TSṃS.KS.Kś. supra-) # AVś.2.29.3a; TS.3.2.8.5a; MS.4.12.3a: 185.13; KS.5.2a; Kś.10.5.3a. P: āśīr ṇa (Apś. ma; Mś. nā) ūrjam Vait.22.16; Apś.4.10.6; Mś.2.5.1.25.
āśīrdāyā daṃpatī vāmam aśnutām # TS.3.2.8.4a.
āśīrvataḥ (sc. abhyunnayadhvam) # Kś.10.5.10. ūha of śukrasyābhyunnayadhvam.
āśuṃ dadhikrāṃ tam u nu ṣṭavāma # RV.4.39.1a.
āśuś caned abhipitvaṃ jagāma # RV.7.18.9b.
āśṛṇvantaṃ yavaṃ devam # AVś.6.142.2a.
āśṛṇvanti navamānasya martāḥ # RV.1.190.1d.
āśrāvayanto ni viṣe ramadhvam # AVś.5.13.5d. See next but one.
ā śrāvayāddho vīrṣe ramadhvam # AVP.8.2.5d. See prec. but one.
āśrutkarṇa śrudhī havam # RV.1.10.9a; Aś.7.8.3; N.7.6. P: āśrutkarṇa śś.12.26.6.
āśvibhyāṃ prattaṃ svadhayā madadhvam # JG.2.1d.
ā satyo yātu maghavāṃ ṛjīṣī # RV.4.16.1a; AVś.20.77.1a; AB.5.21.3; 6.18.5; KB.25.7,8; 26.16; GB.2.5.15; śś.18.19.8; Vait.33.17. P: ā satyo yātu Aś.7.4.9; 8.7.24; śś.10.11.7; 11.14.11; 12.3.13. Cf. BṛhD.4.127.
āsadyāsmin barhiṣi mādayadhvam # RV.6.52.13d; AVś.18.1.42c; 3.20d; 4.46c; VS.2.18d; 33.53d; TS.1.1.13.3d; 2.4.14.5d; MS.4.12.1d: 179.8; śB.1.8.3.25; TB.2.8.6.5d. Cf. next two.
ā savaṃ savitur yathā # RV.8.102.6a; TS.3.1.11.8a; MS.4.11.2a: 167.1; KS.40.14a; Aś.2.8.3. P: ā savam Mś.5.1.6.38.
āsā yad asya payo akrata svam # RV.10.1.3c.
ā sīdataṃ svam u lokaṃ vidāne # RV.10.13.2c; AVś.18.3.38d; AB.1.29.7; TA.6.5.1c.
āsīda sadanaṃ svam # Aś.3.14.13d,13e; Apś.9.16.11d,11e.
āsīna ūrdhvām upasi kṣiṇāti # RV.10.27.13c; N.6.6.
āsīnā ūrdhvaṃ rabhasaṃ vi minvan # RV.3.31.12d.
ā suṣṭutī rodasī viśvaminve # RV.3.38.8c.
āsu svāsu vaṃsagaḥ # RV.10.144.3b.
ā svam adma yuvamāno ajaraḥ # RV.1.58.2a.
ā svam indrāya etc. # see ā tvam indrāya.
ā harāmi gavāṃ kṣīram # AVś.2.26.5a; AVP.2.12.5a.
āhitāgnir anaḍvāṃś ca # ApDh.2.4.9.13a.
iḍa īḍito devo devaṃ ā ca (TB. devāṃ ā) vakṣat # MS.4.13.2: 200.6; TB.3.6.2.1.
iḍito devair harivāṃ (MS. harivaṃ) abhiṣṭiḥ # MS.3.11.1a: 139.16; KS.38.6a. See īḍito etc.
iḍukaḥ pakvam ā bhara # AVP.8.11.7b.
iḍaivāsmāṃ (RVKh. ilaiva vām) anu vastāṃ vratena # RVKh.9.86.1a; AVś.7.27.1a. P: iḍaivāsmān Vait.3.15. See iḍāsmān.
iḍopahūtā saha divā bṛhatādityena ... saha pṛthivyā rathaṃtareṇāgninā; ... sahāntarikṣeṇa vāmadevyena vāyunā # Aś.1.7.7.
itaḥ kaṇvāmā anīnaśat # AVP.4.13.3d.
itīdaṃ viśvaṃ bhuvanaṃ sam eti (AVś. bhuvanaṃ vi yāti) # RV.10.17.1b; AVś.3.31.5b; N.12.11b. See tenedaṃ etc.
ito jāto viśvam idaṃ vi caṣṭe # RV.1.98.1c; VS.26.7c; TS.1.5.11.3c; MS.4.11.1c: 161.4; KS.4.16c; N.7.22c. P: ito jātaḥ AB.5.5.12.
itthā vipraṃ havamānaṃ gṛṇantam # RV.4.29.4b.
itthā vipraṃ havamānam # RV.8.7.30b.
idaṃ yaj jānukeśavam # AVP.6.14.6a.
idaṃ yad viśvaṃ bhuvanaṃ svaś ca # RV.10.107.8c.
idaṃ saptaprakhe tvam # AVP.2.63.4a.
idaṃ sarvaṃ siṣāsatām # TB.3.12.9.3b.
idaṃ svar idam id āsa vāmam # RV.10.124.6a.
idaṃ havyā upetana # AVP.1.24.4a. Cf. ihaiva havam.
idaṃ hi vāṃ pradivi sthānam okaḥ # RV.5.76.4a.
idaṃ hi vāṃ prabhṛtaṃ madhvo agram # RV.7.91.5c.
idaṃ tad agne anṛṇo bhavāmi # AVś.6.117.1c,2d; SMB.2.3.20c. See etat tad etc., and tad agne anṛṇo.
idaṃ tan mitrāvaruṇā havir vām # AVP.2.73.1a.
idaṃ te jihvāṃ ni tṛṇadmi bhūmyām # AVP.2.84.2.
idam aham agne sarvavrato bhavāmi svāhā # AG.3.9.1.
idam aham ānuṣṭubhena chandasaikaviṃśena stomena vairājena sāmnā prajāpatinā devatayāyus te dīrghāyutvam ādade 'sau # KS.36.15.
idaṃ pakvāṃ kaśyapaḥ saptamāḥ # AVP.14.7.3c.
idaṃ pūrvam aparaṃ niyānam # AVś.18.4.44a. P: idaṃ pūrvam Kauś.80.35.
idaṃ me vīryaṃ sarvam ātmānam upaspṛśāt # śB.5.4.2.4.
idā cid ahno aśvinā havāmahe # RV.8.22.11b.
induṃ prothantaṃ pravapantam arṇavam # RV.10.115.3b.
indo pavasva pavamāno asridham (SV. pavamāna ūrmiṇā) # RV.9.86.18b; SV.2.504b.
indo viśvāṃ abhīd asi # RV.9.59.4c.
indo sakhitvam uśmasi # RV.9.31.6c; 66.14c.
indra ā yāhi me havam # AVP.7.18.2a. See indrā yāhi me.
indraṃ vayam anūrādhaṃ havāmahe # AVś.19.15.2a; AVP.3.35.2a.
indraṃ vājaṃ vi mucyadhvam # TS.1.7.8.4; KS.14.1d,7; TB.1.3.6.9. See indrāya vācaṃ vi, and cf. ajījipatendraṃ.
indraṃ sakhāyo (KS. -yam) anu saṃ rabhadhvam (KS. vyayadhvam) # RV.10.103.6d; AVś.6.97.3b; 19.13.6b; SV.2.1204d; VS.17.38d; TS.4.6.4.2d; MS.2.10.4d: 136.5; KS.18.5d. See indraṃ satvāno.
indraṃ satvāno anu saṃ rabhadhvam # AVP.7.4.6b. See indraṃ sakhāyo.
indraṃ sa diśāṃ devaṃ devatānām ṛchatu yo maitasyai diśo 'bhidāsati # TB.3.11.5.2. See under indraṃ sa ṛchatu.
indraṃ samīke vanino havāmahe # RV.8.3.5c; AVś.20.118.3c; SV.1.249c; 2.937c.
indraṃ sute havāmahe # RV.8.92.20c; AVś.20.110.2c; SV.2.73c.
indraṃ stavāma nānṛtam # RV.8.62.12b.
indra kṣatram abhi vāmam ojaḥ # RV.10.180.3a; AVś.7.84.2a; AVP.1.77.1a; TS.1.6.12.4a; KS.8.16a. P: indra kṣatram TS.2.5.12.5; śś.3.1.3; 6.10.7; Kauś.17.31; 140.17.
indra khalvāṃ sam ardhaya # AVP.8.18.1d.
indraṃ gīrbhir navāmahe # RV.8.88.1d; AVś.20.9.1d; 49.4d; SV.1.236d; 2.35d; VS.26.11d. See next but one.
indraṃ gīrbhir madatā vasvo arṇavam # RV.1.51.1b; SV.1.376b.
indraṃ gīrbhir havāmahe # RV.8.76.5c; PB.11.4.4d. See prec. but one.
indra taṃ na ā bhara śūśuvāṃsam # RV.6.19.7b.
indra tvaṃ rathiraḥ pāhi no riṣaḥ # RV.3.31.20c.
indra tvam avited asi # RV.8.13.26a.
indra tvam asutānām # RV.8.64.3b; AVś.20.93.3b; SV.2.706b.
indra tvaṃ marudbhiḥ saṃ vadasva # RV.1.170.5c.
indraṃ duraḥ kavaṣyo dhāvamānāḥ # VS.20.40a; MS.3.11.1a: 140.4; KS.38.6a; TB.2.6.8.2a.
indraṃ devaṃ svarvidam (TB. suvar-) # VS.28.2c; TB.2.6.7.1c.
indraṃ dhanasya sātaye (āṃahānU. add havāmahe) # RV.8.3.5d; AVś.20.118.3d; SV.1.249d; 2.937d; ā.4.1.1.7a; MahānU.7a.
indraṃ naro barhiṣadaṃ yajadhvam # RV.2.3.3d.
indraṃ na vṛtraturam ardhadevam # RV.4.42.8d.
indra prehi puras tvam # RV.8.17.9a; AVś.20.5.3a.
indra bravāma yāni no jujoṣaḥ # RV.5.30.3b.
indram arbhe havāmahe # RV.1.7.5b; AVś.20.70.11b; SV.1.130b; TB.2.7.13.1b.
indraṃ prātar havāmahe # RV.1.16.3a.
indra yās tvaṃ vṛtratūrye cakartha # RV.10.104.9c.
indravanta (AB. -taḥ) stuta (AB. studhvam) # AB.5.34.5 (bis),6; GB.2.2.14; Vait.17.4. See under om indravantaḥ.
indravantaḥ studhvam # see prec. but one.
indravanto vanemahi (TS. vanāmahe; MS.KS. havāmahe) # TS.1.6.4.2b; MS.1.4.1b: 47.10; KS.5.3b; PB.1.3.8b; 5.12b,15b; 6.3b. See indriyāvanto.
indra vayaṃ śunāsīra me 'smin pakṣe havāmahe # Aś.2.20.4ab. See indraś ca naḥ.
indravāyū vīravāhaṃ rathaṃ vām # RV.7.90.5c.
indravāyū sutānām adribhir yuvam # RV.1.135.5f.
indravāyū suṣṭutir vām iyānā # RV.7.91.2c.
indravāyū sūrayo viśvam āyuḥ # RV.7.90.6c.
indravāyū havāmahe # RV.1.23.2b.
indra śatruṃ (AVP. śatrūṃ) randhaya sarvam asmai # AVś.4.22.2d; AVP.3.21.3d.
indra śuṣmaṃ tanuvām erayasva # TB.2.4.7.3a.
indraś ca vivasvāṃś ca # TA.1.13.3d.
indraś ca somorvam aśvyaṃ goḥ # RV.4.28.5b.
indra śrudhi su me havam # RV.8.82.6a.
indraḥ śṛṇvantu maruto havaṃ vacaḥ # RV.10.37.6b.
indra ṣoḍaśinn ojasviṃs (read ojasvī) tvaṃ (Vait. ṣoḍaśinn ojaḥ saṃsthaṃ, read ṣoḍaśinn ojasvāṃs tvaṃ) deveṣv asi # Aś.6.3.22; Vait.25.14. See the items under indrauj-.
indra sādhāraṇas tvam # RV.4.32.13b; 8.65.7b.
indras tu sarvāṃs tān hantu # AVP.1.47.4c.
indrasya tanvaṃ (TS. tanuvaṃ) priyām # TS.7.4.20.1b; KSA.4.9b. See priyām indrasya.
indrasya te vīryakṛto bāhū upāvaharāmi # TB.2.7.15.6. P: indrasya te vīryakṛtaḥ Apś.22.28.14. See indrasya vāṃ.
indrasya tvaṃ tava vayaṃ sakhāyaḥ # RV.9.97.43d.
indrasya dhruvo 'si (TS.Apś. dhruvam asi) # VS.5.30; TS.1.3.1.2; 6.2.10.7; MS.1.2.11: 21.6; KS.2.12; 25.10; śB.3.6.1.25; Apś.11.10.15; Mś.2.2.3.29.
indrasya sakhyam amṛtatvam aśyām (RV. ānaśa) # RV.10.62.1b; TB.3.7.6.14d; Apś.4.8.4d.
indrasya soma pavamāna ūrmiṇā # RV.9.76.3a; SV.2.580a.
indrasvantaṃ havāmahe # RV.4.37.5c.
indra svabdīva vaṃsagaḥ # RV.8.33.2d; AVś.20.52.2d; 57.15d; SV.2.315d.
indraḥ sālāvṛkāṃ iva # AVś.2.27.5b. See indraḥ śālāvṛkān, and cf. mahendro dānavāṃ.
indraḥ sutrāmā svavāṃ (MS. svavaṃ) avobhiḥ # RV.6.47.12a; 10.131.6a; AVś.7.91.1a; 20.125.6a; VS.20.51a; TS.1.7.13.4a; MS.4.12.5a: 191.4; KS.8.16a. P: indraḥ sutrāmā KS.17.18; Mś.5.2.4.43; Kauś.59.7; 140.6.
indrā ko vāṃ varuṇā sumnam āpa # RV.4.41.1a. Ps: indrā ko vāṃ varuṇā śś.12.11.22; indrā ko vām Aś.7.9.2.
indrā gahi śrudhī havam # RV.1.142.13c.
indrāgnibhyāṃ tvā devāvyaṃ yajñasyāyuṣe gṛhṇāmi (VSK. devāyuvaṃ gṛhṇāmi yajñasyāyuṣe) # VS.7.23; VSK.7.9.2; śB.4.2.3.14. P: indrāgnibhyāṃ tvā Kś.9.14.15.
indrāgnī kalpanā yuvam # KS.35.5b. See indrāgnī cetanasya.
indrāgnī ko asya vām # RV.6.59.5a.
indrāgnī jīvatho yuvam # RV.6.59.1d.
indrāgnī taviṣāṇi vām # RV.3.12.8a; SV.2.928a,1045a.
indrāgnī tā havāmahe # RV.1.21.3b; 5.86.2d; 6.60.14d. Cf. indrāgnī havāmahe.
indrāgnī yuvaṃ su naḥ # RV.8.40.1a; ā.1.5.1.8; 5.3.1.2; śś.18.16.1.
indrāgnī yuvām ime # RV.6.60.7a; SV.2.341a; JB.3.90; PB.13.2.7; Aś.7.2.4; śś.12.1.5.
indrāgnī śṛṇutaṃ havam # RV.6.60.15a.
indrāgnī havāmahe # RV.5.86.4b; 6.60.5b; SV.2.204b; VS.33.61b; KS.4.15b (bis). Cf. indrāgnī tā havāmahe.
indrāt pari tanvaṃ mame # RV.8.76.12c; AVś.20.42.1c; SV.2.340c; JB.3.89c; ā.2.3.6.6.
indrādhipate 'dhipatis tvaṃ devānām asi # TB.3.7.9.6; Apś.14.3.5.
indrābṛhaspatibhyāṃ tvā devāvyaṃ yajñasyāyuṣe gṛhṇāmi (VSK. devāyuvaṃ gṛhṇāmi yajñasyāyuṣe) # VS.7.23; VSK.7.9.2. P: indrābṛhaspatibhyām Kś.10.7.11.
indrāmitrebhyas tvam # AVP.3.6.5b. Cf. AVś.3.1.5a.
indrāya tvā devāvyaṃ yajñasyāyuṣe gṛhṇāmi (VSK. devāyuvaṃ gṛhṇāmi yajñasyāyuṣe) # VS.7.23; VSK.7.9.2 (bis); śB.4.2.3.13. P: indrāya tvā Kś.9.14.15.
indrāya tvā bṛhadvate vayasvata ukthāyuve (MS.KS. ukthāyuvam; VSK. ukthāyuvaṃ gṛhṇāmi; VS.śB. ukthāvyaṃ gṛhṇāmi) # VS.7.22; VSK.7.9.1; TS.1.4.12.1; MS.1.3.14: 35.13; KS.4.5; śB.4.2.3.10. Ps: indrāya tvā bṛhadvate vayasvate TS.6.5.1.3; Apś.12.15.11; indrāya tvā bṛhadvate KS.27.10; Mś.2.3.5.10; indrāya tvā Kś.10.3.20. Treated metrically in MS.
indrāya yuvaṃ varuṇā didyum asmin # RV.4.41.4a.
indrāya yuvaṃ varuṇā bhūtam asyāḥ # RV.4.41.5a.
indrāya vācaṃ vi mucyadhvam # MS.1.11.3: 163.11; 1.11.7: 169.6; Mś.7.1.3.11. See indraṃ vājaṃ etc., and cf. ajījapatendraṃ.
indrāya viśvaminvaṃ medhirāya # RV.1.61.4d; AVś.20.35.4d.
indrā yāhi me havam # AVś.5.8.2a. See indra ā yāhi.
indrāyenduṃ havāmahe # TB.3.1.3.3b.
indrāyendo pavamāno manīṣī # RV.9.96.8c.
indrā yo vāṃ varuṇa dāśati tman # RV.6.68.5b.
indrāvaruṇa nū nu vām # RV.1.17.8a.
indrāvaruṇā pra mahe suteṣu vām # RV.8.59 (Vāl.11).1b.
indrāvaruṇābhyāṃ tvā devāvyaṃ yajñasyāyuṣe gṛhṇāmi (VSK. devāyuvaṃ gṛhṇāmi yajñasyāyuṣe) # VS.7.23; VSK.7.9.2. P: indrāvaruṇābhyam Kś.10.7.11.
indrāvaruṇā yuvam adhvarāya naḥ # RV.7.82.1a; TS.2.5.12.2a; MS.4.12.4a: 187.1; GB.2.4.15; śś.9.2.4; 14.35.2. Ps: indrāvaruṇā yuvam adhvarāya śś.12.10.8,12; 11.15; indrāvaruṇā yuvam Aś.6.1.2; indrāvaruṇā Mś.5.2.1.6. Cf. BṛhD.6.10. See viṣṇūvaruṇā etc.
indrāvaruṇā suhavā havāmahe # RV.7.82.4d.
indrāviṣṇubhyāṃ tvā devāvyaṃ yajñasyāyuṣe gṛhṇāmi (VSK. devāyuvaṃ gṛhṇāmi yajñasyāyuṣe) # VS.7.23; VSK.7.25. P: indrāviṣṇubhyām Kś.10.7.11.
indrāviṣṇū tat panayāyyaṃ vām # RV.6.69.5a.
indrāviṣṇū sutapā vām uruṣyati # RV.1.155.2b; N.11.8b.
indrāsomā pakvam āmāsv antaḥ # RV.6.72.4a.
indrāsomā pari vāṃ bhūtu viśvataḥ # RV.7.104.6a; AVś.8.4.6a.
indrāsomā mahi tad vāṃ mahitvam # RV.6.72.1a. Cf. agnāviṣṇū mahi etc.
indrāsomā yuvam aṅga tarutram # RV.6.72.5a.
indrāsomā yuvam asmāṃ aviṣṭam # RV.2.30.6c.
indriyāvanto vanāmahe (Vait. havāmahe) # TS.3.2.7.2a; Vait.17.8a; Apś.12.17.18. See indravanto va-.
indriyāvī priya indrasya bhavati ya evaṃ veda # AVP.9.21.11.
indreṣite prasavaṃ bhikṣamāṇe # RV.3.33.2a.
indre sarvaṃ samāhitam # AVś.10.7.29d.
indro dasyūn ivābhuvam # AVP.1.60.1b.
indro marutvāṃ adhi etc. # see indro marutvān adhi etc.
indro marutvāṃ iha śravad iha somasya pibatu # śś.8.16.1.
indro marutvāṃ uta vā mahobhiḥ # RV.3.4.6d.
indro vidvāṃ anu hi tvā cacakṣa # RV.5.2.8c; 10.32.6c.
indro vidvāṃ apārayat # RV.4.30.17c.
indro vibhvāṃ ṛbhukṣā vājo aryaḥ # RV.7.48.3c.
indro viśvaṃ virājati # ā.5.3.1.2. Cf. indro viśvasya rājati.
indro viśvasya rājati # SV.1.456; VS.36.8a; Aś.8.2.21; Svidh.2.6.7. Cf. indro viśvaṃ.
indro viṣṇur mīḍhvāṃsaḥ sajoṣasaḥ # RV.8.25.14c.
indro vy āsyac cakṛvāṃ ṛjiśvanā # RV.10.138.3d.
indraujaskāraujasvāṃs tvaṃ sahasvān deveṣv edhi # MS.4.7.3: 96.11. P: indraujaskāra Mś.7.2.2.21. See next two, and indra ṣoḍaśinn.
indraujasvinn ojasvī tvaṃ deveṣv asi # TS.3.3.1.1; śś.10.3.10. P: indraujasvin Apś.13.8.9. See under prec.
indraujiṣṭhaujiṣṭhas (VSK. indraujasvann ojasvāṃs) tvaṃ deveṣv asi # VS.8.39; VSK.8.14.1; śB.4.5.4.12. P: indraujiṣṭha Kś.12.3.6. See under prec. but one.
invanto viśvaṃ prati yann ṛtena # RV.3.4.5b.
imaṃ yajñaṃ sahasāvan tvaṃ naḥ # RV.3.1.22a.
imaṃ yajñaṃ tvam asmākam indra # RV.4.20.3a.
imaṃ yavam aṣṭāyogaiḥ # AVś.6.91.1a. P: imaṃ yavam Kauś.28.17.
imaṃ viśām ekavṛṣaṃ kṛṇu tvam # AVś.4.22.1b; AVP.3.21.1b.
imaṃ vīram anu harṣadhvam ugram # AVś.6.97.3a; 19.13.6a; AVP.7.4.6a. See imaṃ sajātā anu.
imaṃ sajātā anu vīrayadhvam # RV.10.103.6c; SV.2.1204c; VS.17.38c; TS.4.6.4.2c; MS.2.10.4c: 136.5; KS.18.5c. See imaṃ vīram.
imaṃ sajātā abhisaṃviśadhvam # AVś.3.3.4d. See garbhaṃ sajātā.
imaṃ jīvaṃ jīvadhanyāḥ sametya # AVś.12.3.4b.
imaṃ devā asapatnaṃ suvadhvaṃ mahate kṣatrāya mahate jyaiṣṭhyāya mahate jānarājyāyendrasyendriyāya (VSK.11.3.2 stops at jyaiṣṭhyāya; VSK.11.6.2 at jānarājyāya) # VS.9.40; 10.18; VSK.11.3.2; 6.2; śB.5.3.3.12; 4.2.3. P: imaṃ devāḥ YDh.1.299.
imaṃ devāso abhisaṃviśadhvam # AVś.8.5.21b.
imaṃ naḥ śṛṇavad dhavam # RV.8.43.22c; 10.26.9d.
imam apūpaṃ catuḥśarāvaṃ nirvapāmi kleśāvahaṃ pitṝṇāṃ sāṃparāye devena savitrā prasūtaḥ # HG.2.14.3.
imam ā śṛṇudhī havam # Aś.2.14.31a; śś.1.17.19a. Designated as namrau (sc. ṛcau) śś.1.17.18.
imam indraṃ vahniṃ paprim anv ārabhadhvam # AVś.12.2.47a. P: imam indram Kauś.72.7.
imam ulvam apalaṃpāmi (read apalumpāmi ?) yas te # AVP.15.6.8b.
imam u ṣu tvam etc. # see imam ū etc.
imam ū (MS. u, but Mś. ū) ṣu tvam asmākam (KA. asmabhyam; TA.Apś. ṣu tyam asmabhyam) # RV.1.27.4a; SV.1.28a; 2.847a; MS.4.9.11a: 132.11; TA.4.11.8a; KA.1.198.2a; Apś.15.16.10; Mś.4.4.35.
imaṃ me tvaṃ jarāmṛtyum # AVP.15.16.2a.
imaṃ methim abhisaṃviśadhvam # AVś.8.5.20c.
imaṃ me vanata havam # RV.8.7.9c.
imaṃ me śṛṇutaṃ havam # RV.8.85.2b.
imā u vāṃ diviṣṭayaḥ # RV.7.74.1a; SV.1.304a; 2.103a; AB.5.6.7; Aś.7.12.7; śś.6.6.8; 10.6.6. P: imā u vām Aś.4.15.2.
imā u vāṃ bhṛmayo manyamānāḥ # RV.3.62.1a; Aś.7.9.2. P: imā u vāṃ bhṛmayaḥ śś.12.11.24.
imāṃ su nāvam āruham # TS.1.5.11.5a; KS.2.3a; Apś.10.9.4. See under āditya nāvam.
imā giraḥ savitāraṃ sujihvam # RV.7.45.4a.
imāṃ juṣadhvam āhutim # AVś.11.10.14c.
imā te vājinn avamārjanāni # RV.1.163.5a; VS.29.16a; TS.4.6.7.2a; KS.40.6a.
imāṃ tvam indra mīḍhvaḥ # RV.10.85.45a; SMB.1.2.19a; ApMB.1.4.6a (ApG.2.5.2); HG.1.20.2a. P: imām Rvidh.3.22.4.
imāṃ nāvam ā rohata # AVP.2.20.1a. See under āditya nāvam.
imā vayaṃ plavāmahe # Apś.21.20.3a. See etā vayaṃ, and takā.
imā vardhantu vāṃ giraḥ # TS.4.7.1.1b; 5.7.3.2b; MS.4.10.1b: 142.3; TB.3.11.3.1b; Aś.2.8.3b.
imā vo havyā cakṛmā juṣadhvam # RV.10.15.4b; AVś.18.1.51b; VS.19.55b; TS.2.6.12.2b; MS.4.10.6b: 156.12; KS.21.14b.
imā havyāni vāṃ hitā # RV.8.9.14b; AVś.20.141.4b.
imā hi tvām ūrjo vardhayanti # RV.2.11.1c.
imā hi vāṃ goṛjīkā madhūni # RV.3.58.4c.
ime kaṇveṣu vām atha # RV.8.9.14d; AVś.20.141.4d.
ime mayūkhā upa sedur ū sadaḥ (AVś. upa tastabhur divam) # RV.10.130.2c; AVś.10.7.44a.
ime hi vāṃ madhupeyāya somāḥ # RV.4.14.4c.
iyaṃ vaḥ sā satyā saṃdhābhūd (MS. saṃvāg abhūd) yām indreṇa samadhadhvam (MS. samadadhvam) # TS.1.7.8.4; MS.1.11.3: 163.10. P: iyaṃ vaḥ sā satyā saṃdhābhūt Apś.18.5.2. See eṣā vaḥ sā.
iyaṃ ha mahyaṃ tvām oṣadhiḥ # AVś.7.38.5c. See iyaṃ tvā mahyam.
iyaṃ tantī gavāṃ mātā # SMB.1.8.8a; GG.3.6.7. P: iyaṃ tantī KhG.3.1.52.
iyaṃ taṃ psātv āhutiḥ # AVś.10.5.43c. See iyaṃ tvaṃ bhavastv.
iyaṃ tvaṃ bhavastv (read taṃ babhastv ?) āhutiḥ # AVP.1.63.3a. See iyaṃ taṃ psātv.
iyaṃ mad vāṃ pra stṛṇīte manīṣā # RV.6.67.2a.
iyarti vācam ariteva nāvam # RV.2.42.1b; 9.95.2b.
iyarti somaḥ pavamāna ūrmim # RV.9.88.5d.
irā devam amadat # AVś.20.130.16.
irām asmā odanaṃ pinvamānā # AVP.5.31.2c; Kauś.62.21c.
irāvatīr varuṇa dhenavo vām # RV.5.69.2a.
irya iva gopā abhi rakṣa pakvam # AVś.12.3.11d.
iryatāyā akitavam # TB.3.4.1.5. See īrya-.
iṣam ūrjaṃ sukṣitiṃ viśvam ābhāḥ # RV.10.20.10d; 99.12d.
iṣam ūrjam abhy arṣāśvaṃ gām # RV.9.94.5a.
iṣam ūrjaṃ pavamānābhy arṣasi # RV.9.86.35a.
iṣaṃ madantaḥ pari gāṃ nayadhvam (AVś. nayāmaḥ) # RV.10.165.5b; AVś.6.28.1b; MG.2.17.1b.
iṣayanto viśvam āyuḥ # RV.6.16.27b.
iṣudhau rocanas tvam # AVś.4.10.6d; AVP.4.25.2d.
iṣkṛṇudhvam āyudhāraṃ kṛṇudhvam # RV.10.101.2c.
iṣṭakāṃ dṛṃhataṃ yuvam # VS.14.11b; TS.4.3.6.1b; MS.2.8.3b: 108.6; 3.2.9b: 29.14; KS.17.13b; 20.11; śB.8.3.1.8.
iṣṭaye tvam artham iva tvam ityai # RV.1.113.6b.
iṣṭena pakvam upa te huve savāham (KSA. 'sā aham) # TS.7.3.11.1; KSA.3.1.
iṣṭo yajño bhṛgubhir draviṇodā yatibhir (MS. once yattibhir) āśīrdā vasubhiḥ (KS. āśīrvāṃ atharvabhiḥ; Apś. vasubhir āśīrvān atharvabhiḥ) # VS.18.56; TS.5.6.8.6; MS.1.4.1: 48.4; 2.12.3: 147.3; KS.5.4; 18.18; 32.4; Apś.4.12.10. Ps: iṣṭo yajño bhṛgubhiḥ MS.1.4.5: 53.13; śB.9.5.1.31; Apś.17.23.9; Mś.1.4.2.21; 6.2.4.13; iṣṭo yajñaḥ KS.40.13; Kś.18.6.19. Treated metrically in some of the texts.
iha gatir vāmasya # TS.2.6.9.8; TB.3.5.10.5; śB.1.9.1.22. See eha etc.
iha gāvaḥ pra jāyadhvam # AVś.20.127.12a; KS.35.3a; AB.8.11.5a; śś.12.15.1.3a; Lś.3.3.2a; Apś.9.17.1a; SMB.1.3.13a; GG.2.4.6; ApMB.1.9.1a (ApG.2.6.10). P: iha gāvaḥ KS.35.4. See next.
iha tvaṃ sūno sahaso no adya # RV.4.2.2a.
iha tvam antarā bhava # AVP.9.7.6a.
iha devaṃ surādhasam # KS.21.14c.
iha dhriyadhvaṃ śaraṇaṃ sarasvatīḥ # AVP.2.40.3d.
iha dhriyadhvaṃ dharuṇe pṛthivyāḥ # AVP.7.6.3a.
iha prayāṇam astu vām # RV.4.46.7a.
iha ramadhvam (śG. ramadhvaṃ svāhā) # VS.8.51; AB.5.22.10; śB.4.6.9.8; Aś.8.13.1; Lś.3.8.12; Apś.21.9.13; śG.3.11.4; PG.3.14.10.
iheha yad vāṃ samanā papṛkṣe # RV.4.43.7a; 44.7a; AVś.20.143.7a.
ihaiva tiṣṭha nimitā (MG. nitarā) # AG.2.8.16a; śG.3.3.1a; MG.2.11.12a; ApMB.2.15.3a (ApG.7.17.3). Cf. ihaiva dhruvāṃ and foll.
ihaiva tvam ajasra edhy agne # AVś.7.78.1c.
ihaiva dhruvāṃ ni minomi śālām # AVś.3.12.1a; AVP.3.20.1a; PG.3.4.4c; HG.1.27.2a. P: ihaiva dhruvām Kauś.8.23; 43.8. Designated as dhruve (sc. ṛcau) Kauś.43.11; 136.7. Cf. ihaiva tiṣṭha.
ihaiva havam ā yāta me # AVś.1.15.2a. Cf. idaṃ havyā.
ihaivota pra jāyadhvam # AVś.3.14.4c,5c; AVP.2.13.2c; Mś.9.4.1.22c (corrupt).
īḍate tvām avasyavaḥ # RV.1.14.5a.
īḍāmahai (śś. īlā-) devāṃ īḍenyān (śś. īle-) namasyāma namasyān yajāma yajñiyān # TS.2.5.9.6; śB.1.5.2.3; TB.3.5.4.1; Aś.1.4.11; śś.1.6.16.
īḍito (VSK. īlito) devair harivāṃ abhiṣṭiḥ # VS.20.38a; VSK.22.38a; TB.2.6.8.1a. See iḍito etc.
īḍenyaḥ pavamānaḥ # RV.9.5.3a.
īḍe sakhitvaṃ sumatiṃ nikāmaḥ # RV.3.1.15b.
īr (comm. iṭ) tvam asi # JG.1.21.
īryatāyā akitavam # VS.30.8. See irya-.
īśānaṃ devaṃ tarpayāmi # BDh.2.5.9.6.
īśā vāsyam idaṃ sarvam # VS.40.1a; īśāU.1a. P: īśā vāsyam BṛhPDh.9.214.
īṣāṃ khṛgalyaṃ śavam (Apś. khagalyaṃ śapham) # MS.2.7.12b: 92.9; Apś.16.18.4b.
ukthebhiṣ ṭe vīryā pra bravāma # RV.10.112.1d.
ukthair havāmahe paramāt sadhasthāt # AVś.7.63.1b. See agniṃ huvema, and ugraṃ huvema.
ukthyebhya ukthyāyuvam # Apś.12.28.11. Cf. ukthebhyas tvo-.
ukṣante aśvāṃ atyāṃ ivājiṣu # RV.2.34.3a.
ugraṃ va oja sthirā śavāṃsi # RV.7.56.7a.
ugraṃ huvema paramāt sadhastāt # MahānU.6.6b. See agniṃ huvema, and ukthair havāmahe.
ugraṃ cit tvām avase saṃ śiśīmahe # AVP.3.36.2c. See tvām ugram avase saṃ.
ugraṃ devaṃ vaniṣṭhunā # VS.39.8.
ugraṃ devaṃ tarpayāmi # BDh.2.5.9.6.
ugrādevaṃ havāmahe # RV.1.36.18b.
ugrā santā havāmahe # RV.1.21.4a.
ugro balavān (text valavān) bhavati mārutaṃ śardha ity enam āhur adhipatir bhavati svānāṃ cānyeṣāṃ ca ya evaṃ veda # AVP.11.16.8.
ugro 'sy ugras tvaṃ deveṣu edhy ugro 'haṃ sajāteṣu bhūyāsaṃ priyaḥ sajātānām (TS. ugro 'sy ugro 'haṃ sajāteṣu bhūyāsam) # TS.1.6.2.1; 10.1; MS.2.3.2: 29.10. P: ugro 'si Mś.5.2.1.13.
uccaiḥśloko divaṃ gacha # AVP.5.14.1b.
uccaiḥ suparṇo divam ut patāmum # AVP.5.14.7a.
uta ṛtubhir ṛbhavo mādayadhvam # RV.4.34.2b.
uta kaṇvaṃ nṛṣadaḥ putram āhuḥ # RV.10.31.11a.
uta tyaṃ camasaṃ navam # RV.1.20.6a.
uta tyad vāṃ jurate aśvinā bhūt # RV.7.68.6a.
uta tyā me havam ā jagmyātam # RV.6.50.10a; BṛhD.5.117.
uta tvaṃ sakhye sthirapītam āhuḥ # RV.10.71.5a; N.1.20a.
uta tvaṃ sūno sahaso no adya # RV.6.50.9a. Cf. BṛhD.5.117.
uta tvaṃ tiṣṭha madhyame # AVś.1.17.2b.
uta tvam asmayur vaso # RV.3.41.7c; AVś.20.23.7c.
uta tvaṃ maghavañ chṛṇu # RV.8.45.6a.
uta tvām adite mahi # RV.8.67.10a; Aś.2.1.29; 3.8.1; śś.2.2.14; 9.27.2 (comm.). Cf. BṛhD.6.90.
uta tvām aruṇaṃ vayam # RV.9.45.3a.
uta devāṃ uśata ā vaheha # RV.7.17.2b.
uta pūrvāṃ avanor vrādhataś cit # RV.10.69.10d.
uta prāstaud uc ca vidvāṃ (MS. vidvaṃ) agāyat # RV.10.67.3d; AVś.20.91.3d; TS.3.4.11.3d; MS.4.12.6d: 197.3; KS.23.12d.
uta mātā gavām asi # RV.4.52.3b; SV.2.1077b.
uta stavāma nūtanā kṛtāni # RV.2.11.6b.
uta smā hi tvām āhur it # RV.4.31.7a.
uta syā vāṃ ruśato vapsaso gīḥ # RV.1.181.8a.
uta syā vāṃ madhuman makṣikārapat # RV.1.119.9a.
utāparaṃ tuvijāta bravāma # RV.2.28.8b.
utāmṛtasya tvaṃ vettha # AVś.4.9.3c. See prec.
utedaṃ viśvaṃ bhuvanaṃ vi rājasi # RV.5.81.5c.
utem arbhe havāmahe # RV.1.81.1d; AVś.20.56.1d; MS.4.12.4d: 189.14. See ūtim etc.
utem ava tvaṃ vṛṣabha svadhāvaḥ # RV.3.35.3b.
uteśiṣe prasavasya tvam eka it # RV.5.81.5a.
uto apo dyāṃ tastabhvāṃsam # RV.2.11.5c.
uto kaviṃ purubhujā yuvaṃ ha # RV.1.116.14c.
uto tvam asi niṣkṛtiḥ # AVP.2.63.5c.
uto tvasmai tanvaṃ vi sasre # RV.10.71.4c; N.1.19c.
uto nv asya papivāṃsam indram # RV.6.47.1c; AVś.18.1.48c.
uto hi vāṃ ratnadheyāni santi # RV.7.53.3a.
uto hi vāṃ dātrā santi pūrvā # RV.4.38.1a. Cf. BṛhD.5.1.
uto hi vāṃ pūrvyā āvividre # RV.3.54.4a.
uttame nāka iha mādayantām (Mś. mādayadhvam !) # TS.3.5.1.1d; TB.3.1.1.12d; Apś.7.5.1d; Mś.6.2.3.8d. See nākasya pṛṣṭhe sam.
uttamo asy (AVP. 'sy) oṣadhīnām # AVś.6.15.1a; 8.5.11a; 19.39.4a; AVP.7.10.4a. P: uttamo asi Kauś.19.26. See tvam uttamāsy.
uttamo 'haṃ bhūyāsam adhare matsapatnāḥ # KS.31.14 (quinq.). See uttaras tvam, and uttaro 'haṃ.
uttaras tvam adhare te sapatnāḥ (AVP. adhare santv anye) # AVś.4.22.6a; AVP.3.21.6a; TB.2.4.7.8a. See under uttamo 'haṃ.
uttarasyāṃ diśy uttaraṃ dhehi pārśvam # AVś.4.14.8b.
uttarā śvaśruvā bhava # AVP.4.10.3a. Cf. samrājñī śvaśrvāṃ.
ut tiṣṭhata (AVś.Kauś. tiṣṭhatā) pra taratā sakhāyaḥ # RV.10.53.8b; AVś.12.2.27a; VS.35.10b; śB.13.8.4.3b; TA.6.3.2b; Kauś.71.24; 86.27. See vīrayadhvaṃ pra etc.
ut tiṣṭhata saṃ nahyadhvam # AVś.11.9.2a,26b; 10.1a. P: ut tiṣṭhata Kauś.16.21 (to AVś.11.10.1a).
ut tiṣṭha tvaṃ devajana # AVś.11.9.5a; 10.5a.
uttiṣṭhad brāhmaṇāḥ saṃ vadadhvam # AVP.8.15.9a.
ut tiṣṭhātas tanuvaṃ saṃ bharasva # TA.6.4.2a.
ut tvām ut tava kratum # RV.8.62.10b.
ut pūṣaṇaṃ yuvāmahe # RV.6.57.6a.
utsādena jihvām # TS.5.7.11.1; KSA.13.1. See jihvāyā utsādam.
ut sṛja tvaṃ śitimra # HG.2.7.2d.
udanvatī dyaur avamā # AVś.18.2.48a. P: udanvatī Kauś.80.35.
ud astabhnā nākam ṛṣvaṃ bṛhantam # RV.7.99.2c.
ud ahvam āyur āyuṣe # AVś.18.2.23a.
ud ānaṭ kakuho divam # RV.8.6.48a.
udārā ud īrdhvam # AVP.10.14.10.
ud ito gandharvam āvīvṛtāma # AVś.14.2.36b.
ud indrāśvamiṣṭaye (JB. indro aśvamiṣṭaye) # RV.8.61.7d; SV.1.240d; 2.931d; JB.3.254d.
udīcyā tvā diśā mitrāvaruṇābhyāṃ devatayānuṣṭubhena chandasāgneḥ pārśvam upadadhāmi # KS.22.5. See next two.
ud īrdhvaṃ jīvo asur na āgāt # RV.1.113.16a; MG.2.7.5a. P: ud īrdhvaṃ jīvaḥ śG.4.18.12.
ud u tiṣṭha dhruvā tvam # VS.11.64b; śB.6.5.4.13. See ūrdhvā tiṣṭha etc.
ud airayataṃ mamṛvāṃsam aśvinā # RV.10.39.9b.
udgātar upa tvā hvaye śatena caiva niṣkeṇa ca tvam eva ma udgāsyasi # Lś.9.9.21.
udgātas tvaṃ ma udgātāsi # Mś.2.1.1.4.
ud divaṃ (KS. dyāṃ) stabhāna # VS.5.27; TS.1.3.1.2; 6.1; 6.2.10.4; 3.4.3; KS.2.12; JB.1.72; śB.3.6.1.15; PB.6.4.2; Apś.7.10.7; 11.9.13. P: ud divam Kś.8.5.34. See divam agreṇo-.
ud dyāṃ stabhāna # see ud divaṃ etc.
udnā na nāvam anayanta dhīrāḥ # RV.5.45.10c.
ud budhyadhvaṃ samanasaḥ sakhāyaḥ # RV.10.101.1a. Cf. BṛhD.8.10.
ud budhyasvāgne prati jāgṛhy enam (VS.KS.śB. jāgṛhi tvam) # VS.15.54a; 18.61a; TS.4.7.13.5a; MS.2.12.4a: 148.6; KS.18.18a; śB.8.6.3.23; Apś.6.1.3a. Ps: ud budhyasvāgne śB.9.5.1.47; Apś.3.13.1; 9.8.7; HG.1.26.10; ud budhyasva HG.1.26.20; YDh.1.299; BṛhPDh.9.64,307.
udyaṃs tvaṃ deva sūrya # AVś.13.1.32a.
ud yachadhvaṃ samanaso ghṛtācīḥ # RV.7.43.2b.
ud yachadhvam apa rakṣo hanātha # AVś.14.1.59a. P: ud yachadhvam Kauś.76.32.
udyato divam ātanvanti raśmibhiḥ # TS.4.2.9.4b; 5.7.6.3b. See divam ā tanvanti.
ud vā siñcadhvam upa vā pṛṇadhvam # RV.7.16.11c; SV.1.55c; 2.863c; MS.2.13.8c: 157.8.
ud vepaya tvam arbude # AVś.11.9.18a.
unnata ṛṣabho vāmanas ta aindrāvaiṣṇavāḥ (TS.KSA. -varuṇāḥ) # VS.24.7; TS.5.6.14.1; MS.3.13.8: 170.3; KSA.9.4.
un nayāmi svāṃ (AVś.AVP. svān; MS. svaṃ) aham # AVś.3.19.3d; AVP.3.19.4d; VS.11.82d; TS.4.1.10.3d; MS.2.7.7d: 84.5; KS.16.7d; 19.10; śB.6.6.3.15d; TA.2.5.3d.
unnetaḥ sarvaṃ rājānam unnaya mātirīrico daśābhiḥ kalaśau mṛṣṭvā nyubja # Apś.14.1.10.
unmajya punar abravīt # AVś.10.4.4b. See tvaṃ hi no vīrāṃ.
un muñca pāśāṃs tvam agna eṣām # AVś.6.112.2a.
upa devāṃ (MS. devaṃ) ṛtuśaḥ pātha etu # VS.29.10b; TS.5.1.11.4b; MS.3.16.2b: 184.16; KSA.6.2b.
upa preta kuśikāś cetayadhvam # RV.3.53.11a; N.7.2. Cf. BṛhD.4.115.
upa preta saṃyatadhvam # Apś.6.8.11a.
upabarhaṇaṃ tvā grīvāmayāt # AVP.7.15.7a.
upa brahmāṇi śṛṇutaṃ havaṃ me # RV.6.69.7d.
upa bhrātṛtvam āyati # RV.8.20.22b.
upa māṃ vāmadevyaṃ # see upa mā etc.
upa mā dīkṣāyāṃ dīkṣapatayo hvayadhvam # MS.1.2.2: 11.3. See under anu ma idaṃ.
upa māṃ devā hvayantām asya somasya pavamānasya vicakṣaṇasya bhakṣe # KB.12.5; śś.6.8.14.
upa mā (śB.śś. māṃ) vāmadevyaṃ sahāntarikṣeṇa (TB. -kṣeṇā; śś. adds saha vāyunā saha prāṇena) hvayatām # śB.1.8.1.19; TB.3.5.8.1; 13.1; śś.1.11.1. See upāsmāṃ iḍā hvayatāṃ saha.
upa vayaṃ prāṇaṃ havāmahe # AVś.19.58.2b; AVP.1.110.2b.
upaveṣo 'si yajñāya tvām # TB.3.7.4.13a; Apś.1.6.7a.
upaśrito (upaśrutī) divaḥ pṛthivyoḥ # see under agne tvaṃ sūktavāg.
upastambhe pṛdākvam # AVP.13.3.4d.
upastīn parṇa mahyaṃ tvam # AVś.3.5.6c,7c. Cf. AVP.3.13.7cd.
upastute vasūyur vāṃ maho dadhe # RV.2.32.1d.
upa stuhi pṛṣadaśvāṃ ayāsaḥ # RV.5.42.15d.
upahūta (Lś. -tā) upahavaṃ te (Lś. vo) 'śīya # TS.1.6.3.1; MS.4.2.5: 27.1; KS.5.2; 32.2; śś.1.12.5; Lś.3.6.3.
upahūtā upahavaṃ etc. # see upahūta etc.
upahūtā upahvayadhvam # Mś.1.7.2.17; 2.4.1.31; --4.5.8. Cf. under asā upahvayasva.
upahūtā gāva upahūto 'haṃ gavām # Apś.12.19.6; Mś.2.3.7.6d.
upahūtā devā asya somasya pavamānasya vicakṣaṇasya bhakṣe # KB.12.5; śś.6.8.14.
upa hvaye suhavaṃ mārutaṃ gaṇam # RV.10.36.7a.
upahvareṣu yad acidhvaṃ yayim # RV.1.87.2a; TS.4.3.13.7a.
upāṃśunā sam amṛtatvam ānaṭ (ApMB. aśyām) # RV.4.58.1b; AVP.8.13.1b; VS.17.89b; MS.1.6.2b: 87.13; KS.40.7b; TA.10.10.2b; Apś.5.17.4b; ApMB.2.3.2b; MahānU.9.12b.
upāvaroha jātavedaḥ punas tvam (Kauś. punar devaḥ) # TB.2.5.8.8a; śś.2.17.8a; Apś.6.28.12a; Mś.1.6.3.5a; Kauś.40.13a. Ps: upāvaroha jātavedaḥ Apś.5.10.12; upāvaroha Vait.24.18; Mś.1.6.3.6; śG.5.1.7. See pratyavaroha.
upā vartadhvam upa na eta sarve # AVP.1.53.4a. Cf. abhyāvartadhvam.
upāsmāṃ iḍā hvayatāṃ saha divā bṛhatādityena (also saha pṛthivyā rathaṃtareṇāgninā, and sahāntarikṣeṇa vāmadevyena vāyunā) # Aś.1.7.7. See upa mā bṛhat, upa mā rathaṃtaraṃ, and upa mā vāmadevyaṃ.
uped dadāti na svaṃ muṣāyati # RV.6.28.2b; AVś.4.21.2b; TB.2.8.8.11b.
upeyā daivaṃ me dāyam # AB.7.17.6c; śś.15.25c.
upeva divi dhāvamānam # RV.8.3.21d.
upainam ādhvaṃ sumanasyamānāḥ # RV.7.33.14c.
upo asmān (sc. brāhmaṇā hvayadhvam) # Kś.9.12.11. See next.
upo asmān brāhmaṇān brāhmaṇā hvayadhvam # Apś.12.26.3; Mś.2.4.1.50. See prec.
upo ratheṣu pṛṣatīr ayugdhvam # RV.1.39.6a.
ubhayataḥ pavamānasya raśmayaḥ # RV.9.86.6a; SV.2.237a; JB.3.58a.
ubhayeṣāṃ tvā devamanuṣyāṇāṃ priyāṃ (Mś. also priyaṃ) karomi # MS.4.2.13: 37.3; Mś.9.5.6.23.
ubhā vājasya sātaye huve vām # RV.6.60.13d; VS.3.13d; TS.1.1.14.1d; 5.5.2d; MS.1.5.1d: 65.11; KS.6.9d; śB.2.3.4.12d.
ubhā hi vāṃ suhavā johavīmi # RV.7.93.1c; TS.1.1.14.2c; MS.4.11.1c: 160.1; KS.13.15c; TB.2.4.8.4c.
ubhā hi vṛtrahantamā # AVś.7.110.1c. See yuvaṃ hi etc.
ubhe dyāvāpṛthivī viśvaminve # RV.9.81.5a.
ubhau tām indra vṛtrahan # SV.2.1215c. See yuvaṃ tān indra.
uruṃ no bhavantamaghavo marutvam # AVP.15.20.3b.
urur ūrvāṃ abhitaḥ sāsy ukthyaḥ # RV.2.13.7d.
uruvyacasaṃ pṛthivīṃ suśevām # RV.10.18.10b; AVś.18.3.49b; TA.6.7.1b.
uruvyacā aditiḥ śrotu me havam # RV.5.46.6d.
uruṣyataṃ jaritāraṃ yuvaṃ ha # RV.4.43.7c; AVś.20.143.7c.
urau pavasva varivāṃsi kṛṇvan # RV.9.97.16b.
urvī gambhīre pṛthivīṃ divaṃ ca # AVś.11.5.8b.
urvīṃ gavyāṃ pariṣadaṃ no akran # AVś.18.3.22d. See ūrvaṃ gavyaṃ pari-.
uśatī tvam uśato gacha devān # AVP.12.9.5c.
uśantas tvā ni dhīmahi (AVś. tvedhīmahi; TSṃS.KSṭB.Apśṃś. tvā havāmahe) # RV.10.16.12a; AVś.18.1.56a; VS.19.70a; TS.2.6.12.1a; MS.1.10.18a: 157.18; 4.10.6: 156.1; KS.21.14a; 36.12; śB.2.6.1.22a; TB.2.6.16.1; Aś.2.19.6; Apś.8.14.18; Mś.5.1.4.11; 11.9.1.5; 11.9.2.7. Ps: uśantas tvā śś.3.16.23; YDh.1.232; AuśDh.5.37; BṛhPDh.5.197; uśantaḥ Kauś.87.19.
uśan devāṃ uśataḥ pāyayā haviḥ # RV.2.37.6d.
uśik tvaṃ deva soma gāyatreṇa chandasāgneḥ priyaṃ pātho 'pīhi (MS. chandasāgner dhāmopehi; KS. chandasāgneḥ pātha upehi) # TS.3.3.3.2; KS.30.6; MS.1.3.36: 43.2. Ps: uśik tvaṃ deva soma gāyatreṇa chandasā Apś.12.8.4; uśik tvaṃ deva soma Mś.7.1.1.28. See next.
uśik tvaṃ deva somāgneḥ priyaṃ pātho 'pīhi # VS.8.50; VSK.8.22.4; śB.11.5.9.12. P: uśik tvam Kś.12.5.18. See prec.
uṣarbudhaḥ subhage tuṣṭuvāṃsaḥ # RV.7.76.6b.
uṣāsānaktā viduṣīva viśvam # RV.5.41.7c.
uṣo vājaṃ hi vaṃsva # RV.1.48.11a.
ūtim arbhe havāmahe # SV.1.411d; 2.352d. See utem etc.
ūdhaḥ pavamānaḥ # śG.3.12.5b.
ūmaiḥ pitṛbhir bhakṣitasyopahūtasyopahūto (AB. bhakṣitasya) bhakṣayāmi # AB.7.34.1; śś.7.5.22; Vait.20.7. See avamais ta.
ūrjaṃ payaḥ pinvamānā ghṛtaṃ ca # TB.3.7.4.15c; Apś.1.12.14c; Mś.1.1.3.18a.
ūrjaṃ puṣṭaṃ vasv āveśayantī # AVś.7.79.3b. See viśvaṃ puṣṭaṃ vasv, and viśvā rūpāṇi vasūny.
ūrjaṃ prajām amṛtaṃ dīrgham āyuḥ (AG. amṛtaṃ pinvamānaḥ) # AG.2.4.14c; PG.3.3.6c; MG.2.8.6c.
ūrjasvatī ghṛtavat pinvamānā # AVś.3.17.9d.
ūrjasvatī payasā pinvamānā # VS.12.70c; TS.4.2.5.6c; śB.7.2.2.10; TA.10.42.1c; HG.1.8.4c; 27.3c; MahānU.16.7. See ūrjasvatī ghṛtavatī, ūrjasvatīr ghṛtavatīḥ, and ūrjo bhāgaṃ madhumat.
ūrjasvatīm anamīvāṃ svādhyām # AVP.14.5.2b.
ūrjasvantam ā rabhadhvam # AVP.8.11.2a.
ūrjasvāṃś ca payasvāṃś ca # AVś.19.46.6d. AVP.4.23.6 divides differently, putting ūrjasvāṃś ca at the end of pāda c, and payasvāṃś ca at the beginning of pāda d. See śaṃbhūś ca, and payasvāṃś cāstṛtas.
ūrjasvī tejasvī bhavati pra sāhasrān paśūn āpnoty adhipatir bhavati svānāṃ cānyeṣāṃ ca ya evaṃ veda # AVP.11.16.5.
ūrjā devāṃ avasy ojasā tvām # RV.8.36.3a.
ūrjā me bhagavaḥ saha janiṣṭhāḥ (Mś. bhagavantaḥ sahājaniḍhvam) # MS.4.2.8: 30.4; Mś.9.5.6.5.
ūrjo napād aśvamiṣṭe # RV.2.6.2b.
ūrjo bhāgaṃ madhumat pinvamānā (Apś.KS.40.5b, sūnṛtāvat) # MS.2.7.12c: 92.8; KS.16.12c; 40.5b; Apś.16.34.4b. See under ūrjasvatī payasā, and cf. ūrjāvad agne.
ūrdhvaṃ ketuṃ savitā devo aśret # RV.4.14.2a. Cf. ūrdhvaṃ bhānuṃ etc.
ūrdhvacitaḥ śrayadhvam (VS. śna-) # VS.12.46; TS.4.2.7.4; śB.7.1.1.14; TA.6.6.2. See ūrdhvaśritaḥ.
ūrdhvanabhasaṃ (Kauś. erroneously, ūrdhvaṃ nabhasaṃ) mārutaṃ (MS. mārutaṃ devaṃ) gachatam # TS.1.3.9.2; MS.1.2.16: 27.1; KS.3.6; Kauś.45.12. See svāhākṛte ūrdhva-, and svāhordhvanabhasaṃ.
ūrdhvam enam etc. # see ūrdhvām enām etc.
ūrdhvaṃ prajām udbharanty ud ūha # AVś.11.1.9d. P: ūrdhvaṃ prajām Kauś.61.24.
ūrdhvaṃ bhānuṃ savitā devo aśret # RV.4.13.2a; 7.72.4c; KB.25.2. Cf. ūrdhvaṃ ketuṃ.
ūrdhvaśritaḥ śrayadhvam # MS.2.7.11: 90.4; KS.16.11.38.12. See ūrdhvacitaḥ.
ūrdhvā (TA.KA. ūrdhvas) tiṣṭha dhruvā (TA.KA. dhruvas) tvam # TS.4.1.6.3d; 5.1.7.4; MS.2.7.6b: 81.21; KS.16.6d; 19.7; TA.4.3.3d; 5.3.7; KA.1.29d; 2.29. See ud u tiṣṭha dhruvā.
ūrdhvām enām (VS.23.27a; śB.13.5.2.6 [once]; Lś.9.10.4a, ūrdhvam enam) uc chrayatāt (VS.23.26a; śB.13.2.9.2; 5.2.6 [once], uc chrāpaya; MS. uñ śrāpaya) # VS.23.26a,27a; TS.7.4.19.2a; MS.3.13.1a: 168.1; KSA.4.8a; śB.13.2.9.2; 5.2.6 (bis); TB.3.9.7.1; Aś.10.8.12a,13a; śś.16.4.2a; Vait.36.31a; Lś.9.10.3a,4a; Apś.20.18.5. P: ūrdhvam enam Vait.36.32; śś.16.4.6.
ūrdhvo adhvaraṃ divi deveṣu dhehi # VS.37.19; śB.14.1.4.14. Cf. ūrdhvam imam adhvaraṃ etc.
ūrdhvo adhvaraṃ divi deveṣu hotrā etc. # see ūrdhvam imam adhvaraṃ etc.
ūrmir na nāvam ā vadhīt # RV.8.75.9c; TS.2.6.11.2c; MS.4.11.6c: 175.11; KS.7.17c; N.5.23c.
ūrvān (SV. ūrvaṃ) dayanta gonām # RV.7.16.7d; SV.1.38d; VS.33.14d.
ūvadhyaṃ vātaṃ (MS. vātāt) sabvaṃ tad ārāt # VS.19.84d; MS.3.11.9d: 153.10; KS.38.3d; TB.2.6.4.2d.
ūvadhyagohaṃ pārthivaṃ khanatāt # MS.4.13.4: 204.1; KS.16.21; AB.2.6.16; TB.3.6.6.3; Aś.3.3.1; śś.5.17.7; Apś.7.16.1. P: ūvadhyagoham śś.15.1.26.
ṛk tvam asi sāmāham # śG.1.13.4d; MG.1.10.15d. See sāmāham.
ṛkṣo na vo marutaḥ śimīvāṃ amaḥ # RV.5.56.3c.
ṛgvede tvaṃ samutpannā # RVKh.10.127.6c.
ṛcā mitraṃ havāmahe # RV.5.64.1b.
ṛjuṃ panthām anupaśyamānāḥ # Apś.17.13.2b. See under ūrdhvaṃ etc.
ṛtaṃ satyaṃ vijigyānaṃ vivācanam anto vāco vibhuḥ sarvasmād uttaraṃ jyotir ūdhar aprativādaḥ pūrvaṃ sarvaṃ vāk parāg arvāk sapru salilaṃ dhenu pinvati # ā.5.3.2.1.
ṛtavaḥ stha saṃvatsare śritāḥ, māsānāṃ pratiṣṭhā, yuṣmāsv idam antaḥ, viśvaṃ yakṣaṃ viśvaṃ bhūtaṃ viśvaṃ subhūtam, viśvasya bhartāro viśvasya janayitāraḥ # TB.3.11.1.15.
ṛtasya nāvam āruhad rajiṣṭhām # RV.9.89.2b.
ṛtasya patnīm avase huvema (AVś. havāmahe) # AVś.7.6.2b; VS.21.5b; TS.1.5.11.5b; KS.30.4b,5b; MS.4.10.1b: 144.10; Aś.2.1.29b; śś.2.2.14b.
ṛtasya mitrāvaruṇā pathā vām # RV.7.65.3c.
ṛtasya yoge vi ṣyadhvam ūdhaḥ # RV.10.30.11c; N.6.22c.
ṛtāvānaṃ vaiśvānaram # AVś.6.36.1a; SV.2.1058a; VS.26.6a; TS.1.5.11.1a; MS.4.11.1a: 160.11; KS.4.16a; 6.10; 7.16; AB.5.19.15; Aś.8.10.3a; śś.3.3.5a; 10.10.8. P: ṛtāvānam Mś.5.1.5.32. See vaiśvānaraṃ havāmahe.
ṛtāv ūrdhvaṃ prātarāśāt # Kauś.141.34c.
ṛtena ṛtam apihitaṃ dhruvaṃ vām # RV.5.62.1a. Cf. BṛhD.5.81.
ṛtena tvaṃ sarasvati # MS.4.14.17b: 244.8; TB.3.7.12.2b; TA.2.3.1b.
ṛtena viśvaṃ bhuvanaṃ vi rājathaḥ # RV.5.63.7c.
ṛtena śuṣmī havamāno arkaiḥ # TB.2.7.13.2c; śś.18.5.1c.
ṛtena (MG. ṛte 'va) sthūṇām (ApMBḥG. sthūṇāv; MG. sthūṇā) adhi roha vaṃśa (MG. vaṃśaḥ) # AVś.3.12.6a; AG.2.9.2a; HG.1.27.7a; ApMB.2.15.5a (ApG.7.17.5); MG.2.11.14a. P: ṛtena Kauś.43.9.
ṛtenādityā mahi vo mahitvam # RV.2.27.8c; TS.2.1.11.5c; MS.4.14.14c: 239.3; KS.11.12c.
ṛdhag ayā (TSṃS.KS. ayāḍ) ṛdhag utāśamiṣṭhāḥ (MS.KS. -śamiṣṭa) # VS.8.20c; TS.1.4.44.2c; MS.1.3.38c: 44.15; KS.4.12c; śB.4.4.4.12c; N.4.25. See under dhruvam ayā.
ṛdhag devāṃ iha yajā cikitvaḥ # RV.3.25.1c.
ṛbhukṣaṇo vājā mādayadhvam # RV.7.48.1a. P: ṛbhukṣaṇaḥ Aś.8.12.24.
ṛbhur na rathyaṃ navam # RV.9.21.6a.
ṛbhur vibhvā vājo devāṃ agachata # RV.1.161.6c.
ṛṣir yad vāṃ dīrghatamā juhāva # RV.8.9.10b; AVś.20.140.5b.
ṛṣvas tvam indra śūra jāto dāsīḥ # RV.10.148.2a.
ekaṃ vā idaṃ vi babhūva sarvam # RV.8.58 (Vāl.10).2d.
ekatriṃśā dvātriṃśeṣu śrayadhvam # TB.3.11.2.4.
ekarṣir iva tapaty ekarṣir iva dīdāyaikarṣir ivānnādo bhavati ya evaṃ veda # AVP.9.21.1.
ekavādyāṃ jighatsvam # AVś.2.14.1b. See ekāvādyāṃ.
ekaviṃśā dvāviṃśeṣu śrayadhvam # TB.3.11.2.3.
ekavratā vi dhanaṃ bhajadhvam # AVP.10.4.6c.
ekaḥ sūryo viśvam anu prabhūtaḥ # RV.8.58 (Vāl.10).2b.
ekādaśā dvādaśeṣu śrayadhvam # TB.3.11.2.2.
ekānnatriṃśās triṃśeṣu śrayadhvam # TB.3.11.2.4.
ekānnaviṃśā viṃśeṣu śrayadhvam # TB.3.11.2.3.
ekāvādyāṃ jighatsvam # AVP.2.4.1b. See ekavādyāṃ.
ekaivoṣāḥ sarvam idaṃ vi bhāti # RV.8.58 (Vāl.10).2c.
eko anyac cakṛṣe viśvam ānuṣak # RV.1.52.14d.
ejad dhruvaṃ patyate viśvam ekam # RV.3.54.8c.
ejad dhruvaṃ madhya ā pastyānām # RV.1.164.30b; AVś.9.10.8b.
etaṃ sthālīpākaṃ sarvam aśāna # Aś.8.14.5.
etaṃ kālam evaṃbhūto 'svapan bhava # Aś.8.14.10.
etaṃ juṣadhvaṃ kavayo yuvānaḥ # RV.5.58.3d; MS.4.11.2d: 167.9; TB.2.5.5.3d.
etat tad agne anṛṇo bhavāmi # VS.19.11c; TS.3.3.8.2d; MS.4.14.17c: 245.10; śB.12.7.3.21c; TA.2.3.2c; Mś.2.5.5.18c. See under idaṃ tad etc.
etat te tata (Apś.ApMBḥG. tatāsau) ye ca tvām anu (KS. tvānu) # TS.1.8.5.1; 3.2.5.5; KS.9.6; TB.1.6.9.7; Apś.1.9.1; 8.16.6; 13.12.9; ApMB.2.20.8 (ApG.8.21.9). Ps: etat te tatāsau HG.2.12.3; etat te ViDh.21.10. Cf. asāv etat te, etat te pitar asau, etat te 'sau, etat te mātar, and pitar etat te.
etat te tatāmaha svadhā ye ca tvām anu # AVś.18.4.76. See etat te pitāmaha.
etat te pitāmaha prapitāmaha ye ca tvām anu # TS.1.8.5.1; 3.2.5.5. See etat te tatāmaha, and the following three.
etat te pitāmahāsau (KS. pitāmaha) ye ca tvām anu (KS. tvānu) # KS.9.6; ApMB.2.20.9 (ApG.8.21.9). P: etat te pitāmahāsau HG.2.12.3. See prec., and cf. next and pitāmahaitat te.
etat te pitāmahy asau yāś ca tvām anu # ApMB.2.20.12 (ApG.8.21.9). Cf. prec.
etat te pratatāmaha svadhā ye ca tvām anu # AVś.18.4.75; Vait.22.22; Kauś.88.11. See etat te pitāmaha prapitāmaha.
etat te prapitāmahāsau (KS. prapitāmaha) ye ca tvām anu (KS. tvānu) # KS.9.6; ApMB.2.20.10 (ApG.8.21.9). P: etat te prapitāmahāsau HG.2.12.3. See etat te pitāmaha prapitāmaha, and cf. next and prapitāmahaitat te.
etat te prapitāmahy asau yāś ca tvām anu # ApMB.2.20.13 (ApG.8.21.9). Cf. prec.
etat te mātar asau yāś ca tvām anu # ApMB.2.10.11 (ApG.8.21.9). Cf. etat te tata.
etat te 'sau ye ca tvām atrānu # Aś.2.6.15. Cf. under etat te tata, and foll.
etat tvaṃ soma etc. # see etat tvaṃ deva soma etc.
etat tvaṃ deva gharma devo devān upāgāḥ # TA.4.11.8; 5.9.10; Apś.15.16.10. P: etat tvaṃ deva gharma Mś.4.4.27.
etat tvaṃ deva soma devān upāvṛtaḥ # MS.1.2.13: 22.13; 3.9.1: 113.14. P: etat tvaṃ deva soma Mś.2.2.4.36. See next.
etat tvaṃ deva soma (TS.Apś. tvaṃ soma) devo (omitted in KS.) devāṃ (TS.KS.Apś. devān) upāgāḥ # VS.5.39; KS.3.1; 26.2; TS.1.3.4.2 (here text, erroneously, etaṃ etc.); 6.3.2.4; śB.3.6.3.19; Apś.11.18.2. P: etat tvam Kś.8.7.18. See prec.
etat tvaṃ deva stomānavakaram agan # PB.1.6.5.
etat sarvaṃ dakṣiṇaibhyo dadāti # RV.10.107.8d.
etad apramayaṃ dhruvam # śB.14.7.2.22d; BṛhU.4.4.22d.
etad vaḥ pitaro vāsaḥ (VS. vāsa ādhatta) # VS.2.32; VSK.2.7.4; Aś.2.7.6; SMB.2.3.14; JG.2.2. Ps: etad vaḥ pitaraḥ JG.2.2; ViDh.73.12,13; etad vaḥ Kś.4.1.16; KhG.3.5.30. See etāni vaḥ, vaddhvaṃ, and cf. asāv etat te vāsaḥ.
etaṃ tvaṃ prajanaya # AB.6.28.10. Cf. etasya tvaṃ prajanaya.
etam u tyaṃ madhunā saṃyutaṃ yavam # KS.13.16a; TB.2.4.8.7a; Apś.6.30.20a; Mś.1.6.4.24a; SMB.2.1.16a; GG.3.8.24; PG.3.1.6a; JG.1.24a. P: etam u tyam KhG.3.3.14. See under devā imaṃ madhunā.
etasya tvaṃ prajanaya # GB.2.6.8. Cf. etaṃ tvaṃ prajanaya.
etasya tvaṃ pratiṣṭhāṃ kalpaya # AB.6.29.5; GB.2.6.8.
etasya tvaṃ prāṇān kalpaya # AB.6.27.14; GB.2.6.8.
etā dhiyaṃ kṛṇavāmā sakhāyaḥ # RV.5.45.6a.
etāni soma pavamāno asmayuḥ # RV.9.78.5a.
etāvatī madhyamā devamātrā # GB.1.5.23d; JB.2.72d.
etāvad ved uṣas tvam # RV.5.79.10a.
etā vayaṃ plavāmahe # Vait.34.9a; Mś.7.2.7.10a. See under imā vayaṃ.
etā viśvā cakṛvāṃ indra bhūri # RV.5.29.14a.
ete dyumnebhir viśvam ātiranta # RV.7.7.6a.
etena tvaṃ śīrṣaṇyām edhi # Mś.6.1.2.24. See next.
etena tvam atra śīrṣaṇvān edhi # KS.38.12; Apś.16.6.3. See prec.
ete patibhyas tvām aduḥ # AVś.2.36.7c; AVP.2.21.6c.
ete vai viśve devā yad idaṃ sarvam # AVP.9.21.12.
ete somāḥ pavamānāsa indram # RV.9.69.9a.
eto nv adya sudhyo bhavāma # RV.5.45.5a.
eto nv indraṃ stavāma (śuddham) # RV.8.95.7a; SV.1.350a; 2.752a; JB.3.228a. P: eto nv indraṃ stavāma śuddham Svidh.1.5.13. Designated as śuddhavatyaḥ (sc. ṛcaḥ) VāDh.23.39; 26.5; 28.11; ViDh.56.5; BDh.4.3.8; MDh.11.250; LAtDh.3.11; VAtDh.3.11; BṛhPDh.5.250; Rvidh.1.3.5.
eto nv indraṃ stavāma (sakhāyaḥ) # RV.8.24.19a; AVś.20.65.1a; SV.1.387a; śś.12.25.7; Vait.42.4. P: eto nv indraṃ stavāma sakhāyaḥ Aś.7.8.2.
eto nv indraṃ stavāme (-śānam) # RV.8.81.4a. P: eto nv indraṃ stavāmeśānam Aś.6.4.10.
enā patyā tanvaṃ saṃ sṛjasva (AVś. spṛśasva) # RV.10.85.27c; AVś.14.1.21c; ApMB.1.9.4c; JG.1.22c; N.3.21. See athā patyā, and śam u patyā.
enā vayaṃ payasā pinvamānāḥ # RV.3.33.4a.
endo pārthivaṃ rayim # RV.9.29.6a.
ebhir matprattaiḥ svadhayā madadhvam # JG.2.1c.
evaṃ garbhaṃ dadhāmi te 'sau (ApMB. dadhātu te; HG. dadhāmi te) # śB.14.9.4.21d; BṛhU.6.4.21d; śG.1.19.5d; ApMB.1.12.5d; HG.1.25.1d. See next, evaṃ tvaṃ garbham, evā te dhriyatāṃ, and evā dadhāmi.
evaṃ tvaṃ garbham ā dhatsva # ApMB.1.2.4c. See under evaṃ garbhaṃ.
evaṃ tvam asmād aśmanaḥ # MG.1.10.17c.
evaṃ tvām iha rakṣatād imam # śG.1.12.6d.
evam aham āyuṣā medhayā varcasā prajayā paśubhir brahmavarcasena samindhe (SMB. brahmavarcasena dhanenānnādyena samedhiṣīya) # SMB.1.6.32; PG.2.4.3. See next, and evaṃ mām āyuṣā.
evam aham imaṃ kṣetriyāj jāmiśaṃsāt # TB.2.5.6.3c; HG.2.3.10c; ApMB.2.12.10c. See evā tvā kṣetriyān, and evāhaṃ tvāṃ.
evaṃ mām āyuṣā varcasā sanyā medhayā (HG. māṃ medhayā prajñayā) prajayā paśubhir brahmavarcasenānnādyena samedhaya # ApMB.2.6.2; HG.1.7.2. See under evam aham āyuṣā medhayā.
evā kavis tuvīravāṃ ṛtajñāḥ # RV.10.64.16a.
evā ca tvaṃ sarama ājagantha # RV.10.108.9a.
evā ta indo subhvaṃ supeśasam # RV.9.79.5a.
evā tā viśvā cakṛvāṃsam indram # RV.6.17.13a.
evā te garbha ejatu # RV.5.78.7c; śB.14.9.4.22c; BṛhU.6.4.22c. See evaṃ etc.
evā te dhriyatāṃ garbhaḥ # AVś.6.17.1c--4c. See under evaṃ garbhaṃ.
evā tvaṃ samrājñy edhi # AVś.14.1.43c.
evā tvaṃ subhage bhava # AVP.8.12.3d.
evā tvaṃ kāse pra pata # AVś.6.105.1c--3c.
evā tvaṃ kṛtvane kṛtyām # AVP.2.71.2c.
evā tvaṃ daśamāsya # RV.5.78.8c; AVś.1.11.6e. Cf. evāyaṃ daśa-.
evā tvaṃ dundubhe 'mitrān # AVś.5.21.4c,5c,6d.
evā tvaṃ devy aghnye brahmajyasya # AVś.12.5.65a.
evā tvam agne aśvatthān # AVP.9.29.4c.
evā tvam asmat pra muñcā vy aṃhaḥ # TS.4.7.15.7c. See evo ṣv asman etc.
evā tvam asyā nir bhindhi # AVP.5.12.7c.
evā tvam asy oṣadhe # AVP.8.6.5d.
evā tvam ugra oṣadhe # AVP.1.98.1c; 4.20.6c.
evā tvā kṣetriyān nirṛtyā jāmiśaṃsāt # AVP.2.3.4c. See under evam aham imaṃ.
evā tvām indra vajrinn atra # RV.4.19.1a; AB.6.18.1; 19.2; GB.2.4.1; 6.1 (bis); śś.7.22.5. P: evā tvām indra Aś.5.16.1; 7.5.20.
evātharvā pitaraṃ viśvadevam # AVP.5.2.7a. See yo 'tharvāṇaṃ.
evā dadhāmi te garbham # AVś.5.25.2c; AVP.12.3.1c. See under evaṃ garbhaṃ, and cf. evā dādhāra.
evā duṣvapnyaṃ sarvam # RV.8.47.17c; AVś.6.46.3c; 19.57.1c; AVP.2.37.3c. See evā ha duḥsvapnyaṃ.
evā devāṃ indro vivye nṝn # RV.10.49.11a.
evā pṛtanyatas tvam # AVP.3.3.3c.
evā mat sarvaṃ durbhūtam # AVś.10.1.13c.
evā mahyaṃ saṃnamaḥ saṃ namantu # AVś.4.39.1c,3c,5c,7c; AVP.5.35.1c--11c. See evaṃ mahyaṃ.
evā mā brahmacāriṇaḥ # Kauś.56.17c. See under evaṃ māṃ.
evā me prāṇa mā bibheḥ # AVś.2.15.1c--6c; AVP.6.5.1c--13c. See evaṃ me etc.
evā yajasva tanvaṃ sujāta # RV.10.7.6d.
evāyaṃ daśamāsyaḥ # VS.8.28e; śB.4.5.2.5. Cf. evā tvaṃ daśa-.
evā rogaṃ cāsrāvaṃ ca # AVś.1.2.4c.
evā vapāmi harmyam # AVś.18.4.55c. See evaṃ va-.
evā vi paśya tān tvam # AVP.8.6.9c.
evā viśaḥ saṃmanaso havaṃ me # Kauś.98.2c. Cf. asapatnāḥ saṃand māṃ viśaḥ.
evā satyaṃ maghavānā yuvaṃ tat # RV.4.28.5a.
evā sapatnāṃs tvaṃ mama # AVś.10.3.15c.
evā sahasracakṣo tvam # AVP.3.22.5c. See under atho sahasra-.
evāhaṃ sarvaṃ durbhūtam # AVś.10.1.32c.
evā ha duḥsvapnyaṃ sarvam # AVP.3.30.1c. See evā duṣvapnyaṃ.
evāhaṃ tvāṃ kṣetriyāt # AVś.2.10.2c--8c. See under evam aham imaṃ.
evā hi tvām ṛtuthā yātayantam # RV.5.32.12a.
evā hotaḥ satyatara tvam adya # RV.1.76.5c.
evena sadyaḥ pary eti pārthivam # RV.1.128.3a; KS.39.15a.
evendrāgnī papivāṃsā sutasya # RV.1.108.13a.
evo agniṃ vasūyavaḥ # see evāṃ etc.
evo ṣv asman nirṛte 'nehā tvam # AVś.6.84.3a.
evo ṣv asman muñcatā vy aṃhaḥ # RV.4.12.6c; 10.126.8c; AVP.5.39.8c; MS.3.16.5c: 192.10; KS.2.15c; Apś.6.22.1c. See evā tvam asmat.
eṣa divaṃ vi dhāvati # RV.9.3.7a; SV.2.612a.
eṣa divaṃ vy āsarat # RV.9.3.8a; SV.2.613a.
eṣa me 'muṣmiṃ (GB. 'muṣmiṃl) loke prakāśo 'sat # PB.18.7.7; GB.2.5.8. Cf. eṣa vām ākāśaḥ.
eṣa sya vāṃ pūrvagatveva sakhye # RV.7.67.7a.
eṣā te agne samit tayā (Mś. tayā tvaṃ) vardhasva cā ca pyāyasva # VS.2.14; śB.1.8.2.4; śś.1.12.12; Mś.1.6.1.34; Apś.3.4.6; śG.2.10.3; ApMB.2.6.11 (ApG.4.11.22); HG.1.8.4. Ps: eṣā te agne samit Apś.4.11.5; 6.9.4; śG.2.4.6; eṣā te Kś.3.5.2; PG.2.4.5. See next, and cf. tena vardhasva.
eṣā purāṇī pari sarvaṃ babhūva # AVś.10.8.30b.
eṣā vas sā satyā saṃvāg abhūd yām indreṇa samadadhvam # KS.14.1,7.
eṣi devi devam iyakṣamāṇam # RV.1.123.10b.
eṣṭā rāya (MSṃś. rāyā) eṣṭā vāmāni preṣe bhagāya # MS.1.2.7: 17.1; 3.8.2: 94.2; KS.2.8; AB.1.26.5; GB.2.2.4; Aś.4.5.7; Vait.13.24; Lś.5.6.9. P: eṣṭā rāyā eṣṭā vāmāni Mś.2.2.1.13. See next.
eha gatir vāmasya # MS.4.13.9: 212.13; Aś.1.9.5; śś.1.14.19. See iha etc.
ehi jīvaṃ trāyamāṇam # AVś.4.9.1a. P: ehi jīvam Kauś.58.8.
aiḍā me bhagavanto 'janiḍhvaṃ maitrāvaruṇaḥ # Mś.9.5.6.5. See aiḍī, aiḍo, and aiḍyo.
aiḍyo (aiḍīr ?) me bhagavatyo 'janiḍhvaṃ maitrāvaruṇyaḥ (-ṇīḥ ?) # Mś.9.5.6.5. See under aiḍā me.
ainaṃ catvāri vāmāni gachanti niṣkaḥ kaṃso 'śvataro hasty adhipatir bhavati svānāṃ cānyeṣāṃ ca ya evaṃ veda # AVP.11.16.13.
ainaṃ pyāyayati (AVP. pyāyeta) pavamānaḥ purastāt # AVś.4.11.4b; AVP.3.25.2b.
aindrāgnaṃ pavamānam # AVś.11.7.6a.
aindrāvaruṇaṃ maitrāvaruṇasya stotram aindrābārhaspatyaṃ brāhmaṇācchaṃsina aindrāvaiṣṇavam achāvākasya # KS.34.16.
oṃ stuta (Aś. studhvam) # Aś.5.2.12; śś.6.8.7; Apś.14.10.1. Cf. stuta, and studhvam.
ojasvī vīryāvān indriyāvī bhavati pra rājasabhāyāṃ madhuparkam āpnoty adhipatir bhavati svānāṃ cānyeṣāṃ ca ya evaṃ veda # AVP.11.16.7.
ojāṃsy avṛṇīdhvam # AVś.6.7.3b.
ojo mimāte dhruvam asya yat svam # RV.7.82.6b.
ojo 'si saho 'si balam asi bhrājo 'si devānāṃ dhāmāmṛtam amartyas tapojās tvayīdam antar viśvaṃ yakṣaṃ viśvaṃ bhūtaṃ viśvaṃ subhūtaṃ viśvasya bhartā viśvasya janayitā # TB.3.11.1.21. See prec.
othā moda ivaṃ hotar moda ivam othā moda ivom # Apś.12.27.15.
odanāṃs tvaṃ bṛhaspate # AVP.8.19.2b.
oṃ tat sarvam # TA.10.29.1; Tā.10.68; MahānU.15.4.
oṃ tapaś ca tejaś ca satyaṃ cātmā ca dhṛtiś ca dharmaś ca sattvaṃ ca tyāgaś ca brahmā ca brahma ca tāni prapadye tāni mām avantu # JG.1.2. See tapaś ca tejaś ca.
orvād gavāṃ mātā jānatī gāt # RV.5.45.2b.
oṣadhayaḥ prati modadhvam enam (KS. omits enam; VS.śB. modadhvam agnim etam) # VS.11.47a; TS.4.1.4.4a; 5.1.5.9; MS.2.7.5a: 79.12; KS.16.4a; śB.6.4.4.16. P: oṣadhayaḥ Kś.16.3.14. See under oṣadhayaḥ prati gṛbhṇīta.
oṣadhayaḥ saṃ nahyadhvam # AVP.10.14.5.
oṣadhīḥ prati modadhvam # RV.10.97.3a; VS.12.77a. See under oṣadhayaḥ prati etc.
oṣadhīṣu prati tiṣṭhā śarīraiḥ # RV.10.16.3d; AVś.18.2.7d; TS.3.1.4.1d; MS.2.5.10d: 61.11; KS.13.9d; 30.8d; TA.6.1.4d; 7.3d; 9.2; Mś.1.8.3.3d. See divaṃ gacha prati, and dyāṃ gacha prati.
o ṣū ṇo agne śṛṇuhi tvam īḍitaḥ # RV.1.139.7a; AB.5.12.5; Aś.8.1.2,12. P: o ṣū ṇo agne śś.10.8.3.
audumbara sa tvam asmat sahasva # AVś.19.31.11d; AVP.10.5.11d.
audumbara sa tvam asmāsu dhehi (AVP. omits dhehi) # AVś.19.31.13c; AVP.10.5.13c.
aurṇavābham ahīśuvam # RV.8.32.26b; 77.2b.
aurvebhyaḥ # Lś.3.2.12. Vikāra of avamebhyaḥ etc., q.v. Cf. next.
aurvaiḥ # Lś.2.5.14. Vikāra of avamais ta etc., q.v. See ūrvaiḥ, and cf. prec.
ka indrasya yujyaṃ kaḥ sakhitvam # RV.4.25.2c.
ka īṃ dadarśa kam abhi ṣṭavāma # RV.8.100.3d.
kaṇvavac chṛṇudhī havam # RV.8.52 (Vāl.4).8d.
katamenāpo divam udvahanti # AVP.13.7.4a.
kathaṃ ha tatra tvaṃ hanaḥ # AVś.7.76.5c.
kathā dive asurāya bravāma # AVP.8.1.1a. See kathaṃ mahe.
kathā nūnaṃ vāṃ vimanā upa stavat # RV.8.86.2a.
kathā mahe rudriyāya bravāma # RV.5.41.11a.
kathā ha tad varuṇāya tvam agne # RV.4.3.5a.
kadā nu te bhrātraṃ pra bravāma # RV.4.23.6b.
kadā havaṃ maghavann indra sunvataḥ # RV.8.3.14c; AVś.20.50.2c.
kadedam aśvinā yuvam # N.12.2c.
kanīyaḥ kṛṇute svam # AVś.12.4.6d.
kanīyān trīn kṛṇavāmety āha # RV.4.33.5b.
kamadyuvaṃ vimadāyohathur yuvam # RV.10.65.12c.
kam etaṃ tvaṃ yuvate kumāram # RV.5.2.2a; JB.3.96a. Cf. BṛhD.5.20.
kayā tvaṃ na ūtyā # RV.8.93.19a; SV.2.936a; VS.36.7a; KB.27.2; GB.2.4.1; Aś.5.16.1; 7.4.2; śś.7.22.2.
kayā naś citra ā bhuvat # RV.4.31.1a; AVś.20.124.1a; SV.1.169a; 2.32a; VS.27.39a; 36.4a; TS.4.2.11.2a; 4.12.5; MS.2.13.9a: 159.4; 4.9.27a: 139.11; KS.21.13; 39.12a; JB.1.140; KB.27.2; GB.2.4.1; PB.11.4.2; 15.10.1; DB.1.14; ā. Introd. 5; TA.4.42.3a; KA.1.219Ha; Aś.2.17.15; 5.16.1; 7.4.2; 8.12.18; 14.18; Vait.42.9; Lś.5.2.12; Apś.12.8.5; 17.7.8a; Mś.6.2.3.1; 7.1.1.35; MG.1.5.5; JG.2.9. Ps: kayā naś citraḥ śś.7.22.2; śG.1.16.6; kayā naḥ MS.3.16.4: 190.3; 4.10.4: 153.5; KSA.5.21; kayā Rvidh.2.13.4. Designated as kayā-nīyā Svidh.1.6.7; 8.8; 2.3.3; 4.5; as vāmadevyaḥ (sc. ṛcaḥ) GG.4.6.7; 7.34 (cf. AG.2.6.2).
karāmahe su purudha śravāṃsi # RV.10.59.2b.
karṇayoḥ śrutaṃ mā cyoḍhvaṃ mamāmuṣya om # TA.10.7.1; MahānU.7.6.
karṇābhyāṃ bhūri vi śruvam (PG. bhūri śuśruve) # TA.7.4.1c; TU.1.4.1c; PG.3.16.1c.
karmāṇi cakruḥ pavamāna dhīrāḥ # RV.9.96.11b; VS.19.53b; TS.2.6.12.1b; MS.4.10.6b: 156.8; KS.21.14b.
kalpante asmā iḍa iḍāṃ priyo bhavati ya evaṃ veda # AVP.9.21.10.
kalpante asmā ṛtavo na ṛtuṣv āvṛścata ṛtūnāṃ priyo bhavati ya evaṃ veda # AVP.9.21.6.
kalpante asmai diśo diśāṃ priyo bhavati ya evaṃ veda # AVP.9.21.4.
kalpante asmai māsā māsāṃ priyo bhavati ya evaṃ veda # AVP.9.21.9.
kalpante asmai viśve devāḥ priyo viśveṣāṃ devānāṃ bhavati ya evaṃ veda # AVP.9.21.12.
kalyāṇi dvipāc ca sarvaṃ naḥ # AVś.6.107.3b.
kavyāsa iha mādayadhvam # TB.3.7.14.4; Apś.14.32.3.
kaśyapas tvām asṛjata # AVś.8.5.14a.
kas tad vāṃ mitrāvaruṇā ciketa # RV.1.152.3b; AVś.9.10.23b.
kas tāṃ vidvāṃ abhi manyāte andhām # RV.10.27.11b; Vait.38.6b.
kas te mātaraṃ vidhavām acakrat # RV.4.18.12a.
kas tvam asi # JB.1.18.
kasmād yanti pavamānāḥ parāñcaḥ # JB.1.277c.
kasmai sahasraṃ śatāśvaṃ svaṃ jñātibhyo dadyām # Vait.37.14.
kāṇayā dīyate svam # AVś.12.4.3d.
kāmajyeṣṭhā iha mādayadhvam # AVś.9.2.8b.
kāmaṃ nu devam # ūha of aryamaṇaṃ nu devam, implied in kāmena MG.1.11.17.
maryādā vayunā kad dha vāmam # RV.4.5.13a.
kāmān me dhuṅdhvaṃ prājāṃ ca paśūṃś ca # Aś.6.12.4.
kāmāyaivedaṃ sarvam # BDh.3.4.2.
kāmena # MG.1.11.17: see kāmaṃ nu devam.
kāmo haviṣāṃ mandiṣṭho 'gne tvaṃ su jāgṛhi # MS.1.2.3ab: 12.3 (so mss.: the verse properly begins agne tvaṃ, q.v.). P: kāmo haviṣāṃ mandiṣṭhaḥ Mś.2.1.3.11.
kāyamāno (Mś. kāmayamāno) vanā tvam # RV.3.9.2a; SV.1.53a; N.4.14a; Mś.3.8.1a. Sāyaṇa at RV., kāyamāno = kāmayamāno.
rādhad dhotrāśvinā vām # RV.1.120.1a; AB.1.21.5; KB.8.5; Aś.4.6.3. P: kā rādhat śś.5.9.20; 9.20.12.
kārotareṇa dadhato gavāṃ tvaci # VS.19.82d; MS.3.11.9d: 153.6; KS.38.3d; TB.2.6.4.2d.
kālair haritvam āpannaiḥ # TA.1.12.3e.
kālo 'muṃ (AVP. 'mūṃ) divam ajanayat # AVś.19.53.5a; AVP.11.8.5a.
kāvyebhyaḥ # Lś.3.2.12. ūha of avamebhyaḥ etc., q.v. Cf. next.
kāvyaiḥ # śś.7.5.24; Vait.20.8; Lś.2.5.14. ūha of ūmaiḥ pitṛbhir (śś.Vait.) and of avamais ta (Lś.), q.v. Cf. prec.
kāṣṭhā bhindann ūrmibhiḥ pinvamānaḥ # RV.4.58.7d; AVP.8.13.7d; VS.17.95d; KS.40.7d; Apś.17.18.1d.
kiṃ śūrapatni nas tvam # RV.10.86.8c; AVś.20.126.8c.
kiṃ svin naḥ (Lś. nas tvaṃ) prati vocāsy atra # VS.23.51d; Aś.10.9.2d; śś.16.6.3d; Lś.9.10.11d.
kim aṅga vāṃ praty avartiṃ gamiṣṭhā # RV.1.118.3c; 3.58.3c.
kim ayaṃ tvāṃ vṛṣākapiḥ # RV.10.86.3a; AVś.20.126.3a.
kim idaṃ vāṃ purāṇavat # RV.8.73.11a.
kim ū nu vaḥ kṛṇavāmāpareṇa # RV.2.29.3a.
kiyad yūyam aśvamedhasya vittha # Apś.20.5.15.
kilāsaṃ sarvaṃ nāśayan # AVP.9.3.7c.
kīriś cid dhi tvām avase juhāva # RV.7.21.8a.
kīriś cid dhi tvām īṭṭe dūtyāya # RV.8.103.13c.
kutas tvaṃ viṣavān asaḥ # AVP.4.17.1d.
kutas tvam indra māhinaḥ san # RV.1.165.3a; VS.33.27a; MS.4.11.3a: 168.10; KS.9.18a.
kutsaṃ yad āyum atithigvam asmai # RV.6.18.13b.
kuru # AG.4.7.19; GG.4.2.39; ViDh.73.12. See kuruta, kurudhvam, kuruṣva, and oṃ kuruta.
kurudhvaṃ mā caivaṃ punaḥ # PG.3.10.14.
kuvit te śravato havam # RV.8.26.10b.
kuvid aṅga yavamanto yavaṃ cit # RV.10.131.2a; AVś.20.125.2a; VS.10.32a; 19.6a; 23.38a; TS.1.8.21.1a; 5.2.11.2a; MS.1.11.4a: 166.3; 2.3.8a: 36.3; 4.8.9: 118.16; KS.12.9a; 14.3a; 37.18a; śB.5.5.4.24a; 12.7.3.13; TB.2.6.1.3a; Mś.3.5.17. Ps: kuvid aṅga yavamantaḥ Mś.5.2.4.19; 5.2.11.15; 7.1.1.43; śś.13.3.4; Vait.30.10; kuvid aṅga MS.3.11.7: 150.13; 3.12.21: 167.13; KSA.10.5; TB.1.8.5.5; Kś.15.10.13; 19.2.13; Apś.9.18.14; 18.2.5; 19.2.8; 6.15.
kuvin ma ṛṣiṃ papivāṃsaṃ sutasya # RV.3.43.5c.
ku ṣṭhaḥ ko vām aśvinā # SV.1.305a. Cf. kūṣṭho.
kuṣṭhas tat sarvaṃ niṣ karat # AVś.5.4.10c. Cf. next but two.
kṛṇutaṃ yuvam aśvinā # RV.8.73.7b.
kṛṇoti pūrvam aparaṃ śacībhiḥ # RV.6.47.15d.
kṛṇoṣīndra yat tvam # RV.8.62.5b.
kṛṇvanto viśvam āryam # RV.9.63.5b.
kṛṣṇam abhvaṃ mahi varpaḥ karikrataḥ # RV.1.140.5b.
kṛṣvā duvāṃsy antamā sacemā # RV.7.22.4c; SV.2.1148c.
ketur viśvaṃ bhuvanam āviveśa # TB.3.7.10.1b; Apś.9.18.15b. Cf. under keṣu viśvaṃ.
kena devāṃ anu kṣiyati # AVś.10.2.22a.
kena nu tvam atharvan kāvyena # AVś.5.11.2c. See kena mat tvam etc.
kena pary abhavad divam # AVś.10.2.18b.
kena mat tvam atharvan kāvyena # AVP.8.1.2c. See kena nu tvam etc.
kena sāyaṃbhavaṃ dade # AVś.10.2.16d.
kenedam ūrdhvaṃ tiryak ca # AVś.10.2.24c.
keśī viśvaṃ svar dṛśe # RV.10.136.1c; AVP.5.38.1c; N.12.26c.
keṣu (Vait. keṣv idaṃ) viśvaṃ bhuvanam ā viveśa # Aś.10.9.2d; śś.16.6.1d; Vait.37.1d. See teṣu etc., yeṣu etc., and cf. ketur viśvaṃ.
keṣv idaṃ etc. # see keṣu viśvaṃ.
ko asyākalpayaj javam # AVś.10.2.15d.
ko nu vāṃ mitrāvaruṇāv (MS. -varuṇā) ṛtāyan # RV.5.41.1a; MS.4.14.10a: 231.9; KB.23.3; śB.13.5.1.11. P: ko nu vāṃ mitrāvaruṇau śś.10.6.18. Cf. BṛhD.5.36.
ko nu vāṃ mitrāstutaḥ # RV.5.67.5a.
ko vidvāṃsam upa gāt praṣṭum etat # RV.1.164.4d; AVś.9.9.4d.
ko virājo mithunatvaṃ pra veda # AVś.8.9.10a; MS.2.13.10a: 159.16.
kośena siktam avataṃ na vaṃsagaḥ # RV.1.130.2b.
ko 'ham asmi suvas tvam # JB.1.18.
krandan devāṃ ajījanat (SV. ajījanaḥ) # RV.9.42.4c; SV.2.110c.
kramadhvam agninā (AVP. agnibhir) nākam # AVś.4.14.2a; AVP.3.38.2a; VS.17.65a; TS.4.6.5.1a; 5.4.7.1; MS.2.10.6a: 138.1; 3.3.9: 41.18; KS.18.4a; 21.9; śB.9.2.3.24; Kauś.68.27. P: kramadhvam agninā Vait.29.17; Kś.18.4.1; Mś.6.2.5.10.
klība klībaṃ (AVP. klīva klīvaṃ) tvākaram # AVś.6.138.3a; AVP.1.68.4a.
klībaṃ (AVP. klīvaṃ) kṛdhy opaśinam # AVś.6.138.2a; AVP.1.68.3a.
klībam (AVP. klīvam) opaśinaṃ kṛdhi # AVś.6.138.1d; AVP.1.68.2d.
kva tyad indrāvaruṇā yaśo vām # RV.3.62.1c.
kvaikaṃ cakraṃ vām āsīt # RV.10.85.15c; AVś.14.1.14c.
kṣatrasya tvā paraspāya brahmaṇas tanvaṃ pāhi # VS.38.19; śB.14.3.1.9. P: kṣatrasya tvā Kś.26.7.6. Cf. brahmaṇas tvā pa-.
kṣatrasyolbam (VSṭB. -olvam) asi # VS.10.8; TS.1.7.9.1; 8.12.2; MS.2.6.9: 69.3; 4.4.3: 52.12; KS.15.7; śB.5.3.5.20; TB.1.7.6.4; Apś.18.5.7; 14.1; Mś.9.1.3.8.
kṣatrāya tvaṃ śravase tvaṃ mahīyai # RV.1.113.6a.
kṣatrāya tvam avasi na tvam āvitha śacīpate # RV.8.37.6a.
kṣatriyo bhavāmi # AB.7.24.3.
kṣamā rapo viśvaṃ no astu bheṣajam # AVś.6.57.3c.
kṣiyantaṃ tvām akṣiyantaṃ kṛṇoti # RV.4.17.13a.
kṣurapavir mṛtyur bhūtvā vi dhāva tvam # AVś.12.5.55.
kṣetraṃ gām aśvaṃ puruṣaṃ vobhayādat # AVP.5.36.7d.
kṣetraṃ na raṇvam ūcuṣe # RV.10.33.6c.
kṣemasya ca prayujaś ca tvam īśiṣe śacīpate # RV.8.37.5a.
kṣemāya vaḥ śāntyai prapadye śivaṃ śagmaṃ śaṃyoḥ śaṃyoḥ # VS.3.43; Apś.6.27.4; HG.1.29.2. P: kṣemāya vaḥ Kś.4.12.23.
gacha tvaṃ bhagavān punarāgamanāya punardarśanāya sahadevyāya sahavṛṣāya sahagaṇāya sahapārṣadāya yathāhutāya namonamāya namaḥśivāya # MS.2.9.10: 130.6.
gaṇānāṃ tvā gaṇapatiṃ havāmahe (KSA. adds vaso mama) # RV.2.23.1a; VS.23.19; TS.2.3.14.3a; MS.3.12.20: 166.11; KS.10.13a; KSA.4.1; AB.1.21.1; KB.8.5; 9.6; śB.13.2.8.4; Apś.20.18.1; Mś.9.2.4.13; HG.1.6.11; VārG.5.22a. Ps: gaṇānāṃ tvā Aś.4.6.3; śś.5.9.18; 14.19; śG.2.2.13; gaṇānām Rvidh.1.29.5; BṛhD.4.81. See prec.
gandharva prāyaścitte tvaṃ devānāṃ prāyaścittir asi # PG.1.11.2.
gandharvāpsarasaḥ saṃ nahyadhvam # AVP.10.14.1.
garbhaṃ yuvam aśvināsyām # AVP.12.3.4c. See under garbhaṃ te aśvinau.
garbhaṃ sajātā abhisaṃviśadhvam # AVP.2.74.4d. See imaṃ sajātā etc.
garbhaṃ te aśvinau devau (AVś. aśvinobhā; PGḥG. aśvināv ubhau) # RV.10.184.2c; AVś.5.25.3c; śB.14.9.4.20c; BṛhU.6.4.20c; SMB.1.4.7c; ApMB.1.12.2c; HG.1.25.1c; MG.2.18.2c; JG.1.22c; PG.1.13c (crit. notes; see Speijer, Jātakarma, p. 19). See garbhaṃ yuvam, and putraṃ te aśvinobhā.
garbhaṃ dadhāthāṃ te vām ahaṃ dade # TB.1.2.1.14; Apś.5.8.8. See reto dhattaṃ puṣṭyai.
garbhādaṃ kaṇvaṃ nāśaya # AVś.2.25.3c; AVP.4.13.6c.
garbho bhūtvāmṛtasya yonau # AVś.11.5.7c.
gavāṃ śleṣmāsi gāvo mayi śliṣyantu # SMB.1.8.3. Ps: gavāṃ śleṣmāsi GG.3.6.3; gavām KhG.3.1.47.
gavāṃ trīṇi śatāni tvam # AB.7.17.3c; śś.15.24c.
gavāṃ patiḥ phalgunīnām asi tvam # TB.3.1.1.7a.
gavyaṃ cid ūrvam apidhānavantam # RV.5.29.12c.
gavyaṃ cid ūrvam uśijo vi vavruḥ # RV.7.90.4c.
gavyantas tvā havāmahe # RV.7.32.23d; AVś.20.121.2d; SV.2.31d; VS.27.36d; MS.2.13.9d: 158.17; KS.39.12d; JB.1.293d; Apś.17.8.4d.
aśvān puruṣān paśūn # Mś.6.1.2.26b. See gām aśvaṃ puruṣaṃ.
gātuvidaṃ havāmahe nādhamānāḥ # AVś.13.2.43d.
gāṃ dīvyadhvam # śB.5.4.4.23; Kś.4.9.21; 15.7.17.
gām aśvaṃ rathyam indra saṃ kira # RV.6.46.2c; AVś.20.98.2c; SV.2.160c; VS.27.38c; MS.2.13.9c: 159.3; KS.39.12c; ā.5.1.6.2; Apś.17.8.7.
gām aśvaṃ rāsi vīravat # RV.9.9.9b.
gām aśvaṃ sanuyām iti # RV.10.119.1b.
gām aśvaṃ dhānyaṃ vasu # AVP.8.12.9b.
gām aśvam abhyañjanam # RV.8.78.2b.
gām aśvaṃ pipyuṣī duhe # RV.8.14.3c; AVś.20.27.3c; SV.2.1186c.
gām aśvaṃ puruṣaṃ jagat (AVś. paśum; RVKh. aśvān puruṣān aham) # RVKh.5.87.2d; AVś.8.7.11d; TA.6.5.3b; 10.1.5b; MahānU.2.10b; ApMB.1.9.10b; HG.1.18.5b. See gā aśvān, and cf. gaur aśvaḥ.
gām aśvaṃ poṣayitnv ā # RV.4.57.1c; TS.1.1.14.2c; MS.4.11.1c: 160.4; KS.4.15c; ApMB.2.18.47c; N.10.15c.
gām aśvān puruṣān etc. # see gām aśvaṃ puruṣaṃ.
gāyatraṃ chando anu saṃrabhadhvam # MS.1.3.39a: 46.10. See gāyatrīṃ chandāṃsy.
gāvo na vajrin svam oko acha # RV.6.41.1c; TB.2.4.3.12c.
gāvo yavaṃ prayutā aryo akṣan # RV.10.27.8a; Vait.38.5a. P: gāvo yavam śś.16.13.17.
giraḥ somaḥ (SV. gira stomān) pavamāno manīṣāḥ # RV.9.96.7b; SV.2.295b.
girir na yaḥ svatavāṃ ṛṣva indraḥ # RV.4.20.6a.
gīrbhiḥ kṛṇudhvaṃ sadane ṛtasya # RV.7.53.2b; TS.4.1.11.4b; MS.4.10.3b: 150.16; TB.2.8.4.7b.
gīrbhir ūrdhvāṃ akalpayat # AVś.13.1.53d.
gīrbhir girvāha stavamāna ā gahi # RV.1.139.6f.
gīrbhī raṇvaṃ vasūyavaḥ # RV.1.128.8g.
gīrbhī raṇvaṃ kuśikāso havāmahe # RV.3.26.1d.
guhāyāṃ viśvamūrtiṣu (PrāṇāgUḷVyāsaDh. viśvatomukhaḥ) # TA.10.31.1b; Tā.10.68b; MahānU.15.6b; PrāṇāgU.1b; LVyāsaDh.2.17b; śaṅkhaDh.9.16b.
gūhantīr abhvam asitaṃ ruśadbhiḥ # RV.4.51.9c.
gṛbhītaṃ pārthivaṃ rajaḥ # AVP.9.7.10d.
gṛhamedhīyaṃ maruto juṣadhvam # RV.7.56.14d; TS.4.3.13.6d; MS.4.10.5d: 154.15; KS.21.13d.
gṛhān ajūgupataṃ yuvam # Aś.2.5.12b. Fragment: ajūgupatam Apś.6.26.3. ūha of gṛhān gopāyataṃ yuvam.
gṛhān gopāyataṃ yuvam # MS.1.5.14b (bis): 83.4,17; KS.7.3b,11; Aś.2.5.2b; Apś.6.24.4b; Mś.1.6.3.8b; śG.3.6.2b. See gṛhān ajūgupataṃ, and next.
gṛhān (Mś. gṛhāñ) jugupataṃ (Mś. vḷ. jūgu-) yuvam # MS.1.5.14b: 84.9; Mś.1.6.3.15b. See under prec.
gṛhā mā bibhīta mā vepadhvam (Lś.ApśḥG. vepiḍhvam) # VS.3.41a; Lś.3.3.1a; Apś.6.27.3a; śG.3.7.2a; HG.1.29.1a.
gṛhā mā bibhītopamaḥ svastye vo 'smāsu ca prajāyadhvaṃ mā ca vo gopatī riṣat # Aś.2.5.17. Metrical.
gṛhṇātu tvām aditiḥ śūraputrā # AVś.11.1.11b.
gotrā gavām aṅgiraso gṛṇanti # RV.6.65.5b.
gopāya mā (VāDh. māṃ) śevadhis te (N. -dhiṣ ṭe; SaṃhitopaniṣadB. śreyase te) 'ham asmi # SaṃhitopaniṣadB.3d; VāDh.2.8b; ViDh.29.9b; N.2.4b. Cf. tavāham asmi tvaṃ.
gobhir yavaṃ na carkṛṣat # RV.1.23.15c.
gobhiṣ ṭaremāmatiṃ durevām # RV.10.42.10a; 43.10a; 44.10a; AVś.7.50.7a; 20.17.10a; 89.10a; 94.10a.
goṣuyudho na niyavaṃ carantīḥ # RV.10.30.10b.
gaur aśvaḥ puruṣaḥ paśuḥ # AVś.8.2.25b; TA.6.11.2b. Cf. gām aśvaṃ puruṣaṃ.
grīṣmasyāhaṃ devayajyayaujasvāṃs tejasvān (Mś. -aujasvān vīryavān) bhūyāsam # KS.4.14; Mś.1.4.1.27.
gharmaṃ yad vām arepasam # RV.5.73.6c.
gharma yā te 'ntarikṣe śug yāntarikṣe yā vāte yā vāmadevye yā traiṣṭubhe chandasīyaṃ te tām avayaje # MS.4.9.10: 130.12. See under prec.
ghuṇā adantu mā yavam # AVP.5.20.8d.
ghuṇāṃs tvaṃ sarvān āditya # AVP.4.16.8c.
ghuṇān sarvāṃ ajījasaḥ # AVP.4.16.7d.
ghṛtam agne apsarābhyo vaha tvam # AVP.4.9.3a. See ghṛtam apsarābhyo.
ghṛtam agne madhumat pinvamānaḥ # VS.29.1b; TS.5.1.11.1b; MS.3.16.2b: 183.12; KSA.6.2.
ghṛtam annaṃ duhratāṃ gopurogavam # AVś.8.7.12e.
ghṛtam apsarābhyo vaha tvam agne # AVś.7.109.2a. See ghṛtam agne apsarābhyo.
ghṛtasya dhārayā suśevaṃ kalpayāmi (Apś. -mi te) # TB.3.7.5.3b; Apś.2.10.6b; Mś.1.2.6.19b.
ghṛtasya nirṇig anu vartate vām # RV.5.62.4c.
ghṛtasyāgne tanvā saṃ bhava # KS.30.8c; Mś.1.8.4.36c; Kauś.45.11c; MG.2.4.5c. See ghṛtena tvaṃ tanvaṃ.
ghṛtena te tanvaṃ vardhayāmi # KS.38.12c.
ghṛtena tvaṃ tanvaṃ (TS. tanuvo) vardhayasva # RV.10.59.5d; VS.12.44c; TS.3.1.4.4c; 4.2.3.4c; MS.1.7.1c: 108.11; śB.6.6.4.12; Apś.7.6.5c; Mś.1.7.3.40c; N.10.40d. See ghṛtasyāgne.
ghṛtena tvāṃ manur adyā samindhe # AVś.7.82.6b.
ghṛtair ghṛtasnū adha yad vām asme # RV.1.153.1c.
ghoṣeṇāmīvāṃś cātayata (PB. -mīvāṃ [comm. -vān] cātayadhvam) # TB.3.7.9.1; PB.1.2.5; Apś.12.3.2.
ghnañ chiśnadevāṃ abhi varpasā bhūt # RV.10.99.3d.
cakāra viśvam ātmanvat # AVś.13.1.52d.
cakṣuṣ ṭvam asi # SMB.1.7.9.
caturthāḥ pañcameṣu śrayadhvam # TB.3.11.2.1.
caturdaśāḥ pañcadaśeṣu śrayadhvam # TB.3.11.2.2.
caturviṃśāḥ pañcaviṃśeṣu śrayadhvam # TB.3.11.2.3.
catuḥśṛṅgo 'vamīd gaura etat # RV.4.58.2d; AVP.8.13.2d; VS.17.90d; MS.1.6.2d: 87.16; KS.40.7d; TA.10.10.2d; Apś.5.17.4d; MahānU.9.13d.
candra (sc. tvaṃ nas tasmāt pāhi) # Kauś.119.3c. ūha of agne tvaṃ etc.
candra prāyaścitte tvaṃ devānāṃ prāyaścittir asi # SMB.1.4.3; PG.1.11.2; JG.1.22.
candramā asy āditye śritaḥ, nakṣatrāṇāṃ pratiṣṭhā, tvayīdam antaḥ, viśvaṃ yakṣaṃ viśvaṃ bhūtaṃ viśvaṃ subhūtam, viśvasya bhartā viśvasya janayitā # TB.3.11.1.12.
candramā me daivo brahmā tvaṃ mānuṣaḥ # śś.5.1.3. Cf. under next.
camasādhvaryava upa mā hvayadhvam # ṣB.2.5,6,7.
caran pakvam udumbaram # śś.15.19b. See caran svādum.
caran svādum udumbaram # AB.7.15.5b. See caran pakvam.
cikitvān anu manyatām # Mś.1.8.3.1d. See cikitvāṃ anu.
cite tad vāṃ surādhasā # RV.10.143.4a.
cittiṃ dakṣasya subhagatvam asme # RV.2.21.6b; PG.1.18.6b.
cittiṃ devāṃ ṛtāvṛdhaḥ # AVP.2.37.1b.
citraṃ ha yad vāṃ bhojanaṃ nv asti # RV.7.68.5a.
citrāmaghā viśvam anu prabhūtā # RV.7.77.3d.
citrebhir abhrair upa tiṣṭhatho (MS. -to) ravam # RV.5.63.3c; MS.4.14.12c: 235.1.
cukākaṇi tvaṃ jajñiṣe # AVP.5.3.4c.
cukākaṇi tvaṃ tān vṛśca # AVP.5.3.6c.
coṣkūyamāṇa indra bhūri vāmam # RV.1.33.3c; N.6.22.
chardir yad vāṃ varūthyaṃ sudānū # RV.6.67.2d.
chāyeva viśvaṃ bhuvanaṃ sisakṣi # RV.1.73.8c.
jakṣivāṃsaḥ papivāṃsaś (VS. erroneously, papipāṃsaś) ca viśve # VS.8.19c; TS.1.4.44.2c; MS.1.3.38c: 44.11; KS.4.12c; śB.4.4.4.11; N.12.42c. See next.
jakṣivāṃsaḥ papivāṃso madhūni # AVś.7.97.3c. See prec.
jakṣivān sa (AVP. jakṣivāṃsaṃ) na rūrupaḥ # AVś.4.7.3d; AVP.2.1.2d.
jagac ca viśvam udiyarṣi bhānunā # RV.10.37.4b.
jagata sthātar jagad ā kṛṇudhvam # RV.6.49.6d.
janāya yasmai sukṛte arādhvam # RV.1.166.12d.
janitāśvānāṃ janitā gavām asi # RV.8.36.5a.
janena yātaṃ mahi vāṃ varūtham # RV.7.53.2d; TS.4.1.11.4d; MS.4.10.3d: 150.17; TB.2.8.4.7d.
janyuḥ patis tanvam ā viviśyāḥ # RV.10.10.3d; AVś.18.1.3d.
jambhayā kṛkadāśvam # RV.1.29.7b; AVś.20.74.7b.
jambhebhir viśvam uśadhag vanāni # RV.7.7.2d.
jaya tvaṃ brahmatejasā # RVKh.10.142.5d.
jayantaṃ tvānu devā madantu (TS. tvām anu madantu devāḥ) # RV.6.75.18d; AVś.7.118.1d; SV.2.1220d; VS.17.49d; TS.4.6.4.5d.
jayantaṃ tvām anu madema soma # RV.1.91.21d; VS.34.20d; MS.4.14.1d: 214.5; TB.2.4.3.8d; 7.4.1d.
jarase tvām ṛṣayaḥ saṃ vyayantu # AVP.15.6.8c.
jarase ni dhuyāmasi # AVP.1.61.5b. Cf. jarāyai ni dhuvāmi.
jarāyai ni dhuvāmi tvā # AVś.3.11.7b. Cf. jarase ni dhuyāmasi.
jarimṇe nayataṃ yuvam # AVP.1.61.3d. Cf. jarase vahataṃ.
jahātu vacanaṃ svam # AVP.6.23.11c.
jahāmi sedim anirām amīvām # AVP.15.2.8d; VS.12.105d; TS.4.2.7.2d; MS.2.7.14d: 95.9; KS.16.14d; śB.7.3.1.23. P: jahāmi sedim Kś.17.3.13.
jahi tvaṃ kāma mama ye sapatnāḥ # AVś.9.2.10a.
jāgatena chandasā divam anu vi krame # TS.1.6.5.2. See divaṃ viṣṇur, divi viṣṇur, and viṣṇur divi.
jāgatena chandasā saptadaśena stomena vāmadevyena sāmnā vaṣaṭkāreṇa vajreṇāparajān # TS.3.5.3.2. Cf. under ānuṣṭubhena chandasai-.
jāgarṣi tvaṃ bhuvane jātavedaḥ # RVKh.5.44.1a.
jātaṃ viśvaṃ sayāvabhiḥ # RV.10.22.11d.
jātavedasaṃ juhvaṃ sahānām # RV.10.6.5d.
jātavedase sunavāma somam # RV.1.99.1a; RVKh.10.127.5d; AB.4.30.12; 32.10; 5.2.16; 8.13; 15.7; 17.15; 19.17; 21.18; ā.1.5.3.13; TA.10.2.1a; MahānU.6.2a; Aś.7.1.14; N.7a (Roth's edition, p. 201); 14.33a. P: jātavedase BṛhPDh.9.327; Rvidh.1.22.4,6. Cf. BṛhD.3.130 (B).
jānanti vṛṣṇo aruṣasya śevam # RV.3.7.5a.
jānubhyām ūrdhvaṃ śithiraṃ kabandham # AVś.10.2.3b.
jāyase tvaṃ sapatnahā # HG.1.11.8b.
jāyeva patye tanvaṃ riricyām # RV.10.10.7c; AVś.18.1.8c.
jinato vajra tvaṃ (AVP. -jra sāyaka) sīmantam # AVś.6.134.3c; AVP.5.33.6c.
jinva gā jinvārvataḥ # TB.3.7.5.7b; Apś.3.2.11b. See pinvaṃ etc.
jītaṃ yācāma punar aitu sarvam # AVP.8.15.9b.
jīvaṃ rudanti vi mayante (AVś. nayanty) adhvare (AVś. -ram) # RV.10.40.10a; AVś.14.1.46a. P: jīvaṃ rudanti AG.1.8.4; śG.1.15.2; Kauś.79.30. See jīvāṃ rudanti.
jīvāṃ rudanti vi mayante adhvare # ApMB.1.1.6a (ApG.2.4.6). See jīvaṃ rudanti.
jīvātuś ca me dīrghāyutvaṃ ca me # VS.18.6; TS.4.7.3.2; MS.2.11.3: 141.11; KS.18.9.
jīvānām āyuḥ pra tira tvam agne # AVś.12.2.45a.
jīvām ṛtebhyaḥ (read mṛtebhyaḥ) pariṇīyamānām # AVś.18.3.3b. See mṛtāya jīvāṃ.
juṣāṇo agniḥ pavamāna ājyasya vetu # śB.2.2.3.22.
juhomi vidvāṃs te haviḥ # AVP.5.17.7c.
jyāyo mahitvam ānaśe # RV.9.48.5b; SV.2.189b.
jyeṣṭham agnim ānavam # RV.8.74.4b; SV.1.89b.
jyeṣṭho me tvaṃ putrāṇāṃ syāḥ # AB.7.17.6a; śś.15.25a.
jyok cid atra tasthivāṃso akran # RV.1.33.15c.
jyog jīvati sarvam āyur eti na purā jarasaḥ pramīyate ya evaṃ veda # AVP.9.21.2,7.
jyotir abhūvam # TB.3.7.7.4; Apś.10.9.4.
jyotir na viśvam abhy asti dakṣiṇā # RV.8.24.21c; AVś.20.65.3c.
jyotir viśvaṃ svar dṛśe # RV.9.61.18c; SV.2.241c.
jyotiṣā divam ut tabhāna # VS.17.72; TS.4.6.5.3; MS.2.10.6: 138.12; KS.18.4; śB.9.2.3.34.
jyotiṣe tvā # VS.13.39; TS.4.4.6.2; 10.1; MS.2.7.17: 101.14; 2.13.20 (bis): 165.13; 166.11; 4.9.1: 121.14; 4.9.3: 123.8; KS.16.16; 22.5 (bis); śB.7.5.2.12; TA.4.3.1; Kś.3.8.27; Apś.15.7.3; 16.27.4; Mś.6.1.7.26; --8.19.13. Cf. jyotiṣe vām.
ta ekapadas tanvaṃ samāsate # AVś.13.2.27d.
ta etam ūrvaṃ vi bhajanta gonām # RV.10.108.8c.
taṃ yuvaṃ devāv aśvinā # RV.4.15.10a.
taṃ rakṣadhvaṃ mā vo dabhat # TS.1.3.4.2. See tān etc.
taṃ vadhai stṛṇavāmahai # AVś.10.5.42b.
taṃ vayaṃ havāmahe (AVP. yajāmahe) # AVś.3.24.2d; AVP.5.30.2d.
taṃ vo viṃ na druṣadaṃ devam andhasaḥ # RV.10.115.3a.
taṃ śubhram agnim avase havāmahe # RV.3.26.2a.
taṃ sarasvantam avase huvema (AVś. havāmahe; KS. johavīmi) # RVKh.7.96.1d; AVś.7.40.1d; TS.3.1.11.3d (bis); MS.4.10.1d: 142.14; KS.19.14d (bis); Aś.3.8.1d; śś.6.11.8d. Cf. sarasvantam avase.
taṃ sūryaṃ devam ajam ekapādam # TB.3.1.2.8c.
taṃ svadhām akṣitaṃ taiḥ sahopajīvāsau # HG.2.13.1 (ter). See tāṃ tvaṃ svadhāṃ.
taṃ harāmi pitṛyajñāya devam (AVś. dūram) # RV.10.16.10c; AVś.12.2.7c.
takā vayaṃ plavāmahe # Kś.13.3.21a. See under imā vayaṃ etc.
takmānaṃ sarvaṃ nāśaya (AVP. nāśayan) # AVś.19.39.1c,5f,8g; AVP.7.10.1c,5f,6g--8g.
takṣan vatsāya mātaraṃ sacābhuvam # RV.1.111.1d.
taṃ gopāya (KS.śG. gopāyasva) # KS.31.10; AG.1.20.7; śG.2.18.3; ApMB.2.3.31. See taṃ rakṣasva, and cf. gopāyata, gopāya mā, tāṃ go-, and tvaṃ go-.
taṃ cakruḥ śivam asmabhyam # AVP.11.10.7c.
taṃ juṣadhvaṃ svāhā # śś.4.19.8.
tataḥ pāhi tvaṃ naḥ pracetaḥ # AVś.7.106.1c.
tatas tvaṃ jajñiṣe vaśe # AVś.10.10.19c.
tatas tvam adhy oṣadhe # AVś.4.19.4c. See tasmād adhi.
tatas tvam asi jyāyān viśvahā mahān # AVś.9.2.19c--24c.
tatas tvaṃ punar āyasi # AVś.6.131.3c.
tatas tvām ekaviṃśatidhā # TB.3.7.4.8c; Apś.1.6.1c.
tato ha jajñiṣe tvam # AVP.2.20.4c.
tat kṛṇmo agadaṃ śivam # AVP.2.26.3d.
tat tvaṃ yamasya rājye # AVś.18.4.31c.
tat tvaṃ gopāyā punar dadai te # KS.7.3c.
tat tvam ārohāso medhyo bhava # TA.6.7.2c. See tad ā roha puruṣa.
tat tvaṃ pūṣann apāvṛṇu # VSK.40.15c; īśāU.15c; MU.6.35c.
tat tvaṃ bibhṛhi punar ā mad aitoḥ (Aśṃś. ā mamaitoḥ) # TS.1.5.10.1c; Aś.2.5.3c; Mś.1.6.3.9c.
tat pāvamānībhir ahaṃ punāmi # RVKh.9.67.7d--11d,12e,13d,14d,15e.
tat punīdhvaṃ yavā mama # ViDh.48.20d. See punīdhvaṃ, and sarvaṃ punatha etc.
tat puruṣasya viśvam (MS. devam) ājānam agre # MS.2.7.15d: 96.16; TA.3.13.1d; Apś.16.29.2d. See tan martyasya.
tatra jāmitvam aditir dadhātu naḥ # RV.10.64.13d.
tatra tvaṃ pitṛbhiḥ saṃvidānaḥ # AVś.18.3.8c. Cf. yamena tvaṃ.
tatra devāṃ upa hvaye # RV.1.13.12c.
tatra me gachatād dhavam # AVś.2.30.3c.
tatra vidvāṃsaḥ kavayaḥ kṣiyanti # JB.2.74d.
tatra śravāṃsi kṛṇvate # SV.1.356d. See atra etc.
tatrāplutāso divam utpatanti # RVKh.10.75.1b.
tatredaṃ viśvaṃ bhuvanam adhi śritam # KS.18.1d.
tatredaṃ sarvam ārpitam # AVś.10.8.6c.
tatro tvaṃ vi vartasva # AVP.2.77.4c.
tat satyaṃ yat tvaṃ prajāpatir asi # TS.7.1.20.1; KSA.1.11.
tat satyaṃ yat tvendro 'bravīd gā spāśayasveti tās tvaṃ spāśayitvāgachas taṃ tvābravīd avida hā3ity avidaṃ hīti varaṃ vṛṇīṣveti kumāram evāhaṃ varaṃ vṛṇa ity abravīḥ # ApMB.2.16.4 (ApG.7.18.1).
tat sarvaṃ viṣadūṣaṇam # AVP.4.21.4d. See sarvaṃ tad vi-.
tat sarvaṃ devi paśyasi # AVP.8.6.1d. See sarvaṃ tad devi.
tat sarvam anu manyantām # AVś.9.4.20c.
tat sarvam evāva gūhasi # śś.12.22.1.7b.
tat savitā vo 'mṛtatvam āsuvat # RV.1.110.3a.
tat su vām eṣate matiḥ # RV.5.67.5c.
tat su vāṃ mitrāvaruṇā mahitvam # RV.5.62.2a; MS.4.14.10a: 231.12; TB.2.8.6.6a. P: tat su vāṃ mitrāvaruṇā śś.8.12.7.
