anarthaka (1) without any signification;literally having no meaning of themselves, id est, that is possessing a meaning only when used in company with other words or parts of words which bear an independent sense;(the word is used generally in connection with prepositions); exempli gratia, for example अधिपरी अनर्थकौ P.1.4.93, confer, compare अनर्थान्तरवाचिनावनर्थकौ । धातुनोक्तां क्रियामाहतुः । तदविशिष्टं भवति यथा शङ्के पय: ॥ Mahābhāṣya of Patañjali on the Sūtras of Pāṇini (Dr. Kielhorn's edition ). on P.I.4.93; confer, compare न निर्बद्धा उपसर्गा अर्थान्निराहुरिति शाकटायनः Nirukta of Yāska. I. 1.3: confer, compare also अनर्थकौ अनर्थान्तरवाचिनौ Kāś. on I.4.93, explained as अनर्थान्तरवाचित्वादनर्थकावित्युक्तम् न त्वर्थाभावादिति दर्शयति by न्यासकार; (2) meaningless, purposeless: confer, compare प्रमाणभूत आचार्यो दर्भपवित्रपाणिः महता यत्नेन सूत्रं प्रणयति स्म । तत्राशक्यं वर्णेनाप्यनर्थकेन भवितुं किं पुनरियता सूत्रेण M.Bh. on I.1.1, as also सामर्थ्ययोगान्न हि किंचिदस्मिन् पश्यामि शास्त्रे यदनर्थकं स्यात् M.Bh. on P. VI.I.77. See for details M.Bh. on I.2.45 Vārttika (on the Sūtra of Pāṇini). 12: III.1.77 Vārttika (on the Sūtra of Pāṇini). 2 and Kaiyaṭa and Mahābhāṣya-Pradīpoddyota by Nāgeśa. thereon; (3) possessed of no sense absolutely as some nipātas केचन निपाताः सार्थकाः केचन च निरर्थकाः U1. varia lectio, another reading, on Ṛgvedaprātiśākhya by Śaunaka ( Sanskrit Sāhityapariṣad Edition, Calcutta.) XII.9; निपातस्यानर्थकस्यापि प्रातिपदिकत्वम् P. I. 2.45 Vārttika (on the Sūtra of Pāṇini). 12 confer, compare also जन्या इति निपातनानर्थक्यं P. IV. 4.82. Vārttika (on the Sūtra of Pāṇini). 1, एकागारान्निपातनानर्थक्यं P. V.1.113 Vārttika (on the Sūtra of Pāṇini). 1, also 114 Vārttika (on the Sūtra of Pāṇini). 1. anvarthaka given in accordance with the sense; generally applied to a technical term which is found in accordance with the sense conveyed by the constituent parts of it; e. g. सर्वनामसंज्ञा, confer, compare महत्याः संज्ञायाः करणे एतत् प्रयोजनमन्वर्थसंज्ञा यथा विज्ञायेत Mahābhāṣya of Patañjali on the Sūtras of Pāṇini (Dr. Kielhorn's edition ). on P. I.1.23. apārthaka without any purpose or object, useless; confer, compare ततोनिष्टादर्शनादपार्थकमेतत् Kāśikāvivaraṇapañjikā, a commentary on the Kāśikāvṛtti by Jinendrabuddhi, called Nyāsa. on P.I.4.80. thaka n krt affix थक added to the root गै 'to sing,' in the sense of agent provided he is skilled: e. g. गाथकः ; confer, compare P. III. 1.146. nipātānarthaka tva the view prominently expressed by the Varttikakara that nipatas do not possess any sense, which was modified by Bhartrhari who stated that they do possess sense which, of course, is indicated and not expressedition See निपात. sārthaka literally possessed of sense; significant, as contrasted with निरर्थक; confer, compare इतरे च सार्थकाः Rk. Prati. XIII. 9. taddhita a term of the ancient prePaninian grammarians used by Panini just like सर्वनामन् or अव्यय without giving any specific