Donate
   
Select your preferred input and type any Sanskrit or English word. Enclose the word in “” for an EXACT match e.g. “yoga”.
Amarakosha Search
2 results
WordReferenceGenderNumberSynonymsDefinition
tvakpatramNeuterSingulartvacam, cocam, varāṅgakam, utkaṭam, bhṛṅgam
uccāvacam3.1.81MasculineSingularekabhedam
Monier-Williams Search
10 results for vacam
Devanagari
BrahmiEXPERIMENTAL
cl.3. d/adāti- (plural dati- etc.; A1. datte- ;1. sg. dadmi- ; imperative d/adātu- plural dahu-;2. sg. daddh/i- ; deh/i-[ ] ;2. plural d/adāta- , tana- , datt/a- etc.;2. dual number tt/am- etc.; Potential dady/āt- etc.; imperfect tense /adadāt-; plural /adadur- ;2. dual number /adattam- etc.;2. plural ttana-, , /adadāta- ; subjunctive d/adat- , das- dan- parasmE-pada m. Nominal verb sg. d/adat- plural tas- etc.; parasmE-pada A1. d/adāna-, ; n/a-, ; sg. dadati-, ; plural danti-, ; imperative da-, ; data- ; Potential det- ; imperfect tense /adadat- ; A1. sg. d/adate- ; plural dante-, ; imperative sg. datām- ; dasva- etc.; imperfect tense plural /adadanta- ; parasmE-pada d/adamāna- ; Aorist /adāt-[ ], dat-, /adur-, d/ur-etc.; subjunctive 2. dual number dāsathas- [ confer, compare ]; Potential 1. plural deṣma- ; perfect tense dad/au-, d/ur-, d/athur-, datur-, d/o- etc.; Passive voice d/e-, ; dadade-, dāte-, dire- ; parasmE-pada genitive case dad/uṣas- , ṣām- ; Nominal verb dv/ān-, ; dāvan- ; accusative div/āṃsam-, [ confer, compare ]; future parasmE-pada dāsy/at- ; A1. syate-, syante-,1. sg. sye- ; preceding deyāt- ; infinitive mood dāv/ane- ; d/ātos-, ; tave-, ; d/ātav/ai-[ ] ; tum-, etc.: ind.p. dattv/āya-[ ] ; ttv/ā- etc.; -d/āya-[ ] etc.: Passive voice dīyate-[ ]; parasmE-pada y/amāna- ; Aorist adāyi- ; preceding dāsīṣṭa-, dāyis-, ) cl.1. d/āti- (; imperative tu-, ; confer, compare Va1rtt. 3 ) to give, bestow, grant, yield, impart, present, offer to (dative case,in later language also genitive case or locative case) etc. ; to give (a daughter, kanyām-) in marriage etc. ; to hand over ; (with haste-) ; to give back, ; to pay (daṇḍam-,"a fine"; ṛṇam-,"a debt", ) ; to give up, cede (āsanam-,"one's seat") ; (panthānam-or mārgam-,"to give up the road, allow to pass") and ; to sell (with instrumental case of the price), ; to sacrifice (ātmānam-,"one's self."; āt- khedāya-,"to give one's self up to grief", ) ; to offer (an oblation etc.) etc. ; to communicate, teach, utter (blessings, āśiṣas- ), give (answer, prati-vacas-, canam-, praty-uttaram- etc.), speak (satyaṃ vacas-,the truth, ; vacam-,to address a speech to [ dative case ] ) ; to permit, allow (with infinitive mood) ; to permit sexual intercourse ; to place, put, apply (in med.) etc. ; to add ; with varam-,"to grant a boon" etc. ; śoham-,"to cause grief", ; avakāśam-,"to give room or space, allow to enter" etc. ; prāṇān- or jīvitam-,"to spare any one's life" ; talam- or lān-, to slap with the palms of the hands ; la-prahāram-, to strike with the palm tālam-, to beat time with the hands ; saṃjñām-, to make a sign ; saṃketakam-, to make an appointment samayam-, to propose an agreement ; upamām-, to compare with [ genitive case ] ; paṭaham-, to proclaim with the drum ; śabdam-, to make a noise, call out ; śāpam-, to utter a curse etc. ; gāīh-. idem or 'm. fire ' ; anuyātram-, to accompany ; āliṅganane-, parirambhaṇam-, to embrace, ; jhampam-, to jump ; śrāddham-, to perform a śrāddha- ; vratakam-, to accomplish a vow ; yuddham-, niy-, saṃgrāmam-, to give battle, fight with ; ājñām- ādeśam-, to give an order, command, ; saṃdeśam-, to give information ; prayogam-, to give a dramatic representation vṛtim-, to fence in ; darśanam-, to show one's self ; dṛṣṭim-, dṛśam-, akṣi-, caksus-, to fix the eyes on (locative case) ; karṇam-, to give ear, listen ; manas-, to direct the mind to (locative case) ; kars- kapolam-, to rest the cheek on the hand ; nigaḍāni- to put on or apply fetters pāvakam-, to set on fire ; agnīn- to consume by fire ; śāram-, to move a chess-man ; argalam-, to draw a bolt, bar ; jānu-, to kneel upon (genitive case) ; padam-, to tread upon [loc.] ; to direct the steps ; viṣam-, to poison (with accusative !) ; garam- idem or 'm. fire ' (with genitive case) ; -- A1. to carry, hold, keep, preserve ; to show (Aorist adadiṣṭa-; aded-fr. diś- ) : Causal dāpayati- (; Aorist adīdapat-, ) to cause to give or be given, cause to bestow or present or give up, oblige to pay, make restore etc. ; to demand from (ablative) ; to cause to utter or speak ghoṣaṇām-, to cause to be made known ; to cause to place or advance, ; to cause to perform, to cause to be put on (locative case) : Desiderative d/itsati- (; parasmE-pada d/idāsat- ; d/itsat-, ; Potential tseyam- ; perfect tense 2. sg. didāsitha- ; confer, compare ) to wish to give, be ready to bestow etc. ; to wish to give in marriage etc.: Intensive dedīyate- ; ([ confer, compare ; Latin do;etc.])
dūṣayaNom. P. yati- (Epic also te-) to corrupt, spoil, contaminate, vitiate (of moral corruption also doṣayati-See 2. duṣ-) etc. ; to dishonour or violate (a woman) etc. ; (astrology) to cause evil or misfortune ; to adulterate, falsify ; to object, refute, disprove, blame etc. ; to retract or break (vācam-,one's word) ; to find fault with, accuse ; (paras-param-,each other) ; to offend, hurt, injure (genitive case) View this entry on the original dictionary page scan.
miśramf(-)n. (prob. fr. a lost miś- see under mikṣ-) mixed, mingled, blended, combined etc. (vacāṃsi miśrā-1. kṛ- -kṛṇute-,to mingle words, talk together )
saṃdhāP. A1. -dadhāti-, -dhatte- (Epic 1. plural proper -dadhāmahe- equals -dadhmahe-; pr.p. -dhāna-= -dadhāna-; infinitive mood -dhitum- equals -dhātum-), to place or hold or put or draw or join or fasten or fix or sew together, unite (with akṣīṇi-,"to close the eyes";with vraṇam-,"to heal a wound";with manas-,"to compose the mind";with mitr/a-dhitāni-,"to conclude an alliance";with vācam-,"to hold or interchange conversation"), to combine, connect with (instrumental case) etc. ; (A1.) to bring together, reconcile ; to be reconciled, agree with (instrumental case,rarely accusative), etc. ; to mend, restore, redress etc. ; to lay down on or in (locative case), fix on (especially an arrow on a bow, with instrumental case or with locative case exempli gratia, 'for example' dhanuḥ śareṇa-,or śaraṃ dhanuṣi-,"to take aim";generally A1.) ; (A1.) to direct towards (tataḥ-) ; to aim at (?) ; to involve in (locative case) ; to confer on (locative case), grant, yield, bestow (with nāma-and genitive case,"to give a name to"; A1.with śraddhām-and locative case,"to place credence in";with sāhāyyam-,"to afford assistance") etc. ; to cause, inflict ; (A1.) to be a match for, hold out against (accusative) ; to comprehend ; (A1.) to use, employ (instrumental case) : Passive voice -dhīyate-, to be put together or joined or connected etc. ; to be placed or held in (locative case) ; to become possessed of (instrumental case) : Desiderative -dhitsati-, to wish to place or join together, desire to repair View this entry on the original dictionary page scan.