tat sūryasya devatvaṃ tan mahitvam # RV.1.115.4a; AVś.20.123.1a; VS.33.37a; MS.4.10.2a: 147.1; TB.2.8.7.1a; Vait.33.6; N.4.11a. P: tat sūryasya MS.4.12.1: 177.13; 4.12.4: 190.11; 4.14.4: 220.8; Mś.5.1.9.5.
tathā tad agne kṛṇu jātavedaḥ # AVś.5.29.2a,3b; Kauś.47.9. See tathā tvam agne.
tathā tvaṃ kāma mama ye sapatnāḥ # AVś.9.2.18c.
tathā tvam agne kṛṇu jātavedaḥ # AVP.12.18.3a,4c. See tathā tad agne.
tathā tvam api bhartari # RVKh.10.85.5d.
tathā tvam asmān vardhaya # AVś.19.64.2c.
tad agne anṛṇo bhavāmi # TB.3.7.12.4d. See under idaṃ tad agne.
tad agne vidvān punar ābhara tvam # AVś.5.29.5c; AVP.12.18.6c.
tad anyasyām adhi śritam # AVś.1.32.4b; TB.3.7.10.3b; Apś.9.14.2b. See viśvam anyasyām etc.
tad aśvinā śṛṇutaṃ dhiṣṇyā (TB. saubhagā) yuvam # RV.1.89.4d; VS.25.17d; TB.2.7.16.4d.
tad astabhnā uto divam (RV. uta dyām) # RV.8.89.5d; SV.2.779d; ArS.2.7d.
tad astu tubhyam id ghṛtam # TS.4.1.10.1c. See sarvaṃ tad astu.
tad asmad aśvinā yuvam # Kauś.58.1c. Cf. tathā tad aśvi-.
tad ahaṃ vaśmi pavamāna soma # RV.9.96.4d.
tad ahaṃ vidvāṃs tat paśyan # SMB.1.5.13c.
tad āñjana tvaṃ śaṃtātim (AVP. śaṃtāte) # AVś.19.44.1c; AVP.15.3.1c.
tad ā roha puruṣa medhyo bhavan # AVś.18.4.51c. See tat tvam ārohāso.
tad indreṇa jayata tat sahadhvam # RV.10.103.2c; AVś.19.13.3c; AVP.7.4.3c; SV.2.1200c; VS.17.34c; TS.4.6.4.1c; MS.2.10.4c: 135.12; KS.18.5c.
tad u sarvaṃ tvayi śritam # SMB.2.4.11b.
tad ū ṣu vām ajiraṃ ceti yānam # RV.4.43.6c.
tad ū ṣu vām enā kṛtam # RV.5.73.4a.
tad ekaṃ rūpam amṛtatvam eṣām # AVP.9.12.1d.
tad etat sarvam āpnoti # VS.19.31c.
tad eva santas tad u tad bhavāmaḥ # śB.14.7.2.15a; BṛhU.4.4.15a.
tad gopāyadhvam (Apś. gopāyata) # Kś.25.13.26; Apś.14.20.7.
tad devāṃ api gachati # AVś.12.4.31b. See tad vātam.
tad devānāṃ devatamāya kartvam # RV.2.24.3a.
tad yuvaṃ madhu cakrathuḥ # AVP.9.8.3d.
tad rakṣadhvam # Kś.25.13.26; Apś.14.20.7.
tad rodasī śṛṇutaṃ viśvaminve # RV.10.67.11d; AVś.20.91.11d.
tad vātam api gachati # śB.3.4.2.7b. See tad devāṃ api.
tad viśvam abhibhūr asi # RV.8.89.6c; SV.2.780c.
tad viśvam upa jīvati # RV.1.164.42d; TB.2.4.6.12d; TA.10.11.1d; MahānU.11.2d; N.11.41d.
tad vai tvaṃ prāṇo abhavaḥ # TA.3.14.4a.
tad vo jāmitvaṃ marutaḥ pare yuge # RV.1.166.13a.
tanuvaṃ etc. # see tanvaṃ etc.
tanū dakṣam ā suvatāṃ suśevam # AVś.4.25.5b; AVP.4.34.5b.
tanūnapāt pavamānaḥ # RV.9.5.2a.
tanūr asi tāṃ tvāṃ śivāṃ syonāṃ paridhiṣīya # Apś.10.6.6.
tanūṣ ṭe vājin tanvaṃ nayantī # RV.10.56.2a; AVś.6.92.3a. P: tanūḥ śś.10.19.1.
tanūs tanvāṃ me bhaved antaḥ # AVś.19.61.1 (vulgate). Cf. prec.
taṃ te garbhaṃ havāmahe (śB.BṛhU. dadhāmahe; JG. dadhāmy aham) # RV.10.184.3c; śB.14.9.4.21c; BṛhU.6.4.21c; ApMB.1.12.3c; HG.1.25.1c; MG.2.18.2c; JG.1.22c.
taṃ te yavaṃ yathā gobhiḥ # RV.8.2.3a; SV.2.86a; VHDh.8.30.
taṃ tvaṃ viśvebhyo devebhyaḥ kratūn (KS. devebhya ṛtūn) kalpaya # KS.2.6; Apś.10.25.1.
taṃ tvaṃ śatadakṣiṇa # AVś.10.6.34c.
taṃ tvam ā gamayāgame # AVś.6.81.2d.
taṃ tvā gīrbhir havāmahe # RV.8.43.28c.
taṃ tvā juṣe vaiṣṇavaṃ devayajyāyai # TS.1.3.5.1; 6.3.3.1; Apś.7.2.2. See prec. two.
taṃ tvā devāso 'janayanta devam # RV.1.59.2c.
taṃ tvā nāvaṃ na parṣaṇim # RV.1.131.2d; AVś.20.72.1d.
taṃ tvām ajmeṣu vājinam # RV.8.43.20a.
taṃ tvāmṛtasyeśānam # AVP.1.93.2c.
taṃ tvā vayaṃ haryaśvaṃ śatakratum # RV.8.53 (Vāl.5).2c.
taṃ tvā vayaṃ havāmahe # RV.4.32.13c; 8.43.23a; 65.7c.
taṃ tvā vayaṃ dama ā dīdivāṃsam # RV.6.1.6c; MS.4.13.6c: 207.1; KS.18.20c; TB.3.6.10.3c.
taṃ tvāhaṃ sruvam ādade # Kauś.3.10c.
taṃ devāsaḥ prati gṛbhṇanty aśvam # RV.1.162.15d; VS.25.37d; TS.4.6.9.2d; MS.3.16.1d: 183.11; KSA.6.5d.
taṃ dhūrva yaṃ vayaṃ dhūrvāmaḥ # VS.1.8; TS.1.1.4.1; śB.1.1.2.10; TB.3.2.4.4. See yaṃ vayaṃ dhvarāma.
tan nas trāyatāṃ tanvaḥ sarvato (Apś. tan no viśvato) mahat # KS.38.14c; Apś.16.19.1c. See tan me tanvaṃ.
tan naḥ sarvaṃ samṛdhyatām # AVś.19.52.5c; AVP.1.30.5c; Kauś.92.31c.
tan nu satyaṃ pavamānasyāstu # RV.9.92.5a.
taṃ (AVP. tan) no devaṃ mano adhi bravītu # AVP.1.78.4c; Kauś.82.13c.
tan no mitro varuṇo māmahantām # RV.1.94.16c; 95.11c; 96.9c; 98.3c; 100.19c; 101.11c; 102.11c; 103.8c; 105.19c; 106.7c; 107.3c; 108.13c; 109.8c; 110.9c; 111.5c; 112.25c; 113.20c; 114.11c; 115.6c; 9.97.58c; AVP.4.28.7c; 8.14.11c; ArS.1.5c; VS.33.42c; 34.30c; KS.12.14c (bis); MS.4.12.4c (bis): 187.6,8; 4.14.4c: 220.12; AB.1.21.19; TB.2.8.7.2c; TA.4.42.3c; KA.1.218Bc. See tvaṃ no mitro etc.
tan martyasya devatvam (KS. devam) ājānam agre # VS.31.17d; KS.39.2d. See tat puruṣasya.
tan mā puṃsi kartary erayadhvam # KBU.1.2c. See taṃ mā etc.
tan me tanvaṃ trāyatāṃ sarvato bṛhat # AVś.8.5.19c. See tan nas trāyatāṃ.
tan me sarvaṃ samṛdhyatām # PG.2.17.9c.
tan me sarvaṃ saṃ padyatām # AVś.10.9.27d.
tanvaṃ svargo bahudhā vi cakre # AVś.12.3.54a. P: tanvaṃ svargaḥ Kauś.63.8.
tanvaṃ (TS.Apś.ApMBḥG. tanuvaṃ) me pāhi # VS.3.17; TS.1.2.1.1; 5.5.4; 7.4; 6.1.1.3; MS.1.5.2: 68.1; 1.5.9: 77.4; 4.1.14: 20.3; KS.2.1; 6.9; 7.6; 35.7; AB.8.27.4; śB.2.3.4.19; JB.1.78 (bis); śś.2.11.3; 4.12.10; 7.10.15; Apś.10.6.6; 14.27.6; PG.2.4.8; HG.1.10.5; ApMB.2.7.20.
tanvā me tanvaṃ saṃ pipṛgdhi # RV.10.10.11d; AVś.18.1.12d.
tanvo adya (MS. 'dya) dadhātu me # AVś.1.1.1d; MS.4.12.1d: 179.15. See tanvam etc.
tapaś ca tejaś ca śraddhā ca hrīś ca satyaṃ cākrodhaś ca tyāgaś ca dhṛtiś ca dharmaś ca satvaṃ ca vāk ca manaś cātmā ca brahma ca tāni prapadye tāni mām avantu # SMB.2.4.5. P: tapaś ca tejaś ca GG.4.5.8. Designated as prapad or prapada GG.4.5.7,14; KhG.1.2.23; 4.1.7; Karmap.1.9.5; Gṛhyas.1.96. See oṃ tapaś ca tejaś ca, and cf. oṃ prapadye and bhūḥ prapadye.
tapasi sarvaṃ pratiṣṭhitam # TA.10.63.1d; MahānU.22.1d.
tapur yayastu carur agnivāṃ (AVś.KS. agnimāṃ) iva # RV.7.104.2b; AVś.8.4.2b; KS.23.11b; N.6.11b.
tapus tvaṃ sure bhava # AVP.5.10.1d.
tapojāṃ vācam asme niyacha devāyuvam # TA.4.7.3; 5.6.7. See vācam asme, and vājam asmin.
tapo 'si loke śritam, tejasaḥ pratiṣṭhā, tvayīdam antaḥ, viśvaṃ yakṣaṃ viśvaṃ bhūtaṃ viśvaṃ subhūtam, viśvasya bhartṛ viśvasya janayitṛ # TB.3.11.1.2.
tapto gharmo duhyate vām iṣe madhu # AVś.7.73.1b; Aś.4.7.4b; śś.5.10.8b.
tam aṃhasaḥ pīparo dāśvāṃsam # RV.4.2.8d.
tam agne menyāmeniṃ kṛṇu # TB.2.4.2.1c. See tayāgne tvaṃ, tvaṃ tān agne menyā-, and tvam agne tvaṃ menyāmeniṃ.
tam agne vardhayā tvam # AVś.6.5.3b; VS.17.52b; TS.4.6.3.1b; MS.2.10.4b: 135.7. See agne taṃ vardhayā.
tam arcata viśvamitrā havirbhiḥ # AVś.18.3.63c; 4.54c.
tamasā kṛtaṃ tamaḥ karoti tamasa evedaṃ sarvaṃ yo mā kārayati tasmai svāhā # BDh.3.4.2.
tam asmai prasuvāmasi # AVP.2.24.1f,2g--5g; MS.4.14.17d (bis): 247.1,3; TA.2.4.1d (bis).
tam asmai viśve tvāṃ devāḥ # AVP.12.22.11c. See tvām asmai etc.
tamāṃsi vā agāsīr na jyotīṃṣi # JB.1.76. See tamo vai tvam agāsīr na jyotiḥ.
tam āsyadhvam ūrmim adyā suhastāḥ # RV.10.30.2d.
tam id arbhe haviṣy ā samānam it # RV.10.91.8c. See tvām arbhasya.
tam id yahvaṃ na rodasī # RV.5.16.4c.
tam id va indraṃ suhavaṃ huvema # RV.4.16.16a.
tam id vocemā vidatheṣu śaṃbhuvam # RV.1.40.6a.
tam in mahe vṛṇate nānyaṃ tvat # RV.10.91.8d. See tvāṃ maho.
tam u tvaṃ sāmanaṃ kṛdhi # AVP.5.1.3d; 10.1.2b.
tam u tvaṃ jahy oṣadhe # AVś.5.14.2d; AVP.7.1.2d.
tam u tvaṃ māyayāvadhīḥ # RV.1.80.7d. See tava tyan mā-.
tam u nir vāpayā punaḥ # RV.10.16.13b; AVś.18.3.6b. See tvam u etc.
tam u śuciṃ śucayo dīdivāṃsam # MS.2.13.1c: 151.4. See tam ū etc.
tam u ṣṭavāma ya imā jajāna # RV.8.96.6a.
tam u ṣṭavāma yaṃ giraḥ # RV.8.95.6a; SV.2.235a.
tam u ṣṭavāma vidatheṣv indram # RV.4.21.4b; TB.2.8.5.8b.
tam ūtaye havāmahe # ā.4.6a; Mahānāmnyaḥ 6a.
tam ū śuciṃ śucayo dīdivāṃsam # RV.2.35.3c; ArS.3.6c; TS.2.5.12.2c; KS.35.3c. See tam u etc.
tam evaṃ vidvān amṛta iha bhavati # TA.3.12.7c; 13.1c. See tam eva viditvā-, and cf. tam eva vidvān.
tam eva viditvāti mṛtyum eti # VS.31.18c; śvetU.3.8c; 6.15c. See under tam evaṃ vi-.
tam eva vidvān na bibhāya mṛtyoḥ # AVś.10.8.44c. Cf. under tam evaṃ vi-.
tamo vai tvam agāsīr na jyotiḥ # ṣB.1.4.8. See tamāṃsi vā agāsīr na jyotīṃṣi.
tam oṣadhe tvaṃ nāśaya # AVś.8.6.9c.
taṃ pumān anu jāyatām # AVś.3.23.3b; AVP.3.14.3b; śG.1.19.7b; SMB.1.4.9d; ApMB.1.13.2b. See tvaṃ etc.
taṃ martavo 'mṛta ānayadhvam # JB.1.18d,50a. See taṃ mā ṛtavo, and te martavo 'mṛta.
taṃ mā ṛtavo 'mṛta ānayadhvam # JB.1.18d,50a. See under taṃ martavo.
taṃ mātariśvānaṃ devam # AVP.1.107.6c.
taṃ mā puṃsi kartary erayadhvam # JB.1.18c,50. See tan mā etc.
tayāgne tvaṃ menyāmum ameniṃ kṛṇu # TB.2.4.2.1c. See under tam agne menyā-.
tayā tvaṃ viśvato asmān # AVP.14.4.7c; NīlarU.17c. See tayāsmān.
tayā tvaṃ jīva śaradaḥ suvarcāḥ # AVś.2.29.7c; AVP.1.13.4e.
tayā tvam agne vardhasva # AG.1.21.1c.
tayāsmān viśvatas tvam # VS.16.11c; TS.4.5.1.4c; MS.2.9.2c: 122.8; KS.17.11c. See tayā tvaṃ viśvato.
tayāhaṃ sarvaṃ paśyāmi (AVP. paśyāni) # AVś.4.20.4c; AVP.8.6.4c.
tayāhaṃ sarvān durhārdo jihvām # AVP.11.12.4c. See tvayāhaṃ durhārdo.
tayeha viśvāṃ avase yajatrān # RV.3.57.5c.
tayor anyena divam āruhema # Lś.2.1.6c.
tayordhvam āyann amṛtatvam eti # ChU.8.6.6c; KU.6.16c.
tarat samudraṃ pavamāna ūrmiṇā # RV.9.107.15a; SV.2.207a; JB.3.213a.
tarda iva sadanaṃ svam # AVP.2.38.4d.
tava kratubhir amṛtatvam āyan # RV.6.7.4c; SV.2.491c.
tava jyotīṃṣi pavamāna sūryaḥ # RV.9.86.29d.
tava tyan māyayāvadhīḥ # SV.1.412d. See tam u tvaṃ mā-.
tava tye soma pavamāna niṇye # RV.9.92.4a.
tava devā havam āyanti sarve # TA.3.14.3b.
tava neṣṭraṃ tvam agnid ṛtāyataḥ # RV.2.1.2b; 10.91.10b.
tava praśāstraṃ tvam adhvarīyasi # RV.2.1.2c; 10.91.10c.
tava bāhū gavāṃpatī # AVP.10.2.3d.
tava śravāṃsy upamāny ukthyā (SV. ukthya) # RV.8.99.2c; SV.2.164c.
tava ha tyad indra viśvam ājau # RV.6.20.13a.
tavāyaṃ somas tvam ehy arvāṅ # RV.3.35.6a; VS.26.23a; AB.6.11.11; GB.2.2.21; Aś.5.5.19. P: tavāyaṃ somaḥ śś.7.17.9.
tavā yantu havaṃ devāḥ # AVP.10.2.8c.
tavāham asmi tvaṃ mā pālayasva # SaṃhitopaniṣadB.3b. See gopāya mā śevadhiṣ.
tavedaṃ viśvam abhitaḥ paśavyam # RV.7.98.6a; AVś.20.87.6a; MS.4.14.5a: 221.15; TB.2.8.2.6a.
tavedaṃ sarvam ātmanvat # AVś.11.2.10d.
taved indrāvamaṃ vasu # RV.7.32.16a; SV.1.270a.
tavaitām aśvinā havam # AVP.10.2.2a.
tastuvaṃ na tastuvam # AVś.5.13.11a; AVP.8.2.10a. Cf. Kauś.29.14.
tasmā arcāma kṛṇavāma niṣkṛtim # RV.10.165.1c; AVś.6.27.1c; Mś.9.1.5.44c; MG.2.17.1c.
tasmā u tvaṃ haviṣā bhāgadhā asaḥ # AVP.2.65.1d--5d.
tasmāj jātāt sarve pāpmāno vijante sarve asmāt pāpmāno vijante ya evaṃ veda # AVP.13.9.1.
tasmāt tvaṃ rātri pāhi naḥ # AVś.19.48.3d; AVP.6.21.3d.
tasmāt tvam asmān jātavedo mumugdhi # MS.4.14.17b: 244.14; TB.3.7.12.2d; TA.2.3.1d. See tvaṃ nas tasmāj.
tasmāt tvāṃ mṛtyor gopateḥ # AVś.8.2.23c.
tasmād adhi tvam oṣadhe # AVP.5.25.4c. See tatas tvam adhy.
tasmād idaṃ sarvaṃ brahma svayaṃbhu # TA.1.23.8e.
tasmād dha jajña idaṃ sarvam # AVś.13.1.55c.
tasmād yakṣmaṃ vi bādhasva (11.7.2c, bādhadhvam) # AVP.8.3.11c; 9.9.1c; 11.7.2c. See tato yakṣmaṃ.
tasmād yanti pavamānāḥ parāñcaḥ # JB.1.277c.
tasminn idaṃ saṃ ca vi caiti sarvam # VS.32.8c. See yasminn etc.
tasmin māṃ dhehi pavamāna # RV.9.113.7c; ātmapraU.1c.
tasmin viśvam idaṃ śritam # ChU.3.15.1f.
tasmin sarvaṃ śamalaṃ sādayāthaḥ # AVś.12.3.52d.
tasmin sarvaṃ pratiṣṭhitam # śB.14.4.3.1c; BṛhU.1.5.1c; TA.10.11.2d; MahānU.11.9d.
tasmin hāpitvam ichante # AVś.10.8.5c.
tasmai tvaṃ stana pra pyāya # ApMB.2.13.2c. See tasmai stanaṃ.
tasmai tvām avase huve # AVś.5.25.2d; AVP.1.68.1d; 12.3.1d.
tasmai stanaṃ prapyāyasva # HG.2.4.3c. See tasmai tvaṃ stana.
tasya te 'kṣīyamāṇasya pinvamānasya pinvamānaṃ nirvapāmi # KS.1.10; Mś.1.2.3.25. See prec.
tasya te bhaktivāṃsaḥ syāma (MS.KS. bhaktivāno bhūyāsma) # AVś.6.79.3d; MS.1.5.3: 70.5; 1.5.10: 79.6; KS.7.3. See tasya te vayaṃ bhū-, and tasyās te bhakṣivāṇaḥ.
tasya tvaṃ napād asi # AVP.4.17.3b.
tasya tvam asi niṣkṛtiḥ (AVP. bheṣajī) # AVś.5.5.4c; AVP.6.4.3c.
tasya tvaṃ pittam āsitha # AVś.1.24.1b; AVP.1.26.1b.
tasya tvaṃ prāṇenā pyāyasva # AVś.7.81.5b.
tasya devāḥ prasavaṃ yanti sarve # MS.4.14.14c: 239.8; TB.3.1.2.8c.
tasya nas tvaṃ bhuvaspate # AVś.10.5.45c; AVP.1.63.1c.
tasya no dhehi tvam asi pracetāḥ # AVP.2.68.6b.
tasya pūṣā prasave (TS. prasavaṃ) yāti vidvān (TS.KS. devaḥ) # RV.10.139.1c; VS.17.58c; TS.4.6.3.3c; MS.2.10.5c: 137.4; 3.3.8: 41.1; KS.18.3c; śB.9.2.3.12.
tasya praśnaṃ tvaṃ jahi # AVP.2.16.5a. See next but two, and imām asya prāśaṃ.
tasya prāśaṃ tvaṃ jahi # AVś.2.27.7a. See under prec. but two.
tasya mano devaṃ yajñena rādhyāsam # TB.3.7.9.7; Apś.9.16.7.
tasya vā tvaṃ mana ichā sa vā tava # RV.10.10.14c; AVś.18.1.16c; N.11.34c.
tasya viśvam apsaraso bhuvaḥ # TS.3.4.7.2.
tasya śrotraṃ sauvam # VS.13.57; TS.4.3.2.2; MS.2.7.19: 104.9; KS.16.19; śB.8.1.2.5.
tasya sarpasya sarpatvam # RVKh.7.55.7c.
tasyāgre tvaṃ vanaspate # AVś.14.2.50c.
tasyādityasya prasavaṃ manāmahe # MS.4.14.14c (bis): 239.10,14.
tasyās te bhakṣivāṇaḥ syāma (MS.KS.Apś.4.13.7, bhaktivāno bhūyāsma; Aś. bhāgam aśīmahi) # MS.1.4.3: 51.8; KS.5.4; TB.3.7.5.7c; Apś.3.2.11c; 4.13.7; Aś.1.7.8e. See under tasya te bhaktivāṃsaḥ.
tasyās tvaṃ harasā tapan # VS.12.16c; TS.4.1.9.3c; 2.1.5c; KS.16.8c. See tasyai etc.
tasyai tvaṃ harasā tapan # MS.2.7.8c: 86.2. See tasyās etc.
asmabhyaṃ sūrayo viśvam āyuḥ # AVP.6.3.5c. See te asmabhyam iṣaye.
asmabhyaṃ payasā pinvamānāḥ # RV.7.50.4c; 10.169.3c; TS.7.4.17.1c; KSA.4.6c.
imaṃ dūtaṃ nudantu vaṃśapṛṣṭhāt # Kauś.135.9b (bis).
ugre pṛśniparṇi tvam # AVP.4.13.7c.
enaṃ pravidvāṃsau śrapayatam # MS.4.13.4c: 204.6. Cf. tāv imaṃ paśuṃ.
tāṃ aṃhasaḥ pipṛhi partṛbhiṣ ṭvam # RV.7.16.10c.
tāṃ vahāmi prataraṇīm avasyuvam # RV.5.46.1b.
tāṃ śaśvantā upayanti vājāḥ # MS.2.10.6c: 139.6. See tvāṃ etc.
tāṃ savitaḥ satyasavāṃ sucitrām # AVś.7.15.1a. P: tāṃ savitaḥ Vait.29.18; Kauś.24.7. See next.
tāṃ sūkara tvaṃ māyayā # AVP.6.7.2c.
tāṃs tvaṃ vajreṇa maghavan ni vāraya # RVKh.7.55.11d.
tāṃs tvaṃ vṛtrahañ jahi # TB.2.4.1.2c; TA.2.5.2c.
tāṃs tvaṃ sahasracakṣo # AVś.19.35.3c; AVP.3.22.3c,4c; 11.4.3c.
tāṃs tvaṃ sahasrākṣeśānaḥ # AVP.2.62.5c.
tāṃs tvaṃ khāda sukhāditān # AVP.1.42.2d; VS.11.78d; TS.4.1.10.2d; MS.2.7.7d: 84.1; KS.16.7d.
tāṃs tvaṃ devi pṛśniparṇi # AVś.2.25.4c.
tāṃs tvaṃ pra chindhi varaṇa # AVś.10.3.16a.
tāṃs tvaṃ brahmaṇā vāvṛdhānaḥ # AVś.1.8.4c.
tāṃ gandharvāḥ kaśyapā unnayanti # AVś.13.1.23c. Cf. saṃ tvāṃ gandharvāḥ.
tāṃ cāyitvāmṛtaṃ vasānām # AVś.9.1.1c.
tātṛṣāṇo na vaṃsagaḥ # RV.1.130.2c.
te dhāmāny uśmasi gamadhyai # MS.1.2.14a: 23.16; 3.9.3: 117.16. P: tā te dhāmāni Mś.1.8.2.18. See tā vāṃ vāstūny, te te dhāmāni, and yā te dhāmāny.
tān agna ā dyā tvam # AVś.6.104.2d. Cf. tān agne saṃ.
tān agne saṃ dahā tvam # AVP.1.42.4d.
tān agne saṃ dyā tvam # AVś.6.103.2d,3d. Cf. tān agna ā.
tāni tvaṃ brahmaṇas pate # AVś.7.56.4c.
no amīvām (TB. amīvā) apabādhamānau # MS.4.14.6c: 223.4; TB.2.8.4.5c.
no vidvāṃsā manma vocetam adya # RV.1.120.3b.
tān oṣadhe tvaṃ gandhena # AVś.8.6.10e.
tāṃ tvaṃ svadhāṃ tais sahopa jīva # ApMB.2.19.14--16. See taṃ svadhām.
tāṃ tvayā tathā veda karṇasya kauvidasyevamāśā (?) # AVP.15.23.1.
tāṃ tvām uṣar vasūyavaḥ # RV.1.49.4c.
tāṃ dhenuṃ mitrāvaruṇā (RV. dhenum indrā-) yuvaṃ naḥ # RV.4.42.10c; VS.7.10c; śB.4.1.4.10c; Apś.12.14.12c.
tān rakṣadhvaṃ mā vo dabhan # VS.4.27; TS.1.2.7.1; MS.1.2.5: 14.12; KS.2.6; śB.3.3.3.11. See taṃ etc.
tān sarvāṃ arasāṃ akaḥ # AVP.8.7.7f.
tān sarvāṃ jambhayāmasi # AVś.6.50.3e.
tābuvaṃ na tābuvam # AVś.5.13.10a; AVP.8.2.9a. Cf. Kauś.29.13.
tābhir adbhir abhiṣiñcāmi tvām aham # AB.8.7.3c.
tābhir ā yātaṃ vṛṣaṇopa me havam # RV.8.22.12a.
tābhir dāśvāṃsam avataṃ śubhas patī # RV.8.59 (Vāl.11).3c.
tābhir devāṃ ihā vaha # RV.1.14.12c.
tābhir no mṛḍataṃ yuvam # AVP.15.21.3d.
tābhir viśvāyus tanvaṃ pupuṣyāḥ # RV.10.104.9d.
tābhiḥ śamībhir amṛtatvam āśuḥ # RV.4.33.4d.
tābhiṣ ṭvam asmāṃ abhisaṃviśasva # AVś.9.2.25c.
tābhiṣ ṭvam (KSṭA. tābhis tvam) ubhayībhiḥ saṃvidānaḥ # MS.2.7.15c: 98.12; 3.4.7c: 53.16; KS.39.3d; TA.4.18.1d.
tābhiṣ ṭvābhiṣiñcāmi # MG.2.14.26c (bis). See tena tvām.
tābhis tvam ubhayībhiḥ etc. # see tābhiṣ ṭvam etc.
tābhyām idaṃ viśvam ejat (KSṭB.Apś. bhuvanaṃ) sam eti # RV.10.88.15c; VS.19.47c; KS.17.19c; 38.2c; śB.12.8.1.21; 14.9.1.4c; TB.1.4.2.3c; Apś.19.3.5c; BṛhU.6.1.4c. See yābhyām etc.
tām ādityā nāvam ivā ruhema # Aś.4.13.2c.
tāṃ brahma divaṃ bṛhad ā viveśa # AVP.5.6.4c.
yaṃsato maghavadbhyo dhruvaṃ yaśaḥ # RV.7.74.5c.
tāvat tvam ugra oṣadhe (AVP.7.11.10c, gulgulo) # AVP.7.11.10c; 15.15.1c.
tāvad oṣas tvaṃ tejana # AVP.3.40.3c.
tāv aśvinā rāsabhāśvā havaṃ me # TA.1.10.2c.
vidvāṃsā havāmahe vām # RV.1.120.3a.
tāv imaṃ paśuṃ śrapayatāṃ pravidvāṃsau # TB.3.6.6.4b. Cf. tā enaṃ pra-.
tāsāṃ tvaṃ kṛṣṇavartmane # HG.2.3.7a; ApMB.2.14.2a (ApG.4.10.12).
tāsāṃ tvam asy uttamā # RV.10.97.18c; TS.4.2.6.5c. See tāsām asi, and cf. teṣāṃ etc.
tāsām asi tvam uttamā # VS.12.92c. See under tāsāṃ tvam asy.
tāsāṃ bhajadhvam amṛtaṃ yam āhuḥ # AVś.12.3.4c.
tās tvaṃ juṣasva prati ca # AVś.5.29.14c.
tās tvaṃ bibhrad varcasvī (AVP. bibhrad āyuṣmān varcasvān) # AVś.5.28.10c; AVP.2.59.8c.
tās tvā pṛchāmi vidvāṃsam # AVś.12.4.43c.
tigmaśṛṅgo na vaṃsagaḥ # RV.6.16.39b; SV.2.1057b; TS.2.6.11.4b.
tigmo vibhrājan tanvaṃ śiśānaḥ # AVś.13.2.33a.
tiraḥ pavitraṃ sasṛvāṃsa āśavaḥ # RV.8.1.15c.
tiraḥ purū cid arṇavaṃ jaganvān (SV. -vāṃ jagamyāḥ) # RV.10.10.1b; AVś.18.1.1b; SV.1.340b.
tiraḥ samudram ati rocase 'rṇavam # AVś.13.1.36c.
tiraḥ samudram arṇavam # RV.1.19.7b; AVP.6.17.8b; MS.4.11.2b: 167.6. See next.
tiro viśvāṃ arcato yāhy arvāṅ # RV.10.89.16d.
tiryag ūrdhvam adhaḥśayī # TA.10.11.2a.
tisro yad agne śaradas tvām it # RV.1.72.3a; TB.2.4.5.6a.
tīvraḥ kilāyaṃ rasavāṃ utāyam # RV.6.47.1b; AVś.18.1.48b.
tubhyaṃ pavate tvam asya pāhi # RV.9.88.1b; SV.2.821b.
turaś cid viśvam arṇavat tapasvān # AVś.5.2.8d. See duraś ca.
tṛṇaṃ vasānā (HG. erroneously, vasānāḥ) sumanā asas (HG. asi) tvam # AVś.3.12.5c; AVP.3.20.5c; HG.1.27.8c. Cf. prec.
tṛṇaṃ bhaṅdhi mā yavam # AVP.15.23.6d.
tṛtīyāś caturtheṣu śrayadhvam # TB.3.11.2.1.
tṛtīye tvā rajasi tasthivāṃsam # RV.10.45.3c; VS.12.20c; TS.4.2.2.1c; MS.2.7.9c: 86.10; KS.16.9c; śB.6.7.4.4; ApMB.2.11.23c.
tṛptas tvam # MS.1.4.3: 50.17; KS.37.15,16; Mś.1.3.5.16; 1.4.1.19.
tṛṣṇāmā nāmāsi kṛṣṇaśakuner mukhaṃ nirṛter mukham, taṃ tvā svapna tathā vidma, sa tvaṃ svapnāśva ivākāyam aśva iva nīnāham, anāsmākaṃ devapīyuṃ piyāruṃ vapsaḥ # AVP.3.30.4--5. See yas tṛṣṭo nāmāsi.
te agne mā dabhan tvām # AVP.7.3.3d.
te agre 'śvam ayuñjan # VS.9.7c; TS.1.7.7.2c; MS.1.11.1c: 162.2; KS.13.14c; śB.5.1.4.8c.
te asmabhyam iṣaye viśvam āyuḥ # RV.6.52.15c; KS.13.15c. See tā asmabhyaṃ sūrayo.
te asmin (TS.KS. asmiñ) javam ādadhuḥ # VS.9.7d; TS.1.7.7.2d; MS.1.11.1d: 162.2; KS.13.14d; śB.5.1.4.8d.
te asmai (AVP. 'smai) sarve ghṛtam (TA.1.7.1c, divam) ā tapanti # AVP.5.6.1c,10c; TA.1.7.1c,4c.
te gatās tridivaṃ divaḥ # AVś.10.10.32d.
te janāso amṛtatvaṃ bhajante # RVKh.10.75.1d.
tejase tvā # VS.15.8; 19.6; KS.40.2; TB.2.6.1.4; Apś.2.6.5; 19.7.1. Cf. tejase vām.
te jānata svam okyam # RV.8.72.14a; SV.2.831a.
tejodās tvam asy agner asi (MahānU. tvam asy agneḥ) # TA.10.63.1; MahānU.24.2.
tejo 'si tapasi śritam, samudrasya pratiṣṭhā, tvayīdam antaḥ, viśvaṃ yakṣaṃ viśvaṃ bhūtaṃ viśvaṃ subhūtam, viśvasya bhartṛ viśvasya janayitṛ # TB.3.11.1.3.
te devā asapatnam imaṃ suvadhvam amum āmuṣyāyaṇam amuṣyāḥ putram amuṣyāṃ viśi mahate kṣatrāya mahate jānarājyāya # MS.2.6.6: 67.12; amum āmuṣyāyaṇam ... mahate jānarājyāya (with the first part of the formula understood) Mś.9.1.2.24. See next, and ye devā devasuva.
te devā asapatnam imaṃ suvadhvaṃ mahate kṣatrāya mahate jyaiṣṭhyāya mahate rājyāya mahate jānarājyāya mahate viśvasya bhuvanasyādhipatyāya # KS.15.5. See under prec.
te devāsaḥ svaravas tasthivāṃsaḥ # RV.3.8.6c; TB.2.4.7.11c; Apś.7.28.2c.
te devāso (TS. devā) yajñam imaṃ juṣadhvam (AVś. juṣantām) # RV.1.139.11d; AVś.7.28.1d; VS.7.19d; TS.1.4.10.1d; MS.1.3.13d: 35.8; KS.4.5d; śB.4.2.2.9d. See next.
te devāso havir idaṃ juṣadhvam # AVś.19.27.11b--13b; AVP.10.8.1b--3b. See prec.
te dhṛṣṇunā śavasā śūśuvāṃsaḥ # RV.1.167.9c.
tena gṛhṇāmi tvām aham (AVś. gṛhṇāmi te hastam) # AVś.14.1.48c; VS.20.32d; ApMB.2.5.22c. See tena tvāhaṃ.
tena cinvānas tanvo (TS. tanuvo; MS. tanvaṃ) ni ṣīda # VS.13.47--51; TS.4.2.10.1--4 (quinq.); MS.2.7.17 (quinq.): 102.11,13,16; 103.1,4; KS.16.17 (ter),17 (bis); śB.7.5.2.32--36.
tena te 'vadhiṣaṃ (AVP. te vadhiṣaṃ) haviḥ # AVś.7.70.4d,5d; AVP.13.2.6d. See sarvaṃ te 'vadhiṣaṃ.
tena te sarvaṃ kṣetriyam # AVś.3.7.3c; AVP.3.2.3c.
tena tvaṃ vardhasva # KA.3.192. Probably pratīka of tena vardhasva cā, q.v.
tena tvaṃ vājin balavān balena # AVś.6.92.2c. See tena no vājin.
tena tvaṃ sākam adharāṅ parehi # AVś.12.2.1d.
tena tvaṃ sumatiṃ devy asme # KS.13.16c.
tena tvaṃ kāma mama ye sapatnāḥ # AVś.9.2.17c.
tena tvaṃ garbhiṇī bhava # AVP.12.3.7d; HG.1.25.1c. Cf. tais tvaṃ garbhiṇī.
tena tvaṃ dviṣato jahi # AVś.10.6.6g,7h,8h,9h,10i,11f,12g--17g,20e,21c.
tena tvam agna iha vardhayemam # AVś.1.9.3c; AVP.1.19.3c. See tenāgne tvam.
tena tvam asmabhyaṃ mṛḍa # AVP.3.10.5c.
tena tvaṃ bhagavān yāhi pathā # MS.2.9.10c: 130.4.
tena tvām abhiṣiñcāmi # YDh.1.280c. See tābhiṣ ṭvābhi-.
tena tvāhaṃ pratigṛhṇāmi tvām aham # HG.1.13.19c. See tena gṛhṇāmi.
tena dāśvāṃsam upa yātho aśvinā # RV.1.182.2d.
tena devatvam ṛbhavaḥ sam ānaśa # RV.3.60.2d.
tena devāso 'mṛtatvam (JB.3.255d, amṛtatvam) āyan # JB.2.398d; 3.255d.
tena no mṛḍataṃ yuvam # AVP.15.21.5e.
tena no vājin balavān balena # VS.9.9c; śB.5.1.4.10. See tena tvaṃ vājin.
tena mā śivam ā viśa # Aś.2.16.19d; Vait.8.16d; Lś.4.12.16d.
tena lokāṃ abhi sarvāṃ jayema # AVś.12.3.15d.
tena vardhasva cā ca pyāyasva (MS. vardhasva cāpyāyasva) # VS.38.21b; MS.4.9.10b: 131.8; śB.14.3.1.23b; TA.4.11.4b. See tena tvaṃ vardhasva, and cf. eṣā te agne.
tena sarvaṃ tamo jahi # Kauś.99.2d.
tena sūbharvaṃ śatavat sahasram # RV.10.102.5c; N.9.23c.
te nas trādhvaṃ te 'vata # RV.8.30.3a.
te naḥ sarpāso havam āgamiṣṭhāḥ # TB.3.1.1.6d.
tenāgne tvam uta vardhayemam (MS. vardhayā mām) # TS.3.5.4.2c; MS.1.4.3c: 50.15; KS.5.6c. See tena tvam agna.
tenājyam akṛṇvaṃs traiśṛṅgaṃ tvāṣṭram # SMB.1.1.4c.
tenātiṣṭhad divam antarikṣam # KS.39.2c; Apś.16.29.1c.
tenā ni kurve tvām aham # AVś.7.38.2c.
tenā yātaṃ sarathaṃ tasthivāṃsā # RV.1.108.1c.
tenārabhasva tvaṃ śatrūn # AVś.10.3.1c.
tenā śatakrato tvam # AVP.13.4.2c.
tenāsmad viśvām anirām anāhutim # RV.10.37.4c.
tenāsmabhyaṃ vanase ratnam ā tvam # RV.1.140.11d.
tenāhaṃ viśvam āpyāsam # ā.5.3.2.3c.
tenāhaṃ sarvaṃ paśyāmi (AVP. paśyāni) # AVś.4.20.8c; AVP.8.6.8c.
tenedaṃ viśvaṃ bhuvanaṃ sam eti # AVś.18.1.53b. See itīdaṃ.
tenedaṃ pūrṇaṃ puruṣeṇa sarvam # TA.10.10.3d; MahānU.10.4d; N.2.3d.
te no arvanto havanaśruto havam # RV.10.64.6a; VS.9.17a; TS.1.7.8.2a; MS.1.11.2a: 162.14; KS.13.14a; śB.5.1.5.23a.
te no nakṣatre havam āgamiṣṭhāḥ (TB.3.1.3.1d, āgametam) # TB.3.1.1.6c; 3.1d.
te no nāvam uruṣyata # RV.8.25.11a.
teno sacadhvaṃ svayaśaso hi bhūtam # AVś.18.3.19b.
tebhiṣ ṭvam ājye hute # AVś.11.9.6c.
tebhiṣ ṭvam uttaro bhava # AVP.10.3.5a.
tebhiṣ ṭvaṃ putraṃ janaya # śG.1.19.10c. See tais tvaṃ garbhiṇī, and tais tvaṃ putraṃ.
tebhyas tvaṃ dhukṣva sarvadā # AVś.10.9.12d.
te martavo 'mṛta ānayadhvam # JB.1.50. See under taṃ martavo 'mṛta.
te marmṛjata dadṛvāṃso adrim # RV.4.1.14a.
te māsmin yajña upa hvayadhvam # TS.3.2.4.1d.
te yanti divam uttamām # AVś.9.5.29d.
te yaṃ dviṣmo yaś ca no dveṣṭi taṃ vāṃ jambhe dadhāmi # TS.5.5.10.1,2; ApMB.2.17.14--24.
te vājo vibhvāṃ ṛbhur indravantaḥ # RV.4.33.3c.
te vidvāṃsaḥ praticakṣyānṛtā punaḥ # RV.2.24.6c.
te vidvāṃso 'bhivahanti brāhmaṇam # JB.2.73c.
teṣāṃ śravāṃsy ut tira # RV.1.11.7d.
teṣāṃ su śṛṇutaṃ havam # RV.1.47.2d.
teṣāṃ tvaṃ khṛgale jahi # AVP.1.58.1d.
teṣāṃ tvam agne nāśaya # AVP.2.62.1c.
teṣāṃ tvam asy uttamaḥ # TS.5.5.7.5c; JUB.4.3.1c. See teṣām asi, and cf. under tāsāṃ etc.
teṣāṃ tvām agra uj jaharuḥ (read jahruḥ) # AVś.3.9.6c.
teṣām asi tvam uttamaḥ (AVś.AVP. uttamam) # AVś.2.3.2c; AVP.1.8.2d; VS.18.67c; KS.22.10c; śB.9.5.1.53c; Mś.6.2.6.26c. See under teṣāṃ tvam.
teṣāṃ pāhi śrudhī havam # RV.1.2.1c; Mś.2.3.1.16c; N.10.2c.
teṣāṃ barhiṣyaṃ sarvam # AVP.8.19.9a.
teṣu viśvaṃ bhuvanam āviveśa # VS.23.49d. See under keṣu etc.
te sapsarāso 'janayantābhvam # RV.1.168.9c.
te samyañco vaiśvāmitrāḥ # AB.7.18.8a; śś.15.27a.
tair amṛtatvam aśīya # PB.1.8.14,15. Cf. under tayāmṛ-.
tais tvaṃ garbhiṇī bhava # HG.1.25.1c. See under tebhiṣ ṭvaṃ putraṃ, and cf. tena tvaṃ garbhiṇī.
tais tvaṃ putraṃ (ApMB. putrān) vindasva # AVś.3.23.4c; AVP.3.14.4c; ApMB.1.13.3c. See under tebhiṣ ṭvaṃ putraṃ.
tyaṃ hy agne agninā # KS.15.12a. See tvaṃ hy etc.
tyaṃ cid aśvaṃ na vājinam # RV.10.143.2a. P: tyaṃ cid aśvam śG.1.15.11.
tyāgenaike amṛtatvam ānaśuḥ # TA.10.10.3b; MahānU.10.5b.
trayodaśāś caturdaśeṣu śrayadhvam # TB.3.11.2.2.
trayo varā yatamāṃs tvaṃ vṛṇīṣe # AVś.11.1.10c. P: trayo varāḥ Kauś.61.15.
trayoviṃśāś caturviṃśeṣu śrayadhvam # TB.3.11.2.3.
trātā tokasya tanaye gavām asi # RV.1.31.12c; VS.34.13c.
trātāraṃ tvā tanūnāṃ havāmahe # RV.2.23.8a.
trāyamāṇe dvipāc ca sarvaṃ naḥ # AVś.6.107.1b.
trāyase puruṣaṃ tvam # AVś.5.5.2b; AVP.6.4.2b.
triṃśā ekatriṃśeṣu śrayadhvam # TB.3.11.2.4.
trite tad viśvam āptye # RV.8.47.13c.
trite duṣvapnyaṃ sarvam # RV.8.47.15c.
tridhā ha śyāvam aśvinā vikastam # RV.1.117.24c.
trinābhi cakram ajaram anarvam # RV.1.164.2c; AVś.9.9.2c; 13.3.18c; TA.3.11.9c; N.4.27c.
tribhiṣ ṭvaṃ deva savitar # RV.9.67.26a. See bṛhadbhiḥ savitas.
trir nāndyaṃ vahatam aśvinā yuvam # RV.1.34.4c.
trir no rayiṃ vahatam aśvinā yuvam # RV.1.34.5a.
trir mānuṣāḥ pary aśvaṃ nayanti # RV.1.162.4b; VS.25.27b; TS.4.6.8.2b; MS.3.16.1b: 182.2; KSA.6.4b.
trir vājavatīr iṣo aśvinā yuvam # RV.1.34.3c.
triviṣṭapaṃ tridivaṃ nākam uttamam # GB.1.5.25a.
triṣandhe tamasā tvam # AVś.11.10.19a.
triḥ somāj jajñiṣe tvam # AVP.1.93.1c.
triḥ saubhagatvaṃ trir uta śravāṃsi naḥ # RV.1.34.5c.
traiṣṭubhena chandasā chandasāgneḥ pārśvenāgneḥ pārśvam upadadhāmi # KS.22.5. See under traiṣṭubhasya.
tvaṃ yajñas tvaṃ vaṣaṭkāraḥ # Tā.10.68c; LVyāsaDh.2.18c; śaṅkhaDh.9.16c. See tvaṃ viṣṇus etc.
tvaṃ yajñas tvaṃ viṣṇuḥ # TA.10.31.1c; MahānU.15.6c. See next but one.
tvaṃ yajñas tvam uv evāsi somaḥ # TA.3.14.3a.
tvaṃ yajñas tvaṃ brahmā tvaṃ rudraḥ # PrāṇāgU.1c. See prec. but one.
tvaṃ yajñeṣv īḍyaḥ # RV.8.11.1c; AVś.19.59.1c; VS.4.16c; TS.1.1.14.4c; 2.3.1c; 6.1.4.7; MS.1.2.3c: 12.8; KS.2.4c; śB.3.2.2.24c. Cf. tvāṃ yajñeṣv īḍate.
tvaṃ yaviṣṭha dāśuṣaḥ # RV.8.84.3a; SV.2.596a; VS.13.52a; 18.77a; MS.2.13.11a: 162.1; KS.7.16a; śB.7.5.2.39; 10.1.3.11. P: tvaṃ yaviṣṭha Kś.17.6.1; Mś.6.1.7.32.
tvaṃ rathaṃ pra bharo yodham ṛṣvam # RV.6.26.4a.
tvaṃ rāya ubhayāso janānām # TB.3.6.10.2b. See tvāṃ etc.
tvaṃ rudras tvaṃ prajāpatiḥ # MU.5.1b.
tvaṃ lokas tvaṃ prajāpatiḥ # AVś.17.1.18b.
tvaṃ vanebhyas tvam oṣadhībhyaḥ # RV.2.1.1c; VS.11.27c; TS.4.1.2.5c; MS.2.7.2c: 76.11; KS.16.2c; Tā.10.76c; N.6.1c.
tvaṃ varuṇa uta mitro agne # RV.7.12.3a; SV.2.656a; JB.3.243; PB.15.2.4; TB.3.5.2.3a; 6.1.3a. Ps: tvaṃ varuṇa uta mitraḥ JG.1.13; tvaṃ varuṇaḥ Apś.21.2.4; 24.11.15.
tvaṃ vaṣaṭkāras tvaṃ rudraḥ # TA.10.31.1d; MahānU.15.6d.
tvaṃ vipras tvaṃ kaviḥ # RV.9.18.2a; SV.2.444a; JB.3.159a; Aś.4.4.2a.
tvaṃ viśvasya janitā dhāsy agre # AVP.5.2.7c. See tvaṃ viśveṣāṃ janitā.
tvaṃ viśveṣāṃ janitā yathāsaḥ # AVś.4.1.7c. See tvaṃ viśvasya janitā.
tvaṃ viṣṇus tvaṃ vaṣaṭkāraḥ # PrāṇāgU.1d. See tvaṃ yajñas etc.
tvaṃ viṣṇus tvaṃ brahma # Tā.10.68e.
tvaṃ vīrudhāṃ śreṣṭhatamā # AVś.6.138.1a; AVP.1.68.2a. P: tvaṃ vīrudhām Kauś.48.32.
tvaṃ vṛthāṣāṇ maghavan # AVś.20.128.13a. See tvaṃ vṛṣākṣuṃ.
tvaṃ vṛṣan vṛṣed asi # RV.10.153.2c; AVś.20.93.5c. See tvaṃ san.
tvaṃ vṛṣākṣuṃ maghavan # śś.12.16.1.1a. See tvaṃ vṛthāṣāṇ.
tvaṃ san vṛṣan vṛṣed asi # SV.1.120c. See tvaṃ vṛṣan.
tvaṃ suto nṛmādanaḥ (SV.JB. madintamaḥ) # RV.9.67.2a; SV.2.674a; JB.3.265. Cf. tvaṃ soma nṛmādanaḥ.
tvaṃ soma kratubhiḥ sukratur bhūḥ # RV.1.91.2a; MS.4.14.1a: 214.6; KB.15.2; TB.2.4.3.8a; ā.1.2.1.8a. Ps: tvaṃ soma kratubhiḥ AB.3.18.7; 4.29.10; 31.8; 5.1.15; 4.12; 6.9; 12.7; 16.12; 18.10; 20.10; TB.2.8.3.1; Aś.5.14.17; śś.5.11.7; 7.19.13; Mś.11.7.1.7; tvaṃ soma Rvidh.1.21.2; VHDh.6.20.
tvaṃ soma tanūkṛdbhyaḥ # RV.8.79.3a; VS.5.35a; TS.1.3.4.1a; 6.3.2.2; MS.1.2.13a: 22.3; 3.9.1: 112.8; KS.3.1a; śB.3.6.3.7; Mś.2.2.4.24; Apś.11.16.16. P: tvaṃ soma KS.26.2 (bis); Kś.8.7.1.
tvaṃ soma nṛmādanaḥ # RV.9.24.4a; SV.2.315a. Cf. tvaṃ suto.
tvaṃ soma pari srava # SV.2.331a. See tvam indo etc.
tvaṃ soma pavamānaḥ # RV.9.59.3a.
tvaṃ soma pitṛbhiḥ (KS. surayā) saṃvidānaḥ # RV.8.48.13a; VS.19.54a; TS.2.6.12.2a; MS.4.10.6a: 156.10; KS.17.19a; 21.14a; AB.3.32.1; TB.2.6.16.1; Aś.2.19.22; 5.19.1. P: tvaṃ soma pitṛbhiḥ śś.3.16.4; 8.4.2.
tvaṃ soma pra cikito manīṣā # RV.1.91.1a; VS.19.52a; TS.2.6.12.1a; MS.4.10.6a: 156.6; KS.21.14a; AB.1.9.7; TB.2.6.16.1; Aś.2.19.22; 3.7.7; 4.3.2. P: tvaṃ soma pra cikitaḥ śś.3.16.4; 5.5.2; 6.10.3; Apś.8.15.15; 19.3.9; Mś.5.2.4.31. Designated as durgā or durgāsāvitrī ViDh.56.9; VāDh.28.11; BDh.4.3.8; LAtDh.3.11; VAtDh.3.11. Cf. BṛhD.3.124.
tvaṃ soma mahe bhagam # RV.1.91.7a; MS.4.10.6a: 156.4; KS.2.14a; 20.15; TB.2.4.5.3a; 6.16.1; Aś.2.10.3; śś.3.16.24; Apś.8.14.24a; śG.1.25.7. P: tvaṃ soma Mś.5.1.4.16.
tvaṃ soma surayā etc. # see tvaṃ soma pitṛbhiḥ.
tvaṃ strī tvaṃ pumān asi # AVś.10.8.27a.
tvaṃ ha tyat paṇīnāṃ vido vasu # SV.2.942a. See tvaṃ tyat.
tvaṃ ha yaṃ cakṛṣe tvaṃ vavṛṣe # RV.9.88.1c; SV.2.821c.
tvaṃ haryasi tava viśvam ukthyam # RV.10.96.5c; AVś.20.30.5c.
tvaṃ hi kṣaitavad yaśaḥ # RV.6.2.1a; SV.1.84a; KB.20.3; 22.2; 25.3. P: tvaṃ hi kṣaitavat Aś.4.13.7; 10.2.5; śś.6.4.3; 10.3.3; 11.13.18; 15.3.
tvaṃ hi rādhaspata (text, erroneously, rādhasyata) eka īśiṣe # śś.18.15.5a. See tvaṃ hy eka.
tvaṃ hi viśvam abhy asi manma # RV.4.6.1c.
tvaṃ hy agne prathamo manotā # RV.6.1.1a; MS.4.13.6a: 206.5; KS.18.20a; AB.2.10.2; TB.3.6.10.1a; śś.5.19.13; Mś.5.2.8.36. P: tvaṃ hy agne prathamaḥ Aś.3.6.1; 4.13.7. Cf. BṛhD.5.104. Designated as manotā-hymn, ApYajñaparibhāṣā 1.43.
tvaṃ hy aṅga (SV. ā3ṅga) daivya pavamāna # RV.9.108.3a; SV.1.583a; 2.288a; JB.3.77 (in fragments),266. P: tvaṃ hy aṅga daivya PB.12.11.2; 15.5.2.
tvaṃ hy ā3ṅga daivya etc. # see tvaṃ hy aṅga etc.
tvaṃ hy eka īśiṣe # RV.4.32.7a; ā.5.2.2.15a. See tvaṃ hi rādhaspata.
tvaksahasram airaya (var. lect. aireye, aireya) # Mś.9.4.1.19a. See tvam agne sahasram.
tvaṃ kalyāṇa vasu viśvam opiṣe # RV.1.31.9d.
tvacā prāvṛtya sarvaṃ tat # AVś.11.8.15c.
tvaṃ cāmāda upaśaṃbhuvam # AVP.7.3.2d.
tvad āśur jūjuvāṃ agne arvā # RV.4.11.4d.
tvaṃ tantur uta setur agne # MS.2.13.22a: 167.16. P: tvaṃ tantuḥ Mś.5.1.2.16. See tvaṃ nas tantur.
tvaṃ taṃ brahmaṇas pate # RV.1.18.5a. P: tvaṃ tam śG.2.12.16.
tvaṃ tāṃ agna ubhayān vi vidvān # RV.6.33.3a. P: tvaṃ tāṃ agne BṛhPDh.9.124.
tvaṃ tā viśvā bhuvanāni vettha # AVś.5.11.4c. See tvam aṅga viśvā.
tvaṃ tṛtaṃ tvaṃ pary eṣy utsam # AVś.17.1.15a.
tvaṃ tyat paṇīnāṃ vido vasu # RV.9.111.2a. See tvaṃ ha tyat.
tvaṃ trātā tvam u no vṛdhe bhūḥ # RV.1.178.5c.
tvaṃ dūtas tvam u naḥ paraspāḥ # RV.2.9.2a; TS.3.5.11.2a; MS.4.10.4a: 152.7; KS.15.12a; AB.1.28.37; KB.9.2. P: tvaṃ dūtaḥ śś.3.14.12; Mś.5.1.3.16; 5.2.8.6.
tvaṃ devaṃ abhiśaster etc. # see tvaṃ devāṃ etc.
tvaṃ devāṃ (MS. devaṃ) abhiśaster amuñcaḥ # RV.7.13.2c; TS.1.5.11.2c; MS.3.16.5c: 192.2.
tvaṃ devānāṃ brāhmaṇo 'sy ahaṃ manuṣyāṇām # JG.1.2. See tvaṃ deveṣu brāhmaṇo 'sy.
tvaṃ devānām asi sasnitamaṃ papritamaṃ juṣṭatamaṃ vahnitamaṃ devahūtamam # TS.1.1.4.1; TB.3.2.4.4. P: tvaṃ devānām asi sasnitamam Apś.1.17.7. See devānām asi.
tvaṃ deveṣu brāhmaṇo 'sy ahaṃ manuṣyeṣu # SMB.2.4.6. See tvaṃ devānāṃ brāhmaṇo 'sy.
tvaṃ daivīr viśa imā vi rāja # AVś.6.98.2c. See daivīr viśas tvam.
tvaṃ na indrāsi pramatiḥ piteva # RV.7.29.4d. Cf. tvam agne pramatis.
tvaṃ na ūtī tvam in na āpyam # RV.8.97.7c; SV.1.260c.
tvaṃ nas tantur uta setur agne # KS.40.12a; TB.2.4.2.6a; Apś.9.8.6a. See tvaṃ tantur.
tvaṃ nas tasmāj jātavedo mumugdhi # AVP.2.30.5d. See tasmāt tvam asmān.
tvaṃ naḥ soma viśvataḥ # RV.1.91.8a; 10.25.7a; TS.2.3.14.1a; MS.4.10.1a: 141.12; 4.10.3: 149.9; 4.11.5: 174.11; KS.2.14a; Aś.2.10.6. P: tvaṃ naḥ soma TS.4.1.11.1; Mś.5.1.1.28; 5.1.3.7.
tvaṃ nṛṇāṃ nṛpate jāyase śuciḥ # RV.2.1.1d; VS.11.27d; TS.4.1.2.5d; MS.2.7.2d: 76.11; Tā.10.76d; N.6.1d. See tvaṃ nṛbhyo.
tvaṃ nṛbhyo nṛmaṇo jāyase śuciḥ # KS.16.2d. See tvaṃ nṛṇāṃ.
tvaṃ no agne agnibhiḥ # RV.10.141.6a; AVś.3.20.5a; AVP.3.34.8a; SV.2.855a. P: tvaṃ no agne Vait.23.20.
tvaṃ no agne adharāt udaktāt # RV.10.87.20a; AVś.8.3.19a. P: tvaṃ no agne adharāt śś.4.2.9.
tvaṃ no agne mahobhiḥ # RV.8.71.1a; SV.1.6a; Aś.4.13.7. P: tvaṃ no agne Rvidh.2.34.3. Cf. BṛhD.6.93.
tvaṃ no agne varuṇasya vidvān # RV.4.1.4a; VS.21.3a; TS.2.5.12.3a; MS.4.10.4a: 153.12; 4.14.17a: 246.9; KS.34.19a; AB.7.9.5; 17.1; KA.1.198.29a; Aś.4.13.7; 6.13.8; śś.2.5.31; 8.11.6; 15.23 (p. 193, l. 14); ApMB.1.4.14a (ApG.2.5.2). Ps: tvaṃ no agne varuṇasya śś.8.8.10; tvaṃ no agne TS.4.2.11.3; MS.4.11.2: 164.11; 4.12.3: 186.10; KS.12.14; 21.13; TB.3.7.11.3; 12.6; TA.2.3.1; 4.1; 4.20.3; Kś.25.1.11; Apś.3.11.2; 9.12.4; 16.10; 14.16.1; 32.6; 15.18.8 (comm.); Mś.3.1.6,29; --3.5.3; 5.1.3.27; 5.1.5.82; --8.13.4 (5); 11.7.1.7; śG.5.2.4; PG.1.2.8; HG.1.3.6; 8.16; 9.7; 17.6; 18.6; 19.8; 26.14; 27.1; 28.1; 2.1.3; 2.2; 4.10; 5.2; 6.2; ApMB.1.7.5 (ApG.2.6.4); ApMB.1.8.13 (ApG.2.6.10); ApMB.2.4.9 (ApG.4.11.6); ApMB.2.22.16 (ApG.8.23.9); MG.1.11.21; 2.2.23; VārG.1.30; tvaṃ naḥ Kś.19.7.15.
tvaṃ no agne sanaye dhanānām # RV.1.31.8a; MS.4.11.1a: 161.1. P: tvaṃ no agne Mś.5.1.5.33.
tvaṃ no medhe prathamā # AVś.6.108.1a. P: tvaṃ no medhe Kauś.10.20; 57.28.
tvaṃ no vidvāṃ ṛtuthā vi vocaḥ # RV.10.28.5c.
tvam agna īḍito (VSK.śś. īlito) jātavedaḥ (VS. īḍitaḥ kavyavāhana) # RV.10.15.12a; AVś.18.3.42a; VS.19.66a; VSK.21.66a; TS.2.6.12.5a; TB.2.6.16.2; Aś.2.19.29. P: tvam agna īḍitaḥ (śś. īlitaḥ) śś.3.16.10; Kauś.89.13. See abhūn no dūto.
tvam agne aṅgirastamaḥ # RVKh.7.34.5a. Cf. tvam agne prathamo aṅgirastamaḥ.
tvam agne gṛhapate # KA.3.232. Probably pratīka of tvam agne gṛhapatiḥ, q.v.
tvam agne tvaṃ menyāmeniṃ kṛṇu svāhā # AVP.6.11.9. See under tam agne menyā-.
tvam agne divaṃ ruha # AVś.12.2.17d.
tvam agne dyubhis tvam āśuśukṣaṇiḥ # RV.2.1.1a; VS.11.27a; TS.4.1.2.5a; MS.2.7.2a: 76.10; KS.16.2a; Tā.10.76a; KB.21.4; N.6.1a; 13.1. P: tvam agne dyubhiḥ KS.19.3; śB.6.3.3.25; Aś.4.13.7; śś.11.9.8; Mś.6.1.1.21; VHDh.3.357; 5.129. Cf. BṛhD.4.65.
tvam agne draviṇodā araṃkṛte # RV.2.1.7a. P: tvam agne draviṇodāḥ śś.14.56.7--10.
tvam agne purīṣyaḥ # MS.2.7.11a: 90.9. See under agne tvaṃ purīṣyaḥ.
tvam agne prathamo aṅgirastamaḥ # RV.1.31.2a. Cf. tvam agne aṅgirastamaḥ.
tvam agne prathamo aṅgirā ṛṣiḥ # RV.1.31.1a; VS.34.12a; AB.5.2.17; KB.22.5; śś.10.4.15; 14.53.6. P: tvam agne prathamo aṅgirāḥ Aś.4.13.7; 7.7.2. Cf. BṛhD.3.104.
tvam agne pramatis tvaṃ pitāsi naḥ # RV.1.31.10a; AVP.1.54.1a. P: tvam agne pramatiḥ śG.1.9.5. Cf. tvaṃ na indrāsi.
tvam agne rudro asuro maho divaḥ # RV.2.1.6a; TS.1.3.14.1a; TB.3.11.2.1a. P: tvam agne rudraḥ TB.2.8.6.9; 3.11.9.9; Apś.19.12.25; 13.3.
tvam agne varuṇo jayāse yat # RV.5.3.1a; AB.6.26.13. P: tvam agne varuṇa śś.15.13.3.
tvam agne vasūṃr iha # RV.1.45.1a; SV.1.96a; KB.20.4; 22.3. P: tvam agne vasūn Aś.4.13.7; 10.2.9; śś.10.4.3. Cf. BṛhD.3.110 (B).
tvam agne vīravad yaśaḥ # RV.7.15.12a; MS.4.10.1a: 143.1; śś.2.4.7. P: tvam agne vīravat Mś.5.1.1.34.
tvam agne vratapā asi # RV.8.11.1a; AVś.19.59.1a; VS.4.16a; TS.1.1.14.4a; 2.3.1a; 6.1.4.6; MS.1.2.3a: 12.7; 3.6.9: 72.17; 4.10.2: 147.5; 4.11.4: 171.14; KS.2.4a; 6.10; 23.5 (bis); 35.9; AB.7.8.2; śB.3.2.2.24a; Aś.3.13.12; 12.8.23; Mś.2.1.2.37; 2.1.3.11 (bis); Apś.10.16.1; 18.2; 14.28.4; 24.13.3; Kauś.6.37; BDh.3.8.16. Ps: tvam agne vratapāḥ Aś.4.13.7; śś.2.4.8; śG.5.1.9; Rvidh.2.30.5; tvam agne Kś.7.5.1. Cf. BṛhD.6.48.
tvam agne saprathā asi # RV.5.13.4a; SV.2.757a; MS.4.10.2a: 146.1; KS.2.14a; 20.15; AB.1.4.1; TB.1.4.4.10; 2.4.1.6a; Aś.3.10.16; 10.6.6; Apś.6.31.4a; 9.10.17; Mś.5.1.2.11; N.6.7. P: tvam agne saprathāḥ śś.2.2.13.
tvam aṅga viśvā janimāni vettha # AVP.8.1.4c. See tvaṃ tā viśvā.
tvam adbhyas tvam aśmanas pari # RV.2.1.1b; VS.11.27b; TS.4.1.2.5b; MS.2.7.2b: 76.10; KS.16.2b; Tā.10.76b; N.6.1b.
tvam apo ajanayas tvaṃ gāḥ # RV.1.91.22b; ArS.3.3b; VS.34.22b; MS.4.14.1b: 214.9; KS.13.15b; TB.2.8.3.1b.
tvam asmai kutsam atithigvam āyum # RV.1.53.10c; AVś.20.21.10c.
tvam asya kṣayasi yad dha viśvam # RV.4.5.11c.
tvam ājñātā tvam indrāsi dātā # RV.10.54.5d.
tvam it saprathā asi # RV.8.60.5a; SV.1.42a. P: tvam it saprathāḥ śś.14.55.3.
tvam indo pari srava # RV.9.62.9a. See tvaṃ soma etc.
tvam indras tvaṃ rudraḥ # Tā.10.68d.
tvam indras tvaṃ niśākaraḥ # MU.5.1d.
tvam indras tvaṃ mahendraḥ # AVś.17.1.18a; Vait.3.3.
tvam indrādhirājaḥ śravasyuḥ # AVś.6.98.2a. See tvam indrāsy.
tvam indrāsy adhirājaḥ # MS.4.12.2a: 181.13; 4.12.3: 185.13; KS.8.17a. See tvam indrādhirājaḥ.
tvam indremaṃ suhavaṃ stomam erayasva # AVś.17.1.11c.
tvam imā oṣadhīḥ soma viśvāḥ # RV.1.91.22a; ArS.3.3a; VS.34.22a; MS.4.14.1a: 214.9; KS.13.15a; TB.2.8.3.1a. P: tvam imā oṣadhīḥ śś.6.10.3; Svidh.2.3.10; 8.3.
tvam ugras tvaṃ balī # AVP.12.5.10a.
tvam ṛbhukṣā naryas tvaṃ ṣāṭ # RV.1.63.3b.
tvam eva tvāṃ vettha yo 'si so 'si # TB.3.10.3.1; Apś.19.12.21.
tvam eva tvām acaiṣīḥ # TB.3.10.3.1.
tvam eṣāṃ vithurā śavāṃsi # RV.6.25.3c.
tvaṃ pipruṃ mṛgayaṃ śūśuvāṃsam # RV.4.16.13a.
tvaṃ puraṃ cariṣṇvam # RV.8.1.28c.
tvaṃ prajāpatis tvaṃ tat # Tā.10.68f.
tvaṃ prathamo amṛtatvam # AVP.15.22.2a.
tvaṃ balasya etc. # see tvaṃ valasya.
tvaṃ bibharṣi dvipadas tvaṃ catuṣpadaḥ # AVś.12.1.15b.
tvaṃ brahmā tvaṃ ca vai viṣṇuḥ # MU.5.1a.
tvaṃ brahmā tvaṃ prajāpatiḥ # TA.10.31.1e; MahānU.15.6e.
tvaṃ bhago na ā hi ratnam iṣe # RV.6.13.2a; MS.4.10.1a: 143.3; Apś.5.23.9a. P: tvaṃ bhago naḥ śś.2.4.7; Mś.5.1.1.34.
tvaṃ bhavādhipatir janānām # MS.4.12.2b: 181.13; KS.8.17b. See tvaṃ bhūr.
tvaṃ bhūr abhibhūtir janānām # AVś.6.98.2b. See tvaṃ bhavādhipatir.
tvaṃ mahāṃ (MSṃś. mahaṃ) indra tubhyaṃ ha kṣāḥ # RV.4.17.1a; MS.4.11.4a: 171.3; KS.6.10a; AB.5.19.1; KB.26.12; Aś.3.8.1. Ps: tvaṃ mahāṃ indra tubhyaṃ ha śś.10.10.6; 12.3.20; tvaṃ mahāṃ indra tubhyam Aś.8.7.23; tvaṃ mahāṃ (Mś. mahaṃ) indra KS.21.13; Mś.5.1.7.13.
tvaṃ mahāṃ indra yo ha śuṣmaiḥ # RV.1.63.1a; AB.5.19.1; KB.26.12. P: tvaṃ mahāṃ indra yo ha Aś.8.7.23; śś.10.10.6; 12.4.20.
tvayā gām aśvaṃ puruṣaṃ (HG. gā aśvān puruṣān) sanema # AVś.5.29.1d; AVP.12.18.2d; HG.1.2.18d. See tvayā prasūtā.
tvayā pūrvam atharvāṇaḥ # AVś.4.37.1a; AVP.12.7.1a. P: tvayā pūrvam Kauś.8.25; 28.9.
tvayā prasūtā gām aśvaṃ pūruṣaṃ sanema svāhā # VārG.1.23d. See tvayā gām.
tvayā vayaṃ pavamānena soma # RV.9.97.58a; ArS.1.5a.
tvayāhaṃ durhārdo jihvām # AVś.19.32.4c. See tayāhaṃ sarvān.
tvayi sarvaṃ pratiṣṭhitam # TA.10.1.8b; MahānU.4.7b.
tvayīdaṃ sarvaṃ jāyatām # AVś.13.1.54c.
tvaṣṭāsyai tvāṃ patim # AVś.6.78.3b; ApMB.1.8.10b.
tvaṣṭur daśamī # VS.25.5; MS.3.15.4: 179.2; KSA.13.12. See tvaṣṭur navamī.
tvaṣṭur navamī # TS.5.7.22.1. See tvaṣṭur daśamī.
tvaṣṭedaṃ viśvaṃ bhuvanaṃ jajāna # VS.29.9c; TS.5.1.11.4c; KSA.6.2c. See tvaṣṭemā.
tvāṃ yajñeṣv īḍate # RV.10.21.6a. Cf. tvaṃ yajñeṣv īḍyaḥ.
tvāṃ rāya ubhayāso janānām # RV.6.1.5b; MS.4.13.6b: 206.13; KS.18.20b. See tvaṃ etc.
tvāṃ vardhanti marutaḥ svarkāḥ # MS.2.5.10b: 61.20. See tvāṃ havanta.
tvāṃ viśo vṛṇatāṃ rājyāya # AVś.3.4.2a; AVP.3.1.2a. See tvāṃ gāvo.
tvāṃ soma pavamānaṃ svādhyaḥ # RV.9.86.24a.
tvāṃ havanta marutaḥ svarkāḥ # TS.3.3.9.2b. See tvāṃ vardhanti marutaḥ.
tvāṃ kāṣṭhāsv arvataḥ # RV.6.46.1d; AVś.20.98.1d; SV.1.234d; 2.159d; VS.27.37d; TS.2.4.14.3d; MS.2.13.9d: 159.1; KS.39.12d (bis); Apś.17.8.7d; 19.23.1d. With variations: tvāṃ kāṣṭhāsv arvatā vā (read arvatā3 vau3ṣat) Mś.5.2.3.9d; in fragments (with variations): tvāṃ kom, ṣṭhāsv arvataḥ Mś.5.2.3.11--12.
tvāṃ gāvo 'vṛṇata rājyāya # TS.3.3.9.2a; MS.2.5.10a: 61.20. See tvāṃ viśo.
tvāṃ jihvāṃ śucayaś cakrire kave # RV.2.1.13b; TB.2.7.12.6b.
tvāṃ deveṣu prathamaṃ havāmahe # RV.1.102.9a; AVP.3.36.6a.
tvā bhūtāny upaparyāvartante # TA.2.19.1. Read tvāṃ etc.
tvām agna ṛtāyavaḥ sam īdhire # RV.5.8.1a; KB.20.4. P: tvām agna ṛtāyavaḥ Aś.4.13.7; śś.11.6.8; 14.56.4.
tvām agne tamasi tasthivāṃsam # RV.6.9.7b.
tvām agne puṣkarād adhi # RV.6.16.13a; SV.1.9a; VS.11.32a; 15.22a; TS.3.5.11.3a; 4.1.3.2a; 4.4.1a; 5.1.4.4; MS.2.7.3a: 77.4; 2.13.7: 155.13; 4.10.3: 148.3; KS.15.12; 16.3a; 39.14; AB.1.16.7; KB.8.1; śB.6.4.2.2; Aś.2.16.2; śś.3.13.17; Vait.5.14a; 29.8; Apś.16.3.4; Mś.6.1.1.26. P: tvām agne Kś.16.2.27.
tvām agne mānuṣīr īḍate (JB. īlate) viśaḥ # RV.5.8.3a; TS.3.3.11.2a; AB.7.6.3; JB.1.64a; śB.12.4.4.2a; Aś.3.13.12; Mś.5.1.2.17a. P: tvām agne mānuṣīḥ śś.3.5.3.
tvām agne vṛṇate brāhmaṇā ime # AVś.2.6.3a; AVP.3.33.3a; VS.27.3a; TS.4.1.7.1a; MS.2.12.5a: 148.15; KS.18.16a. P: tvām agne Vait.28.10.
tvām agne vṛṣabhaṃ cekitānam # TS.5.7.2.1a; KS.40.2a; Mś.6.1.8.10a. P: tvām agne vṛṣabham Apś.16.33.7; 17.9.3.
tvā (!) manasānārtena vācā brahmaṇā trayyā vidyayā pṛthivyām akṣikāyām (read akṣitāyām ?) apāṃ rase (var. lect. rasena) nivapāmy asau # Kś.25.8.6. Read tvāṃ manasā-, or ā tvā manasā(Weber), or tvāmanasā-.
tvām asmai viśve tvāṃ devāḥ # AVś.19.30.2c. See tam asmai etc.
tvām idā hyo naraḥ # RV.8.99.1a; SV.1.302a; 2.163a; JB.2.391; 3.26; PB.4.7.7; 11.9.3; ā.5.2.4.2; Aś.7.4.4; śś.18.10.10; Svidh.1.4.14. P: tvām idā śś.12.5.4.
tvām id dhi havāmahe # RV.6.46.1a; AVś.20.98.1a; SV.1.234a; 2.159a; VS.27.37a; TS.2.4.14.3a; MS.2.13.9a: 158.18; 4.12.4: 188.14; KS.12.15; 39.11,12a; AB.4.31.11; 5.4.21; 12.16; 16.20; 18.23; 20.20; 8.2.2; PB.11.9.1; ā.5.2.2.5; Aś.5.15.3; śś.7.20.4; Vait.39.5; 42.9; Apś.17.8.7a; 19.22.16; 23.1a; 21.22.2; Mś.5.2.3.9a,11a; 6.2.3.1; 7.2.6.6. P: tvām id dhi Rvidh.2.21.6.
tvām indraṃ tvāṃ sarasvantam āhuḥ # AVś.9.4.9b.
tvām indras tvāṃ bṛhaspatiḥ # VS.12.98b.
tvām ugram avase saṃ śiśīmasi # RV.1.102.10c. See ugraṃ cit tvām avase.
tvāṣṭraṃ yad dasrāv apikakṣyaṃ vām # RV.1.117.22d.
tve rayiṃ jāgṛvāṃso anu gman # RV.6.1.3b; MS.4.13.6b: 206.9; KS.18.20b; TB.3.6.10.1b.
tveṣo dīdivāṃ (MS. dīdivaṃ) asadat sudakṣaḥ # RV.2.9.1b; VS.11.36b; TS.3.5.11.2b; 4.1.3.3b; KS.16.3b; MS.2.7.3b: 77.13; AB.1.28.33; śB.6.4.2.7.
tsarad gandharvam astṛtam # RV.8.1.11d.
dakṣaṃ na viśvaṃ tatṛṣāṇam oṣati # RV.1.130.8f.
dakṣaṃ pṛñcantam abravam # RV.8.24.14b. See rādhaḥ pṛñcantam.
dakṣiṇaṃ savyam abhi bhūme pārśvam # AVś.12.1.34b.
dakṣiṇayā tvā diśendreṇa devatayā traiṣṭubhena chandasāgneḥ pārśvam upadadhāmi # KS.22.5. See prec. and next.
dakṣiṇāyāṃ diśi dakṣiṇaṃ dhehi pārśvam # AVś.4.14.7d.
dakṣiṇe pakṣe rathaṃtaram uttare bṛhad ātmani vāmadevyaṃ puche yajñāyajñiyaṃ dakṣiṇe nikakṣe prajāpatihṛdayam agnyukthaṃ śaṃsa # Kś.18.3.3.
dadathur mitrāvaruṇā no aśvam # RV.4.39.5d.
dadiṣ ṭvam indrāpāṃsi vājān # RV.2.17.8b.
dadṛśra eṣām avamā sadāṃsi # RV.3.54.5c.
dadyād evaṃvidhāya vai # śG.1.2.7d.
dadhātā devam ṛtvijam # RV.5.22.2b; 26.7c; MS.4.11.1c: 161.15; KS.2.14c.
dadhāma yajñaṃ (AVP. bhāgaṃ) sunavāma somam # AVP.1.96.1c; KS.40.5c; Apś.16.34.4c.
dadhnā yad īm unnītā yaśasā gavām # RV.9.81.1c.
dadhyaṅ ha yan madhv ātharvaṇo vām # RV.1.116.12c; śB.14.1.1.25c; 5.5.16c; KA.1.226c; 3.226; BṛhU.2.5.16c.
dame-dame suṣṭutir (AVś.KS. suṣṭutyā; TS. suṣṭutīr; MS. suṣṭutī) vām iyānā (TSṃS.KS. vāvṛdhānā; AVś. -nau) # AVś.7.29.2c; TS.1.8.22.1c; MS.4.11.2c: 166.1; KS.4.16c; Aś.2.8.3c; śś.2.4.3c.
dame sarvaṃ pratiṣṭhitam # TA.10.63.1d; MahānU.22.1d.
darbheṇa tvaṃ kṛṇavo (AVP. kṛṇu) vīryāṇi # AVś.19.33.5a; AVP.11.13.5a.
daśa gavāṃ sahasrā # RV.8.46.22e.
daśamā ekādaśeṣu śrayadhvam # TB.3.11.2.2.
daśasyantāmṛtāya (ApMB. daśasyantvāmṛtāya) kam # RV.8.31.9b; ApMB.1.11.11b.
dasrāv ime vāṃ nidhayo madhūnām # RV.1.183.4d; 3.58.5d.
dasrā ha yad rekṇa aucathyo vām # RV.1.158.1c.
dasrā hi viśvam ānuṣak # RV.8.26.6a.
dātuṃ cec chikṣān sa (TA. cec chaknuvāṃsaḥ) svarga eva (TA. eṣām) # AVś.6.122.2d; TA.2.6.2d.
dāne sarvaṃ pratiṣṭhitam # TA.10.63.1e; MahānU.22.1e.
dāsaṃ yac chuṣṇaṃ kuyavaṃ ny asmai # RV.7.19.2c; AVś.20.37.2c.
dipsauṣadhe tvaṃ dipsantam # AVś.5.14.1c; AVP.7.1.1c.
divaṃ yacha # VS.15.64; TS.4.4.3.3; 5.7.6.2; MS.2.7.15: 98.9; 2.8.14: 118.5; KS.40.5; śB.8.7.3.18; TA.4.8.4; 5.7.9. Cf. divaṃ me.
divaṃ rūḍhvā mahatā mahimnā # AVś.13.1.8c. See divaṃ gatvāya.
divaṃ viṣṇur vyakraṃsta jāgatena chandasā # KS.5.5. See under jāgatena chandasā divam.
divaṃ samudram ād bhūmim # AVś.13.2.41c. See under divam antarikṣam.
divaṃ skabhāna # KS.2.9. See divaṃ dṛṃha, and dyāṃ stabhāna.
divaṃ gatvāya mahatā mahimnā # TB.2.5.2.2c. See divaṃ rūḍhvā.
divaṃ ca roha pṛthivīṃ ca roha # AVś.13.1.34a. P: divaṃ ca roha Vait.13.5.
divaṃ tṛtīyaṃ devān yajño 'gāt tato mā draviṇam āṣṭa # AB.7.5.3. See divaṃ devāṃs, devān divaṃ yajño, and devān divam agan.
divaṃ te dhūmo gachatu # VS.6.21; MS.1.2.14: 24.6; 3.9.4: 120.2; śB.3.7.1.32; Mś.1.8.6.10. P: divaṃ te dhūmaḥ Kś.6.9.12. See dyāṃ te.
divaṃ dādhāra pṛthivīṃ sadevām # TA.4.42.5c.
divaṃ dṛṃha # VS.1.18; 5.13; 15.64; TS.1.1.7.1; 2.12.3; 4.4.3.3; MS.1.1.8: 4.10; 1.2.8: 18.8; 2.7.15: 98.9; 2.8.14: 118.6; 3.8.5: 101.10; 4.1.8: 10.2; KS.1.6,7; 31.5,6; 40.5 (bis); JB.1.39; śB.1.2.1.11; 3.5.2.14; 8.7.3.18; TB.3.2.7.2; Mś.1.2.3.4. See under divaṃ skabhāna.
divaṃ devāṃs tṛtīyaṃ yajño 'gāt tato mā draviṇam aṣṭu # śś.3.20.4. See under divaṃ tṛtīyaṃ.
divam agreṇottabhāna # MS.1.2.14: 23.14; 3.9.3: 117.15; Mś.1.8.2.17. See ud divaṃ stabhāna.
divam antarikṣam ād bhūmim # AVś.4.20.1c. See divaṃ samudram, and dyām antarikṣam.
divam ā tanvanti raśmibhiḥ # VS.13.22b; 18.46b; MS.2.7.16b: 98.17; KS.16.16b. See udyato divam.
divaṃ pṛthivīm anv antarikṣam # AVś.3.21.7a; AVP.3.12.7a. P: divaṃ pṛthivīm Vait.9.17.
divaṃ me yacha # TB.3.10.4.3 (bis). Cf. divaṃ yacha.
divas tad arṇavāṃ anv īyase # AVP.6.11.5c. Cf. dviṣas tad adhy.
divas tvā paraspāyāḥ (MS. paraspāya; KA. paraspām), antarikṣasya tanvas (TA. tanuvas; KA. tanvaṃ) pāhi # MS.4.9.10: 131.4; TA.4.11.2; KA.3.178. Ps: divas tvā paraspāyāḥ TA.5.9.1; Apś.15.14.1; divas tvā Mś.4.4.13.
divas pṛṣṭhe dhavamānaṃ suparṇam # AVś.13.2.37a. P: divas pṛṣṭhe Vait.18.7.
divā patayate svāhā # VS.22.30. See divāṃ pataye.
divā pṛthivyā śṛṇutaṃ havaṃ me # RV.3.62.2d.
divi viṣṇur vyakraṃsta jāgatena chandasā # VS.2.25; śB.1.9.3.10,12; śś.4.12.2. P: divi viṣṇuḥ Kś.3.8.11. See under jāgatena chandasā divam.
divi śravāṃsy uttamāni dhiṣva # RV.1.91.18d; ArS.3.2d; VS.12.113d; TS.4.2.7.4d; MS.2.7.14d: 96.10; KS.16.14d; 37.5d; śB.7.3.1.46; Kauś.68.10d.
divīva jyotiḥ svam ā mimīyāḥ (AVś. -yāt) # RV.10.56.2d; AVś.6.92.3d.
divo jyote (KS.9.3, jyotir) vivasva āditya te no devā deveṣu satyāṃ devahūtim āsuvadhvam # KS.8.14; 9.3. See under devajūte vivasvann.
divodāsam atithigvaṃ yad āvam # RV.4.26.3d.
divodāsāya mahi ceti vām avaḥ # RV.1.119.4d.
divo napātāśvinā huve vām # RV.10.61.4b.
divo na vṛṣṭiḥ pavamāno akṣāḥ # RV.9.89.1b.
divo no vṛṣṭiṃ maruto rarīdhvam # RV.5.83.6a; TS.3.1.11.7a; KS.11.13a.
divyaṃ pārthivaṃ vasu # RV.9.19.1b; SV.2.349b.
divyā apo nannamyadhvam etc. # see devya etc.
diśo 'nu pavamāno vā (ApMB. 'nu pavamānaḥ) # PG.1.4.15b; ApMB.1.3.6b.
dīkṣātapasos tanūr asi tāṃ tvā śivāṃ śagmāṃ paridadhe bhadraṃ varṇaṃ puṣyan # VS.4.2; śB.3.1.2.20. P: dīkṣātapasoḥ Kś.7.2.19.
dīkṣitā upahvayadhvam # Aś.5.6.15.
dīrghaṃ ta āyuḥ savitā kṛṇotu # AVś.14.1.47d; 2.75d. Cf. dīrghaṃ vām.
dīrgham āyuḥ karati (TA. karatu) jīvase vaḥ # RV.10.18.6d; TA.6.10.1d. See sarvam āyur nayatu.
dīrgham āyuḥ (AVP. āyuṣ) kṛṇotu me (ApMB.AVś.6.78.3d, vām) # AVś.6.78.3d; 7.32.1d; 33.1e; AVP.6.18.1e--9e; 12.19.8e; JB.1.362e; Kauś.42.17d; ApMB.1.8.10d. See under āyuṣmantaṃ karota.
dīrgham āyur vyaśnavai # PG.3.2.2d; 3.6e. See viśvam āyur etc., and sarvam āyur etc.
dīrghaṃ pṛthu paprathe sadma pārthivam # RV.5.87.7c.
dīrghāyutvāya vyūhadhvam # HG.1.10.1.
durgeṣu viṣameṣu tvam # RVKh.10.127.10a.
durṇāmnaḥ sarvāṃs tṛḍhvā # AVś.19.36.5c; AVP.2.27.5c.
durvācaḥ sarvaṃ durbhūtam # AVP.5.23.7c. Cf. durṇāmnīḥ sarvā.
durhārdas tvaṃ ghoraṃ cakṣuḥ # AVś.19.35.3a. See prec.
durhārdaḥ sarvāṃs tvaṃ darbha # AVś.19.28.2c; AVP.12.21.2c.
duṣvapnyaṃ nirṛtiṃ viśvam atriṇam # RV.10.36.4b.
duḥṣvapnyaṃ sarvaṃ durbhūtam # AVP.3.30.7c. See AVś.19.57.6.
duhānā iṣam ūrjaṃ pinvamānāḥ # Kauś.82.21d.
duhiteva pitaraṃ svam # AVś.10.1.25d.
dūrād iha havāmahe # RV.8.45.17c.
dūre cit santam avase havāmahe # RV.8.86.4b.
dūṣayiṣyāmi (AVP. dūṣayitvā) kābavam # AVś.3.9.5b; AVP.3.7.6b.
dṛṣadā khalvāṃ iva # AVś.2.31.1d; 5.23.8d; AVP.1.29.3d; 2.15.1d.
dṛṣṭā tvam asi gandhena # AVP.5.20.7a.
deva indro na majmanā # SV.1.51b. See devāṃ achā na majmanā.
devaṃ a# see devāṃ a-.
devaṃ i# see devāṃ i-.
devaṃ u# see devāṃ u-.
devaṃ rathaṃ rathayur dhārayadhvam # RV.10.70.5d.
devaṃ savitāraṃ gacha svāhā # VS.6.21; TS.1.3.11.1; 6.4.1.2; MS.1.2.18: 27.11; 3.10.7: 138.13; KS.3.8; śB.3.8.4.13. P: devaṃ savitāram Mś.4.3.22.
devaṃ savitāram abhimātiṣāham # TS.4.7.14.3b; KS.40.10b. See devaṃ trātāram etc., and devaḥ savitābhi-.
deva gharma rucitas tvaṃ deveṣv ā # MS.4.9.5: 125.9. See rocitas.
devajanāḥ senayottasthivāṃsaḥ # AVś.6.93.1c.
devajūte vivasvann āditya te no devāḥ satyāṃ devahūtiṃ deveṣv āsuvadhvam # MS.1.7.1: 110.5; 1.7.5: 114.8. See divo jyote, and vivasvāṃ aditir.
devatā vardhaya tvam # Vait.2.1a; Kś.2.2.8a,14; Apś.3.19.1a,4; Mś.5.2.15.10a; 5.2.16.14a.
deva tvaṣṭar yad dha cārutvam ānaṭ # RV.10.70.9a; Aś.3.8.1; śś.13.4.3.
devaṃ trātāram abhimātiṣāham # RV.10.128.7b. See under devaṃ savitāram etc.
devaṃ-devaṃ vo 'vase # RV.8.12.19a; 27.13a; VS.33.91a. P: devaṃ-devaṃ vo 'vase devaṃ-devam (pratīka of RV.8.27.13) AB.5.6.7; Aś.7.12.7; śś.10.6.6.
devabarhiḥ (KS. deva barhiś) śatavalśaṃ vi roha # TS.1.1.2.1; KS.1.2; 31.1; TB.3.2.2.6; Apś.1.4.8. See under atas tvaṃ deva.
devam ādevaṃ janata pracetasam # RV.4.1.1e.
devaṃ barhir agner vasuvane vasudheyasya vetu # Aś.2.8.14. P: devaṃ barhir agner vasuvane śś.2.5.19. Cf. devaṃ barhir vasuvane.
devaṃ barhir indraṃ sudevaṃ devaiḥ # VS.28.12a; TB.2.6.10.1a. Cf. devaṃ barhiḥ sudevaṃ.
devaṃ barhir vasuvane vasudheyasya vetu # MS.4.10.3: 151.2; 4.13.8: 209.10; KS.20.15; TB.3.5.9.1; 6.14.1; Aś.1.8.7; śś.1.13.1; Mś.5.1.2.9. P: devaṃ barhiḥ śB.1.8.2.15; Mś.5.1.3.10; 5.2.8.41. Cf. devaṃ barhir agner.
devaṃ barhiḥ sarasvatī # VS.21.48a; MS.3.11.5a: 147.1; TB.2.6.14.1a. P: devaṃ barhiḥ Kś.19.7.9.
devaṃ barhiḥ sudevaṃ devaiḥ syāt # MS.4.13.8: 209.9; KS.19.13; TB.3.6.13.1. P: devaṃ barhiḥ sudevaṃ devaiḥ śś.5.20.1. Cf. devaṃ barhir indraṃ sudevaṃ.
devaṃ martā amṛta mandrajihvam # RV.4.11.5b.
devaṃ martāsa ūtaye havāmahe # RV.1.144.5b.
devaśrut tvaṃ deva gharma devo devān pāhi (MS. gharma devān pāhi tapojān) # VS.37.18; MS.4.9.6: 126.11; śB.14.1.4.11. See devaśrūs.
devaśrūs tvaṃ deva gharma devān pāhi # TA.4.7.3; 5.6.7. P: devaśrūḥ Apś.10.5.8. See devaśrut tvaṃ.
deva savitas tvaṃ dīkṣāyā (KS. dīkṣāṇāṃ) dīkṣāpatir asi # MS.1.2.2: 11.4; KS.2.2.
devas tvā savitā madhvānaktu # VS.6.2; 37.11; TS.1.3.5.1; 6.1; 6.3.3.2; 4.2; MS.1.2.14: 23.13; 3.9.3: 117.12; 4.9.3: 123.7; KS.3.2,3; 26.3,5; Mś.1.8.2.13. P: devas tvā savitā śB.3.7.1.11; 14.1.3.13; TA.4.5.1; 5.4.4; Apś.2.11.3; 7.2.3; 10.3; 15.7.3; Mś.4.2.15. P: devas tvā Kś.6.3.2; 26.2.19. Cf. devo vāṃ etc.
devasya savituḥ savaṃ (read save) svargaṃ lokaṃ varṣiṣṭhaṃ nākaṃ roheyam # GB.2.5.8. See prec. but three, next but two, and several items under devasyāhaṃ.
devasya savituḥ savam # SV.1.435b. See next.
devasyāhaṃ savituḥ prasave bṛhaspatinā vājajitā varṣiṣṭhaṃ nākaṃ ruheyam # TS.1.7.8.1; TB.1.3.6.1; Apś.18.4.12. See under devasya savituḥ savaṃ svargaṃ.
devaḥ savitābhimātiṣāhaḥ # AVś.5.3.9b. See under devaṃ savitāram abhi-.
devā aṅgiraso divam # Aś.1.3.27d; śś.1.6.3d; Apś.24.12.7d.
devā avo vareṇyam # SV.1.48d. See devāṃ etc.
devā ājyapā juṣāṇā agna (MS. agnā; VS. indra) ājyasya vyantu # VS.28.11; MS.4.10.3: 149.6; 4.13.5: 205.3; KS.15.13. See devāṃ ājyapān svāhā-, and svāhā devā ājyapā juṣāṇā.
devā āśāpālā etaṃ devebhyo 'śvaṃ (MS. aśvaṃ) medhāya prokṣitaṃ rakṣata (TS.KSAṭB. gopāyata) # VS.22.19; TS.7.1.12.1; MS.3.12.4: 161.10; KSA.1.3; śB.13.1.6.2; 4.2.16; TB.3.8.9.3. P: devā āśāpālāḥ Kś.20.2.11; Apś.20.5.9; Mś.9.2.1.31.
devā imaṃ madhunā saṃyutaṃ yavam # AVś.6.30.1a; Kauś.66.15. See etam u tyaṃ madhunā, and devā etaṃ madhunā.
devā ivāmṛtaṃ (AVP. ived amṛtaṃ) rakṣamāṇāḥ # AVś.3.30.7c; AVP.5.19.8c.
devā etaṃ madhunā saṃyutaṃ yavam # AVP.9.8.2a. See under devā imaṃ madhunā.
devāḥ pitaro 'vamā āyavaḥ krāvya (followed by a-) # AVP.3.31.4a.
devāṃ (MS. devaṃ) achā dīdyad yuñje adrim # RV.3.1.1c; MS.4.11.2c: 163.13; KS.2.15c.
devāṃ (MS. devaṃ) achā brahmakṛtā gaṇena # RV.7.9.5b; MS.4.14.11b: 233.2; TB.2.8.6.4b.
devāṃ (MS. devaṃ) avo vareṇyam # RV.8.27.1d; MS.4.12.1d: 178.14; KS.10.13d. See devā etc.
devāṃ ādityāṃ aditiṃ havāmahe # RV.10.65.9c.
devāṃ ādityāṃ avase havāmahe # RV.10.66.4c.
devāṃ ā sādayād (TB.Apś. -ayā) iha # RV.8.44.3c; VS.22.17c; KS.2.15c; TB.2.4.1.11b; Apś.9.4.17b. Cf. agne devāṃ ihā vaha.
devāṃ (MS. -vaṃ) id eṣi pathibhiḥ sugebhiḥ (MS. śivebhiḥ) # RV.1.162.21b; VS.23.16b; 25.44b; TS.4.6.9.4b; MS.1.2.15b: 25.14; KSA.6.5b; śB.13.2.7.12; TB.3.7.7.14b; Apś.7.16.7b.
devāṃ (MS. devaṃ) upa prait saptabhiḥ # RV.10.72.8c; MS.4.6.9c: 92.3; PB.24.12.6c; śB.3.1.3.2c; TA.1.13.2c.
devāṃśo yasmai tveḍe tat satyam upariprutā (Apś. apariplutā) bhaṅgena (Apś. bhaṅgyena) # VS.7.3; śB.4.1.1.26; Apś.12.11.10. P: devāṃśo Kś.9.4.39.
devāṃs tvaṃ paribhūr asi # RV.5.13.6b; TS.2.5.9.3b; śB.1.4.2.15b; TB.3.5.3.2b; Aś.1.3.6b; śś.1.4.21b.
devā devatvam abhirakṣamāṇāḥ # RV.10.157.4b; AVś.20.63.2d; 124.5d. See devo devatvam.
devā devam avardhatām # TB.2.6.20.3b. See devau etc.
devā deveṣu parākramadhvaṃ prathamā dvitīyeṣu dvitīyās tṛtīyeṣu (śś. prathamā dvitīyeṣu parākramadhvam) # KS.38.12; TB.3.7.5.1; śś.4.10.1--2; Apś.4.4.1; 16.1.3. P: devā deveṣu parākramadhvam Apś.20.2.2. See devānāṃ devā devā.
devā deveṣu śrayantām (TB. śrayadhvam) # KS.35.6; TB.3.11.2.1.
devānāṃ soma pavamāna niṣkṛtam # RV.9.107.22c; SV.2.430c; JB.3.149c.
devānāṃ devaṃ yajataḥ surukme # VS.20.41d; MS.3.11.1d: 140.7; KS.38.6d; TB.2.6.8.3d.
devānāṃ devā devā deveṣv adhidevāḥ parā kramadhvaṃ prathamā dvitīyeṣu dvitīyās tṛtīyeṣu # AVP.15.9.5. See devā deveṣu parākramadhvaṃ.
devānām agre yajataṃ yajadhvam # MS.4.14.1b: 215.17; TB.2.8.1.4b; Apś.20.20.9b.
devānām asi vahnitamaṃ sasnitamaṃ papritamaṃ juṣṭatamaṃ devahūtamam # VS.1.8; MS.1.1.5: 3.1; 4.1.5: 6.12; KS.1.4; śB.1.1.2.12. Ps: devānām asi vahnitamam KS.31.3; Mś.1.2.1.25; devānām Kś.2.3.14. See tvaṃ devānām asi sasnitamaṃ.
devānāṃ patnīr upa mā hvayadhvam # KS.1.10; Apś.2.5.7; Mś.1.2.5.11.
devān gacha suvar vida (Apś. vinda) yajamānāya mahyam # TB.3.7.5.3d; Apś.2.10.5d. See divaṃ etc.
devān divaṃ yajño 'gāt tato mā draviṇam aṣṭu # ṣB.1.5.11. See under divaṃ tṛtīyaṃ.
devān divam agan yajñas tato mā draviṇam aṣṭu # VS.8.60; śB.4.5.7.8. P: devān divam agan Kś.25.2.8. See under divaṃ tṛtīyaṃ.
devān yajñiyān iha yān yajāmahai (TS. havāmahe) # TS.1.5.10.3b; MS.1.4.1b: 47.4; KS.4.14b.
devāyuvaṃ etc. # see devayuvaṃ etc.
devāvyaṃ suhavam adhvaraśriyam # RV.10.36.8b.
devāsa iha mādayadhvam # TB.3.7.14.4; Apś.14.32.3.
devāso devam aratiṃ dadhanvire # RV.8.19.1b; SV.1.109b; 2.1037b.
devāso devam aratiṃ nyerire # RV.4.1.1b.
devāso raṇvam avase vasūyavaḥ # RV.1.128.8f.
devāḥ sarvasya vidvāṃsaḥ # AVP.2.2.5c.
devī joṣṭrī devam indraṃ vayodhasam # TB.2.6.20.2a. Cf. next.
devī devaṃ vayodhasam # TB.2.6.20.2a.
devī devam avardhatām # VS.28.37c--39c; TB.2.6.20.2b,3b.
devī dyāvāpṛthivī makhasya vām adya śiro rādhyāsaṃ devayajane pṛthivyāḥ # VS.37.3; śB.14.1.2.9. P: devī dyāvāpṛthivī Kś.26.1.4.
devī dvārau brahmaṇā vāṃ dhārayāmi # AVP.2.23.3b.
devīṃ nāvaṃ svaritrām anāgasam # VS.21.6c. See daivīṃ etc.
devīr āpaḥ śuddhā yūyaṃ devān yuyudhvam (KS. yūḍhvam) # MS.1.1.11: 7.5; 1.2.16: 26.6; 3.10.1: 128.7; KS.3.6. See next, and āpo devīḥ śuddhāyuvaḥ.
devīr āpaḥ śuddhā voḍhvaṃ supariviṣṭā deveṣu # VS.6.13; śB.3.8.2.3. See prec., and āpo devīḥ śuddhāyuvaḥ.
devīr āpaḥ saṃ madhumatīr madhumatībhiḥ sṛjyadhvam # TS.1.8.12.1; TB.1.7.6.1. P: devīr āpaḥ Apś.18.13.21. See devīr āpo madhumatīḥ, and madhumatīr madhumatībhiḥ.
devīr āpo agreguvo agrepuvo 'gra imam adya yajñaṃ nayatāgre yajñapatiṃ sudhātuṃ yajñapatiṃ devayuvam (VSK. yajñaṃ nayata sudhātuṃ yajñapatiṃ yajñapatiṃ devāyuvam) # VS.1.12; VSK.1.4.2; śB.1.1.3.7. P: devīr āpaḥ Kś.2.3.35. See under devīr āpo 'gre-.
devīr āpo apāṃ napād ya ūrmir haviṣya indriyāvān madintamas taṃ (KS. indriyāvāṃs taṃ) vo māva (MS.KS. mā) kramiṣam # TS.1.2.3.3; MS.1.2.3: 12.11; KS.2.4. Ps: devīr āpo apāṃ napāt TS.6.1.4.8; MS.3.6.9: 73.9; KS.15.6; 23.6; Mś.2.1.3.16; 2.3.2.16; devīr āpaḥ Apś.10.19.9.
devīr āpo madhumatīḥ saṃsṛjyadhvam # MS.2.6.8a: 68.6; 4.4.2: 51.8; KS.15.6a; Mś.9.1.2.37. P: devīr āpo madhumatīḥ MG.1.5.4. See under devīr āpaḥ saṃ.
devīr devam avardhayan # TB.2.6.20.1b. See śucim indram.
devīr devīr (Apś. devair) abhi mā nivartadhvam # MS.4.2.5: 27.2; Apś.4.10.4. P: devīr devīḥ Mś.9.5.5.16.
devīr dvāro devam indraṃ vayodhasam # TB.2.6.20.1a. See devīr dvāro vayo-.
devīr dvāro bṛhatīr viśvaminvāḥ # RV.10.110.5c; AVś.5.12.5c; VS.29.30c; MS.4.13.3c: 202.4; KS.16.20c; TB.3.6.3.3c; N.8.10c.
devīr dvāro vayodhasam # VS.28.36a. See devīr dvāro devam.
devīr dvāro vi śrayadhvam # RV.5.5.5a.
devebhya ivāmṛtaṃ pari # AVP.1.100.2d.
devebhyaḥ śundhadhvam # śB.1.1.4.24 (bis); Kś.2.4.23 (bis); Apś.1.21.1; Mś.1.2.2.24.
devebhyaḥ śundhyadhvam # Apś.1.21.1.
devebhyaḥ śumbhadhvam # Apś.1.21.1.
devebhyas tvā devāyuvaṃ (KS. yajñiyebhyo) gṛhṇāmi # MS.1.3.14: 35.15; KS.3.1; Mś.2.4.3.3. See next but one.
devebhyas tvā devāyuvaṃ (KS. devāvyaṃ) pṛṇacmi (Apś. pṛṇajmi) yajñasyāyuṣe # MS.1.3.14: 36.1; KS.4.6 (septies); Apś.12.28.16. P: devebhyas tvā devāyuvaṃ pṛṇacmi Mś.2.4.3.9.
devebhyas tvā devāvyaṃ (VSK. devāyuvaṃ) gṛhṇāmi (śB. omits gṛ-) yajñasyāyuṣe gṛhṇāmi (VSK. omits gṛ-) # VS.7.22; VSK.7.9.2; śB.4.2.3.11. P: devebhyas tvā Kś.9.14.8. See prec. but one.
devebhyas tvā yajñiyebhyo etc. # see devebhyas tvā devāyuvaṃ gṛhṇāmi.
devebhyaḥ soma pavamāna pūyase # RV.9.86.30b.
devebhyo jīvanta uttaraṃ bharema # TA.6.7.2b. See jīvaṃ devebhya.
devebhyo devā yuvam (read devāyuvam) # Apś.12.28.11.
devebhyo devīr devam apaḥ # MS.4.13.2: 201.3; KS.15.13; TB.3.6.2.2.
devair uktā vyasarpo mahitvam # AVś.12.1.55b. See devair nyuptā.
devo devatvam abhirakṣamāṇaḥ # AVP.2.6.5c. See devā devatvam.
devo devam avardhayat # VS.28.42c,43c,45c; TB.2.6.20.4c,5c (bis).
devo devam etu somaḥ somam etv ṛtasya pathā # PB.1.1.2; Apś.10.1.6. P: devo devam etu Lś.1.1.21.
devo martasya sadhanitvam āpa # RV.4.1.9d.
devau devam avardhatām # VS.28.40c. See devā etc.
devya (Apś. divyā) āpo nannamyadhvam (Kś. naṃnam-) adyāsmin yajñe yajamānāya # PB.21.10.20; Kś.23.3.1; Apś.22.19.1.
daivaḥ ketur viśvam ābhūṣatīdam # AVś.7.11.1b.
daivā hotāra ūrdhvam (AVP. hotāra imam) adhvaraṃ naḥ # AVś.5.27.9a; AVP.9.1.7a. See daivyā hotārāv etc.
daivīṃ vācam udyāsaṃ (śivām ajasrāṃ juṣṭāṃ devebhyas svadhāvatīṃ pitṛbhyaś śuśrūṣeṇyāṃ manuṣyebhyaḥ) # KA.1.208E; 3.208E. See under next.
daivīṃ nāvaṃ svaritrām anāgasam (AVś. -saḥ) # RV.10.63.10c; AVś.7.6.3c; TS.1.5.11.5c; MS.4.10.1c: 144.9; KS.2.3c. P: daivīṃ nāvam PG.3.2.9. See devīṃ etc.
daivīr viśas tvam utā virāja # MS.4.12.2c: 181.14; KS.8.17c. See tvaṃ daivīr.
daivyaṃ mānuṣā yugā # RV.10.140.6d; SV.2.1171d; VS.12.111d; TS.4.2.7.3d; śB.7.3.1.34. See under daivaṃ etc.
daivyāya karmaṇe śundhadhvaṃ devayajyāyai # VS.1.13; śB.1.1.3.12. P: daivyāya Kś.2.3.39. See śundhadhvaṃ daivyāya, and cf. āpo devīḥ śundhata.
daivyāḥ śamitāra uta manuṣyā ārabhadhvam (AB.Aś. śamitāra ārabhadhvam uta manusyāḥ; KS.KB.śś. śamitāra uta ca manuṣyā ārabhadhvam) # MS.4.13.4: 203.7; KS.16.21; AB.2.6.1; KB.10.4; TB.3.6.6.1; Aś.3.3.1; śś.5.17.1. P: daivyāḥ śamitāraḥ Mś.5.2.8.22. Designated as adhrigu Aś.3.2.10,11,15; 3.1; śB.13.5.1.18; 2.1; N.5.11; ApYajñaparibhāṣā 1.43. Cf. adhrig-.
daivyā hotārā ūrdhvam etc. # see daivyā hotārāv etc.
daivyā hotārāv ūrdhvam (VS. hotārā ūrdhvam; KS. hotārordhvam imam; MS. hotārā ūrdhvam imam) adhvaraṃ naḥ # VS.27.18a; TS.4.1.8.2a; MS.2.12.6a: 150.12; KS.18.17a. See daivā hotāra.
doṣāvastar dīdivāṃsam anu dyūn # RV.4.4.9b; TS.1.2.14.4b; MS.4.11.5b: 173.10; KS.6.11b.
doṣā vastor havamānāsa indram # RV.5.32.11d.
dyāṃ sadma (KS. dvitā; AVP. dvitaḥ) pārthivaṃ ca rajaḥ # AVś.4.1.4d; AVP.5.2.4b; TS.2.3.14.6d; KS.10.13b. See dyāṃ pitā.
dyāṃ stabhāna # KS.25.10. See under divaṃ skabhāna.
dyāṃ gacha # MS.1.3.37: 43.11; 4.8.2: 108.10; KS.4.9; 28.4; AB.5.25.13; Aś.8.13.10; Mś.2.4.5.5. See divaṃ gacha.
dyāṃ ca gacha pṛthivīṃ ca dharmaṇā # RV.10.16.3b; TA.6.1.4b; 7.3b. See divaṃ etc.
dyāṃ te dhūmo gachatu # KS.3.3; 26.6; Apś.7.27.4. See divaṃ te.
dyām agreṇāspṛkṣaḥ (MSṭB.KS.19.13, -spṛkṣat) # VS.6.2; KS.3.3; 19.13; 26.5; MS.4.13.8: 210.16; TB.3.6.13.1; śB.3.7.1.14. P: dyām agreṇa Kś.6.3.7. See divam agreṇā-.
dyām antarikṣam ād bhūmim # AVP.8.6.1c. See under divam antarikṣam.
dyāṃ pitā sadma pārthivaṃ ca rajaḥ # Aś.4.6.3b. See dyāṃ sadma.
dyāṃ mā lekhīḥ # VS.5.43; KS.3.2; 26.3; śB.3.6.4.13,14; Kś.6.1.16. See divam agreṇa.
dyāvāpṛthivyoḥ pārśvam # TS.5.7.21.1; 22.1; KSA.13.11,12. See dyāvāpṛthivyor dakṣiṇaṃ.
dyāvāpṛthivyor dakṣiṇaṃ pārśvam # VS.25.5; MS.3.15.5: 179.6. See dyāvāpṛthivyoḥ pārśvam.
dyāvo na yasya panayanty abhvam # RV.6.4.3a.
dyubhir asmā ahobhir vāmam astu # RV.10.7.4d.
dyumantaṃ tvā havāmahe # RV.9.65.4b; SV.1.480b; 2.134b.
dyumnodās tvam asi candramasaḥ # TA.10.63.1; MahānU.24.2.
dyaur asi vāyau śritādityasya pratiṣṭhā tvayīdam antar viśvaṃ yakṣaṃ viśvaṃ bhūtaṃ viśvaṃ subhūtaṃ viśvasya bhartrī viśvasya janayitrī # TB.3.11.1.10.
dyaur ahaṃ pṛthivī tvam (PG.3.13.5a, cāham) # AVś.14.2.71c; AB.8.27.4c; śB.14.9.4.19d; TB.3.7.1.9b; Apś.9.2.3b; BṛhU.6.4.19d; AG.1.7.6c; śG.1.13.4c; PG.1.6.3d; 3.13.5a; HG.1.20.2; ApMB.1.3.14 (ApG.2.4.17); MG.1.10.15c; JG.1.21d; VārG.14.13c.
dyauś cid asyāmavāṃ aheḥ svanāt # RV.1.52.10a.
drapsas te dyāṃ mā skan (KS.Apś. skān; MS. te divaṃ mā skān) # VS.1.26; MS.1.1.10: 6.3; 4.1.10: 13.6; KS.1.9; 25.4; 31.8; śB.1.2.4.19; Apś.2.2.3. P: drapsas te Kś.2.6.23; Mś.1.2.4.14. Cf. ararus te divaṃ.
dvātriṃśās trayastriṃśeṣu śrayadhvam # TB.3.11.2.4.
dvādaśās trayodaśeṣu śrayadhvam # TB.3.11.2.2.
dvāviṃśās trayoviṃśeṣu śrayadhvam # TB.3.11.2.3.
dvitīyās tṛtīyeṣu śrayantām (TB. śrayadhvam) # KS.35.6; TB.3.11.2.1.
dvipāc catuṣpāc carathāya jīvam # RV.4.51.5d.
dviṣas tad adhy arṇaveneyase # AVś.5.6.4c. See next, and cf. divas tad arṇavāṃ.
dve srutī (VS.KS.śB.BṛhU.KśṭB.2.6.3.5, sṛti, but comm. to TB. srutī) aśṛṇavaṃ pitṝṇām # RV.10.88.15a; VS.19.47a; MS.2.3.8a: 36.14; KS.17.19a; 38.2a; śB.12.8.1.21; 14.9.1.4a; TB.1.4.2.3a; 2.6.3.5a; BṛhU.6.1.4a; śś.16.13.18; Apś.19.3.5a. P: dve srutī (Kś. sṛtī) MS.3.11.10: 156.15; Kś.19.3.25; Mś.5.2.4.30; 5.2.11.31.
dhatta viśvaṃ tanayaṃ tokam asme # RV.7.56.20d.
dhanadā asi nas tvam # RV.10.141.1d; AVś.3.20.2d; AVP.3.34.3d; TS.1.7.10.2d; MS.1.11.4d: 164.7; KS.14.2d. See tvaṃ hi dhana-.
dhanaspṛtaṃ śūśuvāṃsaṃ sudakṣam # RV.6.19.8b; 10.47.4b. See dhanuspṛtaṃ.
dhanuspṛtaṃ (Padap. dhanaspṛtaṃ) śūśuvāṃsaṃ sudakṣam # MS.4.14.8b: 227.15. See dhanaspṛtaṃ etc.
dhanvacaro na vaṃsagas tṛṣāṇaḥ # RV.5.36.1c.
dhanvann iva prapā asi tvam agne # RV.10.4.1c; TS.2.5.12.4c.
dhanvan (AVP. dhanvaṃ) srotaḥ kṛṇute gātum ūrmim # RV.1.95.10a; AVP.8.14.10a.
dharmaṃ purāṇam anu pālayantī # AVś.18.3.1c. See viśvaṃ pu-.
dharme sarvaṃ pratiṣṭhitam # TA.10.63.1d; MahānU.22.1d.
dhātā tat sarvaṃ kalpayāt # AVP.4.15.5c.
dhātur daśamī # VS.25.4; TS.5.7.22.1; MS.3.15.5: 179.5. See dhātur navamī.
dhātur navamī # KSA.13.12. See dhātur daśamī.
dhātedaṃ viśvaṃ bhuvanaṃ jajāna # TS.3.3.11.2b; KA.1.198.8b,26b; Aś.6.14.16b; śś.9.28.3b; śG.1.22.7b; ApMB.2.11.2b.
dhāman (AG. dhāmaṃ) te viśvaṃ bhuvanam adhi śritam # RV.4.58.11a; AVP.8.13.11a; VS.17.99a; KS.40.7a; Aś.2.13.7; Apś.17.18.1a; AG.3.5.7; śG.4.5.8.
dhārayat pakvam odanam # RV.8.77.6b; N.6.34b.
dhārayaṃ divaṃ sadana ṛtasya # RV.4.42.4b.
dhiyaṃ pūṣā jinvatu viśvaminvaḥ # RV.2.40.6a; MS.4.14.1a: 215.5; TB.2.8.1.6a.
dhūmena divam āpnoti # AVP.8.19.3a.
dhūrṣu yujyadhvaṃ sunuta # RV.10.175.1c.
dhṛṣatā dhṛṣṇo stavamāna ā bhara # RV.8.24.4c.
dhenubhyas tvam arundhati # AVś.6.59.1b.
dhenum ajadhvam upa navyasā vacaḥ # RV.6.48.11b.
dhenuś cānaḍvāṃś ca # MS.2.11.6: 143.17; Mś.6.2.5.26. See anaḍvāṃś.
dhrājāḥ sedhanto amatiṃ durevām # TB.2.8.2.3b.
dhruvaṃ yonim ā sīda sādhuyā (KSṃS. sādhyā) # VS.14.1b; MS.2.8.1b: 106.7; KS.17.1b; śB.8.2.1.4. See dhruvāṃ etc.
dhruvaṃ viśvam idaṃ jagat # RV.10.173.4c; AVś.6.88.1b; KS.35.7b; TB.2.4.2.8b; Apś.14.27.7b; SMB.1.3.7b.
dhruvaṃ dhruveṇa haviṣā (VS.śB. manasā) # RV.10.173.3b,6a; AVś.6.87.3b; 7.94.1a; VS.7.25a; TS.3.2.8.6a; MS.1.3.15a: 36.6; KS.35.7a,7b; śB.4.2.4.23; TB.2.4.2.9b; Apś.14.27.7b. P: dhruvaṃ dhruveṇa Vait.13.12; 23.7; Kś.10.7.7,8 (comm.); Apś.13.16.1; Mś.2.5.2.26.
dhruvam ayā dhruvam utāśamiṣṭhāḥ # RV.3.29.16c. See next, and ṛdhag ayā.
dhruvam ayo dhruvam utā śaviṣṭha # AVś.7.97.1c. See under prec.
dhruvam asi dhruvaṃ tvā paśyāmi # PG.1.8.19.
dhruvas tvaṃ deveṣv edhi # MS.2.3.2: 29.9.
dhruvas tvam asi # TA.2.19.1.
dhruvāṃ yonim āsīda sādhyā # TS.4.3.4.1b. See dhruvaṃ etc.
dhruvāmuṃ te pari dadāmi # AG.2.1.10; MG.2.16.4. P: dhruvāmuṃ te AG.2.1.11 (bis).
dhruvo 'si dhruvāhaṃ patikule bhūyāsam amuṣya # JG.1.21. P: dhruvo 'si JG.1.21. See dhruvam asi dhruvāhaṃ.
dhvāntaś ca dhanavāṃś ca # MS.4.9.17: 135.5. See next two, and under ugraś ca.
na kāmena punarmagho bhavāmi # AVś.5.11.2a; AVP.8.1.2a.
nakir evā yathā tvam # RV.4.30.1c. See na ky.
nakiḥ śavāṃsi te naśat # RV.8.68.8c.
na ky evaṃ yathā tvam # SV.1.203c. See nakir evā.
nakṣatraṃ devam indriyam # TB.3.1.1.1b.
nakṣatrāṇāṃ tvāṃ rūpeṇa prati gṛhṇāmi # PB.1.7.3. P: nakṣatrāṇām Lś.2.8.3.
nakṣatrāṇi stha candramasi śritāni, saṃvatsarasya pratiṣṭhā, yuṣmāsv idam antaḥ, viśvaṃ yakṣaṃ viśvaṃ bhūtaṃ viśvaṃ subhūtam, viśvasya bhartṝṇi viśvasya janayitṝṇi # TB.3.11.1.13.
nakṣad dhavam aruṇīḥ pūrvyaṃ rāṭ # RV.1.121.3a.
nakṣad vāṇī suṣṭutā dhiṣṇyā vām # RV.6.63.6d.
nakṣante nākaṃ nirṛter avaṃśāt # RV.7.58.1d.
na ghet tvam asi (AVP. ghed asi tvaṃ) tastuvam # AVś.5.13.11b; AVP.8.2.10b.
na ghet tvam asi (AVP. ghed asi tvaṃ) tābuvam # AVś.5.13.10b; AVP.8.2.9b.
na ghed asi tvaṃ etc. # see na ghet tvam asi etc.
na te mahitvam anu bhūd adha dyauḥ # RV.3.32.11c; śB.4.5.3.3.
na te mahitvam anv aśnuvanti # RV.7.99.1b; MS.4.14.5b: 221.5; TB.2.8.3.2b.
na tvaṃ yuyutse katamac canāhaḥ # śB.11.1.6.10a.
na tvaṃ paro varo (read 'varo) man na pūrvaḥ # Vait.37.2a.
na tvām acakruṣe vayam # AVś.5.14.9c; AVP.2.71.1c.
na tvām avavyacad iha # AVP.6.8.4c.
na tvām āste 'bhiṣad viṣam # AVP.13.4.5c.
na tvām indrāti ricyate # RV.8.92.14c,22c; SV.1.197c; 2.1010c; TS.1.4.46.1c; ApMB.2.11.7c.
na tvāvaṃ etc. # see na tvāvāṃ etc.
na tvāvāṃ anyo amṛta tvad asti # RV.6.21.10d.
na tvāvāṃ (MS.JB. tvāvaṃ) anyo divyo na pārthivaḥ # RV.7.32.23a; AVś.20.121.2a; SV.2.31a; VS.27.36a; MS.2.13.9a: 158.16; KS.39.12a; JB.1.293a; Apś.17.8.4a.
na tvāvāṃ (MS. tvāvaṃ) asti devatā vidānaḥ # RV.1.165.9b; VS.33.79b; MS.4.11.3b: 169.7; KS.9.18b.
na tvāvāṃ indra kaś cana # RV.1.81.5c.
na tvā vivyāca raja indra pārthivam # RV.8.88.5c; SV.1.312c.
na dūḍhye anu dadāsi vāmam # RV.1.190.5c.
na devatvaṃ paṇayo nānaśur magham # RV.1.151.9d.
na devam abhimātayaḥ # RV.1.25.14c.
nadyāḥ kūlān nāvam ivādhi śambī # AVP.1.46.5b. Cf. śambīva nāvam.
na pakvam upadādiṣu # AVP.7.3.5b.
na parvatā niname tasthivāṃsaḥ # RV.3.56.1d.
nabhasvatīr ā vāṃ carantu vṛṣṭayaḥ # RV.8.25.6c.
nabho na kṛṣṇam avatasthivāṃsam # RV.8.96.14c; AVś.20.137.8c.
na mayā tvaṃ saṃsamako bhavāsi # Vait.37.2d.
namas te rājanāya yas ta ātmā # ā.5.1.2.6. See namas te vāma-.
namas te vāmadevyāya yat ta ātmā yat te madhyam (śś. yat te madhyaṃ yas ta ātmā) # śś.17.13.4; Lś.3.11.3. See namas te rājanāya.
na mā rabhadhvam # AVP.15.9.6. Cf. under anu tvā rabhe.
na me dāso nāryo mahitvā (AVP. mahitvam) # AVś.5.11.3c; AVP.8.1.3c.
namo jagṛbhvāṃ abhi yaj jujoṣat # RV.4.23.4d.
namo brahmaṇe sarvakṣite sarvasmṛte sarvam asmai yajamānāya dhehi # MU.6.35.
namobhir devam asuraṃ duvasya # RV.5.42.11d.
namo mahimna uta cakṣuṣe te (AVP. -ṣe vām; MS. mahimne cakṣuṣe) # AVP.12.9.9a; TS.3.3.9.1a; MS.2.5.10a: 61.10; KS.13.9a,10. P: namo mahimne Apś.19.17.4; Mś.3.5.18; 5.2.10.45; --8.19.23.
namo vaḥ pitaro jīvāya # VS.2.32; TS.3.2.5.5; KS.9.6; TB.1.3.10.8; Aś.2.7.7; śś.4.5.1; SMB.2.3.8; GG.4.3.18; KhG.3.5.25; JG.2.2. P: namo vaḥ KhG.3.5.29. See namo vaḥ pitaro yaj jīvaṃ.
namo vaḥ pitaro yac chivaṃ tasmai # AVś.18.4.84a.
namo vaḥ pitaro yaj jīvaṃ tasmai # VSK.2.7.4; MS.1.10.3: 143.4. See namo vaḥ pitaro jīvāya.
namo hrasvāya ca vāmanāya ca # VS.16.30; TS.4.5.5.1; MS.2.9.5: 124.12; KS.17.14.
na ye vātasya praminanty abhvam # RV.1.24.6d.
na ye śekur yajñiyāṃ nāvam āruham # RV.10.44.6c; AVś.20.94.6c; N.5.25c.
naraś cid vāṃ samithe śūrasātau # RV.3.54.4c.
naro yad vām aśvinā stomam āvan # RV.4.44.6c; AVś.20.143.6c.
nalaṃ plavam ārohaitat # TA.6.7.2a.
navaṃ vasānaḥ surabhiḥ suvāsāḥ # AVś.14.2.44a. P: navaṃ vasānaḥ Kauś.79.27.
navaṃ stomaṃ navaṃ haviḥ # TB.2.4.8.3a.
nava cakhvāṃsaṃ navatiṃ ca bāhūn # RV.2.14.4b.
navamā daśameṣu śrayadhvam # TB.3.11.2.2.
navam rātryā navamyā samidhā # AVP.9.20.9.
navaṃ barhir odanāya stṛṇīta # AVś.12.3.32a. P: navaṃ barhiḥ Kauś.61.40.
na vā u te tanvā tanvaṃ (AVś. te tanūṃ tanvā) saṃ papṛcyām # RV.10.10.12a; AVś.18.1.14a. See na te tanūṃ.
navāratnīn apamāyāsmākaṃ tataḥ pari duṣvapnyaṃ sarvaṃ dviṣate nir dayāmasi # AVś.19.57.6. Quasi metrical. See next.