definition of it. The term occurs in the Nirukta of Yaska and the Vajasaneyi-Pratisakhya ; confer, compare अथ तद्वितसमासेषु एकपर्वसु चानेकपर्वसु पूर्वे पूर्वमपरमपरं प्रविभज्य निर्ब्रूयात् । द्ण्डय्ः पुरुषः । दण्डमर्हतीति वा, दण्डेन संपद्यते इति वा Nirukta of Yāska. II.2; also confer, compare तिङ्कृत्तद्धितचतुथ्यसमासाः इाब्दमयम् Vaj Prati.I. 27. It is to be noted that the word तद्वित is used by the ancient grammarians in the sense of a word derived from a substantive ( प्रातिपादक ) by the application of suffixes like अ, यत् et cetera, and others , and not in the sense of words derived from roots by affixes like अन, ति et cetera, and others which were termed नामकरण, as possibly contrasted with the word ताद्धित used by Yaska in II. 5. Panini has used the word तद्धित not for words, but for the suffixes which are added to form such words at all places (e. g. in I. 1.38, IV.1.17, 76, VI.1.61 et cetera, and others ). in fact, he has begun the enumeration of taddhita affixes with the rule तद्धिता: (P.IV.1. 76) by putting the term तद्धित for affixes such as ति, ष्यङ्, अण् et cetera, and others which are mentioned thereafter. In his rule कृत्तद्धितसमासाश्च and in the Varttika समासकृत्तद्धिताव्यय(I.4.1Vart. 41) which are similar to V.Pr.1. 27 quoted a reference to some preceding word, not necessarily on the same page. the word तद्धित appears to be actually used for words derived from nouns by secondary affixes, along with the word कृत् which also means words derived from roots, although commentators have explained there the terms कृत् and तद्धित for कृदन्त and तद्धितान्त. The term तद्वित is evidently echoed in the Sutra तस्मै हितम् which, although it is not the first Sutra there were possibly long lists of secondary nouns with the senses of secondary suffixes, and तद्धित was perhaps,the first sense given there. The number of taddhita suffixes mentioned by Panini is quite a large one; there are in fact 1110 rules given in the taddhita section covering almost two Adhyayas viz. from P. IV. 1.76 to the end of the fifth Adhyaya. The main sub-divisions of taddhita affixes mentioned by commentators are, Apatyadyarthaka (IV. 1.92 to 178), Raktadyarthaka (IV.2.1 to 91), Saisika {IV.2. 92 to IV.3.133), Pragdivyatiya (IV. 3 134 to 168), Pragvahatiya (IV.4.1 to IV.4.74), Pragghitiya (IV.4.75 to IV.4.109), Arhiya (V.1.1 to 71),Thanadhikarastha (V. 1.72 to V. 1.1.114), Bhavakarmarthaka (V. 1.115 to V.1.136), Pancamika (V. 2.1 to V. 2.93), Matvarthiya (V. 2.94 to V. 2. 140), Vibhaktisamjaaka (V. 3.1 to V. 3.26) and Svarthika (V. 3.27 to V. 4.160). The samasanta affixes (V.4.68 to V.4.160) can be included in the Svarthika affixes. paribhāṣāpradīpārcis a scholarly independent treatise on Vyakarana Paribhasas written by Udayamkara Pathaka, called also Nana Pathaka, a Nagara Brahmana, who lived at Benares in the middle of the 18th century A. D. He has also written commentaries on the two Sekharas of Naagesa.