sten (prob. Nom.fr. stena-below) cl.10 P. () stenayati-, to steal, rob ; (with vācam-) to misuse a word, be dishonest in speech View this entry on the original dictionary page scan.
vācf. (fr. vac-) speech, voice, talk, language (also of animals), sound (also of inanimate objects as of the stones used for pressing, of a drum etc.) etc. (vācam--, īr-,or iṣ-,to raise the voice, utter a sound, cry, call) View this entry on the original dictionary page scan.
vācf. a word, saying, phrase, sentence, statement, asseveration etc. (vācaṃ-vad-,to speak words; vācaṃ vyā-hṛ-,to utter words; vācaṃ--with dative case,to address words to; vācā satyaṃ-kṛ-,to promise verbally in marriage, plight troth) View this entry on the original dictionary page scan.
vācaṃin compound for vācam-. View this entry on the original dictionary page scan.
vad cl.1 P. A1. () v/adati-, te- (Epic mc. also vādati-; Potential udeyam- ; perfect tense uvāda- plural ūdim/a- ; ūde-etc. ; veditha-, dailuḥ-, duḥ- ; Aorist avādīt-, diṣuḥ- etc.; subjunctive vādiṣaḥ- ; avādiran- ; vadiṣma-, ṣihāḥ- ; preceding udyāt- ; future vadiṣy/ati-, te- etc.; infinitive mood v/aditos- ; vaditum- etc.; ind.p. uditvā- ; -udya- ), to speak, say, utter, tell, report, speak to, talk with, address (P.or A1.;with accusative of the thing said, and accusative [with or without abhi-]or genitive case,or locative case of the person addressed;also followed by yad-,"that", or by yadi-,"whether") etc. ; (P.) to praise, recommend ; to adjudge, adjudicate ; to indicate, designate ; to proclaim, announce, foretell, bespeak etc. ; to allege, affirm ; to declare (any one or anything) to be, call (two accusative or accusative and Nominal verb with iti-) etc. ; (with or scilicet vācam-) to raise the voice, sing, utter a cry (said of birds and 9.) etc. ; (A1.) to say, tell, speak to (accusative) etc. ; to mention, state, communicate, name ; to confer or dispute about ; to contend, quarrel ; to lay claim to (locative case) ; to be an authority, be eminent in (locative case) ; to triumph, exult : Passive voice udy/ate- (Aorist avādi-), to be said or spoken etc. : Causal vād/ayati- m.c. also te- (see ; Aorist avīvadat-; Passive voice vādyate-, Epic also ti-), to cause to speak or say ; to cause to sound, strike, play (with instrumental case,rarely locative case of the instrument) etc. ; to play music ; (with bahu-) to make much ado about one's self. ; to cause a musical instrument (accusative) to be played by (instrumental case) Va1rtt. 2 ; to speak, recite, rehearse : Desiderative vivadiṣati-, te-, to desire to speak, : Intensive v/āvadīti- ( ), vāvady/ate-, (), vāvatti- (grammar), to speak or sound aloud. [ confer, compare Lit.vadi4nti.]
yamam. the act of checking or curbing, suppression, restraint (with vācām-,restraint of words, silence) View this entry on the original dictionary page scan.
Apte Search
1 result
tvacam त्वचम् 1 Skin. -2 Bark. -3 Cinnamon.
Bloomfield Vedic
Concordance
0 results0 results201 results
adroghāvitā vācam acha AVś.11.1.2b. See asredhanta itana.
ahaṃ vācaṃ pari sarvāṃ babhūva KS.40.9c.
aindrīṃ vācaṃ bṛhatīṃ viśvarūpām JB.2.45,418; Lś.4.1.5. In JB. part of sugantuḥ karma.
amī vācam upāsatām TA.1.6.2d.
bhadrāṃ vācaṃ śivaṃ cakṣuḥ AVP.1.85.4a.
bhagena vācam iṣitāṃ vadāni AVP.10.6.4a.
brahman vācaṃ yacha Aś.6.11.16; śś.10.1.13; Kś.12.6.25; Apś.12.3.15; Mś.2.3.2.1; 7.2.1.54.
brāhmaṇena vācam (KS. vācaḥ) TS.7.3.14.1; KS.35.15; KSA.3.4.
bṛhaspataye vācaṃ vadata VS.9.11; śB.5.1.5.8.
bṛhaspatir vācam asmā ayachat RV.10.98.7d; N.2.12d.