navāratnīn avamāyāsmākaṃ tanvas pari duḥṣvapnyaṃ sarvaṃ durbhūtaṃ dviṣate nir diśāmasi # AVP.3.30.7. See prec.
naviṣṭhāya navamaṃ trasadasyuḥ # RV.5.27.3b.
navena pūrvaṃ dayamānāḥ syāma # MS.4.13.8: 210.5; KS.19.13; TB.3.6.13.1; N.4.17; 9.43. See next.
navena pūrvaṃ dayamāne # VS.28.16e; TB.2.6.10.3e. See prec.
na vai sarvam anupravam # AVP.7.7.4b.
na sugaṃ duṣkṛte bhuvam # RV.10.86.5d; AVś.20.126.5d.
nahi svam āyuś cikite janeṣu # RV.7.23.2c; AVś.20.12.2c.
nākasya pṛṣṭhād divam ut patiṣyan # AVś.18.4.14b.
nākasya pṛṣṭhe dadivāṃsaṃ dadhāti # AVś.9.5.10b.
nāke suparṇam upapaptivāṃsam # RV.9.85.11a.
nāgnir nendro na pavamānaḥ # TA.1.5.1c.
nānā hi tvā havamānā janā ime # RV.1.102.5a.
nānā hi devaiś cakṛpe sado vām # KS.17.19a. See next two.
nānā hi vāṃ devahitaṃ sadas (TB.Apś. sadaḥ) kṛtam # VS.19.7a; MS.2.3.8a: 36.11; KS.37.18a; AB.8.8.11a; śB.12.7.3.14; TB.2.6.1.4a; Aś.3.9.4a; Apś.19.7.3. P: nānā hi vām MS.3.11.7: 150.13; Kś.19.2.21; Mś.5.2.4.29; 5.2.11.23. See prec. and next.
nānā hi vāṃ devahitaṃ sado mitam # TB.1.4.2.2a; Apś.19.3.4a. See prec. two.
nānaukāṃsi duryo viśvam āyuḥ # RV.2.38.5a.
vam aritraparaṇīṃ kṛṇudhvam # RV.10.101.2b.
nāvaṃ bhinnām ivodakam # AVś.5.19.8b. See bhinnāṃ nāvam.
nāṣṭamo na navamaḥ # AVś.13.4.18a.
nāṣṭrās tvaṃ sarvās tīrtvā # AVP.10.2.5c.
nāsatyā dhībhir yuvam aṅga viprā # RV.6.50.10b.
nāhaṃ veda bhrātṛtvaṃ no svasṛtvam # RV.10.108.10a.
ni gavām id dadhatur vakṣaṇāsu # RV.6.72.4b.
ni turvaśaṃ ni yādvaṃ śiśīhi # RV.7.19.8c; AVś.20.37.8c.
nitye toke dīdivāṃsaṃ sve dame # RV.2.2.11d.
ni tvam indra praty ānaṃ jaghantha # RV.1.52.15d.
ni tvām agne manur dadhe # RV.1.36.19a; SV.1.54a; JB.3.98a. P: ni tvām agne Svidh.2.8.1.
nidaṃ-nidaṃ pavamāna ni tāriṣaḥ # RV.9.79.5c.
ni dahat pṛthivīṃ sarvām # TA.1.3.3c.
nidhīṃr adevāṃ amṛṇad ayāsyaḥ # RV.10.138.4b.
nidhīnāṃ tvā nidhipatiṃ havāmahe vaso mama # VS.23.19; TS.7.4.12.1; MS.3.12.20: 166.12; KSA.4.1; TB.3.9.6.1. P: nidhīnām Kś.20.6.13. Fragment: vaso mama Mś.9.2.4.14.
ni pedava ūhathur āśum aśvam # RV.1.117.9b; 7.71.5b.
niyudbhir yātam avamābhir arvāk # RV.6.62.11b.
nir arātiṃ suvāmasi # AVś.1.18.1b. Cf. next.
nir ahaṃ glāvam adhmāsam # AVP.1.59.6b.
nir āstaṃ (read nir āsthaṃ, or nirastaṃ) sarvaṃ jāyānyam # AVś.7.76.3c.
nir āhāvān (KS. -vaṃ) kṛṇotana # RV.10.101.5a; TS.4.2.5.5b; KS.38.14b.
nir gā ūpe yavam iva sthivibhyaḥ # RV.10.68.3d; AVś.20.16.3d.
nir dviṣate duṣvapnyaṃ suvāma (AVP. duḥṣvapnyaṃ suvāmaḥ) # AVś.19.57.2d; AVP.3.30.2d.
nir yūthāni gavām ṛṣiḥ # RV.8.4.20d.
ni vartadhvaṃ mānu gāta # RV.10.19.1a; KB.13.8; Mś.9.4.1.22a (corrupt). P: ni vartadhvam śś.4.16.10; 7.6.8. Cf. BṛhD.7.20.
ni ṣū dadhidhvam akhananta utsam # RV.10.101.11d.
ni ṣū namadhvaṃ bhavatā supārāḥ # RV.3.33.9c.
ni sudrvaṃ dadhato vakṣaṇāsu # RV.10.28.8c.
ni sunvate vahati bhūri vāmam # RV.10.42.8d; AVś.20.89.8d.
ni heḍo dhatta vi mucadhvam aśvān # RV.1.171.1d.
ni hotāraṃ gṛhapatiṃ dadhidhvam # SV.1.63b. Cf. prec. but one.
nīcaiḥ sapatnān mama pādaya tvam # AVś.9.2.1c.
nīva śīrṣāṇi mṛḍhvam # SV.2.1006a; MS.4.2.5c: 26.18; JB.2.145a.
indra śūra stavamāna ūtī # RV.7.19.11a; AVś.20.37.11a.
tvām agna īmahe vasiṣṭhāḥ # RV.7.7.7a; 8.7a.
nas tvaṃ rathiro deva soma # RV.9.97.48a.
me havam ā śṛṇutaṃ yuvānā # RV.7.67.10a; 69.8a.
nṛbhi stavāno anu dhāma pūrvam # RV.9.97.5c.
nṛṣāhye sāsahvāṃ amitrān # RV.1.100.5b.
nedīya it sṛṇyaḥ (TS. -yā) pakvam eyāt (AVś. ā yavan; AVP. ā yavam; TSṃS.KS. āyat) # RV.10.101.3d; AVś.3.17.2d; AVP.2.22.1d; VS.12.68d; TS.4.2.5.6d; MS.2.7.12d: 91.16; KS.16.12d; śB.7.2.2.5; N.5.28.
nendraṃ devam amaṃsata # RV.10.86.1b; AVś.20.126.1b; Vait.32.17b; N.1.4; 13.4b.
nemiṃ taṣṭeva sudrvam (SV. sudruvam) # RV.7.32.20d; SV.1.238d; 2.217d.
nainad devā āpnuvan pūrvam arśat (VSK.īśāU. arṣat) # VS.40.4b; VSK.40.4b; īśāU.4b.
nainam ūrdhvaṃ na tiryañcam # VS.32.2c; TA.10.1.2a; MahānU.1.10a.
naivāsmāt pūrvaṃ na paraṃ babhūva # JB.3.351b.
nod iva divam aspṛśan # AVś.5.19.1b; AVP.9.18.7b; JB.1.152b.
ny u śīrṣāṇi mṛḍhvam # TS.1.6.3.1.
pakvaṃ kṣetrāt kāmadughā ma eṣā # AVś.11.1.28b. P: pakvaṃ kṣetrāt Kauś.63.5.
pakvāḥ pṛkṣo bharanta vām # RV.5.73.8d.
pakṣī ha bhūtvāti divaḥ (AVP. bhūtvāpi divaṃ) sam eti # AVś.4.34.4d; AVP.6.22.5b.
pacatā paktīr avase kṛṇudhvam it # RV.7.32.8c; SV.1.285c.
pañca janā mama hotraṃ juṣadhvam # RV.10.53.4d; Apś.24.13.3d; N.3.8d.
pañcadaśāḥ ṣoḍaśeṣu śrayadhvam # TB.3.11.2.2.
pañca devāṃ ṛtuśaḥ sapta-sapta # RV.10.55.3b.
pañcamāḥ ṣaṣṭheṣu śrayadhvam # TB.3.11.2.1.
pañcaviṃśāḥ ṣaḍviṃśeṣu śrayadhvam # TB.3.11.2.3.
patir gavām abhavad eka indraḥ # RV.3.31.4d.
patir gavāṃ pradiva indur ṛtviyaḥ # RV.9.72.4b.
patnī tvam asi dharmaṇā # AVś.14.1.51c.
patyur janitvam abhi saṃ babhūtha (TA. babhūva) # RV.10.18.8d; AVś.18.3.2d; TA.6.1.3d.
pathaḥ sarvāṃ anu kṣiya # AVś.6.121.4d. See sarvān patho anuṣva.
pathām apadhvaṃsenaitu # AVś.4.3.5c.
padena maryā mat tvam # AVP.1.64.2c.
panāyyaṃ tad aśvinā kṛtaṃ vām # RV.8.57 (Vāl.9).3a; AVś.20.143.9a; Aś.9.11.16.
papne viśvaṃ purā kṛtam # RV.6.60.4b; SV.2.203b; JB.3.39b.
payasvāṃś cāstṛtas tvābhi rakṣatu # AVP.4.23.6d. For the better division in AVś.19.46.6, see ūrjasvāṃś ca, and astṛtas tvābhi.
payasvān (TSṭB.ApMB. payasvāṃ; JB. payasvaṃ) agna (MS. agnā) āgamam # AVś.7.89.1c; 9.1.14c; 10.5.46c; AVP.1.33.1c; VS.20.22c; TS.1.4.45.3c; 46.2c; MS.1.3.39c: 46.13; KS.4.13c; 38.5c; JB.2.68c; śB.12.9.2.9; TB.2.6.6.5c; Lś.2.12.13c; ApMB.2.6.6c. See next.
payobhir jinve apāṃ javāṃsi # RV.4.21.8b.
parameṣṭhī bhavati gachati parameṣṭhitām adhipatir bhavati svānāṃ cānyeṣāṃ ca ya evaṃ veda # AVP.11.16.14.
parasmai va tvaṃ cara # AVP.12.2.6a.
parā kramadhvaṃ maha ā suvanta # AVP.15.12.8b.
parā navavāstvam anudeyam # RV.6.20.11c.
parā yakṣmaṃ suvāmi te (AVP. yakṣmaṃ suvāmasi) # RV.10.137.4d; AVś.4.13.5d; 7.53.6b; AVP.1.90.3d; TS.1.3.14.4d; TA.2.5.1d; Aś.2.10.4d. Cf. parā rakṣaḥ etc.
parā rakṣaḥ suvāmi te # AVP.5.17.5e. Cf. parā yakṣmaṃ etc.
parārciṣā mūradevāñ (AVś. -devāṃ) chṛṇīhi # RV.10.87.14c; AVś.8.3.13c; 10.5.49c.
parāśara tvaṃ teṣām # AVś.6.65.1c.
parā suvāmy āmayat # AVP.5.18.2d.
parigṛhītam amṛtena sarvam # VS.34.4b.
pari ghraṃsam omanā vāṃ (TB. parighraṃsa vāṃ manā vāṃ) vayo gāt (TB. gām) # RV.7.69.4d; MS.4.14.10d: 230.6; TB.2.8.7.8d; N.6.4.
paricito vai nāmaitā āpo yāḥ karṣvāṃ tāsāṃ yamo 'dhipatiḥ # AVP.11.16.11.
pari ṇo (SV. no) aśvam aśvavit # RV.9.61.3a; SV.2.562a.
pari no aśvam etc. # see pari ṇo etc.
paripāṇaṃ gavām asi # AVś.4.9.2b; AVP.8.3.3b.
paribhūr asi paribhūs tvaṃ deveṣv edhi paribhūr ahaṃ sajāteṣu bhūyāsaṃ priyaḥ sajātānām # MS.2.3.2: 29.13; P: paribhūr asi Mś.5.2.1.13. See next.
parivādaṃ parikṣavam # AVś.19.8.4b; Nakṣ.26.4b. See parīvādaṃ.
pariṣadyo 'si pavamānaḥ # VS.5.32; TS.1.3.3.1; śś.6.12.7; Apś.11.14.10. See next.
pariṣkṛtaṃ devamāneva citram # RV.10.107.10d.
pari ṣvajadhvaṃ daśa kakṣyābhiḥ # RV.10.101.10c.
pari suvānaś (SV.JB. svānaś) cakṣase devamādanaḥ # RV.9.106.3a; SV.2.665a; JB.3.252.
paruṣas tvāmṛtakarṇaḥ # AVP.9.10.6a.
paruṣā yayivāṃ ati # RV.9.15.6b; SV.2.622b.
parūṃṣi vidvāṃ chasteva # AVś.9.3.3c.
pareyivāṃsaṃ (TA.Apś. pareyu-) pravato mahīr anu (AVś. iti) # RV.10.14.1a; AVś.18.1.49a; MS.4.14.16a: 243.6; TA.6.1.1a; Aś.2.19.22; N.10.20a. Ps: pareyivāṃsaṃ pravato mahīḥ Kauś.81.34; pareyivāṃsam (Apś. pareyu-) śś.15.9.5; 16.13.2; Apś.9.11.20 (comm.); Rvidh.3.7.2. Cf. BṛhD.6.155. Designated as yamasūkta PG.3.10.9; YDh.3.2.
parehi tvaṃ vipaścit # SMB.1.5.7c.
paro yat tvaṃ parama ājaniṣṭhāḥ # RV.5.30.5a.
paryāvard rāṣṭraṃ tad avāmy āyan # RV.10.124.4d.
paryundānaṃ paridravam # AVP.6.14.9d.
pary enaṃ svāś ca viśyāś cāvaśyanty adhipatir bhavati svānāṃ cānyeṣāṃ ca ya evaṃ veda # AVP.11.16.11.
parṣi tokaṃ tanayaṃ partṛbhiṣ ṭvam # RV.6.48.10a; SV.2.974a.
pavamānaḥ kanikradat # RV.9.3.7c; SV.2.544b,612c. See pavamāna etc.
pavamānaḥ punātu mā # AVś.6.19.1d,2d; AVP.9.25.1d--10d; 9.26.1c--7c,8d--12d; MS.3.11.10a: 155.15. P: pavamānaḥ punātu Vait.6.11. Cf. pāvamānyaḥ punantu, and pāvamānīḥ.
pavamānaṃ vicarṣaṇim # RV.9.60.1b. Cf. pavamāno vicarṣaṇiḥ.
pavamāna kanikradat # RV.9.13.8b. See pavamānaḥ etc.
pavamāna vidharmaṇi # RV.9.4.9b; 64.9b; 100.7d; SV.2.310b,405b; JB.3.85b. See pavamānā vi-.
pavamāna vy aśnuhi # SV.2.662a; JB.3.245. See pavamāno vy.
pavamāna saṃtanim etc. # see pavamānaḥ etc.
pavamānaḥ suvar# see pavamānaḥ svar-.
pavamānā vidharmaṇi # SV.2.367d. See pavamāna vi-.
pavamāno vicarṣaṇiḥ # RV.9.28.5b. Cf. pavamānaṃ vi-.
pavamāno vy aśnavat # RV.9.66.27a. See pavamāna vy.
pavasva devamādano vicarṣaṇiḥ # RV.9.84.1a.
pavasva viśvamejaya # RV.9.35.2b; 62.26c. See prec. but one.
pavasvendo pavamāno mahobhiḥ # RV.9.96.21a.
pavitrebhiḥ pavamānā asṛgran # RV.9.87.5c.
pavitrebhiḥ pavamāno nṛcakṣāḥ # RV.9.97.24a.
paśunā tvaṃ paśupate # AVP.7.15.2a.
paśupatiṃ devaṃ tarpayāmi # BDh.2.5.9.6.
paścādoṣāya (TB. paścāddo-) glāvinam (TB. glāvam) # VS.30.17; TB.3.4.1.14.
pāṇinā hy avamarśatu # TA.10.1.13d; MahānU.5.2d.
pātaṃ ca sahyaso yuvaṃ ca rabhyaso naḥ # RV.1.120.4c.
pātho hi ṣmā vṛṣaṇāv antidevam # RV.1.180.7d.
pāpmanā kṛtaṃ pāpmā karoti pāpmana evedaṃ sarvaṃ yo mā kārayati tasmai svāhā # BDh.3.4.2.
pārṣadvāṇaḥ praskaṇvaṃ sam asādayat # RV.8.51 (Vāl.3).2a.
pāvakam ṛṣvaṃ sakhyāya śaṃbhuvam # RV.10.36.7b.
pāvakaśoce veṣ ṭvaṃ hi yajvā # RV.6.15.14b; TS.4.3.13.4b; MS.4.10.1b: 141.4; TB.3.5.7.6b; 6.12.2b.
pāvakebhir viśvaminvebhir āyubhiḥ # RV.5.60.8c.
vamānasya tvā stomena gāyatrasya vartanyopāṃśos tvā vīryeṇot sṛje # MS.2.3.4: 31.5; 2.3.5: 32.21. P: pāvamānasya Mś.5.2.2.6. See pāvamānena.
vamānāḥ pāvamānyaḥ, and pāvamānyāḥ # GDh.19.12; 20.12; ViDh.56.8; VāDh.22.9; 28.11; BDh.2.4.7.2; 10.17.37; 4.3.8; 7.5; MDh.5.86; 11.258; LHDh.4.30; VHDh.2.118; 5.334,437,502; 6.71,378,400,412; 7.252,283; SaṃvartaDh.224; BṛhPDh.5.250; LAtDh.2.4; 3.11; VAtDh.2.4; 3.11; Rvidh.1.3.5; 2.35.7; 3.4.1; 4.25.1. Designations of RV.9.1.1 ff. See svādiṣṭhayā.
vamānāḥ (sc. tṛpyantu) # śG.4.10.3. See pāvamānyaḥ (sc. tṛpyantu).
vamānīḥ punantu naḥ (MG. tvā) # SV.2.652d; MG.2.14.26d (bis). See pāvamānyaḥ pu-, and cf. pavamānaḥ punātu.
vamānīr adhyeti # TB.1.4.8.4a. See pāvamānīr yo, and yaḥ pāvamānīr.
vamānīr yo adhyeti # RV.9.67.32a; SV.2.649a; TB.1.4.8.4a. See under pāvamānīr adhy-.
vamānena tvā stomena gāyatrasya (KS. gāyatryā) vartanyopāṃśor vīryeṇa devas tvā savitot sṛjatu jīvātave jīvanasyāyai (KS. vīryeṇoddharāmy asau) # TS.2.3.10.2; KS.11.7. P: pāvamānena tvā stomena TS.2.3.11.3; KS.11.8; Apś.19.24.6. See pāvamānasya.
vamānyaḥ (sc. tṛpyantu) # AG.3.4.2. See pāvamānāḥ (sc. tṛpyantu).
vamānyaḥ punantu mā (YDh. te) # RVKh.9.67.4d; TB.1.4.8.6d; YDh.1.280d. See pāvamānīḥ pu-, and cf. pavamānaḥ punātu.
pitaraḥ śundhadhvam # VS.19.36; KS.38.2; śB.12.8.1.8; TB.2.6.3.3; Kś.19.3.19; PG.2.6.19.
pitaraḥ saṃ nahyadhvam # AVP.10.13.8.
pitaro mā viśvam idaṃ ca bhūtam # ā.5.1.1.13a.
pitar mātar yad ihopabruve vām # RV.1.185.11b; MS.4.14.7b: 224.13; TB.2.8.4.8b.
pitā yat svāṃ duhitaram adhiṣkan # RV.10.61.7a.
pitur na nāma suhavaṃ havāmahe # RV.10.39.1d.
pitṝn vayaṃ trātṝn havāmahe # AVP.2.50.4.
piprīhi devāṃ (MS. devaṃ) uśato yaviṣṭha # RV.10.2.1a; TS.4.3.13.4a; MS.4.10.1a: 141.2; KS.2.15a; 18.21a; śB.1.7.3.16; TB.3.5.7.5a; 6.11.4a; Aś.1.6.2; Apś.24.13.3. P: piprīhi devān MS.4.10.4: 153.5; 4.10.5: 154.6; 4.13.7: 209.3; KS.20.15; śś.1.9.1; 5.19.21; Mś.5.1.1.22; 5.1.3.20; 5.2.8.39.
pipruṃ dāsam ahīśuvam # RV.8.32.2b.
pibanti tena tvām indro varuṇo bṛhaspatiḥ # N.5.11c, according to Durga (see Roth's Erl"auterungen, p. 61). See under evāsmān.
pibācyud indra tvaṃ somam # JB.2.13c.
pibed asya tvam īśiṣe # RV.8.82.7c--9c; SV.1.162c.
pīluṃ tvāhuḥ pīvaṃ tvāhuḥ # AVP.7.19.9a.
puṇyagandha puṇyaṃ me gandhaṃ kuru devamanuṣyeṣu # JG.1.18 (bis).
puṇyaṃ bhakṣīmahi kṣavam # AVś.19.8.5b.
putraḥ kaṇvasya vām iha (RV.8.8.8c, ṛṣiḥ) # RV.8.8.4c,8c.
putraṃ brahmāṇa ichadhvam # AB.7.13.7c; śś.15.17c.
putriṇīm imāṃ prasvaṃ kṛṇotu # AVP.5.37.5d.
punaḥ kṛṇvaṃs tvā pitaraṃ yuvānam # TS.4.7.13.5c. See next two.
punar garbhatvam erire # RV.1.6.4b; AVś.20.40.3b; 69.12b; SV.2.201b; JB.3.38b.
punar gavām adadād usriyāṇām # RV.5.30.11d.
punar jarāyur (JB. -yu) gaur iva # JB.2.223; TA.6.10.1d. See svaṃ jarāyu.
punar naḥ somas tanvaṃ dadātu # RV.10.59.7c.
punarmagha tvaṃ (AVP. punarmaghatvaṃ) manasācikitsīḥ # AVś.5.11.1d; AVP.8.1.1d.
punar me aśvinā yuvam # TS.3.2.5.4c; Mś.1.3.4.23c.
punāno vāre pavamāno avyaye # SV.2.430a; JB.3.149a. See mṛjāno vāre.
punīdhvaṃ ca yavā mama # ViDh.48.21d,22f. See under tat punīdhvaṃ.
puraḥ kṛṇudhvam āyasīr (AVP. ayāsīr) adhṛṣṭāḥ # RV.10.101.8c; AVś.19.58.4c; AVP.1.110.4c; KS.38.13c; Apś.16.14.5c.
puraṃdaraḥ papivāṃ indro asya # RV.5.30.11c.
purāṇam okaḥ sakhyaṃ śivaṃ vām # RV.3.58.6a; Aś.9.11.19; śś.15.8.21.
purāṇena navam # VS.28.16f; MS.4.13.8: 210.5; KS.19.3; TB.2.6.10.3f; 3.6.13.1; N.9.43.
purā tvāṃhuraṇād dhuve # AVś.6.99.1b.
purīṣaṃ vasānaḥ svāṃ yoniṃ yathāyatham # Apś.16.25.2d. See prec.
purīṣyas tvam agne # TS.4.2.5.1a. See under agne tvaṃ purīṣyaḥ.
purīṣyo 'si viśvabharāḥ (MS.3.1.5, viśvaṃ-) # VS.11.32; TS.4.1.3.2; MS.2.7.3: 77.3; 3.1.5: 6.13; KS.16.3; 19.4; śB.6.4.2.1; Vait.5.14; Apś.16.3.4; Mś.6.1.1.26. P: purīṣyo 'si Vait.28.9; Kś.16.2.26.
purukutsānī hi vām adāśat # RV.4.42.9a.
purutrā cid dhi vāṃ narā # RV.8.5.16a.
purutrā hi vāṃ matibhir havante # RV.7.69.6c.
puru tvā dāśvān (SV. dāśivāṃ) voce # RV.1.150.1a; SV.1.97a; N.5.7a. P: puru tvā Aś.4.13.7; śś.6.4.9.
purumāyasya ririce mahitvam # RV.6.21.2d.
puru vidvāṃ ṛcīṣama # RV.8.92.9b; SV.2.994b.
puruścakraṃ sahasrāśvam # TA.1.31.1c.
puruścandrasya tvam indra vasvaḥ # RV.6.36.4b.
puruṣa evedaṃ sarvam (MuṇḍU.VaradapU. viśvam) # RV.10.90.2a; AVś.19.6.4a; AVP.9.5.4a; ArS.4.5a; VS.31.2a; TA.3.12.1a; śvetU.3.15a; MuṇḍU.2.1.10a; VaradapU.1.2e. Cf. CūlikāU.12.
puru hi vāṃ purubhujā deṣṇam # RV.6.63.8a.
puroḍāśena tvām adyarṣa ārṣyeyarṣīṇāṃ napād avṛṇīta # TB.3.6.15.1.
puro viprā dadhire mandrajihvam # RV.4.50.1d; AVś.20.88.1d; MS.4.12.5d: 193.4; KS.9.19d.
puṣṭyai me varcodāḥ pavadhvam # Apś.12.18.20.
pūrṇamāsaṃ yajāmahe (Mś. havāmahe) # TB.3.7.5.13b; Apś.2.20.5b; Mś.1.3.2.21b.
pūrvaṃ karad uparaṃ jūjuvāṃsam # RV.5.31.11b.
pūrvaṃ devā apareṇāpaśyan # TB.2.5.6.5a. P: pūrvaṃ devā apareṇa TB.3.12.1.1.
pūrvapeyaṃ hi vāṃ hitam # RV.1.135.4e.
pūrvaṃ mahitvaṃ vṛṣabhasya ketave # RV.1.166.1b.
pūrvāpuṣaṃ suhavaṃ puruspṛham # RV.8.22.2a.
pūṣaṃs tvaṃ paryāvartaya # SMB.1.8.1c.
pūṣaṇaṃ nu devam # AG.1.7.13a; śG.1.18.3a; SMB.1.2.4a; MG.1.11.13; VārG.14.21. P: pūṣaṇam GG.2.2.7; KhG.1.3.23.
pūṣaṇaṃ nv ajāśvam # RV.6.55.4a.
pūṣaṇvanta ṛbhavo mādayadhvam # RV.3.54.12c.
pūṣṇo navamī # VS.25.5; MS.3.15.4: 179.1.
pṛkṣo vahann ā ratho vartate vām # RV.5.77.3b.
pṛñcanti su vāṃ pṛcaḥ # RV.5.74.10d.
pṛṇantaṃ devaṃ pṛṇate suvīryam # RV.10.122.4d.
pṛthivi mātar mā mā hiṃsīḥ (VS.śB. hiṃsīr mo ahaṃ tvām) # VS.10.23; TS.3.3.2.2; śB.5.4.3.20; śś.1.5.9. P: pṛthivi mātaḥ Kś.15.6.25. Cf. mā māṃ mātā.
pṛthivy asy apsu śritā, agneḥ pratiṣṭhā, tvayīdam antaḥ, viśvaṃ yakṣaṃ viśvaṃ bhūtaṃ viśvaṃ subhūtam, viśvasya bhartrī viśvasya janayitrī # TB.3.11.1.6.
pṛthivyā vā mātrayā vi śrayadhvam # RV.10.70.5b.
pṛthī yad vāṃ vainyaḥ sādaneṣu # RV.8.9.10c; AVś.20.140.5c.
pṛthur bhava suṣadas tvam # VS.11.44c; TS.4.1.4.2c; MS.2.7.4c: 79.2; KS.16.4c; śB.6.4.4.3.
pṛdākuṃ ca pṛdākvam # AVś.10.4.17b.
pṛśnir bhūtvā divaṃ gacha # KS.1.12b; 31.11.
pṛṣantaṃ sṛpram adabdham ūrvam # RV.4.50.2c; AVś.20.88.2c.
paidvo na hi tvam ahināmnām # RV.9.88.4c.
paidvo yad aśvamātā # AVP.13.4.3c.
potā viśvaṃ tad invati # RV.2.5.2d.
popriṃ vayam amṛtaṃ jātovāhoyividosam (JB.1.176, -taṃ jāto vā , hiṃ māyi dāyivam) # JB.1.169,176. Fragment: poprim JB.1.169,176; dāsam, dāyivam JB.1.176. Variations of pra-pra etc.
pauñjaṣṭa iva yavaṃ mṛṇa # AVP.5.3.5d.
paure chandayase havam # RV.8.50 (Vāl.2).5d.
pauro aśvasya purukṛd gavām asi # RV.8.61.6a; AVś.20.118.2a; SV.2.930a; JB.3.217a.
paurṇamāsy aṣṭakāmāvāsyā annādā sthānnadughaḥ, yuṣmāsv idam antaḥ, viśvaṃ yakṣaṃ viśvaṃ bhūtaṃ viśvaṃ subhūtam, viśvasya bhartryo viśvasya janayitryaḥ # TB.3.11.1.19.
pra ketunā sahate viśvam ejat # AVś.13.2.31d.
prakrīr asi tvam oṣadhe # AVś.4.7.6c; AVP.2.1.5c. Cf. dāsy asi.
praghāsyān (VS.śB.Kś. -ghāsino) havāmahe # VS.3.44a; TS.1.8.3.1a; MS.1.10.2a: 141.10; KS.9.4a; śB.2.5.2.21a; TB.1.6.5.3; Apś.8.6.19; Mś.1.7.4.12. P: praghāsinaḥ Kś.5.5.10.
pracetase pra sumatiṃ kṛṇudhvam # RV.7.31.10b; AVś.20.73.3b; SV.1.328b; 2.1143b.
pra codayantāṃ pāvamānīṃ dvijānām # AVś.19.71.1b. See next but one.
pra cyavasva tanvaṃ saṃ bharasva # AVś.18.3.9a. P: pra cyavasva Kauś.80.32,35.
prajananaṃ vai pratiṣṭhā loke sādhuprajāyās (MahānU. sādhuprajāvāṃs) tantuṃ tanvānaḥ pitṝṇām anṛṇo bhavati tad eva tasyānṛṇam # TA.10.63.1; MahānU.22.1.
prajānan vidvāṃ upa yāhi somam # RV.3.29.16d; 35.4d; AVś.20.86.1d. See under prec. but one.
prajāpatinā tanvam # AVP.1.96.4c. See prec.
prajāpatiṃ daśamam ahar bhajadhvam # Apś.21.12.3a.
prajāpatiprasūtāḥ svastīmaṃ saṃvatsaraṃ samaśnuvāmahai # KB.19.2.
prajāpatir asi vāmadevyaṃ brahmaṇaś śaraṇa tan mā pāhi # JB.1.263.
prajāpatir daśahotā sa idaṃ sarvam # TA.3.7.4.
prajāpatir me daivaḥ sadasyas tvaṃ mānuṣaḥ # śś.5.1.8.
prajāpatiṣ ṭvām akhanat # Kauś.33.9a.
prajāpatis tanvaṃ me juṣasva # MG.1.14.16a. See prajāpate etc.
prajāpateḥ parameṣṭhinaḥ prāṇas sa te prāṇaṃ dadātu yayoḥ prāṇas tābhyāṃ vāṃ svāhā # KS.11.7. See next.
prajāpateḥ priyāṃ tanuvam anārtāṃ prapadye # TB.3.5.1.1.
prajāpate tanvaṃ me juṣasva # ApMB.1.11.4a (ApG.3.8.10); VārG.16.1a. See prajāpatis etc.
prajāpate tanvāṃ dhehi garbham # AVP.11.1.9d.
prajāpate tvaṃ nidhipāḥ purāṇaḥ # MS.4.14.1a: 215.13; TB.2.8.1.3a.
prajāpate prāyaścitte tvaṃ devānāṃ prāyaścittir asi # ApMB.1.10.6 (ApG.3.8.10).
prajāpater viśvabhṛti tanvaṃ (Mś. tanvāṃ) hutam asi svāhā (Aś. omits svāhā) # Aś.3.11.11; Apś.9.6.3; Mś.3.2.5.
prajābhir agne amṛtatvam aśyām # RV.5.4.10d; TS.1.4.46.1d; ApMB.2.11.5d; BDh.2.6.11.33; VāDh.17.4.
prajāṃ paśūn saubhāgyaṃ mahyaṃ dīrghāyuṣṭvaṃ (JG. dīrgham āyuḥ) patyuḥ # SMB.1.5.5; JG.1.7. P: prajām GG.2.7.10; KhG.2.2.27.
prajāyai tvā havāmahe # śG.1.19.11d. See prec. but one.
prajās tvam anu prāṇihi # VS.4.25; TS.1.2.6.1; KS.2.6; Apś.10.24.14.
prajās tvam upāvaroha # TS.1.3.13.1.
prajās tvānu (TS.Apś. tvām anu) prāṇantu # VS.4.25; TS.1.2.6.1; MS.1.2.5: 14.8; 3.7.4: 80.11; KS.2.6; 24.5; śB.3.3.2.19; Kś.7.7.21; Apś.10.24.14; Mś.2.1.4.5.
prajās tvām upāvarohantu # TS.1.3.13.1.
prajāḥ sṛṣṭvāṃho 'vayajya # Mś.11.9.2.7. Cf. MS.1.10.17: 156.8.
pra ṇāmāni prayajyavas tiradhvam # TS.4.3.13.6b. See pra nāmāni.
pra ta āśavaḥ pavamāna dhījavaḥ # RV.9.86.1a.
pra ta āśvinīḥ pavamāna dhījuvaḥ (SV.JB.PB. dhenavaḥ) # RV.9.86.4a; SV.2.236a; JB.3.58; PB.12.7.1. P: pra ta āśvinīḥ pavamāna VHDh.8.57.
pra tat sthānam avāci vāṃ pṛthivyām # RV.7.70.1b; KB.26.15.
prati gṛbhṇīta mānavaṃ sumedhasaḥ # RV.10.62.1d--4d; AB.5.14.4.
prati te jihvā ghṛtam uc caraṇyet (MS.KS. caraṇyat; VS.śB. caraṇyat svāhā) # VS.8.24d; TS.1.4.45.2d; MS.1.3.39d: 45.8; KS.4.13d; śB.4.4.5.12d. See under anu vāṃ jihvā.
prati tvaṃ divyās tārakā amukthāḥ # AVś.19.49.8d. See prādityaṃ divyāṃ.
prati tvām ud ahāsata # RV.1.9.4b; AVś.20.71.10b; SV.1.205b.
prati devāṃ ajuṣata prayobhiḥ # RV.9.92.1d.
prati mucasva svāṃ puram # TA.1.27.1d.
prati muñcāmi (text, -cāsi) me śivam # AVś.10.6.30b.
pratiyantu śatā gavām # AB.7.17.4d; śś.15.24d.
prati viśvāmitrajamadagnī dame # RV.10.167.4d.
prati śvasantam ava dānavaṃ han # RV.5.29.4d.
pratīcī dig vāmadevyaṃ devatā # AVP.2.49.3.
pratīcīnaṃ dadṛśe viśvam āyat # RV.3.55.8b.
pratīcīnaphalas tvam # AVś.4.19.7b; AVP.5.25.7b. Cf. next.
pratīcīnaphalo hi tvam # AVś.7.65.1a; AVP.2.26.4a; 5.23.4a. P: pratīcīnaphalaḥ Kauś.46.49. Cf. prec.
pratīdaṃ viśvaṃ modate # RV.5.83.9c.
pra te nāvaṃ na samane vacasyuvam # RV.2.16.7a.
pratnam indra havāmahe # RV.3.42.9b; AVś.20.24.9b.
pratnaṃ pīyūṣaṃ pūrvyaṃ (JB.2.142, pūrvaṃ) yad ukthyam # SV.2.844a; JB.2.142; 3.285; PB.16.11.8. See divaḥ pīyūṣaṃ.
pratno hotā vivāsate vām # RV.1.117.1b.
pratyak tvam indra taṃ jahi # AVś.8.5.15c.
pratyag vi bhindhi tvaṃ tam (AVP. taṃ tvam) # AVś.4.19.5c; AVP.5.25.5c.
pratyaṅ viśvaṃ svar dṛśe # RV.1.50.5c; AVś.13.2.20c; 20.47.17c; ArS.5.10c; N.12.24c.
praty amuñcata śaṃbhuvam # AVś.10.6.15d,17d.
pratyavaroha jātavedaḥ punas tvam # Aś.3.10.8a. See upāvaroha.
praty etā vāmā sūktāyaṃ sunvan yajamāno 'grabhīd (śś. agrabhīd) uta pratiṣṭhotopavaktar (śś. -vakta) uta no gāva upahūtāḥ (śś. upahūtā utopahūtaḥ) # KB.13.8; śś.7.6.6. See next, and uta no gāva.
praty etā sunvan yajamānaḥ sūktā vāmāgrabhīt, uta pratiṣṭhotopavaktar uta no gāva upahūtā upahūtaḥ # Aś.5.7.5. See under prec.
pra trasadasyum āvitha tvam eka it # RV.8.36.7c; 37.7c.
prathamajaṃ devaṃ haviṣā vidhema # TB.3.12.3.1a.
prathamajā brahmaṇo viśvam id viduḥ # RV.3.29.15b.
prathamā dvitīyeṣu śrayantām (TB. śrayadhvam) # KS.35.6; TB.3.11.2.1.
pradātāraṃ havāmahe # AVP.3.34.2a; TS.1.7.13.4a.
pra dāśvāṃ agne asthāt # RV.1.74.8c.
pra dāśvāṃsam avataṃ śacībhiḥ # RV.8.57 (Vāl.9).4d.
pra duchunā minavāmā varīyaḥ # RV.5.45.5b.
pra devaṃ vipraṃ panitāram arkaiḥ # RV.5.41.6b.
pra devaṃ devavītaye # RV.6.16.41a; TS.3.5.11.4a; MS.4.10.3a: 148.9; KS.15.12a; AB.1.16.20; KB.8.1; Aś.2.16.7.
pra devaṃ devyā dhiyā # RV.10.176.2a; TS.3.5.11.1a; MS.4.10.4a: 151.12; 4.13.1: 199.1; KS.15.12a; AB.1.28.2a; KB.9.2; Aś.2.17.3. Ps: pra devaṃ devyā śś.3.14.9,10; pra devam Mś.5.1.3.13; 5.2.8.5.
pra devam achā madhumanta indavaḥ # RV.9.68.1a; SV.1.563a.
pra nākam ṛṣvaṃ nunude bṛhantam # RV.7.86.1c; KS.4.16c.
pra nāmāni prayajyavas tiradhvam # RV.7.56.14b; MS.4.10.5b: 154.14; KS.21.13b. See pra ṇāmāni.
pra nisvaraṃ cātayasvāmīvām # RV.7.1.7c.
pra nu vocā suteṣu vām # RV.6.59.1a. Cf. BṛhD.5.119.
pra nū mahitvaṃ vṛṣabhasya vocam # RV.1.59.6a; N.7.23a.
prapanno 'haṃ śivāṃ rātrīm # RVKh.10.127.4c.
pra parvatānām uśatī upasthāt # RV.3.33.1a; N.9.39a. Cf. BṛhD.4.105. Designated as viśvāmitrasya saṃvādaḥ Rvidh.2.1.4.
pra pavamāna dhanvasi # RV.9.24.3a; SV.2.313a; JB.3.86a.
prapaśyamāno amṛtatvam emi # RV.10.124.2b.
prapitāmahān bibharti pinvamānaḥ (TA. -mahaṃ bibharat pinvamāne) # AVś.18.4.35d; TA.6.6.1d. See svarge loke pinvamāno.
prapitve ahnaḥ kuyavaṃ sahasrā # RV.4.16.12b.
pra pinvadhvam iṣayantīḥ surādhāḥ # RV.3.33.12c.
pra bravāma vayam indra stuvantaḥ # RV.4.20.10d; TS.1.7.13.3d.
pra bravāma (MS. bruvāma) śaradaḥ śatam # VS.36.24; MS.4.9.20: 136.5; TA.4.42.5; ApMB.2.5.19 (ApG.4.11.18); HG.1.7.10; MG.1.22.11f.
pra bruvāma etc. # see pra bravāma śaradaḥ.
pra bhrātṛtvaṃ sudānavaḥ # RV.8.83.8a.
pra muñca dhanvanas tvam (AVP. -vanas pari) # AVP.14.4.3a; VS.16.9a; TS.4.5.1.3a; MS.2.9.2a: 121.18; KS.17.11a; NīlarU.13a. P: pra muñca dhanvanaḥ Mś.11.7.1.4; BṛhPDh.9.174.
pra me vivikvāṃ avidan manīṣām # RV.4.57.1a.
prayati yajñe agnim adhvare dadhidhvam # RV.6.10.1b; KS.39.14b.
pra yat sindhavaḥ prasavaṃ yathāyan (TB. yad āyan) # RV.3.36.6a; TB.2.4.3.11a.
pra yad ratheṣu pṛśatīr ayugdhvam # RV.1.85.5a.
pra yad vāṃ baddhas tmani khādati kṣām # RV.1.158.4d.
pra yad vāṃ madhvo agriyaṃ bharanti # RV.7.92.2c.
pra yad vāṃ mitrāvaruṇā spūrdhan # RV.6.67.9a; AB.5.16.11; Aś.8.9.2.
prayasvanto havāmahe # RV.5.20.3d; 7.94.6b; 8.65.6b; SV.2.152b.
pra yābhir yāsi dāśvāṃsam acha (KA. achā) # RV.7.92.3a; VS.27.27a; TS.2.2.12.7a; MS.4.10.6a: 158.4; KS.10.12a; AB.5.16.11; KA.1.198.32a; Aś.2.20.4; 3.8.1; 8.9.2. Ps: pra yābhir yāsi KS.21.14; śś.9.23.11; pra yābhiḥ MS.4.12.2: 180.15; 4.14.2: 217.4; TB.2.8.1.1.
pra yo jajñe vidvāṃ (AVś. vidvān) asya bandhum (AVś. bandhuḥ) # AVś.4.1.3a; AVP.5.2.3a; TS.2.3.14.6a; KS.10.13a.
pra yo vāṃ mitrāvaruṇā # RV.8.101.3a; śś.12.2.14; AG.3.12.12.
pra vaḥ śukrāya bhānave bharadhvam # RV.7.4.1a; MS.4.14.3a: 218.4; KS.7.16a; JB.3.177; KB.12.7; 26.8; TB.2.8.2.3a; Aś.3.7.5. P: pra vaḥ śukrāya śś.6.10.1; 10.9.2; 14.53.2,3.
pravācyaṃ tad vṛṣaṇā kṛtaṃ vām # RV.1.117.8c.
pra vīrayā śucayo dadrire vām # RV.7.90.1a; VS.33.70a; AB.5.20.8; KB.26.8. Ps: pra vīrayā śucayo dadrire Aś.8.11.1; pra vīrayā śś.10.9.4. Cf. BṛhD.6.16,17 (B).
pra vo devaṃ cit sahasānam agnim # RV.7.7.1a.
pra vo devatrā vācaṃ kṛṇudhvam # RV.7.34.9b.
pra vo napātam apāṃ kṛṇudhvam # RV.1.122.4c.
pra vo bharadhvaṃ namasā suvṛktim # RV.3.61.5b.
pra vo mahīm aramatiṃ kṛṇudhvam # RV.7.36.8a.
pra vo mahe mahi namo bharadhvam # RV.1.62.2a; VS.34.17a.
pra vo mahe mahivṛdhe (SV.JB.PB. mahevṛdhe) bharadhvam # RV.7.31.10a; SV.1.328a; 2.1143a; AVś.20.73.3a; JB.1.205; PB.12.13.19; Aś.7.11.34; śś.12.3.8; 18.17.6.
pra vo yahvaṃ purūṇām # RV.1.36.1a; SV.1.59a. P: pra vo yahvam Aś.4.13.7; śś.6.4.7; 14.53.5. Cf. BṛhD.3.107.
pra vo rayiṃ yuktāśvaṃ bharadhvam # RV.5.41.5a.
pra vo vāyuṃ rathayujaṃ kṛṇudhvam # RV.5.41.6a; Aś.3.8.1.
pra śundhyuvaṃ varuṇāya preṣṭhām # RV.7.88.1a. P: pra śundhyuvam śś.12.10.12.
prasavaś copayāmaś ca kāṭaś cārṇavaś ca dharṇasiś ca draviṇaṃ ca bhagaś cāntarikṣaṃ ca sindhuś ca samudraś ca sarasvāṃś ca viśvavyacāś ca te yaṃ dviṣmo yaś ca no dveṣṭi tam eṣāṃ jambhe dadhma svāhā # ApMB.1.10.7 (ApG.3.8.10).
pra savitur havāmahe # VS.22.11b.
pra somasya pavamānasyormayaḥ # RV.9.81.1a.
praskaṇvasya śrudhī havam # RV.1.45.3d; N.3.17d.
prasthāyendrāgnibhyāṃ somaṃ vocato yo (Aś.śś. vocatopo) asmān brāhmaṇān brāhmaṇā hvayadhvam # KB.28.6; Aś.5.7.3; śś.7.6.3.
pra svāṃ matim atirac chāśadānaḥ (MS. -rañ śā-) # RV.1.33.13d; MS.4.14.13d: 237.15; TB.2.8.4.4d; N.6.16.
prāgnaye tavase bharadhvam # RV.7.5.1a. P: prāgnaye Rvidh.2.25.2. Cf. BṛhD.5.161.
prāṅ viśāṃ patir ekarāṭ tvaṃ vi rāja # AVś.3.4.1b; AVP.3.1.1b.
prācīnam ūrdhvam adharāg apāg udag devāḥ pāntu yajamānam amṛtam ṛtāt (read amṛtaṃ mṛtāt ?) # KS.39.1.
prācīm anu pradiśaṃ yāti cekitat # SV.2.941a. See pūrvām anu etc.
prācyā diśas tvam indrāsi rājā # AVś.6.98.3a. See prācyāṃ diśi tvam.
prācyāṃ diśi tvam indrāsi rājā # TS.2.4.14.1a; MS.4.12.2a: 181.9; KS.8.17a. Ps: prācyāṃ diśi tvam indra Apś.19.22.4; prācyāṃ diśi Mś.5.1.10.21. See prācyā diśas.
prāṇaṃ tvāmṛta ādadhāmy annādam annādyāya goptāraṃ guptyai # TB.1.2.1.34; Apś.5.12.2. Cf. apānaṃ etc.
prāṇaś ca me 'śvamedhaś ca me # VS.18.22; TS.4.7.9.1; KS.18.11. See next but one.
prāṇaś cāśvamedhaś ca # MS.2.11.6: 143.11. See prec. but one.
prāṇasya tvā paraspāyai (MS. paraspāya; KA. paraspāṃ) cakṣuṣas tanuvaḥ (MS. tanvas; KA. tanvaṃ) pāhi # MS.4.9.10: 131.2; TA.4.11.3; KA.3.183. Ps: prāṇasya tvā paraspāyai TA.5.9.2; Apś.15.14.1; prāṇasya tvā Mś.4.4.13.
prāṇe tvam asi saṃdhātā # TA.10.63.1; MahānU.24.2.
prāṇe tvāmṛtam ādadhāmy annādam annādyāya goptāraṃ guptyai # TB.1.2.1.20.
prāṇena tvā saṃbhavāmi # JB.2.38.
prāṇe sarvaṃ pratiṣṭhitam # AVś.11.4.15d.
prāṇo 'gniḥ paramātmā vai pañcavāyuḥ samāśritaḥ, sa prītaḥ prīṇātu viśvaṃ viśvabhuk # MU.6.9. See prāṇo agniḥ.
prāṇo rakṣati viśvam ejat # TB.2.5.1.1a.
prātar agniṃ prātar indraṃ havāmahe # RV.7.41.1a; AVś.3.16.1a; AVP.4.31.1a; VS.34.34a; TB.2.8.9.7a; ApMB.1.14.1a (ApG.3.9.4). Ps: prātar agnim Kauś.10.24; 12.15; 13.6; prātaḥ Rvidh.2.25.8. Cf. BṛhD.5.170.
prātarjitaṃ bhagam ugraṃ huvema (AVś. havāmahe) # RV.7.41.2a; AVś.3.16.2a; AVP.4.31.2a; VS.34.35a; TB.2.8.9.7a; ApMB.1.14.2a (ApG.3.9.4); VārG.5.15a; N.12.14a. Cf. BṛhD.5.170.
prātar yajadhvam aśvinā hinota # RV.5.77.2a; MS.4.12.6a: 195.16; TB.2.4.3.13a; N.12.5a. P: prātar yajadhvam aśvinā Mś.5.2.7.15 (16).
prātaryāvāṇaṃ vibhvaṃ viśe-viśe # RV.10.40.1c.
prātaryāvāṇā prathamā yajadhvam # RV.5.77.1a; MS.4.12.6a: 196.1; KB.8.6; TB.2.4.3.13a. P: prātaryāvāṇā Aś.9.11.15; śś.5.9.22.
prātaḥ somam uta rudraṃ huvema (AVś. havāmahe) # RV.7.41.1d; AVś.3.16.1d; AVP.4.31.1d; VS.34.34d; TB.2.8.9.7d; ApMB.1.14.1d.
prādityaṃ divyaṃ rukmam amukthāḥ # AVP.14.8.8d. See prati tvaṃ divyās.
prāndhāṃsīva yajyave bharadhvam # RV.5.41.3d.
prāpeyaṃ sarvā ākūtīḥ (AVP. sarvām ākūtim) # AVś.3.20.9c; AVP.3.34.10c.
prāye-prāye jigīvāṃsaḥ syāma # RV.2.18.8d.
prāvataṃ yuvam aśvinā # RV.1.47.5b.
prāvan naḥ kaṇvaṃ trasadasyum āhave # RV.10.150.5b.
prāva stotāraṃ maghavann ava tvām # RV.8.36.2a.
prāviśas tvaṃ vanaspatīn # TB.3.7.4.8b; Apś.1.6.1b.
prāvo devāṃ ātiro dāsam ojaḥ # RV.10.54.1c.
prāsahād iti riṣṭir iti muktir iti mukṣīyamāṇaḥ sarvaṃ bhayaṃ nudasva svāhā # MG.1.13.15. Cf. next.
prāhaṃ glāvam adhmāsam # AVP.1.59.6a.
priyaṃ devānām apy etu pāthaḥ # AVś.2.34.2d; AVP.3.32.3d; KS.30.8d; TB.3.1.1.4d. See jīvaṃ etc.
priyaṃ priyāṇāṃ kṛṇavāma # AVś.12.3.49a. P: priyaṃ priyāṇām Kauś.62.19.
priyāṃ yamas tanvaṃ prārirecīt (AVś. tanvam ā rireca) # RV.10.13.4d; AVś.18.3.41d.
priyāṇāṃ tvā priyapatiṃ havāmahe (KSA. adds vaso mama) # VS.23.19; MS.3.12.20: 166.11; KSA.4.1. P: priyāṇām Kś.20.6.13.
priyām ahaṃ tanvaṃ paśyamānaḥ # Kś.13.2.19c.
priyām indrasya tanvam # VS.23.7b; MS.3.12.18b: 165.11. See indrasya tanvaṃ.
priyām indrasya tanvam avīvṛdhan # RV.9.73.2d.
priye dhriyadhvam udayānam undatīḥ # AVP.2.40.3a.
priyo gavām oṣadhīnāṃ paśūnām (AVPṭB. oṣadhīnām utāpām) # AVś.4.22.4d; AVP.3.21.4d; TB.2.4.7.8d.
pretāṃ yajñasya śaṃbhuvā # RV.2.41.19a; AB.1.29.3; 5.17.8; KB.9.3; 26.10; Aś.8.9.5. Ps: pretāṃ yajñasya śaṃbhuvā yuvām Aś.4.9.4; pretāṃ yajñasya śś.5.13.4; 10.9.16. Cf. BṛhD.4.92.
pred u tā te vidatheṣu bravāma # RV.5.29.13d.
premaṃ vājaṃ vājasāte (AVP. -sātā) avantu # AVś.4.27.1b; AVP.4.35.1b. See premāṃ vācaṃ viśvām.
premāṃ vācaṃ viśvām avantu viśve # TS.4.7.15.4b,5b; MS.3.16.5b (bis): 191.10,14; KS.22.15b (bis). See premaṃ vājaṃ.
prehy udehy ṛtasya vāmīr anu # TS.3.5.6.2. P: prehy udehi Apś.12.5.3,13. Cf. ehy udehi.
pro aśvināv avase kṛṇudhvam # RV.1.186.10a.
proṣādasāvirasi (?) viśvam ejat # MG.2.7.1d.
baḍ itthā mahinā vām # RV.6.59.2a.
barhir asi devaṃgamam # MS.4.1.2: 4.4; Apś.1.5.3; Mś.1.1.1.51.
balāsaṃ sarvaṃ nāśaya # AVś.6.14.1c.
bahu vā ime 'smin sattre kuśalam acārṣuḥ pīklojān pavamānān # Mś.7.2.7.12.
bahu vā ime 'smin sattre 'kuśalam acārṣur apīklojān apavamānān # Mś.7.2.7.12.
bahvīr anyā atho divam # AVP.1.37.1d.
bahvīṣu hi tvām avidam # AVP.15.15.7a.
bādhante viśvam abhimātinam apa # RV.1.85.3c.
bādhe maruto ahvāma devān # RV.6.50.4d.
bibheda giriṃ navam in na kumbham # RV.10.89.7c.
bṛbadukthaṃ havāmahe # RV.8.32.10a; SV.1.217a; N.6.4.
bṛhatā vimuñce vāmadevyena vimuñce rathaṃtareṇa vimuñce # JB.2.54.
bṛhatīm ūtaye divam # TB.2.4.6.8c; Aś.2.10.21c.
bṛhat tvam agne rakṣo adhamaṃ jahi # AVP.4.24.8a.
bṛhad ahaṃ rathaṃtaraṃ tvam # VārG.14.13d.
bṛhad devāso amṛtatvam ānaśuḥ # RV.10.63.4b.
bṛhadbhiḥ savitas tribhiḥ # MS.3.11.10a: 156.9; TB.1.4.8.3a. See tribhiṣ ṭvaṃ.
bṛhad yaśo nāvam ivā ruhema # RVKh.5.51.1d; Suparṇ.19.5d.
bṛhadrathaṃtare ma ūrū vāmadevyam ātmā yajñāyajñīyaṃ pratiṣṭhā bhūr ahaṃ bhuvar ahaṃ svar aham aśmāham aśmākhaṇaḥ sutrāmāṇam # śś.6.3.8.
bṛhadrathā bṛhatī viśvaminvā # RV.5.80.2c.
bṛhad varma prati muñcāmi te yavam # AVP.7.8.9c.
bṛhantam ṛṣvam ajaraṃ yuvānam (RV.6.49.10c, suṣumnam) # RV.3.32.7b; 6.19.2b; 49.10c.
bṛhaspatiṃ vaḥ prajāpatiṃ vo vasūn vo devān rudrān vo devān ādityān vo devān sādhyān vo devān āptyān vo devān viśvān vo devān sarvān vo devān viśvatas pari havāmahe # GB.2.2.15; Vait.17.7. Cf. bṛhaspatiṃ viśvān.
bṛhaspatiṃ vayaṃ trātāraṃ havāmahe # AVP.2.50.5. See prec.
bṛhaspatiṃ viśvān devāṃ ahaṃ huve # RV.8.10.2c. Cf. bṛhaspatiṃ vaḥ pra-.
bṛhaspatiṃ sadane sādayadhvam # RV.5.43.12b; MS.4.14.4b: 219.11; TB.2.5.5.4b.
bṛhaspatiṃ sa diśāṃ devaṃ devatānām (KS.Apś. bṛhaspatiṃ sa) ṛchatu yo maitasyai diśo 'bhidāsati # KS.7.2; TB.3.11.5.3; Apś.6.18.3.
bṛhaspatiṃ savitāraṃ ca devam # RV.3.20.5b.
bṛhaspatiṃ havāmahe # MS.4.12.1a: 178.3.
bṛhaspate anamīvām iṣirām # RV.10.98.3b.
bṛhaspate nir apām aubjo arṇavam # RV.2.23.18d; KS.40.11d; Apś.17.21.7d.
bṛhaspate yuvam indraś ca vasvaḥ # RV.7.97.10a; 98.7a; AVś.20.17.12a; 87.7a; GB.2.4.16; TB.2.5.6.3a; Aś.6.1.2; 9.9.14; Apś.22.7.11a. P: bṛhaspate yuvam indraś ca śś.9.3.4.
bodha pratībodhāsvapnānavadrāṇa gopāyamāna rakṣamāṇa jāgṛve 'rundhati ye devās tanūpāḥ stha te ma iha tanvaṃ pāta # KS.37.10. Cf. next but two and next but three.
brahmaṃs (MS.KS. brahmā3ṃs) tvaṃ (Mś. tvaṃ me) brahmāsi # VS.10.28; KS.15.8 (quater); MS.2.6.12 (ter): 71.16 (bis); 72.1; 4.4.6: 57.5; śB.5.4.4.9--13; Mś.2.1.1.4; 9.1.4.17. P: brahman Kś.15.7.7. See brahman bra-, and brahmā3n tvaṃ.
brahma gām aśvaṃ janayanta oṣadhīḥ # RV.10.65.11a.
brahmaṇas tvā paraspāyāḥ (MS. paraspāya; KA. paraspāṃ; Mś. paraspāyai) kṣatrasya tanvas (KA. tanvaṃ) pāhi # MS.4.9.10: 130.15; TA.4.11.3; KA.3.181. P: brahmaṇas tvā paraspāyāḥ (Mś. -yai) TA.5.9.1; Apś.15.14.1; Mś.4.4.13. Cf. kṣatrasya tvā.
brahmaṇas pate tvam asya yantā # RV.2.23.19a; 24.16a; VS.34.58a; MS.4.12.1a: 178.7; 4.14.10: 230.9; TB.2.8.5.1a. P: brahmaṇas pate Mś.11.7.3.2.
brahmaṇo nidhigopo bhūyāsam # VārG.5.27d. See yathā tvaṃ suśravo.
brahma devaṃ avīvṛdhat # MS.1.1.13b: 8.15. See brahma devā avī-.
brahma devā avīvṛdhan (KS. devāṃ avīvṛdhat) # VS.17.64b; TS.1.1.13.1b; 6.4.2b; 4.6.3.4b; KS.1.12b; 18.3b; śB.9.2.3.22b; Apś.3.5.6. See brahma devaṃ.
brahma devāṃ anu kṣiyati # AVś.10.2.23a.
brahma devāṃ avīvṛdhat # see prec. but two.
brahmaṃ (MahānU. brahman) tvam asi viśvasṛt (MahānU. -sṛk) # TA.10.63.1; MahānU.24.2.
brahmann aśvaṃ (TB.Apś. aśvaṃ medhyaṃ) bhantsyāmi devebhyaḥ (Apś. devebhyo medhāya) prajāpataye # VS.22.4; MS.3.12.1: 160.2; śB.13.1.2.4; TB.3.8.3.1; Apś.20.3.3. P: brahmann aśvaṃ bhantsyāmi Kś.20.1.27; Mś.9.2.1.16.
brahman brahmāsi # Apś.3.20.7. See under brahmaṃs tvaṃ.
brahman mā tvaṃ vado bahu # VS.23.25d.
brahma bhrājad udagād antarikṣaṃ divaṃ ca # Kauś.97.8a.
brahmavarcasāya vyūhadhvam # HG.1.10.1.
brahma viśvam idaṃ jagat # TB.2.8.8.9b.
brahmā3ṃs tvaṃ etc. # see brahmaṃs tvaṃ etc.
brahmāgre jyeṣṭhaṃ divam ā tatāna # AVś.19.22.21b; 23.30b; AVP.8.9.1b; TB.2.4.7.10b.
brahmāṇaṃ tvāmuṃ vṛṇe # AG.1.23.9.
brahmā3n (TB. -mā3ṃ) tvaṃ rājan brahmāsi # TS.1.8.16.1 (bis),2 (bis); TB.1.7.10.2,3 (ter); Apś.18.18.10,11. See under brahmaṃs tvaṃ.
brahmāparaṃ yujyatāṃ brahma pūrvam # AVś.14.1.64a. P: brahmāparam Kauś.77.2,20; 79.28,32.
brahmā samid bhavati sāhutir vām # RV.10.52.2d.
brahmedaṃ sarvam anv ā tatāna # AVP.8.9.12c.
brahmedaṃ sarvam ātmanvat # AVP.8.9.4c.
brahmedam ūrdhvaṃ tiryak ca # AVś.10.2.25c.
brāhmaṇavarcasī bhavati ya evaṃ veda # AVP.9.21.3.
brāhmaṇas tvā nāthakāma upadhāvāmi (ApMB. -kāmaḥ prapadye) # SMB.1.4.1--4; PG.1.11.2 (quinq.); ApMB.1.10.3--6 (ApG.3.8.10); HG.1.24.1 (ter); JG.1.22 (quater). See brāhmaṇo vo.
brāhmaṇāso atirātre na some # RV.7.103.7a. Cf. Harivaṃśa 8803.
brāhmaṇo bhavāmi # AB.7.23.3.
brāhmaṇo vai brāhmaṇam upadhāvaty upa tvā dhāvāmi (JG. -dhāvati taṃ tvopadhāvāmi) # SMB.2.4.6; JG.1.2.
brāhmaṇo vo nāthakāma upadhāvāmi # SMB.1.4.5; JG.1.22. See brāhmaṇas tvā.
brūmo devaṃ savitāram # AVś.11.6.3a; AVP.15.13.2a.
bhaṃsaso vi vṛhāmi te (AVP. vi vṛhāmasi) # RV.10.163.4d; AVś.2.33.5d; 20.96.20d; AVP.4.7.6d. See dhvaṃsaso.
bhaga eva bhagavāṃ astu devāḥ (AVś. devaḥ) # RV.7.41.5a; AVś.3.16.5a; AVP.4.31.5a; VS.34.38a; TB.2.5.5.1a; 8.9.8a; ApMB.1.14.5a (ApG.3.9.4). Cf. VHDh.5.497; Rvidh.2.25.11.
bhagaṃ yanto havāmahe # AVś.5.7.4b; AVP.7.9.9b.
bhagaṃ vṛṇānā vadhvaṃ vahanti # AVP.10.6.9a.
bhagaṃ na nṛbhyo havyaṃ mayobhuvam # RV.10.39.10d.
bhagasya nāvam ā roha # AVś.2.36.5a; AVP.2.21.5a. P: bhagasya nāvam Kauś.34.16.
bhagasyet taṃ prasavaṃ gamema # TB.3.1.1.8c.
bhago rātir vājino yantu me havam # RV.10.66.10d.
bhajanta viśve devatvaṃ nāma # RV.1.68.4a.
bhadrakṛtaṃ sukṛtam ād u śaṃbhuvam # AVP.11.5.11a.
bhadrasya vidvāṃ avase huve vaḥ # RV.2.29.1d.
bhadrāṃ vācaṃ śivaṃ cakṣuḥ # AVP.1.85.4a.
bhadrā te pūṣann iha rātir astu # RV.6.58.1d; SV.1.75d; TS.4.1.11.3d; MS.4.10.3d: 150.5; KS.4.15d; TA.1.2.4d; 4.5.7d; N.12.17d. Cf. bhadrā vāṃ.
bhadrā tvam uṣo vitaraṃ vy ucha # RV.1.123.11c.
bharadvāja gotama vāmadeva # AVś.18.3.16b.
bharāmedhmaṃ kṛṇavāmā havīṃṣi te # RV.1.94.4a; AVP.13.5.3a; SV.2.415a; SMB.2.4.3a.
bhareṣv indraṃ suhavaṃ havāmahe # RV.10.63.9a; TS.2.1.11.1a; TB.2.7.13.3a. P: bhareṣv indram Apś.19.19.19.
bharti svadhāvāṃ opaśam iva dyām # RV.1.173.6d.
bharteva garbhaṃ svam ic chavo dhuḥ # RV.5.58.7b.
bhavaṃ devaṃ tarpayāmi # BDh.2.5.9.6. Cf. bhavāya devāya.
bhavāya devāya svāhā # ApMB.2.18.14 (ApG.7.20.4); HG.2.8.6. Cf. bhavaṃ devaṃ.
bhavāśarvau manve vāṃ tasya vittam # AVś.4.28.1a; AVP.4.37.1a. P: bhavāśarvau Kauś.28.8.
bhavā sunītir uta vāmanītiḥ # RV.6.47.7d.
bhavema śaradaḥ śatam # AVś.19.67.6. See bhavāma etc.
bhāratī pavamānasya # RV.9.5.8a.
bhikṣām ā jabhāra prathamo divaṃ ca # AVś.11.5.9b.
bhinnāṃ nāvam ivodakam # AVP.9.19.4b. See nāvaṃ bhinnām.
bhiṣakti viśvaṃ yat turam # RV.8.79.2b.
bhiṣajas tvā havāmahe # Apś.16.11.11a.
bhīmaṃ devaṃ tarpayāmi # BDh.2.5.9.6. Cf. bhīmāya devāya.
bhīmāya devāya svāhā # ApMB.2.18.20 (ApG.7.20.4); HG.2.8.6. Cf. bhīmaṃ devaṃ.
bhuvad viśvam abhy ādevam ojasā # RV.2.22.4f. See bhuvo viśvam.
bhuvas tasya svatavāṃḥ pāyur agne # RV.4.2.6c.
bhuvas tvam indra brahmaṇā (MS. -ṇo) mahān # RV.10.50.4a; TS.3.4.11.4a; MS.4.12.6a: 197.6; KS.23.12a; Aś.1.6.1; 4.11.6; 9.5.16. Ps: bhuvas tvam indra Mś.7.2.4.7; bhuvaḥ Apś.17.10.6.
bhuvo 'vitā vāmadevasya dhīnām # RV.4.16.18a.
bhuvo viśvam abhy adevam ojasā # SV.1.466f. See bhuvad viśvam.
bhūtaṃ devānām avame avobhiḥ # RV.1.185.11c; MS.4.14.7c: 224.14; TB.2.8.4.8c.
bhūtapatī paśupatī namo vām # AVś.11.2.1b.
bhūtaṃ bhaviṣyad abhayaṃ (PG. akṛtad) viśvam astu me # AG.2.4.14c; PG.3.3.6c. See next but one.
bhūtāny evamantāni (śG. adds tṛpyantu) # AG.3.4.1; śG.4.9.3.
bhūpate bhuvanapate (Vait. bhuvanapate bhuvāṃ pate) mahato bhūtasya pate brahmāṇaṃ tvā vṛṇīmahe (Mś. vṛṇe) # TB.3.7.6.1; Vait.1.17; Kś.2.1.18; Apś.3.18.2; 4.4.2; Mś.5.2.15.1.
bhūmiṃ yaś copasarpati # AVP.8.6.10b. See divaṃ yaś cātisarpati.
bhūmiṃ yo manyate nātham # AVś.4.20.9c. See divaṃ yo etc.
bhūmyās tavaṃ divi śritam # AVP.15.23.12d.
bhūri manīṣī havate tvām it # RV.7.22.6b; SV.2.1150b.
bhūrīṇi hi kṛṇavāmā śaviṣṭha # RV.1.165.7c; MS.4.11.3c: 169.4; KS.9.18c.
bhūrṇim aśvaṃ nayat tujā puro gṛbhā # RV.8.17.15c.
bhūr bhuvaḥ svaḥ sarvaṃ tvayi dadhāmi (VārG. svas tvayi dadhāni) # śB.14.9.4.25; BṛhU.6.4.25; PG.1.16.4; VārG.2.4. See prec. but one.
bhūry aspaṣṭa kartvam # RV.1.10.2b; SV.2.695b.
bhṛgūṇām aṅgirasāṃ tapasā tapyadhvam # VS.1.18; TS.1.1.7.2; KS.1.7; 31.6; śB.1.2.1.13; TB.3.2.7.6; Apś.1.12.3; 23.6. P: bhṛgūṇām Kś.2.4.38. See vasūnāṃ rudrāṇām ādityānāṃ bhṛgūṇām.
bhojaṃ tvām indra vayaṃ huvema # RV.2.17.8a.
bhojaṃ dātāram abravam # RV.8.3.24d.
bhojā jigyur vadhvaṃ yā suvāsāḥ # RV.10.107.9b.
maṃsīmahi jigīvāṃsas tvotāḥ # RV.6.19.7d.
maghavañ (AVśṣV.PBṭB. -vaṃ) chagdhi (JB. -van śagdhi) tava tan (AVP. tvaṃ) na ūtibhiḥ (SV.PBṭBṭA.Apś.JB. ūtaye) # RV.8.24.11c; 61.13c; AVś.19.15.1c; AVP.3.35.1c; SV.1.274c; 2.671c; JB.3.264c; PB.15.4.3c; TB.3.7.11.4c; TA.10.1.9c; MahānU.20.4c; Apś.3.12.1c.
maghavadbhyo dhruvaṃ rayim # RV.9.20.4b; SV.2.321b.
maṇe pratyamucaṃ śivam # AVś.10.6.34b.
matsad yathā saumanasāya devam # RV.6.44.16c.
matsīndram indo pavamāna viṣṇum # RV.9.90.5b.
madāya vājadā yuvam # RV.1.135.5g.
made suśiprā mahabhiḥ pṛṇadhvam # RV.7.37.1d.
madhupṛṣṭhaṃ ghoram ayāsam aśvam # RV.9.89.4a.
madhumat pārthivaṃ rajaḥ # RV.1.90.7b; VS.13.28b; TS.4.2.9.3b; MS.2.7.16b: 99.20; KS.39.3b; śB.14.9.3.12b; TA.10.10.2b; 49.1b; BṛhU.6.3.12b; MahānU.9.9b; 17.7b; Kauś.91.1b.
madhumad ghṛtavat pinvamānāḥ # KS.1.3c; 31.2.
madhu vaniṣye # śś.1.5.9. See madhu vaṃśiṣīya.
madhor dhārā pinvamānā dive-dive # RV.9.75.4d.
madhyamasyām avamasyām uta sthaḥ # RV.1.108.10b; N.12.31b.
madhyāt svasrām anu jaghāna sarvam # AVP.5.27.7c.
madhyā yat kartvam abhavad abhīke # RV.10.61.6a.
madhvā mādhvī madhu vāṃ pruṣāyan # RV.4.43.5c.
mana ivāpūrvaṃ vāyur iva ślokabhūr bhūyāsam # ā.5.1.1.18.
manasā kṛtaṃ manaḥ karoti manasa evedaṃ sarvaṃ yo mā kārayati tasmai svāhā # BDh.3.4.2.
manaso vaśe sarvam idaṃ babhūva # TB.3.12.3.3a.
manasvinobhānucarato nu saṃ divam # TB.2.8.9.2d.
manīṣiṇaḥ pra bharadhvaṃ manīṣām # RV.10.111.1a. Cf. BṛhD.8.38.
mano jyotir vāk satyaṃ māno bhadraḥ # JB.2.45,418. See vāk sarvaṃ, and vāg bhadraṃ.
mano nv ā huvāmahe (Vait. -hi; VS.śB.Kś.Kauś. hvā-) # RV.10.57.3a; VS.3.53a; VSK.3.7.3a; TS.1.8.5.2a; KS.9.6a; 36.13; MS.1.10.3a: 143.15; AB.3.11.20; śB.2.6.1.39a; Aś.2.7.8; śś.3.17.3,4; Vait.20.9; Lś.5.2.11a; Kś.5.9.22; Apś.1.10.5; Kauś.89.1a. P: mano nu śś.16.13.14.
manoyujaṃ vāje adyā huvema # TS.4.6.2.6b; MS.2.10.2b: 133.18; KS.18.2b; 30.5b. See manojuvaṃ etc.
mano vāva sarvaṃ-sarvaṃ me bhūyāt # Lś.1.2.5.
mano 'ham asmi vāk tvam # ApMB.1.3.14 (ApG.2.4.17); JG.1.21c; VārG.14.13b.
mantram akharvaṃ sudhitaṃ supeśasam # RV.7.32.13a; AVś.20.59.4a.
mandānaḥ somaṃ papivāṃ ṛjīṣin # RV.3.50.3c.
mandrā kṛṇudhvaṃ dhiya ā tanudhvam # RV.10.101.2a.
manyunā kṛtaṃ manyuḥ karoti manyava evedaṃ sarvaṃ yo mā kārayati tasmai svāhā # BDh.3.4.2. Cf. manyur akārṣīn manyuḥ.
manye 'haṃ māṃ tadvidvāṃsam # KBU.2.8c; AG.1.13.7c.
mama tvaṃ yonis tava yonir asmi # Kś.3.6.12b. See mamāsi.
mamāsi yonis tava yonir asmi # TB.1.2.1.20b; 2.5.8.7b; 3.7.7.10b; Apś.5.16.1d. See mama tvaṃ yonis.
mamedaṃ sarvam ātmanvat # AVP.1.40.4d; Kauś.133.3d.
mamed asas tvaṃ kevalaḥ # AVś.7.38.4c; AVP.3.29.5c. Cf. yathāso mama.
mamed iha śrutaṃ havam # RV.2.41.4c; SV.2.260c; VS.7.9c; TS.1.4.5.1c; MS.1.3.7c: 32.17; KS.4.2c; śB.4.1.4.7c.
mamed ugra śrudhī havam # RV.8.6.18c.
mamaiva havam etana # AVś.5.8.3e; AVP.7.18.3e.
mayā gāvo gopatinā (AVP. gopatyā) sacadhvam # AVś.3.14.6a; AVP.2.13.3a. Cf. mayi gāvaḥ, and mayi tiṣṭhantu.
mayā prattaṃ svadhayā madadhvam # JG.2.1b,1d (bis),2d. See under tayā prattaṃ.
mayi gṛhṇāmi tvām aham # VS.20.32e. See mahyaṃ etc.
mayi goṣṭhe niviśadhvam # AG.2.10.6d.
mayi ramadhvam # Lś.3.8.12. See mayi ramasva.
mayi ramasva (JG. adds svāhā) # SMB.1.3.14; 7.11; GG.3.4.25; JG.1.22. See mayi ramadhvam.
mayi sarvam # GB.1.5.15,19; śB.12.3.4.6; Vait.21.9; Kś.13.1.12.
mayy ahaṃ taṃ pari gṛhṇāmi devam # AVś.12.2.33c.
mayy eva tanvaṃ mama # AVP.1.6.2d,3d; MS.4.12.1d: 179.13; N.10.18d. See next.
marutaḥ paryādhvaṃ svāhā # ApMB.2.13.7d.
marutaḥ śṛṇutā havam # RV.1.86.2c; TS.4.2.11.2c.
marutaḥ saṃ nahyadhvam # AVP.10.13.7.
maruto vayaṃ trātṝn havāmahe # AVP.2.50.3.
marutvaṃ indra vṛṣabho etc. # see marutvāṃ etc.
marutvantaṃ sakhyāya havāmahe (SV. huvemahi) # RV.1.101.1d--7d; SV.1.380d.
marutvantaṃ havāmahe # RV.1.23.7a; 8.76.6b.
marutvantā jaritur gachatho havam # RV.8.35.13b--15b.
marutvāṃ (MS. -vaṃ) indra vṛṣabho raṇāya # RV.3.47.1a; VS.7.38a; VSK.28.10a; TS.1.4.19.1a; MS.1.3.22a: 38.1; KS.4.8a; AB.5.4.14; KB.23.1; ā.1.2.2.13; 5.1.1.8; N.4.8a. Ps: marutvāṃ indra vṛṣabhaḥ śś.10.6.9; marutvāṃ indraḥ Aś.7.11.25; 8.12.17; 9.7.31; Apś.13.8.2; VHDh.6.32; marutvān BṛhPDh.9.321.
martāsas tvā samidhāna havāmahe # RV.10.150.2c.
martāsaḥ santo amṛtatvam ānaśuḥ # RV.1.110.4b; N.11.16b.
martyaṃ mā sacadhvam # AVP.12.8.2d. See martyān mā.
martyān mā sacadhvam # AVś.4.37.12d. See martyaṃ mā.
martyo 'yam amṛtatvam eti # AVś.18.4.37c.
marmṛjmā te tanvaṃ bhūri kṛtvaḥ # RV.3.18.4d.
maryo na śubhras tanvaṃ mṛjānaḥ # RV.9.96.20a.
mahaḥ pituṃ papivāñ (AVś. -vāṃ) cārv annā # RV.1.61.7b; AVś.20.35.7b.
mahate devāya svāhā # HG.2.8.6; ApMB.2.18.21 (ApG.7.20.4). Cf. mahāntaṃ devaṃ.
mahat tad āsām abhavan mahitvanam (AVP. aghavan mahitvam) # AVP.15.5.6d; ApMB.2.2.4b.
mahad devānām asuratvam ekam # RV.3.55.1d--22d; N.10.34d. Cf. BṛhD.4.122 (B).
mahan mahatyā asuratvam ekam # RV.10.55.4d.
mahaś cit tvam indra yata etān # RV.1.169.1a; AB.5.18.12; KB.26.12; śś.14.25.5. Ps: mahaś cit tvam indra Aś.8.7.22; mahaś cit śś.10.10.5; śG.1.27.7. Cf. BṛhD.4.49.
mahasvanto mahānto bhavāmi # SMB.2.5.10c.
mahasvī mitravāho bhavaty utainena svā nandanty asmākam ayam iti tasmāt sarvo vṛṣṭe mahīyate 'dhipatir bhavati svānāṃ cānyeṣāṃ ca ya evaṃ veda # AVP.11.16.9.
mahaḥ su vo aram iṣe stavāmahe # RV.8.46.17a.
mahāntaṃ devaṃ tarpayāmi # BDh.2.5.9.6. Cf. mahate devāya.
mahām āhāvam abhi saṃ navanta # RV.6.7.2b; SV.2.492b.
mahām ubhe rodasī vṛddham ṛṣvam # RV.4.19.1c.
mahām u raṇvam avase yajadhvam # RV.6.29.1d.
mahitvam agne tvam aṅga vitse # RV.10.4.4c; N.6.8.
mahiṣaṃ naḥ subhvaṃ (AVP. na subhuvas) tasthivāṃsam # AVP.4.2.4c; MS.2.1.9c: 11.11. See samudraṃ na suhavaṃ.
mahīṃ divaṃ pṛthivīm antarikṣam # TB.3.1.2.6b.
mahīṃ dīkṣāṃ saumāyano budho yad udayachad anandat sarvam āpnon manmāṃse medodhāḥ # PB.24.18.6. Designated as a śloka by the commentary.
mahe cana tvām adrivaḥ (SV. tvādri-) # RV.8.1.5a; SV.1.291a; śś.18.9.2; 10.2.
mahendro dānavāṃ iva # AVP.7.12.8d. Cf. indraḥ sālāvṛkāṃ.
mahe pitre dadātha svaṃ napātam # RV.6.20.11d.
mahe vājāyāmṛtāya śravāṃsi # RV.9.87.5b.
maho viśvāṃ abhi ṣataḥ # RV.8.23.26a.
mahnā divaṃ na tastabhuḥ # RV.8.55 (Vāl.7).2c.
mahyaṃ gṛhṇāmi tvām aham # ApMB.2.5.22d. See mayi etc.
mahyaṃ devaṃ yaja # Mś.1.4.1.26.
gām aśvaṃ puruṣam ucchiṣa eṣām # AVś.10.1.17b.
ca tvaṃ dviṣatām adhaḥ # SMB.1.2.1d. Cf. next.
mātariśvā pavamānaḥ purastāt # AVP.5.16.1b.
mātariśvā pavamānas tvāyam # AVP.4.14.3a.
mātā gavām ṛtāvarī # RV.4.52.2b; SV.2.1076b.
mātur didhiṣum abravam # RV.6.55.5a.
tvaṃ rudaty (ApMBḥG.JG. vikeśy) ura ā vadhiṣṭhāḥ # SMB.1.1.13c; ApMB.1.4.9c; HG.1.19.7c; JG.1.20c.
tvaṃ hārṣīḥ śrutaṃ mayi # PG.3.16.1d. See śrutaṃ me mā.
tvaṃ putryam aghaṃ nigāḥ # KBU.2.10d.
tvaṃ mad vyavachitthā asau # śś.2.12.10.
mādhvī mama śrutaṃ havam # RV.5.75.1e--9e; SV.1.418e; 2.1093e--5e.
na indra yavaṃ vadhīḥ # AVP.15.22.9c; 15.23.12f.
naḥ soma hvarito vihvaras tvam # Mś.2.5.4.24a. Cf. mā no gharma.
mānuṣād daivyam (Mś. daivam) upaimi # TB.1.2.1.15; Apś.5.8.1. P: mānuṣād daivam Mś.1.5.2.4.
mānuṣībhyas tvam aṅgiraḥ # VS.11.45b; TS.4.1.4.3b; 5.1.5.6; MS.2.7.4b: 79.3; KS.16.4b; 19.5; śB.6.4.4.4.
māneneva tasthivāṃ antarikṣe # RV.5.85.5c.
no agne tanvam # AVP.9.7.8a.
no adya gavāṃ stenaḥ # AVś.19.47.6c; AVP.6.20.7a.
no andhe tamasy antar ādhāt (mss. ādāt) # Mś.2.5.4.24c. See mā sv asmāṃs, and mo ṣvatvam.
no gām aśvaṃ puruṣaṃ vadhīḥ # AVś.10.1.29b.
no 'to 'nyat pitaro yuṅgdhvam # Aś.2.7.6. See under ato no 'nyat.
no mithunaṃ rīḍhvam # TA.1.14.4; 15.1; 17.2; 18.1.
māpa gātam ito yuvam # AVś.3.11.6b.
parā seci no dhanam (Apś.JG. naḥ svam; ApMB. me dhanam) # śś.4.11.6d; Lś.2.1.7d; Apś.13.18.1d; śG.3.4.4; ApMB.2.15.16b; JG.1.4d. See next.
māṃ hiṃsiṣṭaṃ yat etc. # see mā mā hiṃsiṣṭaṃ svaṃ etc.
mā cyoḍhvam # HG.1.18.3.
mātā pṛthivī tvam # TA.6.7.2b.
mā yūnarvā hāsīt (JB. yonorvāṃ [?] hāsīḥ) # PB.6.4.8; JB.1.70 (bis); Lś.1.7.5.
mā (KS. māṃ) hiṃsiṣṭaṃ svaṃ (KS. yat svaṃ) yonim āviśantau (KS. āviśāthaḥ) # MS.2.3.8d: 36.12; KS.17.19d. See mā mā hiṃsīḥ svāṃ, and mainaṃ hiṃsiṣṭaṃ.
mā hiṃsīḥ svāṃ (KS. svaṃ) yonim āviśantī (KSṭB.Apś. āviśan) # VS.19.7d; KS.37.18d; śB.12.7.3.14; TB.1.4.2.2d; 2.6.1.4d; Apś.19.3.4d. See under mā mā hiṃsiṣṭaṃ svaṃ.
mām it kila tvaṃ vanāḥ (AVP. vāvanaḥ) # AVś.1.34.4c; AVP.1.55.4c.
mām evāpi tvam anvihi # VārG.5.20b.
māyāḥ kṛṇvānas tanvaṃ pari (JUB. kṛṇvānaḥ pari tanvaṃ) svām # RV.3.53.8b; JUB.1.44.6b,8.
māyābhir aśvinā yuvam # RV.5.78.6c.
yuvam asmān hiṃsiṣṭam # KS.3.10.
mārutaṃ śardho aditiṃ havāmahe # RV.1.106.1b; AVP.4.28.1b.
mārutāya svatavase bharadhvam # RV.6.66.9b; TS.4.1.11.3b; MS.4.10.3b: 150.8; KS.20.15b; TB.2.8.5.5b.
māre asman maghavañ (SV. -vaṃ) jyok kaḥ # RV.7.22.6c; SV.2.1150c.
māsāḥ sthartuṣu śritāḥ, ardhamāsānāṃ pratiṣṭhāḥ, yuṣmāsv idam antaḥ, viśvaṃ yakṣaṃ viśvaṃ bhūtaṃ viśvaṃ subhūtam, viśvasya bhartāro viśvasya janayitāraḥ # TB.3.11.1.16.
māsmān yuvaṃ hiṃsiṣṭam # MS.1.3.3: 31.6.
hiṃsīr mahyas tvam # AVP.5.21.5b.
hiṃsīs tvam oṣadhīḥ śivāḥ # Mś.1.2.4.18c. See śaṃ no bhavantv āpa.
mitraṃ vayaṃ havāmahe # RV.1.23.4a; SV.2.143a; AB.6.10.2; JB.3.22; KB.28.3; GB.2.2.20; PB.11.7.3; 14.8.3; Aś.5.5.18; 7.2.2; 5.9. P: mitraṃ vayam śś.7.4.6; 14.1; 11.7.4; 12.1.3.
mitraṃ kṛṇudhvaṃ khalu mṛḍatā naḥ # RV.10.34.14a.
mitraṃ devaṃ mitradheyaṃ no astu # TB.3.1.2.1b.
mitraṃ na śevaṃ divyāya janmane # RV.1.58.6d.
mitras tvam asi dharmaṇā (SMB. karmaṇā) # śG.2.3.1a; SMB.1.6.15d; HG.1.5.10b; JG.1.12; ApMB.2.3.12 (ApG.4.10.12).
mitrasya navamī # TS.5.7.21.1; KSA.13.11.
mitrasya mā cakṣuṣekṣadhvam # VS.5.34. P: mitrasya mā Kś.9.8.23.
mitrasya vaś cakṣuṣā samīkṣadhvam (and samīkṣāmahe) # MS.4.9.27: 140.7. P: mitrasya Mś.4.3.42. Cf. mitrasya cakṣuṣā.
mitrāvaruṇābhyāṃ tvā devāvyaṃ yajñasyāyuṣe gṛhṇāmi (VSK. devāyuvaṃ gṛhṇāmi yajñasyāyuṣe) # VS.7.23; VSK.7.9.2; śB.4.2.3.12. P: mitrāvaruṇābhyāṃ tvā Kś.9.14.9.
mitrāvaruṇā śaradāhnāṃ (AVPṃS. -hnā) cikitnū (MS. cikittam; KS. jigatnū; Aś. cikitvam) # AVP.15.1.7c; TS.4.4.12.3c; MS.3.16.4c: 188.11; KS.22.14c; Aś.4.12.2c.
mitrāvaruṇau vayaṃ trātārau havāmahe # AVP.2.50.2.
mitro navame # VS.39.6.
miśrā devebhir ādhvam # AVś.4.14.2d; AVP.3.38.2d; VS.17.65d; TS.4.6.5.1d; MS.2.10.6d: 138.2; KS.18.4d; śB.9.2.3.24.
miho vasānā divam ut patanti # TS.3.1.11.4b. See apo vasānā.
mīḍhe saptir na vājayuḥ # RV.9.106.12b; 107.11b. See mīḍhvāṃt.
muñcantu tasmāt tvāṃ (AVP. tvā) devāḥ # AVś.8.2.27c; AVP.5.17.1c.
muṣkābarho gavām iva # AVś.3.9.2d; AVP.3.7.3d; 13.3.4b.
muhur daivāṃ (read devāṃ ?) apṛchata # PB.24.18.5b.
mṛgaḥ sa mṛgayus tvam # AVś.10.1.26c.
mṛjāno vāre pavamāno avyaye # RV.9.107.22a; śś.10.13.5. See punāno vāre.
mṛḍa tvam asmabhyaṃ rudra # Mś.1.3.4.3c.
mṛḍīkāya havāmahe # RV.10.150.2d.
mṛtaṃ jīvaṃ ca yat kiṃ cit # TA.1.11.6c.
mṛtāya jīvāṃ pariṇīyamānām # TA.6.12.1b. See jīvām ṛtebhyaḥ.
mṛttike pratiṣṭhite sarvam # TA.10.1.9a.
mṛtyoḥ paḍbīśam avamuñcamānaḥ # AVś.8.1.4b.
methiṣṭhāḥ pinvamānā iha # TB.2.7.16.3c.
medasā devā vapayā yajadhvam # MS.4.14.6b: 223.1; 4.14.6a: 223.3; TB.2.8.4.4b,4a.
mainaṃ hiṃsiṣṭaṃ svāṃ yonim āviśantau # AB.8.8.11d. See under mā mā hiṃsiṣṭaṃ svaṃ.
moghaṃ vā devāṃ apyūhe agne # RV.7.104.14b; AVś.8.4.14b.
mo ṣu tvām atra bahavo hi viprāḥ # RV.2.18.3c.
mo ṣvatvam asmān tarādhān # MS.4.9.12c: 133.3 (corrupt). See under mā no andhe.
ya āditya śavasā vāṃ namasvān # RV.7.85.4b.
ya āyuṃ kutsam atithigvam ardayaḥ # RV.8.53 (Vāl.5).2a.
ya it tad vidus te amṛtatvam ānaśuḥ # RV.1.164.23d; AVś.9.10.1d; AB.3.12.6d; KB.14.3d.
ya idaṃ viśvaṃ bhuvanaṃ jajāna # AVś.13.3.15c.
ya indoḥ pavamānasya # RV.9.114.1a.
ya indrāgnī citratamo ratho vām # RV.1.108.1a. Cf. BṛhD.3.131.
ya indrāgnī suteṣu vām # RV.6.59.4a; N.5.22a.
ya indrāya sunavāmety āha # RV.4.25.4c; 5.37.1d.
ya imaṃ durgāstavaṃ puṇyam # RVKh.10.127.13c.
ya īm enaṃ devā anvamadan # śś.8.16.1.
ya ūrmir haviṣya indriyāvāṃs (KS. indriyāvān madintamas) taṃ va ṛdhyāsam # KS.35.3; Apś.14.18.1.
ya etaṃ devam ekavṛtaṃ veda # AVś.13.4.15.
ya evaṃ viduṣe 'dattvā # AVś.12.4.23a.
ya evaṃ viduṣe vaśāṃ daduḥ # AVś.10.10.32c.
ya evaṃ vidyāt # AVś.10.10.27a.
ya evaṃ vidvāṃsaṃ brāhmaṇaṃ jināti # AVś.13.3.1f,2d--4d,5e,6f,7e,8d,9e--12e,13f,14f,15e,16f,17e,18f,19f,20d,21f,22d,23f,24e,25f.
yaḥ pāvamānīr adhyeti # RV.9.67.31a; SV.2.648a; Rvidh.3.2.3. Cf. BṛhD.6.133. See under pāvamānīr adhy-.
yaṃ yuvaṃ dāśvadhvarāya devā # RV.6.68.6a.
yaṃ vayaṃ dhvarāma taṃ dhvara (KS. vayaṃ dhūrvāmas taṃ ca dhūrva) # MS.1.1.4: 2.16; 1.2.6: 15.11; KS.1.4; 2.7. See taṃ dhūrva.
yaṃ vājo vibhvāṃ ṛbhavo yam āviṣuḥ # RV.4.36.6d.
yaṃ vā vāto mātariśvā pavamāno mamātha # AVś.10.9.26c.
yaṃsad viśvaṃ ny atriṇam # SV.1.22b; TS.4.6.1.5b; KS.18.1b. See yāsad etc.
yaṃ sarve 'nujīvāma # TS.1.2.13.1b. See yaṃ bahavo.
yakṣat svaṃ mahimānam # VS.21.47; MS.4.13.7: 209.6; KS.18.21; śB.1.7.3.13; TB.3.5.7.6; 6.11.4; 12.2; Aś.1.6.5. Cf. prec. but two.
yakṣad agnir devo devāṃ (MS. devaṃ) ā ca vakṣat # VS.17.62; TS.4.6.3.4; 5.4.6.6; MS.2.10.5 (bis): 137.16,17; 3.3.8 (bis): 41.8,9; KS.18.3; AB.2.34.11 (omitting ā ca vakṣat); śB.9.2.3.20.
yakṣad devāṃ amṛtān piprayac ca # RV.7.17.4b.
yakṣmaṃ ca sarvaṃ tenetaḥ # AVś.12.2.2c.
yakṣmaṃ ca sarvaṃ nāśaya # AVś.5.4.9c.
yaṃ kumāra navaṃ ratham # RV.10.135.3a.
yac ca kiṃcij jagat sarvam (MahānU. jagaty asmin) # TA.10.11.1a; MahānU.11.6a.
yac cānyad daivam adbhutam # Kauś.141.33c.
yac cāham eno vidvāṃś cakāra yac cāvidvāṃs tasya sarvasyainaso 'vayajanam (śś. sarvasyāvayajanam) asi # VS.8.13; 8.9.1. See next.
yac cāham eno vidvāṃsaś cāvidvāṃsaś cainaś cakṛma tasyāvayajanam asi svāhā # MahānU.18.1. See prec.
yac cid dhi tvaṃ gṛhe-gṛhe # RV.1.28.5a; AB.7.17.2; śś.15.23; Apś.16.26.1a; Mś.6.1.7.23a; N.9.21a. Cf. BṛhD.3.101.
yac cid dhi vāṃ pura ṛṣayaḥ # RV.8.8.6a.
yac chaknavāma tad anu pravoḍhum # RV.10.2.3b; AVś.19.59.3b; TS.1.1.14.3b; KS.2.15b; śB.12.4.4.1b; Kauś.5.12b. See yañ śaknavāma.
yac chivaṃ tena no mṛḍa # AVś.12.1.46f,47e.
yac chuśrūyā imaṃ havam # RV.8.45.18a.
yajamānasya vijitaṃ sarvaṃ samaitu # Vait.37.13.
yajamāna hotar adhvaryo 'gnīd brahman potar neṣṭar utopavaktar iṣeṣayadhvam ūrjorjayadhvam # KB.28.5; Aś.5.7.3; śś.7.6.3.
yajamānā upahūyadhvam (! for upahvayadhvam) # Lś.5.7.7. P: yajamānāḥ Aś.5.6.16.
yajā devāṃ ṛtaṃ bṛhat # RV.1.75.5b; SV.2.887b; VS.33.3b; TB.2.7.12.1b.
yajā no (MS. yajāno) devo (TB.Aś.Apś. devāṃ) ajaraḥ suvīraḥ # MS.4.11.4b: 172.1; TB.2.4.1.11b; Aś.3.12.14b; Apś.9.4.17b. See bhavā no dūto.
yajāma devam adhi no bravītu # MS.4.14.1d: 215.12; TB.2.8.1.3d.
yajāma devān yadi śaknavāma # RV.1.27.13c; Apś.24.13.3c.
yajiṣṭhaṃ dūtam adhvare kṛṇudhvam # RV.7.3.1b; SV.2.569b; KS.35.1b; JB.3.207b; Apś.14.17.1b.
yajiṣṭho devāṃ ṛtuśo yajāti # RV.10.2.5d; KB.26.6d; TB.3.7.11.5d; Apś.3.12.1d.
yajeta vāśvamedhena # ViDh.85.67c.
yaj jāgrato dūram udaiti daivam # VS.34.1a. Designated as śivasaṃkalpa MDh.11.251; VAtDh.2.5.
yaj jātaṃ yac ca jantvam # RV.8.89.6d; SV.2.780d.
yajñaṃ rudrāya mīḍhuṣe bharadhvam # RV.1.122.1b.
yajñaṃ ca nas tanvaṃ ca prajāṃ ca # RV.10.157.2a; AVś.20.63.1c; 124.4c; SV.2.461a; VS.25.46a; MS.4.14.9a: 228.11; JB.3.171; TA.1.27.1a; Apś.21.22.1c; Mś.7.2.6.6c.
yajñaṃ pṛchāmy avamam # RV.1.105.4a.
yajñaṃ praṇaya (TS. pra suva) devāvyam (TSṃS. devāyuvam) # VS.11.8b; TS.4.1.1.3b; MS.2.7.1b: 74.8; KS.15.11b; śB.6.3.1.20b.
yajñaś catuṣpād divam āruroha # GB.1.5.25d.
yajñaś catuṣpād divam udvadeha (?) # GB.1.5.25d.
yajñasya jihvām avidāma guhyām (MS. -yam) # RV.10.53.3b; TS.1.3.14.2b; MS.4.11.1b: 162.6; KS.2.15b.
yajñasya devam ṛtvijam # RV.1.1.1b; ArS.3.4b; TS.4.3.13.3b; MS.4.10.5b: 155.1; KS.2.14b; GB.1.1.29b; N.7.15b.
yajñāṃs tvaṃ sarvān āptvā # AVP.14.6.5c; 14.7.6c.
yajñiyāso havāmahe # VS.4.5d; TS.1.2.1.2d; MS.1.2.2d: 11.12; śB.3.1.3.24d.
yajñena tvām upaśikṣema śakra # AVP.1.96.1d; KS.40.5d; Apś.16.34.4d.
yajñebhir gīrbhir viśvamanuṣāṃ marutām iyakṣasi # RV.8.46.17cd. Doubtful metre, to be divided after gīrbhir ?.
yajñeṣu devam īḍate # RV.1.15.7c; 5.21.3d; 6.16.7c; N.8.2c.
yajñair ya indre dadhate duvāṃsi # RV.7.20.6c.
yajño divaṃ rohatu # TS.1.6.3.2.
yajño divaṃ gachatu # TS.1.6.3.2. See yajño devān.
yajño devān gachatu # MS.1.4.1: 48.1; KS.5.3; Apś.4.12.6. See yajño divaṃ gachatu.
yajño brahma evāṃ apy etu devān # TB.2.5.5.1d.
yajño bhūtvā yajñam āsīda svāṃ (Aś. omits svāṃ; Mś. svaṃ) yoniṃ jātavedo (Mś. omits jātavedo) bhuva ājāyamānaḥ (TB.Apś. add sakṣaya ehi; Mś. adds svakṣaya ehi) # TB.2.5.8.8; Aś.3.10.6; Apś.6.28.11; Mś.1.6.3.3.
yaṃ jīvam aśnavāmahai (MS. -he; AVP.15.15.3c, aśnuṣe tvam) # RV.10.97.17c; AVś.6.109.2c; AVP.11.7.4c; 15.15.3c; VS.12.91c; TS.4.2.6.5c; MS.2.7.13c: 94.14; KS.16.13c.
yañ śaknavāma tad anu pravoḍhum # MS.4.10.2b: 147.9. See yac chaknavāma.
yataḥ pūrvāṃ iva sakhīṃr anu hvaya # RV.5.53.16c.
yato bhayam abhayaṃ tan (KS.35.1c, abhayatvaṃ) no astu (AVś. asti, by misprint) # AVś.19.3.4c; AVP.1.73.4c; KS.7.12c; 35.1c; TB.1.2.1.9c; Apś.5.5.8c; Mś.1.5.1.16c. See prec.
yat kiṃ ca khalyaṃ sādānvavam # AVP.11.11.1c.
yat kiṃ ca (KS. cit) tanvo (TS. -vāṃ) rapaḥ # RV.10.97.10d; AVP.11.7.1d; VS.12.84d; TS.4.2.6.3d; MS.2.7.13d: 94.4; KS.16.13d.
yat ta ātmani tanvāṃ ghoram asti # AVś.1.18.3a.
yat tatraino apa tat suvāmi # AVś.6.119.3d. See yad atraino.
yat tiṣṭhati carati yad u ca viśvam ejati # AVś.7.20.6b.
yat te jāmitvam avaraṃ parasyāḥ # RV.10.55.4c.
yat te divaṃ yat pṛthivīm # RV.10.58.2a; AVP.1.84.5a.
yat te nāma suhavaṃ supraṇīte # AVś.7.20.4a; KS.13.16a. P: yat te nāma KS.22.15.
yat te viśvam idaṃ jagat # RV.10.58.10a.
yat te samudram arṇavam # RV.10.58.5a; AVP.1.84.4a.
yat tvaṃ śīto 'tho rūraḥ # AVś.5.22.10a.
yat tvam eno anyakṛtam # AVP.2.24.3a.
yat tvā gīrbhir havāmahe # Aś.2.14.31a; śś.1.17.19b.
yat paramam avamaṃ yac ca madhyamam # AVś.10.7.8a.
yat pūrvaṃ vyāhārṣaṃ tan nen mogham asat # MS.4.4.6: 57.16.
yat pṛthivyāṃ (MahānU. -vyā) rajaḥ svam # TA.10.1.14a; MahānU.5.8a.
yatra gavāṃ nihitā sapta nāma (AVś. nāmā) # RV.1.164.3d; AVś.9.9.3d.
yatra devāṃ ṛghāyataḥ # RV.4.30.5a.
yatra nāry apacyavam # RV.1.28.3a.
yatra pūrvam ayanaṃ hutānām # AVś.18.4.15d.
yatra brahmā pavamāna # RV.9.113.6a; ā.3.2.4.8.
yatra viśvaṃ bhavaty ekanīḍam (VSK. -nīlam; AVś. -rūpam) # AVś.2.1.1b; AVP.2.6.1b; VS.32.8b; VSK.35.35b; TA.10.1.3b; MahānU.2.3b.
yatrādas tridivaṃ divaḥ # AVś.10.9.5b; AVP.14.6.6d.
yatrābhi saṃnavāmahe # RV.8.69.5c; AVś.20.22.5c; 92.2c; SV.2.840c.
yatrāspṛkṣat tanvo yac ca vāsasaḥ (ApMB. tanuvaṃ yatra vāsaḥ) # AVś.6.124.2c; ApMB.2.22.11c. See yatrā vṛkṣas.
yat saṃgaram abhidhāvāmy āśām # AVś.6.119.3b; TA.2.6.1b.
yat sīṃ vāṃ pṛkṣo bhurajanta pakvāḥ # RV.4.43.5d.
yat somāso haryaśvam amandan # RV.3.36.4d.
yathākharo maghavaṃś cārur eṣaḥ # AVś.2.36.4a; AVP.2.21.4a.
yathāgniḥ pṛthivyā samanamad evaṃ mahyaṃ bhadrāḥ saṃnatayaḥ saṃ namantu # TS.7.5.23.1; KS.5.20. See under yathāgnaye.
yathāgnir akṣito 'nupadasta evaṃ mahyaṃ pitre 'kṣito 'nupadasta svadhā bhava (HG. -dastaḥ svadhā bhavatām) # ApMB.2.19.14; HG.2.13.1. Cf. pṛthivī darvir.
yathāgre tvaṃ vanaspate # AVś.19.31.9a; AVP.10.5.9a.
yathā candramā nakṣatraiḥ samanamad evaṃ mahyaṃ bhadrāḥ saṃnatayaḥ saṃ namantu # TS.7.5.23.1. See next, and yathā dikṣu.
yathā cit kaṇvam āvatam # RV.8.5.25a.
yathā tvaṃ suśravaḥ suśravā asy evam ahaṃ suśravaḥ suśravā bhūyāsam # ApMB.2.5.1; VārG.5.27. See next three.
yathā tvaṃ (PG. tvam agne) suśravaḥ suśravā asy evaṃ māṃ suśravaḥ sauśravasaṃ kuru # AG.1.22.21; PG.2.4.2; MG.1.22.17. See prec. and next two.
yathā tvaṃ suśravaḥ suśravā deveṣv evam ahaṃ suśravaḥ suśravā brāhmaṇeṣu bhūyāsam # SMB.1.6.31. See prec. two and next.
yathā tvaṃ suśravo devānāṃ nidhigopo 'sy evam ahaṃ brāhmaṇānāṃ brahmaṇo nidhigopo bhūyāsam # ApMB.2.5.1. See prec. three, and brahmaṇo nidhigopo bhūyāsam.
yathā tvaṃ sūryāsi viśvadarśata evam ahaṃ viśvadarśato bhūyāsam # MS.4.6.6: 89.2; Apś.13.16.9. Fragment: evam ahaṃ viśvadarśato bhūyāsam Mś.2.5.2.26.
yathā tvaṃ (PG. tvam agne) devānām # AG.1.22.21a; PG.2.4.2a; MG.1.22.17a; VārG.5.27a.
yathā tvam agne samidhā samidhyase (SMB. -si) # SMB.1.6.32c; PG.2.4.3c; ApMB.2.6.2c; HG.1.7.2c; JG.1.12c.
yathā tvam agne suśravaḥ etc. # see yathā tvaṃ suśravaḥ suśravā asy evaṃ māṃ etc.
yathā tvam arapā asaḥ # AVP.1.28.2c. See yathāyam agado, and yathāyam arapā.
yathā tvam uttaro 'saḥ (AVP. asaḥ) # AVś.19.46.7a; AVP.4.23.7a.
yathā tvam udbhinatsy oṣadhe pṛthivyā adhi (! without saṃdhi between this and the next word) evam ima udbhindantu kīrtyā yaśasā brahmavarcasena # TA.6.10.2.
yathā dānty anupūrvaṃ viyūya # RV.10.131.2b; AVś.20.125.2b; VS.10.32b; 19.6b; 23.38b; TS.1.8.21.1b; 5.2.11.2b; MS.1.11.4b: 166.3; 2.3.8b: 36.3; KS.12.9b; 14.3b; 37.18b; śB.5.5.4.24b; TB.2.6.1.3b.
yathādityo 'kṣito 'nupadasta evaṃ mahyaṃ prapitāmahāyākṣito 'nupadasta (HG. -taḥ) svadhā bhava (HG. bhavatām) # ApMB.2.19.16; HG.2.13.1. Cf. dyaur darvir.
yathā devebhyo 'pavathā evaṃ mahyaṃ pavasva # Apś.12.15.8.
yathā dhenuś cānaḍvāṃś ca # AVP.6.5.5a.
yathā na pūrvam aparo jahāti # RV.10.18.5c; AVś.12.2.25c; TA.6.10.1c.
yathā naḥ sarvam ij jagat # AVP.3.34.7c; 14.3.6c; VS.16.4c; TS.3.2.8.6c; 4.5.1.2c; KS.17.11c; NīlarU.6c. See prec.
yathā nābhiḥ prāṇānāṃ viṣūvān evam ahaṃ viṣūvān # HG.1.23.1.
yathāparu tanvaṃ saṃ bharasva # AVś.18.4.52c.
yathāpaḥ śāntāḥ, yathā pṛthivī, evaṃ mayi śāmyatu # śG.6.6.3--6.
yathā prajāpatir bhūtaiḥ samanamad evaṃ mahyaṃ bhadrāḥ saṃnatayaḥ saṃ namantu # TS.7.5.23.2. See prec.
yathā brahma kṣatreṇa samanamad evaṃ mahyaṃ bhadrā saṃnatayaḥ saṃ namantu # TS.7.5.23.2; KSA.5.20. Cf. next but one.
yathā bhavāmy uttamaḥ # AG.2.10.6e.
yathābhāgaṃ haviṣo mādayadhvam # AVP.5.16.6d.
yathāyam agado 'sati # AVP.1.58.4d; 5.18.5d. See next, and yathā tvam arapā.
yathāyam arapā asat # RV.10.137.5d; AVś.1.22.2c; 4.13.4d; Aś.2.7.13c. See prec., and yathā tvam arapā.
yathā ratho 'śvaiḥ samanamad evaṃ mahyaṃ bhadrāḥ saṃnatayaḥ saṃ namantu # TS.7.5.23.2; KSA.5.20.
yathā rājā viśā samanamad evaṃ mahyaṃ bhadrā saṃnatayaḥ saṃ namantu # TS.7.5.23.2; KSA.5.20.
yathālokaṃ vi tiṣṭhadhvam # AVś.11.9.26e.
yathā varuṇo 'dbhiḥ samanamad evaṃ mahyaṃ bhadrā saṃnatayaḥ saṃ namantu # TS.7.5.23.1; KSA.5.20.
yathāvaśaṃ tanvaṃ (AVś. -vaḥ) kalpayasva (AVś.VS. kalpayāti) # RV.10.15.14d; AVś.7.104.1d; 18.3.59d; VS.19.60d.
yathāvaśaṃ tanvaṃ cakra eṣaḥ # RV.3.48.4b; 7.101.3b.
yathā vāyur akṣito 'nupadasta evaṃ mahyaṃ pitāmahāyākṣito 'nupadasta (HG. -taḥ) svadhā bhava (HG. bhavatām) # ApMB.2.19.15; HG.2.13.1. Cf. antarikṣaṃ darvir.
yathā vāyur antarikṣeṇa samanamad evaṃ mahyaṃ bhadrā saṃnatayaḥ saṃ namantu # TS.7.5.23.1; KSA.5.20. See under yathāntarikṣe.
yathā vidvāṃ araṃ karat # RV.2.5.8a.
yathā viśvaṃ bhuvanaṃ dhārayiṣyati # RV.4.54.4b.
yathā śuṣyāti tvām anu # AVP.3.28.4d.
yathā sāmarcā samanamad evaṃ mahyaṃ bhadrāḥ saṃnatayaḥ saṃ namantu # TS.7.5.23.2; KSA.5.20.
yathāsukham (sc. bhuṅgdhvam) # YDh.1.238.
yathā sūryo divā samanamad evaṃ mahyaṃ bhadrāḥ saṃnatayaḥ saṃ namantu # TS.7.5.23.1; KSA.5.20. Cf. under yathā divy ādityāya.
yathāsthānaṃ kalpantām (Apś. kalpayadhvam) # śB.14.9.4.5d; BṛhU.6.4.5d; Apś.6.20.2. See next two.
yathāsmac catvare tvam # AVP.6.8.5c.
yathāhāny anupūrvaṃ bhavanti # RV.10.18.5a; AVś.12.2.25a; TA.6.10.1a. P: yathāhāni śś.4.16.6. Cf. BṛhD.7.12.
yathendraṃ daivīr viśo maruto 'nuvartmāno 'bhavann (TS. maruto 'nuvartmāna) evam imaṃ yajamānaṃ daivīś ca viśo mānuṣīś cānuvartmāno bhavantu (VSK. bhūyāsuḥ) # VS.17.86; VSK.18.7.7; TS.4.6.5.6; MS.2.11.1: 140.7; KS.18.6.
yathemām amūr vyupāpatati bhāsv iti , evaṃ kṣatrasya mānuṣād vyupāpatata śatravaḥ # JB.3.248.
yathaitam etā ūrdhvā upatiṣṭhanty evainam ūrdhvā upa tiṣṭhanty adhipatir bhavati svānāṃ cānyeṣāṃ ca ya evaṃ veda # AVP.11.16.1.
yathaitam etāsāṃ syandamānānāṃ vaśam ādatta evā dviṣatāṃ vaśam ādatte 'dhipatir bhavati svānāṃ cānyeṣāṃ ca ya evaṃ veda # AVP.11.16.4.
yathaitā etasminn udyati praskandanty evāsminn āyati praskandanty adhipatir bhavati svānāṃ cānyeṣāṃ ca ya evaṃ veda # AVP.11.16.2.
yathaitā etasyāṃ praṇutās takantīr yanty evainena dviṣantaḥ praṇutā yanty adhipatir bhavati svānāṃ cānyeṣāṃ ca ya evaṃ veda # AVP.11.16.3.
yad agne pūrvaṃ prabhṛtaṃ (Aś. prahitaṃ; Mś. nihitaṃ) padaṃ hi te # TB.1.4.4.10a; Aś.3.10.16a; Apś.9.10.17a; Mś.3.4.10a.
yad agne martyas tvam # RV.8.19.25a.
yad agne syām ahaṃ tvam # RV.8.44.23a.
yad agneḥ sendrasya saprajāpatikasya saṛṣikasya saṛṣirājanyasya sapitṛkasya sapitṛrājanyasya samanuṣyasya samanuṣyarājanyasya sākāśasya sātīkāśasya sānūkāśasya sapratīkāśasya sadevamanuṣyasya sagandharvāpsaraskasya sahāraṇyaiś ca paśubhir grāmyaiś ca yan ma ātmana ātmani vrataṃ tan me sarvavratam idam aham agne sarvavrato bhavāmi svāhā # AG.3.9.1. See yad brāhmaṇānāṃ.
yad aṅga dāśuṣe tvam # RV.1.1.6a.
yad atraino ava tat suvāmi # TA.2.6.1d. See yat tatraino.
yad ado-ado abhyagachaṃ yad doṣā yat pūrvāṃ rātrim # AVś.16.7.9.
yad adya tvā sūryopabravāmahai # RV.10.37.5c.
yad adya vāṃ nāsatyā # RV.8.9.9a; AVś.20.140.4a.
yad apāmṛkṣac chakuniḥ # Apś.9.17.4a. See yad avāmṛkṣac chakuniḥ.
yad apūrvaṃ yakṣam antaḥ prajānām # VS.34.2c.
yad abravaṃ prathamaṃ vāṃ vṛṇānaḥ # RV.1.108.6a.
yad avāmṛkṣac chakuniḥ # KS.35.4a; Mś.3.5.15a. See yad apāmṛkṣac.
yad avāmṛkṣac (Apś. avālikṣac) chvapāt # KS.35.4a; Apś.9.17.5a.
yad avidvān yac ca vidvāṃś cakāra # Aś.2.2.3b; śś.2.6.6b; Apś.6.1.7b; Mś.1.6.1.3b; ApMB.2.15.12b.
yad aśvān dhūrṣu pṛṣatīr ayugdhvam # RV.5.55.6a.
yad asya pūrvam aparaṃ tad asya # AB.3.43.5a; JB.1.258a.
yadā kadā ca sunavāma somam # RV.3.53.4c.
yadā ghorāso amṛtatvam āśata # RV.10.92.3c.
yadā tvam abhivarṣasi # PraśU.2.10a. See yadā prāṇo.
yadā tvaṃ prāṇa jinvasi # AVś.11.4.14c,16d.
yadā paidvo aśvamātā # AVP.13.4.4a.
yadā prāṇo abhyavarṣīt # AVś.11.4.5a,17a. See yadā tvam abhi-.
yad āruṇīṣu taviṣīr ayugdhvam # RV.1.64.7d.
yad āśīrdā daṃpatī vāmam aśnutaḥ # VS.8.5b. See yam āśirā.
yadi gāṃ yadi pūruṣam # AVP.1.10.4b. See yady aśvaṃ etc.
yad iti mām atimanyadhvam # HG.1.14.4a. See yadi māṃ.
yadi tvam atra (Vait. tvaṃ tatra) manasā jagantha # VS.23.49b; Aś.10.9.2b; śś.16.6.1b; Vait.37.1b. See yad-yat tvam.
yadi divaṃ devatā vā jagantha # AVP.6.22.12b.
yad indra yāvatas tvam # RV.7.32.18a; AVś.20.82.1a; SV.1.310a; 2.1146a; AB.5.1.18; KB.22.4; Aś.7.10.8; Vait.27.22; 33.9. P: yad indra yāvataḥ śś.10.4.9.
yad indrāgnī avamasyāṃ pṛthivyām # RV.1.108.9a.
yad indrāhaṃ yathā tvam # RV.8.14.1a; AVś.20.27.1a; SV.1.122a; 2.1184a; ā.5.2.5.2; śś.18.13.5; Vait.31.22; 32.4; Svidh.1.3.6. P: yad indrāham Aś.6.4.10. Cf. BṛhD.1.55. Designated as gosūktam VāDh.28.14; ViDh.56.18; LAtDh.3.14; VAtDh.3.14.
yadi me śṛṇavad dhavam # RV.8.61.10b.
yadi stotur maghavā śṛṇavad dhavam # RV.8.33.9c; AVś.20.53.3c; 57.13c; SV.2.1048c.
yadi haṃsy aśvam # AVP.1.10.4a. Cf. yadi no gāṃ.
yad iha ghoraṃ yad iha krūraṃ yad iha pāpaṃ tac chāntaṃ tac chivaṃ sarvam eva śam astu naḥ # AVś.19.9.14.
yadīd agne prati tvaṃ deva haryāḥ # RV.5.2.11c; TB.2.4.7.4c.
yad īśāno brahmaṇā veṣi me havam # RV.2.24.15d; MS.4.12.1d: 178.10; TB.2.8.5.3d.
yad eko viśvaṃ pari bhūma jāyase # AVś.13.2.3d.
yaded astambhīt prathayann amūṃ divam # RV.8.51 (Vāl.3).8c.
yad guggulu saindhavam # AVś.19.38.2c.
yad dāruṇi badhyase yac ca rajjvām # AVś.6.121.2a.
yad devā devam ayajanta viśve # RV.10.130.3d. Cf. next but one.
yad dha tyad vāṃ purumīḍhasya sominaḥ # RV.1.151.2a.
yad dhariṇo (TS.KSAṭB. -ṇī) yavam atti # VS.23.30a,31a; TS.7.4.19.2a; MS.3.13.1a: 168.7; KSA.4.8a; śB.13.2.9.8; 5.2.8a (bis); TB.3.9.7.2; śś.16.4.4a,6.
yad bhūtaṃ bhaviṣyac cāpi sarvam # AB.5.30.3b.
yad-yat tvam atra manasānu vettha # Lś.9.10.9b. See yadi tvam atra.
yad-yad reto adhi vāṃ saṃbabhūva # AVś.12.3.3d.
yady aśvaṃ yadi pūruṣam # AVś.1.16.4b. See yadi gāṃ etc.
yad v asyāparaṃ tad v asya pūrvam # AB.3.43.5b; JB.1.258b.
yad vā nide navamānasya rudriyāḥ # RV.2.34.10c.
yad vā pūrtaṃ pariviṣṭaṃ yad agnau # TA.2.6.2c. See yad vāṃ pakvaṃ.
yad vā mitrebhyas tvam # AVP.2.26.2b.
yad vāvame vṛjane mādayāse # RV.1.101.8b.
yad vāvame subhagāso divi ṣṭha # RV.5.60.6b; TB.2.7.12.4b.
yad vā varco gavām uta # ArS.4.10b.
yad vidvāṃsaś cāvidvāṃsaś cainaś cakṛma tasyāvayajanam asi (TāṃahānU.BDh. add svāhā) # PB.1.6.10; Tā.10.59; MahānU.18.1; BDh.4.3.6.
yad vidvāṃsā nidhim ivāpagūḍham # RV.1.116.11c.
yad vidvāṃso yad avidvāṃsaḥ # AVś.6.115.1a; AVP.9.24.2a; Apś.3.12.1a; Kauś.67.19. P: yad vidvāṃsaḥ Vait.8.7.
yad vo revatī revatyaṃ yad vo haviṣyā haviṣyaṃ yad vo jagatīr jagatyaṃ tenāsmai yajñapataya āśāsānā madhunā madhumatīs saṃpṛcyadhvam (Mś. haviṣyaṃ yad va ojo yac ca nṛmṇaṃ taṃ va ūrmiṃ madhumantaṃ devayajyāyai juṣṭaṃ gṛhṇāmi) # KS.1.8; Mś.1.2.1.11. P: yad vo revatī revatyaṃ yad vo haviṣyā haviṣyaṃ yad vo jagatīr jagatyam KS.31.7.
yad vo 'śuddha ālebhe tañ śundhadhvam # MS.1.1.6: 3.10; 4.1.6: 7.18. P: yad vo 'śuddhaḥ Mś.1.2.2.4. See next, and yad aśuddhaḥ.
yaṃ te pūrvaṃ pitā huve # RV.1.30.9c; AVś.20.26.3c; SV.2.94c.
yaṃ trāyase dāśvāṃsam # RV.8.71.4c.
yaṃ tvaṃ ratham indra medhasātaye # RV.1.129.1a; AB.5.12.8; KB.23.6. Ps: yaṃ tvaṃ ratham indra Aś.8.1.14; yaṃ tvaṃ ratham śś.10.8.6. Cf. BṛhD.4.4.
yaṃ tvaṃ vipra medhasātau # RV.8.71.5a.
yaṃ tvaṃ hinoṣi martyam # RV.8.4.16d.
yaṃ tvam agne samadahaḥ # RV.10.16.13a; AVś.18.3.6a; TA.6.4.1a. P: yaṃ tvam agne śś.4.15.8.
yaṃ tvaṃ praceta ṛtajāta rāyā # RV.6.13.3c.
yaṃ tvaṃ mitreṇa varuṇaḥ sajoṣāḥ # RV.6.3.1c; MS.4.14.15c: 240.4.
yaṃ tvā pūrvam īḍito vadhryaśvaḥ # RV.10.69.4a.
yaṃ tvām ayaṃ (TS.KS. tvāyaṃ) svadhitis tejamānaḥ (TS.KS. tetijānaḥ; MS. tigmatejāḥ) # RV.3.8.11c; TS.1.3.5.1c; MS.1.2.14a: 23.7; KS.3.2a; 26.3. P: yaṃ tvām ayam Mś.1.8.1.10. See ayaṃ hi tvā.
yaṃ devaṃ devāḥ prāṇāḥ puruṣaṃ parigṛhya jāgrati # JB.3.351c.
yan navam ait (KS. ais) tan navanītam abhavat (KS. -vaḥ) # TS.2.3.10.1; 11.2; MS.2.3.4a: 31.1; 2.3.5a: 32.19; KS.11.7a. P: yan navam ait Mś.5.2.2.6.
yan mā piteva kitavaṃ śaśāsa # RV.2.29.5b; MS.4.12.6b: 194.7.
yan me 'da ṛṇaṃ yad adas tat sarvaṃ dadāmi # Apś.22.1.10.
yam atra mitrāvaruṇāvatho yuvam # RV.5.63.1c; MS.4.14.12c: 234.6.
yam adhyasthā uṣas tvam # RV.1.49.2b.
yamaṃ paśyāsi varuṇaṃ ca devam # RV.10.14.7d; AVś.18.1.54d; MS.4.14.16d: 242.13.
yam aśvinā dadathuḥ śvetam aśvam # RV.1.116.6a.
yamāya sarvam it tasthe # KS.40.11c; TA.6.5.2c; Apś.17.21.8c.
yam āśirā daṃpatī vāmam aśnutaḥ # TS.3.2.8.4b. See yad āśīrdā.
yam āsthānād anuddhvam # śB.11.5.5.9a.
yam indra dadhiṣe tvam # RV.8.97.2a; AVś.20.55.3a; KB.24.6. P: yam indra dadhiṣe śś.11.12.4.
yam imaṃ tvaṃ vṛṣākapim # RV.10.86.4a; AVś.20.126.4a.
yam u dviṣmas tam u te prasuvāmasi # AVś.12.2.3d.
yam u pūrvam ahuve tam idaṃ huve # RV.2.37.2a; AVś.20.67.7a.
yamena tvaṃ yamyā saṃvidānā (TA.6.7.2d, -naḥ) # VS.12.63c; TS.4.2.5.3c; MS.2.7.12c: 90.18; KS.16.12c; śB.7.2.1.10; TA.6.4.2c; 7.2d.
yamena tvaṃ pitṛbhiḥ saṃvidānaḥ # AVś.6.63.3c; 84.4c. Cf. tatra tvaṃ.
yam odanaṃ pacati vāṃ janitrī # AVś.12.3.4d.
yamo dyām uta sūryam # KS.40.11b. See yamo viśvam.
yamo mahyaṃ punar it tvāṃ dadāti # AVś.6.63.2c; 84.3c.
yamo viśvam idaṃ jagat # TA.6.5.2b; Apś.17.21.8b. See yamo dyām.
yamo ha jāto yamo janitvam # RV.1.66.8a; N.10.21a.
yaṃ papāca brahmaṇe brahma pūrvam # AVś.4.35.2c.
yaṃ pūrubhyo dīdivāṃsaṃ nāgnim # RV.4.39.2c; KS.7.16c.
yayā vācā yajati pajriyo vām # RV.1.120.5b.
yayāśiṣā daṃpatī vāmam aśnutaḥ # AVś.14.2.9b.
yayo rathaḥ satyavartmarjuraśmiḥ # AVś.4.29.7a; AVP.4.38.7a. See yo vāṃ ratha.