thaka n noun (masculine) [gramm.] a kṛt affixFrequency rank 54115/72933 agnimanthaka noun (masculine) Premna spinosa Roxb.Frequency rank 41693/72933 anapārthaka adjective Frequency rank 42678/72933 anarthaka adjective Frequency rank 31767/72933 anarthaka adjective meaningless (Monier-Williams, Sir M. (1988))
nonsensical (Monier-Williams, Sir M. (1988))
poor
useless (Monier-Williams, Sir M. (1988))
vain (Monier-Williams, Sir M. (1988))
worthless (Monier-Williams, Sir M. (1988))Frequency rank 6570/72933 anāthaka adjective without an ownerFrequency rank 42845/72933 apārthaka adjective uselessFrequency rank 43773/72933 apārthaka adjective senseless (rhet.; apārtha)
useless (Monier-Williams, Sir M. (1988))Frequency rank 9311/72933 arthaka adjective ... artha besitzendFrequency rank 11179/72933 arthaka rin noun (masculine) name of a man (?)Frequency rank 44922/72933 avabhṛthaka noun (masculine) avabhṛtaFrequency rank 26703/72933 avamanthaka noun (masculine) a kind of śūkadoṣaFrequency rank 45190/72933 asārthaka adjective Frequency rank 45935/72933 iṣṭakāpathaka noun (neuter) the root of the fragrant grass Andropogon MuricatusFrequency rank 27058/72933 unmanthaka noun (masculine) a disease of the outer ear (Monier-Williams, Sir M. (1988))Frequency rank 47426/72933 ekārthaka adjective synonymousFrequency rank 48029/72933 kakutsthaka noun (masculine) kakutsthaFrequency rank 48231/72933 kathaka noun (masculine) chief actor (Monier-Williams, Sir M. (1988))
name of a being in the retinue of Skanda (Monier-Williams, Sir M. (1988))
name of a man (Monier-Williams, Sir M. (1988))
narrator (Monier-Williams, Sir M. (1988))
one who recites a story (or who publicly reads and expounds the Purāṇas etc.) (Monier-Williams, Sir M. (1988))
one who speaks or tells (Monier-Williams, Sir M. (1988))
professional story-teller (Monier-Williams, Sir M. (1988))
relater (Monier-Williams, Sir M. (1988))
speaker of a prologue or monologue (Monier-Williams, Sir M. (1988))
img/alchemy.bmpFrequency rank 23600/72933 kanthaka noun (masculine) name of a man (Monier-Williams, Sir M. (1988))
name of Buddha's horseFrequency rank 12883/72933 kapitthaka noun (neuter) fruit of Feronia Elephantum (Monier-Williams, Sir M. (1988))Frequency rank 48546/72933 kapitthaka noun (masculine neuter) Feronia Elephantum (Monier-Williams, Sir M. (1988))Frequency rank 48547/72933 karṇagūthaka noun (masculine) hardening of ear-wax (Monier-Williams, Sir M. (1988))Frequency rank 48724/72933 kuthaka noun (masculine) a variegated cloth (Monier-Williams, Sir M. (1988))Frequency rank 49648/72933 kulatthaka noun (neuter) Dolichos uniflorus Lam.Frequency rank 16699/72933 kṛtārthaka adjective successfulFrequency rank 49935/72933 kauthaka adjective ???Frequency