bṛhaspatir vācām (VS.śB. -ce) VS.9.39; TS.1.8.10.2; MS.2.6.6: 67.11; KS.15.5; śB.5.3.3.11. Cf. bṛhaspatir brahmaṇaḥ.
chandasyāṃ vācaṃ vadan RV.9.113.6b.
chṛndhi vācam TA.4.3.3; 5.3.9.
daivīṃ vācaṃ yachāmi TB.1.2.1.15; Apś.5.8.1; Mś.1.5.2.4.
daivīṃ vācaṃ vadasi TA.4.34.1b; HG.1.16.19b.
daivīṃ vācaṃ dundubha ā gurasva vedhāḥ AVś.5.20.4c. See next but one.
daivīṃ vācam ajanayanta devāḥ TB.2.4.6.10a. Error for devīṃ etc., q.v.
daivīṃ vācam ā hura gurasva vedhāḥ AVP.9.27.3c. See prec. but one.
daivīṃ vācam udyāsaṃ (śivām ajasrāṃ juṣṭāṃ devebhyas svadhāvatīṃ pitṛbhyaś śuśrūṣeṇyāṃ manuṣyebhyaḥ) KA.1.208E; 3.208E. See under next.
daivīṃ vācam udyāsaṃ juṣṭāṃ devebhyaḥ svadhāvarīṃ pitṛbhyo 'numatāṃ (text -tān) manuṣyebhyaḥ MS.4.9.2: 122.10. See prec., and vaiśvadevīṃ vācam.
devatremāṃ vācaṃ śrīṇīhi (AVś. kṛdhi) AVś.20.127.6c; śś.12.14.1.5c.
devīṃ vācam ajanayanta devāḥ RV.8.100.11a; TB.2.4.6.10a (text daivīṃ etc.); Aś.3.8.1; AG.3.10.9; PG.1.19.2a; N.11.29a. Ps: devīṃ vācam ajanayanta TB.2.8.8.4; devīṃ vācam śś.9.28.6.
dīkṣita vācaṃ yacha śB.3.2.2.26 (bis); Kś.7.4.17; Apś.10.16.16; Mś.2.1.3.9.
dīkṣita vācaṃ visṛjasva Kś.7.4.14.
dundubher vācaṃ prayatāṃ vadantīm AVś.5.20.5a; AVP.9.27.5a.
gosaniṃ vācam udeyam AVś.3.20.10a; AVP.3.34.11a.
grāvabhyo vācaṃ vadatā vadadbhyaḥ RV.10.94.1b; N.9.9b.
imāṃ vācaṃ vi sākṣīya AVP.2.68.6d.
imāṃ vācaṃ na vedhasām RV.1.129.1g.
imāṃ vācam anajā parvatacyute RV.5.54.1b.
imāṃ vācam abhi viśve gṛṇantaḥ VS.2.18c; TS.1.1.13.3c; MS.1.1.13c: 9.4; śB.1.8.3.25. See imaṃ yajñam abhi.
indrāya vācaṃ vadata VS.9.11; TS.1.7.8.1; MS.1.11.3: 163.9; KS.14.1; TB.1.3.6.3; śB.5.1.5.9; Apś.18.4.7; Mś.7.1.3.10.
indrāya vācaṃ vi mucyadhvam MS.1.11.3: 163.11; 1.11.7: 169.6; Mś.7.1.3.11. See indraṃ vājaṃ etc., and cf. ajījapatendraṃ.
indrāya vācaṃ saṃ vadata MS.1.11.3: 163.9; KS.14.1.
iṣyan vācam upavakteva hotuḥ RV.9.95.5a.
iyarmi vācam amṛtāya bhūṣan RV.3.34.2b; AVś.20.11.2b.
iyarti vācaṃ rayiṣāḍ amartyaḥ RV.9.68.8d.
iyarti vācaṃ janayan yajadhyai RV.4.21.5b.
iyarti vācam ariteva nāvam RV.2.42.1b; 9.95.2b.
iyarti vācaṃ bṛhad āśuṣāṇaḥ RV.5.36.4b.
jajñāno vācam iṣyasi SV.2.310a; JB.3.85a (bis). See hinvāno etc.
madhumatīṃ vācam udeyam AVś.16.2.2.
madhunā vācam āñjiṣam AVP.9.4.8b.
mahyaṃ vācaṃ niyachatāt HG.1.5.11d.
mama vācam ekamanā juṣasva śG.2.4.1c; SMB.1.2.21c; PG.1.8.8c; HG.1.5.11c; MG.1.10.13c. See next.
mama vācam ekavrato juṣasva AG.1.21.7c; MG.1.22.10c; JG.1.12c. See prec.
manaso vācaṃ saṃtanu TB.1.5.7.1; Apś.16.32.3.
pataṃgo vācaṃ manasā bibharti RV.10.177.2a; TA.3.11.11a; Aś.3.8.1; JUB.3.36.1a.
patni vācaṃ yacha Kś.7.4.17; Apś.10.16.16; Mś.2.1.3.9; 2.2.1.48.
patni vācaṃ visṛjasva Kś.7.4.14.
pra vācam indur iṣyati RV.9.12.6a; SV.2.551a. Cf. pra vājam.
prāgnaye vācam īraya RV.10.187.1a; AVś.6.34.1a; AB.5.21.19. Ps: prāgnaye vācam Aś.4.13.7; 8.11.4; śś.4.2.10; 6.4.1; prāgnaye Kauś.31.4; Rvidh.4.23.4.
prapitve vācam aruṇo muṣāyati RV.1.130.9b.
prastotar vācaṃ yacha Mś.2.3.5.19.
premāṃ vācaṃ vadiṣyāmi bahu kariṣyantīṃ bahu kariṣyan bahor bhūyaḥ svargam iṣyantīṃ svargam iṣyan (Lś. kariṣyan svargam ayiṣyantīṃ svargam ayiṣyan mām imān yajamānān) śś.17.17.1; Lś.4.2.10. See next.
premāṃ vācaṃ vadiṣyāmi bahu vadiṣyantīṃ bahu patiṣyantīṃ bahu kariṣyantīṃ bahu saniṣyantīṃ bahor bhūyaḥ kariṣyantīṃ svar gachantīṃ svar vadiṣyantīṃ svaḥ patiṣyantīṃ svaḥ kariṣyantīṃ svaḥ saniṣyantīṃ svar imaṃ yajñaṃ vakṣyantīṃ svar māṃ yajamānaṃ vakṣyantīm ā.5.1.5.4. See prec.
premāṃ vācaṃ viśvām avantu viśve TS.4.7.15.4b,5b; MS.3.16.5b (bis): 191.10,14; KS.22.15b (bis). See premaṃ vājaṃ.
punāno vācaṃ janayann asiṣyadat (RV.9.86.33d, upāvasuḥ) RV.9.86.33d; 106.12c; SV.2.292c; JB.3.78c.