yayor idaṃ viśvaṃ bhuvanam ā viveśa # TB.2.4.5.7a; śś.3.18.14a.
yayor viśvam api vratam # SV.1.361c.
yayor viśvam idaṃ jagat # RV.8.40.4c.
yavaṃ tvaṃ bibhrad bāhvoḥ # AVP.7.8.3c.
yavena (AVś.7.50.7b, yavena vā) kṣudhaṃ puruhūta viśvām (AVś.7.50.7b, viśve) # RV.10.42.10b; 43.10b; 44.10b; AVś.7.50.7b; 20.17.10b; 89.10b; 94.10b.
yaśaskaraṃ balavantaṃ prabhutvam # RVKh.7.55.9a.
yaśaḥ satyasya bhavāmi # SMB.2.5.9c.
yaśo na pakvaṃ madhu goṣv antaḥ # RV.10.106.11c.
yaśo 'haṃ bhavāmi brāhmaṇānām # SMB.2.5.9a. Ps: yaśo 'haṃ bhavāmi GG.4.6.10; yaśo 'ham KhG.4.1.23.
yaś ca pūrva utāparaḥ # RV.10.136.5d. See sadyaḥ pūrvam.
yaś ca revāṃ adāśuriḥ # AVś.20.128.4b; śś.12.20.2.4b. Cf. yas te revāṃ.
yaḥ śambaraṃ paribhavaṃ (AVP. paryacarac) chacībhiḥ # AVś.20.34.12a; AVP.12.15.2a.
yaṣṭā devāṃ (MS. devaṃ) āyajiṣṭhaḥ svasti # RV.2.9.6b; TS.4.3.13.2b; 6.1.5b; MS.4.10.5b: 154.4; KS.21.13b.
yas tṛṣṭo nāmāsi kṛṣṇaśakuner mukhaṃ taṃ tvā svapna tathā saṃ vidma sa tvaṃ svapnāśva iva kakṣyā3m aśva iva nīnāham anāsmākaṃ devapīyuṃ piyāruṃ (badhāna) # AVś.19.57.4. See tṛṣṇāmā nāmāsi.
yas te rājan varuṇa druhaḥ pāśas triṣṭupchandā (also pāśo gāyatrachandāḥ, pāśo jagacchandā, and pāśo 'nuṣṭupchandā) antarikṣam (also pṛthivīm, divam, and diśo) anvāviveśa (once 'nvāviveśa, after diśo) kṣatre (also brahmaṇi, viśi, and paśuṣu) pratiṣṭhitas taṃ ta etad avayaje # KS.17.19.
yas te rājan varuṇa dvipātsu catuṣpātsu paśuṣu pāśas taṃ ta etenāvayaje # MS.2.3.1: 28.4. P: yas te rājan varuṇa dvipātsu catuṣpātsu paśuṣu Mś.5.2.1.3. See next but one, and cf. yo vām indrāvaruṇā dvipātsu.
yas te revāṃ adāśuriḥ # RV.8.45.15a. Cf. yaś ca revāṃ.
yas te śatrutvam ācake # RV.8.45.5c.
yas te śokāya tanvaṃ rireca # AVś.5.1.3a. P: yas te śokāya Kauś.21.12. See prec.
yas te havaṃ vivadat (AVP. paritiṣṭhāt) # AVś.3.3.6a; AVP.2.74.6a.
yas tvaṃ śīto atho rūraḥ # AVP.12.1.10a. See yat tvaṃ śīto.
yas tvam asi so 'ham asmi # JB.1.18.
yas tvam ātmānam āvayaḥ # AVś.6.16.2d.
yas tvā dhruvam acyutaṃ saputraṃ sapautraṃ brahma veda dhruvā asmin putrāḥ pautrā bhavanti # HG.1.22.14.
yas tvām agna inadhate yatasruk # RV.4.12.1a.
yas tvām agne haviṣpatiḥ # RV.1.12.8a; SV.2.195a.
yas tvāmitro jighāṃsati # AVP.10.2.4b.
yas tvaivaṃ veda tasmai me # SMB.2.4.9c.
yas tvaivaṃ brāhmaṇo vidyāt # VS.31.21c; TA.3.13.2c.
yasmā arādhvaṃ naraḥ # RV.7.59.4b.
yasmād viśvaṃ prajāyate # AVś.9.3.20d.
yasmiṃś cittaṃ sarvam otaṃ prajānām # VS.34.5c.
yasminn idaṃ viśvaṃ bhuvanam adhi śritam # TS.4.6.2.3d. See yasmin viśvāni bhu-.
yasminn idaṃ saṃ ca vi caiti sarvam # TA.10.1.1a; MahānU.1.2a. Cf. under prec.
yasmin brahmābhyajayat sarvam etat # TB.3.1.2.5a.
yasmin sarvaṃ pratiṣṭhitam # AVś.11.4.1d.
yasmai tvaṃ vaso dānāya maṃhase (RV.8.51.6a, śikṣasi) # RV.8.51 (Vāl.3).6a; 52 (Vāl.4).6a.
yasmai tvaṃ sukṛte jātavedaḥ # RV.5.4.11a; TS.1.4.46.1a; KS.10.12a; Aś.2.10.9; ApMB.2.11.6a (ApG.6.14.2).
yasmai tvaṃ sudraviṇo dadāśaḥ (AVP. dadāsi) # RV.1.94.15a; AVP.13.6.5a; N.11.24a.
yasmai tvam āyajase sa sādhati # RV.1.94.2a; AVP.13.5.2a.
yasmai tvam iha mṛtyave (AVP. iha jajñiṣe) # AVś.5.30.17c; AVP.9.14.7c.
yasmai tvaṃ maghavann indra girvaṇaḥ # RV.8.52 (Vāl.4).8a.
yasya grāvāṇo ajuṣadhvam adhvaram # RV.10.94.10d.
yasya te viśvamānuṣaḥ (SV.JB. viśvam ānuṣak) # RV.8.45.42a; AVś.20.43.3a; SV.2.421a; JB.3.141a.
yasya tyan mahitvam # RV.10.26.2a.
yasya tvaṃ sakhyam āvaraḥ (SVṭS. āvitha) # RV.8.19.30c; SV.1.108c; 2.1172c; TS.3.2.11.1c; KS.12.14c.
yasya tvam agne adhvaraṃ jujoṣaḥ # RV.4.2.10a.
yasya tvam avitā bhuvaḥ # RV.7.32.11b.
yasya tvam indra stomeṣu cākanaḥ # RV.8.52 (Vāl.4).4a.
yasya tvam ūrdhvo adhvarāya tiṣṭhasi # RV.8.19.10a.
yasya divam ati mahnā pṛthivyāḥ # RV.6.21.2c.
yasya śaśvat papivāṃ indra śatrūn # RV.10.112.5a.
yasya śravāṃsi tūrvatha # RV.8.74.10c.
yasya sarvam idaṃ vaśe # AVś.11.4.1b.
yasyāṃ viśvam idaṃ jagat # PG.1.7.2b. See yena etc.
yasyāṇḍakośaṃ śuṣmam āhuḥ prāṇam ulvam # TA.3.11.4c.
yasyām idaṃ viśvaṃ bhuvanam āviveśa # VS.9.5c; 18.30c; TS.1.7.7.1c; KS.13.14c; śB.5.1.4.4. See viśvaṃ hy asyāṃ.
yasyāṃ pūrvam avadad deva ekaḥ # AVP.1.92.1b.
yasyedaṃ sarvaṃ tam imaṃ havāmahe # śś.4.18.2a.
yasyedam ā rajo yujaḥ (ā. omits yujaḥ; śś. -dam oja ārujaḥ) # AVś.6.33.1a; ArS.1.3a; ā.5.2.1.2a; śś.18.3.2a. P: yasyedam ā rajaḥ Kauś.23.17; 59.18. Designated as grīvāḥ ā.5.2.1.1; as graivaṃ tṛcam śś.18.3.1.
yasyordhvā divaṃ tanvā3s tapanti # AVś.13.3.16c.
yaḥ sahasraṃ śatāśvam # RV.10.62.8c.
idaṃ viśvaṃ bhuvanaṃ vyānaśuḥ # Apś.4.4.4b.
yācante sumnaṃ pavamānam akṣitam # RV.9.78.3d.
ta indra pavamāne svarvidi # AVś.17.1.13c.
ta ūtir avamā yā paramā # RV.6.25.1a; AB.4.32.1; KB.22.2; 24.2. Ps: yā ta ūtir avamā Aś.7.6.4; yā ta ūtiḥ śś.10.3.9; 11.10.8; 18.19.3.
yātūṃś ca sarvāṃ jambhayat (AVP. sarvān jambhayā) # AVś.4.9.9c; AVP.8.3.1c. Cf. arātīr.
te agna utsīdataḥ pavamānā priyā tanūs tayā saha pṛthivīm āviśa rathaṃtareṇa sāmnā gāyatreṇa ca chandasā # Apś.5.26.5. Quasi-metrical, five pādas.
te agne pavamānā tanūḥ pṛthivīm anvāviveśa yāgnau yā rathaṃtare yā gāyatre chandasi yā trivṛti stome yānne tāṃ ta etad avarundhe # KS.7.14. Cf. next.
te agne paśuṣu pavamānā priyā tanūr yā pṛthivyāṃ yāgnau yā rathaṃtare yā gāyatre chandasi tāṃ ta etenāvāyaje svāhā # Apś.5.16.4. Cf. prec.
te agne pāvakā tanūr antarikṣam anvāviveśa yā vāte yā vāmadevye yā traiṣṭubhe chandasi yā pañcadaśe stome yā paśuṣu tāṃ ta etad avarundhe # KS.7.14. Cf. next but one.
te agne pāvakā yā manasā preyasī priyā tanūs tayā sahāntarikṣam āviśa vāmadevyena sāmnā traiṣṭubhena ca chandasā # Apś.5.26.5. Quasi-metrical.
te agne 'psu pāvakā priyā tanūr yāntarikṣe yā vāyau yā vāmadevye yā traiṣṭubhe chandasi tāṃ ta etenāvayaje svāhā # Apś.5.16.4. Cf. prec. but one.
te agne śucis tanūr divam anv āviveśa yā sūrye yā bṛhati yā jāgate chandasi ya saptadaśe stome yāpsu tāṃ ta etad avarundhe # KS.7.14. Cf. next.
te agne sūrye śuciḥ priyā tanūḥ śukre 'dhy-adhi saṃbhṛtā tayā saha divam āviśa bṛhatā sāmnā jāgatena ca chandasā # Apś.5.26.5. Quasi-metrical.
te dhāmāni paramāṇi yāvamā # RV.10.81.5a; VS.17.21a; TS.4.6.2.5a; MS.2.10.2a: 133.10; KS.18.2a; Aś.2.18.19; 3.8.1. P: yā te dhāmāni paramāṇi śś.3.15.19.
te patighnī prajāghnī paśughnī gṛhaghnī yaśoghnī ninditā tanūr jāraghnīṃ tata enāṃ karomi sā jīrya tvaṃ mayā sahāsau # PG.1.11.4. See under prec.
yātra pitaraḥ svadhā tayā yūyaṃ mādayadhvam # Mś.1.1.2.23. See next.
yātra pitaras svadhā yatra yūyaṃ stha sā yuṣmāsu tayā yūyaṃ yathābhāgaṃ mādayadhvam # KS.9.6. See prec.
yātra svadhā pitaras tāṃ bhajadhvam # JG.2.1d.
devīḥ stheṣṭakāḥ suśevā upaśīvarīs tā mopaśedhvaṃ jāyā iva sadam it patim # MS.2.13.16: 164.12. P: yā devīḥ stheṣṭakāḥ suśevāḥ Mś.6.2.3.4. Quasi-metrical.
deveṣu tanvam airayanta # RV.10.169.3a; TS.7.4.17.1a; KS.4.6a; AG.2.10.6.
yāni cyavam indra (MS. -drā) id īśa eṣām # RV.1.165.10d; MS.4.11.3d: 169.11; KS.9.18d.
yāṃ devāḥ prajāpatigṛhapataya ṛddhim arādhnuvaṃs tām ṛddhiṃ rātsyāmaḥ # AB.5.25.13; Aś.8.13.10.
yāṃ nīviṃ kṛṇuṣe tvam # AVś.8.2.16b.
pūrvaṃ patiṃ (AVP. pūrvapatiṃ) vittvā # AVś.9.5.27a; AVP.8.19.10a.
yābhiḥ kaṇvam abhiṣṭibhiḥ # RV.1.47.5a.
yābhiḥ kaṇvaṃ pra siṣāsantam āvatam # RV.1.112.5c.
yābhiḥ kaṇvaṃ medhātithim # RV.8.8.20a.
yābhir āpṛṇāsi divam antarikṣam # AVś.13.2.9b; 18.2.9b.
yābhir idaṃ jīvati viśvam ejat # AVP.14.2.5c.
yābhir dhenum asvaṃ pinvatho narā # RV.1.112.3c.
yābhir mahām atithigvaṃ kaśojuvam # RV.1.112.14a.
yābhir vyaśvam uta pṛthim āvatam # RV.1.112.15c.
yābhyāṃ vitudāyasi # AVś.2.32.6b. See yābhyāṃ tvaṃ.
yābhyāṃ tvaṃ vitudāyasi # AVP.2.14.4b. See yābhyāṃ vitudāyasi.
yābhyām idaṃ viśvam ejat sameti # MS.2.3.8c: 36.15; TB.2.6.3.5c. See tābhyām etc.
yāmaṃ śubhrā acidhvam # RV.8.7.2b,14b.
yāmann ayāmañ chṛṇutaṃ havaṃ me # RV.1.181.7d.
yām indreṇa saṃdhāṃ samadhatthāḥ (KS. indreṇa samadadhvam) # AVś.11.10.9a; KS.14.1b.
yāvacchreṣṭhābhir maghavaṃ chūra jinva # AVś.7.31.1b. See yācchreṣṭhābhir.
yāvat kṛṣṇāya saṃ sarvam # TB.3.12.6.5a.
yāvat tvaṃ deva sūryaḥ # AVP.8.20.7a.
yāvad idaṃ bhuvanaṃ viśvam asti # RV.1.108.2a.
yāval lohāyasaṃ sarvam # TB.3.12.6.5a.
vājinn agneḥ pavamānā (Apś. agneḥ paśuṣu pav-) priyā tanūs tām āvaha # MS.1.6.2: 86.12; Apś.5.13.7. P: yā vājinn agneḥ Mś.1.5.4.1. See next but one.
vājinn agneḥ priyā tanūḥ paśuṣu pavamānā (also tanūr apsu pāvakā, and tanūs sūrye śukrā śucimatī) tām āvaha tayā mā jinva # KS.7.13. See prec. two, and next.
viśvāvasuṃ gandharvaṃ sacadhve (KA.1.101Eb, sasadhre) # AVś.2.2.4b; AVP.1.7.4b; KA.1.101Eb; 2.101E.
yāv īśāte paśūnāṃ pārthivānām # AVP.5.22.4a. Cf. tvam īśiṣe etc.
yāś ca māyā māyināṃ viśvaminva # RV.3.20.3c; TS.3.1.11.6c; MS.2.13.11c: 162.4.
yāsad viśvaṃ ny atriṇam # RV.6.16.28b; VS.17.16b; MS.2.10.2b: 132.16. See yaṃsad etc.
saptabudhnam arṇavam # RV.8.40.5c.
yāsāṃ bṛhaspatir udājateḍā nāma rūpaṃ paśūnāṃ saṃgavaṃ dhāma paśyamānas tāsām ayaṃ yonir ayaṃ goṣṭha iha rayiḥ puṣṭiḥ svāhā # MS.4.2.11: 34.8.
yās tvaṃ vettha manuṣyajāḥ # AVś.12.4.43b.
ha vām indrāvaruṇā ghṛtaścutaḥ # RV.8.59 (Vāl.11).4c.
yāhi rājevāmavāṃ (MS. -vaṃ) ibhena # RV.4.4.1b; VS.13.9b; TS.1.2.14.1b; MS.2.7.15b: 97.7; KS.16.15b; N.6.12b.
yukto ha yad vāṃ taugryāya peruḥ # RV.1.158.3a.
yuktvā ratham upa devāṃ ayātana # RV.1.161.7d.
yukṣvā hi tvaṃ rathāsahā # RV.8.26.20a; MS.4.14.2a: 216.9. Cf. BṛhD.6.67.
yukṣvā hy aruṣī rathe # RV.1.14.12a. Cf. yuṅgdhvaṃ etc.
yuṅkte gavām aruṇānām anīkam # RV.1.124.11b.
yuje aśvāṃ ayukṣata # RV.8.41.6e.
yuñjāthāṃ rāsabhaṃ yuvam # VS.11.13a; TS.4.1.2.1a; 5.1.2.1; MS.2.7.2a: 75.3; 3.1.3: 3.14; KS.16.1a; 19.2; śB.6.3.2.3; Apś.16.2.2. Ps: yuñjāthāṃ rāsabham Mś.6.1.1.9; yuñjāthām Kś.16.2.9.
yudhed āpitvam ichase # RV.8.21.13c; AVś.20.114.1c; SV.1.399c; 2.739c.
yudhe yad ugrāḥ pṛṣatīr ayugdhvam # TB.2.4.4.3d. See śubhe yad etc.
yunakta sīrā vi yugā tanudhvam (AVś.AVPṭSṃS.KS. tanota) # RV.10.101.3a; AVś.3.17.2a; AVP.2.22.1a; VS.12.68a; TS.4.2.5.5a; MS.2.7.12a: 91.15; KS.16.12a; śB.7.2.2.5. See prec.
yuyutam asmad anirām amīvām # RV.7.71.2c.
yuvaṃ rathena vimadāya śundhyuvam # RV.10.39.7a.
yuvaṃ vastrāṇi pīvasā vasāthe # RV.1.152.1a; MS.4.14.10a: 231.7; KB.18.13; TB.2.8.6.6a; Aś.3.8.1; AG.3.8.9. P: yuvaṃ vastrāṇi śś.8.12.8; śG.3.1.6; VHDh.8.33.
yuvaṃ vidhantaṃ vidhavām uruṣyathaḥ # RV.10.40.8b.
yuvaṃ śvetaṃ pedave 'śvināśvam # RV.10.39.10a.
yuvaṃ surāmam aśvinā # RV.10.131.4a; AVś.20.125.4a; VS.10.33a; 20.76a; MS.3.11.4a: 145.13; 4.12.5: 191.1; KS.17.19a; 38.9a; śB.5.5.4.25a; TB.1.4.2.1a; 8.6.1; Aś.3.9.3; 8.3.3 (comm.); Vait.30.11; Apś.19.2.19a. P: yuvaṃ surāmam śś.15.15.8; Kś.19.6.20; Mś.5.2.4.39; śG.6.4.2.
yuvaṃ sūryaṃ vividathur yuvaṃ svaḥ # RV.6.72.1c.
yuvaṃ ha kṛśaṃ yuvam aśvinā śayum # RV.10.40.8a.
yuvaṃ ha bhujyuṃ yuvam aśvinā vaśam # RV.10.40.7a.
yuvaṃ havaṃ vadhrimatyā agachatam # RV.10.39.7c.
yuvaṃ tam indrāparvatā puroyudhā # RV.1.132.6a; VS.8.53a; śB.4.6.9.14a; Aś.8.13.23; Vait.34.1a; Apś.21.12.9a; Mś.7.2.3.29a. Ps: yuvaṃ tam indrāparvatā śś.10.21.14; yuvaṃ tam Kś.12.4.13. Cf. BṛhD.4.4.
yuvaṃ dakṣaṃ dhṛtavrata (Padap. -tā) # RV.1.15.6a. P: yuvaṃ dakṣam śś.12.2.14.
yuvaṃ divo bṛhato dakṣam ābhuvam # RV.1.151.4c.
yuvam etaṃ cakrathuḥ sindhuṣu plavam # RV.1.182.5a.
yuvam etāni divi rocanāni # RV.1.93.5a; TS.2.3.14.1a; KS.4.16a; MS.4.10.1a: 144.14; AB.2.9.5a; TB.3.5.7.2a; Aś.1.6.1; 3.8.1; Kauś.5.1a. P: yuvam etāni MS.4.11.2: 163.10 (cf. Padap. at 1.5.1, p. 65, note 6); 4.4.18: 248.1; śś.1.8.10; 5.18.11; Mś.1.6.2.4; 5.1.5.26.
yuvaṃ bhagaṃ saṃ bharataṃ samṛddham # AVś.14.1.31a. P: yuvaṃ bhagam Kauś.75.8.
yuvaṃ mṛgaṃ jāgṛvāṃsam # RV.8.5.36a.
yuvāṃ stomebhir devayanto aśvinā # RV.1.139.3a; AB.5.12.5; Aś.8.1.12. P: yuvāṃ stomebhiḥ śś.10.7.6; 8.3.
yuvākumāraḥ praty ety āhavam # RV.1.155.6d.
yuvāna ā vavṛdhvam # RV.8.20.18d.
yuvāṃ narā paśyamānāsa āpyam # RV.7.83.1a. Ps: yuvāṃ narā paśyamānāsaḥ śś.12.11.17; yuvāṃ narā Aś.7.9.2.
yuvāyur bahiṣpavamāne # KS.34.16.
yuvor hi pūrvaṃ savitoṣaso ratham # RV.1.34.10c.
yuṣmāt jñātitvaṃ prepsanti # AVP.9.4.9c.
yuṣmān divā havāmahe # RV.8.7.6b.
yūthā gavām ṛjukratuḥ # RV.1.81.7b; AVś.20.56.4b; MS.4.12.4b: 189.15; KS.10.12b; TB.2.4.4.7b.
yūthe na sāhvāṃ ava vāti vaṃsagaḥ # RV.1.58.5b.
yūyaṃ viśvaṃ pari pātha # RV.10.126.4a; AVP.5.39.7a.
yūyam indram avṛṇīdhvaṃ vṛtratūrye # VS.1.13; TS.1.1.5.1; MS.1.1.4: 2.14; KS.1.11; śB.1.1.3.9; TB.3.2.5.4; 3.6.1.
ye apsavam arṇavaṃ citrarādhasaḥ # RV.10.65.3c.
ye amī rocane divaḥ # MS.2.7.15a: 97.5. See ye cāmī, ye 'do, ye vādo, and ye vāmī.
ye asmākaṃ tanvam āviviśuḥ (AVP. tanvaṃ sthāma cakrire) # AVś.2.31.5c; AVP.2.15.5c.
ye ke cātmahano janāḥ # VS.40.3d; īśāU.3d. See avidvāṃso 'budhā.
Dictionary of Sanskrit Search
"vam" has 23 results
dhvampersonal-ending of the second. person. plural Atmanepada, substituted for ल् of the 10 lakaras.
pratyavamarśareference (made to something) by a word , confer, compare ताभ्यामिति संप्रदानार्थ प्रत्यवमर्शः Kāśikā of Jayāditya and Vāmana.on P. III.4.75; confer, comparealso तन्नामिकाभ्य इति सर्वनाम्ना प्रत्ययप्रकृतेः प्रत्यवमर्शः Kāśikā of Jayāditya and Vāmana. on P.IV.1.113.
bhairavamiśraone of the reputed grammarians of the latter half of the eighteenth century and the first half of the nineteenth century who wrote commentaries on several prominent works on grammar. He was the son of भवदेव and his native place was Prayāga. He has written the commentary called Candrakalā on the Laghuśabdenduśekhara, Parikṣā on the Vaiyākaraṇabhũṣanasāra, Gadā called also Bhairavī or Bhairavīgadā on the Paribhāṣenduśekhara and commentaries (popularly named Bhairavī) on the Śabdaratna and Lingānuśāsana. He is reported to have visited Poona, the capital of the Peśawas and received magnificent gifts for exceptional proficiency in Nyāya and Vyākaraṇa. For details see pp. 24 and 25 Vol. VII . Pātañjala Mahābhāṣya D. E. Society's Edition.
yavamadhyaliterally having the centre bulging out like the Yava grain; name given to a variety of the Gayatri which has 7 letters in the first and third (last) feet and 10 letters in the second id est, that is the middle foot; the name is also given to a Mahabrhati having the first and the last feet consisting of 8 letters and the middle one consisting of 12 syllables: cf R.Pr.XVI.18 and 48.
ṣīdhvamcombination of the verbal ending ध्वम् with the augment सीयुट् prefixed to it, which is changed into षीढ्वम् after a rootbase ending in a vowel excepting अ: confer, compare इणः षीध्वं लुङूलिटां धोङ्गात् P.VIII. 3.78, 79.
sarvamaṅgalāa commentary on Nagesa's Paribhasendusekhara written by a grammarian of the nineteenth century named शेषशर्मन् or मनीषिशेषशर्मन्. The work is incomplete.
sarvamukhasthānathe whole orifice of the mouth as a place of utterance, as for example for the vowel अ: confer, compare सर्वमुखस्थानमवर्णमक इच्छन्ति I M.Bh. on P. I. 1.9 Vart. 2.
oraṃbhaṭṭa scholar of grammar of the nineteenth century who wrote a Vṛtti on Pāṇini sūtras called पाणिनिसूत्रवृत्ति. He has written many works on the Pūrvamīmāmsa and other Śāstras.
kātantraparibhāṣāvṛtti(1)name of a gloss on the Paribhāṣāpaṭha written by Bhāvamiśra, probably a Maithila Pandit whose date is not known. He has explained 62 Paribhāṣās deriving many of them from the Kātantra Sūtras. The work seems to be based on the Paribhāṣā works by Vyāḍiparibhāṣāsūcana.and others on the system of Pāṇini, suitable changes having been made by the writer with a view to present the work as belonging to the Kātantra school; (2) name of a gloss on the Paribhāṣāpaṭha of the Kātantra school explaining 65 Paribhāṣās. No name of the author is found in the Poona manuscript. The India Office Library copy has given Durgasiṁha's Kātantra-Sūtravṛtti. as the author's name; but it is doubted whether Durgasiṁha's Kātantra-Sūtravṛtti. was the author of it. See परिभाषासंग्रह edition by B. O. R. I. Poona.
candrakalācalled also कला, a wellknown commentary on Nagesa's Laghusabdendusekhara by Bhairavamisra who lived in the latter half of the 18th century and the first half of the nineteenth century.
paribhāṣāvṛttia general name given to an explanatory independent work on Paribhasas of the type of a gloss on a collection of Paribhasas,irrespective of the system of grammar, whether it be that of Panini, or of Katantra, or of Jainendra or of Hemacandra. The treatises of Vyadi (Panini system), Durgasimha and BhavamiSra (Katantra system), Purusottamadeva and Siradeva (Panini system), Abhyankar (Jainendra system) and others are all known by the name Paribhasavritti.
paribhāṣāsegraha'a work containing a collection of independent works on Paribhasas in the several systems of Sanskrit Grammar, compiled by M. M. K. V. Abhyankar. The collectlon consists of the following works (i) परिभाषासूचन containing 93 Paribhasas with a commentary by Vyadi, an ancient grammarian who lived before Patanjali; ( ii ) ब्याडीयपरिभाषापाठ, a bare text of 140 Paribhaasaas belonging to the school of Vyadi (iii) शाकटायनपरिभाषासूत्र a text of 98 Paribhasa aphorisms, attributed to the ancient grammarian Saka-tayana, or belonging to that school; [iv) चान्द्रपरिभाषासूत्र a text of 86 Paribhasa aphorisms given at the end of his grammar work by Candragomin; (v) कातन्त्रपरिभाषासूत्रवृत्ति a gloss on 65 Paribhas aphorisms of the Katantra school by Durgasimha; (vi) कातन्त्रपारभाषासूत्रवृत्ति a short gloss on 62 Paribhasa aphorisms of the Katantra school by Bhavamisra; (vii) कातन्त्रपरिभाषासूत्र a text of 96 Paribhasa rules belonging to the Katantra school without any author's name associated with it; (viii) कालापपरिभाषासूत्र a text of 118 Paribhasa rules belonging to the Kalapa school without any author's name associated with it; (ix) जैनेन्द्रपरिभाषावृत्ति a gloss written by M. M. K. V. Abhyankar ( the compiler of the collection), on 108 Paribhasas or maxims noticeable in the Mahavrtti of Abhayanandin on the Jainendra Vyakarana of Pujyapada Devanandin; (x) भोजदेवकृतपरि-भाषासूत्र a text of 118 Paribhasa rules given by Bhoja in the second pada of the first adhyaaya of his grammar work named Sarasvatikanthabharana; (xi) न्यायसंग्रह a bare text of 140 paribhasas(which are called by the name nyaya) given by Hema-hamsagani in his paribhasa.work named न्यायसंग्रह; (xii) लधुपरिभाषावृत्ति a gloss on 120 Paribhasas of the Panini school written by Puruso-ttamadeva; (xiii) वृहत्परिभाषावृत्ति con-taining 130 Paribhasas with a commentary by Siradeva and a very short,gloss on the commentary by Srimanasarman ( xiv ) परिभाषावृत्ति a short gloss on 140 Paribhasas of the Panini school written by Nilakantha; (xv) परिभाषाभास्कर a collection of 132 Paribhasas with a commentary by Haribhaskara Agnihotri; (xvi) bare text of Paribhasa given and explained by Nagesabhatta in his Paribhasendusekhara. The total number of Paribhasas mentioned and treated in the whole collection exceeds five hundredition
paribhāṣenduśekharathe reputed authoritative work on the Paribhasas in the system of Paanini's grammar written by Nagesabhatta in the beginning of the 18th century A.D. at Benares. The work is studied very widely and has got more than 25 commentaries written by pupils in the spiritual line of Nagesa. Well-known among these commentaries are those written by Vaidyanatha Payagunde ( called गदा ), by BhairavamiSra ( called मिश्री), by Raghavendraacaarya Gajendragadakara ( called त्रिपथगा ), by Govindacarya Astaputre of Poona in the beginning of the nineteenth century (called भावार्थदीपिका), by BhaskaraSastri Abhyankar of Satara (called भास्करी ), and by M. M. Vaasudevasaastri Abhyankar of Poona (called तत्त्वादर्श ). Besides these, there are commentaries written by Taatya Sastri Patawardhana,Ganapati Sastri Mokaate, Jayadeva Misra, VisnuSastri Bhat, Vishwanatha Dandibhatta, Harinaatha Dwiwedi Gopaalacarya Karhaadkar, Harishastri Bhagawata, Govinda Shastri Bharadwaja, Naarayana Shastri Galagali, Venumaadhava Shukla, Brahmaananda Saraswati, ManisiSeSaSarma,Manyudeva, Samkarabhatta, Indirapati, Bhimacarya Galagali, Madhavacarya Waikaar, Cidrupasraya, Bhimabhatta, LakSminrsimha and a few others. Some of these works are named by their authors as Tikaas, others as Vyaakhyaas and still others as Tippanis or Vivrtis.
pāṇinisūtravṛttia gloss on the grammer rules of Pāņini. Many glosses were written from time to time on the Sûtras of Pāņini, out of which the most important and the oldest one is the one named Kāśikāvŗtti, written by the joint authors Jayāditya and Vāmana in the 7th century A.D. It is believed that the Kāśikāvŗtti was based upon some old Vŗttis said to have been written by कुणि, निर्लूर, चुल्लि, श्वोभूति, वररुचि and others.Besides Kāśikā,the famous Vŗtti, and those of कुणि,निर्लूर and others which are only reported, there are other Vŗttis which are comparatively modern. Some of them have been printed, while others have remained only in manuscript form. Some of these are : the Bhāșāvŗtti by Purusottamadeva, Vyākaranasudhānidhi by Viśveśvara, Gūdhārthadīpinī by Sadāsivamiśra, Sūtravŗtti by Annambhatta, Vaiyākaraņasarvasva by Dharaņīdhara, Śabdabhūșaņa by Nārāyaņa Paņdita, Pāņinisūtravŗtti by Rāmacandrabhațța Tāre and Vyākaranadīpikā by Orambhațța. There are extracts available from a Sūtravŗtti called Bhāgavŗtti which is ascribed to Bhartŗhari, but, which is evidently written by a later writer (विमलमति according to some scholars) as there are found verses from Bhāravi and Māgha quoted in it as noticed by Sīradeva's Paribhāṣāvṛttiin his vŗtti on Pari.76. Glosses based upon Pāņini Sūtras, but having a topical arrangements are also available, the famous ones among these being the Praķriyākaumudī by Rāmacandra Śeșa and the Siddhāntakaumudī by Bhațțojī Dĩkșita. The मध्यमकौमुदी and the लघुकौमुदी can also be noted here although they are the abridgments of the Siddhānta Kaumudī. There are Vŗttis in other languages also, written in modern times, out of which those written by Bōhtlingk, Basu and Renou are well-known.
bhairavīname given to a commentary in general written by Bhairavamiśra, which see a reference to some preceding word, not necessarily on the same page.. The commentary on the Paribhāṣenduśekhara is more popularly known as Bhairavī.
vajrākṛtithe form of वज्र or thunderbolt, in which ( form ) the Jihvamuliya ( letter ) is shown in writing; confer, compare वज्राकृतिजिह्वामूलीयः Kat. I.1.17. See जिह्वामूलीय.
varṇasamāmnāyaa collection of letters or alphabet given traditionally. Although the Sanskrit alphabet has got everywhere the same cardinal letters id est, that is vowels अ, इ et cetera, and others, consonants क्, ख् etc : semivowels य्, र्, ल्, व, sibilants श् ष् स् ह् and a few additional phonetic units such as अनुस्वार, विसर्ग and others, still their number and order differ in the different traditional enumerations. Panini has not mentioned them actually but the fourteen Siva Sutras, on which he has based his work, mention only 9 vowels and 34 consonants, the long vowels being looked upon as varieties of the short ones. The Siksa of Panini mentions 63 or 64 letters, adding the letter ळ ( दुःस्पृष्ट ); confer, compare त्रिषष्टि: चतुःषष्टिर्वा वर्णाः शम्भुमते मताः Panini Siksa. St.3. The Rk Pratisakhya adds four (Visarga, Jihvamuliya, Upadhmaniya and Anusvara ) to the forty three given in the Siva Sutras and mentions 47. The Taittiriya Pratisakhya mentions 52 letters viz. 16 vowels, 25class consonants, 4 semivowels,six sibilants (श्, ष् , स्, ह् , क्, प् , ) and anusvara. The Vajasaneyi Pratisakhya mentions 65 letters 3 varieties of अ, इ, उ, ऋ and लृ, two varieties of ए, ऐ, ओ, औ, 25 class-consonants, four semivowels, four sibilants, and जिह्वामूलीय, उपध्मानीय, अनुस्वार, विसर्जनीय, नासिक्य and four यम letters; confer, compare एते पञ्चषष्टिवर्णा ब्रह्मराशिरात्मवाचः Vājasaneyi Prātiśākhya.VIII. 25. The Rk Tantra gives 57 letters viz. 14 vowels, 25 class consonants, 4 semivowels, 4 sibilants, Visarga,.Jihvamuliya, Upadhmaniya, Anunasika, 4_yamas and two Anusvaras. The Rk Tantra gives two different serial orders, the Uddesa (common) and the Upadesa (traditional). The common order or Uddesa gives the 14 vowels beginning with अ, then the 25 class consonants, then the four semivowels, the four sibilants and lastly the eight ayogavahas, viz. the visarjanya and others. The traditional order gives the diphthongs first, then long vowels ( अा, ऋ, लॄ, ई and ऊ ) then short vowels (ऋ, लृ, इ, उ, and lastly अ ), then semivowels, then the five fifth consonants, the five fourths, the five thirds, the five seconds, the five firsts, then the four sibilants and then the eight ayogavaha letters and two Ausvaras instead of one anuswara. Panini appears to have followed the traditional order with a few changes that are necessary for the technigue of his work.
vāsudeva dīkṣitason of महादेव दीक्षित, the author of the Balamanorarma, a commentary on the Siddhantakaumudi. Vasudevadiksita was a resident of Tanjore who lived in the beginning of the eighteenth century A.D. and wrote a few works on Purvamimamsa.
śvāsaliterally breath; the voiceless breath required for uttering some letters; the term is used in the Pratisakhya and Vyakarana books in the sense of breath which is prominently required in the utterance of the hard consonants, sibilants, visarga and the Jihvamuliya and Upadhmaniya letters; the term is used in connection with these letters also; the usual term in use is, of course, श्वासानुप्रदान, the term श्वास showing the property of the breath, with which these letters are characterizedition
śrvasānupradānacaused by the emission of breath; the term is used in contrast with नादानुप्रदान in connection with hard consonants, surds, visarga,the Jihvamuliya and the Upadhmaniya letters: see श्वास a reference to some preceding word, not necessarily on the same page..
sthānaplace of articulation; place of the production of sound, which is one of the chief factors in the production of sound; confer, compare अनुप्रदानात् संसर्गात् स्थानात् करणविन्ययात् | जायते वर्णवैशेष्यं परीमाणाच्च पञ्चमात्, T.Pr. XXIII. 2. Generally there are given five places of the production of sound viz. कण्ठ, तालु, मूर्धन् , दन्त and ओष्ठ, respectively for the articulation of guttural, palatal cerebral, dental and labial letters and नासिका as an additional one for the articulation of the nasal consonants ञू, मू,ङू, णू and नू For the Jihvamuliya sound (क ), जिंह्वामूल is given as a specific one. For details and minor differences of views, see Taittirīya Prātiśākhya.III, Ṛgvedaprātiśākhya by Śaunaka ( Sanskrit Sāhityapariṣad Edition, Calcutta.) 1.18 to 20,Ṛktantra Prātiśākhya. 2-10; Vājasaneyi Prātiśākhya.I. 65 to 84 and M. Bh, on P. I. 1. 9. (2) place, substratum, which is generally understood as the sense of the genitive case-affix in rules which prescribe substitutes; confer, compare षष्ठी स्थोनोयागा. P. I. 1. 49.
the last of the spirant consonants, | which is a glottal, voiced letter called also ऊष्म or spirant of a partial contact, i. e. possessed of the properties कण्ठय, नादानुप्रदान, ऊष्म and ईषत्स्पृष्टत्व. This letter has been given twice in the Paninian alphabet, viz. the Mahesvara Sutras, and the Bhasyakara has given the purpose of it, viz. the technical utility of being included among soft consonants along with semi-vowels, nasals and the fifth, the fourth, and the third class-consonants (हश् अश् et cetera, and others),as also among the hard consonants along with the fourth and the third class-letters and spirants ( झ्लू, ). The second letter हू in हल् appears, however, to have only a technical utility,as the purpose of its place there among spirants is served by the jihvamuliya and the Upadhmaniya letters which are,in fact, the velar and the labial spirants respectively, besides the other three शू, षू and सू .The Rk Pratisakhya calls ह as a chest sound. For details, see Mahabhasya on the Siva Sutra हयवरट् Varttikas 1, 2 and 3.
harirāma( इरिराम केशव काळे )a modern grammarian who has written a commentary named Ksika on Kondabhatta's Vaiyakaranabhusanasara. He lived in the second half of the eighteenth century and the commentary Kasika was written by him in 1797, He is said to have been a pupil of the great grammarian BhairavamiSra.
Vedabase Search
3188 results
vaman vomitingSB 10.16.28
SB 10.16.30
SB 10.18.29
SB 10.36.14
SB 10.67.25
SB 10.77.20
SB 9.10.23
vamantaḥ vomitingSB 4.10.26
vamantyaḥ vomitingSB 3.17.9
'tat tvam asi'ra sthāpana establishment of the statement tat tvam asiCC Adi 7.130
kaustubha-ābharaṇa-grīvam His neck is decorated by the Kaustubha jewelSB 4.8.48
abhavam becameSB 1.5.23
artha-abhāvam without substanceSB 3.7.18
mṛgaḥ abhavam I became a deerSB 5.12.14
abhavam who is not born or createdSB 6.5.12
abhavam existed asSB 7.15.69
abhavam becameSB 10.3.41
abhavam which cause the cessation of material existenceSB 10.87.20
abhibhavam the trespassingSB 10.16.8
abhibhavam defeatSB 10.53.57
anusava-abhinavam constantly newSB 10.44.14
anusava-abhinavam constantly newCC Adi 4.156
anusava-abhinavam constantly newCC Madhya 21.112
abhiravam reverberatingSB 10.46.9-13
abhiṣṭavam the offering of prayersSB 10.14.60
tattvam abravīt explained the Absolute TruthSB 8.24.54
acyuta-ātmatvam accepting oneself as an eternal servant of the LordSB 7.11.21
adambhitvam pridelessnessBG 13.8-12
adambhitvam being pridelessSB 11.11.34-41
evam ādayaḥ even other such conceptions of lifeSB 7.15.43-44
adevam beyond whom there is no other godSB 12.12.56
adhidaivam governing all the demigodsBG 7.30
adhidaivam the demigodsBG 8.1
adhidaivam the controlling entitiesSB 2.10.14
adhidaivam for worshiping the demigodsSB 4.7.27
sa-adhidaivam of the controlling demigodsSB 10.40.4
adhidaivam adhidaivaSB 11.22.30
adhruvam temporaryBG 17.18
adhruvam nonrealitySB 1.13.44
adhruvam impermanent, temporarySB 7.6.1
adhruvam not sureSB 7.13.6
adhruvam as temporarySB 8.22.11
ādi-devam the original LordBG 10.12-13
ādi-devam the origin of all the demigodsSB 7.6.17-18
vamedha-rājasūya-ādīnām of great sacrifices like the Aśvamedha yajña and Rājasūya yajñaSB 5.17.9
avamāna-ādīni insults and punishmentSB 5.14.36
adṛṣṭa-pūrvam never seen beforeBG 11.45
advandvam being unaffected by dualities such as heat and coldSB 11.15.8-9
tvam ādyaḥ You are the originalSB 1.7.23
agni-pakvam grains prepared by being cooked in fireSB 7.12.18
āhavam battleSB 10.66.6
hālahala-āhvam by the name hālahalaSB 8.7.18
aikṣavam sugar candyCC Antya 8.49
āja-gavam made of the horns of goats and cowsSB 4.15.18
āja-gavam made of the horns of goats and bullsSB 4.16.23
ajagaratvam the life of a snakeSB 9.18.3
ajīvam nonanimatedSB 2.5.34
ajīvam inanimate, lifeless matterSB 5.12.10
akaravam I have doneSB 3.14.34
ākṛtitvam dimensionSB 3.26.39
akuṇṭha-sattvam undeterred knowledgeSB 3.8.3
aloluptvam freedom from greedBG 16.1-3
amānitvam humilityBG 13.8-12
amānitvam being without false prestigeSB 11.11.34-41
amaratvam a lifetime like those of the demigodsSB 5.24.1
caraṇa-ambuja-āsavam on the nectar of the lotus feetSB 4.4.27
amīvam sinful activitySB 4.28.26
amṛta-udbhavam produced from the churning of the oceanBG 10.27
amṛta-āsavam which is a nectarean, intoxicating beverageSB 10.14.33
amṛtatvam liberation from material bondageSB 9.24.9
amṛtatvam immortalitySB 11.29.34
amṛtatvam immortalityCC Madhya 22.103
amṛtatvam immortalityCC Antya 4.194
an-evam-vidaḥ of a person who has no knowledge (about ātma-tattva and the steadiness of the ātmā in his own identity, despite the changes of the body)SB 10.4.20
anamīvam freedom from unhappinessSB 10.39.4
anańga-utsavam a festival for CupidCC Adi 4.224
anańga-utsavam a festival for CupidCC Madhya 8.144
anavamaḥ not inferiorSB 4.30.12
anavamaḥ not inferiorSB 10.55.2
anavamān not inferiorSB 10.61.1
ānayadhvam bring before meSB 6.3.28
ānayadhvam bring before meSB 6.3.29
anevam-vidaḥ not knowing these factsSB 11.5.14
dhūli-dhūsarita-ańgaḥ tvam You have become covered with dust and sand all over Your bodySB 10.11.18
ańghri-dvandvam pair of lotus feetSB 3.15.44
cintita-ańghri-dvandvam thinking of your two lotus feetSB 8.7.33
antaḥ-bahiṣṭvam the quality of being first-class or last-classSB 5.11.5
anu-bhavam life after lifeSB 10.83.12
sva-anubhāvam self-assimilated (experienced)SB 1.2.3
anubhāvam influenceSB 1.5.31
anubhāvam gloriesSB 1.9.19
śruta-anubhāvam whose glories you have heardSB 3.32.11
anubhāvam His powerSB 5.4.1
anubhāvam characterSB 6.18.17
anubhāvam the activitiesSB 7.10.47
mat-anubhāvam My superexcellent powerSB 8.22.36
parama-anubhāvam the inconceivable prowessSB 9.4.62
para-anubhāvam because of his pure devotion to the Supreme LordSB 9.5.24
anubhāvam as a result of such influenceSB 9.10.27
anubhāvam the influenceSB 10.25.24
anubhāvam the powerSB 10.72.5
anubhāvam the (display of) powerSB 10.74.1
anubhavam whose consciousnessSB 10.84.32-33
anubhavam (in which there is) experienceSB 10.87.16
mahā-anubhāvam almightySB 10.89.54-56
anubhāvam the influenceSB 12.8.31
mahā-anubhāvam the wise personNBS 46
anumodadhvam kindly approve of my proposalSB 4.21.26
anumodadhvam should acceptSB 8.6.24
anuprabhavam potentSB 10.87.32
yathā-anupūrvam in chronological orderSB 5.1.33
anupūrvam successively, according to the gradationSB 7.15.50-51
anūrmi-mattvam being undisturbed by hunger, thirst, etc.SB 11.15.6-7
anusava-abhinavam constantly newSB 10.44.14
anusava-abhinavam constantly newCC Adi 4.156
anusava-abhinavam constantly newCC Madhya 21.112
anusavam constantlySB 1.5.28
anusavam at every momentSB 10.69.13
anusavam constantlySB 10.90.50
ānuśravam consisting of the process of hearing from bona fide authoritySB 11.6.19
anvamaṃsata agreed to acceptSB 8.9.13
anvamaṃsata they subsequently thoughtSB 10.15.52
anvamaṃsthāḥ You have approvedSB 7.8.43
anvamodan toleratedSB 4.2.20
anvamodanta acceptedSB 9.23.38
anvamodata gave her permissionSB 8.7.41
anvamodata acceptedSB 10.18.18
anvamodata He gladly sanctionedSB 11.1.24
anya-bhāvam consciousness other than Kṛṣṇa consciousnessSB 9.9.48
mahitvam anyat api other glories of the Lord alsoSB 10.13.15
apahnavam destructionSB 4.22.31
ātma-apahnavam degrading oneself from the platform of tapasyaSB 9.6.49
apahnavam counteractionSB 9.19.1
apāṇḍavam without the existence of the Pāṇḍavas' descendantsSB 1.8.11
pañcatvam āpanne turns into five elementsSB 10.1.39
apatyatvam sonshipSB 1.3.11
mṛgatvam api although in the body of a deerSB 5.14.45
mahitvam anyat api other glories of the Lord alsoSB 10.13.15
tvam api You alsoCC Madhya 21.15
apidadhvam just closeSB 10.30.22
apratidvandvam without any rival or opponentSB 7.3.1
apunaḥ-bhavam liberation from matterSB 1.18.13
apunaḥ-bhavam merging into the SupremeSB 4.24.57
apunaḥ-bhavam merging into the Brahman effulgenceSB 4.30.34
apunaḥ-bhavam liberation from rebirth in a material bodySB 6.11.25
apunaḥ-bhavam cessation of repeated birth (liberation, salvation)SB 9.21.12
apunaḥ-bhavam freedom from rebirthSB 10.16.37
apunaḥ-bhavam liberationSB 11.14.14
apunaḥ-bhavam freedom from birth and deathSB 11.20.34
apunaḥ-bhavam freedom from rebirthSB 12.6.38
apunaḥ-bhavam merging into the existence of the SupremeCC Madhya 22.55
apūrvam unprecedentedSB 3.15.26
apūrvam remoteSB 5.7.6
apūrvam the future conditionSB 6.1.48
apūrvam never heard beforeSB 7.8.16
apūrvam unprecedentedSB 10.13.36
apūrvam never before (seen)SB 10.56.21
apūrvam having no pastSB 11.22.41
ārjavam simplicityBG 13.8-12
ārjavam simplicityBG 16.1-3
ārjavam simplicityBG 17.14
ārjavam honestyBG 18.42
ārjavam straightforwardnessSB 1.16.26-30
ārjavam simplicity (freedom from mental duplicity)SB 7.11.8-12
ārjavam simplicitySB 7.11.21
ārjavam plain and simpleSB 8.20.19
ārjavam simplicitySB 11.3.24
ārjavam simplicity and straightforwardnessSB 11.17.16
arka-pakvam food ripened naturally by the sunshineSB 7.12.18
arṇavam the oceanSB 1.1.22
vyasana-arṇavam the dangerous ocean of material existenceSB 3.14.18
arṇavam the oceanSB 3.14.18
arṇavam the oceanSB 4.8.46
bhava-arṇavam ocean of material existenceSB 4.22.40
arṇavam in the oceanSB 4.24.14
arṇavam the oceanSB 4.24.75
bhava-arṇavam the ocean of nescienceSB 9.8.13
bhava-arṇavam the ocean of nescienceSB 10.2.31
bhava-arṇavam the ocean of material existenceSB 10.25.4
arṇavam the oceanSB 10.75.30
arṇavam to the oceanSB 10.79.16-17
arṇavam the oceanSB 10.80.33
arṇavam the oceanSB 10.84.60
arṇavam the oceanSB 11.6.37-38
karuṇā-arṇavam who is an ocean of mercyCC Madhya 22.1
arṇavam the oceanMM 16
artha-abhāvam without substanceSB 3.7.18
artha-āśrayatvam that which conveys the meaning of an objectSB 3.26.33
aśaivam inauspiciousSB 3.1.13
asama-ūrdhvam not paralleled or surpassedSB 10.44.14
asama-ūrdhvam not paralleled or surpassedCC Adi 4.156
asama-ūrdhvam not paralleled or surpassedCC Madhya 21.112
āsańgavam during the second part of the daySB 6.8.20
asat-bhāvam a false conception of lifeSB 7.7.19-20
sat-asattvam primarily and secondarilySB 2.5.33
padma-āsavam nectar of the lotus flowerSB 1.18.12
āsavam nectar from His mouthSB 2.4.24
āsavam an intoxicationSB 2.9.16
āsavam intoxicatingSB 3.23.29
sura-āsavam wine and liquorSB 4.2.29
caraṇa-ambuja-āsavam on the nectar of the lotus feetSB 4.4.27
āsavam fermented liquids like beerSB 4.18.16
āsavam a fermented beverageSB 4.18.21
asṛk-āsavam the blood, compared to an intoxicating beverageSB 5.9.18
sudhā-āsavam tasting just like a nectarean beverageSB 10.13.22
amṛta-āsavam which is a nectarean, intoxicating beverageSB 10.14.33
āsavam nectarSB 10.39.23
āsavam the intoxicating nectarSB 10.83.3
āsavam the nectarSB 11.26.14
govinda-pāda-padma-āsavam the nectarean beverage flowing from the lotus feet of GovindaCC Madhya 24.215
tat tvam asi the Vedic mantra tat tvam asi ('you are the same')CC Adi 7.129
'tat tvam asi'ra sthāpana establishment of the statement tat tvam asiCC Adi 7.130
tat tvam asi you are the sameCC Madhya 6.175
aśivam portentouslySB 3.17.9
aśivam inauspiciousSB 4.4.16
aśivam inauspiciousnessSB 9.4.69
aśivam inauspiciousnessSB 10.83.3
aśivam austereSB 10.88.1
āśravam simply full of miseriesCC Madhya 2.18
artha-āśrayatvam that which conveys the meaning of an objectSB 3.26.33
āśrayatvam dependencyNBS 29
bhavam āśritaḥ who is in material existenceSB 7.6.5
asṛk-āsavam the blood, compared to an intoxicating beverageSB 5.9.18
aśṛṇavam giving aural receptionSB 1.5.26
aśṛṇavam heardSB 3.22.14
śivam astu let there be all good fortuneSB 5.13.23
sat-aśvam drawn by very fine horsesSB 4.9.39-40
vam the horseSB 4.19.17
vam the horseSB 4.19.19
vam horseSB 4.19.21
vam the horseSB 4.19.22
vam the horseSB 4.19.24-25
pañca-aśvam five horsesSB 4.26.1-3
vam upon a horseSB 9.1.23-24
vam ca and his horseSB 9.1.26
vam the horseSB 9.8.7
vam his horseSB 10.56.18
vam a horseSB 10.57.18
vam whose horsesSB 10.75.18
vam His horseSB 12.2.19-20
vamedha-rājasūya-ādīnām of great sacrifices like the Aśvamedha yajña and Rājasūya yajñaSB 5.17.9
vamedha horse sacrificesCC Adi 3.79
vamedhaiḥ yajña in which a horse is sacrificedSB 1.8.6
vamedhaiḥ by horse sacrificesSB 3.3.18
vamedhaiḥ by aśvamedha sacrificesSB 8.18.20
vamedhaiḥ by the performance of aśvamedha sacrificesSB 9.2.35-36
vamedhaiḥ by performing the horse sacrifice yajñasSB 9.4.22
vamedhaiḥ by performing aśvamedha-yajñasSB 9.8.7
vamedhajaḥ AśvamedhajaSB 9.22.39
vamedham aśvamedha sacrificeSB 4.13.25
vamedhān sacrifices known as aśvamedhaSB 4.16.24
vamedhānām of Aśvamedha sacrificesSB 1.12.25
vamedhe through the aśvamedha-yajñaSB 6.13.19-20
vamedhena by the horse sacrifice ceremonySB 1.12.32
vamedhena by the aśvamedha sacrificeSB 6.13.8-9
asvatantratvam there is no freedom from dependence on the modes of natureSB 11.10.33
ataḥ ūrdhvam thereafterBG 12.8
tattvam ataḥ truth like thisSB 3.8.3
ātma-tattvam knowledge of self, the ultimate truthSB 2.1.2
ātma-bhāvam attraction of loveSB 2.4.3-4
ātma-tattvam Absolute TruthSB 3.15.47
ātma-tattvam self-realizationSB 4.7.14
ātma-pratyavamarśena by self-realizationSB 5.1.38
ātma-tattvam the truth of the selfSB 5.5.5
ātma-tattvam spiritual truthSB 5.11.15
ātma-sa-tattvam the actual constitutional position of the soulSB 5.13.24
ātma-tattvam the science of self-realizationSB 8.24.56
sarva-ātma-bhāvam all different varieties of devotional serviceSB 9.4.21
ātma-apahnavam degrading oneself from the platform of tapasyaSB 9.6.49
ātma-daivam their own worshipable DeitySB 10.15.6
ātma-tattvam the true nature of the selfSB 11.3.40
ātma-prabhavam the source of their own creationSB 11.5.3
ātma-sāttvam intimacy with YouSB 11.29.4
ātma-bhāvam their own true identitySB 12.3.50
ātma-tattvam the science of the SupersoulSB 12.12.57
ātma-tattvam the original SupersoulSB 12.12.67
ātma-prabhavam the source of everyoneCC Madhya 22.28
ātma-prabhavam the source of everyoneCC Madhya 22.112
ātma-prabhavam the source of everyoneCC Madhya 24.142
ātma-daivam their worshipable DeityCC Madhya 24.177
svam ātmajam his own son KṛṣṇaSB 10.11.6
gopa-ātmajatvam the status of being the son of a cowherdSB 10.15.19
viśvam ātmanaḥ the total body of the universeSB 4.8.80
svam ātmānam her own reflectionSB 3.23.30
svam ātmānam HimselfSB 12.11.50
ātmatvam providing for the proper functioningSB 3.26.37
acyuta-ātmatvam accepting oneself as an eternal servant of the LordSB 7.11.21
ātmatvam proprietorshipSB 11.15.13
ucca-avacatvam the quality of higher or lower grades of lifeSB 8.24.6
avamaḥ the youngestSB 6.1.24
avamaḥ very little, or insignificantSB 8.5.48
avamaḥ the youngestSB 9.20.3
avamāḥ inferiorSB 10.61.8-9
avamaṃsthāḥ insultSB 9.20.21
mā avamaṃsthāḥ do not belittleSB 10.89.33
avamāna deridingSB 4.24.67
avamāna insultSB 5.14.27
avamāna-ādīni insults and punishmentSB 5.14.36
avamānaḥ insultSB 7.15.43-44
avamānam insultSB 4.8.27
avamānam dishonorSB 5.13.12
avamānam the dishonorSB 10.30.41
avamānāt from offendingSB 5.10.17
avamāninaḥ with those who are disrespectfulSB 3.29.24
avamāninam insultingSB 4.2.24
avamānitaḥ insultedSB 10.61.23
avamānitaḥ neglectedSB 11.22.58-59
avamantā insulterSB 8.4.10
vipra-avamantrā the insulter of brāhmaṇasSB 12.6.63
avamanyanti they disrespectSB 11.5.9
avamanyate deridesSB 8.22.24
na avamanyeta one should never disrespectSB 11.17.27
avamanyeta should belittleSB 11.18.31
avamanyeta one should disrespectSB 12.6.34
na avamanyeta one should never disrespectCC Adi 1.46
avamarśanāt by consideringSB 7.15.22
avamarśena by reflecting uponSB 3.27.20
avamarśena fine judgment by intelligenceSB 5.11.1
avamataḥ being disrespectedSB 5.9.9-10
avamatyā negligentlySB 3.30.15
avameham pollution, like urineSB 9.10.15
avamehana passing urine on the bodySB 5.5.30
avamehati passes urineSB 5.5.32
avamehati passes urineSB 5.5.34
avamene began to insultSB 4.14.4
tat-avamocanam to the residential quarters of Nanda MahārājaSB 10.5.20
avamṛjya wipingSB 4.20.22
avamṛśya considering the difficultiesSB 2.7.36
avamṛśya recognizingSB 5.9.14
avamucya getting downSB 10.41.10
avanejanatvam the status of washingSB 10.83.12
para-avaratvam discrimination due to higher or lower levelsSB 7.9.27
avayavam limbs of the bodySB 2.1.19
sa-avayavam with all paraphernaliaSB 8.11.22
avayavam all the different parts of the bodySB 8.18.26
sarva-avayavam all the parts of his bodySB 10.7.29
avekṣadhvam observe and waitSB 1.13.50
avikāritvam freedom from all distractionSB 3.26.22
aviklavam without any doubtSB 4.21.20
aviklavam without being agitated by the incident that had taken placeSB 8.12.37
aviklavam undisturbedSB 8.22.1
aviklavam forthrightlySB 10.68.20
aviśvam and yet not of matterSB 3.9.3
aviśvam although He is transcendental to the cosmic manifestationSB 8.3.26
aviśvam not belonging to the destructible material worldCC Madhya 25.36
aviśvam and yet not of matterCC Antya 5.124-125
avyartha-kālatvam being free from wasting timeCC Madhya 23.18-19
ayathā-pūrvam unprecedentedSB 1.14.23
badvam badvam (one hundred and seven) groups of 13,084 (thus totaling 1,400,000)SB 10.70.7-9
badvam badvam (one hundred and seven) groups of 13,084 (thus totaling 1,400,000)SB 10.70.7-9
antaḥ-bahiṣṭvam the quality of being first-class or last-classSB 5.11.5
bhadrāśvam BhadrāśvaSB 1.16.12
svam bhāgam their own shareSB 8.8.39-40
bhagavat-stavam a prayer offered to the Supreme Personality of GodheadSB 4.24.76
bhagavat-mahitvam the extraordinary glory of the Supreme Personality of Godhead and His name, fame, form and attributesSB 6.3.34
bhagavat-bhāvam the ability to be engaged in the service of the LordSB 11.2.45
bhagavat-bhāvam the ability to be engaged in the service of the LordCC Madhya 8.275
bhagavat-bhāvam the ability to be engaged in the service of the LordCC Madhya 22.72
bhagavat-bhāvam the capacity to be engaged in the service of the LordCC Madhya 25.129
su-bhairavam very fearfulSB 4.5.6
bhairavam fearfulSB 7.5.39-40
bhairavam and frighteningSB 10.50.25-28
bhajadhvam engage in devotional serviceSB 4.31.18
bhajadhvam just try to serveSB 5.5.20
bhajadhvam engage in devotional serviceSB 7.7.37
bhārgavam unto ṛcīkaSB 9.15.4
bhārgavam born in the Bhṛgu dynastySB 9.16.30
bhava-arṇavam ocean of material existenceSB 4.22.40
bhava-bhāvam who is the origin of the material creationSB 5.17.18
bhava-arṇavam the ocean of nescienceSB 9.8.13
bhava-arṇavam the ocean of nescienceSB 10.2.31
bhava-arṇavam the ocean of material existenceSB 10.25.4
mat-bhāvam transcendental love for MeBG 4.10
bhāvam natureBG 7.15
bhāvam existenceBG 7.24
mat-bhāvam My natureBG 8.5
bhāvam natureBG 8.6
bhāvam natureBG 9.11
pṛthak-bhāvam separated identitiesBG 13.31
mat-bhāvam to My spiritual natureBG 14.19
bhāvam situationBG 18.20
bhāvam ecstasySB 1.3.39
bhāvam intimate affection and loveSB 1.5.39
apunaḥ-bhavam liberation from matterSB 1.18.13
ātma-bhāvam attraction of loveSB 2.4.3-4
bhāvam indicationSB 3.14.14
bhavam Lord ŚivaSB 3.23.1
param bhāvam your transcendent situationSB 3.23.54
bhāvam devotional serviceSB 3.29.8
bhavam to BhavaSB 4.1.65
bhavam Lord ŚivaSB 4.4.2
bhavam Lord ŚivaSB 4.6.5
viśva-bhavam the cause of material creationSB 4.9.16
bhavam repetition of birth and deathSB 4.9.34
bhavam existenceSB 4.19.38
apunaḥ-bhavam merging into the SupremeSB 4.24.57
apunaḥ-bhavam merging into the Brahman effulgenceSB 4.30.34
mithunī-bhāvam attraction for sexual lifeSB 5.5.8
bhava-bhāvam who is the origin of the material creationSB 5.17.18
bhāvam ecstasySB 6.4.43
bhāvam mentalitySB 6.7.12
apunaḥ-bhavam liberation from rebirth in a material bodySB 6.11.25
bhāvam the mentalitySB 6.12.20
mat-bhāvam My spiritual positionSB 6.16.57
bhāvam mentalitySB 6.18.20
sva-bhāvam her natureSB 6.18.40
bhavam āśritaḥ who is in material existenceSB 7.6.5
bhāvam the attitudeSB 7.6.24
asat-bhāvam a false conception of lifeSB 7.7.19-20
bhāvam tendencySB 7.8.9
bhavam to Lord ŚivaSB 7.10.32
bhavam Lord ŚivaSB 8.4.17-24
sa-bhavam with Lord ŚivaSB 8.23.3
bhāvam reverence and devotionSB 9.4.17
sarva-ātma-bhāvam all different varieties of devotional serviceSB 9.4.21
bhāvam propensitySB 9.9.25
anya-bhāvam consciousness other than Kṛṣṇa consciousnessSB 9.9.48
bhāvam devotional serviceSB 9.9.48
bhāvam a different attitude of attachment or envySB 9.19.15
apunaḥ-bhavam cessation of repeated birth (liberation, salvation)SB 9.21.12
mat-bhavam Viṣṇu's appearanceSB 10.3.44
bhāvam the situation in relation to the Supreme LordSB 10.4.27
apunaḥ-bhavam freedom from rebirthSB 10.16.37
bhāvam the devotionSB 10.23.42
bhāvam entitySB 10.24.19
bhāvam pure loveSB 10.46.32-33
bhavam material existenceSB 10.54.48
mātṛ-bhāvam the mood or affection of a motherSB 10.55.11
bhāvam the statusSB 10.65.29
bhāvam ecstatic absorptionSB 10.82.39
anu-bhavam life after lifeSB 10.83.12
bhāvam loving serviceSB 10.87.32
bhagavat-bhāvam the ability to be engaged in the service of the LordSB 11.2.45
apunaḥ-bhavam liberationSB 11.14.14
bhāvam natureSB 11.15.27
apunaḥ-bhavam freedom from birth and deathSB 11.20.34
sva-bhāvam manifested from his conditioned natureSB 11.28.31
mat-bhāvam the personal presence of MeSB 11.29.15
ātma-bhāvam their own true identitySB 12.3.50
apunaḥ-bhavam freedom from rebirthSB 12.6.38
bhāvam to the transformationSB 12.8.30
tat-bhāvam that highest stage of joyCC Adi 4.153
bhagavat-bhāvam the ability to be engaged in the service of the LordCC Madhya 8.275
apunaḥ-bhavam merging into the existence of the SupremeCC Madhya 22.55
bhagavat-bhāvam the ability to be engaged in the service of the LordCC Madhya 22.72
bhāvam positionCC Madhya 25.39
bhagavat-bhāvam the capacity to be engaged in the service of the LordCC Madhya 25.129
vimukhī-bhāvam indifferenceCC Antya 1.155
nija-bhṛtya-pārśvam the association of Your faithful servant, Your devoteeSB 7.9.24
su-bhruvam very nicely decorated eyebrowsSB 4.8.45
sundara-bhruvam whose eyebrows were very beautifully situatedSB 8.6.3-7
sundara-bhruvam having beautiful eyebrowsSB 12.9.22-25
svayam-bhuvam self-bornSB 3.8.15
bhuvam the earthSB 3.22.31
bhuvam the earthSB 4.10.27
bhuvam to the planet earthSB 7.2.10
bhuvam the earthSB 8.1.8
bhuvam the surface of the earthSB 9.4.47
bhuvam to the planet earthSB 9.9.5
sva-bhuvam to His own son (Brahmā)SB 10.14.42
bhuvam the earthSB 10.60.23
bhuvam the earthSB 10.75.12
bhuvam the groundSB 10.89.21
bhuvam the worldSB 12.2.44
mā bhūvam may I not becomeMM 24
bhūyastvam being in abundanceSB 3.26.43
bilvamańgala BilvamańgalaCC Madhya 10.177
brahma-svam a brāhmaṇa's propertySB 10.64.33
brahma-svam a brāhmaṇa's propertySB 10.64.35
brahma-svam a brāhmaṇa's propertySB 10.64.36
brahma-dravatvam the transcendental natureNoI 6
bṛhaspati-savam the bṛhaspati-savaSB 4.3.3
budhyadhvam you should all understandSB 11.13.24
pavamānam ca and PavamānaSB 4.1.60
dhruvam ca as well as the planet known as DhruvalokaSB 5.22.1
tvam ca Your Lordship alsoSB 7.10.6
tvam ca you alsoSB 8.16.59
vam ca and his horseSB 9.1.26
tvam ca you alsoSB 9.4.10
vibhavam ca and opulencesSB 9.4.15-16
tvam ca your good self alsoSB 9.22.34
vasudevam ca and her husband, VasudevaSB 10.1.65-66
vasudevam ca and VasudevaSB 10.4.14
vasudevam ca and his brother-in-law VasudevaSB 10.4.24
sattvam ca the existential position in the core of the heartSB 10.7.1-2
tvam ca You alsoSB 10.11.19
evam eva ca just the same waySB 10.89.25
sattvam ca and the mode of goodnessCC Madhya 20.270
caitanya-devam unto Lord Śrī Caitanya MahāprabhuCC Adi 8.1
kṛṣṇa-caitanya-devam unto Lord Kṛṣṇa CaitanyadevaCC Adi 9.1
śrī-kṛṣṇa-caitanya-devam unto Lord Śrī Caitanya MahāprabhuCC Madhya 22.1
kṛṣṇa-caitanya-devam unto Lord Śrī Caitanya MahāprabhuCC Antya 2.1
kṛṣṇa-caitanya-devam unto Lord Śrī Caitanya MahāprabhuCC Antya 3.1
caradhvam you practiceSB 4.24.79
caraṇa-ambuja-āsavam on the nectar of the lotus feetSB 4.4.27
chidra-dātṛtvam the accommodation of roomSB 3.26.34
cintita-ańghri-dvandvam thinking of your two lotus feetSB 8.7.33
sama-cittatvam equilibriumBG 13.8-12
cyavamāna slippingSB 10.75.17
daitya-dānavam of the Daityas and Dānavas, the demonsSB 9.5.8
daivam in worshiping the demigodsBG 4.25
daivam the SupremeBG 18.14
daivam superhumanSB 1.17.19
daivam Śrī KṛṣṇaSB 3.1.35
daivam destinySB 3.12.51
daivam supernatural powerSB 3.12.52
daivam most beloved personalitiesSB 3.16.4
daivam positionSB 3.16.17
daivam DeitySB 3.25.38
daivam spiritualSB 3.29.36
daivam are spiritualSB 4.2.29
daivam deitySB 4.2.32
daivam fateSB 4.11.22
daivam the SupremeSB 4.11.24
daivam the SupremeSB 4.11.27
daivam the worshipable deitySB 5.5.18
daivam the worshipable DeitySB 5.6.18
daivam sufferings imposed by providenceSB 7.15.24
daivam providenceSB 8.21.24
vipra-daivam favored by the brāhmaṇasSB 9.5.10
daivam providenceSB 10.4.17
ātma-daivam their own worshipable DeitySB 10.15.6
daivam worshipable DeitySB 10.27.20
daivam destinySB 10.36.38
daivam fateSB 10.39.27
daivam destinySB 10.63.26
daivam and worshipable LordSB 10.63.44
daivam deitySB 10.81.39
daivam ProvidenceSB 10.82.19
daivam and worshipable DeitySB 10.83.10
daivam and supreme DeitySB 10.85.35
daivam GodCC Adi 8.19
daivam the DeityCC Madhya 22.162
ātma-daivam their worshipable DeityCC Madhya 24.177
daivam DeityMM 34
dānavam and the rogues (atheists)SB 7.8.19-22
daitya-dānavam of the Daityas and Dānavas, the demonsSB 9.5.8
dandaśūkatvam the condition of appearing as a serpentSB 10.16.34
daśāśvamedhe to Daśāśvamedha-ghāṭaCC Madhya 19.114
chidra-dātṛtvam the accommodation of roomSB 3.26.34
vam the forest fire or the miseriesSB 4.7.35
vam a forest fire in family lifeSB 5.13.6
deha-sambhavam produced in the previous bodySB 4.29.65
deva-devam he who is worshiped by the demigodsSB 4.5.5
deva-devam the Supreme God of all godsSB 10.1.20
ādi-devam the original LordBG 10.12-13
devam shiningBG 11.10-11
devam to the Supreme Personality of GodheadBG 11.14
nara-devam unto a man-godSB 1.18.42
nara-devam a kingSB 2.10.16
devam the demigodSB 3.1.30
devam the Supreme LordSB 3.1.33
devam the LordSB 3.4.20
devam the Personality of GodheadSB 3.8.3
devam upon the LordSB 3.28.18
devam divineSB 3.33.22
devam a demigodSB 4.1.65
devam the demigodSB 4.3.5-7
deva-devam he who is worshiped by the demigodsSB 4.5.5
devam the demigodSB 4.5.17
devam Lord ŚivaSB 4.6.6
devam the Supreme LordSB 4.8.75
devam the Supreme Personality of GodheadSB 4.12.23
devam the great demigodSB 4.30.2
devam the Supreme Personality of GodheadSB 5.1.11
devam the demigodSB 5.2.20
devam as the worshipable deitySB 5.20.22
devam the demigodSB 5.21.15
devam the demigodSB 6.6.40
devam the Supreme LordSB 6.9.26-27
devam the Supreme LordSB 6.13.7
devam the LordSB 6.18.75
devam Lord ViṣṇuSB 6.19.19-20
devam the LordSB 6.19.19-20
devam the supreme demigodSB 7.3.24
ādi-devam the origin of all the demigodsSB 7.6.17-18
devam the Supreme Personality of GodheadSB 8.1.11
devam the Supreme Personality of GodheadSB 8.16.28
devam unto the DeitySB 8.16.43
devam unto the Supreme Personality of GodheadSB 9.2.2
devam at last to the chief demigodSB 9.4.52
devam the LordSB 9.6.35-36
devam unto Lord ŚivaSB 9.9.8
devam the Supreme Lord HimselfSB 9.11.1
devam Lord VāsudevaSB 9.16.20
devam the Supreme LordSB 9.18.48
devam the sun-godSB 9.24.33
deva-devam the Supreme God of all godsSB 10.1.20
devam the demigodSB 10.34.2
devam the Supreme LordSB 10.39.44-45
devam the Supreme LordSB 10.45.32
nārāyaṇam devam Nārāyaṇa, the Supreme LordSB 10.51.44
kāma-devam as CupidSB 10.55.7-8
devam the Supreme LordSB 10.63.44
devam the lordSB 10.76.4
devam the Supreme LordSB 10.78.29
devam the lordSB 10.88.15
devam from the lordSB 10.88.21
kāma-devam the lusty desiresSB 10.90.48
devam the Supreme Personality of GodheadSB 11.3.47
devam the Supreme Personality of GodheadSB 11.5.22
devam the Personality of GodheadSB 11.5.25
devam the Personality of GodheadSB 12.12.56
caitanya-devam unto Lord Śrī Caitanya MahāprabhuCC Adi 8.1
kṛṣṇa-caitanya-devam unto Lord Kṛṣṇa CaitanyadevaCC Adi 9.1
kāma-devam the lusty desiresCC Madhya 13.79
devam the LordCC Madhya 18.116
śrī-kṛṣṇa-caitanya-devam unto Lord Śrī Caitanya MahāprabhuCC Madhya 22.1
devam the LordCC Madhya 25.80
kṛṣṇa-caitanya-devam unto Lord Śrī Caitanya MahāprabhuCC Antya 2.1
kṛṣṇa-caitanya-devam unto Lord Śrī Caitanya MahāprabhuCC Antya 3.1
sarva-devamayaḥ comprising all demigodsSB 4.14.26-27
devamīḍhaḥ DevamīḍhaSB 9.13.16
devamīḍhaḥ DevamīḍhaSB 9.24.27
devamīḍhasya of DevamīḍhaSB 9.24.27
devamitraḥ DevamitraSB 12.6.54-56
devarṣitvam incarnation of the ṛṣi amongst the demigodsSB 1.3.8
devatvam divinitySB 1.3.22
devatvam being a demigodSB 7.7.51-52
dhanvam Madhya Pradesh, where water is very scantySB 1.10.34-35
dhavam masterSB 4.28.56
dhāvamānaḥ runningSB 5.26.15
dhāvamānam movingSB 4.11.20
dhiṣṇyatvam being the field of activitiesSB 3.26.34
dhruvam it is also a factBG 2.27
dhruvam fixedBG 12.3-4
dhruvam Absolute TruthSB 1.13.44
dhruvam sure and certainSB 1.19.2
dhruvam certainlySB 2.3.14
dhruvam surelySB 4.3.9
dhruvam DhruvaSB 4.8.9
dhruvam DhruvaSB 4.8.10
dhruvam Mahārāja DhruvaSB 4.9.53
dhruvam Dhruva MahārājaSB 4.9.66
dhruvam to Dhruva MahārājaSB 4.11.35
dhruvam Dhruva MahārājaSB 4.12.1
dhruvam certainlySB 4.14.31
dhruvam ca as well as the planet known as DhruvalokaSB 5.22.1
dhruvam the star known as DhruvalokaSB 5.22.2
dhruvam DhruvalokaSB 5.23.3
dhruvam unlimitedSB 5.25.9
dhruvam undoubtedlySB 6.1.7
dhruvam permanentSB 6.16.36
dhruvam eternalSB 6.18.26
dhruvam surelySB 6.18.39
dhruvam sureSB 7.13.6
dhruvam certainlySB 7.15.10
dhruvam Dhruva MahārājaSB 8.4.17-24
dhruvam eternalSB 8.8.19
dhruvam the infallible, eternal shelterSB 8.22.10
dhruvam DhruvaSB 9.24.46
dhruvam certainlySB 10.2.20
dhruvam without a doubtSB 10.2.22
dhruvam certainlySB 10.30.33
dhruvam with a particular metrical patternSB 10.33.9
dhruvam surelySB 10.38.15
dhruvam certainlySB 10.39.23
dhruvam certainlySB 10.39.25
dhruvam certainlySB 10.44.9
dhruvam permanentSB 10.72.20
dhruvam to the permanentSB 10.72.21
dhruvam certainlyCC Madhya 18.116
dhruvam certainlyCC Madhya 25.80
dhūli-dhūsarita-ańgaḥ tvam You have become covered with dust and sand all over Your bodySB 10.11.18
dhūli-dhūsarita-ańgaḥ tvam You have become covered with dust and sand all over Your bodySB 10.11.18
dīpatvam the status of functioning as a lampSB 12.5.7
tri-divam celestial planetsSB 1.12.5
divam in the higher planetsSB 3.6.28
divam to the higher planetsSB 3.17.20
divam the skySB 4.5.3
divam to the heavenly planetsSB 4.7.57
divam to the spiritual world, VaikuṇṭhaSB 5.19.8
tri-divam to the heavenly planetsSB 6.18.77
divam the heavenly planetsSB 7.2.16
divam their residential quarters in the upper planetsSB 7.3.6
divam to the heavenly planetsSB 7.7.11
divam the higher planetary system known as SvargalokaSB 8.11.5
divam the whole of outer spaceSB 8.19.34
divam to the heavenly planetsSB 8.23.24
divam to the heavenly planetsSB 9.9.12
divam the kingdom of heavenSB 9.17.13
tri-divam the heavenly planetsSB 9.20.29
divam in the celestial planetsSB 9.24.35
divam to their heavenly homesSB 10.2.42
divam gatā gone to the heavenly planetsSB 10.5.29
divam to heavenSB 10.27.28
divam to heavenSB 10.34.18
divam heavenSB 10.37.14
divam the skySB 10.46.46
divam the heavensSB 10.75.10
divam to heavenSB 11.4.15
divam into the skySB 11.30.40
divam to the spiritual skySB 12.2.29
divam to the spiritual worldSB 12.2.33
sa-divam along with the heavenly planetsSB 12.9.15
dravam the liquid substanceSB 4.23.16
dravamāṇam meltedSB 5.26.29
brahma-dravatvam the transcendental natureNoI 6
na dṛṣṭa-pūrvam no one has previously seenBG 11.47
dṛśyatvam for the purpose of seeingSB 1.3.31
durbhagatvam misfortuneSB 3.7.6
durdaivam misfortuneCC Antya 20.16
durdharṣatvam the quality of being very difficult to conquerSB 9.15.16
ańghri-dvandvam pair of lotus feetSB 3.15.44
cintita-ańghri-dvandvam thinking of your two lotus feetSB 8.7.33
dvandvam fightingSB 9.10.20
dvandvam dualitySB 11.23.55
dvandvam to the pairMM 4
dvijatvam being a perfect, highly qualified brāhmaṇaSB 7.7.51-52
dvijatvam twice-born statusSB 10.45.29
dvijatvam the status of becoming twice-bornSB 11.27.8
tvam ekaḥ You aloneSB 3.20.27
tvam ekaḥ Your Lordship is indeedSB 8.7.22
ekāntitvam rendering devotional service without diversionSB 9.2.11-13
ekatvam in onenessBG 6.31
ekatvam onenessSB 3.29.13
ekatvam oneness with MeCC Adi 4.207
ekatvam to merge into the body of the LordCC Madhya 6.270
ekatvam to merge into the body of the Supreme Personality of GodheadCC Madhya 9.268
ekatvam oneness with MeCC Madhya 19.173
ekatvam to merge into the existence of the LordCC Antya 3.189
ekatvam oneness in qualityIso 7
tvam eṣaḥ YourselfSB 10.14.19
sarvam etat of this entire cosmic manifestationSB 7.14.27-28
etāvattvam such cakulationsSB 11.22.1-3
pūrvam eva by previous arrangementBG 11.33
evam eva in this waySB 5.9.19
evam eva thusSB 5.20.29
tvam eva Your Lordship is indeedSB 10.10.30-31
evam eva ca just the same waySB 10.89.25
evam thusBG 1.24
evam thusBG 1.46
evam thusBG 2.9
evam like thisBG 2.25
evam in this wayBG 2.38
evam thusBG 3.16
evam thusBG 3.43
evam thusBG 4.2
evam like thisBG 4.9
evam thusBG 4.15
evam thusBG 4.32
evam thusBG 4.32
evam like thisBG 4.35
evam as mentioned aboveBG 6.15
evam thusBG 6.28
evam thusBG 9.21
evam thusBG 9.28
evam thusBG 9.34
evam thusBG 11.3
evam thusBG 11.9
evam-rūpaḥ in this formBG 11.48
evam-vidhaḥ like thisBG 11.53
evam-vidhaḥ like thisBG 11.54
evam thusBG 12.1
evam thusBG 13.24
evam thusBG 13.26
evam thusBG 13.35
iti evam knowing thusBG 14.22-25
evam thusBG 15.19
evam thusBG 18.16
evam thusSB 1.2.20
evam thusSB 1.3.31
evam thusSB 1.3.35
evam thusSB 1.4.24
evam thusSB 1.4.25
evam thusSB 1.4.26
evam thusSB 1.4.32
evam thusSB 1.5.25
evam thusSB 1.5.29
evam thusSB 1.5.34
evam thusSB 1.6.1
evam thusSB 1.6.20
evam thusSB 1.6.27
evam thusSB 1.6.37
evam thisSB 1.7.40
evam onlySB 1.9.43
evam thusSB 1.11.34
evam thusSB 1.13.17
evam thusSB 1.13.29
evam thusSB 1.15.1
evam thusSB 1.15.25-26
evam thusSB 1.15.28
evam thusSB 1.16.17
evam thusSB 1.16.36
evam soSB 1.17.21
evam thusSB 1.17.35
evam as I have doneSB 1.19.2
evam thusSB 1.19.18
evam thusSB 1.19.40
evam just in the same waySB 2.2.1
evam thusSB 2.2.6
evam soSB 2.3.1
evam in the same waySB 2.6.17
evam thusSB 2.9.38
evam thusSB 3.1.1
evam thusSB 3.1.5
evam thusSB 3.3.16
evam thusSB 3.3.22
evam thusSB 3.4.20
evam thusSB 3.4.32
evam alsoSB 3.4.34
evam thusSB 3.5.17
evam thusSB 3.7.1
evam thusSB 3.9.26
evam thusSB 3.9.44
evam thusSB 3.10.3
evam thusSB 3.10.30
evam thusSB 3.11.3
evam thusSB 3.11.14
evam thusSB 3.11.33
evam thusSB 3.12.6
evam thusSB 3.12.20
evam thusSB 3.12.44
evam thusSB 3.12.52
evam thusSB 3.13.48
evam thusSB 3.14.30
evam thusSB 3.15.37
evam thusSB 3.17.29
evam thusSB 3.18.1
evam in this waySB 3.18.18
evam thusSB 3.19.31
evam thusSB 3.20.7
evam thusSB 3.21.33
evam thusSB 3.22.1
evam thusSB 3.22.36
evam thusSB 3.23.9
evam thusSB 3.23.46
evam thusSB 3.24.1
evam thusSB 3.24.41
evam thusSB 3.25.4
evam thusSB 3.25.39-40
evam in this waySB 3.26.6
evam thusSB 3.27.13
evam thusSB 3.27.16
evam thusSB 3.27.26
evam thusSB 3.27.27
evam thusSB 3.28.34
evam similarlySB 3.29.20
evam thusSB 3.30.13
evam thusSB 3.30.18
evam in this waySB 3.30.30
evam thusSB 3.31.22
iti evam in this waySB 3.31.28
evam thusSB 3.32.10
evam thusSB 3.33.1
evam thusSB 3.33.9
evam thusSB 3.33.30
evam thusSB 4.1.32
evam thusSB 4.1.58
evam thusSB 4.2.17
evam thusSB 4.2.27
evam thusSB 4.2.33
evam in this mannerSB 4.3.1
evam thusSB 4.3.15
evam thusSB 4.4.26
evam thusSB 4.4.31
evam in this mannerSB 4.5.5
evam in this mannerSB 4.5.12
evam thusSB 4.5.23
evam thusSB 4.7.16
evam thusSB 4.7.53
evam thusSB 4.7.55
evam thusSB 4.7.58
evam thusSB 4.8.24
evam thusSB 4.8.52
evam thusSB 4.8.59-60
evam thusSB 4.8.81
evam thusSB 4.9.1
evam thusSB 4.9.17
evam thusSB 4.9.18
evam thusSB 4.9.53
evam-vidhāni (phenomena) like thisSB 4.10.28
evam thusSB 4.11.1
evam thusSB 4.11.16
evam thusSB 4.11.35
evam thusSB 4.12.12
evam thusSB 4.12.14
evam thusSB 4.13.47
evam thusSB 4.14.5
evam thusSB 4.14.13
evam thusSB 4.14.38
evam thusSB 4.14.43
evam thusSB 4.17.1
evam thusSB 4.17.8
evam thusSB 4.17.23
evam thusSB 4.17.28
evam thusSB 4.18.27
evam thusSB 4.19.16
evam thusSB 4.19.24-25
evam thusSB 4.20.8
evam thusSB 4.20.15
evam thusSB 4.21.7
evam thusSB 4.22.1
evam thusSB 4.22.41
evam thusSB 4.22.53
evam thusSB 4.23.13
evam asSB 4.23.25
evam thusSB 4.24.27
evam thusSB 4.25.56
evam thusSB 4.25.62
evam thusSB 4.26.7
evam in this waySB 4.27.5
evam thusSB 4.27.12
evam thusSB 4.28.22
evam thusSB 4.28.49
evam thusSB 4.28.64
evam thusSB 4.29.23-25
evam thusSB 4.29.52
evam similarlySB 4.29.63
evam thusSB 4.29.74
evam thusSB 4.29.85
evam thusSB 4.30.21
evam thusSB 4.31.17
evam thusSB 5.1.22
evam thusSB 5.1.29
evam-vidhaḥ like thatSB 5.1.35
evam thusSB 5.1.36
evam thusSB 5.2.1
evam thusSB 5.5.6
evam in this waySB 5.5.28
evam thusSB 5.5.34
evam in this waySB 5.6.6
evam thusSB 5.6.7
evam thusSB 5.6.18
evam thusSB 5.7.7
evam thus being always engagedSB 5.7.8
evam thusSB 5.7.12
evam in this waySB 5.8.13
evam in that waySB 5.8.26
evam thusSB 5.8.26
evam in this waySB 5.8.30
evam thusSB 5.9.6
evam eva in this waySB 5.9.19
evam in this waySB 5.10.8
evam thusSB 5.11.13-14
evam thusSB 5.12.9
evam thusSB 5.12.10
iti evam in this waySB 5.13.24
evam thusSB 5.13.25
evam thusSB 5.14.4
evam in this waySB 5.14.33
evam in this waySB 5.14.37
evam in this waySB 5.14.41
evam thusSB 5.14.41
evam thusSB 5.16.9
evam similarlySB 5.16.19
evam thusSB 5.16.24
evam similarlySB 5.16.27
evam similarlySB 5.16.27
evam in this waySB 5.17.7
evam thusSB 5.19.31
evam thusSB 5.20.13
evam thusSB 5.20.24
evam eva thusSB 5.20.29
evam thusSB 5.20.41
evam thusSB 5.21.7
evam in this waySB 5.21.11
evam thusSB 5.21.12
evam similarlySB 5.22.2
evam thusSB 5.22.8
evam in the same waySB 5.23.3
evam in this waySB 5.23.3
evam thusSB 5.25.8
evam-prabhāvaḥ who is so powerfulSB 5.25.13
evam in this waySB 5.26.9
evam thusSB 5.26.12
evam-vidhāḥ of this sortSB 5.26.37
evam similarlySB 6.1.12
evam in this waySB 6.1.23
evam thusSB 6.1.27
evam thusSB 6.1.47
evam thusSB 6.2.1
evam thusSB 6.2.20
evam in this waySB 6.2.45
evam thusSB 6.3.1
evam thusSB 6.3.26
evam in this waySB 6.4.13
evam thusSB 6.5.38
evam thusSB 6.7.16
evam thusSB 6.7.26
evam thusSB 6.7.38
evam thusSB 6.9.40
evam in this waySB 6.9.46
evam thusSB 6.10.1
evam thusSB 6.10.11
evam thusSB 6.11.1
evam thusSB 6.11.6
evam thusSB 6.12.1
evam thusSB 6.12.10
evam thusSB 6.12.12
evam thusSB 6.13.10
evam thusSB 6.14.22
evam thusSB 6.14.42
evam thusSB 6.14.61
evam in this waySB 6.15.4
evam thusSB 6.15.5
evam thusSB 6.15.9
evam in this waySB 6.15.21-23
evam in this waySB 6.16.6
evam thusSB 6.16.8
evam in this waySB 6.16.49
evam in this waySB 6.16.53-54
evam in this waySB 6.16.61-62
evam thusSB 6.17.16
evam thusSB 6.18.29
evam thusSB 6.18.31
evam thusSB 6.18.58
evam thusSB 6.18.78
evam thusSB 7.1.28-29
evam thusSB 7.1.38
evam thusSB 7.1.39
evam thusSB 7.2.1
evam thusSB 7.2.16
evam in this waySB 7.2.24
evam thusSB 7.2.35
evam thusSB 7.2.56
evam thusSB 7.2.57
evam thusSB 7.2.58
evam thusSB 7.4.1
evam thusSB 7.4.4
evam thusSB 7.4.20
evam thusSB 7.5.29
evam thusSB 7.7.1
evam thusSB 7.7.33
evam similarly (as earthly wealth and possessions are impermanent)SB 7.7.40
evam thusSB 7.8.14
evam in this waySB 7.8.23
evam thusSB 7.9.1
evam thusSB 7.9.28
evam in this waySB 7.9.36
evam in this waySB 7.9.41
evam thusSB 7.9.49
evam thusSB 7.9.55
evam thusSB 7.10.30
evam in this waySB 7.10.35
evam thusSB 7.10.69
evam vidhāni in this waySB 7.10.70
evam in this waySB 7.11.33-34
evam in this waySB 7.12.13-14
evam vidhaḥ in this waySB 7.12.16
evam in this way (as described previously)SB 7.13.1
evam in this waySB 7.15.34
evam ādayaḥ even other such conceptions of lifeSB 7.15.43-44
evam thusSB 8.1.33
evam suchSB 8.2.27
evam in this waySB 8.2.29
evam thusSB 8.3.1
evam in this waySB 8.3.30
evam thusSB 8.4.11-12
evam thusSB 8.4.13
evam thusSB 8.5.14
evam in this waySB 8.5.49
evam in this waySB 8.6.1
evam thusSB 8.6.16
evam in this waySB 8.7.5
evam in this waySB 8.7.41
evam in this waySB 8.8.23
evam thusSB 8.9.28
evam in this waySB 8.10.35
evam thusSB 8.10.52
evam thusSB 8.11.11
evam in this waySB 8.11.42
evam in this waySB 8.12.14
evam in this waySB 8.12.24
evam thusSB 8.12.41
evam in this waySB 8.15.7
evam thusSB 8.15.32
evam in this waySB 8.16.1
evam thusSB 8.16.13
evam in this waySB 8.16.18
evam in this waySB 8.16.47
evam thusSB 8.17.11
evam thusSB 8.17.19
evam in this waySB 8.18.18
evam in this waySB 8.19.10
evam in this waySB 8.19.40
evam thusSB 8.20.1
evam thusSB 8.20.14
evam in this waySB 8.20.16
evam thus, as aforementionedSB 8.22.1
evam in this waySB 8.23.4
evam thusSB 8.23.19
evam thusSB 8.24.25
evam thusSB 8.24.26
evam in this waySB 9.1.6
mā evam syāt thus it should not have beenSB 9.1.17
evam thusSB 9.1.21
evam thisSB 9.1.28
evam in this waySB 9.1.36
evam thusSB 9.2.1
evam in this waySB 9.2.10
evam vṛttaḥ being situated in such an order of lifeSB 9.2.14
evam in this waySB 9.3.22
evam thus (living a devotional life)SB 9.4.21
evam thusSB 9.4.46
evam thereforeSB 9.4.57-59
evam in this waySB 9.5.1
evam thusSB 9.5.22
evam in this waySB 9.5.25
evam in this waySB 9.6.48
evam in this waySB 9.6.53
evam in this waySB 9.7.19
evam vṛttaḥ thus engaged (in abominable activities)SB 9.8.17
evam in this waySB 9.9.22
evam in this waySB 9.9.33
evam in this waySB 9.9.36
evam in this waySB 9.10.23
evam thusSB 9.10.49
evam thusSB 9.15.11
evam like thisSB 9.16.16
evam in this waySB 9.16.27
evam in this way (some sons having been cursed and some blessed)SB 9.16.37
evam thusSB 9.16.37
evam thusSB 9.18.15
evam-vidhaiḥ suchSB 9.18.17
evam in this waySB 9.18.51
evam thusSB 9.20.35
evam in this waySB 9.20.39
evam thus (as above mentioned)SB 9.22.11
evam thusSB 10.1.14
evam in this waySB 10.1.40
evam in this waySB 10.1.43
evam in this waySB 10.1.46
evam in this waySB 10.1.51
evam in this waySB 10.1.52
evam thusSB 10.2.14
evam in this waySB 10.3.14
evam in this waySB 10.3.36
evam in this waySB 10.4.7
an-evam-vidaḥ of a person who has no knowledge (about ātma-tattva and the steadiness of the ātmā in his own identity, despite the changes of the body)SB 10.4.20
evam yes, this is rightSB 10.4.26
evam thusSB 10.4.28
evam thusSB 10.4.31
evam in this waySB 10.4.43
evam in this waySB 10.8.11
evam in this waySB 10.8.31
evam it is soSB 10.8.36
evam as exhibited by himSB 10.8.46
evam in this mannerSB 10.9.17
evam in this mannerSB 10.9.19
evam in this waySB 10.10.12
evam in this waySB 10.10.20-22
evam uktvā thus utteringSB 10.10.23