rank 50255/72933 kaulatthaka adjective made of kulatthaFrequency rank 17825/72933 kvāthaka noun (masculine) kvāthaFrequency rank 23810/72933 kharparītutthaka noun (masculine neuter) kharparītutthaFrequency rank 27757/72933 gāthaka noun (masculine) a singer (chanter of the Purāṇas) (Monier-Williams, Sir M. (1988))Frequency rank 51253/72933 gotīrthaka noun (masculine) an oblique cut applied to fistula of the rectum (Monier-Williams, Sir M. (1988))Frequency rank 34702/72933 granthaka rtṛ noun (masculine) a book-maker (Monier-Williams, Sir M. (1988))
author (Monier-Williams, Sir M. (1988))Frequency rank 51694/72933 caturthaka adjective the 4thFrequency rank 51998/72933 caturthaka adjective quartan
returning every 4th day (a fever)
the 4thFrequency rank 5674/72933 cāturthaka adjective appearing every 4th day (Monier-Williams, Sir M. (1988))
quartan (fever) (Monier-Williams, Sir M. (1988))Frequency rank 34938/72933 tīrthaka noun (neuter) a Tīrtha (Monier-Williams, Sir M. (1988))Frequency rank 19384/72933 tīrthaka ra noun (masculine) a head of a sect (Monier-Williams, Sir M. (1988))
Śiva (Monier-Williams, Sir M. (1988))Frequency rank 7965/72933 tutthaka noun (neuter) blue vitriol (Monier-Williams, Sir M. (1988))
kharparītuttha
mayūratuttha
rasakaFrequency rank 5497/72933 thūthaka noun (neuter) a kind of salt (???)Frequency rank 35553/72933 nirarthaka adjective nonsensical (Monier-Williams, Sir M. (1988))
unsuccessful (Monier-Williams, Sir M. (1988))
useless (Monier-Williams, Sir M. (1988))
vain (Monier-Williams, Sir M. (1988))Frequency rank 5689/72933 nirarthaka adjective uselessFrequency rank 28666/72933 nirarthaka noun (neuter) (in phil.) a nonsensical objection (Monier-Williams, Sir M. (1988))
(in rhet.) an expletive (Monier-Williams, Sir M. (1988))Frequency rank 28667/72933 nirutthaka adjective img/alchemy.bmpFrequency rank 24388/72933 nīlakapitthaka noun (masculine) a kind of mango (Monier-Williams, Sir M. (1988))Frequency rank 56637/72933 prārthaka adjective courting (Monier-Williams, Sir M. (1988))
wishing for (Monier-Williams, Sir M. (1988))Frequency rank 37474/72933 brahmatīrthaka noun (neuter) [rel.] name of a TīrthaFrequency rank 60413/72933 māyūratutthaka noun (neuter) mayūratutthaFrequency rank 38227/72933 mṛṣārthaka adjective Frequency rank 62511/72933 yathārthaka adjective right (Monier-Williams, Sir M. (1988))
true (Monier-Williams, Sir M. (1988))Frequency rank 62881/72933 rathaka noun (masculine) a small chariot or cart (Monier-Williams, Sir M. (1988))
particular parts of a house (Monier-Williams, Sir M. (1988))Frequency rank 63358/72933 rathaka lpaka noun (masculine) the arranger or superintendent of a king's or a great man's equipages (Monier-Williams, Sir M. (1988))Frequency rank 63359/72933 rohiṇītīrthaka noun (neuter) rohiṇītīrthaFrequency rank 63875/72933 vikatthaka adjective Frequency rank 65331/72933 samarthaka adjective able to (Monier-Williams, Sir M. (1988))