punāno vācam iṣyati (RV.9.64.25b, -si) RV.9.30.1c; 64.25b.
purutrā vācaṃ pipiśur vadantaḥ RV.7.103.6d.
ṛcaṃ vācaṃ prapadye VS.36.1. See vācam ṛcaṃ.
ṛcaṃ vācaṃ brāhmaṇam ābabhūvuḥ (?) JB.2.52b.
tapojāṃ vācam asme niyacha devāyuvam TA.4.7.3; 5.6.7. See vācam asme, and vājam asmin.
te vācaṃ vādiṣur mottarāṃ mat AVś.6.118.3c.
ud vācam īrayati hinvate matī RV.9.72.1c.
ud vācam un manīṣām ud indriyam ut prajām ut paśūn etaṃ sa ṛchatu yo maitasyā diśo 'bhidāsati KS.37.15. P: ud vācam un manīṣām KS.37.16. Cf. ud āyur.
yajamāna vācaṃ yacha Kś.2.3.2; Apś.1.16.5; 7.8.4; 11.2.16; Mś.1.2.1.13.
yathemāṃ vācaṃ kalyāṇīm VS.26.2a.
yunajmi vācaṃ saha divā saha sūryeṇa tena saha Mś.2.3.1.12. See next.
yunajmi vācaṃ saha sūryeṇa te (PB. omits te) TS.3.1.6.2c; PB.1.2.1b; Apś.12.2.12. See prec.
yuñje vācaṃ śatapadīm SV.2.1178c,1179a; ṣB.1.4.4,10; JB.1.74a (bis); Lś.1.8.9a.
akarat sūryavarcasam # ApMB.1.1.9d. See akṛṇot sūryavarcasaḥ, akṛṇoḥ sūryatvacam, and avakṛṇot sūryatvacam.
akṛṇoḥ sūryatvacam # RV.8.91.7d; AVś.14.1.41d; AVP.4.26.7d; JB.1.221d. See under akarat sūryavarcasam.
agnir ekākṣarayā vācam udajayat # MS.1.11.10: 171.19; KS.14.4. See agnir ekākṣareṇa.
agnir ekākṣareṇa vācam ud ajayat # TS.1.7.11.1. P: agnir ekākṣareṇa Apś.18.4.19. See under prec.
agniṣ ṭe tanvaṃ mā vinait # Mś.1.2.3.28. See agnis te tanuvaṃ, and cf. agniṣ ṭe tvacaṃ.
agniṣ ṭe tvacaṃ mā hiṃsīt # VS.1.22; śB.1.2.2.12. P: agniṣ ṭe Kś.2.5.21. Cf. under agniṣ ṭe tanvaṃ.
agne tvacaṃ yātudhānasya bhindhi # RV.10.87.5a; AVś.8.3.4a.
aṅgād-aṅgāt te vācam ādade # HG.1.15.6c.
achā no vācam uśatīṃ jigāsi # AVP.1.51.3d; Kauś.4.2d.
ajījapatendraṃ vājam # VS.9.12; śB.5.1.5.12. Cf. indraṃ vājaṃ vi mucyadhvam, and indrāya vācaṃ etc.
adhā mahīm adhi śiśrāya vācam # AVś.10.2.7b.
anu chya śyāmena tvacam etāṃ viśastaḥ # AVś.9.5.4a. P: anu chya śyāmena Kauś.64.10.
antar dūtaṃ rodasī satyavācam # RV.7.2.3b.
apnasvatīm aśvinā vācam asme # RV.1.112.24a; VS.34.29a; śB.14.1.3.33; Apś.15.8.13. P: apnasvatīm Kś.26.4.10; Mś.4.2.35.
ayaṃ vipro vācam arcan niyachan # Aś.6.12.2a.
ayaṃ me pīta ud iyarti vācam # RV.6.47.3a.
avakṛṇot sūryatvacam # MG.1.8.11d. See under akarat sūryavarcasam.
asenyā vaḥ paṇayo vacāṃsi # RV.10.108.6a.
asme dhehi dyumatīṃ vācam āsan # RV.10.98.3a.
ahaṃ daivīṃ pari vācaṃ viśaś ca # AVś.6.61.2d.
ahir jīrṇām iva tvacam # AVP.6.23.11d.
ahir na jūrṇām (TB. ahir ha jīrṇām) ati sarpati tvacam # RV.9.86.44c; SV.2.965c; TB.3.10.8.1c.
ahir budhnyaḥ śṛṇavad vacāṃsi me # RV.10.66.11c.
āṅgirasaḥ prati jānātu vācam etām # AVś.19.4.4b.
ā te kāro śṛṇavāmā vacāṃsi # RV.3.33.10a; N.2.27a.
ā te vācam āsyā (ApMB. āsyāṃ) dade # HG.1.15.6a; ApMB.2.21.33a (ApG.8.23.1). See tāṃ te vācam.
ā me vacāṃsy udyatā # RV.8.101.7a. Cf. BṛhD.6.126.
ā yo vācam anuditāṃ ciketa (AVP. cikāya) # AVś.5.1.2d; AVP.6.2.2d.
idaṃ te tvacaṃ bhinadmi yātudhāna svāhā # AVP.2.84.10.
indraṃ vājaṃ vi mucyadhvam # TS.1.7.8.4; KS.14.1d,7; TB.1.3.6.9. See indrāya vācaṃ vi, and cf. ajījipatendraṃ.
indriyāvatīm adyāhaṃ vācam udyāsaṃ dīrghaprāṇo 'chinno 'dabdho gopāḥ # Apś.6.20.2. See madhumatīṃ vācam udeyam.
imaṃ yajñam abhi viśve gṛṇantaḥ # Kauś.6.9c. See imāṃ vācam abhi, and cf. prec.
imāṃ vaśāṃ vācam āhur vaśeti # AVP.12.9.3a.
imāṃ ca vācaṃ pratiharyathā naraḥ # RV.1.40.6c.
imāṃ te vācaṃ vasūyanta āyavaḥ # RV.1.130.6a.
uta tvaḥ paśyan na dadarśa vācam # RV.10.71.4a; N.1.19a.
uta tvacaṃ dadato vājasātau # RV.5.33.7c.
ud āyur ud balam ut kṛtam ut kṛtyām un manīṣām ud indriyam # AVś.5.9.8. See prec., and cf. ud vācam un.