evam in this waySB 10.11.37
evam in this waySB 10.11.59
evam in this way (while they were enjoying their lunch)SB 10.13.12
evam in this waySB 10.13.43
evam in this waySB 10.13.44
evam thusSB 10.13.55
evam-vidham as thus describedSB 10.14.24
evam thusSB 10.14.61
evam in this waySB 10.15.9
evam in this waySB 10.15.19
evam thusSB 10.15.27
evam thusSB 10.15.47
evam in this waySB 10.16.26
evam in this waySB 10.18.2
evam in this waySB 10.18.16
evam thusSB 10.20.25
evam in this mannerSB 10.20.32
evam-vidhāḥ suchSB 10.21.20
evam in this mannerSB 10.22.5
evam thusSB 10.22.13
evam like thisSB 10.23.29
evam in this mannerSB 10.23.37
evam-vidhāni like thisSB 10.26.1
evam thusSB 10.27.8
evam in this mannerSB 10.27.14
evam thusSB 10.27.22-23
evam thusSB 10.28.9
evam like thisSB 10.29.16
evam in this waySB 10.29.31
evam like thatSB 10.29.32
evam in this waySB 10.29.47
evam in this mannerSB 10.30.24
evam in this mannerSB 10.30.35-36
evam thusSB 10.30.38
evam thusSB 10.32.21
evam thusSB 10.33.16
evam in this mannerSB 10.33.25
evam thusSB 10.34.25
evam in this mannerSB 10.34.32
evam thusSB 10.35.26
evam in this waySB 10.36.9
evam thusSB 10.36.15
evam thusSB 10.36.40
evam thusSB 10.37.24
evam thusSB 10.38.2
mā evam I should not think like thisSB 10.38.5
evam thusSB 10.39.11-12
evam thusSB 10.39.31
evam in this mannerSB 10.39.32
evam thusSB 10.41.18
evam like thisSB 10.41.36
evam thusSB 10.41.37
evam in this waySB 10.42.11
evam thusSB 10.43.5
evam thusSB 10.43.31
evam thusSB 10.44.1
evam in this mannerSB 10.44.17
evam thusSB 10.44.34
evam in this waySB 10.45.12
evam in this mannerSB 10.45.24
evam in this waySB 10.45.49
evam in this waySB 10.46.44
evam thusSB 10.47.22
evam in this fashionSB 10.47.38
evam suchSB 10.47.57
evam thusSB 10.47.68
evam thusSB 10.48.8
evam soSB 10.48.20
evam in this mannerSB 10.50.11
evam thusSB 10.50.15
evam in this waySB 10.50.41
evam thusSB 10.51.9
evam thusSB 10.51.21
evam thusSB 10.51.35
evam thusSB 10.51.61
evam thusSB 10.52.36
evam in the same waySB 10.53.14
evam in this mannerSB 10.53.26
evam thusSB 10.53.27
evam thusSB 10.53.35
evam thusSB 10.53.39
evam thusSB 10.53.51-55
evam in the same waySB 10.54.12
evam thusSB 10.54.17
evam thusSB 10.54.50
evam thusSB 10.54.53
evam thusSB 10.55.16
evam thusSB 10.55.35
evam thusSB 10.56.43
evam thusSB 10.57.5
evam thusSB 10.57.40
evam thusSB 10.58.45
evam-vidhāḥ just like theseSB 10.58.58
evam thusSB 10.60.32
evam so be itSB 10.60.34
evam in this waySB 10.60.58
evam in this mannerSB 10.61.36
evam similarlySB 10.63.39
evam thusSB 10.63.53
evam thusSB 10.64.44
evam thusSB 10.65.27
evam in this mannerSB 10.65.34
evam in this waySB 10.66.8
evam thusSB 10.66.23
evam thusSB 10.67.8
evam in this waySB 10.67.22
evam thusSB 10.67.28
evam thusSB 10.68.49
evam thusSB 10.69.44
evam in this mannerSB 10.70.32
evam thusSB 10.71.30
evam thusSB 10.72.30
evam thusSB 10.72.39
evam in the same waySB 10.73.11
evam thusSB 10.73.29
evam thusSB 10.74.1
evam in this mannerSB 10.74.23
evam suchSB 10.74.38
evam thusSB 10.77.5
evam thusSB 10.77.27
evam soSB 10.77.30
evam thusSB 10.78.7
evam thusSB 10.78.13-15
evam in this fashionSB 10.78.16
evam in this waySB 10.80.12-13
evam thusSB 10.81.24
evam thusSB 10.81.40
evam in this mannerSB 10.82.46
evam thusSB 10.82.47
evam thusSB 10.83.2
evam thusSB 10.83.31
evam similarlySB 10.84.24-25
evam thusSB 10.84.65
evam in this same waySB 10.85.23
evam thusSB 10.85.26
evam thusSB 10.85.34
evam-vidhāni like thisSB 10.85.58
evam like thisSB 10.86.33
evam in this waySB 10.86.55
evam thusSB 10.86.57
evam thusSB 10.86.59
evam in this mannerSB 10.87.45
evam thusSB 10.88.31
evam suchSB 10.88.32
evam thusSB 10.88.40
evam in this waySB 10.89.12
evam in the same mannerSB 10.89.25
evam eva ca just the same waySB 10.89.25
evam thusSB 10.89.34
evam thusSB 10.89.42
evam thusSB 10.90.13
evam in this mannerSB 10.90.28
evam in this waySB 11.1.5
evam thusSB 11.1.16
evam thusSB 11.2.10
evam thusSB 11.2.32
evam-vrataḥ when one thus engages in the vow to chant and danceSB 11.2.40
evam in the manner just describedSB 11.3.4
evam in this waySB 11.3.20
evam thusSB 11.3.29
evam similarSB 11.3.42
evam thusSB 11.3.55
evam-vidhāni just like theseSB 11.4.23
evam in the same waySB 11.5.13
evam thusSB 11.5.35
evam thusSB 11.6.39
evam in this waySB 11.6.50
evam in this waySB 11.7.31
evam thusSB 11.7.73
evam thusSB 11.8.25-26
evam thusSB 11.8.38
evam thusSB 11.8.43
evam thusSB 11.9.13
evam in the same waySB 11.9.21
evam thusSB 11.9.24
evam thusSB 11.9.30
evam thusSB 11.10.9
evam thusSB 11.10.14-16
evam thusSB 11.11.11
evam thus (as I have now concluded)SB 11.11.21
evam thusSB 11.11.29-32
evam thusSB 11.11.47
evam thusSB 11.12.19
evam thus (with the knowledge I have given you)SB 11.12.24
evam thusSB 11.13.7
evam thusSB 11.13.18
evam thusSB 11.13.33
evam thusSB 11.14.8
evam thusSB 11.14.35
evam thusSB 11.14.45
evam thusSB 11.15.31
evam thusSB 11.16.6
evam thusSB 11.16.8
evam thusSB 11.17.30
evam thusSB 11.17.36
evam-vidhaḥ thus (protecting himself and the citizens)SB 11.17.46
evam thusSB 11.17.58
evam thusSB 11.18.4
evam thusSB 11.18.9
evam thusSB 11.19.20-24
evam thusSB 11.20.37
evam in this waySB 11.21.26
evam thusSB 11.21.33-34
evam soSB 11.22.5
evam in this waySB 11.22.5
evam thusSB 11.22.27
evam in the same waySB 11.22.32
evam in the same waySB 11.22.50
evam in this waySB 11.22.51
evam thusSB 11.22.53
evam thusSB 11.22.58-59
evam thusSB 11.22.60
evam thusSB 11.23.1
evam in this waySB 11.23.9
evam thusSB 11.23.12
evam thusSB 11.23.13
evam thusSB 11.23.40
evam thusSB 11.23.56
evam in this waySB 11.24.28
evam in this waySB 11.26.25
evam thusSB 11.26.35
evam in this waySB 11.27.49
evam thusSB 11.27.53
evam in the same waySB 11.28.5
evam in this waySB 11.28.23
evam in the same waySB 11.28.28
evam similarlySB 11.28.34
evam in this waySB 11.29.17
evam thusSB 11.29.35
evam thusSB 11.29.45
evam in this waySB 11.30.25
evam thusSB 11.30.37
evam in this waySB 12.2.7
evam in this waySB 12.3.3-4
evam in the same waySB 12.3.47
evam in the same waySB 12.4.24
evam similarlySB 12.4.31
evam in the same waySB 12.4.32
evam in this waySB 12.4.34
evam similarlySB 12.5.5
evam similarlySB 12.5.7
evam in this waySB 12.5.9
evam thusSB 12.5.11-12
evam in this waySB 12.6.73
evam in this waySB 12.7.22
evam in this waySB 12.8.7-11
evam thusSB 12.8.14
evam in this waySB 12.8.32
evam in this waySB 12.9.14
evam in this waySB 12.10.1
evam thusSB 12.10.3
evam in these wordsSB 12.10.18
evam in this waySB 12.10.38
evam thusSB 12.10.42
evam thusSB 12.11.50
evam in this waySB 12.13.4-9
evam thusCC Adi 4.176
evam-vrataḥ when one thus engages in the vow to chant and danceCC Adi 7.94
evam thusCC Adi 8.19
evam thusCC Madhya 8.62
evam thusCC Madhya 8.77
evam-vrataḥ when one thus engages in a vow to chant and danceCC Madhya 9.262
evam thusCC Madhya 9.264
evam thusCC Madhya 10.146
evam thusCC Madhya 14.158
evam uktaḥ thus being ordered by Śrīmatī RādhārāṇīCC Madhya 19.207-209
evam thusCC Madhya 22.44
evam-vrataḥ when one thus engages in a vow to chant and danceCC Madhya 23.41
evam thusCC Madhya 23.84-85
evam thusCC Madhya 24.157
evam-vrataḥ when one thus engages in a vow to chant and danceCC Madhya 25.141
evam thusCC Antya 3.84
evam-vrataḥ when one thus engages in the vow to chant and danceCC Antya 3.179
evam thusCC Antya 7.34
evam thusBs 5.6
evam thusBs 5.14
evam thusBs 5.22
evam so livingIso 2
evam evam like each of theseNBS 20
evam evam like each of theseNBS 20
evam in this wayNBS 83
gāndharvam musical artSB 3.12.38
gāndharvam songsSB 4.18.17
gāndharvam musical soundsSB 4.24.23
gāndharvam of the GandharvasSB 9.14.49
gāṇḍīvam the bow of ArjunaBG 1.29
gāṇḍivam GāṇḍīvaSB 1.9.15
gāṇḍīvam named GāṇḍīvaSB 10.58.13-14
gāṇḍīvam GāṇḍīvaSB 10.89.32
gāṇḍīvam to his bow GāṇḍīvaSB 10.89.36
nija-garbha-sambhavam born of her own wombSB 8.18.11
garbha-sambhavam pregnancySB 9.18.34
divam gatā gone to the heavenly planetsSB 10.5.29
gatvam goingSB 4.31.20
gauravam glorifiedSB 1.7.46
gauravam the greatnessSB 9.18.29
gauravam whose weightSB 10.18.26
āja-gavam made of the horns of goats and cowsSB 4.15.18
āja-gavam made of the horns of goats and bullsSB 4.16.23
sa-giri-sarit-samudra-sattvam with many mountains, trees, oceans and living entitiesSB 5.25.12
gopa-ātmajatvam the status of being the son of a cowherdSB 10.15.19
sa-gosavam type of sacrificeSB 3.12.40
govinda-pāda-padma-āsavam the nectarean beverage flowing from the lotus feet of GovindaCC Madhya 24.215
grahatvam a position as one of the chief planetsSB 5.24.1
grahatvam planethoodSB 6.6.37
gṛhṇīdhvam takeSB 10.39.11-12
grīvam and neckBG 6.13-14
grīvam on the neckSB 3.23.31
kaustubha-ābharaṇa-grīvam His neck is decorated by the Kaustubha jewelSB 4.8.48
grīvam on His neckSB 10.56.37
grīvam on His neckSB 10.73.1-6
grīvam neckSB 11.14.36-42
grīvam whose throatSB 12.9.22-25
nabhaḥ-guṇatvam identification of etherSB 2.2.29
guru-lāghavam the heaviness or lightnessSB 6.1.8
haiyańgavam the freshly churned butterSB 10.9.6
haiyańgavam butter and other milk preparationsSB 10.9.8
hālahala-āhvam by the name hālahalaSB 8.7.18
havirbhuvam HavirbhūSB 3.24.22-23
hayagrīvam by the name HayagrīvaSB 8.24.57
hetutvam the causeSB 3.28.36
hṛdaya-jñatvam the characteristic of knowing intimatelySB 11.20.21
hṛta-sarvasvam now bereft of everythingSB 8.22.21
īkṣadhvam try to seeSB 6.4.13
īśatvam sovereigntySB 11.26.11
īśitvam the mystic perfection of controllingSB 11.15.15
yoga-īśvaratvam controlling power gained by the practice of mystic yogaSB 9.15.16
iti evam knowing thusBG 14.22-25
iti evam in this waySB 3.31.28
iti evam in this waySB 5.13.24
tvam tava iti you and 'yours'SB 10.74.5
sattvam rajaḥ tamaḥ iti known as goodness, passion and ignoranceSB 10.85.13
jaihvam and the tongueSB 7.6.11-13
jakṣadhvam eatSB 3.20.20
janma-śata-udbhavam occurring during the last hundred birthsSB 3.31.9
javam temperSB 3.17.21
mahā-javam extremely powerfulSB 8.11.31
javam having the speedSB 10.89.50
jihvam one who has such a tongueSB 2.7.28
jihvam tongueSB 3.14.9
jihvam possessing pointsSB 6.12.2
jihvam whose tongueSB 7.8.19-22
jihvam and tonguesSB 10.89.53
jitatvam the subjugationCC Madhya 19.230
vam the living entitiesSB 5.12.10
vam lifeSB 5.16.25
vam the living entitySB 7.15.42
vam the living entitySB 7.15.42
vam (false ego, which covers) the living entitySB 11.3.37
vam the soulSB 11.3.39
vam the cause of his being conditionedSB 11.25.35
sa-jīvam with Jīva GosvāmīCC Antya 2.1
sa-jīvam with Jīva GosvāmīCC Antya 3.1
jīvat-mṛtatvam the quality of being dead while livingSB 5.10.11
tri-kāla-jñatvam the perfection of knowing past, present and futureSB 11.15.8-9
hṛdaya-jñatvam the characteristic of knowing intimatelySB 11.20.21
kaḥ tvam who are youSB 5.10.16
kaitavam deceptionSB 10.61.30
tri-kāla-jñatvam the perfection of knowing past, present and futureSB 11.15.8-9
avyartha-kālatvam being free from wasting timeCC Madhya 23.18-19
kāma-devam as CupidSB 10.55.7-8
kāma-devam the lusty desiresSB 10.90.48
kāma-devam the lusty desiresCC Madhya 13.79
kāṇvam the Kāṇva kingSB 12.1.20
karaṇatvam being the instrumentSB 3.26.26
kartṛtvam proprietorshipBG 5.14
kartṛtvam the performance of activitiesSB 3.26.6
kartṛtvam being the doerSB 3.26.26
karuṇā-arṇavam who is an ocean of mercyCC Madhya 22.1
kāryatvam being the effectSB 3.26.26
kātaratvam to complete distressMM 12
kaṭhinatvam hardnessSB 3.26.36
kaustubha-ābharaṇa-grīvam His neck is decorated by the Kaustubha jewelSB 4.8.48
keśavam the Supreme Personality of GodheadSB 3.19.24
keśavam unto Lord KeśavaSB 8.16.59
keśavam upon the Supreme Lord, KeśavaSB 8.24.43
keśavam unto KṛṣṇaSB 9.4.31-32
keśavam to KṛṣṇaSB 10.30.37
keśavam Lord KṛṣṇaSB 10.38.3
keśavam Lord KṛṣṇaSB 10.42.9
keśavam Lord KeśavaSB 10.43.7
keśavam Lord KṛṣṇaSB 10.69.31
keśavam Lord KeśavaSB 11.3.47
keśavam Lord KeśavaSB 12.3.49
keśavam Lord KeśavaCC Adi 4.196
keśavam unto KṛṣṇaCC Madhya 19.207-209
keśavam the pastimes and qualities of Lord KeśavaCC Madhya 20.346
keśavam Śrī KṛṣṇaBs 5.28
keśavam of Lord KeśavaMM 20
khāṇḍavam the protected forest of Indra, King of heavenSB 1.15.8
khāṇḍavam the Khāṇḍava forestSB 10.58.25
mā kṛḍhvam do not createSB 10.29.20
kṛṣṇa-caitanya-devam unto Lord Kṛṣṇa CaitanyadevaCC Adi 9.1
śrī-kṛṣṇa-caitanya-devam unto Lord Śrī Caitanya MahāprabhuCC Madhya 22.1
kṛṣṇa-caitanya-devam unto Lord Śrī Caitanya MahāprabhuCC Antya 2.1
kṛṣṇa-caitanya-devam unto Lord Śrī Caitanya MahāprabhuCC Antya 3.1
kṣamadhvam kindly excuseSB 10.4.23
kṣamāpayadhvam beg his pardonSB 4.6.6
kṣamiṣyadhvam you tolerateSB 6.7.25
kurudhvam you should doSB 10.68.21
kurudhvam please makeSB 11.4.8
lāghavam decreased in valueBG 2.35
guru-lāghavam the heaviness or lightnessSB 6.1.8
lavam a fragmentSB 4.29.54
lińgatvam that which indicates the presenceSB 3.26.33
loka-tattvam the mystery of creationSB 3.8.17
mā evam syāt thus it should not have beenSB 9.1.17
mā kṛḍhvam do not createSB 10.29.20
mā evam I should not think like thisSB 10.38.5
mā mandhvam please do not heedSB 10.74.32
mā avamaṃsthāḥ do not belittleSB 10.89.33
mā bhūvam may I not becomeMM 24
mādhavam KṛṣṇaSB 10.39.28
mādhavam Lord KṛṣṇaSB 10.48.5
mādhavam to Him, Lord MādhavaSB 10.64.9
mādhavam Mādhava (the second month)SB 10.65.17
mādhavam the month of Mādhava (Vaiśākha)SB 12.11.34
mādhavam Supreme Personality of GodheadCC Madhya 17.80
pitṛ-yajña-mahā-utsavam the great festival of sacrifice performed by her fatherSB 4.3.5-7
mahā-utsavam great ceremoniesSB 4.19.2
mahā-javam extremely powerfulSB 8.11.31
mahā-utsavam festivalSB 8.21.8
mahā-sattvam a gigantic bodySB 10.11.47
mahā-ravam a great noiseSB 10.18.29
mahā-utsavam a great festivitySB 10.38.14
mahā-utsavam the great festivalSB 10.42.32
mahā-utsavam the great festivitySB 10.84.71
mahā-anubhāvam almightySB 10.89.54-56
mahā-utsavam a great festivalSB 12.12.50
mahā-anubhāvam the wise personNBS 46
mahat-tattvam the sum total of cosmic intelligenceSB 3.26.19
mahat-tattvam the total material energyCC Madhya 20.274
mahattvam greatnessSB 1.16.26-30
mahattvam greatnessSB 4.12.47
mahattvam greatnessSB 5.18.13
mahattvam greatnessSB 9.5.14
mahattvam greatnessCC Adi 16.41
mahatvam powerSB 10.43.29
mahitvam all opulencesSB 5.1.41
bhagavat-mahitvam the extraordinary glory of the Supreme Personality of Godhead and His name, fame, form and attributesSB 6.3.34
mahitvam gloriesSB 6.15.28
mahitvam anyat api other glories of the Lord alsoSB 10.13.15
mahitvam the greatnessSB 10.13.63
mahitvam greatnessSB 10.14.11
mahitvam the greatnessSB 10.75.31
mahitvam greatnessCC Adi 5.72
mamatvam ownershipSB 6.16.7
mamatvam possessivenessSB 12.2.40
su-manastvam the position of a devotee without material desiresCC Adi 15.1
mā mandhvam please do not heedSB 10.74.32
manujatvam the form of a human beingSB 10.38.10
manuṣyatvam a human lifeSB 4.29.1a-2a
mārdavam gentlenessBG 16.1-3
mārdavam kindheartednessSB 1.16.26-30
mat-bhāvam transcendental love for MeBG 4.10
mat-bhāvam My natureBG 8.5
mat-bhāvam to My spiritual natureBG 14.19
mat-bhāvam My spiritual positionSB 6.16.57
mat-anubhāvam My superexcellent powerSB 8.22.36
mat-bhavam Viṣṇu's appearanceSB 10.3.44
mat-bhāvam the personal presence of MeSB 11.29.15
mātṛ-bhāvam the mood or affection of a motherSB 10.55.11
tat-mātratvam the subtle elementSB 3.26.33
tat-mātratvam the subtle formSB 3.26.36
anūrmi-mattvam being undisturbed by hunger, thirst, etc.SB 11.15.6-7
maurvam made of muru ironSB 10.62.31
māyā-vaibhavam the opulence of the illusory energySB 12.10.40
māyātvam Your bewildering potencySB 10.14.16
māyātvam the basis in Your inconceivable potencySB 10.14.18
mithunī-bhāvam attraction for sexual lifeSB 5.5.8
mṛdutvam softnessSB 3.26.36
mṛgaḥ abhavam I became a deerSB 5.12.14
mṛgatvam api although in the body of a deerSB 5.14.45
jīvat-mṛtatvam the quality of being dead while livingSB 5.10.11
mukhya-tattvam the principle element, air, which is the vital force within the material bodySB 12.11.14-15
na dṛṣṭa-pūrvam no one has previously seenBG 11.47
na avamanyeta one should never disrespectSB 11.17.27
na avamanyeta one should never disrespectCC Adi 1.46
nabhaḥ-guṇatvam identification of etherSB 2.2.29
nabhaḥ-tattvam the element etherSB 12.11.14-15
nabhastvam the similarity with the skySB 11.7.42
viśvambhara nāma the name ViśvambharaCC Adi 3.32
namadhvam all of you bow downMM 43
nānātvam varietiesSB 2.10.13
nānātvam material variegatednessSB 4.16.19
nānātvam the status of being manySB 10.85.25
nānātvam the variety of characteristicsSB 11.10.9
nānātvam variegatednessSB 11.10.14-16
nānātvam different states of existenceSB 11.10.32
nānātvam different states of existenceSB 11.10.32
nānātvam the dualitySB 12.4.25
nānātvam dualitySB 12.4.30
nānātvam the dualitySB 12.4.30
nara-devam unto a man-godSB 1.18.42
nara-devam a kingSB 2.10.16
naradevam the kingSB 9.15.38
nārāyaṇam devam Nārāyaṇa, the Supreme LordSB 10.51.44
vam a boatBG 2.67
navam navam newer and newerSB 1.11.33
navam navam newer and newerSB 1.11.33
navam buddingSB 3.20.32
vam boatSB 4.17.21
navam newSB 4.27.5
sva-nāvam his own boatSB 6.9.23
navam newSB 8.9.2
vam boatSB 8.24.34-35
vam boatSB 8.24.36
vam the boatSB 8.24.37
vam a boatSB 8.24.42
vam the boatSB 8.24.45
navam newSB 9.14.38
navam newSB 9.14.38
vam the boat for crossingSB 10.2.31
navam navam to newer and newer (lovers)SB 10.60.48
navam navam to newer and newer (lovers)SB 10.60.48
navam navam newer and newerSB 10.71.43
navam navam newer and newerSB 10.71.43
navam navam newer and newerSB 12.12.50
navam navam newer and newerSB 12.12.50
vam the boatMM 13
navama the ninthCC Adi 5.49
navama ślokera of the ninth verseCC Adi 5.92
navama ninthCC Madhya 6.272
navamaḥ the ninthSB 3.10.26
navamaḥ ninthSB 8.13.18
navamam the ninth oneSB 1.3.14
navame navame on each ninthSB 4.8.74
navame navame on each ninthSB 4.8.74
navame the ninthSB 10.89.26-27
navame in the Ninth ChapterCC Madhya 25.250
navame in the Ninth ChapterCC Antya 20.116
navamete in the Ninth ChapterCC Adi 17.322
śrī-rāma-navamī the birthday ceremony of Lord RāmacandraCC Madhya 24.341
navamyām on the ninth lunar daySB 7.14.20-23
netṛtvam carryingSB 3.26.37
netṛtvam leadershipSB 4.22.45
niḥsvam one without any assetsSB 10.47.7
nija-vīrya-vaibhavam whose influence is uncommonSB 5.18.11
nija-pāda-pallavam His own lotus feetSB 5.19.27
nija-bhṛtya-pārśvam the association of Your faithful servant, Your devoteeSB 7.9.24
nija-garbha-sambhavam born of her own wombSB 8.18.11
nija-pāda-pallavam the shelter of His own lotus feetCC Madhya 22.40
nija-pāda-pallavam the shelter of His own lotus feetCC Madhya 24.103
nija-pāda-pallavam the shelter of His own lotus feetCC Madhya 24.199
nirmanthadhvam go on churningSB 8.6.22-23
nirutsavam without enthusiasmSB 8.16.2
niṣkauravam devoid of KauravasSB 10.68.40
niṣṭhuratvam firmnessCC Madhya 8.182
nitya-utsavam whenever one sees Him, one feels festiveSB 9.24.65
nitya-utsavam in which there are eternal festivities of joyCC Madhya 21.123
nityatvam constancyBG 13.8-12
nityatvam perpetual existenceSB 11.10.14-16
nivartadhvam stop this fightingSB 8.21.19
nṛdevam the monarchSB 3.21.48
svam okaḥ my destination in lifeSB 8.24.53
pāda-pallavam lotus feetSB 2.2.10
nija-pāda-pallavam His own lotus feetSB 5.19.27
sva-pāda-pallavam the petals of Mis lotus feetSB 9.11.19
pāda-pallavam lotus feetSB 10.14.30
pāda-pallavam the lotus-petal feetSB 10.53.40-41
nija-pāda-pallavam the shelter of His own lotus feetCC Madhya 22.40
nija-pāda-pallavam the shelter of His own lotus feetCC Madhya 24.103
nija-pāda-pallavam the shelter of His own lotus feetCC Madhya 24.199
govinda-pāda-padma-āsavam the nectarean beverage flowing from the lotus feet of GovindaCC Madhya 24.215
svam padam His own desired positionSB 11.1.6-7
padma-āsavam nectar of the lotus flowerSB 1.18.12
govinda-pāda-padma-āsavam the nectarean beverage flowing from the lotus feet of GovindaCC Madhya 24.215
agni-pakvam grains prepared by being cooked in fireSB 7.12.18
arka-pakvam food ripened naturally by the sunshineSB 7.12.18
pakvam made ready to eatSB 11.18.5
pakvam right for eatingSB 11.18.5
pāda-pallavam lotus feetSB 2.2.10
nija-pāda-pallavam His own lotus feetSB 5.19.27
sva-pāda-pallavam the petals of Mis lotus feetSB 9.11.19
pāda-pallavam lotus feetSB 10.14.30
pāda-pallavam the lotus-petal feetSB 10.53.40-41
nija-pāda-pallavam the shelter of His own lotus feetCC Madhya 22.40
nija-pāda-pallavam the shelter of His own lotus feetCC Madhya 24.103
nija-pāda-pallavam the shelter of His own lotus feetCC Madhya 24.199
pāṃsavam caused by dustSB 3.19.18
pañca-aśvam five horsesSB 4.26.1-3
pañcatvam five elementsSB 1.15.42
pañcatvam deathSB 3.31.45-46
pañcatvam when everything illusory is annihilatedSB 8.3.5
pañcatvam āpanne turns into five elementsSB 10.1.39
pañcatvam deathSB 10.89.23
pañcatvam deathSB 12.6.26
para-parābhavam being defeated by the enemiesSB 6.7.31
para-avaratvam discrimination due to higher or lower levelsSB 7.9.27
para-anubhāvam because of his pure devotion to the Supreme LordSB 9.5.24
para-sattvam the ultimate entityBs 5.41
parābhavam deteriorationSB 5.1.6
para-parābhavam being defeated by the enemiesSB 6.7.31
param bhāvam your transcendent situationSB 3.23.54
parama-anubhāvam the inconceivable prowessSB 9.4.62
paramātma-tattvam the principle of primeval causeSB 2.7.47
paramātma-tattvam which ascertain the truth about ParamātmāSB 8.7.29
paridhāvamānānām of those going aroundSB 5.22.2
pārśvam the proximitySB 7.1.47
nija-bhṛtya-pārśvam the association of Your faithful servant, Your devoteeSB 7.9.24
pārśvam to the sideSB 10.47.20
pārśvam the sideSB 10.66.42
pārśvam to the sideSB 10.77.1
pārthivam the ruler of the earthSB 1.3.14
pārthivam earthlySB 6.4.34
pārthivam Mahārāja ParīkṣitSB 8.1.33
pārthivam made of earthSB 11.28.24
patitvam lordshipSB 12.12.65
pauravam a son of the Pūru dynasty, Mahārāja DuṣmantaSB 9.23.17
pavamāna PavamānaSB 5.20.25
pavamānaḥ of the name PavamānaSB 4.24.4
pavamānam ca and PavamānaSB 4.1.60
pitṛ-yajña-mahā-utsavam the great festival of sacrifice performed by her fatherSB 4.3.5-7
plavam which are a boatSB 10.14.58
plavam a boatSB 11.20.17
evam-prabhāvaḥ who is so powerfulSB 5.25.13
prabhavam origin, opulencesBG 10.2
prabhāvam the influenceSB 3.26.16
prabhāvam influenceSB 4.8.68
prabhāvam influenceSB 4.9.65
prabhavam appearanceSB 5.12.8
prabhāvam the transcendental influenceSB 10.27.8
prabhavam grownSB 10.45.42-44
prabhāvam powerSB 10.68.44
ātma-prabhavam the source of their own creationSB 11.5.3
ātma-prabhavam the source of everyoneCC Madhya 22.28
ātma-prabhavam the source of everyoneCC Madhya 22.112
ātma-prabhavam the source of everyoneCC Madhya 24.142
su-prajastvam the most beautiful sonSB 5.4.4
su-prajastvam having ten thousand well-behaved sonsSB 6.5.23
su-prajāstvam which insures good progenySB 6.19.24
su-prajāstvam a very nice sonSB 9.1.20
prākṛtatvam the state of being materialNoI 6
praṇavam the Vedic mantra oṃkāraSB 7.15.42
praṇavam the oṃkāra mantraSB 8.4.17-24
sa-praṇavam together with the syllable omMM 16
prasādayadhvam all of you should satisfySB 4.6.5
prasūti-prasavam generations of sons and grandsonsSB 4.1.12
prasavam the delivery of the childSB 7.7.9
prasaviṣyadhvam be more and more prosperousBG 3.10
prasūti-prasavam generations of sons and grandsonsSB 4.1.12
pratīcchadhvam pick out (your garments)SB 10.22.11
pratīkṣadhvam wait untilSB 8.21.24
pratyavamarśanāt by proper deliberationSB 3.14.44-45
ātma-pratyavamarśena by self-realizationSB 5.1.38
pratyavamṛśya after understandingSB 3.27.16
prāvartayadhvam please practiceMM 16
preyastvam to be more interestingSB 4.22.32
pṛthak-bhāvam separated identitiesBG 13.31
pṛthaktvam separatelySB 2.10.28
pṛthaktvam separatismSB 3.9.9
pūjayadhvam just worship HimSB 4.24.70
puṃstvam the malenessSB 9.1.37
puṃstvam malenessSB 9.1.40
puńgavam the chief ofSB 1.9.5
yadu-puńgavam the most eminent of the YadusSB 10.36.27
puruṣatvam overseerSB 4.7.26
pūrvam eva by previous arrangementBG 11.33
adṛṣṭa-pūrvam never seen beforeBG 11.45
na dṛṣṭa-pūrvam no one has previously seenBG 11.47
pūrvam beforeSB 1.12.30
ayathā-pūrvam unprecedentedSB 1.14.23
pūrvam beforeSB 3.8.22
yathā-pūrvam as it was hereinbeforeSB 3.9.43
pūrvam beforeSB 3.12.18
pūrvam in the beginningSB 3.12.43
yathā pūrvam as previouslySB 3.20.17
pūrvam beforeSB 3.30.13
pūrvam previouslySB 3.32.12-15
pūrvam formerlySB 4.22.42
pūrvam beforeSB 4.28.45
pūrvam firstSB 5.1.18
pūrvam the past bodySB 6.1.49
pūrvam in the beginningSB 6.4.19
pūrvam previouslySB 7.1.13
pūrvam as it was beforeSB 7.3.11
pūrvam formerlySB 7.6.28
pūrvam at firstSB 7.15.36
pūrvam formerlySB 8.4.7
pūrvam at firstSB 8.7.2
pūrvam firstSB 8.8.38
pūrvam firstSB 8.8.38
pūrvam formerlySB 8.11.34
pūrvam formerlySB 9.1.13
pūrvam before thisSB 9.3.26
pūrvam tu before thatSB 10.6.14
pūrvam beginningSB 10.9.13-14
pūrvam before HimSB 10.9.22
pūrvam formerlySB 10.11.55
pūrvam firstSB 10.12.6
pūrvam firstSB 10.12.6
pūrvam in previous livesSB 10.16.35
pūrvam previouslySB 10.22.11
pūrvam firstSB 10.37.12
pūrvam previouslySB 10.39.42-43
pūrvam previouslySB 10.44.24-25
pūrvam beforeSB 10.51.42
pūrvam beforehandSB 10.57.35-36
pūrvam previouslySB 10.58.42
pūrvam beforeSB 10.59.21
pūrvam previouslySB 10.60.22
pūrvam firstSB 10.64.23
pūrvam firstSB 10.64.24
pūrvam beforeSB 10.88.31
pūrvam previouslySB 11.3.42
pūrvam previouslySB 11.17.1-2
pūrvam the previousSB 11.22.41
pūrvam firstSB 11.27.10
pūrvam previouslySB 11.28.33
pūrvam first of allSB 12.3.3-4
pūrvam firstSB 12.13.10
pūrvam in frontIso 4
pūrvam previouslyMM 47
putratvam becoming the sonsSB 7.10.35
putratvam becoming your sonSB 8.17.18
putratvam sonhoodSB 9.10.2
sattvam rajaḥ tamaḥ iti known as goodness, passion and ignoranceSB 10.85.13
rajaḥ sattvam the modes of passion and goodnessSB 11.25.15
vamedha-rājasūya-ādīnām of great sacrifices like the Aśvamedha yajña and Rājasūya yajñaSB 5.17.9
svam rājyam own kingdomSB 1.8.5
śrī-rāma-navamī the birthday ceremony of Lord RāmacandraCC Madhya 24.341
rauravam RauravaSB 5.26.11
ravam the high sound, as terrible as a thunderboltSB 10.11.1
mahā-ravam a great noiseSB 10.18.29
veṇu-ravam the vibration of the fluteSB 10.21.6
ravam whose soundSB 10.71.17
ṛṣitvam being a saintly personSB 7.7.51-52
evam-rūpaḥ in this formBG 11.48
sa-gosavam type of sacrificeSB 3.12.40
ātma-sa-tattvam the actual constitutional position of the soulSB 5.13.24
sa-giri-sarit-samudra-sattvam with many mountains, trees, oceans and living entitiesSB 5.25.12
sa-avayavam with all paraphernaliaSB 8.11.22
sa-bhavam with Lord ŚivaSB 8.23.3
sa-adhidaivam of the controlling demigodsSB 10.40.4
sa-divam along with the heavenly planetsSB 12.9.15
sa-jīvam with Jīva GosvāmīCC Antya 2.1
sa-jīvam with Jīva GosvāmīCC Antya 3.1
sa-praṇavam together with the syllable omMM 16
sacivam counselSB 1.9.20
sadāśivam unto the lotus feet of Lord ŚivaSB 8.7.19
saḥ tvam Your Lordship, who are the same person, the TranscendenceSB 10.3.20
sahadevam SahadevaSB 10.72.13
sahadevam named SahadevaSB 10.72.46
saindhavam born in the SindhupradeśaSB 9.1.23-24
saindhavam of the Sindh countrySB 10.69.35
śaiśavam childhoodSB 3.31.28
śaiśavam early ageCC Madhya 2.61
śaiśavam early ageCC Madhya 23.31
śaivam the Śiva PurāṇaSB 12.7.23-24
salila-srāvam dropping particles of waterSB 4.15.14
śālvam ŚālvaSB 10.76.5
śālvam ŚālvaSB 10.76.18-19
śālvam ŚālvaSB 10.77.20
śālvam ŚālvaSB 10.77.33
śālvam ŚālvaSB 10.78.13-15
sama-cittatvam equilibriumBG 13.8-12
samabhavam appearedSB 11.24.10
samatvam equanimityBG 2.48
samatvam being equipoised, undisturbed in distress or happinessSB 10.1.59
samatvam equanimitySB 11.3.24
sambhavam born ofBG 10.41
sva-sambhavam the source of his appearanceSB 3.9.26
sambhavam originSB 4.11.23
deha-sambhavam produced in the previous bodySB 4.29.65
nija-garbha-sambhavam born of her own wombSB 8.18.11
garbha-sambhavam pregnancySB 9.18.34
sambhavam birthSB 11.5.38-40
sambhavam the place of generationSB 11.25.33
sambhavam creationCC Madhya 20.258
sambhavam exhibitionCC Madhya 20.375
sambhavam producedBs 5.2
viśva-samplavam the dissolution of the universeSB 3.17.15
samplavam (within whom is) the total immersionSB 10.83.4
samplavam annihilationSB 12.4.34
vyakti-saṃsthātvam individualitySB 3.26.39
samudbhavam directly manifestedBG 3.15
samudbhavam produced ofBG 14.7
sa-giri-sarit-samudra-sattvam with many mountains, trees, oceans and living entitiesSB 5.25.12
saṃyāvam varieties of food grainsSB 9.21.2
saṃyāvam cakes made of flourSB 10.29.5
śāntatvam serenitySB 3.26.22
sapta ūrdhvam and seven systems upwardsSB 2.5.36
sa-giri-sarit-samudra-sattvam with many mountains, trees, oceans and living entitiesSB 5.25.12
sarva-devamayaḥ comprising all demigodsSB 4.14.26-27
sarva-ātma-bhāvam all different varieties of devotional serviceSB 9.4.21
sarva-avayavam all the parts of his bodySB 10.7.29
sarva-svam everything they possessSB 10.20.35
sarva-svam all one possessesSB 11.18.13
sarva-svam the be-all and end-allCC Adi 4.51
sarvam all of the bodyBG 2.17
sarvam allBG 4.33
sarvam all such sinful reactionsBG 4.36
sarvam everythingBG 6.30
sarvam all that beBG 7.7
sarvam wholeBG 7.13
sarvam everythingBG 7.19
sarvam allBG 8.22
tat sarvam all thoseBG 8.28
sarvam allBG 9.4
sarvam everythingBG 10.8
sarvam allBG 10.14
sarvam everythingBG 11.40
sarvam everythingBG 13.14
sarvam allBG 18.46
sarvam allSB 1.1.8
sarvam allSB 1.4.13
sarvam allSB 1.5.5
sarvam allSB 1.6.36
sarvam all thisSB 1.9.14
sarvam allSB 1.13.12
sarvam allSB 1.15.19
sarvam allSB 1.15.21
sarvam everythingSB 1.15.40
sarvam the sum totalSB 1.15.42
tat sarvam all that you have inquired from meSB 1.16.25
sarvam everythingSB 2.1.13
sarvam allSB 2.1.14
sarvam all and everythingSB 2.5.3
sarvam all that is inquiredSB 2.5.8
sarvam everythingSB 2.6.13-16
sarvam all theseSB 2.8.24
sarvam fullySB 2.8.29
sarvam allSB 3.23.51
śarvam ŚivaSB 4.2.6
sarvam everythingSB 4.12.44
sarvam everythingSB 4.22.43
sarvam everythingSB 4.22.44
sarvam allSB 4.30.39-40
sarvam everythingSB 5.16.2
sarvam allSB 5.24.12
sarvam everythingSB 6.2.21
sarvam allSB 6.4.13
sarvam everythingSB 6.4.25
sarvam allSB 6.5.19
sarvam wholeSB 6.7.37
sarvam the whole kingdomSB 6.14.60
sarvam allSB 6.17.39
sarvam allSB 6.18.78
sarvam everythingSB 7.2.48
sarvam everything materialSB 7.2.58
sarvam everythingSB 7.9.48
sarvam each and every one of themSB 7.10.1
sarvam everythingSB 7.10.41
sarvam allSB 7.12.11
sarvam allSB 7.14.7
sarvam etat of this entire cosmic manifestationSB 7.14.27-28
sarvam allSB 7.15.6
sarvam allSB 7.15.25
sarvam everythingSB 7.15.26
sarvam everythingSB 8.5.17-18
sarvam everythingSB 8.6.30
sarvam all of themSB 8.10.44
sarvam everythingSB 8.12.11
sarvam all of themSB 8.16.12
sarvam everythingSB 8.17.20
sarvam everythingSB 8.19.41
sarvam completelySB 8.19.42
sarvam everythingSB 8.20.4
sarvam all theseSB 8.23.16
sarvam allSB 8.23.28
sarvam everythingSB 8.24.2-3
sarvam everythingSB 9.2.27
sarvam everythingSB 9.3.23
sarvam everythingSB 9.4.8
sarvam everythingSB 9.4.8
sarvam everything (he had obtained)SB 9.4.15-16
śarvam unto Lord ŚivaSB 9.4.55
sarvam everythingSB 9.6.19
sarvam everythingSB 9.6.35-36
sarvam everythingSB 9.6.37
sarvam everywhereSB 9.9.23-24
sarvam everythingSB 9.11.12
sarvam allSB 9.18.24
sarvam everythingSB 10.1.12
sarvam allSB 10.4.29
sarvam everywhereSB 10.7.21
sarvam everythingSB 10.13.17
sarvam everything in detailSB 10.13.19
sarvam everythingSB 10.13.39
sarvam allSB 10.13.55
sarvam allSB 10.14.17
sarvam wholeSB 10.14.17
sarvam everythingSB 10.14.39
sarvam entireSB 10.14.44
sarvam allSB 10.14.59
sarvam entireSB 10.24.16
sarvam everythingSB 10.24.32-33
sarvam everythingSB 10.39.8
sarvam allSB 10.41.2
sarvam everythingSB 10.45.35-36
sarvam everythingSB 10.46.43
sarvam everythingSB 10.49.5-6
sarvam allSB 10.50.2
sarvam allSB 10.50.40
sarvam entireSB 10.50.42
sarvam allSB 10.50.56
sarvam everythingSB 10.52.35
sarvam everythingSB 10.52.36
sarvam everythingSB 10.53.14
tat sarvam all of themSB 10.54.29
sarvam allSB 10.55.6
sarvam everythingSB 10.55.36
sarvam everythingSB 10.58.19
sarvam allSB 10.60.49
sarvam allSB 10.62.1
sarvam entireSB 10.65.19
sarvam entireSB 10.66.10
sarvam allSB 10.67.23
sarvam allSB 10.68.52
sarvam everythingSB 10.68.53
sarvam everythingSB 10.73.34
sarvam allSB 10.85.17
sarvam allSB 11.1.9
sarvam allSB 11.5.42
sarvam allSB 11.7.6
sarvam everythingSB 11.8.21
sarvam everythingSB 11.18.6
sarvam allSB 11.18.27
sarvam allSB 11.20.32-33
sarvam all thisSB 11.22.25
sarvam everythingSB 11.29.18
sarvam allSB 12.4.8
sarvam everythingSB 12.4.28
sarvam all thisSB 12.8.28
sarvam entirelySB 12.8.41
sarvam everythingCC Madhya 22.144
sarvam everythingCC Madhya 24.189
sarvam everythingCC Madhya 25.37
sarvam allCC Antya 20.39
sarvam allIso 1
sarvam allMM 21
sarvasvam everythingSB 8.19.33
sarvasvam everythingSB 8.21.11
hṛta-sarvasvam now bereft of everythingSB 8.22.21
sarvasvam everything he possessedSB 8.22.22
śāstṛtvam departmental managementSB 6.3.6
sat-asattvam primarily and secondarilySB 2.5.33
sat-aśvam drawn by very fine horsesSB 4.9.39-40
janma-śata-udbhavam occurring during the last hundred birthsSB 3.31.9
śātravam of enemiesSB 10.54.5
sattvam the strengthBG 10.36
sattvam existenceBG 10.41
sattvam existenceBG 13.27
sattvam the mode of goodnessBG 14.5
sattvam the mode of goodnessBG 14.6
sattvam the mode of goodnessBG 14.9
sattvam the mode of goodnessBG 14.10
sattvam the mode of goodnessBG 14.10
sattvam the mode of goodnessBG 14.10
sattvam the mode of goodnessBG 14.11
sattvam in goodnessBG 17.1
sattvam existenceBG 18.40
sattvam goodnessSB 1.2.23
sattvam the mode of goodnessSB 1.2.24
sattvam existenceSB 1.2.25
sattvam existenceSB 1.3.3
sattvam existenceSB 1.10.23
sattvam any living beingSB 1.14.41
sattvam existenceSB 1.15.14
sattvam mundane goodnessSB 2.2.17
sattvam the mode of goodnessSB 2.5.18
sattvam the mode of goodnessSB 2.9.10
sattvam the mode of goodnessSB 2.10.41
sattvam consciousnessSB 3.6.26
akuṇṭha-sattvam undeterred knowledgeSB 3.8.3
sattvam His internal potencySB 3.11.27
sattvam entitySB 3.13.21
sattvam the mode of goodnessSB 3.15.15
sattvam existenceSB 3.18.8
sattvam consciousnessSB 4.3.23
sattvam regulationSB 4.14.39-40
sattvam goodnessSB 4.31.17
sattvam the heartSB 5.5.1
sattvam with no tinge of the material modes of natureSB 5.5.19
sattvam the mode of goodnessSB 5.5.24
viśuddha-sattvam having an existence without contamination by the material modes of natureSB 5.20.40
sattvam existenceSB 5.25.10
sa-giri-sarit-samudra-sattvam with many mountains, trees, oceans and living entitiesSB 5.25.12
yāvat sattvam as far as possible for himSB 6.1.62
sattvam the mode of goodnessSB 6.12.15
sattvam the mode of goodnessSB 7.1.7
sattvam the mode of goodnessSB 7.1.10
sattvam the mode of goodnessSB 7.1.12
sattvam living beingSB 7.8.18
sattvam pure transcendental goodnessSB 7.9.37
sattvam the mode of goodnessSB 7.15.25
sattvam consciousnessSB 7.15.41
sattvam the mode of goodnessSB 8.5.23
sattvam the mode of goodnessSB 8.7.31
sattvam patienceSB 8.11.18
sattvam existenceSB 10.2.34
sattvam śuddha-sattva, transcendentalSB 10.2.35
sattvam ca the existential position in the core of the heartSB 10.7.1-2
mahā-sattvam a gigantic bodySB 10.11.47
sattvam creaturesSB 10.21.10
sattvam goodnessSB 10.24.22
viśuddha-sattvam manifesting transcendental goodnessSB 10.27.4
sattvam sobernessSB 10.39.56-57
sattvam goodnessSB 10.40.11
sattvam goodnessSB 10.46.40
sattvam the mode of goodnessSB 10.59.29
sattvam a creatureSB 10.64.2
sattvam the mode of goodnessSB 10.68.47
sattvam strengthSB 10.78.34
sattvam the mode of goodnessSB 10.84.18
sattvam rajaḥ tamaḥ iti known as goodness, passion and ignoranceSB 10.85.13
sattvam the mode of goodnessSB 10.89.14-17
sattvam the mode of goodnessSB 10.89.18
sattvam goodnessSB 11.3.37
sattvam goodnessSB 11.13.1
sattvam the material mode of goodnessSB 11.13.1
sattvam the mode of goodnessSB 11.13.2
sattvam the mode of goodnessSB 11.15.25
sattvam the goodnessSB 11.16.31
sattvam the mode of goodnessSB 11.16.37
sattvam goodnessSB 11.22.12
sattvam the mode of goodnessSB 11.22.13
sattvam goodnessSB 11.24.5
sattvam the mode of goodnessSB 11.25.12
sattvam the mode of goodnessSB 11.25.13
tamaḥ sattvam both ignorance and goodnessSB 11.25.14
rajaḥ sattvam the modes of passion and goodnessSB 11.25.15
sattvam the mode of goodnessSB 11.25.16
sattvam the mode of goodnessSB 11.25.35
sattvam material consciousnessSB 11.28.24
ātma-sāttvam intimacy with YouSB 11.29.4
sattvam goodnessSB 12.3.26
sattvam the mode of goodnessSB 12.4.20-21
sattvam goodnessSB 12.8.45
sattvam the mode of goodnessSB 12.8.46
sattvam in the mode of goodnessSB 12.11.13
sattvam existenceCC Adi 4.66
sattvam ca and the mode of goodnessCC Madhya 20.270
sattvam living entityCC Madhya 20.375
para-sattvam the ultimate entityBs 5.41
viśuddha-sattvam the absolute substantive principleBs 5.41
saumyatvam being without duplicity towards othersBG 17.16
sauṣṭhavam the perfectionSB 10.39.21
bṛhaspati-savam the bṛhaspati-savaSB 4.3.3
savam yearsSB 4.12.14
śavam a corpseSB 10.60.45
sevamānaḥ enjoyingSB 9.6.48
sevamānam practicingSB 10.69.29
sevitvam aspiringBG 13.8-12
śivam everything wellSB 3.1.33
śivam causing all auspiciousnessSB 3.22.6
śivam Lord ŚivaSB 4.4.14
śivam Lord ŚivaSB 4.6.33
śivam all-auspiciousSB 4.20.26
śivam astu let there be all good fortuneSB 5.13.23
śivam auspiciousnessSB 5.18.9
śivam ŚivaSB 5.20.3-4
śivam all good fortuneSB 6.4.15
śivam well-beingSB 6.18.59
śivam there is no danger (auspicious)SB 7.15.17
śivam Lord Śiva, the all-auspiciousSB 9.9.8
śivam pureSB 10.20.36
śivam auspiciousSB 10.32.11-12
śivam pleasingSB 10.33.13
śivam about their welfareSB 10.68.20
śivam the welfareSB 10.69.31
śivam Lord ŚivaSB 10.88.1
śivam auspiciousSB 11.25.13
śivam Lord ŚivaSB 12.10.11-13
navama ślokera of the ninth verseCC Adi 5.92
sparśatvam the distinguishing attributesSB 3.26.36
śrāddhadevam named ŚrāddhadevaSB 6.6.40
salila-srāvam dropping particles of waterSB 4.15.14
śrī-vaiṣṇavam the Viṣṇu PurāṇaSB 12.13.4-9
śrī-kṛṣṇa-caitanya-devam unto Lord Śrī Caitanya MahāprabhuCC Madhya 22.1
śrī-rāma-navamī the birthday ceremony of Lord RāmacandraCC Madhya 24.341
śṛṇudhvam please hearSB 6.10.31
śruta-anubhāvam whose glories you have heardSB 3.32.11
bhagavat-stavam a prayer offered to the Supreme Personality of GodheadSB 4.24.76
stavam prayerSB 4.24.79
stavam whose praisesSB 12.12.67
tat tvam asi'ra sthāpana establishment of the statement tat tvam asiCC Adi 7.130
strītvam womanhoodSB 1.10.30
strītvam the state of being a womanSB 3.31.41
strītvam femininitySB 9.1.36
su-bhairavam very fearfulSB 4.5.6
su-bhruvam very nicely decorated eyebrowsSB 4.8.45
su-prajastvam the most beautiful sonSB 5.4.4
su-prajastvam having ten thousand well-behaved sonsSB 6.5.23
su-prajāstvam which insures good progenySB 6.19.24
su-prajāstvam a very nice sonSB 9.1.20
su-manastvam the position of a devotee without material desiresCC Adi 15.1
sūdayadhvam just destroySB 7.2.10
sudhā-āsavam tasting just like a nectarean beverageSB 10.13.22
śūdraḥ tvam you have behaved like a śūdraSB 9.2.9
śūdratvam the tabernacle of a śūdraSB 1.13.15
sukhitvam finding happinessNBS 24
sundara-bhruvam whose eyebrows were very beautifully situatedSB 8.6.3-7
sundara-bhruvam having beautiful eyebrowsSB 12.9.22-25
sura-āsavam wine and liquorSB 4.2.29
śuśrūṣadhvam you must serveSB 10.29.21-22
suta-udbhavam the birth of a male childSB 10.5.9
vena-suvam the mother of VenaSB 4.13.47
sva-anubhāvam self-assimilated (experienced)SB 1.2.3
sva-sambhavam the source of his appearanceSB 3.9.26
sva-nāvam his own boatSB 6.9.23
sva-bhāvam her natureSB 6.18.40
sva-pāda-pallavam the petals of Mis lotus feetSB 9.11.19
sva-bhuvam to His own son (Brahmā)SB 10.14.42
sva-bhāvam manifested from his conditioned natureSB 11.28.31
svabhāvam material natureSB 1.17.19
svabhāvam natureSB 2.5.21
svabhāvam natureSB 4.11.22
svabhāvam which is symptomized by a steady mindSB 5.19.15
svabhāvam his natureSB 10.24.16
svabhāvam the real natureCC Adi 3.89
svabhāvam the real natureCC Antya 3.92
svacchatvam claritySB 3.26.22
svam ownBG 6.13-14
svam svam in their own entrusted mattersSB 1.4.23
svam svam in their own entrusted mattersSB 1.4.23
svam rājyam own kingdomSB 1.8.5
svam his ownSB 1.13.57
svam his ownSB 1.18.3
svam ownSB 3.6.17
svam HimselfSB 3.8.4
svam ownSB 3.11.24
svam accordinglySB 3.11.24
svam His ownSB 3.16.32
svam ownSB 3.19.31
svam ātmānam her own reflectionSB 3.23.30
svam his ownSB 3.23.47
svam svam each to his ownSB 3.24.25
svam svam each to his ownSB 3.24.25
svam ownSB 3.28.12
svam hisSB 3.30.21
svam svam their respectiveSB 4.2.35
svam svam their respectiveSB 4.2.35
svam his ownSB 4.7.3
svam ownSB 4.9.26
svam ownSB 4.9.28
svam ownSB 4.21.24
svam ownSB 4.22.46
svam ownSB 4.22.46
svam ownSB 4.22.46
svam ownSB 4.23.13
svam ownSB 4.29.48
svam its own originalSB 5.11.8
svam ownSB 5.20.2
svam his ownSB 5.20.14
svam his ownSB 6.8.40
svam upasthānam their prayer glorifying HimSB 6.9.46
svam your ownSB 6.16.3
svam ownSB 7.6.17-18
svam to his ownSB 7.10.69
svam ownSB 8.3.29
svam his ownSB 8.4.5
svam svam to their ownSB 8.6.27
svam svam to their ownSB 8.6.27
svam bhāgam their own shareSB 8.8.39-40
svam ownSB 8.9.27
svam his ownSB 8.19.14
svam your ownSB 8.21.31
svam okaḥ my destination in lifeSB 8.24.53
svam ownSB 9.6.18
svam his ownSB 9.9.3
svam his original position as an eternal servant of KṛṣṇaSB 9.9.48
svam his ownSB 9.13.6
svam his ownSB 9.18.19
svam or does it belong to me personallySB 10.10.11
svam ātmajam his own son KṛṣṇaSB 10.11.6
svam svam own respectiveSB 10.11.46
svam svam own respectiveSB 10.11.46
svam svam each his ownSB 10.17.2-3
svam svam each his ownSB 10.17.2-3
sarva-svam everything they possessSB 10.20.35
svam svam each your ownSB 10.22.10
svam svam each your ownSB 10.22.10
svam svam each his ownSB 10.25.27
svam svam each his ownSB 10.25.27
svam His ownSB 10.28.14
svam his ownSB 10.36.40
svam svam each to his ownSB 10.54.17
svam svam each to his ownSB 10.54.17
svam svam each their ownSB 10.61.2
svam svam each their ownSB 10.61.2
svam the propertySB 10.64.32
brahma-svam a brāhmaṇa's propertySB 10.64.33
brahma-svam a brāhmaṇa's propertySB 10.64.35
brahma-svam a brāhmaṇa's propertySB 10.64.36
svam svam each their ownSB 10.76.25
svam svam each their ownSB 10.76.25
svam their ownSB 10.82.3-6
svam padam His own desired positionSB 11.1.6-7
svam their ownSB 11.12.12
svam its ownSB 11.14.25
sarva-svam all one possessesSB 11.18.13
svam their ownSB 11.21.27
svam the propertySB 11.26.19-20
svam that verySB 11.28.36
svam svam each his ownSB 11.30.48
svam svam each his ownSB 11.30.48
svam svam each to his ownSB 11.31.10
svam svam each to his ownSB 11.31.10
svam ātmānam HimselfSB 12.11.50
svam His ownCC Adi 3.104
sarva-svam the be-all and end-allCC Adi 4.51
svam HimselfCC Adi 17.293
svam HimselfCC Madhya 18.25
svam His ownCC Antya 8.1
svamāsān his monthsSB 3.31.17
svatvam the concept of selfSB 6.16.8
svatvam proprietorshipSB 7.14.8
svatvam ownershipSB 7.14.12
svatvam so-called proprietorship over one's wife, children, home, business and so onSB 7.14.14
svayam-bhuvam self-bornSB 3.8.15
svāyambhuvam SvāyambhuvaSB 3.22.34
svāyambhuvam belonging to Lord BrahmāSB 6.16.26
svayambhuvam unto the supreme self-sufficientSB 8.3.3
svāyambhuvam of Lord BrahmāSB 8.21.2-3
mā evam syāt thus it should not have beenSB 9.1.17
sattvam rajaḥ tamaḥ iti known as goodness, passion and ignoranceSB 10.85.13
tamaḥ sattvam both ignorance and goodnessSB 11.25.14
tānavam thinnessCC Antya 14.53
tāṇḍavam very graceful dancingCC Madhya 11.1
tāṇḍavam dancing like a madmanCC Madhya 23.37
tanuvam the incarnationSB 7.9.37
tanvam bodySB 3.12.33
tat sarvam all thoseBG 8.28
tat sarvam all that you have inquired from meSB 1.16.25
tat-mātratvam the subtle elementSB 3.26.33
tat-mātratvam the subtle formSB 3.26.36
tat-avamocanam to the residential quarters of Nanda MahārājaSB 10.5.20
tat sarvam all of themSB 10.54.29
tat-bhāvam that highest stage of joyCC Adi 4.153
tat tvam asi the Vedic mantra tat tvam asi ('you are the same')CC Adi 7.129
tat tvam asi'ra sthāpana establishment of the statement tat tvam asiCC Adi 7.130
tat tvam asi you are the sameCC Madhya 6.175
tataḥ ūrdhvam from that time onwardSB 9.1.33
tattvam the truthBG 18.1
tattvam the Absolute TruthSB 1.2.11
ātma-tattvam knowledge of self, the ultimate truthSB 2.1.2
tattvam truthSB 2.2.30
tattvam the Absolute TruthSB 2.4.21
tattvam the symptomsSB 2.5.2
tattvam specific truthSB 2.6.43-45
tattvam truthSB 2.7.5
paramātma-tattvam the principle of primeval causeSB 2.7.47
tattvam truthSB 2.8.2
tattvam the truthSB 2.10.49-50
tattvam principleSB 3.1.34
tattvam sum totalSB 3.5.27
tattvam material truthSB 3.5.29
tattvam ataḥ truth like thisSB 3.8.3
loka-tattvam the mystery of creationSB 3.8.17
ātma-tattvam Absolute TruthSB 3.15.47
mahat-tattvam the sum total of cosmic intelligenceSB 3.26.19
tattvam principleSB 3.26.27
tattvam principleSB 3.26.29
tattvam principle, truthSB 3.28.28
tattvam the truthSB 3.32.31
tattvam the truthSB 4.6.7
ātma-tattvam self-realizationSB 4.7.14
tattvam truthSB 4.7.27
tattvam absolute positionSB 4.7.30
tattvam truthSB 4.22.38
ātma-tattvam the truth of the selfSB 5.5.5
tattvam its original conditionSB 5.11.8
ātma-tattvam spiritual truthSB 5.11.15
ātma-sa-tattvam the actual constitutional position of the soulSB 5.13.24
tattvam the truthSB 6.1.38
tattvam the truthSB 7.7.15
paramātma-tattvam which ascertain the truth about ParamātmāSB 8.7.29
tattvam abravīt explained the Absolute TruthSB 8.24.54
ātma-tattvam the science of self-realizationSB 8.24.56
tattvam ultimate truthSB 10.5.30
tattvam the truthSB 10.14.29
tattvam the TruthSB 10.43.17
tattvam the factsSB 10.55.6
ātma-tattvam the true nature of the selfSB 11.3.40
tattvam the scientific truthSB 11.7.13
tattvam spiritual truthSB 11.18.34
mukhya-tattvam the principle element, air, which is the vital force within the material bodySB 12.11.14-15
tattvam the elementSB 12.11.14-15
tejaḥ-tattvam the element fireSB 12.11.14-15
nabhaḥ-tattvam the element etherSB 12.11.14-15
ātma-tattvam the science of the SupersoulSB 12.12.57
ātma-tattvam the original SupersoulSB 12.12.67
tattvam truthCC Adi 1.3
tattvam truthCC Adi 2.5
tattvam the Absolute TruthCC Adi 2.11
tattvam the Absolute TruthCC Adi 2.63
tattvam the truthCC Madhya 6.84
tattvam the truthCC Madhya 11.104
tattvam truthCC Madhya 17.186
tattvam the truthCC Madhya 20.97
tattvam the Absolute TruthCC Madhya 20.158
mahat-tattvam the total material energyCC Madhya 20.274
tattvam the Absolute TruthCC Madhya 24.74
tattvam the Absolute TruthCC Madhya 24.81
tattvam truthCC Madhya 25.57
tattvam the ultimate goalCC Madhya 25.132
tattvam the truthMM 26
tattvam truthMM 27
tvam tava iti you and 'yours'SB 10.74.5
tejaḥ-tattvam the element fireSB 12.11.14-15
tejastvam effulgenceSB 3.26.39
tiryaktvam or the animal kingdomSB 11.22.52
tri-divam celestial planetsSB 1.12.5
tri-divam to the heavenly planetsSB 6.18.77
tri-divam the heavenly planetsSB 9.20.29
tri-kāla-jñatvam the perfection of knowing past, present and futureSB 11.15.8-9
tridivam the planetary system of the demigodsSB 8.23.19
tridivam the heavenly planetsSB 9.4.51
pūrvam tu before thatSB 10.6.14
tvam youBG 2.11
tvam youBG 2.12
tvam youBG 2.26
tvam youBG 2.27
tvam youBG 2.30
tvam youBG 2.33
tvam youBG 2.35
tvam youBG 3.8
tvam youBG 3.41
tvam YouBG 4.4
tvam youBG 4.5
tvam youBG 4.15
tvam YouBG 10.15
tvam YouBG 10.16
tvam youBG 10.41
tvam YouBG 11.3
tvam YouBG 11.4
tvam YouBG 11.18
tvam YouBG 11.18
tvam YouBG 11.18
tvam YouBG 11.18
tvam youBG 11.33
tvam youBG 11.34
tvam You areBG 11.37
tvam YouBG 11.38
tvam YouBG 11.38
tvam YouBG 11.39
tvam YouBG 11.40
tvam You areBG 11.43
tvam youBG 11.49
tvam youBG 18.58
tvam Your HonorSB 1.1.8
tvam Your GoodnessSB 1.1.22
yaḥ tvam what you have doneSB 1.5.3
tvam Your GoodnessSB 1.5.7
tvam yourselfSB 1.5.21
tvam your good soulSB 1.5.40
tvam YouSB 1.7.22
tvam ādyaḥ You are the originalSB 1.7.23
tvam You areSB 1.8.33
tvam YouSB 1.8.37
tvam Your LordshipSB 1.11.7
tvam Your LordshipSB 1.11.7
tvam Your LordshipSB 1.11.7
tvam yourselfSB 1.14.41
tvam yourselfSB 1.14.42
tvam yourselfSB 1.14.43
tvam youSB 1.17.5
tvam you rogueSB 1.17.6
tvam youSB 1.17.7
tvam youSB 1.17.31
yaḥ tvam because youSB 1.18.11
tvam youSB 2.5.4
tvam your good selfSB 2.5.7
tvam yourselfSB 2.5.10
tvam your good selfSB 2.7.51
tvam youSB 3.1.11
tvam youSB 3.4.4
tvam Your LordshipSB 3.4.17
tvam Your LordshipSB 3.5.50
tvam YouSB 3.5.50
tvam YourselfSB 3.5.51
tvam unto YouSB 3.9.11
tvam yourselfSB 3.9.30
tvam youSB 3.9.31
tvam youSB 3.9.36
tvam youSB 3.12.30
tvam youSB 3.13.7
tvam as you areSB 3.13.11
tvam YouSB 3.13.37
tvam Your LordshipSB 3.13.38
tvam your good selfSB 3.14.5
tvam youSB 3.15.4
tvam youSB 3.15.9
tvam YouSB 3.15.46
tvam YouSB 3.16.21
tvam YouSB 3.16.21
tvam YouSB 3.16.23
tvam you (Varuṇa)SB 3.17.28
tvam YouSB 3.18.4
tvam youSB 3.18.12
tvam YouSB 3.18.27
tvam youSB 3.19.10
tvam YouSB 3.20.27
tvam ekaḥ You aloneSB 3.20.27
tvam youSB 3.20.35
tvam youSB 3.21.30
tvam youSB 3.21.50
tvam youSB 3.21.56
tvam youSB 3.22.14
tvam youSB 3.24.15
tvam YouSB 3.25.8
tvam YouSB 3.25.10
tvam YouSB 3.29.5
tvam you (Devahūti)SB 3.32.22
tvam YouSB 3.33.4
tvam YouSB 3.33.5
tvam youSB 4.3.20
tvam youSB 4.5.4
tvam youSB 4.6.43
tvam Your LordshipSB 4.6.44
tvam Your LordshipSB 4.6.45
tvam youSB 4.7.14
tvam YouSB 4.7.31
tvam YouSB 4.7.33
tvam YouSB 4.7.37
tvam YouSB 4.7.37
tvam YouSB 4.7.42
tvam YouSB 4.7.45
tvam YouSB 4.7.45
tvam YouSB 4.7.45
tvam YouSB 4.7.45
tvam YouSB 4.7.45
tvam YouSB 4.7.46
tvam YouSB 4.7.47
tvam youSB 4.8.11
tvam youSB 4.8.13
tvam unto youSB 4.8.19
tvam youSB 4.9.7
tvam YouSB 4.9.15
tvam youSB 4.9.25
tvam youSB 4.11.7
tvam youSB 4.11.12
tvam youSB 4.11.28
tvam youSB 4.11.30
tvam youSB 4.12.2
tvam youSB 4.12.4
tvam youSB 4.12.7
tvam youSB 4.12.27
tvam youSB 4.13.24
tvam youSB 4.13.31
tvam youSB 4.17.10-11
tvam youSB 4.17.19
tvam youSB 4.17.24
tvam youSB 4.19.38
tvam Your LordshipSB 4.20.31
tvam youSB 4.20.33
tvam youSB 4.22.37
tvam youSB 4.22.40
tvam YouSB 4.24.60
tvam unto YouSB 4.24.61
tvam Your LordshipSB 4.24.63
tvam Your LordshipSB 4.24.65
tvam Your LordshipSB 4.24.66
tvam You, my LordSB 4.24.68
tvam youSB 4.25.4
tvam youSB 4.25.26
tvam youSB 4.25.28
tvam your good selfSB 4.25.37
tvam youSB 4.26.23
tvam youSB 4.27.29
tvam youSB 4.27.30
tvam youSB 4.28.52
tvam youSB 4.28.54
tvam yourselfSB 4.28.55
tvam youSB 4.28.59
tvam youSB 4.28.60
tvam youSB 4.28.60
tvam youSB 4.28.62
tvam youSB 4.28.62
tvam youSB 4.29.55
tvam Your LordshipSB 4.30.28
tvam youSB 4.31.25
tvam yourselfSB 5.1.19
tvam are youSB 5.2.7
tvam youSB 5.10.7
kaḥ tvam who are youSB 5.10.16
tvam youSB 5.12.7
tvam youSB 5.13.20
tvam YouSB 5.18.23
tvam YouSB 5.18.26
tvam YouSB 5.19.15
tvam youSB 6.3.7
tvam youSB 6.4.52
tvam you (Nārada)SB 6.5.38
tvam youSB 6.5.42
tvam youSB 6.5.43
tvam youSB 6.6.3
tvam youSB 6.8.25
tvam youSB 6.8.26
tvam youSB 6.9.53
tvam youSB 6.13.8-9
tvam YouSB 6.14.54
tvam YouSB 6.14.54
tvam youSB 6.14.56
tvam youSB 6.15.2
tvam youSB 6.15.5
tvam YouSB 6.16.36
tvam youSB 6.16.41
tvam youSB 6.16.64
tvam youSB 6.17.39
tvam youSB 6.18.76
tvam youSB 6.18.78
tvam YouSB 6.19.5
tvam YouSB 6.19.12
tvam YouSB 6.19.12
tvam YouSB 6.19.13
tvam YouSB 6.19.13
tvam youSB 7.1.45
tvam youSB 7.3.29
tvam youSB 7.3.30
tvam youSB 7.3.30
tvam youSB 7.3.31
tvam youSB 7.3.31
tvam youSB 7.3.33
tvam youSB 7.6.29-30
tvam you (my dear father)SB 7.8.9
tvam youSB 7.8.11
tvam YouSB 7.8.43
tvam Your LordshipSB 7.8.53
tvam You (are)SB 7.9.22
tvam YouSB 7.9.30
tvam YouSB 7.9.30
tvam YouSB 7.9.31
tvam YouSB 7.9.38
tvam You (are)SB 7.9.48
tvam YouSB 7.9.48
tvam ca Your Lordship alsoSB 7.10.6
tvam YouSB 7.10.7
tvam yourselfSB 7.10.12
tvam youSB 7.10.22
tvam youSB 7.10.41
tvam youSB 7.15.72
tvam You are my LordSB 8.5.45
tvam Your LordshipSB 8.6.10
tvam Your LordshipSB 8.6.11
tvam Your LordshipSB 8.6.14
tvam ekaḥ Your Lordship is indeedSB 8.7.22
tvam Your LordshipSB 8.7.24
tvam you areSB 8.7.24
tvam Your LordshipSB 8.7.25
tvam youSB 8.8.38
tvam youSB 8.8.38
tvam are YouSB 8.9.3
tvam YouSB 8.9.5
tvam Your good selfSB 8.9.6
tvam YouSB 8.12.4
tvam Your LordshipSB 8.12.7
tvam Your LordshipSB 8.12.8
tvam the Supreme Personality of GodheadSB 8.12.11
tvam unto youSB 8.12.38
tvam youSB 8.12.43
tvam youSB 8.12.44
tvam O my husbandSB 8.16.23
tvam youSB 8.16.27
tvam YouSB 8.16.36
tvam ca you alsoSB 8.16.59
tvam youSB 8.17.15
tvam Your LordshipSB 8.17.27
tvam Your LordshipSB 8.17.28
tvam YouSB 8.19.18
tvam yourselfSB 8.20.15
tvam yourselfSB 8.21.32
tvam Your LordshipSB 8.22.5
tvam YouSB 8.22.8
tvam You (are)SB 8.24.27
tvam youSB 8.24.34-35
tvam Your LordshipSB 8.24.50
tvam Your LordshipSB 8.24.51
tvam You, my dear LordSB 8.24.52
tvam how exalted You areSB 8.24.53
śūdraḥ tvam you have behaved like a śūdraSB 9.2.9
tvam youSB 9.3.20
tvam yourselfSB 9.4.4-5
tvam ca you alsoSB 9.4.10
tvam you (are)SB 9.5.3
tvam you (are)SB 9.5.3
tvam you (are)SB 9.5.3
tvam you (are)SB 9.5.3
tvam youSB 9.5.5
tvam youSB 9.5.5
tvam youSB 9.5.5
tvam youSB 9.5.5
tvam youSB 9.5.5
tvam your good selfSB 9.5.8
tvam your good selfSB 9.5.9
tvam youSB 9.14.34
tvam youSB 9.14.36
tvam youSB 9.18.42
tvam are youSB 9.20.11
tvam your good selfSB 9.20.22
tvam ca your good self alsoSB 9.22.34
tvam youSB 10.1.45
tvam youSB 10.2.9
tvam You (O Lord)SB 10.2.28
tvam Your LordshipSB 10.2.28
tvam Your LordshipSB 10.2.28
tvam Your LordshipSB 10.2.40
tvam Your LordshipSB 10.3.14
saḥ tvam Your Lordship, who are the same person, the TranscendenceSB 10.3.20
tvam Your LordshipSB 10.3.21
tvam Your LordshipSB 10.3.24
tvam YouSB 10.3.28
tvam youSB 10.3.32
tvam Your MajestySB 10.4.35
tvam youSB 10.5.26
tvam Your HolinessSB 10.8.6
tvam You, the exalted personalitySB 10.10.29
tvam Your LordshipSB 10.10.30-31
tvam Your LordshipSB 10.10.30-31
tvam Your LordshipSB 10.10.30-31
tvam eva Your Lordship is indeedSB 10.10.30-31
tvam YouSB 10.10.32
dhūli-dhūsarita-ańgaḥ tvam You have become covered with dust and sand all over Your bodySB 10.11.18
tvam ca You alsoSB 10.11.19
tvam You (Kṛṣṇa)SB 10.13.39
tvam You (Kṛṣṇa)SB 10.13.39
tvam YouSB 10.14.14
tvam eṣaḥ YourselfSB 10.14.19
tvam YouSB 10.14.23
tvam YouSB 10.14.39
tvam YouSB 10.14.39
tvam youSB 10.14.55
tvam YouSB 10.16.49
tvam YouSB 10.27.6
tvam YourselfSB 10.27.8
tvam YouSB 10.27.20
tvam YouSB 10.27.20
tvam YouSB 10.37.10-11
tvam YourselfSB 10.37.13
tvam youSB 10.39.20
tvam you (are)SB 10.39.21
tvam for YouSB 10.40.4
tvam YouSB 10.40.9
tvam youSB 10.42.2
tvam youSB 10.42.12
tvam YouSB 10.43.39
tvam youSB 10.44.47
tvam youSB 10.47.12
tvam youSB 10.47.14
tvam YouSB 10.48.24
tvam YouSB 10.48.25
tvam youSB 10.48.29
tvam youSB 10.48.32
tvam youSB 10.49.17
tvam YouSB 10.51.49
tvam youSB 10.51.59
tvam youSB 10.51.63
tvam youSB 10.52.35
tvam YouSB 10.52.41
tvam YouSB 10.56.27
tvam youSB 10.58.19
tvam YouSB 10.59.29
tvam youSB 10.60.17
tvam YouSB 10.60.35
tvam YouSB 10.60.38
tvam YouSB 10.60.39
tvam YouSB 10.60.40
tvam youSB 10.60.49
tvam youSB 10.62.1
tvam youSB 10.62.13
tvam YouSB 10.63.34
tvam YouSB 10.63.38
tvam YouSB 10.63.39
tvam youSB 10.63.46
tvam youSB 10.64.7
tvam youSB 10.64.23
tvam YourselfSB 10.64.26
tvam youSB 10.65.26
tvam youSB 10.66.2
tvam YouSB 10.66.5
tvam YouSB 10.66.6
tvam YouSB 10.66.6
tvam youSB 10.66.8
tvam YouSB 10.68.45
tvam YouSB 10.68.46
tvam youSB 10.70.46
tvam tava iti you and 'yours'SB 10.74.5
tvam youSB 10.77.19
tvam YouSB 10.78.5
tvam YouSB 10.84.20
tvam youSB 10.84.40
tvam YouSB 10.85.8
tvam YouSB 10.85.9
tvam YouSB 10.85.9
tvam YouSB 10.85.10
tvam YouSB 10.85.12
tvam YouSB 10.85.14
tvam YouSB 10.86.33
tvam YouSB 10.86.49
tvam youSB 10.87.10
tvam YouSB 10.87.14
tvam YouSB 10.87.17
tvam YouSB 10.87.28
tvam YouSB 10.87.38
tvam YouSB 10.87.40
tvam YouSB 10.87.41
tvam youSB 10.87.44
tvam youSB 10.89.6-7
tvam youSB 10.89.30-31
tvam youSB 10.90.15
tvam youSB 10.90.16
tvam youSB 10.90.17
tvam youSB 10.90.18
tvam youSB 10.90.18
tvam youSB 10.90.20
tvam youSB 11.2.11
tvam YouSB 11.4.10
tvam you (Vasudeva)SB 11.5.45
tvam YouSB 11.6.8
tvam You areSB 11.6.15
tvam YouSB 11.6.21
tvam youSB 11.7.6
tvam youSB 11.7.28
tvam youSB 11.7.30
tvam YouSB 11.11.28
tvam youSB 11.11.49
tvam youSB 11.12.14-15
tvam YouSB 11.13.15
tvam YouSB 11.14.31
tvam You areSB 11.16.1
tvam youSB 11.16.8
tvam youSB 11.16.29
tvam YouSB 11.17.7
tvam YouSB 11.22.1-3
tvam youSB 11.22.5
tvam YouSB 11.22.28
tvam youSB 11.30.39
tvam youSB 11.30.39
tvam youSB 11.30.49
tvam youSB 12.5.2
tvam youSB 12.5.2
tvam youSB 12.5.3
tvam youSB 12.8.1
tvam youSB 12.10.36
tvam YouSB 12.13.22
tvam YouCC Adi 2.30
tvam YouCC Adi 3.69
tvam YouCC Adi 3.111
tvam YouCC Adi 6.23
tat tvam asi the Vedic mantra tat tvam asi ('you are the same')CC Adi 7.129
tat tvam asi'ra sthāpana establishment of the statement tat tvam asiCC Adi 7.130
tvam YouCC Madhya 1.84
tat tvam asi you are the sameCC Madhya 6.175
tvam youCC Madhya 6.181
tvam YouCC Madhya 15.180
tvam youCC Madhya 20.162
tvam YouCC Madhya 20.299
tvam youCC Madhya 20.375
tvam api You alsoCC Madhya 21.15
tvam youCC Madhya 23.65
tvam youCC Antya 1.163
tvam youCC Antya 16.87
tvam youBs 5.25
tvam youBs 5.62
tvam YourselfIso 15
tvam youMM 20
tvam youMM 34
tvam YouMM 49
tvam YouMM 49
ucca-avacatvam the quality of higher or lower grades of lifeSB 8.24.6
udbhavam producedBG 3.15
udbhavam generated fromBG 5.23
amṛta-udbhavam produced from the churning of the oceanBG 10.27
janma-śata-udbhavam occurring during the last hundred birthsSB 3.31.9
udbhavam who appearedSB 4.13.39
yathā-udbhavam wherefrom they generatedSB 4.23.17
udbhavam produced by themSB 4.25.55
udbhavam producedSB 6.13.5
yathā-udbhavam wherefrom all of them grewSB 7.12.25
suta-udbhavam the birth of a male childSB 10.5.9
udbhavam the riseSB 10.81.37
uddhavam Uddhava, one of the prominent YadusSB 3.1.24
uddhavam to UddhavaSB 10.47.38
uddhavam UddhavaSB 10.47.53
uddhavam UddhavaSB 10.68.16
uddhavam Śrī UddhavaSB 10.70.45
uddhavam UddhavaSB 11.6.50
udvaman vomitingSB 10.44.24-25
udvaman vomitingSB 10.78.9
udvamataḥ who was vomitingSB 10.16.29
udvamate emitsSB 11.21.38-40
evam uktaḥ thus being ordered by Śrīmatī RādhārāṇīCC Madhya 19.207-209
evam uktvā thus utteringSB 10.10.23
upadravam disturbanceSB 1.7.32
upadravam the disturbanceSB 4.14.39-40
svam upasthānam their prayer glorifying HimSB 6.9.46
ataḥ ūrdhvam thereafterBG 12.8
ūrdhvam upwardsBG 14.18
ūrdhvam upwardBG 15.2
sapta ūrdhvam and seven systems upwardsSB 2.5.36
ūrdhvam upwardSB 4.23.26
ūrdhvam aboveSB 5.22.14
ūrdhvam aboveSB 6.8.34
ūrdhvam upwardSB 7.3.4
ūrdhvam forwardSB 8.24.32
tataḥ ūrdhvam from that time onwardSB 9.1.33
ūrdhvam in the near futureSB 9.9.38
ūrdhvam after mother Sītā's going into the earthSB 9.11.18
asama-ūrdhvam not paralleled or surpassedSB 10.44.14
ūrdhvam upwardsSB 10.89.37
asama-ūrdhvam not paralleled or surpassedCC Adi 4.156
asama-ūrdhvam not paralleled or surpassedCC Madhya 21.112
ūrdhvam afterNBS 12
uṣṇatvam heatSB 3.26.36
utsavam festivalSB 3.19.31
pitṛ-yajña-mahā-utsavam the great festival of sacrifice performed by her fatherSB 4.3.5-7
mahā-utsavam great ceremoniesSB 4.19.2
utsavam festivalSB 4.24.22
utsavam blossomingSB 6.18.41
mahā-utsavam festivalSB 8.21.8
nitya-utsavam whenever one sees Him, one feels festiveSB 9.24.65
utsavam a festivalSB 10.35.22-23
mahā-utsavam a great festivitySB 10.38.14
utsavam a festivalSB 10.41.27
mahā-utsavam the great festivalSB 10.42.32
utsavam a festivalSB 10.71.35
mahā-utsavam the great festivitySB 10.84.71
mahā-utsavam a great festivalSB 12.12.50
anańga-utsavam a festival for CupidCC Adi 4.224
anańga-utsavam a festival for CupidCC Madhya 8.144
vijaya-utsavam the grand festivalCC Madhya 14.1
nitya-utsavam in which there are eternal festivities of joyCC Madhya 21.123
vāhakatvam the palanquin carriersSB 7.8.52
nija-vīrya-vaibhavam whose influence is uncommonSB 5.18.11
vaibhavam powerSB 10.14.9
vaibhavam opulencesSB 10.14.38
vaibhavam opulent display of powerSB 10.34.19
vaibhavam the opulent exhibitionSB 12.10.1
māyā-vaibhavam the opulence of the illusory energySB 12.10.40
vaibhavam expansionsCC Adi 3.81
vaibhavam opulencesCC Madhya 21.27
vaibhavam opulencesCC Madhya 21.83
vaiṇavam made of bambooSB 12.8.33-34
vaiṣṇavam in relation with ViṣṇuSB 1.8.15
vaiṣṇavam in relation with the personality of GodheadSB 2.2.18
vaiṣṇavam meant for Lord Viṣṇu or His devoteesSB 4.7.17
vaiṣṇavam who has received through Lord ViṣṇuSB 4.21.9
vaiṣṇavam a pure devotee of the LordSB 4.24.29
vaiṣṇavam of Lord ViṣṇuSB 10.2.3
vaiṣṇavam of Lord ViṣṇuSB 10.89.62
vaiṣṇavam of Lord ViṣṇuSB 12.6.32
vaiṣṇavam the Viṣṇu PurāṇaSB 12.7.23-24
śrī-vaiṣṇavam the Viṣṇu PurāṇaSB 12.13.4-9
vāstavam factualSB 1.1.2
vāstavam factualCC Adi 1.91
vāstavam factualCC Madhya 24.100
vāstavam factualCC Madhya 25.149
vāsudevam unto Kṛṣṇa, the son of VasudevaSB 4.22.39
vāsudevam unto KṛṣṇaSB 4.24.28
vāsudevam KṛṣṇaSB 5.4.5
vāsudevam Lord Kṛṣṇa, the son of VasudevaSB 5.12.11
vāsudevam Vāsudeva, Kṛṣṇa, who is all-pervading and is the son of VasudevaSB 8.16.20
vāsudevam Lord VāsudevaSB 9.18.50
vasudevam VasudevaSB 9.24.27
vasudevam unto VasudevaSB 9.24.27
vasudevam ca and her husband, VasudevaSB 10.1.65-66
vasudevam ca and VasudevaSB 10.4.14
vasudevam ca and his brother-in-law VasudevaSB 10.4.24
vāsudevam KṛṣṇaSB 10.44.21
vāsudevam Lord KṛṣṇaSB 10.74.45
vasudevam Vasudeva, Lord Kṛṣṇa's fatherSB 10.77.25
vāsudevam unto the brāhmaṇa VāsudevaCC Madhya 7.1
vena-suvam the mother of VenaSB 4.13.47
veṇu-ravam the vibration of the fluteSB 10.21.6
vibhavam potencySB 2.6.36
vibhavam influence and gloriesSB 7.9.24
vibhavam ca and opulencesSB 9.4.15-16
an-evam-vidaḥ of a person who has no knowledge (about ātma-tattva and the steadiness of the ātmā in his own identity, despite the changes of the body)SB 10.4.20
anevam-vidaḥ not knowing these factsSB 11.5.14
evam-vidhaḥ like thisBG 11.53
evam-vidhaḥ like thisBG 11.54
evam-vidhaḥ like thatSB 5.1.35
evam-vidhāḥ of this sortSB 5.26.37
evam vidhaḥ in this waySB 7.12.16
evam-vidhāḥ suchSB 10.21.20
evam-vidhāḥ just like theseSB 10.58.58
evam-vidhaḥ thus (protecting himself and the citizens)SB 11.17.46
evam-vidhaiḥ suchSB 9.18.17
evam-vidham as thus describedSB 10.14.24
evam-vidhāni (phenomena) like thisSB 4.10.28
evam vidhāni in this waySB 7.10.70
evam-vidhāni like thisSB 10.26.1
evam-vidhāni like thisSB 10.85.58
evam-vidhāni just like theseSB 11.4.23
vijaya-utsavam the grand festivalCC Madhya 14.1
vijitāśvam of the name VijitāśvaSB 4.22.54
viklavam the mental agitationSB 10.47.57
vimūḍhatvam being dullSB 3.26.26
vimukhī-bhāvam indifferenceCC Antya 1.155
viplavam the absenceSB 4.13.49
viplavam creating great disturbanceSB 10.67.3
vipra-daivam favored by the brāhmaṇasSB 9.5.10
vipra-avamantrā the insulter of brāhmaṇasSB 12.6.63
vipratvam being a brāhmaṇaSB 5.9.1-2
nija-vīrya-vaibhavam whose influence is uncommonSB 5.18.11
viśuddha-sattvam having an existence without contamination by the material modes of natureSB 5.20.40
viśuddha-sattvam manifesting transcendental goodnessSB 10.27.4
viśuddha-sattvam the absolute substantive principleBs 5.41
viśva-samplavam the dissolution of the universeSB 3.17.15
viśva-bhavam the cause of material creationSB 4.9.16
viśvam universeBG 11.19
viśvam the universeBG 11.38
viśvam the entire universeBG 11.47
viśvam manifested universesSB 1.3.36
viśvam the universeSB 1.5.6
viśvam cosmosSB 1.5.20
viśvam the cosmosSB 1.14.14
viśvam universeSB 2.1.24
viśvam the universeSB 2.2.26
viśvam universeSB 2.4.6
viśvam the universeSB 2.5.3
viśvam all the worldSB 2.5.11
viśvam universally comprehendingSB 2.6.13-16
viśvam all the universesSB 2.6.22
viśvam all the universesSB 2.6.31
viśvam the whole universeSB 2.6.32
viśvam the cosmosSB 2.9.24
viśvam the universeSB 2.9.39
viśvam the universesSB 2.10.42
viśvam complete universesSB 3.5.27
viśvam the universeSB 3.7.4
viśvam the three worldsSB 3.8.10
viśvam the material phenomenonSB 3.10.12
viśvam the whole universeSB 3.11.17
viśvam the universeSB 3.11.27
viśvam the universeSB 3.12.18
viśvam the universeSB 3.13.45
viśvam the universeSB 3.14.29
viśvam universeSB 3.14.47
viśvam creationSB 3.22.20
viśvam the entire creationSB 3.26.3
viśvam the universeSB 3.26.20
viśvam universeSB 3.33.4
viśvam universeSB 4.1.53
viśvam this universeSB 4.6.43
viśvam the whole worldSB 4.7.21
viśvam the universeSB 4.7.37
viśvam the whole creationSB 4.7.43
viśvam the cosmic manifestationSB 4.7.51
viśvam ātmanaḥ the total body of the universeSB 4.8.80
viśvam whole universeSB 4.9.8
viśvam worldSB 4.11.17
viśvam the universeSB 4.11.25
viśvam universeSB 4.12.15
viśvam all worldly paraphernaliaSB 4.17.21
viśvam universeSB 4.24.50
viśvam the entire universeSB 4.24.56
viśvam the universeSB 4.24.60
viśvam the whole universeSB 4.24.68
viśvam the cosmic manifestationSB 4.29.79
viśvam the entire material creationSB 5.18.4
viśvam the cosmic manifestationSB 6.3.12
viśvam the universeSB 6.9.25
viśvam whose energy constitutes this universeSB 6.9.26-27
viśvam this material worldSB 6.16.9
viśvam the whole universeSB 6.16.53-54
viśvam the whole universeSB 7.8.8
viśvam universeSB 7.13.4
viśvam the whole universeSB 8.1.9
viśvam the whole universe (the material world)SB 8.1.9
viśvam all universes, all placesSB 8.1.10
viśvam the whole universeSB 8.1.12
viśvam who is Himself the whole cosmic presentationSB 8.3.26
viśvam the entire universeSB 8.6.11
viśvam the whole universeSB 8.17.27
viśvam the whole universeSB 8.20.22
viśvam universeSB 9.1.8
viśvam the whole material universeSB 9.4.17
viśvam the whole universeSB 9.4.53-54
viśvam the whole universeSB 9.9.7
viśvam the entire creationSB 10.3.26
viśvam the entire cosmic manifestationSB 10.3.31
viśvam the whole universeSB 10.7.37
viśvam the whole universeSB 10.8.37-39
viśvam whole worldSB 10.10.29
viśvam universeSB 10.16.57
viśvam this universeSB 10.24.22
viśvam the entire worldSB 10.35.12-13
viśvam universeSB 10.48.19
viśvam the universeSB 10.48.21
viśvam universeSB 10.57.15
viśvam universeSB 10.60.2
viśvam the whole universeSB 10.70.44
viśvam universeSB 10.74.20-21
viśvam universeSB 10.79.31
viśvam (who am) the whole universeSB 10.81.9
viśvam universeSB 10.85.5
viśvam universeSB 10.86.56
viśvam the entire universeSB 11.2.22
viśvam the universeSB 11.7.12
viśvam universeSB 11.9.20
viśvam everythingSB 11.15.20
viśvam the worldSB 11.28.1
viśvam universeSB 11.28.6-7
viśvam the universeSB 12.4.4
viśvam the universeSB 12.4.13
viśvam universeSB 12.4.26
viśvam the entire material worldSB 12.5.11-12
viśvam the universeSB 12.9.28-29
viśvam the universeSB 12.9.30
viśvam the external universeSB 12.10.9
viśvam the universeSB 12.10.31-32
viśvam the whole universeCC Adi 16.1
viśvam the whole worldCC Madhya 11.1
viśvam the whole universeCC Madhya 17.210
viśvam the whole universeCC Madhya 20.318
viśvam the whole universeCC Madhya 21.37
viśvam universeCC Madhya 25.101
viśvam the universeCC Antya 8.78
viśvam universeBs 5.16
viśvam universeMM 43
viśvambhara nāma the name ViśvambharaCC Adi 3.32
viśvambhara ViśvambharaCC Adi 9.7
viśvambhara the name ViśvambharaCC Adi 14.19
viśvambhara the maintainer of the universeCC Adi 14.73
viśvambhara ViśvambharaCC Madhya 6.52
viśvambhara the maintainer of the universeCC Madhya 13.13
viśvambharera of ViśvambharaCC Adi 14.82
evam-vrataḥ when one thus engages in the vow to chant and danceSB 11.2.40
evam-vrataḥ when one thus engages in the vow to chant and danceCC Adi 7.94
evam-vrataḥ when one thus engages in a vow to chant and danceCC Madhya 9.262
evam-vrataḥ when one thus engages in a vow to chant and danceCC Madhya 23.41
evam-vrataḥ when one thus engages in a vow to chant and danceCC Madhya 25.141
evam-vrataḥ when one thus engages in the vow to chant and danceCC Antya 3.179
vṛńdhvam please chooseSB 11.4.14
vṛṇīdhvam askSB 4.30.8
evam vṛttaḥ being situated in such an order of lifeSB 9.2.14
evam vṛttaḥ thus engaged (in abominable activities)SB 9.8.17
vyakti-saṃsthātvam individualitySB 3.26.39
vyasana-arṇavam the dangerous ocean of material existenceSB 3.14.18
yādavam of YadusSB 11.1.3
yadu-puńgavam the most eminent of the YadusSB 10.36.27
yaḥ tvam what you have doneSB 1.5.3
yaḥ tvam because youSB 1.18.11
yajadhvam worshipSB 4.14.28
pitṛ-yajña-mahā-utsavam the great festival of sacrifice performed by her fatherSB 4.3.5-7
yathā-pūrvam as it was hereinbeforeSB 3.9.43
yathā pūrvam as previouslySB 3.20.17
yathā-udbhavam wherefrom they generatedSB 4.23.17
yathā-anupūrvam in chronological orderSB 5.1.33
yathā-udbhavam wherefrom all of them grewSB 7.12.25
yavam barleySB 9.19.13
yāvat sattvam as far as possible for himSB 6.1.62
yoga-īśvaratvam controlling power gained by the practice of mystic yogaSB 9.15.16
185 results
vam verb (class 1 ātmanepada) to eject (lit. and fig.) (Monier-Williams, Sir M. (1988))
to emit (Monier-Williams, Sir M. (1988))
to give out (Monier-Williams, Sir M. (1988))
to reject (Monier-Williams, Sir M. (1988))
to repent (a word) (Monier-Williams, Sir M. (1988))
to send forth (Monier-Williams, Sir M. (1988))
to spit out (Monier-Williams, Sir M. (1988))
to vomit (Monier-Williams, Sir M. (1988))