capable of (inf.) (Monier-Williams, Sir M. (1988))
corroborating (Monier-Williams, Sir M. (1988))
establishing (Monier-Williams, Sir M. (1988))
maintaining (Monier-Williams, Sir M. (1988))
proving (Monier-Williams, Sir M. (1988))Frequency rank 68966/72933 sārthaka adjective advantageous (Monier-Williams, Sir M. (1988))
having meaning (Monier-Williams, Sir M. (1988))
important (Monier-Williams, Sir M. (1988))
serviceable (Monier-Williams, Sir M. (1988))
significant (Monier-Williams, Sir M. (1988))
useful (Monier-Williams, Sir M. (1988))Frequency rank 16268/72933 sikthaka noun (masculine neuter) Frequency rank 70489/72933 sikthaka noun (masculine neuter) beeswax (Monier-Williams, Sir M. (1988))Frequency rank 10525/72933 siddhārthaka noun (neuter) a kind of medicinal ghee
a kind of ointment (Monier-Williams, Sir M. (1988))Frequency rank 70574/72933 siddhārthaka noun (masculine neuter) Brassica campestris Linn. (G.J. Meulenbeld (1974), 607)
Brassica juncea Coss. (G.J. Meulenbeld (1974), 607)
Brassica nigra Koch (G.J. Meulenbeld (1974), 607)
Eruca sativa Miller (G.J. Meulenbeld (1974), 607)
name of two officials (Monier-Williams, Sir M. (1988))
white mustard (Monier-Williams, Sir M. (1988))Frequency rank 6470/72933 sutīrthaka noun (neuter) a very sacred bathing-place (as a proper name) (Monier-Williams, Sir M. (1988))Frequency rank 70816/72933 sututthaka noun (neuter) Frequency rank 70818/72933 sunīthaka noun (masculine) sunīthaFrequency rank 70915/72933 somatīrthaka noun (neuter) [rel.] name of a TīrthaFrequency rank 71491/72933
thaka
kṣama, samartha, śakta, yogya, upayukta, ucita, pātra, yujya, samarthaka , saha, suśakta, kalpuṣa
kāryaṃ saṃpannatāṃ netuṃ yogyaḥ kārye yogyārhaḥ vā।
etat kāryaṃ kartuṃ kṣamasya puruṣasya āvaśyakatā vartate।
thaka
samarthaka ḥ, anumodakaḥ
yaḥ kasyāpi pakṣaṃ siddhāntaṃ vā samanyante।
aham vidheḥ samarthakaḥ।
thaka
pṛthaka cara
yaḥ ekākī vicarati।
vanyavarāhaḥ iti ekaḥ pṛthakacaraḥ paśuḥ।
thaka
lābhadāyaka, lābhaprada, lābhakara, labhanīya, lābhada, phalada, phalin, saphala, arthaśīla, arthayukta, arthaka ra
yasmāt lābhaḥ bhavati।
kāle kṛtaṃ bhojanaṃ svāsthyārthe lābhadāyakaṃ bhavati।
thaka
samarthaka , anumodaka, pakṣadhara
yaḥ kasyāpi pakṣasya samarthanam karoti।
asmin vāde mama pakṣasya naike samarthakāḥ asti।
thaka
nirarthaka , asaṅgata, asambaddha, jalpita, pralapita
yad yathārthaṃ nāsti।
nirarthakaṃ mā vada।
thaka
anāvaśyaka, nirarthaka , vyartha, anupayogin, apārthaka
yaḥ upayogī nāsti atha vā yasya upayogaḥ nāsti।
etad vastu bhavadarthe anāvaśyakaṃ vartate।