ud balasyābhi nas (read balasyābhinas) tvacam # Mś.9.4.1.19b. See ud valasyābhinat.
udyan (AVP. udyaṃ) tvacam iva bhūmyāḥ # AVś.19.28.4c; AVP.12.21.4c.
ud valasyābhinat (but all mss. -nas) tvacam # Apś.22.15.11b. See ud balasyābhi.
upaśrotā ma īvato vacāṃsi # RV.7.23.1d; AVś.20.12.1d; SV.1.330d.
ṛcas tvā dīkṣamāṇam anudīkṣantām # TB.3.7.7.8; Apś.10.11.1. Cf. vācaṃ ma ṛco.
ekadhāsya tvacam āchyatāt # MS.4.13.4: 203.11; KS.16.21; AB.2.6.14; TB.3.6.6.2; Aś.3.3.1; śś.5.17.4.
etāṃ tvacaṃ lohinīṃ tāṃ nudasva # AVś.12.3.21c.
eṣā tvacāṃ puruṣe saṃ babhūva # AVś.12.3.51a. P: eṣā tvacām Kauś.62.23.
aindravāyavas te vācaṃ pātv asau # Aś.6.9.3. See vācaṃ ta aindra-.
oṣadhayaḥ prāvata vācaṃ me # MS.2.7.13d: 94.10. See under idaṃ me prāvatā.
kaviśastāny asmai vapūṃṣi (AVP. vacāṃsi) # AVś.5.1.9e; AVP.6.2.9c.
kikkiṭā te cakṣuḥ (also prāṇam, manaḥ, vācam, and śrotram) # TS.3.4.2.1; KS.13.11,12. P: kikkiṭā te KS.13.12.
ko dhiṣṇyāṃ prati vācaṃ papāda # RV.10.114.9b.
kham aṅkṣva tvacam aṅkṣva # TB.3.7.5.2c; Apś.2.10.4c; Mś.1.2.6.18.
ghnantaḥ kṛṣṇām apa tvacam # RV.9.41.1c; SV.1.491c; 2.242c; JB.3.60.
candram agniṃ candrarathaṃ harivratam (Apś. haritvacam; Mś. harivṛtam, vḷ. harivratam) # RV.3.3.5a; KS.7.12a; Apś.5.10.4a; Mś.1.5.2.14a.
cārum adya devebhyo vācam udyāsaṃ cāruṃ brahmabhyaś cāruṃ manuṣyebhyaś cāruṃ narāśaṃsāyānumatāṃ pitṛbhiḥ # Apś.24.12.6.
cāru saṃbhalo vadatu vācam etām # AVś.14.1.31d.
jihve mā vihvalo vācam # SMB.1.7.15c.
juṣṭām adya devebhyo vācam udyāsam (śś. vācaṃ vadiṣyāmi) # śB.1.5.1.18; śś.1.4.5; Apś.24.11.2.
jeṣma pūruṃ vidathe mṛdhravācam # RV.7.18.13d.
ta ete vācam abhipadya pāpayā # RV.10.71.9c; BDh.2.6.11.32c.
taṃ rodasī pipṛtaṃ satyavācam # RV.3.26.9d.
taṃ gīrbhir vācamīṅkhayam # RV.9.35.5a.
tanūṃ tvacaṃ putraṃ naptāram aśīya # TS.1.3.11.1. See putraṃ naptāram.
taṃ pipṛtaṃ rodasī satyavācam # TB.2.8.4.8d.
tāṃ te vācam āsya ādatte (read ādade) hṛdaya ādadhe # PG.3.13.6. See ā te vācam, and the critical note to PG.
tāṃ devīṃ vācaṃ haviṣā yajāmahe # TB.2.8.8.5c.
te te vācaṃ suvantām # TS.1.8.14.1; TB.1.7.8.3.
tena māṃ sūryatvacam # RVKh.10.128.4c.
tvacā saṃ kalpayā tvacam # AVś.4.12.5b; AVP.4.15.3b.
dadhāmi te dyumatīṃ vācam āsan # RV.10.98.2d.
dasmo hi ṣmā vṛṣaṇaṃ pinvasi tvacam # RV.1.129.3a.
devayā vipra (MS. viprā) ud iyarti vācam # RV.3.8.5d; MS.4.13.1d: 199.12; AB.2.2.28; TB.3.6.1.3d.
devā grāvāṇo madhumatīm adyāsmin yajñe yajamānāya vācaṃ vadata # PB.21.10.17; Kś.23.3.1; Apś.22.19.1; Mś.9.4.2.9.
devāvyaṃ manuṣe pinvati tvacam # RV.9.74.5b.
devena savitrā prasūtaḥ prastotar devebhyo vācam iṣya # JUB.3.18.3,6.
dhībhiḥ kṛtaḥ pra vadāti (AVP. bharasva) vācam # AVś.5.20.8a; AVP.9.27.6a.
na māṃ na me vācaṃ hinasāt # Apś.24.14.12.
ni tṛṇadmi vacāṃsi ca # AVś.19.32.4d; AVP.11.12.4d.
ni duryoṇa āvṛṇaṅ mṛdhravācaḥ (RV.5.32.8d, -vācam) # RV.5.29.10d; 32.8d.
ni duryoṇe kuyavācaṃ mṛdhi śret # RV.1.174.7d.
nīthāny agne niṇyā vacāṃsi # RV.4.3.16b.
ma ā vācam upa yāhi vidvān # RV.6.21.11a. Cf. BṛhD.5.106.
nyuptāś ca babhravo vācam akrata # RV.10.34.5c.
ny ū ṣu vācaṃ pra mahe bharāmahe # RV.1.53.1a; AVś.20.21.1a. P: ny ū ṣu vācam Aś.6.4.10; śś.9.9.4.
parā vada dviṣantaṃ ghorāṃ vācaṃ parā vadāthāsmabhyaṃ sumitryāṃ vācaṃ dundubhe kalyāṇīṃ kīrtim ā vada # Lś.3.11.3. Quasi metrical.
pavitravantaḥ pari vācam (TA. vājam) āsate # RV.9.73.3a; TA.1.11.1a; N.12.32a. P: pavitravantaḥ VHDh.8.67.
puṇyām asyā upaśṛṇomi vācam # TB.3.1.2.5b.
putraṃ naptāram aśīya # KS.3.8. See tanūṃ tvacaṃ.
puṣṭapate cakṣuṣe cakṣuḥ smane smānaṃ vāce vācaṃ prāṇāya prāṇaṃ punar dehy asmai # MS.4.8.7: 115.13. P: puṣṭapate Mś.3.8.3. See puṣṭipataye.