Frequency rank 2667/72933
vama adjective ejecting (Monier-Williams, Sir M. (1988))
giving out (Monier-Williams, Sir M. (1988))
vomiting (Monier-Williams, Sir M. (1988))

Frequency rank 64644/72933
vamana noun (neuter) an emetic (Monier-Williams, Sir M. (1988))
emission (Monier-Williams, Sir M. (1988))
emitting (Monier-Williams, Sir M. (1988))
offering oblations to fire (Monier-Williams, Sir M. (1988))
pain (Monier-Williams, Sir M. (1988))
paining (Monier-Williams, Sir M. (1988))
the act of vomiting or ejecting from the mouth (Monier-Williams, Sir M. (1988))

Frequency rank 1529/72933
vamana noun (masculine) hemp (Monier-Williams, Sir M. (1988))
name of a people (Monier-Williams, Sir M. (1988))

Frequency rank 30054/72933
vamana adjective promoting vomiting
Frequency rank 30053/72933
vamanadravyavikalpavijñānīya noun (masculine) name of Suśrutasaṃhitā, Sū. 43
Frequency rank 64646/72933
vamanakalpa noun (masculine) name of Aṣṭaṅgahṛdayasaṃhitā, Kalp. 1 (Monier-Williams, Sir M. (1988))