thaka
aguru, vaṃśikam, rājārham, loham, kṛmijam, joṅgakam, kṛṣṇam, tohākhyam, laghu, pītakam, varṇaprasādanam, anārthaka m, asāram, kṛmijagdham, kāṣṭhakam
kāṣṭhaviśeṣaḥ, sugandhikāṣṭhaviśeṣaḥ, āyurvede asya guṇāḥ tiktatvaṃ, lepe rūkṣatvam,vraṇakaphavāyuvāntimukharoganāsitvādi;
agurū pravaṇaṃ lohaṃ rājārhaṃ yogajam tathā vaṃśikaṃ kṛmijañcāpi kṛmijagdhamanāryakam।
thaka
upayogin, upakāraka, upakārin, sopakāra, mahopakāra, prayogin, sārthaka , sārtha, arthaka ra, arthada, arthavat
upayuktadravyādiḥ।
bālakānāṃ kṛte eṣaḥ granthaḥ upayogī asti।
thaka
anāvaśyakatā, anupayogitā, nirarthaka tā, vyarthatā, upayogahīnatā
anāvaśyakasya avasthā bhāvo vā।
kasyāpi vastunaḥ āvaśyakatā anāvaśyakatā vā tasya upayoge āśritā।
thaka
anupayuktavastu, nirarthaka -vastu
upayogahīnaṃ vastu।
mohanena anupayuktavastuni prajvālitāni।
thaka
caṇakaḥ, harimanthaka ḥ, harimanthajaḥ, caṇaḥ, harimanthaḥ, sugandhaḥ, kṛṣṇacañcukaḥ, bālabhojyaḥ, vājibhakṣyaḥ, kañcukī
dhānyaviśeṣaḥ yasya guṇāḥ madhuratva-rūkṣatva-mehavāntyasrapittanāśitvādayaḥ।
caṇakānāṃ sūpaḥ rūcipūrṇaḥ asti।
thaka
kṛṣṇikā, rājikā, āsurī, kṣavaḥ, kṣudhābhijananaḥ, kṣutābhijananaḥ, siddhārthaḥ, siddhārthaka ḥ, kedāraḥ
tailabījaviśeṣaḥ, kṛṣṇavarṇīyāḥ vartulākārāḥ sarṣapabījāḥ āyurvede asya kṛmivātakaphakaṇṭhāmayaharatvādayaḥ guṇāḥ proktāḥ।
sāgapacanasamaye kṛṣṇikā upayujyate।
thaka
nirarthaka , arthahīna, vyartha, arthaśūnya, anarthaka
yasya ko'pi arthaḥ nāsti।
mama pārśve asya nirarthakasya praśnasya samādhānaṃ nāsti।
thaka
samānārthaka ḥ, samānārthī, paryāyavācī
ekasya śabdasya arthasya sūcakaḥ anyaḥ śabdaḥ।
ekasya śabdasya naike samānārthakāḥ santi।
thaka
sārthaka , arthavat, arthayukta, arthapūrṇa
yasya arthaḥ asti।
bhavataḥ kathanaṃ sārthakam asti।
thaka
pathaka ḥ, pathaka m
maṇḍalasya saḥ bhāgaḥ yasmin naike grāmāḥ santi।
ekasmin maṇḍale naike pathakāḥ santi।
thaka
granthakāraḥ, granthaka rtā, racakaḥ
yaḥ kathādīn viracayati।
munśī premacanda mahodayaḥ prasiddhaḥ granthakāraḥ asti।
thaka
catura, caturaka, nipuṇa, niṣṇa, niṣṇāta, viśārada, paṭu, pravīṇa, prājña, vicakṣaṇa, vidagdha, paṭumati, paṭiṣṭha, paṭīyas, peśala, praṇata, pratīta, aṇuka, abhijña, ullāgha, ṛbhu, ṛbhumat, ṛbhuṣṭhira, ṛbhva, ṛbhvan, ṛbhvas, karaṇa, karmaṭha, karmaṇya, kalāpa, kaliṅga, kalya, kārayitavyadakṣa, kuśala, kuśalin, kṛtakarman, kṛtamukha, kṛtin, kṛtnu, kriyāpaṭu, cheka, chekala, chekāla, tūrṇi, tejīyas, dhīvan, dhīvara, dhṛtvan, dhṛṣu, nadīṣṇa, nayaka, nāgara, nāgaraka, nāgarika, nirgranthaka , nirgranthika, proha, prauṇa, bahupaṭa, budha, budhda, matimat, manasvin, marmajña, vijña, viḍaṅga, vidura, vidvala, śikva, sudhī, suvicakṣaṇa, samāpta
yaḥ cāturyeṇa kāryaṃ karoti।
catureṇa ārakṣakeṇa aparāddhānāṃ ekaḥ saṅghaḥ gṛhītaḥ।
thaka