puṣṭipataye (Aś. -pate) puṣṭiś cakṣuṣe cakṣuḥ prāṇāya prāṇam ātmana ātmānaṃ (Aś. prāṇaṃ tmane tmānaṃ) vāce vācam asmai punar dhehi (Aś. dehi or dhehi) svāhā # Aś.6.9.1; Apś.14.21.7. See puṣṭapate.
pūrvo dundubhe pra vadāsi vācam # AVś.5.20.6a.
pṛṇaktu madhvā sam imā vacāṃsi # RV.4.38.10d; TS.1.5.11.4d; N.10.31d.
pṛśniḥ saṃpṛṅkte haritena vācam # RV.7.103.4d.
pra ṛbhubhyo dūtam iva vācam iṣye # RV.4.33.1a; AB.5.5.9; KB.22.9. P: pra ṛbhubhyaḥ Aś.8.8.4; śś.10.5.23. Cf. BṛhD.5.1.
prakāśena tvacam # TS.5.7.14.1; KSA.13.4.
pracetayann arṣati vācam emām # RV.9.97.13d. See pracodayann.
pracodayann arṣasi vācam emām # SV.2.156d. See pracetayann.
prajāpatigṛhītayā tvayā vācaṃ gṛhṇāmi prajābhyaḥ # VS.13.58; TS.4.3.2.3; MS.2.7.19: 104.15; KS.16.19; śB.8.1.2.9.
pratīcīṃ jagrabhā vācam # RV.10.18.14c.
pra rājā vācaṃ janayann asiṣyadat # RV.9.78.1a.
pra vājam indur iṣyati # RV.9.35.4a. Cf. pra vācam.
pra vo devatrā vācaṃ kṛṇudhvam # RV.7.34.9b.
prāṇais te prāṇān saṃdadhāmy asthibhir asthīni māṃsair māṃsāni tvacā tvacam # PG.1.11.5.
premaṃ vājaṃ vājasāte (AVP. -sātā) avantu # AVś.4.27.1b; AVP.4.35.1b. See premāṃ vācaṃ viśvām.
balaṃ na vācam āsye # VS.21.50c; MS.3.11.5c: 147.4; TB.2.6.14.2c.
bṛhatīm indrāya vācaṃ vada # VS.5.22; TS.1.3.2.2; MS.1.2.10: 19.17; 3.8.8: 106.9; KS.2.11; 25.9; śB.3.5.4.8.
bṛhaspatir brahmaṇaḥ # TS.3.4.5.1; PG.1.5.10. Cf. bṛhaspatir vācām.
bṛhaspate yāmyāṃ (KS. ms. yāmyā, emend. -yāṃ) yuṅgdhi (AVP.Aś. yuṅdhi) vācam # AVP.15.1.10d; TS.4.4.12.4d; MS.3.16.4d: 189.3; KS.22.14d; Aś.4.12.2d.
bṛhaspater bṛhatī vācam āvat # RV.10.130.4d.
bodhā su me maghavan vācam emām # RV.7.22.3a; AVś.20.117.3a; SV.2.279a; MS.4.12.4a: 189.3; KS.12.15a. P: bodhā su me Mś.5.2.3.14.
brahmāhaṃ gāyatrīṃ vācaṃ prāṇaṃ prajāpatiṃ prapadye 'śmānam ākhaṇaṃ paryūhe # Lś.1.11.15.
brāhmaṇāsaḥ somino vācam akrata # RV.7.103.8a.
bhayeḍako vadati vācam etām # TA.4.31.1b; HG.1.17.1b.
bhūmyā udneva vi tvacaṃ bibheda # RV.10.68.4d; AVś.20.16.4d.
madhumatīṃ devebhyo vācam udyāsaṃ śuśrūṣeṇyāṃ manuṣyebhyaḥ # TS.3.3.2.2; TA.4.1.1. See next but one.
madhumatīm adya devebhyo vācaṃ vadiṣyāmi cāruṃ manuṣyebhyaḥ # śś.1.5.9. See prec. but one.
manasā te vācaṃ pratigṛṇāmi # Apś.12.3.17.
no vaniṃ mā vācaṃ mā vīrtsīr ugrā (followed by i-) # AVP.7.9.8a. See mā vaniṃ mā vācaṃ .
vaniṃ mā vācaṃ vīrtsīr ubhau # AVś.5.7.6a. P: mā vaniṃ mā vācam Vait.3.2. See mā no vaniṃ.
vo vacāṃsi paricakṣyāṇi vocam # RV.6.52.14c; ArS.3.9c.
māsya tvacaṃ cikṣipo mā śarīram # RV.10.16.1b; AVś.18.2.4b; TA.6.1.4b.
yat te tvacaṃ bibhidur yac ca yonim # TB.3.7.13.1a.
yatra dhīrā manasā vācam akrata # RV.10.71.2b; N.4.10b.
yathā bhargasvatīṃ vācam # AVś.6.69.2c. See yathā varcasvatīṃ.
yathā varcasvatīṃ vācam # AVś.9.1.19c. See yathā bhargasvatīṃ.
yad abhriyāṃ vācam udīrayanti # RV.1.168.8b.
yad eṣām anyo anyasya vācam # RV.7.103.5a.
yaḥ satyāṃ vācam anṛtena hanti # AVP.5.32.6d.
yāṃ te tvacaṃ bibhidur yāṃ ca yonim # AVP.2.39.3a; Vait.24.1a.
yām āhur vācaṃ kavayo virājam # AVś.9.2.5b.
Vedabase Search
15 results
āma-tvacam the baby, whose skin is softSB 3.31.27
tvacam api even the skinSB 8.11.32
kavacam ca and armorSB 8.15.6
kavacam protective armorSB 7.2.29-31
kavacam ca and armorSB 8.15.6
tvacam skinSB 3.6.18
tvacam the skinSB 3.16.5
tvacam the skin of the virāṭ-puruṣaSB 3.26.65
āma-tvacam the baby, whose skin is softSB 3.31.27
tvacam the skinSB 4.5.23
tvacam whose skinSB 7.8.29
tvacam the sense of touchSB 7.12.26-28
tvacam api even the skinSB 8.11.32
tvacam its (old, discarded) skinSB 10.87.38
tvacam whose skinCC Adi 4.260
Wordnet Search
"vacam" has 9 results.