Frequency rank 64645/72933
vamanavirecanasādhyopadravacikitsita noun (neuter) name of Suśrutasaṃhitā, Cik. 33
Frequency rank 64649/72933
vamanavirecanavyāpaccikitsita noun (neuter) name of Suśrutasaṃhitā, Cik. 34
Frequency rank 64647/72933
vamanavirecanavyāpatsiddhi noun (masculine) name of Aṣṭāṅgahṛdayasaṃhitā, Kalp. 3
Frequency rank 64648/72933
vamanī noun (feminine) a leech (Monier-Williams, Sir M. (1988))
name of a Yoginī (Monier-Williams, Sir M. (1988))
the cotton shrub (Monier-Williams, Sir M. (1988))
śaṇapuṣpī [rel.] name of a Śakti of Śiva
Frequency rank 25289/72933
vamathu noun (masculine) a cough (?) (Monier-Williams, Sir M. (1988))
nausea (Monier-Williams, Sir M. (1988))
qualmishness (Monier-Williams, Sir M. (1988))
the act of vomiting (Monier-Williams, Sir M. (1988))
water ejected from an elephant's trunk (Monier-Williams, Sir M. (1988))

Frequency rank 6929/72933
vamay verb (class 10 parasmaipada) to vomit
Frequency rank 14420/72933
vami noun (masculine) a rogue (Monier-Williams, Sir M. (1988))
a thornapple (Monier-Williams, Sir M. (1988))
cheat (Monier-Williams, Sir M. (1988))
fire (Monier-Williams, Sir M. (1988))

Frequency rank 39053/72933
vami noun (feminine) an emetic (Monier-Williams, Sir M. (1988))
nausea (Monier-Williams, Sir M. (1988))
qualmishness (Monier-Williams, Sir M. (1988))
vomiting (Monier-Williams, Sir M. (1988))

Frequency rank 3596/72933
vamī noun (feminine)
Frequency rank 10768/72933
ativam verb (class 2 parasmaipada) to vomit excessively
Frequency rank 31570/72933
ativamana noun (neuter)
Frequency rank 31571/72933
anavama adjective exalted (Monier-Williams, Sir M. (1988))
not low (Monier-Williams, Sir M. (1988))

Frequency rank 15406/72933
anavamata adjective not despised
Frequency rank 42781/72933
anavamanya indeclinable not having despised
Frequency rank 22933/72933
anavamarśana noun (neuter)
Frequency rank 42782/72933
anudvamant adjective
Frequency rank 31925/72933
anupasevamāna adjective
Frequency rank 43198/72933
abhyavaman verb (class 4 ātmanepada) to despise (Monier-Williams, Sir M. (1988))
to reject (Monier-Williams, Sir M. (1988))

Frequency rank 32403/72933
arṇavamala noun (neuter)
Frequency rank 26645/72933
avama adjective inferior (Monier-Williams, Sir M. (1988))
intimate (Monier-Williams, Sir M. (1988))
last (Monier-Williams, Sir M. (1988))
less by (Monier-Williams, Sir M. (1988))
lowest (Monier-Williams, Sir M. (1988))
next (Monier-Williams, Sir M. (1988))
undermost (Monier-Williams, Sir M. (1988))
youngest (Monier-Williams, Sir M. (1988))

Frequency rank 32643/72933
avamajj verb (class 1 parasmaipada) to immerse (Monier-Williams, Sir M. (1988))

Frequency rank 26704/72933
avamath verb (class 9 parasmaipada) to cleanse (as a wound) by pricking or stirring (with an instrument) (Monier-Williams, Sir M. (1988))

Frequency rank 45187/72933
avamathana noun (neuter)
Frequency rank 45188/72933
avaman verb (class 4 parasmaipada) to despise (Monier-Williams, Sir M. (1988))
to repudiate (Monier-Williams, Sir M. (1988))
to treat contemptuously (Monier-Williams, Sir M. (1988))

Frequency rank 2134/72933
avamantṛ adjective despising (Monier-Williams, Sir M. (1988))
disrespectful towards (Monier-Williams, Sir M. (1988))

Frequency rank 14699/72933
avamantraṇa noun (neuter) despise
Frequency rank 45189/72933
avamantha noun (masculine) swellings caused by boils or contusions (Monier-Williams, Sir M. (1988))

Frequency rank 20772/72933
avamanthaka noun (masculine) a kind of śūkadoṣa
Frequency rank 45190/72933
avamanyaka adjective
Frequency rank 45191/72933
avamardin adjective breaking down destroying
Frequency rank 16487/72933
avamarda noun (masculine) a kind of eclipse (Monier-Williams, Sir M. (1988))
crushing giving pain (Monier-Williams, Sir M. (1988))
kneading name of an owl (Monier-Williams, Sir M. (1988))
oppression (Monier-Williams, Sir M. (1988))

Frequency rank 13346/72933
avamardana noun (neuter) giving pain (Monier-Williams, Sir M. (1988))
oppression (Monier-Williams, Sir M. (1988))
rubbing (as of hands and feet) (Monier-Williams, Sir M. (1988))

Frequency rank 14700/72933
avamarday verb (class 10 parasmaipada) to crush to destroy
Frequency rank 26705/72933
avamarśin adjective reflecting upon
Frequency rank 45192/72933
avamarśa noun (masculine) contact (Monier-Williams, Sir M. (1988))
reflecting upon (Monier-Williams, Sir M. (1988))
touch (Monier-Williams, Sir M. (1988))

Frequency rank 32644/72933
avamarśana noun (neuter)
Frequency rank 20773/72933
avamarṣay verb (class 10 ātmanepada)
Frequency rank 45193/72933
avamā verb (class 3 ātmanepada) to measure off (Monier-Williams, Sir M. (1988))

Frequency rank 45194/72933
avamānin adjective contemning (Monier-Williams, Sir M. (1988))
despising (Monier-Williams, Sir M. (1988))

Frequency rank 15471/72933
avamāna noun (masculine) dishonour (Monier-Williams, Sir M. (1988))
disrespect contempt (Monier-Williams, Sir M. (1988))
ignominy (Monier-Williams, Sir M. (1988))

Frequency rank 3699/72933
avamānana noun (feminine neuter) abuse (Monier-Williams, Sir M. (1988))
disrespect (Monier-Williams, Sir M. (1988))
insult (Monier-Williams, Sir M. (1988))

Frequency rank 45195/72933
avamānay verb (class 10 parasmaipada) to treat contemptuously (Monier-Williams, Sir M. (1988))

Frequency rank 11925/72933
avamānitṛ adjective despising
Frequency rank 45196/72933
avamāyinī noun (feminine) Name einer Pflanze
Frequency rank 45197/72933
avamuc verb (class 6 parasmaipada) to let go (Monier-Williams, Sir M. (1988))
to liberate one's self from (Monier-Williams, Sir M. (1988))
to loosen (Monier-Williams, Sir M. (1988))
to strip off (Monier-Williams, Sir M. (1988))
to take off (as a garment etc.) (Monier-Williams, Sir M. (1988))
to unharness (Monier-Williams, Sir M. (1988))

Frequency rank 14701/72933
avamṛj verb (class 2 parasmaipada) to clean by wiping (Monier-Williams, Sir M. (1988))
to wipe or rub (Monier-Williams, Sir M. (1988))
to wipe or rub off (Monier-Williams, Sir M. (1988))

Frequency rank 20774/72933
avamṛd verb (class 9 ātmanepada) to crush (Monier-Williams, Sir M. (1988))
to rub (Monier-Williams, Sir M. (1988))
to tread down (Monier-Williams, Sir M. (1988))

Frequency rank 10872/72933
avamṛś verb (class 6 parasmaipada) to reflect upon (Monier-Williams, Sir M. (1988))
to touch (Monier-Williams, Sir M. (1988))

Frequency rank 45198/72933
avamokṣa noun (masculine) throwing away
Frequency rank 45199/72933
avamoṭana noun (neuter)
Frequency rank 45200/72933
avamūtr verb (denominative parasmaipada) to urine upon (Monier-Williams, Sir M. (1988))

Frequency rank 18918/72933
avamūtraṇa noun (neuter) urining upon (Monier-Williams, Sir M. (1988))

Frequency rank 45201/72933
avamya adjective
Frequency rank 23222/72933
vamāra noun (masculine) oleander white Nerium odorum Soland.
Frequency rank 14711/72933
vamāraka noun (masculine) Nerium odorum Soland
Frequency rank 14006/72933
vamitra noun (masculine) name of a Marudvat name of a teacher of the Gobhila family (Monier-Williams, Sir M. (1988))

Frequency rank 45679/72933
vamukhī noun (feminine) a Kiṃnarī (Monier-Williams, Sir M. (1988))

Frequency rank 32803/72933
vamukha noun (masculine) a Kiṃnara (Monier-Williams, Sir M. (1988))
name of a mythical being (Monier-Williams, Sir M. (1988))
name of a people (Monier-Williams, Sir M. (1988))

Frequency rank 45680/72933
vamedha noun (masculine) name of a descendant of Bharata (Monier-Williams, Sir M. (1988))
the horse-sacrifice (Monier-Williams, Sir M. (1988))

Frequency rank 1516/72933
vamedhin adjective engaged in an Aśvamedha (Monier-Williams, Sir M. (1988))

Frequency rank 26802/72933
vamedhadatta noun (masculine) name of a man
Frequency rank 45681/72933
vamedhika adjective relating to the Aśvamedha (Monier-Williams, Sir M. (1988))

Frequency rank 32804/72933
vamūtrī noun (feminine) a kind of plant; śallakī
Frequency rank 32805/72933
vamūrti noun (feminine) a kind of plant
Frequency rank 45682/72933
asevamāna adjective
Frequency rank 45988/72933
asvamaya adjective
Frequency rank 46068/72933
ābhūtasaṃplavam indeclinable down to the dissolution or destruction of created things or of the universe (Monier-Williams, Sir M. (1988))

Frequency rank 6299/72933
āśvamedhika adjective belonging to a horse-sacrifice (Monier-Williams, Sir M. (1988))

Frequency rank 33213/72933
ityevamādi indeclinable and so forth (Monier-Williams, Sir M. (1988))

Frequency rank 27035/72933
udvam verb (class 1 parasmaipada) to emit (Monier-Williams, Sir M. (1988))
to give out (Monier-Williams, Sir M. (1988))
to shed (tears) (Monier-Williams, Sir M. (1988))
to spit out (Monier-Williams, Sir M. (1988))
to throw (arrows) (Monier-Williams, Sir M. (1988))
to vomit out (Monier-Williams, Sir M. (1988))

Frequency rank 9569/72933
udvama noun (masculine)
Frequency rank 27155/72933
udvamana noun (neuter) emitting (Monier-Williams, Sir M. (1988))
shedding (e.g. tears) (Monier-Williams, Sir M. (1988))
the act of giving out (Monier-Williams, Sir M. (1988))

Frequency rank 33455/72933
evam indeclinable in such a manner (Monier-Williams, Sir M. (1988))
in this way (Monier-Williams, Sir M. (1988))
such (Monier-Williams, Sir M. (1988))
thus (Monier-Williams, Sir M. (1988))

Frequency rank 32/72933
evamavastha adjective so situated (Monier-Williams, Sir M. (1988))

Frequency rank 48089/72933
evamādi adjective beginning with such a one (Monier-Williams, Sir M. (1988))
of such qualities or kind (Monier-Williams, Sir M. (1988))
such (Monier-Williams, Sir M. (1988))

Frequency rank 2896/72933
evamādya adjective beginning with such a one (Monier-Williams, Sir M. (1988))

Frequency rank 12424/72933
evamprabhāva adjective possessed of such power (Monier-Williams, Sir M. (1988))

Frequency rank 23562/72933
evamprāya adjective of such a kind (Monier-Williams, Sir M. (1988))
such (Monier-Williams, Sir M. (1988))

Frequency rank 11565/72933
evambhūta adjective of such a quality or nature (Monier-Williams, Sir M. (1988))
such (Monier-Williams, Sir M. (1988))

Frequency rank 19086/72933
kavam indeclinable [gramm.] substitute for ku-
Frequency rank 48914/72933
khaṭvamalla noun (masculine) [zool.] a bug
Frequency rank 50797/72933
daśāśvamedha noun (neuter) name of a Tīrtha at the Narmadā
Frequency rank 16847/72933
daśāśvamedhaka noun (neuter) name of a Tīrtha
Frequency rank 54298/72933
daśāśvamedhatīrthamāhātmyavarṇana noun (neuter) name of Skandapurāṇa, Revākhaṇḍa, 180
Frequency rank 54299/72933
daśāśvamedhika noun (neuter) name of a Tīrtha
Frequency rank 14196/72933
durvama adjective
Frequency rank 35765/72933
devamaṇi noun (masculine) prec (Monier-Williams, Sir M. (1988))
a twist of hair on a horse's neck (Monier-Williams, Sir M. (1988))
divine amulet (Monier-Williams, Sir M. (1988))
name of a drug belonging to the Aṣṭavarga (Monier-Williams, Sir M. (1988))
name of Śiva (Monier-Williams, Sir M. (1988))

Frequency rank 35836/72933
devamata noun (masculine) name of a ṣi (Monier-Williams, Sir M. (1988))

Frequency rank 28446/72933
devamātṛ noun (feminine) name of Aditi or of Dākṣāyaṇī (Monier-Williams, Sir M. (1988))
the mother of the gods (Monier-Williams, Sir M. (1988))

Frequency rank 12993/72933
devamātṛka adjective moistened only by rain-water (as corn) (Monier-Williams, Sir M. (1988))

Frequency rank 35837/72933
devamārga noun (masculine) anus (Monier-Williams, Sir M. (1988))
name of a son of Śūra and Bhojā the air or sky (Monier-Williams, Sir M. (1988))

Frequency rank 13554/72933
devamīḍha noun (masculine) name of a descendant of Nimi and Janaka (Monier-Williams, Sir M. (1988))
name of a Yādava and grandfather of Vasudeva (Monier-Williams, Sir M. (1988))

Frequency rank 21489/72933
devamīḍhuṣa noun (masculine) name of the grandfather of Vasudeva (Monier-Williams, Sir M. (1988))

Frequency rank 24261/72933
dvandvamelana noun (neuter) "synthesis"
Frequency rank 28494/72933
dvandvamelāpa noun (masculine) dvandvamelāpaka
Frequency rank 13000/72933
dvandvamelāpana noun (masculine) dvandvamelāpa
Frequency rank 28495/72933
dvaṃdvamela noun (feminine neuter) dvandvamelāpana (???)
Frequency rank 18011/72933
dvaṃdvamelāpaka noun (masculine) a compound of metals or minerals (Ray, Rasārṇava) a group of substances inducing dvaṃdvana
Frequency rank 13564/72933
dvaṃdvamelāpana noun (neuter) a compound of metals or minerals (Ray, Rasārṇava)
Frequency rank 21516/72933
dhruvam indeclinable certainly
Frequency rank 865/72933
dhvam noun (masculine) [gramm.] ending dhvam
Frequency rank 55567/72933
navama adjective ninefold (Monier-Williams, Sir M. (1988))
of 9 kinds (Monier-Williams, Sir M. (1988))
the ninth (Monier-Williams, Sir M. (1988))

Frequency rank 3518/72933
navamī noun (feminine) (sc. tithi) the 9th day of a lunar halfmonth (Monier-Williams, Sir M. (1988))

Frequency rank 6064/72933
navamaka adjective the ninth (Monier-Williams, Sir M. (1988))

Frequency rank 55754/72933
navamallikā noun (feminine) Jasminum Sambac (Monier-Williams, Sir M. (1988))

Frequency rank 18042/72933
navamālī noun (feminine) a kind of plant (? cmp. navamālikā)
Frequency rank 55755/72933
navamālikā noun (feminine) Jasminum Sambac (Monier-Williams, Sir M. (1988))
name of a daughter of Dharmavardhana (king of Śrāvasti) (Monier-Williams, Sir M. (1988))

Frequency rank 18043/72933
navamīka adjective
Frequency rank 55756/72933
nirvam verb (class 2 parasmaipada) to eject (Monier-Williams, Sir M. (1988))
to spit out (Monier-Williams, Sir M. (1988))
to vomit (Monier-Williams, Sir M. (1988))

Frequency rank 28707/72933
nirvamin adjective
Frequency rank 56306/72933
nirvama noun (masculine) vomiting
Frequency rank 56307/72933
pakvamūṣā noun (feminine) a kind of crucible
Frequency rank 9871/72933
parvamañjarikā noun (feminine) a kind of plant
Frequency rank 57559/72933
parvamūlā noun (feminine) a species of plant (Monier-Williams, Sir M. (1988))

Frequency rank 57560/72933
pavamāna noun (masculine) name of a particular Agni (associated with Pāvaka and Śuci and also regarded as a son of Agni by Svāhā or of Antardhāna and by Śikhaṇḍinī) (Monier-Williams, Sir M. (1988))
name of a prince and the Varsha in Śākadvīpa ruled by him (Monier-Williams, Sir M. (1988))
name of a work (Monier-Williams, Sir M. (1988))
name of particular Stotras sung by the Sāmaga at the Jyotiṣṭoma sacrifice (Monier-Williams, Sir M. (1988))
wind or the god of wind (Monier-Williams, Sir M. (1988))

Frequency rank 10413/72933
pārśvamauli noun (masculine) a name of the Yakṣa Māṇibhadra
Frequency rank 57873/72933
pārśvāvamarda noun (masculine) pain in the side (Monier-Williams, Sir M. (1988))
pleurisy (Monier-Williams, Sir M. (1988))

Frequency rank 57876/72933
vamāna noun (neuter) name of several Sāmans (Monier-Williams, Sir M. (1988))

Frequency rank 24596/72933
vamāna adjective relating to Soma juice (while being purified by a strainer) or to Agni Pavamāna (Monier-Williams, Sir M. (1988))

Frequency rank 15880/72933
pratisattvam indeclinable img/alchemy.bmp
Frequency rank 37216/72933
pratisvam indeclinable singly (Monier-Williams, Sir M. (1988))

Frequency rank 59014/72933
pratyavamarśaka adjective
Frequency rank 59085/72933
pratyavamarśana noun (neuter) contemplation (Monier-Williams, Sir M. (1988))
meditation (Monier-Williams, Sir M. (1988))

Frequency rank 59086/72933
pratyavamarśavant adjective
Frequency rank 59087/72933
pratyavamarṣa noun (masculine)
Frequency rank 29196/72933
pratyavamṛś verb (class 6 parasmaipada) to meditate (Monier-Williams, Sir M. (1988))
to reflect (Monier-Williams, Sir M. (1988))
to touch (Monier-Williams, Sir M. (1988))

Frequency rank 37255/72933
pratyārjavam indeclinable ?
Frequency rank 59112/72933
pratyūrdhvam indeclinable above (Monier-Williams, Sir M. (1988))
on the upper side of (acc.) (Monier-Williams, Sir M. (1988))

Frequency rank 21827/72933
pūrvam indeclinable before (Monier-Williams, Sir M. (1988))
formerly (Monier-Williams, Sir M. (1988))
hitherto (Monier-Williams, Sir M. (1988))
previously (sometimes with pres.) (Monier-Williams, Sir M. (1988))

Frequency rank 289/72933
bahiṣpavamāna adjective cleaned externally
Frequency rank 37608/72933
bhāvamiśra noun (masculine) (in dram.) a gentleman (Monier-Williams, Sir M. (1988))
name of various authors (Monier-Williams, Sir M. (1988))
person of dignity or consequence (Monier-Williams, Sir M. (1988))

Frequency rank 60704/72933
bhuvamanyu noun (masculine) name of a son of Bharadvāja
Frequency rank 37837/72933
mahānavamī noun (feminine) the 9th day in the light half of the month Āśvina (Monier-Williams, Sir M. (1988))
the last days of the Durgāpūjā (Monier-Williams, Sir M. (1988))
the last of the 9 days or nights dedicated to the worship of Durgā (Monier-Williams, Sir M. (1988))

Frequency rank 29600/72933
mahānavamīvrata noun (neuter) name of Garuḍapurāṇa, 1.133
Frequency rank 61734/72933
yathātattvam indeclinable according to actual fact (Monier-Williams, Sir M. (1988))
accurately (Monier-Williams, Sir M. (1988))
exactly (Monier-Williams, Sir M. (1988))
in accordance with truth (Monier-Williams, Sir M. (1988))

Frequency rank 5934/72933
yathāprabhāvam indeclinable according to strength or power (Monier-Williams, Sir M. (1988))

Frequency rank 62861/72933
yathāpūrvam indeclinable
Frequency rank 5231/72933
yathāvibhavam indeclinable according to property or resources (Monier-Williams, Sir M. (1988))

Frequency rank 62889/72933
yathāsattvam indeclinable
Frequency rank 29790/72933
yathāsvam indeclinable accordingly appropriately
Frequency rank 3430/72933
yavamadhya noun (masculine) a kind of drum (Monier-Williams, Sir M. (1988))
a particular Pañca-rātra (Monier-Williams, Sir M. (1988))
[rel.] a kind of cāndrāyaṇa fast
Frequency rank 38517/72933
yavamadhyama noun (neuter) a kind of Cāndrāyaṇa or lunar penance (Monier-Williams, Sir M. (1988))

Frequency rank 62952/72933
yāvajjīvam indeclinable the whole life
Frequency rank 10178/72933
yāvadābhūtasamplavam indeclinable to the end of the world (Monier-Williams, Sir M. (1988))
up to the dissolution of created things (Monier-Williams, Sir M. (1988))

Frequency rank 18358/72933
ūrdhvam indeclinable after furthermore upward
Frequency rank 487/72933
ūrdhvamāruta noun (neuter) pressure of the wind (of the body) upwards (so as to cause vomiting) (Monier-Williams, Sir M. (1988))

Frequency rank 63933/72933
ūrdhvamārga noun (masculine)
Frequency rank 38836/72933
vasantotsavamaṇḍana noun (neuter) sindūra
Frequency rank 39125/72933
vidhipūrvam indeclinable according to rule (Monier-Williams, Sir M. (1988))
duly (Monier-Williams, Sir M. (1988))

Frequency rank 65665/72933
viśvamālā noun (feminine) name of a river
Frequency rank 66153/72933
viśvamitra noun (masculine) (prob.) viśv-mitra the family of Viśvāmitra (Monier-Williams, Sir M. (1988))

Frequency rank 39537/72933
viśvamukhī noun (feminine) name of Dākṣāyaṇi (as worshipped in Jālaṃdhara) (Monier-Williams, Sir M. (1988))

Frequency rank 39538/72933
viśvambharā noun (feminine) a kind of venomous animal the earth (Monier-Williams, Sir M. (1988))
[rel.] name of Devī
Frequency rank 20084/72933
viśvambhara noun (masculine) a kind of scorpion or similar animal (Monier-Williams, Sir M. (1988))
fire (Monier-Williams, Sir M. (1988))
name of a king (Monier-Williams, Sir M. (1988))
name of an author (Monier-Williams, Sir M. (1988))
name of Indra (Monier-Williams, Sir M. (1988))
name of Viṣṇu (Monier-Williams, Sir M. (1988))

Frequency rank 18476/72933
viśvamūrti noun (masculine) a kind of mixture (Monier-Williams, Sir M. (1988))
name of Viṣṇu name of Śiva
Frequency rank 9949/72933
vyavamuc verb (class 6 parasmaipada) to take off to unfasten to unloose
Frequency rank 66859/72933
śivamata noun (masculine) Agati Grandiflora name of a text
Frequency rank 40033/72933
śivamantra noun (masculine) Śiva's Mantra (Monier-Williams, Sir M. (1988))

Frequency rank 67685/72933
śivamayīkṛ verb (class 8 parasmaipada) to make something/someone consist of Śiva
Frequency rank 67686/72933
śivamallī noun (feminine) Getonia Floribunda (Monier-Williams, Sir M. (1988))

Frequency rank 40034/72933
śivamallaka noun (masculine) Terminalia Arjuna (Monier-Williams, Sir M. (1988))

Frequency rank 67687/72933
śivamallikā noun (feminine) Agati Grandiflora (Monier-Williams, Sir M. (1988))

Frequency rank 67688/72933
śivamūrtipratiṣṭhāphalakathana noun (neuter) name of Liṅgapurāṇa, 1.76
Frequency rank 67689/72933
śivamūlī noun (feminine)
Frequency rank 40035/72933
śivamūlikā noun (feminine) śivamūlī cannabis
Frequency rank 67690/72933
śaivamallikā noun (feminine) Name einer Pflanze
Frequency rank 68010/72933
ṣīdhvam noun (masculine)
Frequency rank 68519/72933
samudvam verb (class 2 parasmaipada) to vomit
Frequency rank 40469/72933
sarvamaṅgalā noun (feminine) name of Durgā (Monier-Williams, Sir M. (1988))
name of Lakṣmī (Monier-Williams, Sir M. (1988))
name of various wks (Monier-Williams, Sir M. (1988))

Frequency rank 16242/72933
sarvamukhī noun (feminine) [rel.] name of a node in the Brāhmaṇical thread
Frequency rank 69479/72933
sarvamedha noun (masculine) a universal sacrifice (a 10 days" Soma sacrifice) (Monier-Williams, Sir M. (1988))
every sacrifice (Monier-Williams, Sir M. (1988))
name of an Upanishad (Monier-Williams, Sir M. (1988))

Frequency rank 20247/72933
vamarda adjective painful or disagreeable or contradictory (as speech) (Monier-Williams, Sir M. (1988))

Frequency rank 70425/72933
vamāna adjective accompanied with contempt or disdain (Monier-Williams, Sir M. (1988))

Frequency rank 70426/72933
svaṃsvam indeclinable yathāsvam
Frequency rank 72219/72933
svādvambla noun (masculine) a kind of plant
Frequency rank 72249/72933
svādvamla noun (masculine neuter) the pomegranate tree (Monier-Williams, Sir M. (1988))

Frequency rank 72250/72933
hrasvamūla noun (masculine) the red sugar-cane (Monier-Williams, Sir M. (1988))

Frequency rank 72773/72933
hrasvamūlaka noun (masculine) the red sugar-cane (Monier-Williams, Sir M. (1988))

Frequency rank 72774/72933
 

ārṇavamala

Go to samudraphena.

vamedha

Great Horse Sacrifice; a vedic ritual that could only be conducted by a king for the acquisition of power and glory, the sovereignty over neighbouring provinces, and general prosperity of the kingdom.

avamantha

multiple pustules causing laceration; swellings caused by boils or contusions.

bhāvamiśra

āyurveda physician of Kāśi (16th Century ), author of Bhāvaprakāśa.

bhāvaprakāśa

one of the ‘lesser threesome’ (laghutrayi) authored by Bhāvamiśra (16th Century ).

guṇaratnamāla

a glossary of ayurveda authored by Bhāvamiśra.

janapadodhvamśa

(janpada.vidhvamśa) epidemics; dosease(s) that spread rapidly and extensively in habitation(s).

kaṇṭodhvamśa

hoarseness of voice.

pañcakarma

five purifying therapatic procedures: emesis vamana, errhine nasya, enema vasti, purgation virecana, blood-letting raktamokṣaṇa.

pārśvāvamarda

pleuritic pain.

pradhvamsābhāva

cease to exist, annihilation.

vamana

emesis, therapeutic vomiting.

vamśa

Plant bamboo, Bambusa arundinacea.

vamśalocana

earthy concretion of a milk-white colour formed in the hallow of a bamboo; bamboo rice. Bambusa arundinacea.

vamśāṅkura

Plant bamboo sprout or shoot.

veṇu

Go to vamśa

Wordnet Search
"vam" has 476 results.

vam

jīvasattvam   

khādyapadārthasthaṃ poṣakatatvam।

jīvasattvāni ṣaṭprakārakāṇi santi।

vam

apamānaḥ, bhartsanā, nirbhartsanā, avajñā, avajñānam, paribhavaḥ, avalepaḥ, avahelā, avahelanam, anādaraḥ, parivādaḥ, anādarakriyā, apavādaḥ, avamānavākyam, tiraskāravākyam, tiraskāraḥ, tiraskriyā, paribhāvaḥ, parivādaḥ, vākpāruṣyam, paribhāṣaṇam, asūrkṣaṇam, avamānanā, rīḍhā, kṣepaḥ, nindā, durvacaḥ, dharṣaṇam, anāryam, khaloktiḥ, apamānakriyā, apamānavākyam, vimānanā   

sā uktiḥ ācāro vā yena kasyacit pratiṣṭhāyāḥ nyūnatā bhavati।

kasyāpi apamānaḥ na karaṇīyaḥ।

vam

pallavam   

laghuparṇam।

meṣaḥ kṛṣikṣetre dhānyasya pallavāni atti।

vam

spaṣṭatā, suspaṣṭatā, vyaktatā, prasādaḥ, spaṣṭārthatvam, vaiśadyam, svacchatā   

spaṣṭasya bhāvaḥ।

praśnasya spaṣṭatayā eva samādhānaṃ dātuṃ śakyam।

vam

pratikūlatā, viparītatā, viruddhatā, vaiparītyam, pratikūlatvam, ananukūlatā   

pratikūlasya avasthā bhāvo vā।

pratikūlatā kāryaṃ jaṭilaṃ karoti।

vam

anubhavaḥ, parīkṣaṇam, vedanam, pratītiḥ, bahudarśitvam, pariṇataprajñaḥ   

tad jñānam yad nirīkṣaṇena prayogena vā labhyate।

asya kāryasya anubhavaḥ asti। / anubhavaṃ vacasā sakhi lumpasi।

vam

jñānam, parijñānam, abhijñānam, vijñānam, bodhaḥ, bodhanam, prabodhaḥ, avabodhaḥ, udbodhaḥ, prajñā, upalabdhiḥ, vedanam, saṃvedaḥ, saṃvedanam, avagamaḥ, pramā, pramitiḥ, samudāgamaḥ, upalambhaḥ, jñaptiḥ, pratītiḥ, jñātṛtvam   

manasā vastvādīnāṃ pratītiḥ।

tasmai saṃskṛtasya samyak jñānam asti।

vam

prārthanā, prārthanam, abhyarthanā, vinatiḥ, yācanā, arthaḥ, arthitvam, arthitā, yāñcā   

vinayena nivedanam।

sevakena avasānārthe adhikāriṇaḥ prārthanā kṛtā।

vam

pāpam, paṅkam, pāpmā, kilviṣam, kalmaṣam, kaluṣam, vṛjinam, enaḥ, agham, ahaḥ, duritam, duṣkṛtam, pātakam, tūstam, kaṇvam, śalyam, pāpakam, adharmam, durvinītatā, avinayaḥ, kunītiḥ, kucaritam, duśceṣṭitam, kuceṣṭitam, durvṛttiḥ, kunītiḥ, kucaritam, kucaryā, vyabhicāraḥ, durācāraḥ   

tat karma yad dharmānusāri nāsti।

pāpāt rakṣa।

vam

śaktiḥ, sattvam, sāmarthyam, balam, kṣamatā, ūrjaḥ, vīryam, vikramaḥ   

tat tattvam yasya prabhāveṇa kimapi kāryaṃ kartuṃ kārayituṃ vā śakyate।

asmin kārye tava śaktiṃ jñāsyāmi।

vam

janahitaiṣin, janahitecchu, janahitepsu, janopakāraśīla, janopakārī, lokopakārī, paropakāraśīla, sarvopakārī, viśvopakārī, sarvahitaiṣī, jagadupakārī, viśvamitra, jaganmitra, jagadvatsala, jagatsuhṛd   

yaḥ janānāṃ hitam upakāraṃ vā karoti।

śāsanaṃ janahitaiṣīṇi kāryāṇi aṅgīkurvati।

vam

tatvam, mūlavastū, mūlam, bhūtam, bījam, abhibhūtam, mātram, viṣayaḥ, tanmātram, avayavaḥ   

jagataḥ mūlakāraṇam।

sāṅkhyadarśanasya mate pañcaviṃśati tatvāni santi।

vam

asāmarthyam, aśaktiḥ, aśaktatā, aśaktatvam, asamarthatvam, akṣamatā, akṣamatvam, śaktihīnatā, abalatvam, nirbalatvam, daurhalyam, balahīnatā, śaktivaikalyam, ayogyatā, ayogyatvam   

aśaktasya bhāvaḥ।

asāmarthyāt etad kāryaṃ kartuṃ rāmaḥ ayogyaḥ।

vam

graivam, graiveyam, graiveyakam   

grīvām abhitaḥ vastrasya kaṭhinaḥ avayavaḥ।

saḥ graivam ūrdhvaṃ kṛtvā gacchati।

vam

ikṣumūlam, rasālamūlam, karkoṭakamūlam, vaṃśamūlam, kāntāramūlam, sukumārakamūlam, adhipatramūlam, madhutṛṇamūlam, vṛṣyamūlam, guḍatṛṇamūlam, mṛtyupuṣpamūlam, mahārasamūlam, osipatramūlam, kośakāramūlam, ikṣavamūlam, payodharamūlam   

ikṣoḥ mūlam।

saḥ ikṣumūlam amalam karoti।

vam

makṣikā, bhambhaḥ, nācikā, gandhatotupā, pataṅgikā, pattikā, vamanīyā, palaṅkaṣā   

kīṭaviśeṣaḥ pṛṣodaraḥ śabdāyamānaḥ kīṭaḥ।

gomaye makṣikāḥ maśanti। /ārṣabhasya rājarṣermanasāpi mahātmanaḥ nānuvartmārhati nṛpo makṣikevagarutvataḥ।

vam

śvetacandanam, malayodbhavam, malayajam, śvetacandanam, tailaparṇikam   

śvetaṃ candanam।

malayaparvate śvetacandanasya bahavaḥ vṛkṣāḥ santi।

vam

pallavaḥ, pallavam, kisalayaḥ, pravālam, navapatram, valam, kisalam, kiśalam, kiśalayam, viṭapaḥ, patrayauvanam, vistaraḥ   

śākhāgraparvaṇi navapatrastavakaḥ।

saḥ pallavān chinatti।

vam

sakhyam, maitrī, mitratā, mahāmaitrī, ajaryam, āpitvam, bandhubhāvaḥ, mitram, mitratvam, sauhārdam, jarjyam, maitram, maitrakam, maitryam, hārdikyam, saṃgataḥ   

mitrayoḥ parasparasambandhaḥ।

sakhye svārthaṃ nāsti।

vam

padārthaḥ, vastu, dravyam, sattvam   

yad sapiṇḍaṃ sākāraṃ vā asti।

dugdhaṃ peyaṃ padārtham asti।

vam

mūlatatvam   

tat tattvaṃ yad paramāṇutaḥ akliṣṭam asti।

mūlatattvam aṇubhiḥ jāyate।

vam

rāsāyanika-tattvam   

saḥ piṇḍaḥ yasya antaḥ saṃracanā vartate yaḥ aktaparimāṇaḥ yasya ca vighaṭanam asambhavī।

pratyekasmin rāsāyanikatattve nyuṭrānādikaṃ bhavati।

vam

navamī   

cāndramāsasya kasyāpi pakṣasya navatamā tithiḥ।

adya kṛṣṇapakṣasya navamī asti।

vam

sagarvam, abhimānapūrvakam, sābhimānam   

abhimānena saha।

saḥ sabhāyāṃ sagarvaṃ bhāṣate sma।

vam

svam   

kasyāpi svāmitvaviṣayaḥ।

ekā gauḥ mama svam।

vam

vidvattā, pāṇḍityam, vaiduṣyam, jñātṛtvam   

jñānavattāyāḥ bhāvaḥ।

vidvattāyāḥ balena śaṅkarācāryeṇa hindudharmasya rakṣā kṛtā।

vam

sādhutā, sabhyatā, sujanatā, vinītatvam, āryatvam, sabhyācāratvam, āryavṛttatvam, suśīlatā, śiṣṭācāratvam, saujanyam   

sajjanasya bhāvaḥ।

sādhutā iti mahān guṇaḥ।

vam

vastuḥ, bhūtam, abhibhūtam, sattvam, sattā, bhāvaḥ   

vāstavikī sattā।

vāyuḥ iti amūrtaṃ vastu। / kiṃ vastu vidvan gurave pradeyam।

vam

prasannatā, paramānandam, pulakitatvam, atyānandaḥ, paramaharṣaḥ, atyantaharṣaḥ, harṣasaṃmohaḥ, ānandamohaḥ, mohāvasthā, ānandaveśaḥ, ālhādaneśaḥ, harṣāveśaḥ, paramasukham, brahmasukham, brahmānandaḥ, praharṣaḥ, pramadaḥ, unmadaḥ, mādaḥ, harṣonmattatā, harṣonmādaḥ, romaharṣaḥ   

prasannasya bhāvaḥ।

rāmasya mukhe prasannatā dṛśyate।

vam

kṛpayā, sadayam, prītyā, prītipūrvam   

dayayā saha।

mānyāḥ kṛpayā mama kāryaṃ kurvantu।

vam

mālā, mālikā, hāraḥ, kaṇṭhamālā, sūtram, uraḥsūtram, uraḥsūtrikā, graivam, graiveyam, graiyakam, kaṇṭhabhūṣā, kaṇṭhalatā, lambanam, pralambikā, pralambaḥ, taralaḥ, lalantikā   

alaṅkāraviśeṣaḥ galadeśadhāraṇārthaṃ puṣpādibhiḥ śobhitaṃ vartulākāram ābhūṣaṇam।

tasyāḥ kaṇṭhe mālā śobhate।

vam

oṣadhiḥ, oṣadhī, udbhidaḥ, udbhijam, udbhidam, pallavaḥ, pallavam, aṅkuraḥ, praroha, rohaḥ, śākaḥ   

saḥ gatihīnaḥ sajīvaḥ yaḥ svasya poṣaṇaṃ sūryaprakāśena tathā ca bhūmyāntargatarasena karoti।

vane vividhāḥ oṣadhayaḥ santi।

vam

saujanyam, sādhutā, sajjanatā, sabhyatā, sattvavṛttiḥ, uttamatā, uttamatvam, guṇaḥ, praśastatā, praśastatvam, sadbhāvaḥ, sāttvikaḥ, sāttvikatā, sādhubhāvaḥ, sujanatā, sujanatvam, sauṣṭha, kulīnatā   

sujanasya bhāvaḥ।

pāṭhaśālāyāṃ tasya saujanyaṃ khyātam। / saujanyam varavaṃśajanma vibhavo dirghāyurārogyatā vijñatvaṃ vinayitvaṃ indriyavaśaḥ satpātradāne ruciḥ sanmantrī susutaḥ priyā priyatamā bhaktiśca nārāyaṇe satpuṇyena vinā trayodaśaguṇāḥ saṃsāriṇāṃ durlabhāḥ।

vam

saṃsāraḥ, viśvaḥ, viśvam, jagat, bhuvanam, mṛtyulokaḥ, ihalokaḥ   

yatra sarve prāṇinaḥ vasanti।

asmin saṃsāre mṛtyuḥ śāśvataḥ।

vam

jñātṛtvam   

jñātuḥ bhāvaḥ।

mama jñātṛtve etad kāryam sādhitam।

vam

sādaram, samānam, ādarapūrvam, ādarapuraḥsaram, sasammānam, sammānapūrvam, samaryādam, arcāpūrvakam   

ādareṇa saha।

śyāmaḥ sādaram āmantrayati bhavān।

vam

aprācuryam, nyūnatā, alpatā, kṣīṇatā, alpatvam, ayatheṣṭatā, hīnatā   

alpasya avasthā bhāvo vā।

samayasya aprācuryāt aham tatra gantum aśaknavam।

vam

satyam, tathyam, ṛtam, samyak, avitatham, tattvam, tattvārtham, yathārthavacaman, yāthārthyam, sattvam, sattā, paramārthaḥ, pūtam   

tad vacanam yad yathārtham nyāyasaṅgatam dharmasaṅgataṃ ca;

satyasya rakṣaṇāya taiḥ svasya prāṇāḥ arpitāḥ। / varaṃ kūpaśatādvāpī varaṃ vāpīśatāt kratuḥ varaṃ kratuśatāt putraḥ satyaṃ putraśatāt kila।

vam

siddhāntaḥ, tattvam, matam   

vyavahārādiviṣayakaḥ vihitaḥ niyamaḥ।

siddhāntaḥ pālanīyaḥ।

vam

kamalam, padmaḥ, utpalam, kumudam, kumud, nalinam, kuvalayam, aravindam, mahotpalam, paṅkajam, paṅkeruham, sarasijam, sarasīruham, sarojam, saroruham, jalejātam, ambhojam, vāryudbhavam, ambujam, ambhāruham, puṇḍarīkam, mṛṇālī, śatapatram, sahasrapatram, kuśeśayam, indirālayam, tāmarasam, puṣkaram, sārasam, ramāpriyam, visaprasūnam, kuvalam, kuvam, kuṭapam, puṭakam, śrīparṇaḥ, śrīkaram   

jalapuṣpaviśeṣaḥ yasya guṇāḥ śītalatva-svādutva-raktapittabhramārtināśitvādayaḥ।

asmin sarasi nānāvarṇīyāni kamalāni dṛśyante। / kamalaiḥ taḍāgasya śobhā vardhate।

vam

daivam, bhāgyam, bhāgaḥ, bhāgadheyam, daivayogaḥ, daivagatiḥ, daivadaśā, daivikam, diṣṭam, niyatiḥ, vidhiḥ   

yadanu manuṣyasya sarvakarmāṇi pūrvaṃ niścitāni bhavanti lalāṭadeśaśca yasya sthānatvena abhimataḥ tat anivāryaṃ tatvam।

karmavādī daive na viśvasiti। / daivaṃ caivātra pañcamam।

vam

saubhāgyam, subhāgyavattavam, dhanyatā, kalyāṇatā, māṅgalyam, puṇyavatvam, kauśalyam, maṅgalam   

bhadrāṇāṃ ghaṭanānām ālambanaṃ pratīkaṃ vā bhāgyam।

saubhāgyaṃ mama yat bhavataḥ darśanam abhavat।

vam

sarvoccaprabhutvam   

kasyāpi deśasya rājyasya vā sarvoccaṃ prabhutvaṃ yad sarveṣu kāryakṣetreṣu pūrṇatayā svatantram asti।

sarvoccaprabhutvaṃ kasyāpi ekasya adhikāraḥ mā bhavatu।

vam

jñānam, parijñānam, vijñānam, abhijñānam, bodhaḥ, dodhanam, prabodhaḥ, avabodhaḥ, udbodhaḥ, prajñā, upalabdhiḥ, vedanam, saṃvedanaḥsaṃvedanam, avagamaḥ, pramā, pramitiḥ, samudāgamaḥ, upalambhaḥ, jñaptiḥ, pratītiḥ, jñātṛtvam, vettṛtvam, vipaśyam   

vastūnām antaḥkaraṇe bhāsaḥ।

kanyākumārīnagare ātmacintanamagnena vivekānandena svāminā ātmanaḥ jñānaṃ prāptam।

vam

kapaṭikaḥ, kūṭachadmā, kharparaḥ, ḍiṅgara, dhavaḥ, dhūrtakaḥ, vamiḥ, śaraṇḍaḥ, harakaḥ   

yaḥ atīva dhūrtaḥ asti।

kapaṭikāt dūrameva varam।

vam

kāpaṭyam, kauṭilyam, asādhutvam, aśucitvam, khalatā, duṣṭatā, adharmaḥ, asaralatā, asāralyam, jihmatā, anṛjutā, vakratā, kauṭam, aśuddhatā, adākṣiṇyam, māyā   

anṛjuprakṛteḥ bhāvaḥ।

kāpaṭyena prāptaṃ dhanaṃ na sthiram।

vam

keturatnam, vaidūryam, vidūrajam, vaiduryamaṇiḥ, kaitavam, prāvṛṣyam, abhraroham, kharābdāṅkuram   

navaratneṣu ekaṃ ratnam।

ketugrahasya prabhāvāt rakṣaṇārthe keturatnaṃ dhārayanti।

vam

tṛṇam, arjunam, triṇam, khaṭam, kheṭṭam, haritam, tāṇḍavam   

yad gavādibhiḥ bhakṣyate।

gauḥ tṛṇaṃ khādati।

vam

ekāgratā, aikāgryam, niṣṭhā, niṣṭhitatvam, ekaniṣṭhatā, ananyavṛttiḥ, ekacittā, ekacittatvam, ananyacittatā, abhiniveśaḥ, cittābhiniveśaḥ, abhiyuktatā, abhiniviṣṭatā, āsaktiḥ, āsaktatā, niveśaḥ, praveśaḥ, niviṣṭatā, āviṣṭatvam, paratā, manoyogaḥ   

ekacittasya bhāvaḥ।

saritā pratyekaṃ kāryaṃ ekāgratayā karoti।

vam

darpatā, auddhatyam, uddhatatvam, abhimānatā, avaliptatā, avaliptatvam, āsphālanam   

darpasya avasthā bhāvo vā।

bhavataḥ darpatayā śramikāḥ kāryāt parāvṛttāḥ।

vam

saindhavam   

lavaṇaprakāraḥ yaḥ kṛṣṇavarṇīyaḥ pācakaḥ ca asti।

saindhavaṃ pācakarūpeṇa upayujyate।

vam

mānam, pramāṇam, parimāṇam, mātram, yotuḥ, yautavam, pautavam, druvayam, pāyyam   

vastunaḥ ākṛteḥ iyattāyāḥ vā tolanam।

sohanasya kaṭeḥ mānam 30 iñcaparimāṇam asti।

vam

akṣayanavamī   

kārtikamāsasya śuklapakṣasya navamī tithiḥ।

saḥ akṣayanavamyāṃ jātaḥ।

vam

uttāna, ūrdhvamukha   

pṛṣṭhena śayānaḥ।

bhuktvā uttānena na śayitavyam।

vam

mṛtyuḥ, maraṇam, nidhanam, pañcattvam, pañcatā, atyayaḥ, antaḥ, antakālaḥ, antakaḥ, apagamaḥ, nāśaḥ, nāśa, vināśaḥ, pralayaḥ, saṃsthānam, saṃsthitiḥ, avasānam, niḥsaraṇam, uparatiḥ, apāyaḥ, prayāṇam, jīvanatyāgaḥ, tanutyāgaḥ, jīvotsargaḥ, dehakṣayaḥ, prāṇaviyogaḥ, mṛtam, mṛtiḥ, marimā, mahānidrā, dīrghanidrā, kālaḥ, kāladharmaḥ, kāladaṇḍaḥ, kālāntakaḥ, narāntakaḥ, diṣṭāntakaḥ, vyāpadaḥ, hāndram, kathāśeṣatā, kīrtiśeṣatā, lokāntaratā   

bhavanasya nāśaḥ- athavā śarīrāt prāṇanirgamanasya kriyā।

dhruvo mṛtyuḥ jīvitasya।

vam

śucitā, dākṣiṇyam, ṛjutā, ārjavam, sāralyam, amāyā, akapaṭaḥ, avyājaḥ, nyāyitā   

cittasya sadvṛttiḥ।

avināśaḥ śucitayā kāryaṃ karoti।

vam

andhaḥkāraḥ, tamaḥ, timiram, timisram, tamasam, dhvāntam, nirālokatā, sāndhaḥkāratvam, niṣprabhatā, andham, śārvaram, rātrivāsaḥ, niśācaram, bhūcchāyā, khaluk   

prakāśasya abhāvaḥ।

sūryāstād anantaram andhaḥkāraḥ bhavati।

vam

viṣṇuḥ, nārāyaṇaḥ, kṛṣṇaḥ, vaikuṇṭhaḥ, viṣṭaraśravāḥ, dāmodaraḥ, hṛṣīkeśaḥ, keśavaḥ, mādhavaḥ, svabhūḥ, daityāriḥ, puṇḍarīkākṣaḥ, govindaḥ, garuḍadhvajaḥ, pītāmbaraḥ, acyutaḥ, śārṅgī, viṣvaksenaḥ, janārdanaḥ, upendraḥ, indrāvarajaḥ, cakrapāṇiḥ, caturbhujaḥ, padmanābhaḥ, madhuripuḥ, vāsudevaḥ, trivikramaḥ, daivakīnandanaḥ, śauriḥ, śrīpatiḥ, puruṣottamaḥ, vanamālī, balidhvaṃsī, kaṃsārātiḥ, adhokṣajaḥ, viśvambharaḥ, kaiṭabhajit, vidhuḥ, śrīvatsalāñachanaḥ, purāṇapuruṣaḥ, vṛṣṇiḥ, śatadhāmā, gadāgrajaḥ, ekaśṛṅgaḥ, jagannāthaḥ, viśvarūpaḥ, sanātanaḥ, mukundaḥ, rāhubhedī, vāmanaḥ, śivakīrtanaḥ, śrīnivāsaḥ, ajaḥ, vāsuḥ, śrīhariḥ, kaṃsāriḥ, nṛhariḥ, vibhuḥ, madhujit, madhusūdanaḥ, kāntaḥ, puruṣaḥ, śrīgarbhaḥ, śrīkaraḥ, śrīmān, śrīdharaḥ, śrīniketanaḥ, śrīkāntaḥ, śrīśaḥ, prabhuḥ, jagadīśaḥ, gadādharaḥ, ajitaḥ, jitāmitraḥ, ṛtadhāmā, śaśabinduḥ, punarvasuḥ, ādidevaḥ, śrīvarāhaḥ, sahasravadanaḥ, tripāt, ūrdhvadevaḥ, gṛdhnuḥ, hariḥ, yādavaḥ, cāṇūrasūdanaḥ, sadāyogī, dhruvaḥ, hemaśaṅkhaḥ, śatāvarttī, kālanemiripuḥ, somasindhuḥ, viriñciḥ, dharaṇīdharaḥ, bahumūrddhā, vardhamānaḥ, śatānandaḥ, vṛṣāntakaḥ, rantidevaḥ, vṛṣākapiḥ, jiṣṇuḥ, dāśārhaḥ, abdhiśayanaḥ, indrānujaḥ, jalaśayaḥ, yajñapuruṣaḥ, tārkṣadhvajaḥ, ṣaḍbinduḥ, padmeśaḥ, mārjaḥ, jinaḥ, kumodakaḥ, jahnuḥ, vasuḥ, śatāvartaḥ, muñjakeśī, babhruḥ, vedhāḥ, prasniśṛṅgaḥ, ātmabhūḥ, suvarṇabinduḥ, śrīvatsaḥ, gadābhṛt, śārṅgabhṛt, cakrabhṛt, śrīvatsabhṛt, śaṅkhabhṛt, jalaśāyī, muramardanaḥ, lakṣmīpatiḥ, murāriḥ, amṛtaḥ, ariṣṭanemaḥ, kapiḥ, keśaḥ, jagadīśaḥ, janārdanaḥ, jinaḥ, jiṣṇuḥ, vikramaḥ, śarvaḥ   

devatāviśeṣaḥ hindudharmānusāraṃ jagataḥ pālanakartā।

ekādaśastathā tvaṣṭā dvādaśo viṣṇurucyate jaghanyajastu sarveṣāmādityānāṃ guṇādhikaḥ।

vam

yuddham, saṃgrāmaḥ, samaraḥ, samaram, āyodhanam, āhavam, raṇyam, anīkaḥ, anīkam, abhisampātaḥ, abhyāmardaḥ, araraḥ, ākrandaḥ, ājiḥ, yodhanam, jamyam, pradhanam, pravidāraṇam, mṛdham, āskandanam, saṃkhyam, samīkam, sāmyarāyikam, kalahaḥ, vigrahaḥ, saṃprahāraḥ, kaliḥ, saṃsphoṭaḥ, saṃyugaḥ, samāghātaḥ, saṃgrāmaḥ, abhyāgamaḥ, āhavaḥ, samudāyaḥ, saṃyat, samitiḥ, ājiḥ, samit, yut, saṃrāvaḥ, ānāhaḥ, samparāyakaḥ, vidāraḥ, dāraṇam, saṃvit, samparāyaḥ, balajam, ānarttaḥ, abhimaraḥ, samudayaḥ, raṇaḥ, vivāk, vikhādaḥ, nadanuḥ, bharaḥ, ākrandaḥ, ājiḥ, pṛtanājyam, abhīkam, samīkam, mamasatyam, nemadhitā, saṅkāḥ, samitiḥ, samanam, mīऴ् he, pṛtanāḥ, spṛt, spṛd, mṛt, mṛd, pṛt, pṛd, samatsu, samaryaḥ, samaraṇam, samohaḥ, samithaḥ, saṅkhe, saṅge, saṃyugam, saṅgathaḥ, saṅgame, vṛtratūryam, pṛkṣaḥ, āṇiḥ, śīrasātau, vājasātiḥ, samanīkam, khalaḥ, khajaḥ, pauṃsye, mahādhanaḥ, vājaḥ, ajam, sadma, saṃyat, saṃyad, saṃvataḥ   

śatrutāvaśād anyarājyaiḥ saha saśastrasenābalena dharmalābhārtham arthalābhārthaṃ yaśolābhārthaṃ vā yodhanam।

yatra ayuddhe dhruvaṃ nāśo yuddhe jīvitasaṃśayaḥ taṃ kālam ekaṃ yuddhasya pravadanti manīṣiṇaḥ।

vam

kamalam, aravindam, sarasijam, salilajam, rājīvam, paṅkajam, nīrajam, pāthojam, nalam, nalinam, ambhojam, ambujanma, ambujam, śrīḥ, amburuham, ambupadmam, sujalam, ambhoruham, puṣkaram, sārasam, paṅkajam, sarasīruham, kuṭapam, pāthoruham, vārjam, tāmarasam, kuśeśayam, kañjam, kajam, śatapatram, visakusumam, sahasrapatram, mahotpalam, vāriruham, paṅkeruham   

jalajakṣupaviśeṣaḥ yasya puṣpāṇi atīva śobhanāni santi khyātaśca।

bālakaḥ krīḍāsamaye sarovarāt kamalāni lūnāti।

vam

abhāva, hīnatā, rahitatvam, śūnyatā, nyūnatā   

gato bhāvam abhāvam।

grīṣme jalasya abhāvaḥ vartate। / sarveṣāmapyabhāve tu brāhmaṇā rikthabhāginaḥ।

vam

kampanam, calanam, kampram, calam, lolam, cañcalam, pāriplavam, pariplavam, vepathuḥ   

kampayuktaḥ।

vyādhigrastasya tasya śarīre kampanāni santi।

vam

brahma, brahmatatvam, cidānandam, aśabda   

sā paramā tathā ca nityasattā yā jagataḥ mūlakāraṇam asti tathā ca yā sadcidānandasvarūpā asti iti manyante।

brahma ekam eva।

vam

vaiyājam, meṣayitṛtvam   

abhiprāyagopanam।

bālakāḥ pāṭhaśālāṃ na gantuṃ vaiyājam kurvanti।

vam

netṛtvam, nāyakatvam, mukhyatā, mukhyatvam, adhiṣṭhātṛtvam, pramukhatā   

netuḥ kāryam।

bhāratīyasainikaiḥ kuśalasenāpateḥ netṛtve śatravaḥ parāstāḥ।

vam

viśiṣṭatā, viśiṣṭatvam, vilakṣaṇatā, adbhutatā, ananyatā, ananyatvam, apūrvatā, apūrvatvam   

vilakṣaṇasya avasthā bhāvo vā।

tasya viśiṣṭatā dṛṣṭvā ahaṃ vismitaḥ।

vam

māhātmyam, mahātmatā, mahimā, mahatvam, udāratā, audāryam, cittodāratā, mahecchā, mahānubhāvaḥ   

mahātmano bhāvaḥ।

hindīsāhitye premacandasya māhātmyaṃ na anyathā kartuṃ śakyate।

vam

kṛṣṇaḥ, nārāyaṇaḥ, dāmodaraḥ, hṛṣīkeśaḥ, keśavaḥ, mādhavaḥ, acyutaḥ, govindaḥ, janārdanaḥ, giridharaḥ, daivakīnandanaḥ, mādhavaḥ, śauriḥ, ahijitaḥ, yogīśvaraḥ, vaṃśīdharaḥ, vāsudevaḥ, kaṃsārātiḥ, vanamālī, purāṇapuruṣaḥ, mukundaḥ, kaṃsāriḥ, vāsuḥ, muralīdharaḥ, jagadīśaḥ, gadādharaḥ, nandātmajaḥ, gopālaḥ, nandanandanaḥ, yādavaḥ, pūtanāriḥ, mathureśaḥ, dvārakeśaḥ, pāṇḍavāyanaḥ, devakīsūnuḥ, gopendraḥ, govardhanadharaḥ, yadunāthaḥ, cakrapāṇiḥ, caturbhujaḥ, trivikramaḥ, puṇḍarīkākṣaḥ, garuḍadhvajaḥ, pītāmbaraḥ, viśvambharaḥ, viśvarujaḥ, sanātanaḥ, vibhuḥ, kāntaḥ, puruṣaḥ, prabhuḥ, jitāmitraḥ, sahasravadanaḥ   

yaduvaṃśīya vasudevasya putraḥ yaḥ viṣṇoḥ avatāraḥ iti manyate।

sūradāsaḥ kṛṣṇasya paramo bhaktaḥ।

vam

ajīrṇam, vāyugaṇḍaḥ, antarvamiḥ, palatāśayaḥ   

rogaviśeṣaḥ- jaṭharāgnivikāraḥ।

ajīrṇaṃ ca bahuvyādhīnāṃ kāraṇam।

vam

pṛthvī, dharatī, dharā, bhū, vasundharā, dharaṇī, dharitrī, avanī, urvī, ratnagarbhā, vasudhā, kṣitiḥ, mahiḥ, mahī, acalakīlā, acalā, bhūmaṇḍalaḥ, pṛthivīmaṇḍalam, viśvambharā, prathī, viśvadhāriṇī, medinī, viśvadhenā   

sauramālāyāṃ sūryaṃ paritaḥ bhramamāṇaḥ sūryāt tṛtīyaḥ martyādyadhiṣṭhānabhūtaḥ grahagolaḥ।

candraḥ pṛthveḥ upagrahaḥ asti।

vam

vairam, vairitā, śatrutā, riputā, aritā, śātravam, vipakṣatā, dveṣaḥ, vidveṣaḥ, virodhaḥ, vairabhāvaḥ, pratidvandvam, pratipakṣatā, paratā, virodhaḥ   

yatra śatrubhāvanā vartate।

dānena vairāṇyapi yānti nāśanam।

vam

apāṭavam, apravīṇatā, akuśalatā, anaipuṇyam, anipuṇatā, apaṭutā   

apravīṇasya avasthā bhāvo vā।

apāṭavāt śyāmaḥ idaṃ kāryaṃ samyagrītyā kartuṃ na aśaknot।

vam

mugdhatvam   

kalāhīnasya avasthā bhāvo vā।

tasya mugdhatvaṃ sarve jānanti।

vam

durdaivam, daurbhāgyam, aindraḥ, aindram   

mandaṃ bhāgyam।

etad bhavataḥ durdaivama yad bhavataḥ ekamātraḥ putraḥ madyapī abhavat।

vam

adhama, pratikṛṣṭa, avamaḥ, nikṛṣṭa, arvā, rephaḥ, yāpyaḥ, kutsitaḥ, avadyaḥ, kupūyaḥ, kheṭaḥ, garhyaḥ, aṇakaḥ, repaḥ, aramaḥ, āṇakaḥ, anakaḥ   

yad atyantam apakṛṣṭam asti।

tava adhamāni kṛtyāni dṛṣṭvā klāntaḥ aham।

vam

adhamaḥ, kṣudraḥ, nīcaḥ, narādhamaḥ, avamaḥ   

bhayadayālajjāśūnyaḥ puruṣaḥ।

adhamaḥ nīcakāryaṃ kartuṃ na bibheti।

vam

pāpam, kalmaṣam, kilviṣam, pātakam, pāpmā, agham, duritam, enas, kaluṣam, abhadram, aśubham, vṛjanam, vṛjinam, doṣaḥ, aparādhaḥ, duṣkṛtam, kalkam, aṃhas, aṃghas, mantuḥ, kulmalam, kalaṅkaḥ, pratyavāyaḥ, kiṇvam, amīvam, paṅkam, jaṅgapūgam   

tat karma yad asmin loke anuttamaḥ tathā ca paraloke aniṣṭaṃ phalaṃ janayati।

kabīrasya mate asatyavadanaṃ pāpam asti।

vam

ādhipatyam, adhikāraḥ, sattā, prabhutvam, svāmitvam, prabhutā, adhikāritā, adhikāritvam   

svāminaḥ avasthā bhāvo vā।

purā bhārate videśinām ādhipatyam āsīt।

vam

śāsanam, sattā, prabhutvam, svāmitvam   

sā śaktiḥ yasyāḥ adhikārāt balāt vā sāmarthyaṃ upabhujyate।

indirā gāndhī mahodayayā 1975 saṃvatsare svasya śāsanasya kāle āpatakālaḥ ghoṣitaḥ।

vam

lābhaḥ, labdhiḥ, prāptiḥ, phalam, phalodayaḥ, labhyam, labhyāṃśaḥ, āyaḥ, udayaḥ, utpannam, paṇāyā, paṇyaphalatvam, vṛddhiḥ, vivṛddhiḥ, pratipattiḥ, yogakṣemaḥ, prayogaḥ, arjanam, upārjanam   

mūladhanādadhikaṃ vyāpārādibhiḥ prāptaṃ dhanam।

saḥ vastravyāpāre lābhaḥ prāptavān।

vam

kalikā, mukulaḥ, mukulam, kudamalaḥ, kuḍmalaḥ, jālakam, kṣārakaḥ, prarohaḥ, aṅkuraḥ, pallavaḥ, pallavam, koṣaḥ, korakaḥ, korakam   

asphuṭitapuṣpam।

mālikaḥ kalikānām unmūlanārthe bālakāya kupyati।

vam

dhairyam, dhīratvam, dhṛti, dhīratā   

cittasya saḥ bhāvaḥ yaḥ nirbhayatayā mahattaraṃ kāryaṃ kartuṃ pravartayati।

sāvarakara mahodayasya dhairyasya carcā adhunā api kriyate।

vam

indraḥ, devarājaḥ, jayantaḥ, ṛṣabhaḥ, mīḍhvān, marutvān, maghavā, viḍojā, pākaśāsanaḥ, vṛddhaśravāḥ, sunāsīraḥ, puruhūtaḥ, purandaraḥ, jiṣṇuḥ, lekharṣabhaḥ, śakraḥ, śatamanyuḥ, divaspatiḥ, sutrāmā, gotrabhit, vajrī, vāsavaḥ, vṛtrahā, vṛṣā, vāstospatiḥ, surapatiḥ, balārātiḥ, śacīpatiḥ, jambhabhedī, harihayaḥ, svārāṭ, namucisūdanaḥ, saṃkrandanaḥ, duścyavanaḥ, turāṣāṭ, meghavāhanaḥ, ākhaṇḍalaḥ, sahastrākṣaḥ, ṛbhukṣā, mahendraḥ, kośikaḥ, pūtakratuḥ, viśvambharaḥ, hariḥ, purudaṃśā, śatadhṛtiḥ, pṛtanāṣāḍ, ahidviṣaḥ, vajrapāṇiḥ, devarājaḥ, parvatāriḥ, paryaṇyaḥ, devatādhipaḥ, nākanāthaḥ, pūrvadikkapatiḥ, pulomāriḥ, arhaḥ, pracīnavarhiḥ, tapastakṣaḥ, biḍaujāḥ, arkaḥ, ulūkaḥ, kaviḥ, kauśikaḥ, jiṣṇuḥ   

sā devatā yā svargasya adhipatiḥ iti manyate।

vedeṣu indrasya sūktāni santi।

vam

sindūraḥ, nāgasambhavam, nāgareṇuḥ, raktam, sīmantakam, nāgajam, nāgagarbham, śoṇam, vīrarajaḥ, gaṇeśabhūṣaṇam, sandhyārāgam, śṛṅgārakam, saubhāgyam, arūṇam, maṅgalyam, agniśikham, piśunam, asṛk, vareṇyam   

raktavarṇacūrṇaviśeṣaḥ hindudharmīyāṇāṃ kṛte māṅgalyasūcakam ābharaṇañca, yaṃ akhrīṣṭīyāḥ tathā ca amuslimadharmīyāḥ bhāratīyāḥ striyaḥ pratidinaṃ sīmantake bhālapradeśe vā dhārayanti, khrīṣṭīyān tathā ca muslimadharmīyān vinā itare sarve bhāratīyāḥ puruṣāḥ bālakāḥ ca pūjāvidhau māṅgalyārthaṃ bhālapradeśe bindumātraṃ dhārayanti, tathā ca pūjādiṣu devadevatān samarpayanti।

kāścit striyaḥ sindurasya dhāraṇāt pateḥ āyurvṛddhirbhavati iti manyante।

vam

suvarṇam, svarṇam, kanakam, hiraṇyam, hema, hāṭakam, kāñcanam, tapanīyam, śātakumbham, gāṅgeyam, bharmam, karvaram, cāmīkaram, jātarūpam, mahārajatam, rukmam, kārtasvaram, jāmbunadam, aṣṭāpadam, śātakaumbham, karcuram, rugmam, bhadram, bhūri, piñjaram, draviṇam, gairikam, cāmpeyam, bharuḥ, candraḥ, kaladhautam, abhrakam, agnibījam, lohavaram, uddhasārukam, sparśamaṇiprabhavam, mukhyadhātu, ujjvalam, kalyāṇam, manoharam, agnivīryam, agni, bhāskaram, piñajānam, apiñjaram, tejaḥ, dīptam, agnibham, dīptakam, maṅgalyam, saumañjakam, bhṛṅgāram, jāmbavam, āgneyam, niṣkam, agniśikham   

dhātuviśeṣaḥ-pītavarṇīyaḥ dhātuḥ yaḥ alaṅkāranirmāṇe upayujyate।

suvarṇasya mūlyaṃ vardhitam।

vam

dhanam, vittam, vibhavaḥ, arthaḥ, vaibhavam, sampattiḥ, draviṇam, dravyam, rāḥ, riktham, ṛktham, hiraṇyam, dyumnam, svāpateyam, bhogyam, ghasu, svāpateyam, vasu, dyumnam, kāñcanam, lakṣmīḥ, sampat, vṛddhiḥ, śrīḥ, vyavahāryam, raiḥ, bhogaḥ, svam, rekṇaḥ, vedaḥ, varivaḥ, śvātram, ratnam, rayiḥ, kṣatram, bhagaḥ, mīlum, gayaḥ, dyumnaḥ, indriyam, vasu, rāyaḥ, rādhaḥ, bhojanam, tanā, nṛmṇam, bandhuḥ, medhāḥ, yaśaḥ, brahma, śraṃvaḥ, vṛtram, vṛtam   

suvarṇarupyakādayaḥ।

sādhu kāryārthe eva dhanasya viyogaḥ karaṇīyaḥ।

vam

vāstavikam, vāstavikaḥ, vāstavikī, vāstavaḥ, vāstavī, vāstavam, tathyaḥ, tathyam, tathyā, yathārthaḥ, yathārtham, yathārthā, san, sat, satī, satyaḥ, satyam, satyā, prakṛtaḥ, prakṛtā, prakṛtam, akalpitaḥ, akalpitam, akalpitā   

yad yathārthabhūtam asti tad।

śaśaśṛṅgaṃ na vāstavikaḥ padārthaḥ asti।

vam

astitvam, bhavaḥ, sattā, vidyamānatā, bhūtiḥ   

vidyamānasya bhāvaḥ।

īśvarasya astitvam asti vā nāsti iti viṣaye mama manasi śaṅkā utpannā।

vam

sammānam, prabhāvaḥ, māhātmyam, pratāpaḥ, pratiṣṭhā, anubhāvaḥ, anubhūtiḥ, āyattiḥ, āyatiḥ, āspadam, indratā, indratvam, garimān, gurutā, guruttvam, tejasvitā, paktiḥ, bhagaḥ   

loke prasiddhiḥ।

janaḥ tasya sammānaṃ karoti।

vam

kṣupaḥ, udbhid, oṣadhiḥ, oṣadhī, auṣadhī, auṣadhiḥ, udbhijam, udbhidam, pallavaḥ, pallavam, aṅkuraḥ, prarohaḥ, rohaḥ, śākaḥ   

kṣudravṛkṣaḥ।

śyāmasya udyāne naike kṣupāḥ santi।

vam

vyaktitvam   

vyakteḥ guṇaḥ bhāvo vā।

sajjanānāṃ vyaktitvaṃ mahattaram asti।

vam

sāram, tattvam, sāraḥ   

kasyāpi mukhyaḥ bhāgaḥ guṇo vā।

asya adhyāyasya sāraṃ satyaṃ vada iti asti।

vam

garimā, gauravam, mahimā, māhātmyam   

mahattvapūrṇatāyāḥ vardhanasya bhāvaḥ।

deśasya garimā deśavāsīnāṃ dāyitvam।

vam

āmram, cūtam, sahakāram, kāmaśaram, kāmavallabham, kāmāṅgam, kīrevṛḥ, mādhavadrumam, bhṛṅgāmīṣṭam, sīdhurasam, madhūlī, kokilotsavam, vasantadūtam, āmraphalam, modākhyam, manmathālayaḥ, madhvāvāsaḥ, sumadanaḥ, pikarāgaḥ, nṛpapriyaḥ, priyāmbuḥkokilāvāsaḥ, mākandaḥ, ṣaṭpadātithiḥ, madhuvrataḥ, vasantadruḥ, pikaprayaḥ, strīpriyaḥ, gandhabandhuḥ, alipriyaḥ, madirāsakhaḥ   

phalaviśeṣaḥ, āmravṛkṣasya phalam asya guṇāḥ varṇarucimāṃsaśukrabalakāritvam।

rāmāya āmraḥ rocate।

vam

yamau, yamakau, yamaḥ, yamā, yamam, yamakaḥ, yamakā, yamakam, yamalaḥ, yamalā, yamalam, dvandvam, yugalam, yugam, yāmalam   

garbhāvasthāyām eva yau yugalatvena āsīt tau।

aho sādṛśyam etayoḥ yamayoḥ putrayoḥ kaḥ rāmaḥ ka śyāmaḥ iti jñātum asamartho'ham।

vam

saukhyam, anukūlatā, suvidhā, sukhatā, susthatā, ānukūlyam, sopakārakattvam   

sā sthiti yasyāṃ kimapi kāryaṃ vyavadhānena vinā saṃpannatāṃ nīyate।

bhavataḥ saha kāryakaraṇe mayā bahu saukhyam anubhūtam।

vam

upaśamaḥ, vyupaśamaḥ, lāghavam   

kasyāpi kāryasya samāpanena athavā rogasya apāgamanena prāptaḥ sukhadaḥ anubhavaḥ।

upacāreṇa upaśamaḥ prāptaḥ।

vam

vāyuḥ, vātaḥ, anilaḥ, pavanaḥ, pavamānaḥ, prabhañjanaḥ, śvasanaḥ, sparśanaḥ, mātariśvā, sadāgatiḥ, pṛṣadaśvaḥ, gandhavahaḥ, gandhavāhaḥ, āśugaḥ, samīraḥ, mārutaḥ, marut, jagatprāṇaḥ, samīraṇaḥ, nabhasvān, ajagatprāṇaḥ, khaśvāsaḥ, vābaḥ, dhūlidhvajaḥ, phaṇipriyaḥ, vātiḥ, nabhaḥprāṇaḥ, bhogikāntaḥ, svakampanaḥ, akṣatiḥ, kampalakṣmā, śasīniḥ, āvakaḥ, hariḥ, vāsaḥ, sukhāśaḥ, mṛgavābanaḥ, sāraḥ, cañcalaḥ, vihagaḥ, prakampanaḥ, nabhaḥ, svaraḥ, niśvāsakaḥ, stanūnaḥ, pṛṣatāmpatiḥ, śīghraḥ   

viśvagamanavān viśvavyāpī tathā ca yasmin jīvāḥ śvasanti।

vāyuṃ vinā jīvanasya kalpanāpi aśakyā।

vam

prāk, pūrvam   

pūrvasmin kāle।

prāk ghaṭitānāṃ smaraṇena saḥ rodituṃ prārabhata।

vam

gauravapūrṇa, gauravayukta, garimāpūrṇa, garimāyukta, gauravaśālin, gauravamaya, gauravānvita   

gauraveṇa yuktaḥ।

viśve bhāratadeśasya gauravapūrṇaṃ sthānam asti।

vam

āyuḥ, āyuṣa, jīvanam, jīvā, jīvitvam, jīvyam, mandasāna   

āmṛtyoḥ kālaḥ।

tasya jīvanaṃ paropakāre eva vyatītam।

vam

avamardita   

mānasikarūpeṇa śārīrikarūpeṇa vā saṃpīḍya yaḥ marditaḥ।

āṅgalaiḥ avamarditaḥ bhāratīyasamājaḥ manasi kruddhaḥ āsīt।

vam

vam, chard, udgṝ   

mukhāt bhakṣitam annasya udgiraṇānukūlavyāpāraḥ।

na jāne kena kāraṇena vamati mohanaḥ।

vam

apamānita, anādṛta, tiraskṛta, avamānita, nindita, adhikṣipta, apanīta, apavādita   

yasya apamānaḥ kṛtaḥ।

madyena unmattena aśokena svapitā apamānitaḥ kṛtaḥ।

vam

rajaḥ, ṛtuḥ, kusumam, puṣpam, ārttavam   

strīṇāṃ māse māse yoniniḥsṛtam raktam।

rajasaḥ srāvakāle strī pīḍām anubhavati।

vam

ekatā, ekatvam, aikyam, saṃyogaḥ, yogaḥ, sandhiḥ, saṅgaḥ, sambhūti   

ekasya bhāvaḥ।

deśasya ekatāyāḥ tathā ca akhaṇḍatāyāḥ rakṣaṇaṃ asmākaṃ paramaṃ kartavyam।

vam

pārśvaḥ, pakṣaḥ, pārśvam   

kasyāpi vastunaḥ śarīrasya vā dakṣiṇataḥ vāmataḥ vā bhāgaḥ।

kasmin pārśve pīḍām anubhavasi।

vam

kapaṭaḥ, kapaṭam, pratāraṇā, dhūrtatā, śāṭhyam, kaitavam   

tat kāryaṃ yad svārthārthe anyān vañcitvā kṛtam।

saḥ kapaṭe na ajayat।

vam

śuṇṭhiḥ, śuṇṭhī, śaṇṭhyam, śuṣkārdram, viśvabheṣajam, viśvam, viśvā, mahauṣadham, nāgaram   

śuṣkam ārdrakam।

śuṇṭhiḥ śarīrāya upayuktā।

vam

bālyam, śaiśavam, śiśutvam, bālakatvam, bālabhāvaḥ, śaiśavakālaḥ, bālyāvasthā   

ā śaiśavāt ṣoḍaśavarśaparyantam।

rākeśaḥ ā bālyāt buddhimān asti।

vam

avamokaḥ   

nirdiṣṭāt vikrimūlyāt nyūnaḥ।

asmin āpaṇake prativastu avamokaḥ prāpyate।

vam

maṅgalagrahaḥ, maṅgalaḥ, ajapatiḥ, koṇaḥ, ailaḥ, bhaumaḥ, ajapatiḥ, aṅgārakaḥ, lohitāṅgaḥ, raktāṅgaḥ, mahīsutaḥ, āvaneyaḥ, bhūmijaḥ, hemnaḥ, kujaḥ, pṛthvījaḥ, viśvambharāputraḥ   

sūryāt caturthaḥ grahaḥ।

śāstrajñāḥ maṅgalagrahaṃ jñātumicchanti।

vam

durgā, umā, kātyāyanī, gaurī, brahmāṇī, kālī, haimavatī, īśvarā, śivā, bhavānī, rudrāṇī, sarvāṇī, sarvamaṅgalā, aparṇā, pārvatī, mṛḍānī, līlāvatī, caṇaḍikā, ambikā, śāradā, caṇḍī, caṇḍā, caṇḍanāyikā, girijā, maṅgalā, nārāyaṇī, mahāmāyā, vaiṣṇavī, maheśvarī, koṭṭavī, ṣaṣṭhī, mādhavī, naganandinī, jayantī, bhārgavī, rambhā, siṃharathā, satī, bhrāmarī, dakṣakanyā, mahiṣamardinī, herambajananī, sāvitrī, kṛṣṇapiṅgalā, vṛṣākapāyī, lambā, himaśailajā, kārttikeyaprasūḥ, ādyā, nityā, vidyā, śubhahkarī, sāttvikī, rājasī, tāmasī, bhīmā, nandanandinī, mahāmāyī, śūladharā, sunandā, śumyabhaghātinī, hrī, parvatarājatanayā, himālayasutā, maheśvaravanitā, satyā, bhagavatī, īśānā, sanātanī, mahākālī, śivānī, haravallabhā, ugracaṇḍā, cāmuṇḍā, vidhātrī, ānandā, mahāmātrā, mahāmudrā, mākarī, bhaumī, kalyāṇī, kṛṣṇā, mānadātrī, madālasā, māninī, cārvaṅgī, vāṇī, īśā, valeśī, bhramarī, bhūṣyā, phālgunī, yatī, brahmamayī, bhāvinī, devī, acintā, trinetrā, triśūlā, carcikā, tīvrā, nandinī, nandā, dharitriṇī, mātṛkā, cidānandasvarūpiṇī, manasvinī, mahādevī, nidrārūpā, bhavānikā, tārā, nīlasarasvatī, kālikā, ugratārā, kāmeśvarī, sundarī, bhairavī, rājarājeśvarī, bhuvaneśī, tvaritā, mahālakṣmī, rājīvalocanī, dhanadā, vāgīśvarī, tripurā, jvālmukhī, vagalāmukhī, siddhavidyā, annapūrṇā, viśālākṣī, subhagā, saguṇā, nirguṇā, dhavalā, gītiḥ, gītavādyapriyā, aṭṭālavāsinī, aṭṭahāsinī, ghorā, premā, vaṭeśvarī, kīrtidā, buddhidā, avīrā, paṇḍitālayavāsinī, maṇḍitā, saṃvatsarā, kṛṣṇarūpā, balipriyā, tumulā, kāminī, kāmarūpā, puṇyadā, viṣṇucakradharā, pañcamā, vṛndāvanasvarūpiṇī, ayodhyārupiṇī, māyāvatī, jīmūtavasanā, jagannāthasvarūpiṇī, kṛttivasanā, triyāmā, jamalārjunī, yāminī, yaśodā, yādavī, jagatī, kṛṣṇajāyā, satyabhāmā, subhadrikā, lakṣmaṇā, digambarī, pṛthukā, tīkṣṇā, ācārā, akrūrā, jāhnavī, gaṇḍakī, dhyeyā, jṛmbhaṇī, mohinī, vikārā, akṣaravāsinī, aṃśakā, patrikā, pavitrikā, tulasī, atulā, jānakī, vandyā, kāmanā, nārasiṃhī, girīśā, sādhvī, kalyāṇī, kamalā, kāntā, śāntā, kulā, vedamātā, karmadā, sandhyā, tripurasundarī, rāseśī, dakṣayajñavināśinī, anantā, dharmeśvarī, cakreśvarī, khañjanā, vidagdhā, kuñjikā, citrā, sulekhā, caturbhujā, rākā, prajñā, ṛdbhidā, tāpinī, tapā, sumantrā, dūtī, aśanī, karālā, kālakī, kuṣmāṇḍī, kaiṭabhā, kaiṭabhī, kṣatriyā, kṣamā, kṣemā, caṇḍālikā, jayantī, bheruṇḍā   

sā devī yayā naike daityāḥ hatāḥ tathā ca yā ādiśaktiḥ asti iti manyate।

navarātrotsave sthāne sthāne durgāyāḥ pratiṣṭhāpanā kriyate।

vam

kumudam, kairavam, jātyutpalam, puṃnāgam, puṇḍarīkam, puṇḍraḥ, śambhuvallabham, śāradam, śucikarṇikam, candrabandhuḥ, śaśikāntaḥ, śaśiprabhaḥ   

śvetakamalasya kṣupaḥ।

eṣa taḍāgaḥ kumudaiḥ āpūrṇaḥ।

vam

jalaukā, raktapā, jalaukasaḥ, jalūkā, jalākā, jaloragī, jalāyukā, jalikā, jalāsukā, jalajantukā, veṇī, jalālokā, jalaukasī, jalaukasam, jalaukasā, raktapāyinī, raktasandaśikā, tīkṣṇā, vamanī, jalajīvanī, raktapātā, vedhinī, jalasarpiṇī, jalasūciḥ, jalāṭanī, jalākā, jalapaṭātmikā, jalikā, jalālukā, jalavāsinī   

jalajantuviśeṣaḥ, yaḥ prāṇināṃ śarīrasthaṃ duṣṭaśoṇitaṃ nirharet।

priyadarśanaḥ jalaukā babhūva।

vam

agnisikhaḥ, agnisekharaḥ, ambaram, asṛk, kanakagauram, kaśmīrajanma, kāntam, kāveram, kāśmīram, kāśmīrajanmā, kāśmīrasambhavam, kucandanam, kusumātmaka, kesaravaram, goravaḥ, gauram, ghasram, ghusṛṇam, ghoraḥ, javā, jāguḍam, dīpakaḥ, dīpakam, nakulī, pāṭalam, piṇyākaḥ, piṇyākam, piśunam, pītakāveram, pītacandanam, pītikā, pītakam, pītanam, puṣparajaḥ, priyaṅgum, bālhikam, bāhlika, raktam, raktacandanam, raktasaṃjñam, raktāṅgam, rañjanaḥ, rudhiram, rohitam, lohitacandanam, vareṇyam, varṇam, varṇyam, vahniśikham, vahniśekharam, veram, śaṭham, śoṇitam, saṃkocam, saṃkocapiśunam, surārham, sūryasaṃjñam, saurabham, haricandanam   

puṣpe vartamānaḥ strīliṅgī avayavaviśeṣaḥ yaḥ keśa sadṛśaḥ asti।

agnisikhaḥ kṣapasya jananāṅgena sambadhitaḥ asti।

vam

yoniḥ, garbhakośaḥ, garbhāśayaḥ, garbhasthānam, yonī, dharā, jarāyuḥ, garbhaḥ, koṣaḥ, mātṛkukṣiḥ, ulvam, kalalaḥ, kalalam, catvālaḥ   

manuṣyādīnāṃ jarāyujāṇāṃ prāṇinām utpattisthānam। tacca strīṇām udarasthaṃ śaṅkhanābhyākāraṃ tryāvartaṃ sthānam। yasya tṛtīye āvarte garbhaśayyā pratiṣṭhate।

jarāyujāḥ yāṃ yāṃ yonim āpadyante tasyāṃ tasyāṃ yonau tathā tathā rūpāṇi bhavanti।

vam

laghutvam, laghutā, agurutvam, agurutā   

laghoḥ avasthā bhāvo vā।

laghutvāt ko'pi etaṃ bhāram uddharati।

vam

nīravatā, niḥstabdhatā, śāntiḥ, śāntatā, nīravatvam   

dhvanihīnā avasthā bhāvo vā।

tamomayī niśā nīravatayā yuktā āsīt।

vam

avahas, upahas, parihas, vihas, has, avaman, kakh   

kasyacit doṣādikam uddiśya sahāsaṃ nindanānukūlaḥ vyāpāraḥ।

rāmaḥ nityaṃ anyān avahasati।

vam

dīrghapallavam   

mattatāyāḥ kṛte sevyamānāḥ ekasya kṣupasya parṇakalikādayaḥ।

dīrghapallavasya sevanaṃ svāsthyārthe hānikārakam asti।

vam

vivāhaḥ, upayamaḥ, pariṇayaḥ, udvāhaḥ, upayāmaḥ, pāṇipīḍanam, dārakarmaḥ, karagrahaḥ, pāṇigrahaṇam, niveśaḥ, pāṇikaraṇam, saṃbandhaḥ, pāṇigrahaḥ, dārasambandhaḥ, udvahaḥ, dāropasaṃgrahaḥ, pāṇigrāhaḥ, parigrahaḥ, prodvāhaḥ, saṃgrahaḥ, samudvāhaḥ, pariṇītam, adhigamanam, udvahanam, udvāhanam, karārpaṇam, dārādhigamanam, niveśanam, patitvam, patitvanam, parigrahatvam, pariṇayanam, bāndhukyam, maithunam   

saḥ dhārmikaḥ sāmājikaḥ vā saṃskāraḥ yena strīpuruṣau parasparaṃ patipatnīrūpeṇa svīkurutaḥ।

sohanasya vivāhaḥ rādhayā saha jātaḥ।

vam

gurutā, gurutvam   

guroḥ avasthā bhāvo vā।

gurutāyāḥ kāraṇād saḥ etad vastu na utthāpayituṃ śaknoti।

vam

māhātmyam, mahattā, mūlyam, gauravam, garimā, mahātmyam   

tat tatvaṃ yasyādhāreṇa vastunaḥ śreṣṭhatā upayogitā ca vardhate vā nyūnībhavati।

jñānasya māhātmyaṃ sthāne sthāne jñāyate।

vam

jyā, guṇaḥ, cāpaguṇaḥ, dhanurguṇaḥ, jīvam, gavyā, gavyam, gauḥ, piṅgā, bhāravaḥ, maurvikā, maurvī, śiñjinī, locakaḥ, śarasanajyā, śiñjā, śiñjālatā, sthāvaram, srāvan, jyāyuḥ   

dhanuṣaḥ sūtraṃ yasya sāhāyyena bāṇān kṣipanti।

saḥ jyāṃ badhnāti।

vam

pallavaḥ, pallavam, pracchadapaṭaḥ   

strībhiḥ dhāryamāṇaṃ vastram।

tasyāḥ raktaḥ pallavaḥ vāyunā vidhunoti।

vam

saṃsāraḥ, viśvam, jagat, jagad, lokaḥ   

viśvasthānāṃ sarveṣāṃ janānām ekavadbhāvaḥ।

nikhile saṃsāre mahātmā gāṃdhīmahodayāḥ ādaraṇīyāḥ santi।

vam

dyūtam, dyūtakrīḍā, devanam, akṣavatī, kaitavam, paṇaḥ   

krīḍāviśeṣaḥ- kamapi dravyaṃ paṇaṃ kṛtvā tasya svāmibhāvārthaṃ kriyamāṇā akṣadevanayuktā aprāṇikaraṇakā krīḍā।

dyūte pāṇḍavāḥ draupadīm ahāsīt।

dyūtam etat purākalpe sṛṣṭaṃ vairakaram mahat। tasmāt dyūtama na seveta hāsyārtham api buddhimān॥ [manu. 9।227]

vam

mithunam, dvayam, dvandvam, yugam, yugalam, yamalam, yāmalam, yamaḥ, yamakam, yutakam   

sajātīye abhinnarūpe abhinnākāre ca dve vastunī।

ayi, paśya। pārāvatapakṣiṇor mithunam asti tasyāṃ taruśākhākhāyām।

vam

jarāyuḥ, ulvam, ulbam   

saḥ māṃsakhaṇḍaḥ yaḥ jarāyujānāṃ sadyojātānāṃ bālakānām amarasya aparasmin diśi saṃyuktaḥ vartate।

bālakaḥ mātuḥ udare amareṇa poṣakatatvāni prāpyate।

vam

śivamūrtiḥ   

bhagavataḥ śivasya mūrtiḥ।

asmin mandire bhavyā śivamūrtiḥ sthāpitā।

vam

avajñā, avaman, upekṣ, avagaṇ, avadhīraya   

anyān prati anādarānukūlaḥ vyāpāraḥ।

saḥ māṃ samārohe avajñāsīt।

vam

avamūlyanam   

vinimayadhanasya mūlyasya nyūnībhavanam।

pratidine rupyakasya avamūlyanaṃ jāyate।

vam

pañcatattvam, pañcabhūtam   

pṛthvī-āp-tejo-vāyu-ākāśa ityetāni pañca bhūtāni।

hindūdharmagranthānusāreṇa śarīrasya nirmitiḥ pañcatattvāt jātā।

vam

ātatiḥ, ātattvam, aśaithilyam   

atyantena vitatikṛtasya bhāvaḥ।

ātatyā rajjudhvaṃsaḥ bhavati।

vam

satyāpanam, nirṇetṛtvam   

lekhādīnāṃ pramāṇapatrāṇāṃ vā satyatāṃ sūcayantī svīyākṣarakaraṇasya kriyā।

prādhyāpakamahodayena sarveṣāṃ pramāṇapatrāṇāṃ satyāpanaṃ kṛtam।

vam

vīratā, pauruṣam, pauruṣyam, balavīryam, vikramaḥ, vikrāntiḥ, vīratvam   

vīrasya bhāvaḥ avasthā vā।

rājñeḥ lakṣmeḥ vīratā khyātā eva।

vam

prabhaviṣṇutā, prabhutvam   

prabhāvaśālinaḥ avasthā bhāvo vā।

prabhaviṣṇutayā saḥ etad kāryaṃ prāptavān।

vam

bilvam, śāṇḍilyam   

ekaḥ kaṇṭakayuktaḥ vṛkṣaḥ yasya phalasya kavacam atīva kaṭhinaṃ tathā ca ślakṣṇam asti।

bilvasya patrāṇi tripatrakāṇi saṃyuktāni tathā ca gandhayuktāni santi।

vam

dvandvam   

tulyabalayoḥ puruṣayoḥ jātaṃ yuddham।

tatra dvandvaṃ pracalati।

vam

bilvam, kapītanaḥ, karkaṭāhvaḥ, karkoṭakam, gandhaphalam, goharītakī, trijaṭā, mahākapitthaḥ, mahāphalam, maheśabandhuḥ, māṅgalyam, lakṣmīphalam, śrīphalam, śāṇḍilyaḥ   

bilvavṛkṣasya phalaṃ yad rasayuktam asti।

bilvasya peyam udarasya kṛte upakāri asti।

vam

navam   

aṣṭam ca ekaḥ ca।

asya lekhanyaḥ krayadravyaṃ navam asti।

vam

navamaḥ   

gaṇanāyāṃ navame sthāne āgataḥ।

saḥ navamaṃ pāṭhaṃ paṭhati।

vam

nṛtyam, lāsyam, nartanam, naṭanam, nāṭyam, tāṇḍavam   

nartanasya kriyā।

tasya nṛtyaṃ dṛṣṭvā janāḥ nanditāḥ।

vam

śuddhatā, nirmalatā, nirmalatvam, vaimalyam, śucitā, śucitvam, śaucam, śaucatvam, amalatvam, amalatā, vimalatā, vimalatvam, svacchatvam, nirmālyam, praśuddhiḥ, prasatti, mṛjā, viviktatā, viśuddhatā, viśuddhatvam, vaiśadyam, sādaḥ, pūtiḥ   

śuddhasya bhāvaḥ।

śuddhatāyāḥ rogaḥ na prasarati।

vam

sevam, śevam   

caṇakapiṣṭasya sūtasadṛśaḥ lavaṇayuktaḥ padārthaḥ।

bālakaḥ sevaṃ khāditvā kaṣāyaṃ pibati।

vam

niyantraṇam, niyantranā, prabhutvam   

anyān svādhikāre kṛtvā kāryavyāpārādīnāṃ pracālanasya avasthā।

svapituḥ vyavasāye idānīṃ rāmasya eva niyantraṇam asti।

vam

bruḍanavam   

jalayānaviśeṣaḥ yaḥ jale nimajjya calati।

bruḍanave vartamānāḥ sainikāḥ śatrupakṣe akasmāt ākramaṇam akarot।

vam

vikāraḥ, pariṇatiḥ, pariṇāmaḥ, vikriyā, vipariṇāmaḥ, vikāratvam, vivartanam   

kasyacit vastunaḥ tasya niyatarūpāt bhinnam rūpam।

godhūmānāṃ kṣodaḥ teṣāṃ vikāraḥ asti।

vam

dharmaśīlatā, dharmaniṣṭhā, dhārmikatā, dhārmikatvam   

dharmaśīlasya bhāvaḥ।

dharmaśīlatayā manuṣyasya unnatiḥ bhavati।

vam

ādau, prathamam, prathamataḥ, ārambhataḥ, prāg, prāk, pūrvam, agre, purastāt, āditaḥ, agraśaḥ, āmūlam, āmūlāt, mūlataḥ   

ārambhe athavā mūle।

kasminnapi dhārmikavidhau ādau śrīgaṇeśasya pūjā bhavati।/ pūjāyāṃ prathamaṃ gaṇeśaḥ eva pūjanīyaḥ।

vam

pṛthutā, pārthavam, prathimā, viśālatā, vipulatā, vistāraḥ, vistīrṇatā, parisaraḥ, prasthaḥ, vitatiḥ, āyāmaḥ, āyatanam, pāṭaḥ, pariṇāhaḥ, vyāsaḥ, parisaraḥ   

vastunaḥ āsīmātaḥ prasṛtiḥ।

asya vastunaḥ pṛthutā adhikā asti।

vam

dṛḍhatvam, sudṛḍhatā   

dṛḍhasya avasthā bhāvo vā।

rāmasya anena kāryeṇa asmākaṃ sambandhe dṛḍhatvam utpannam।

vam

pūrvam, purā   

pūrvakālāt।

ahaṃ pūrvam eva taṃ jānāmi।

vam

rāmanavamī, durgānavamī   

caitramāsasya śuklapakṣasya navamī।

prabhurāmaḥ rāmanavamyām avataritaḥ।

vam

śaiva, śaivasaṃpradāya, śaivamata   

yaḥ śivam upāsati;

saḥ api śaivaḥ abhavat

vam

bālyam, śaiśavam, śiśutvam, bālakatvam, bālabhāvaḥ, kaumāram, śaiśavakālaḥ, bālyakālaḥ, bālyāvasthā   

bālasya bhāvaḥ।

tasya bālyaṃ kaṣṭamayam āsīt।

vam

parvam   

saḥ samārambhaḥ yasmin bhojanaṃ tathā ca gānādayaḥ bhavanti।

vayam parve gacchāmaḥ।

vam

sadā, nityam, sarvadā, pratikṣaṇam, sarvaśaḥ, sarvakālam, śaśvat, sadam, āpradivam, pradivaḥ, śaśvat, sanāt, aharniśam, pratyaham   

kṣaṇe kṣaṇe।

sarvaiḥ sadā satyam eva vaktavyam।

vam

badhiratā, badhiratva, bādhiryam, kallatvam, eḍatā   

badhirasya avasthā bhāvaḥ vā।

badhiratāyāḥ kāraṇāt ahaṃ pratidinam asuvidhām anubhavāmi।

vam

pauruṣatā, puṃstvam, pauruṣam, puṃśaktiḥ, pauṃsyam, pauṃsnam   

puruṣe vartamānaḥ saḥ guṇaḥ yena saḥ santānotpattau samarthaḥ।

tasmin pauruṣatāyāḥ nyūnatā asti।

vam

devamānavaḥ   

saḥ manuṣyaḥ yasmin devatānāmiva guṇāḥ santi athavā devatānāmiva kāryaṃ karoti।

sāībābāmahodayaḥ devamānavaḥ āsīt।

vam

navamālikā, tārapuṣpaḥ, tilabhāvinī, vyaktagandhā, gaṇakaḥ   

sugandhitānāṃ puṣpāṇāṃ kṣupaḥ।

sādhoḥ kuṭeḥ prāṅgaṇe navamālikā dṛśyate।

vam

makṣikā, makṣikaḥ, palaṅkaṣā, mākṣakā, bambharāliḥ, vamanīyā, admasad   

uḍḍayane samarthaḥ ekaḥ laghuḥ kīṭaḥ yaḥ prāyaḥ sarvatra bhavati।

svacchatāyāḥ abhāvāt gṛhe makṣikāḥ ḍayante।

vam

navamālikā   

puṣpaviśeṣaḥ yat laghu tathā ca sugandhitam asti।

tasya prāṅgaṇaṃ navamālikayā sugandhitam।

vam

madyam, surā, madirā, vāruṇī, halipriyā, hālā, pariśrut, varuṇātmajā, gandhottamā, prasannā, irā, kādambarī, pariśrutā, kaśyam, mānikā, kapiśī, gandhamādanī, mādhavī, kattoyam, madaḥ, kāpiśāyanam, mattā, sītā, capalā, kāminī, priyā, madagandhā, mādhvīkam, madhu, sandhānam, āsavaḥ, amṛtā, vīrā, medhāvī, madanī, supratibhā, manojñā, vidhātā, modinī, halī, guṇāriṣṭam, sarakaḥ, madhūlikā, madotkaṭā, mahānandā, sīdhuḥ, maireyam, balavallabhā, kāraṇam, tatvam, madiṣṭhā, pariplutā, kalpam, svādurasā, śūṇḍā, hārahūram, mārddīkam, madanā, devasṛṣṭā, kāpiśam, abdhijā   

mādakadravapadārthaḥ - yasya sevanaṃ pāpaṃ tathā ca nindanīyam iti manyante।

saḥ pratidinaṃ sāyaṅkāle madyaṃ pītvā gṛham āgacchati।

vam

strīdharmaḥ, strīrajaḥ, rajaḥ, ṛtvam, kanyāvratam, ṛtuḥ, ārtavam, puṣpam   

strīṣu niyatakālaparyantaṃ pratimāse garbhāśayāt sravan raktasrāvaḥ।

strīdharmasya samaye stribhiḥ viśeṣatayā avadhātavyam।

vam

bhāraḥ, unmānam, mitiḥ, parimāṇam, bhāramitiḥ, tolaḥ, tulā, gurutvam, gurutā, gauravam, garimā, bharaḥ   

kasyacit vastunaḥ bhārasya parimāṇaḥ।

kati bhāraḥ asya vastunaḥ।

vam

mānahāniḥ, avamānanam, avamānanā, apamānaḥ   

tādṛśaṃ kañcit kāryaṃ vacanaṃ vā yena kasyacit anādaraḥ bhavet।

rāmeṇa śyāmasya viruddhaṃ mānahāneḥ abhiyogaḥ kṛtaḥ।

vam

avamṛj, apamṛj, lup   

lekhanyāḥ rekhayā likhitasya vyāmṛṣṭānukūlaḥ vyāpāraḥ।

śikṣakaḥ ayuktam uttaram avāmārṭ।

vam

yavasurā, yavamadyam   

yavaiḥ utpādyamānam ekaṃ madyaṃ yat īṣat mādayati।

yavasurāyāḥ svādaḥ gandhaśca tasyāḥ guṇavattāṃ nirdhārayati।

vam

siktham, śiktham, madhūttham, madhusambhavam, madhūtthitam, mākṣikajaḥ   

saḥ padārthaḥ yasmāt madhumakṣikāṇāṃ madhukośaḥ jāyate।

śīlā sikthāt śobhanīyāṃ puttalikāṃ nirmāti।

vam

rasaḥ, dravaḥ, sattvam, niryāsaḥ   

vṛkṣebhyaḥ sravamāṇaḥ dravapadārthaḥ।

keṣāñcit vṛkṣāṇāṃ rasaḥ auṣadharūpeṇa prayujyate।

vam

sūpaḥ, jūvam, yūṣam, niṣkvāthaḥ   

pakvasāge vartamānaḥ rasaḥ।

asmin sāge sūpaḥ adhikaḥ asti।

vam

lajjāśīlatā, kātaryam, bhīrutā, lajjāvattvam   

lajjāyuktā avasthā bhāvaḥ vā।

lajjāśīlatāyāḥ kāraṇāt sā kenāpi saha spaṣṭatayā vaktuṃ na śaknoti।

vam

namratā, hrītiḥ, śālīnatā, vinayatā, suvṛttiḥ, vinītatā, nābhimānaḥ, vinītatvam   

vinayena yuktaḥ vyavahāraḥ।

adhikārī namratayā asmākaṃ vacanam aśrṛṇot।

vam

suśīlatā, suśīlatvam, saujanyam, praśrayaḥ, madhurālāpatā, saumyatā, vinītatā   

sādhu ācaraṇam।

suśīlatā strīṇām alaṅkāraḥ asti।

vam

ucitatvam, upayuktatā, samīcīnatā, samucitatā, ucitatā, upayogitā, ānukūlyam   

upayuktasya bhāvaḥ।

vastunaḥ ucitatvaṃ dṛṣṭā eva tad kretavyam।

vam

madhu, kṣaudram, puṣpaniryāsaḥ, puṣparasaḥ, puṣpasāraḥ, puṣpasavam, puṣpāsavam, kusumāsavam, mākṣikam, chātram, chātrakam, sāragham, kāpiśāyanam   

makṣikābhiḥ madhukoṣe saṅkalitaṃ puṣpāṇāṃ savam।

madhu bahūpayogi asti।

vam

bandhutā, bandhuḥ, sambandhitvam, svājanyam   

bāndhavasya avasthā।

ubhayataḥ bandhutā vardhate।

vam

manuṣyatā, mānuṣatvam, mānuṣyam, naratvam, mānavatā   

manuṣyasya avasthā bhāvaḥ vā।

manuṣyatā iti dharmeṇa asmābhiḥ parasparāṇāṃ sahāyyaṃ kriyeta।

vam

pathyānnam, pathyam, pathyāśitvam   

niyatabhojanam।

pathyānnasya sevanena svāsthyam uttamaṃ bhavati।

vam

yāthārthyam, satyatā, samīcīnatā, yāthātathyam, samīcīnatvam   

yogyasya avasthā bhāvaḥ vā।

asmin vacane yāthārthyam asti।

vam

kalpakatvam, kalpakatā, apūrvatā   

apūrvakalpitasya avasthā bhāvaḥ vā।

kalpakatvasya abhāvāt ayaṃ lekhaḥ asvīkṛtaḥ।

vam

arkaḥ, sāraḥ, rasaḥ, sattvam   

āsavana-saṃghanake kasyāpi āsavaḥ ūṣṇīkṛtya tasya bāṣpāt samprāptaḥ dravaḥ।

podināyāḥ arkaḥ annavikāre bahuguṇakārī asti।

vam

somaḥ, dīkṣāpatiḥ, pavamānaḥ   

ekā prācīnā devatā।

somasya ullekhaḥ vedeṣu prāpyate।

vam

adhikāraḥ, abhiyogaḥ, svāmyam, svāmitvam   

saḥ svāmibhāvaḥ yasya ādhāreṇa kimapi vastu svasya samīpe sthāpayitum athavā tasya vastunaḥ anyasmāt yācanaṃ śakyate।

sītāyāḥ api asyāṃ sampattau adhikāraḥ asti।

vam

kṣudratā, nīcatā, hīnatā, ūnatā, nyūnatā, adharatā, avaratvam, apakarṣaḥ, aprādhānyam, gauṇatā, ānatiḥ, apakṛṣṭatā, nyūnabhāvaḥ, jaghanyabhāvaḥ, apakṛṣṭatvam, anutkarṣaḥ, apradhānatvam, nyūnatvam   

kṣudrasya avasthā।

asmābhiḥ kasyāpi kṛte kṣudratāyāḥ anubhavaḥ na karaṇīyaḥ।

vam

andhatā, andhatvam, āndhyam, acakṣuṣṭvam   

andhasya avasthā।

sūradāsasya sāhityakṛtiṣu tasya andhatāyāḥ alpaḥ api prabhāvaḥ nāsti।

vam

vamanam   

udarasthapadārthasya mukhāt bahirgamanam।

atibhojanāt mohanena vamanaṃ kṛtam।

vam

ekādhipatitvam   

tat ananyaśāsanā rājyavyavasthā yatra prabhutvam rājñaḥ vā ekasya adhikāriṇaḥ vā vartate।

ekādhipatitvaṃ rāṣṭrasya kṛte rāṣṭravāsināṃ kṛte ca hitakārakam asti।

vam

kinnaraḥ, kimpuruṣaḥ, mayuḥ, turaṅgavadanaḥ, aśvamukhaḥ, gītamodī, hariṇanartakaḥ   

devayoniḥ yasya mukham aśvasadṛśam।

kinnaraḥ nṛtyagāyanena devatān rañjayati।

vam

tāṇḍavam   

śivasya nṛtyam।

tāṇḍavaṃ śivasya raudraprakṛtyāḥ dyotakam asti।

vam

tāṇḍavam   

puṃsaḥ nṛtyam।

paṇḍitaḥ gopīcandaḥ tāṇḍave pravīṇaḥ āsīt।

vam

tāmram, tāmrakam, śulvam, mlecchamukham, dvyaṣṭam, variṣṭham, uḍumbaram, audumbaram, auḍumbaram, udumbaram, udambaram, dviṣṭham, tapaneṣṭam, ambakam, aravindam, raviloham, ravipriyam, raktam, naipālikam, raktadhātuḥ, munipittalam, arkam, sūryāṅgam, lohitāyasam   

dhātuviśeṣaḥ, vidyutavahanakṣamaḥ raktavarṇīyaḥ dhātuḥ yaḥ bhāṇḍādinirmāṇe upayujyate। (āyurvede asya śītalatva-kaphapittavibandhaśūlapāṇḍūdaragulmanāśitvādayaḥ guṇāḥ proktāḥ।);

japākusumasaṅkāśaṃ snigdhaṃ mṛduṃ ghanaṃ kṣamaṃ।lohanāgojjhitaṃ tāmraṃ māraṇāya praśasyate॥

vam

rāṅkavam   

ācchādanaviśeṣaḥ yasya taṭīye bhāge puṣpādayasya citraṃ vartate।

kaśmiraprāntasya rāṅkavaṃ khyātam asti।

vam

dūratā, antaram, dūratvam, aparatā, apasaraḥ, dūrabhāvaḥ, velā, viprakarṣaḥ, vikarṣaḥ, dūram   

dvayoḥ bindvoḥ vastunaḥ vā madhye vartamānaṃ sthānam।

gṛhāt kāryālayaparyantasya dūratā prāyaḥ ekakilomīṭaraṃ yāvat asti।

vam

viprakarṣaḥ, viprakṛṣṭatvam, paratvam   

dūrasya avasthā bhāvaḥ vā।

kalahasya kāraṇāt dvayoḥ bhrātroḥ viprakarṣaḥ vardhate।

vam

devatvam, daivatvam, divyatā, devatānubhāvaḥ, devabhūyam, devasāyujyam, amaratā, amaratvam, tridaśatvam   

devasya bhāvaḥ।

devatāyāḥ devatvaṃ tasyāḥ satkarmaṇāṃ kāraṇāt eva asti।

vam

devadāru, śakrapādapaḥ, paribhadrakaḥ, bhadradāru, drukilimam, pītudāru, dāru, dārukam, snigdhadāru, amaradāru, śivadāru, śāmbhavam, bhūtahāri, bhavadāru, bhadravat, indradāru, mastadāru, surabhūruhaḥ, surāvham, devakāṣṭham   

vṛkṣaviśeṣaḥ- yasmāt tailaṃ prāpyate।

devadāruṇaḥ kāṣṭham dṛḍham asti।

vam

klībatā, klībatvam, klaibyam, nirvīryatā, ṣaṇḍhatvam, ṣāṇḍhyam   

klībasya avasthā bhāvo vā।

śikhaṇḍini klībatā āsīt।

vam

klībatā, klībatvam, klaibyam, nirvīryatā, puṃstvadoṣaḥ   

puruṣeṣu jāyamānaḥ ekaḥ vyādhiviśeṣaḥ yasmin puruṣaḥ sambhogārthaṃ santānotpattau ca asamarthaḥ bhavati।

mohanalālamahodayaḥ durghaṭanāyāḥ anantaraṃ klībatayā grastaḥ।

vam

navīnatā, nūtanatvam, navatvam, pratyagratā, pratyagratvam   

nūtanasya avasthā।

asmākaṃ kārye asmābhiḥ navīnatā ānetavyā।

vam

durbalatā, durbalatvam, daurbalya, balahīnatā, balahīnatvam, abalyam, asāmarthyam, ādharṣyam, ābalyam, dīnatā   

balahīnasya śaktihīnasya vā bhāvaḥ।

durbalatāyāḥ vaśāt maheśaḥ na gantuṃ śakyate।

vam

ṛju, ārjavam, akuṭilatā, ajihmatā, saralatā   

avakram। ṛjuḥ iti saccaritasya lakṣaṇam। / umāṃ sa paśyan ṛjunaiva cakṣuṣā

[ku 5.32]

vam

śikhigrīvam, śikhikaṇṭham, kṛṣṇaḥ, vitunnakaḥ, tūtakam, hemasāram, nīlam, kāṃsyanīlī, amṛtāsaṅgam, hematāram, tutthakam   

tāmrasya lavaṇam।

śikhigrīvam rañjane tathāca mudraṇe upayujyate।

vam

pativratam, pātivratyam, satitvam   

patnyaḥ svasya patiṃ prati vartamānā ananyā prītiḥ bhaktiḥ ca।

bhāratīyāḥ striyaḥ pativratasya pālanaṃ kurvanti।

vam

udāratā, udārabhāvaḥ, audāryam, dānaśīlatvam, vadānyatā, udārātmatā, mahānubhāvatā, mahānubhāvatvam   

udārasya avasthā bhāvaḥ vā।

seṭhakaroḍīmalamahodayaḥ svasya udāratāyāḥ kṛte prasiddhaḥ asti।

vam

peṣaya, āpīḍaya, kṣodaya, khaṇḍaya, cūrṇaya, pracūrṇaya, gharṣaya, niṣpeṣaya, āsphoṭaya, avamardaya, ādāraya, ādāyaya, kuṭṭaya   

cūrṇīkaraṇapreraṇānukūlaḥ vyāpāraḥ।

pratiravivāsare sureśaḥ godhūmān peṣayati।

vam

bhīrutā, kātaratā, kātaryam, kāpuruṣatvam, nirvīryam, avīryam, apauruṣam, avikramaḥ, śauryahīnatā, klaibyam, kārpaṇyam, kāpuruṣyam, viklavatā, viklavatvam   

kātarasya bhāvaḥ।

adhunā yuddhatyāgaḥ bhīrutā asti yataḥ sarve yuyutsavaḥ kurukṣetre samāyātāḥ santi iti śrīkṛṣṇaḥ arjunam avadat।

vam

bhīṣaṇatvam, bhīmatā, raudrībhāvaḥ, vikarālatā, augryam, dāruṇatā   

bhīṣaṇasya avasthā bhāvaḥ vā।

grāmasthāḥ plegarogasya bhīṣaṇatayā abibhayuḥ।

vam

sāmarthyam, śaktiḥ, balam, prabhāvaḥ, vīryam, ūrjaḥ, sahaḥ, ojaḥ, vibhavaḥ, tejaḥ, vikramaḥ, parākramaḥ, śauryam, draviṇam, taraḥ, sahaḥ, sthāmaḥ, śuṣmam, prāṇaḥ, śaktitā, vayā, īśā, āyattiḥ, āspadam, utsāhaḥ, aidham, aiśyam, tavaḥ, pratāpaḥ, prabalatā, prabalatā, sabalatā, prabalatvam, prāsahaḥ, dhiṣṇyam, vaibhavam, śambaraḥ   

śāririkī kṣamatā yayā manuṣyaḥ kāryaṃ kartuṃ śakyate।

bharatasya sāmarthyaṃ kena api na jñāyate।

vam

mādhuryam, madhuratā, madhutvam, madhuratvam, madhūlakaḥ, mādhurī, mādhuriḥ, mādhavam, madhuraḥ   

madhurasya avasthā bhāvaḥ vā।

latāmaṅgeśakaramahodayāyāḥ svare mādhuryam asti।

vam

mahāśayaḥ, mahānubhāvaḥ, śiṣṭaḥ, sādhujanaḥ, mahājanaḥ, āryaḥ, āryamiśraḥ, bhāvamiśraḥ, sujanaḥ, āyavṛttaḥ   

sadvicārayuktaḥ uccavicārayuktaḥ vā janaḥ।

mahāśayānāṃ saṅgatiḥ lābhadāyikā bhavati।

vam

mūtraya, mih, avamūtr   

mūtravisarjanānukūlaḥ vyāpāraḥ।

suptaḥ bālaḥ mañce eva mūtrayati।

vam

mocanam, unmocanam, avamocanam   

dūrīkaraṇasya kriyā।

hanumān svasya bhaktānāṃ vipattīnāṃ mocanaṃ karoti।

vam

evam, itthaṃ, uktaprakāreṇa, etādṛśam, iti, tathāhi, anayārītyā, anena prakāreṇa, evam prakāreṇa, evamprakāreṇa, uktena prakāreṇa, ataḥ eva   

evam uktena prakāreṇa।

evaṃ kāryaṃ kariṣyati cet kadāpi mama kāryasya siddhirna bhavati।

vam

ghṛṣ, avaghṛṣ, abhivimṛj, avamṛj, kaṣ, ākṣṇu   

ekasya vastunaḥ anyena vastunā saha mardanānukūlaḥ vyāpāraḥ।

muniḥ candanaṃ gharṣati।

vam

alpatā, lāghavaḥ, laghutā, tanutā, stokatā, kṣudratā, alpatvam, tānavaḥ   

laghoḥ avasthā bhāvaḥ vā।

kamapi alpatāyāḥ bodhaṃ na kārayet।

vam

aruṇimā, raktatā, raktatvam, raktimā, lohitatā, lohitatvam, lohitimā, śoṇatā, śoṇimā, pāṭalyam, āruṇī   

raktavarṇasya avasthā bhāvaḥ vā।

sūryodaye tathā sūryāste sūryasya aruṇimā śobhate।

vam

lavaṅgam, lavaṅgapuṣpam, lavaṅgakalikā, divyam, śekharam, lavam, śrīpuṣpam, ruciram, vārisambhavam, bhṛṅgāram, gīrvāṇakusumam, candanapuṣpam, devakusumam, śrīsaṃjñam, śrīprasūnam   

ekasyāḥ latāyāḥ kalikā yāṃ śoṣayitvā tasyāḥ vyañjanarūpeṇa auṣadharūpeṇa ca upayogaḥ prayogaḥ bhavati।

lavaṅgasya tailasya upayogaḥ dantapīḍānivāraṇārthaṃ kriyate।

vam

viṣuvam, viṣuvat, viṣupam, viṣupaḥ, viśvak   

samarātrindivakālaḥ।

ekasmin varṣe viṣuvaṃ dvivāraṃ bhavati।

vam

sandigdhatā, sandigdhatvam, sāṃśayikatvam, dvaidhībhāvaḥ, anirṇayaḥ, dvaidhībhāvaḥ   

sandehapūrṇā avasthā।

ārakṣakāḥ sandigdhatāṃ dūrīkurvanti।

vam

saṃskṛtiḥ, śiṣṭatvam   

kasyāpi janasya jāteḥ rāṣṭrasya vā tāḥ paddhatayaḥ yāḥ tasya rucivicārakalāsabhyatādīnāṃ kṣetre bauddhasya vikāsasya bodhikāḥ santi।

videśinaḥ api bhāratīyāṃ saṃskṛtiṃ praśaṃsanti।

vam

galitatvam, galitatā, vigalitvam, kṣīṇatā, vilīnatā, pūtatvam, pūtiḥ, pūtatā, asāratā   

vigalanasya kriyā bhāvaḥ vā।

parṇādīnāṃ galitatvenāpi pāṃśuḥ bhavati।

vam

saubhrātram, bhātṛttavam, bandhutā, bandhutva, sahakāritā   

bhrātṛvat sakhyam;

saubhrātram raghūṇām kulācāraḥ

vam

haritatvam, haritvam, hārityam, śādvalatā, palāśatā, pālāśatā   

haritānāṃ vṛkṣāṇāṃ vistāraḥ।

varṣā-ṛtau haritatvaṃ vardhate।

vam

vidhiḥ, bhāgyam, bhavitavyatā, niyatiḥ, yathābhāvaḥ, bhāgyavṛttiḥ, daivam, prāktanam   

yā ghaṭanā niścayena bhavati eva।

vidhiṃ kaḥ api parihartuṃ na śaknoti।

vam

apakṣayaḥ, apacayaḥ, upakṣayaḥ, kṣayaḥ, kṣīṇatā, bhraṃśaḥ, vināśaḥ, śīrṇatā, śīrṇatvam, avasādaḥ, kṣāmatā   

vāyuguṇādīnāṃ prabhāveṇa vastvādiṣu jāyamānaṃ vaikalyam।

kālānusāreṇa bhavanānām api apakṣayaḥ bhavati।

vam

nṛpāṃśaḥ, rājasvam, karaḥ, kāraḥ, baliḥ, āyaḥ   

rājñe sarvakārāya vā śulkarūpeṇa jāyamānā prāptiḥ।

kecit rājñaḥ nṛpāṃśaḥ prajāyāḥ hitārtham upayujyante।/prajānāmeva bhūtyarthaṃ sa tābhyo balim agrahīt।

vam

utpādakatvam   

utpādanasya kṣamatā।

bhāratadeśe dhānyasya utpādakatvaṃ vardhitam asti।

vam

kuśalatā, yogyatā, kāryakauśalam, samarthatā, kṣamatā, samarthatvam, sāmarthyaḥ   

kāryasampādane śaktiḥ।

maheśasya praudyogike viṣaye kuśalatā asti।

vam

garbhatā, garbhadhāraṇam, garbhagrahaṇam, daurhṛdam, garbhadhāraṇā, sūtuḥ, garbhatvam, dhṛtagarbhatā, garbhaḥ   

garbhādhānataḥ prasavaparyantasya avasthā।

garbhatāyāṃ garbhasthaḥ śiśuḥ mātuḥ poṣaṇaṃ prāpnoti।

vam

mṛdutā, mārdavam, madhuratā, komalatā, masṛṇatvam, arūkṣatā, māruṅgaḥ, mṛdutvam   

komalasya avasthā bhāvaḥ vā।

vācaḥ mṛdutā sarvebhyaḥ rocate।

vam

mahānalvam, sahastramānam   

dūratāyāḥ māpanaṃ kartuṃ yat parimāṇaṃ tad।

sahastraṃ mānaṃ nāma ekaṃ mahānalvam।

vam

bhadratā, anukūlatā, ṛtiḥ, ṛddhiḥ, kantvam, nandā, bhāgyavattā, bhāgyasampad, suṣṭhutā, subhagatvam, susvadhā, saubhāgyavattā, saubhāgyavattvam, sphītatā, śriyā, śrīyā   

sukhadāyikā sampannā ca avasthā।

gṛhe bhadratā asti।

vam

vāyugaṇḍaḥ, udarādhmānam, vātaphullatā, vāyupūrṇatā, vātikatvam   

pacanasaṃsthāyām ajīrṇasya kāraṇāt utpannaḥ vāyuḥ।

udare āmlapramāṇasya ādhikyatvena vāyugaṇḍaḥ bhavati।

vam

matipūrvam, matipūrve, matipūrvakam, jñānapūrvam, kāmataḥ, bodhapūrvam, buddhipūrvam   

jānat api।

saḥ matipūrvaṃ rohitam avāmanyata।

vam

ūrdhvam, upari, upariṣṭāt, uttaram   

uccatare sthāne।

pataṅga ākāśam ati ūrdhvaṃ gataḥ।

vam

ākāṅkṣā, kāmanā, anukāmaḥ, abhilipsā, abhilāṣaḥ, abhivāñchā, āśaṃsā, icchatā, icchatvam, icchā, iṣṭiḥ, īpsā, īhā, vāsanā, ślāghā, spṛhā   

labdhuṃ spṛhaṇam।

ākāṅkṣāṇām antaḥ kadāpi na bhavati।

vam

anyapārśvam, anyapakṣam   

ekasyāṃ diśi।

jalāśayasya anyapārśvaṃ vaṭavṛkṣaḥ asti।

vam

vividhatā, vicitratā, vicitratvam, nānātvam, vaicitryam   

naikaiḥ prakāraiḥ yuktā avasthā।

bhāratīyasaṃskṛtau vividhatā asti।

vam

anuśās, upa-viś, pūrvaṃ prabodhaya, pūrvam anubodhaya   

sāvadhānatapūrvakācaraṇapreraṇānukūlaḥ vyāpāraḥ।

pitarau nityaṃ pramādaṃ na kartuṃ putram anuśiṣṭaḥ।

vam

vistāraḥ, prasāraḥ, prasaraḥ, vistaraḥ, prasaraṇam, vyāptiḥ, vitatiḥ, vyāpanam, vyāpakatvam   

vardhanasya kriyā bhāvaḥ vā।

jalaplāvanāt rakṣituṃ setūnāṃ vistāraḥ āvaśyakaḥ asti।

vam

sambandhaḥ, sambandhitā, bāndhavatā, bandhubhāvaḥ, āpyam, gotritvam, jñātibhāvaḥ   

vivāhādīnāṃ nimittena manuṣyāṇāṃ paraspareṣu vartamānaḥ bhāvaḥ athavā ekasmin kule jātānāṃ manuṣyāṇām paraspareṣu vartamānaḥ bhāvaḥ।

madhurimayā bhavataḥ kaḥ sambandhaḥ।

vam

mithunam, dvayam, dvandvam, yugam, yugalam, yamalam, yāmalam, yamaḥ, yamakam, yutakam   

manuṣyādiprāṇināṃ strīpuṃsayoḥ yugmam।

hā hanta hanta! kasyāpi bāṇena viyutam etad mṛgamithunam।

vam

utpīḍanam, pradharṣanā, pīḍanam, avamardaḥ, duḥkhanam   

pīḍanasya kriyā।

śvaśuragṛhajanaiḥ kṛtena utpīḍanena udvignā jātā rāgiṇī ātmaghātam akarot।

vam

ekākitvam   

ekākinaḥ avasthā daśā bhāvaḥ vā।

mama manaḥ ekākitvāt bibheti।

vam

krūratā, akaruṇatvam, krauryam, niranukrośaḥ, nirghṛṇā, nirghṛṇatā, nirghṛṇatvam, nirdayatvam, nistriṃśatvam, nairghṛṇyam, raukṣyam, kāpālikatvam   

kaṭhoram ācaraṇam।

kadācit ārakṣakāḥ aparādhibhiḥ saha krūratayā vyavaharanti।

vam

prākharyam, prakharatvam, tīkṣṇatā, tejaḥ, paṭutvam, vidagdhatā, vidagdhatvam   

prakharasya avasthā।

viduṣāṃ buddheḥ prākharyyaṃ śīghratayā eva jñāyate।

vam

upakārakatā, upayogaḥ, upayogitā, upakārakatvam, sopakārakatvam, sārthatvam, sārthakatvam, upayuktatā, saphalatā, hitatā   

kāryasādhanāya kṣamaḥ upakārakaḥ ca;

vahneḥ prakarṣeṇa prajvalanāya pāvakasya upakārakatā sarvaśrutā asti

vam

kaṭutvam, kaṭutā, kaṭukam, kaṭukatā   

kaṭoḥ avasthā bhāvaḥ vā।

āmlasya padārthasya miśraṇena indravāruṇikāyāḥ kaṭutvaṃ nyūnaḥ jāyate।

vam

aśiṣṭatā, avinayaḥ, dhāṣṭaryam, anāryatā, adākṣiṇyam, vaiyātyam, aśiṣṭatvam   

aśiṣṭasya avasthā bhāvaḥ vā।

hasitvā pravarjanena tasya aśiṣṭatā vardhate eva।

vam

poṣaka-tattvam, poṣaka-dravyam   

puṣṭyarthe āvaśyakaṃ dravyam।

poṣaka-tattvānāṃ nyūnatvāt naike vyadhayaḥ bhavanti yathā āyoḍina ityasya abhāvāt galagaṇḍaḥ udbhavati।

vam

satkṛtiḥ, śīlam, śīlatvam, dharmatvam   

sadvṛttyā ācaraṇam।

idānīṃtane kāle jagati satkṛteḥ na kimapi mūlyam।

vam

paribhraṣṭa, kṣayita, vinidhvasta, vidhvasta, dhvaṃsita, paricyuta, viplāvita, nāśita, paridhvasta, kṣapita, parikṣīṇa, niṣpātita, kṣayayukta, vipanna, bhraṣṭa, vilupta, utsanna, avamṛdita   

vipannatāṃ gatam।

paribhraṣṭaṃ gṛhaṃ dṛṣṭvā kṛṣakaḥ krandati।

vam

piśunatā, piśunatvam   

aprakāśenānucitaprabodhanasya kāryam।

māhilaḥ ādinaṃ piśunatām eva karoti।

vam

adhikāraḥ, adhikāritā, adhikaraṇyam, abhigrahaḥ, abhihitatā, abhihitatvam   

tat sāmarthyaṃ yasya upayogaṃ kṛtvā anyāni kāryāṇi kartuṃ śakyante।

kecana janāḥ svasya adhikārasya durupayogaṃ kurvanti।

vam

tatvam   

anubhavena prāptaṃ jñānam।

dhyānāvasthāyāṃ jīvanasya mūlabhūtānāṃ tatvānāṃ anubhūtiḥ bhavati।

vam

arthatattvam, vastuvṛttam   

vṛttasya vāstavikasthitiḥ।

asya vṛttasya arthatattvāni anviṣyante।

vam

adarśanam, adṛśyatā, adṛśyaṃ, apavāsaḥ, tirohitatvam, antardhiḥ, tirohitatā, luptatā, antardhānam, tirobhāvaḥ, lopaḥ, apavāsaḥ, tirodhānam, ḍhakkā, jyāni, nimluktiḥ   

kriyāviśeṣaḥ sahasā antardhānam;

adarśanañca te vīra bhūyo māṃ tāpayiṣyati

vam

āśvāsanam, pratyāśvāsanam, samāśvāsanam, samāśvāsaḥ, āśvāsaḥ, pratyāyanā, pratītyam, abhisāntvam   

kasminnapi ākāṅkṣāyāḥ utpādanaṃ vardhanaṃ vā ।

mantrīmahodayasya āśvāsanaṃ prāpya ahaṃ cintāmuktaḥ jātaḥ।

vam

vamedhaḥ, aśvamedhayajñaḥ   

prācīnakālīnaḥ yajñaviśeṣaḥ yasmin aśvasya mastiṣke jayapatraṃ sthāpayitvā taṃ bhūmaṇḍalasya parikramaṇārthe preṣayanti sma।

aśvamedhasya aśvaḥ yadā bhūmaṇḍalasya parikramāṃ kṛtvā pratyāgacchati tadā tasya māṃsaṃ upayujya yajñaṃ kurvanti sma।

vam

pratidinam, pratidivasam, anuvāsaram, ahardivi, aharahar, ahaśśaḥ, pratyaham, ahardivam   

dine dine।

maheśasya ārogyaṃ pratidinaṃ duṣyati।

vam

navatā, navatvam, taruṇatā, tāruṇyam, ārdratā, ārdratvam, akṣīṇatā, akṣīṇatvam, amlānatā, amlānatvam   

nūtanasya avasthā bhāvaḥ vā।

puṣpavikretrī puṣpāṇāṃ navatāyāḥ kṛte teṣu jalaṃ siñcati।

vam

nāstikatā, devanindā, īśvaraniṣedhaḥ, nāstivādaḥ, śūnyavādaḥ, nāstikyam, anāstikyam, nāstikatvam, saugatikam   

vedeṣu īśvare paraloke vā aviśvāsaḥ।

nāstikatayā manuṣyaḥ pāpena lipyate।

vam

ॐ, om, oma, oṃkāraḥ, praṇavamantraḥ   

paramātmanaḥ sūcakaḥ śabdaḥ।

sarveṣāṃ japānām ārambhaḥ oṃ iti śabdena bhavati।

vam

prabhutā, prabhutvam, īśatā, īśvaratvam, īśvaratā   

prabhoḥ sthitiḥ।

prabhoḥ prabhutāṃ kaḥ ākṣipati।

vam

avaman, apaman, avajñā, tiraskṛ, adhikṣip, nikṛ, atibrū, paribhū, nind, garh, garhaya, kutsaya, laghūkṛ, ākṣip, kṣip, upakṣip, samākṣip, ādharṣaya, avadharṣaya, sampradharṣaya, durjanīkṛ, kātkṛ, prastobhaya, laṅghaya, vipralambhaya   

mānabhaṅgānukūlaḥ vyāpāraḥ।

saḥ śyālam atīva avāmanyata।

vam

tattvam   

alpākṣaraiḥ kathitaṃ tat vacanaṃ yasmāt gūḍhārthaḥ jñāyate।

ācāryāt mayā jīvanasya tattvaṃ jñātam।

vam

bhṛśam, atīvam, atitarām, ativelam, atiśayanam, udgāḍham, uccakaiḥ, atyantam, nikāmam, param, paramataḥ   

atyadhikamātrayā।

śarīravedanā rugṇaṃ bhṛśam apīḍayat।

vam

avamṛj, apamṛj, mṛj, vilopaya   

ālikhitānāṃ cihnādīnāṃ gharṣaṇena vināśanānukūlaḥ vyāpāraḥ।

ācāryaḥ kṛṣṇaphalake likhitān śabdān avamārṣṭi।

vam

pippalīmūlam, caṭikāśiraḥ, granthikam, ṣaḍgranthiḥ, mūlam, kolamūlam, kaṭugranthiḥ, kaṭumūlam, kaṭūṣaṇam, sarvagranthiḥ, patrāḍhyam, virūpam, śoṣasambhavam, sugandhiḥ, granthilam, uṣaṇam   

pippalīnāmakalatāyāḥ mūlam।

pippalīmūlam auṣadharūpeṇa upayujyate।

vam

aparicitatā, aparicitatvam   

aparicitasya avasthā।

tasya aparicitatām apanetum ahaṃ bhūri prāyate।

vam

yūthyā, samitiḥ, kulmiḥ, gaṇaḥ, vrajaḥ, sārthaḥ, yūtham, kadambam, kadambakam, kulam, pāśavam   

yāyāvaraiḥ vikrayaṇāya nīyamānaḥ paśūnāṃ samūhaḥ।

pūrvaṃ yāyāvarāḥ yūthyayā saha gacchanti sma।

vam

adhimānam, ādyatā, puraskāraḥ, upādeyatvam   

kimapi vastu vyaktiṃ vā anyasya apekṣayā samīcīnaṃ matvā agrakaraṇam।

vyakteḥ vā vastunaḥ guṇaḥ eva tam adhimānam dāpayati।

vam

sarvamānya   

yat sarveṣāṃ mānyam asti।

eṣaḥ sarvamānyaḥ nirṇayaḥ asti।

vam

śītasaham, sindhuvārakam, nirguṇḍi, kapikam, sthirasādhanakam, sindhukam, nīlasindhukam, indrasurasam, sindhuvārikam, śvetapuṣpam, nirguṇṭi, candrasurasam, surasam, sindhurāvam, nīlāśi, sindhuvāritam, śvetarāvakam, nisindhum, sindhuvāram, śepālam, nirguṇḍim, sinduvāram, nisindhukam, nīlakam, arthasiddhakam, indrāṇikam, indrāṇi, śvetasurasam   

kundajātīyapuṣpam।

śītasahasya ārdragandhaḥ āgacchati।

vam

veśyāvṛttiḥ, gaṇikāvṛttiḥ, veśyājīvaḥ, vārasevā, bandhakītvam, pauṃścalyam   

dhanam arjituṃ parapuruṣeṇa saha sambhogasya kriyā।

veśyāvṛttiḥ mahānagareṣu ādhikyena vartate।

vam

āśritatā, āśritatvam, āyattatā, āyattatvam, adhīnatā, adhīnatvam, upāśritatā, upāśritatvam   

āśritasya avasthā।

idānīmapi śasyānāṃ vikāsārthaṃ kṛṣakāṇāṃ āśritatā vṛṣṭau eva asti।

vam

nikharvam   

daśasahasrakoṭayaḥ।

nikharve ekasya anantaraṃ ekādaśa śūnyāni vartante।

vam

sabhāpatitvam   

sabhāpateḥ avasthā bhāvaḥ vā।

asya samārohasya sabhāpatitvaṃ lālajīgiridharamahābhāgaiḥ ūhyate।

vam

adhyakṣatvam   

adhyakṣasya padaṃ sthānaṃ vā।

kāṃgresasya adhyakṣatvaṃ gāndhīsoniyāmahodayayā punaḥ svīkriyate।

vam

devamāsaḥ   

garbhasya aṣṭamaḥ māsaḥ।

devamāse utpannaḥ śiśuḥ na jīvati iti manyate।

vam

khalvāṭatvam, khalatiḥ, mauṇḍyam, muṇḍatā, akeśatvam, indraluptiḥ, indraluptakam, surendralupti, candrikā   

śirasi keśasya abhāvaḥ।

khalvāṭatvāt tasya āyuḥ adhikā bhāti।

vam

karavīraḥ, pratihāsaḥ, śataprāsaḥ, caṇḍātaḥ, hayamārakaḥ, pratīhāsaḥ, aśvaghnaḥ, hayāriḥ, aśvamārakaḥ, śītakumbhaḥ, turaṅgāriḥ, aśvahā, vīraḥ, hayamāraḥ, hayaghnaḥ, śatakundaḥ, aśvarodhakaḥ, vīrakaḥ, kundaḥ, śakundaḥ, śvetapuṣpakaḥ, aśvāntakaḥ, nakharāhvaḥ, aśvanāśanaḥ, sthalakumudaḥ, divyapuṣpaḥ, haripriyaḥ, gaurīpuṣpaḥ, siddhapuṣpaḥ   

ekaḥ madhyāmākāraḥ vṛkṣaḥ।

karavīre pītaraktaśuklāni puṣpāṇi bhavanti।

vam

aparicayaḥ, aparicitatā, aparicitatvam, apūrvatā   

kenāpi saha paricayasya abhāvasya avasthā।

laghuṣu sthāneṣu aparicayasya paristhitiḥ alpā eva bhavati।

vam

upavāsaḥ, anaśanam, anāhāraḥ, upoṣaṇam, nirāhāratā, nirāhāratvam, bhojanatyāgaḥ, upavasanam   

annasya parityāgaḥ।

kadācit upavāsaḥ ācaritavyaḥ।

vam

asambhavam, aghaṭitam, asādhyam, duḥśakam, asaṃbhāvanīyam   

aśakyā ghaṭanā।

kadācit asambhavam api ghaṭate।

vam

sthitiḥ, sthāyitvam   

nityasya avasthā bhāvo vā।

īśvarasya tathā ca prakṛteḥ sthitiḥ khyātaḥ eva।

vam

asvāsthyatā, asvāsthyatvam, vikāraḥ, ārogyarahitatā, ārogyarahitatvam   

rugṇāvasthā ārogyasya abhāvaḥ vā।

asvāsthyatayā teṣāṃ jīvanaṃ dussahaṃ jātam।

vam

asthāyitvam   

anityasya avasthā bhāvo vā।

jīvasya tathā ca jagataḥ anityatā sarvaiḥ viditā eva।

vam

anityatā, anityatvam, kṣaṇabhaṅguratā, kṣaṇabhaṅguratvam, kṣaṇikatā, kṣaṇikatvam, aśāśvatatā, aśāśvatatvam, asthāyitā, asthāyitvam   

nityatāyāḥ abhāvasya bhāvaḥ।

jīvane anityatve sati api satkarmaṇi pravartitavyam।

vam

anidrā, nidrānāśaḥ, nirṇidratā, nidrābhāvaḥ, unnidratā, vinidratā, vinidratvam, prajāgaraḥ   

nidrāyāḥ abhāvaḥ।

adhikasamayaṃ yāvat anidrāyāḥ sthitiḥ apāyakāriṇī bhavituṃ śaknoti।

vam

anivāryatā, anivāryatvam, avaśyaṃbhāvitā, ananyagatitvam, ananyagatitā, āvaśyakatvam, āvaśyakatā, niyatatvaṃ, niyatatā, avaśyakartavyatā, kāryavaśaḥ, kartavyatā, kartavyatvam   

kimapi niścitarūpeṇa kartavyatāyāḥ avasthā।

asya kāryasya anivāryatāyāḥ kadācit bhavantaṃ tarkaṃ na vartate।

vam

tālanavamī   

bhādrapadamāsasya śuklapakṣasya navamī।

śaileśaḥ tālanavamyāṃ jātaḥ।

vam

tūṇavam   

ekaṃ prācīnaṃ vādyam।

tūṇavaṃ tūṇasadṛśam āsīt।

vam

durgānavamī   

aśvinamāsasya śuklapakṣasya navamī।

durgānavamī navarātrasya antimaṃ dinam asti।

vam

anīśvaratā, anīśvaratvam   

īśvarasya abhāvasya avasthā bhāvo vā।

asmin vijñānayuge api anīśvaratā svīkartuṃ na śakyate।

vam

rasaḥ, sāraḥ, sāram, sattvam   

kasyāpi padārthasya mukhyaṃ tatvam।

rasāḥ vividhaprakārakāḥ santi।

vam

parimaṇḍalatā, maṇḍalatvam, maṇḍalatā, maṇḍalībhāvaḥ, vṛttatvam   

vartulākārasya avasthā।

laḍḍukasya parimaṇḍalatā sādhvī nāsti।

vam

apakarṣaḥ, padacyutiḥ, avamānanā   

adhaḥ karṣaṇasya adhopātanasya vā kriyā।

kecana janāḥ anyānām apakarṣaṇena eva sukham anubhavanti।

vam

apakvatvam, aparipakvatā, aparipakvatvam, apākatā, apākatvam, apariṇatatā, apariṇatatvam, āmatā, aparipākaḥ   

apakvatāyāḥ avasthā।

bhūri paktvā api apakvatvaṃ vartate eva।

vam

jyeṣṭhatā, jyeṣṭhatvam, jyaiṣṭayam, variṣṭhatā   

padena sammānena vā kenāpi jyeṣṭhasya avasthā kriyā bhāvaḥ vā।

atra jyeṣṭhatāyāḥ ādhāreṇa hi nivāsasthānānāṃ vitaraṇaṃ bhavati।

vam

alpamūlyatā, alpamūlyatvam, alpārghyam, nyūnamūlyatā, nyūnamūlyatvam   

sā avasthā kriyā bhāvaḥ vā yasmin sarvam alpamūlyakaṃ vartate।

alpamūlyatāyāḥ kāraṇāt vastūnāṃ bhūri vikrayaḥ jātaḥ।

vam

avamānajanaka   

yaḥ apamānena yuktaḥ।

putrasya mukhāt apamānajanakān śabdān śrutvā saḥ niṣkāsitaḥ।

vam

śaiśavam, kaumāram, kaumārakam, bālyakālaḥ, bālabhāvaḥ, bālāvasthā, vālyam   

saḥ samayaḥ yāvat kopi śiśuḥ bhavati।

tena śaiśavaṃ kāṭhinyena vyatītam।

vam

vārddhakyam, vṛddhatvam, vṛddhatā, vārddhyam, jarā, śeṣāvasthā, vārddhakabhāvaḥ, vārdhakam, vṛddhakālaḥ   

saḥ samayaḥ yadā janaḥ vṛddhaḥ bhavati।

tena vārddhakyaṃ kāṭhinyena vyatītam।

vam

śaiśavam, kaumāram, kaumārakam, bālyakālaḥ, bālabhāvaḥ, bālāvasthā, vālyam   

bālyasya tāruṇyasya ca madhyaḥ kālaḥ।

śyāmasya śaiśavaṃ tasya mātāmahagṛhe vyatītam।

vam

kiñcitpūrvam   

nirdhāritasamayāt prāk।

ānandaḥ adya kiñcitpūrvam eva āgatavān kāryālaye।

vam

parakīyatā, aparatā, aparatvam   

parakīyasya avasthā।

parakīyatāyāḥ kāraṇāt tena mayi avadhānaṃ na dattam।

vam

mandatvam, mandatā, mantharatvam, mantharatā, parimantharatā, vilambanam, vilambitā, mandībhāvaḥ, mandimā, śanairbhāvaḥ, māndyam, śithilatvam   

mandasya avasthā bhāvo vā।

rujāyāḥ kāraṇāt gatiḥ mandatvena yuktā।

vam

puṇyam, daivam, bhāgyam, saubhāgyam   

sadācaraṇasya pariṇataṃ phalam।

bhavatsadṛśaḥ paropakārī puṇyaṃ lapsyate।

vam

hindudharmaḥ, hindutvam   

ekaḥ bhāratīyaḥ sanātanaḥ dharmaḥ yasmin devatānāṃ vedānāṃ purāṇādīnāṃ ca atīva mahatvaṃ vartate।

hindudharmaḥ ekena manuṣyena na pravartitaḥ।

vam

pāvitryam, viśuddhatā, viśuddhatvam, śucitā, prayatatā, pūti   

dharmānusāraṃ vratādinā yā śuddhiḥ prāpyate tasya bhāvaḥ।

gaṅgājalasya pāvitrye ko'pi sandeho nāsti।

vam

bhautikatā, bhautikatvam, dehātmavādaḥ, lokāyatam   

kevalaṃ bhautikajagataḥ vicārādhīnasya avasthā bhāvaḥ vā।

bhautikatām anu dhāvan manuṣyaḥ kutra prāptaḥ।

vam

bhautikam, bhautam, pārthivam   

pañcabhūtaiḥ racitam।

idaṃ bhautikaṃ śarīraṃ mṛtyoḥ anantaraṃ pañcabhūteṣu vilīyate।

vam

hetuvādaḥ, kāraṇavādaḥ, haitukatvam   

saḥ vādaḥ yasmin kevalaṃ buddheḥ sammatāḥ viṣayāḥ svīkṛtāḥ।

hetuvādaḥ buddheḥ mahatvaṃ pratipādayati।

vam

vyavahāratvam   

vivādasya kāryavidhiḥ।

rameśena vyavahāratve arthavyayaḥ kṛtaḥ।

vam

anāthatā, anāthatvam   

anāthasya daśā bhāvaḥ vā।

bhikṣukaṃ dṛṣṭvā hi tasya anāthatāyāḥ anumānaṃ bhavati sma।

vam

parihāraḥ, parāṅgamukhatā, parivarjakatvam, varjanam   

kasmādapi kāryāt niṣkṛteḥ kriyā।

saḥ mahyaṃ karasya parihārāya vividhān prakārān akathayat।

vam

navamīkakṣā   

aṣṭamyāḥ kakṣāyāḥ agrimā kakṣā।

saḥ navamīkakṣāyāṃ paṭhati।

vam

matsaraḥ, svārthabuddhiḥ, mātsaryabhāvaḥ, ātmambharitvam, svalābhabuddhiḥ   

svārthinaḥ avasthā bhāvaḥ vā।

lekhāpālasya matsarasya kāraṇāt janāḥ ghṛṇām akurvan।

vam

vivastraya, nirvastrīkṛ, ucchādaya, avamuc   

anyasya śarīrāt vastrāpanayanānukūlaḥ vyāpāraḥ।

mātā bālakaṃ snātuṃ vivastrayati।

vam

aprabhutvam   

prabhutāyāḥ abhāvaḥ।

aprabhutvasya sīmānaṃ laṅghayitvā eva prabhutvaṃ prāpyate।

vam

īśitvam   

aṣṭānāṃ siddhīnām ekā।

īśitvasya siddhayā sarveṣu śāsanaṃ śakyate।

vam

vaśitvam   

aṣṭānāṃ siddhīnām ekā।

vaśitvena kamapi vaśīkartuṃ śakyate।

vam

vilāsitā, vilāsitvam   

vilāsasya pradarśanam।

vilāsitāṃ viramya paṭhanāya upaviśyatām।

vam

vikalatvam, vikalatā   

vikalāṅgasya avasthā।

vikalatvāt saḥ kānicana kāryāṇi kartum asamarthaḥ।

vam

adhikāritvam   

kāryapravartakasya avasthā bhāvaḥ vā।

atra bhavataḥ adhikāritvam na yogyam।

vam

adhikāritvam, kartavyam, niyogaḥ   

kāryapravartakasya kāryam।

tena pañcaviṃśavarṣāṇi yāvat senāyām adhikāritvam ūḍham।

vam

vaṃdhyatvam, vaṃdhyatā   

aprasūtatāyāḥ avasthā।

vaṃdhyatvasya kāraṇāt śīlā punarjanayituṃ na śaknoti।

vam

bhaṅguratā, sukumāratā, sukumāratvam   

vastunaḥ adṛḍhatāyāḥ avasthā bhāvaḥ vā।

subhaṅgāni vastūni bhaṅguratāyāḥ paricayaṃ dadāti।

vam

khalatā, cāṃḍālatā, adhamatā, durvṛttatā, cāṇḍālatvam, khalatvam, adhavatvam, durvṛttatvam   

krūraḥ svabhāvaḥ।

kaṃsasya khalatā parisīmānam aticakrame yadā tena svapitā bandīkṛtaḥ।

vam

apakarma, vibhramaḥ, ugratā, ugratvam, tīvratā, prasāhaḥ   

hiṃsayā yuktaṃ karma।

apakarmaṇi rataḥ manuṣyaḥ sadaiva aśāntaḥ eva bhavati।

vam

amaratā, anaśvaratā, ānaṃtyam, nityatā, akṣayatvam, avināśinatvam, amartyatā, amartyabhāvaḥ, amaratvam, anaśvaratvam, ānaṃtyatā, nityatvam, akṣayatā, avināśinatā, amartyatvam   

amaratvasya avasthā athavā bhāvaḥ।

amaratāyāḥ hetunā asurāḥ api amṛtaṃ pātuṃ icchanti।

vam

pratinidhitvam, vyapadeśaḥ   

kasyacit pratinidhirūpeṇa kāryam।

ahaṃ pratinidhitvaṃ kartuṃ na śaknomi।

vam

pratinidhitvam   

pratinidheḥ bhāvaḥ।

saḥ svasya pratinidhitvasya dāyitvaṃ samyak vidadhāti।

vam

sitapuṣpaḥ, śaratpuṣpaḥ, supuṣpaḥ, barhiṇam, piṇḍītakaḥ, pītapuṣpam, rājaharṣaṇam, naghuṣam, śaṭham, barhaṇam, pārthivam, natam, dīpanam, kuṭilaḥ   

ekaḥ puṣpī vṛkṣaḥ।

sitapuṣpasya kāṣṭhaṃ sugandhitaṃ bhavati।

vam

hiṃdutvam   

hindoḥ bhāvaḥ athavā guṇam।

hiṃdutvaṃ manuṣyasya sahanaśīlatāṃ vardhayati।

vam

pārśvamaulī   

kuberasya ekaḥ mantrī।

pārśvamaulinaḥ varṇanaṃ purāṇeṣu vartate।

vam

ataḥparam, ataḥ, ata ūrdhvam, prāṅ   

vartamānasamayāt ūrdhvam।

ataḥparam etādṛśaḥ pramādaḥ na kariṣyate।

vam

rukṣatā, rukṣatvam, raukṣyam, pāruṣyam   

asamasya avasthā bhāvaḥ vā।

avagaṇḍānāṃ kāraṇāt vadane rukṣatā āgatā।

vam

khañjatā, paṅgutā, kuṇitvam, paṅgulam, laṅgaḥ, śloṇyam, srāmyam   

khañjasya avasthā bhāvo vā।

khañjatāyāḥ kāraṇāt saḥ na dhāvituṃ śakyate।

vam

bhṛtyatā, bhṛtyatvam, dāsyam, bhṛtyābhāvaḥ, bhṛtyabhāvaḥ, dāsabhāvaḥ, preṣyatā, śūdratā, preṣyam, praiṣyam, preṣyatvam, bhaujiṣyam   

bhṛtyasya karma bhāvaḥ vā।

tasya bhṛtyatāyāḥ prasannaḥ saḥ tasmai puraskāraṃ dattavān।

vam

kālikā, kālimā, kṛṣṇatā, kṛṣṇatvam, kṛṣṇimā, nīlimā, mecakaḥ, śyāmatā, śyāmatvam, kārṣṇyam   

kṛṣṇavarṇasya avasthā bhāvaḥ vā।

adhunā mukhasya śyāmatvaṃ dūrīkartuṃ bhinnāni lepanāni dṛśyante।

vam

sarvajñatā, sarvajñatvam, sarvajñātṛtvam, sarvavijñāninitā, sarvavittvam, sārvajñyam, sārvavidyam   

sarvajñasya avasthā bhāvo vā।

īśvarasya sarvajñatāṃ na kaścit sandihyāt।

vam

vibhutvam, vyāptiḥ, sarvagatatvam, sarvasāmpratam, sarvatrasattvam   

vibhavasya guṇaḥ avasthā vā।

īśvarasya vibhutve mama sampūrṇaḥ viśvāsaḥ asti।

vam

unnāvamaṇḍalam   

uttarapradeśe vartamānam ekaṃ maṇḍalam।

unnāvamaṇḍalasya mukhyālayaḥ unnāvanagare asti।

vam

rājanāndagāvamaṇḍalam   

chattīsagaḍharājye vartamānam ekaṃ maṇḍalam।

rājanāndagāvamaṇḍalasya mukhyālayaḥrājanāndagāvanagare asti।

vam

sarvatomukha, sarvamukha   

yasya mukhaṃ caturṣu dikṣu vartate।

aśokasya stambhe nirmitā siṃhasya mūrtiḥ sarvatomukhī asti।

vam

saṃkṣepaḥ, samāsaḥ, lāghavam, saṃhātaḥ   

saṃkṣepasya avasthā।

saṃkṣepasya prakriyāyāṃ kadācit āvaśyakāḥ bindavaḥ api lekhe samāviṣṭāḥ na bhavanti।

vam

nirbhayatvam, abhayatvam   

surakṣitasya avasthā।

idānīṃ samājasya nirbhayatvaṃ vipadi asti।

vam

vayanam, syūtiḥ, veṇiḥ, tasarikā, vāṇiḥ, vāyanakriyā, sūtravāpaḥ, paṭṭakarma, tantuvānam, tāntavam, āvapanam   

tantuvāyasya kāryam।

sañjayaḥ vayanaṃ kṛtvā uttamaṃ dhanam arjayati।

vam

pūrvamedinīpuramaṇḍalam   

paścimabaṅgālarājye vartamānam ekaṃ maṇḍalam।

pūrvamedinīpuramaṇḍalasya mukhyālayaḥ pūrvamedinīpuranagare asti।

vam

nāgāvamaṇḍalam   

asamarājye vartamānam ekaṃ maṇḍalam।

nāgāvamaṇḍalasya mukhyālayaḥ nāgāvanagare asti।

vam

boṅgāīgāvamaṇḍalam   

asamarājye vartamānam ekaṃ maṇḍalam।

boṅgāīgāvanagarasya mukhyālayaḥ boṅgāīgāvanagare asti।

vam

marīgāvamaṇḍalam   

asamarājye vartamānam ekaṃ maṇḍalam।

marīgāvamaṇḍalasya mukhyālayaḥ marīgāvanagare asti।

vam

uparitana, ūrdhvaja, udac, ūrdhvam, ucca   

ūrdhvena bhāgena sambaddhaḥ।

asyāḥ argalāyāḥ uparitanaḥ bhāgaḥ naṣṭaḥ jātaḥ asti।

vam

daiṣṭikatvam, daivaparatā, daivādhīnatā   

yad kimapi bhavati tad daivāyattameva evaṃrūpaḥ siddhāntaḥ।

adya vaijñānike yuge daiṣṭikatvaṃ manyamānāḥ janāḥ santi।

vam

siddhāntaḥ, rāddhāntaḥ, tattvam, mūlatattvam   

ṛṣyādīnāṃ sammataḥ upadeśaḥ।

śaṃkarācāryasya advaitasiddhāntaṃ sarve na svīkurvanti।

vam

vyaktatā, spaṣṭatā, prakāśatā, prākaṭyam, sphuṭatvam   

spaṣṭatāyāḥ avasthā bhāvaḥ vā।

svabhāvasya vyaktatā āmaryādāyāḥ suśobhanīyā।

vam

prāsaṃgikatā, prastāvaucityam, upapannatā, prāstāvikatvam   

prastutasya avasthā athavā bhāvaḥ।

premacaṃdamahodayasya sāhityasya prāsaṃgikatāyāḥ tulanā nāsti ।

vam

aparimitatvam, amitatā   

mānatulāsaṃkhyāśūnyam;

aparimitā dhruvāstanubhṛto yadi sarvagatāstarhi na śāsyateti niyamo dhruvenetarathā

[śa.ka]

vam

vaibhavam, tejaḥ, vibhūtiḥ, pratāpaḥ, śobhā, ujjvalatā, prabhāvaḥ, aiśvaryam, saṃpad   

bhavyatāyāḥ avasthā bhāvaḥ vā।

tasya rājaprāsādasya vaibhavaṃ sarvān ākarṣayati।

vam

kroḍaḥ, pakṣaḥ, pārśvaḥ, pārśvam, upapārśvaḥ, kukṣiḥ, pārśvaṅgam   

bhujakoṭarasya kaṭeḥ ca madhyasthaḥ saḥ bhāgaḥ yatra parśukāḥ bhavanti।

sīmā svabhartuḥ kroḍe saṅkocitā ।

vam

rāṅkavam   

mṛgalomnaḥ nirmitaṃ vastram।

rāṅkavam uṣṇam asti।

vam

pratinidhitvam, pratirūpatvam   

pratinidheḥ bhāvaḥ avasthā vā।pratinidheḥ bhāvaḥ avasthā vā।

asmin sammelane asmākaṃ saṃsthāyāḥ pratinidhitvaṃ karoti ekaḥ paṇḍitaḥ ।

vam

geyatā, geyatvam   

gītasya gānaṃ kartuṃ tasmin gīte vartamānā yogyatā।

gītikāvye geyatāyāḥ anivāryatvāt gītikāvyāni sulabhāni santi।

vam

guḍagāvamaṇḍalam   

bhāratasya hariyāṇārājye vartamānaṃ maṇḍalam।

guḍagāvamaṇḍalasya mukhyālayaḥ guḍagāvanagare asti।

vam

indrayavam, kaliṅgam, bhadrayavam, śakrabījam, vatsakabījam, kuṭajam, kuṭakabījam   

vanyavṛkṣasya phalam।

vānarāḥ indrayavaṃ chindanti।

vam

yugalam, yugmam, dvayam, dvandvam   

tau dvau vyaktī dvau dravyau vā yau yujyate parasparaṃ saṃgacchate vā।

ayi, paśya। tasya āmravṛkṣasya śākhāyāṃ kokilā-kokilayoḥ yugmaṃ dṛśyate।

vam

yoddhṛtvam, yoddhṛtā   

yoddhuḥ avasthā।

yuddhe jayārthaṃ yoddhṛbhāvena prayojanam।

vam

pṛthivī, bhūḥ, bhūmiḥ, acalā, anantā, rasā, viśvambharā, sthirā, dharā, dharitrī, dharaṇī, kṣauṇī, jyā, kāśyapī, kṣitiḥ, sarvasahā, vasumatī, vasudhā, urvī, vasundharā, gotrā, kuḥ, pṛthvī, kṣmā, avaniḥ, medinī, mahī, dharaṇī, kṣoṇiḥ, kṣauṇiḥ, kṣamā, avanī, mahiḥ, ratnagarbhā, sāgarāmbarā, abdhimekhalā, bhūtadhātrī, ratnāvatī, dehinī, pārā, vipulā, madhyamalokavartmā, dhāraṇī, gandhavatī, mahākāntā, khaṇḍanī, girikarṇikā, dhārayitrī, dhātrī, acalakīlā, gauḥ, abdhidvīpā, iḍā, iḍikā, ilā, ilikā, irā, ādimā, īlā, varā, ādyā, jagatī, pṛthuḥ, bhuvanamātā, niścalā, śyāmā   

martyādyadhiṣṭhānabhūtā।

pṛthivī pañcamam bhūtam

vam

mātṛtvam, jananītvam, mātṛbhāvaḥ   

mātuḥ avasthā bhāvaḥ vā।

striyaḥ jīvane mātṛtvaṃ santoṣam atyadhikam ānandaṃ ca janayati।

vam

utsedhaḥ, ūrdhvamānam, samutkṣepaṇam, ārohaḥ   

samudratalāt ilātalāt vā ucchrayopetasya uttuṅgatā।

vimānayānasya atyadhikāt utsedhāt śīrovedanā jātā।

vam

svacchatvam, tāratvam   

pāraṃ draṣṭum yogyatvam।

asya bhavanasya bhittiṣu lagnānāṃ kācakānāṃ svacchatvāt bahisthaṃ manohāri dṛśyam api draṣṭuṃ śakyate।

vam

anekārthatā, anekārthatvam   

saśleṣaśabdānāṃ vibhinnasandarbheṣu vibhinnārthadyotakatvād jāyamānaḥ saṃśayaḥ।

eṣaḥ granthaḥ anekārthatāṃ adhikṛtya racitā।

vam

jātitvam   

jāteḥ bhāvaḥ।

asmākaṃ deśe jātitvasya ādhāreṇa asamānatāṃ kadā paryantaṃ bhavet।

vam

saṃskṛtiḥ, sabhyatā, śiṣṭatā, āryavṛttabhāvaḥ, śiṣṭācārattvam   

viśiṣṭapradeśasthaḥ viśiṣṭakālagataḥ samājaḥ।

purā siṃdhūtaṭe atiprācīnā saṃskṛtiḥ vasati sma।

vam

utpādakatvam   

utpādanasya kṣamatā।

bījapāṃśujalamṛttikāyāṃ kṣetrasya utpādakatvam āśritam asti।

vam

cumbakatvam   

cumbakasya guṇaḥ bhāvaḥ vā।

aśvasya nāle cumbakatvaṃ vartate।

vam

cumbakatvam   

ākarṣaṇaśaktiḥ।

pṛthivyāṃ vartamānena cumbakatvena upari kṣiptāni vastūni adhaḥ patanti।

vam

dharmajñatā, dharmajñatvam   

dharmajñasya avasthā bhāvaḥ vā।

śrīrāmasya dharmajñatā prasiddhā asti।

vam

dīrghatā, dīrghatvam, dairghyam   

dīrghasya avasthā bhāvaḥ vā।

virahiṇyāḥ virahakālasya dīrghatāyāḥ kalpanāṃ kiṃ bhavān kartuṃ śaknoti।

vam

adbhutatvam, vicitratā, vicitratvam, āścaryatā, āścaryatvam   

āścaryasya avasthā।

bhagavataḥ adbhutatvasya jñānaṃ sarvadā bhavati।

vam

asahiṣṇutā, asahiṣṇutvam, asahanaśīlatā, asahanaśīlatvam   

asahiṣṇoḥ avasthā।

asahiṣṇutām avaguṇaṃ manyate।

vam

anādaraḥ, apamānaḥ, avamānaḥ, tiraskṛtiḥ   

ādarasya sammānasya vā abhāvaḥ।

anādare jāte api ahaṃ atra nivasāmi।

vam

aprameyatā, aprameyatvam   

aprameyasya avasthā।

vayam ākāśasya aprameyatāṃ jānīmaḥ।

vam

vātsalyatā, vātsalyatvam   

vātsalyasya avasthā bhāvaḥ vā।

mātuḥ vātsalyatayā bālakaḥ modate।

vam

yamau, yamakau, yamaḥ, yamā, yamam, yamakaḥ, yamakā, yamakam, yamalaḥ, yamalā, yamalam, dvandvam, yugalam, yugam, yāmalam   

ekāyāḥ mātuḥ ekasamaye ekagarbhāt ca jātau putrau।

etau nakulasahadevau pāṇḍupatnyaḥ mādreḥ yamau putrau।

vam

hastināpuram, nāgāhvaḥ, hāstinam, gajāhvayam, gajāhvam, gajasāhvayam, hastinīpuram   

paurāṇikaṃ nagaraṃ yad idānīntanīyāyāḥ dehalyāḥ pañcāśatkilomīṭaraparimitaṃ dūraṃ vartate।

hastināpuraṃ rājñā hastinā sthāpitam āsīt।

vam

viśvamanāḥ   

paurāṇikaḥ ṛṣiviśeṣaḥ।

viśvamanasaḥ varṇanaṃ ṛgvede prāpyate।

vam

nirjanatā, nirjanatvam, vijanatā, vijanatvam   

nirjanasya avasthā bhāvaḥ vā।

marusthalasya nirjanatā manasi bhayam utpādayati।

vam

straiṇatā, straiṇatvam   

straiṇasya avasthā bhāvaḥ vā।

keṣucit puruṣeṣu api kamanīyatā straiṇatā ca bhavati।

vam

rasarājaḥ, rasāñjanam, rasagarbham, tārkṣyaśailam, rasodbhūtam, rasāgrajam, kṛtakam, bālabhaiṣajam, dārvīkvāthodbhavam, varyāñjanam, rasanārbham, agnisāram   

dāruharidrāyāḥ mūlakāṣṭhayoḥ rasena nirmitaḥ bheṣajaviśeṣaḥ।

rasarājasya sevanaṃ naikeṣāṃ vyādhīnāṃ nivāraṇārthaṃ kriyate।

vam

dīnatā, kāruṇyam, dayāyogyatā, karuṇāyogyatā, anukampyatā, dayājanakatvam, karuṇotpādakatvam   

karuṇārasaṃ janayituṃ yogyatvam।

atiduḥsahā sudāmnaḥ dīnatā kṛṣṇasya kṛte।

vam

ayonijatā, ayonijatvam   

ayonijasya avasthā।

ayonijatā api bhagavataḥ vaiśiṣṭyam।

vam

viniṣpiṣṭa, nipiṣṭa, niṣpiṣṭa, avamardita, utpiṣṭa, kṣuṇṇa, prakṣuṇṇa, tṛḍha, śīrṇa, parāśīrṇa, piṣṭa, prapiṣṭa, paripiṣṭa, parimṛdita, pramardita, pramūrṇa, mṛdita, mūrṇa, lulita, vidaṣṭa, vipothita, vimathita, vimardita, vlīna, śūrta, samutpiṣṭa   

peṣaṇena ākṛtibhaṅgāt klītakībhūtam kim api।

saḥ viniṣpiṣṭāni phalāni saṃvicinoti।

vam

arājakatā, arājakatvam   

rājñaḥ abhāvasya avasthā।

mantribhiḥ arājakatāyāḥ lābhaḥ prāptaḥ।

vam

adhyāyaḥ, parvam, yugam   

kasyāpi vyakteḥ jīvanakālaḥ athavā itihāsasya ko'pi viśiṣṭaḥ kālakhaṇḍaḥ।

mumbai-nagaryāṃ yad bhayāvaham abhūt tena ātaṅkavādibhiḥ ko'pi nūtanaḥ adhyāyaḥ prārabdhaḥ ityeva sūcitam।

vam

praṣṭhīv, ṣṭhīv, vam, ṣṭhu, nipat, chṛd, kṣīb, kṣīv, udgṝ   

punaḥ punaḥ abhiniṣṭhīvanātmakaḥ vyāpāraḥ।

saḥ tāmrakūṭaṃ saṃkhādya praṣṭhīvati।

vam

saṃyatatā, saṃyatatvam, sādhāraṇatā, sādhāraṇatvam   

saṃyatasya avasthā।

saṃyatatayā yuktaḥ manuṣyaḥ vyādhirahitaḥ bhavati।

vam

alaṅghanīyatā, alaṅghanīyatvam   

alaṅghanīyasya avasthā।

sāgarasya alaṅghanīyatā sarve jānanti।

vam

laṅghanīyatā, laṅghanīyatvam   

laṅghanīyasya avasthā।

asyāḥ praṇālyāḥ laṅghanīyatā varṣākāle api tathaiva bhavati।

vam

alabdhabhūmikatvam   

yogasya sā sthitiḥ yasyāṃ samādhiḥ na bhavati।

alabdhabhūmikatve api prayāsaḥ na tyaktavyaḥ।

vam

asatyatā, mithyatā, mithyātvam   

asatyasya avasthā bhāvaḥ vā।

satyatayā asatyatāyāḥ sarvadā parājayaḥ eva jātaḥ।

vam

alpavayaskatā, alpavayaskatvam, kumāratā, kumāratvam   

alpavayaskasya avasthā।

alpavayaskatāyāṃ jātaḥ vivāhaḥ vidhyanusāreṇa aparādhaḥ asti।

vam

saṃyuktatā, saṃyuktatvam, sambaddhatā, sambaddhatvam   

saṃyuktasya avasthā bhāvaḥ vā।

saṃyuktatā bhāratīyānāṃ kuṭumbānāṃ vaiśiṣṭyam asti।

vam

avagharṣaṇam, abhigharṣaṇam, avamardanam, āgharṣaṇam, gharṣaṇam, nigharṣaṇam   

āgharṣasya kriyā।

ūṣā pātrasya dagdhaṃ bhāgaṃ avagharṣaṇena mārṣṭuṃ prayatate।

vam

avadīrṇa, āyuta, gālita, dravamāṇa, drāvita, druta, nirgalita   

yad dravarūpe parivartitam।

mātā avadīrṇena ghṛtena miṣṭānnaṃ pacati।

vam

avamanthaḥ   

rogaviśeṣaḥ yasmin upasthe gaṇḍaḥ bhavati।

avamanthasya kāraṇāt rugṇaḥ calanasamaye pīḍām anubhavati।

vam

avasannatā, avasannatvam   

avasannasya avasthā bhāvaḥ vā।

svāsthyārtham avasannatā hānikārikā।

vam

asaṃśayaḥ, niścayaḥ, niścitam, nirdhāraṇam, asaṃdigdhatvam, dhruvatvam   

saṃśayasya abhāvaḥ।

asaṃśayaḥ manaḥ dṛḍhīkaroti।

vam

bhāvamiśraḥ   

bhāvaprakāśanāmnaḥ granthasya racanākāraḥ।

bhāvamiśrasya ayaṃ granthaḥ prasiddhaḥ asti।

vam

asahāyatā, nissahāyatā, niḥsahāyatā, nirāśritatā, nirāśrayatā, anāśritatā, anāśrayatā, asahāyatvam   

asahāyasya avasthā bhāvo vā।

dīnabālakānāṃ asahāyatāṃ naike janāḥ svārthaparipūrtyartham upayuñjanti।

vam

gādhatā, gādhatvam, uttānatā, uttānatvam, tanimā   

gādhasya avasthā bhāvaḥ vā।

asmin taḍāge adhikā gabhīratā nāsti api tu gādhatā asti।

vam

kaṇṭhābharaṇam, kaṇṭhabhūṣaṇam, galamekhalā, graivam, graiveyam, graiveyakam, mālā, mālikā, hāraḥ, kaṇṭhasūtram   

kanakasya vā rajatasya kaṇṭhe dhāryamāṇam ābharaṇam।

sā hīrakasya kaṇṭhābharaṇaṃ dhārayati।

vam

ācāryatā, ācāryatvam   

ācāryasya kāryaṃ padaṃ bhāvaḥ vā।

tasya ācāryatāṃ sarve icchanti।

vam

ātmatattvam   

ātmanaḥ yathārthaṃ svarūpam।

śrīmadbhagavadgītā ātmatattvaṃ pratipādayati।

vam

vacanabaddhatā, vacanabaddhatvam   

vacanabaddhasya avasthā bhāvaḥ vā।

samprati alpīyāḥ janāḥ vacanabaddhatām ācaranti।

vam

dārśanikatā, dārśanikatvam   

dārśanikasya avasthā।

kabīrasya racanāsu tasya dārśanikatā jñāyate।

vam

indratvam   

indrasya pratiṣṭhā śaktiḥ ca।

tapaḥ kurvantaṃ ṛṣiṃ dṛṣṭvā indratvasya nāśasya vicāraiḥ indraḥ bhayagrastaḥ jātaḥ।

vam

iṣṭatā, iṣṭatvam   

iṣṭasya avasthā bhāvaḥ vā।

iṣṭatā aniṣṭatā ca manuṣyasya sukhaduḥkhayoḥ kāraṇaṃ vartate।

vam

vamaya, vāmaya, udvamaya, udvāmaya, nirvamaya, nirvāmaya, vinirvamaya, vinirvāmaya, udgāraya, utkṣepaya, uttāraya, kṣevaya   

vamanapreraṇānukūlaḥ vyāpāraḥ।

viṣabhujaṃ rugṇaṃ vaidyaḥ auṣadhaṃ dattvā vamayati।

vam

ākrāmakatā, ākrāmakatvam   

ākrāmakasya avasthā bhāvaḥ vā।

bhāratadeśaḥ ākrāmakatayā spardhām ajayat।

vam

aparādhitvam, aparādhitā   

aparādhinaḥ avasthā।

patyuḥ aparādhitvaṃ pramāṇīkṛtya eva patnī vivāhavicchedaḥ kartuṃ śaknoti।

vam

niṣpakṣatā, niṣpakṣatvam   

pakṣapātarahitasya avasthā bhāvaḥ vā।

pratyekasmin kārye niṣpakṣatā rakṣitavyā।

vam

vāstavikatā, vāstavam, satyatā   

satyasya avasthā bhāvaḥ vā।

vāstavikatā asti yad saḥ tvāṃ prīṇāti।

vam

rājatā, svādhipatyam, svārājyam, prabhutvam   

rājñaḥ iva avasthā guṇaḥ bhāvaḥ vā।

kaḥ api svasya rājatāṃ nāśayituṃ na icchati।

vam

śreṣṭhatvam   

krīḍāpratiṣṭhādiṣu viśiṣṭā uccasthitiḥ।

pratiyogitāyāṃ krīḍakānāṃ śreṣṭhatvam apākriyate।

vam

anāmakatvam   

anāmakasya avasthā bhāvaḥ vā।

tena anāmakatvasya andhaḥkāre eva svajīvanaṃ yāpitam।

vam

nyū-boṅgāīgāvamaṇḍalam   

asamarājye vartamānam ekaṃ maṇḍalam।

mamatābanarjīmahodayā nyū-boṅgāīgāvamaṇḍale relakakṣānāṃ yantraśālām ārapsyate iti udghoṣitavatī।

vam

anuttaradāyitvam   

uttaradāyitvasya abhāvasya avasthā bhāvaḥ vā।

samāje vartamānānāṃ samasyānām akathanena anuttaradāyitvasya bhāvanāyāḥ prasāraḥ bhavati।

vam

dṛśyatā, dṛśyatvam   

dṛśyasya avasthā।

dhūmikāyāḥ kāraṇāt dṛśyatā ūnayati।

vam

ātmagauravam   

svasya gauravaḥ।

kartavyapālanena ātmagauravaṃ vardhate।

vam

vibhavamatiḥ   

ekā rājakumārī ।

rājataraṅgiṇyāṃ vibhavamatyāḥ varṇanaṃ prāpyate

vam

viśvamanaḥ   

sūktadraṣṭā ।

viśvamanasaḥ ullekhaḥ ṛgvede asti

vam

viśvamahaḥ   

mūrtiprakāraḥ ।

viśvamahasya varṇanaṃ śāṅkhāyanagṛhyasūtre asti

vam

viśvamedinī   

śabdakośaviśeṣaḥ ।

prācīneṣu śabdakośeṣu viśvamedinī ekaḥ kośaḥ

vam

viśvambharamaithilopādhyāyaḥ   

lekhakaviśeṣaḥ ।

viśvambharamaithilopādhyāyasya varṇanaṃ vivaraṇapustikāyāṃ prāpyate

vam

tattvam   

ekaṃ vādyam ।

tattvasya ullekhaḥ kośe vartate

vam

pūrvam   

ekaṃ jainānāṃ prācīnaṃ pravacanam ।

pūrvasya ullekhaḥ kośe vartate

vam

kuyavam   

kutsitaṃ dhānyam ।

kuyavaṃ kośeṣu varṇitam asti

vam

bhāvamiśraḥ   

lekhakanāmaviśeṣaḥ ।

naikānāṃ lekhakānāṃ nāma bhāvamiśraḥ iti asti

vam

śivamauliḥ   

lekhakanāmaviśeṣaḥ ।

śivamauliḥ iti nāmakānāṃ naikeṣāṃ lekhakānām ullekhaḥ vivaraṇapustikāyām asti

vam

kuyavam   

kutsitaṃ dhānyam ।

kuyavaṃ kośeṣu varṇitam asti

vam

vamanaḥ   

ekaḥ janasamūhaḥ ।

vamanasya ullekhaḥ mārkaṇḍeyapurāṇe vartate

vam

kautukasarvasvam   

ekaṃ hāsyanāṭyam ।

kautukasarvasvasya varṇanaṃ koḥse vartate

vam

śvamukhaḥ   

ekaḥ janasamudāyaḥ ।

śvamukhānām ullekhaḥ varāhamihirayoḥ bṛhatsaṃhitāyām asti

vam

samyaksattvam   

ekaḥ ṭīkāgranthaḥ ।

samyaksattvasya ullekhaḥ koṣe asti

vam

sarvamitraḥ   

ekaḥ puruṣaḥ ।

sarvamitrasya ullekhaḥ bauddhasāhitye asti

vam

kautukasarvasvam   

ekaṃ hāsyanāṭyam ।

kautukasarvasvasya varṇanaṃ koḥse vartate

vam

grahayajñatattvam   

smṛtitattvasya bhāgaḥ ।

grahayajñatattvasya ullekhaḥ kośe vartate

vam

haritattvamuktāvaliḥ   

ekaḥ ṭīkāgranthaḥ ।

haritattvamuktāvaleḥ ullekhaḥ koṣe asti

vam

haritattvamuktāvalī   

ekaḥ ṭīkāgranthaḥ ।

haritattvamuktāvalyāḥ ullekhaḥ koṣe asti

vam

haridevamiśraḥ   

ekaḥ lekhakaḥ ।

haridevamiśrasya ullekhaḥ koṣe asti

vam

tīrthayātrātattvam   

ekaṃ smṛtitatvam ।

tīrthayātrātattvasya ullekhaḥ kośe vartate

vam

udāttarāghavam   

ekaṃ nāṭakam ।

udāttarāghavasya ullekhaḥ koṣe asti

vam

parvamitrasya ullekhaḥ hemacandrasya pariśiṣṭaparvan ityasmin granthe asti   

parvamitra ।

ekaḥ puruṣaḥ

vam

janmāṣṭamītattvam   

smṛtītattvasya aparaṃ nāma ।

janmāṣṭamītattvasya ullekhaḥ koṣe asti

vam

jalāśayotsargatattvam   

smṛtitattvasya aparaṃ nāma ।

jalāśayotsargatattvasya ullekhaḥ koṣe asti

vam

jānakīrāghavam   

ekaṃ nāṭakam ।

jānakīrāghavasya ullekhaḥ sāhitya-darpaṇe asti

vam

vamiśraḥ   

ekaḥ lekhakaḥ ।

jīvamiśrasya ullekhaḥ smṛtitattve asti

vam

tīrthayātrātattvam   

ekaṃ smṛtitatvam ।

tīrthayātrātattvasya ullekhaḥ kośe vartate

vam

devamatiḥ   

ekā strī ।

devamatiḥ kathāsaritsāgare parigaṇitā

vam

devamatiḥ   

ekaḥ puruṣaḥ ।

devamatiḥ pravaragranthe parigaṇitaḥ

vam

devamātaḥ   

ekaḥ puruṣaḥ ।

devamātaḥ kośe parigaṇitaḥ

vam

devamāyaḥ   

ekaḥ rājaputraḥ ।

devamāyaḥ kathāsaritsāgare parigaṇitaḥ

vam

devamiśraḥ   

ekaḥ lekhakaḥ ।

devamiśrasya ullekhaḥ kośe vartate

vam

navamālinī   

ekaṃ vṛttam ।

navamālinyāḥ ullekhaḥ koṣe asti

vam

devamatiḥ   

ekaḥ puruṣaḥ ।

devamateḥ ullekhaḥ pravaragrantheṣu asti

vam

devamatiḥ   

ekā strī ।

devamatyāḥ ullekhaḥ kathāsaritsāgare asti

vam

devamātaḥ   

ekaḥ puruṣaḥ ।

devamātasya ullekhaḥ vivaraṇapustikāyām asti

vam

devamāyaḥ   

ekaḥ rājaputraḥ ।

devamāyasya ullekhaḥ kathāsaritsāgare asti

vam

devamiśraḥ   

ekaḥ lekhakaḥ ।

devamiśrasya ullekhaḥ vivaraṇapustikāyām asti

Parse Time: 3.564s Search Word: vam Input Encoding: IAST: vam