vacam

śṛṅkhalākavacam   

śṛṅkhalāyuktaṃ kavacam।

tasya śarīraṃ śṛṅkhalākavacena ācchāditam asti।

vacam

satyam, tathyam, ṛtam, samyak, avitatham, tattvam, tattvārtham, yathārthavacaman, yāthārthyam, sattvam, sattā, paramārthaḥ, pūtam   

tad vacanam yad yathārtham nyāyasaṅgatam dharmasaṅgataṃ ca;

satyasya rakṣaṇāya taiḥ svasya prāṇāḥ arpitāḥ। / varaṃ kūpaśatādvāpī varaṃ vāpīśatāt kratuḥ varaṃ kratuśatāt putraḥ satyaṃ putraśatāt kila।

vacam

kavacam, kavacaḥ, varma, tanutram, tanutrāṇam, vāravāṇaḥ, kañcukaḥ, daṃśanam, sannāhaḥ, tanuvāram, sajjā, tvaktram   

yuddhe yodhasya surakṣāpradāyakaṃ lohamayam āvaraṇam।

ākramaṇāt rakṣaṇārthe yoddhā kavacaṃ dhārayati।

vacam

valkalaḥ, valkalam, valkam, challī, śalkam, śalkalam, tvak, tvacam   

vṛkṣasya tvak।

valkalaḥ auṣadhīrūpeṇa upayujyate।

vacam

durvacam, garhā, nindā, apabhāṣaṇam, kuvacanam, durvacanam, khaloktiḥ, durālāpaḥ, durvādaḥ, apavādaḥ, garhaṇam, paruṣoktiḥ, śapanam, vidūṣaṇam, adhikṣepaḥ   

duṣṭaṃ vacanam।

kenāpi durvacaṃ na prayoktavyam।

vacam

kavacam, peśikā, kañcukaḥ, kambuḥ, kambukaḥ, kambojaḥ, kośaḥ   

tad uparitanaḥ staraḥ yasmin kaścana phalaṃ jīvaṃ vā vartate।

bādāmaphalasya upari kavacaṃ vartate।

vacam

viśvacamatkṛtiḥ   

ekaḥ ṭīkāgranthaḥ ।

viśvacamatkṛteḥ ullekhaḥ kośe asti

vacam

praṇayimādhavacampūḥ   

ekaṃ kāvyam ।

praṇayimādhavacampū iti prakhyātaṃ kāvyam

vacam

purudevacampūḥ   

ekaṃ kāvyam ।

purudevacampuvaḥ ullekhaḥ koṣe asti

Parse Time: 1.680s Search Word: vacam Input Encoding: IAST IAST: vacam