śikhigrīvam, śikhikaṇṭham, kṛṣṇaḥ, vitunnakaḥ, tūtakam, hemasāram, nīlam, kāṃsyanīlī, amṛtāsaṅgam, hematāram, tutthaka m
tāmrasya lavaṇam।
śikhigrīvam rañjane tathāca mudraṇe upayujyate।
thaka
lekhikā, granthaka rtrī, racayitrī
sā strī yā kathālekhādīn likhati।
mahādevīvarmāmahodayā ekā prasiddhā lekhikā asti।
thaka
samānārthaka , paryāya, paryāyavācaka, samānārthin
yasya arthaḥ samānaḥ asti।
kamalam ityasya catvāraḥ samānārthakāḥ śabdāḥ likhyatu।
thaka
caṇakaḥ, harimanthaka ḥ, harimanthajaḥ, caṇaḥ, harimanthaḥ, sugandhaḥ, kṛṣṇacañcukaḥ, bātabhojyaḥ, vājibhakṣyaḥ
caṇyate dīyate iti śasyaviśeṣaḥ;
caṇakasya guṇāḥ madhuratvam ,rūkṣatvam
thaka
niṣphala, asaphala, viphala, vyartha, nirarthaka , aphala
phalarahitam।
nūtanasya upagrahasya prakṣepaṇaṃ niṣphalaṃ jātam।
thaka
upakārakatā, upayogaḥ, upayogitā, upakārakatvam, sopakārakatvam, sārthatvam, sārthaka tvam, upayuktatā, saphalatā, hitatā
kāryasādhanāya kṣamaḥ upakārakaḥ ca;
vahneḥ prakarṣeṇa prajvalanāya pāvakasya upakārakatā sarvaśrutā asti
thaka
katthaka -jātiḥ
jātiviśeṣaḥ yasyāḥ sadasyāḥ gāyanavādanaṃ kurvanti।
śabanamasya jātiḥ katthakajātiḥ asti।
thaka
katthaka -nṛtyam
uttarapradeśe pracalitaḥ nṛtyaprakāraḥ।
lakhanaūprāntasya adhikāriṇāṃ manorañjanaṃ katthaka-nṛtyena bhavati sma।
thaka
katthaka kalī-nṛtyam
keralaprāntasya ekaḥ śāstrīyanṛtyasya prakāraḥ।
śyāmalanaḥ katthakakalī-nṛtyaṃ karoti।
thaka
granthakāra, granthaka rtā
yaḥ granthaṃ racayati।
granthakārasya mahānatā tasya granthāt anumīyate।
thaka
anekārthin, anekārthaka
yasya naike arthāḥ santi।
anekārthināṃ śabdānāṃ sarve arthāḥ spaṣṭīkriyatām।
thaka
vyartham, nirarthaka m, mogham, viphalam
vinā phalam।
vyartham ūrjākṣayaḥ na kuryāt।
thaka
nakārārthaka , nakārārthin
yasmin na ityasya arthaḥ nihitaḥ asti।
na iti nakārārthakaḥ śabdaḥ asti।
thaka
apṛthak, apṛthaka , abhinna, abheda, avibhakta
yaḥ pṛthak nāsti।
tayoḥ apṛthak yugmaṃ dṛṣṭvā sarve janāḥ muditāḥ।
thaka
mannathaka raḥ
kārtikesya anucaraḥ।
mannathakarasya varṇanaṃ purāṇeṣu vartate।
thaka
nirarthaka m
nyāyasiddhānte nigrahasthānaviśeṣaḥ।
atra nirarthakasya spaṣṭaṃ lakṣaṇaṃ dṛśyate।
thaka
apārthaka m
nyāyasiddhānte nigrahasthānaviśeṣaḥ।
atra apārthakaṃ kimartham।
thaka
asāra, anartha, anarthaka , nirarthaka , vyartha, nīrasa, sāravarjita
yasmin kimapi sāraḥ na vartate na ca kimapi upayuktaṃ vastuṃ vartate।
asārāṇāṃ granthānām adhyayanasya kaḥ lābhaḥ।
thaka
lekhikā, lekhakaḥ, granthaka rtā, granthaka rtrī
yaḥ sāhityaṃ racayati saḥ।
mahādevīvarmāmahodayā hindībhāṣāyāḥ ekā prasiddhā lekhikā asti।
thaka
manthaka ḥ
gotrakāraḥ ṛṣiviśeṣaḥ।
manthakasya varṇanaṃ purāṇeṣu asti।
thaka
prārthaka ḥ, yācitā, apekṣakaḥ, pratīkṣakaḥ, pratyāśī
yaḥ āvedayati prārthayati vā।
sarveṣāṃ prārthakānāṃ prārthanāpatrāṇi na svīkaraṇīyāni।
thaka
gāyaka, gātu, gātṛ, gāyana, cāraṇa, gāthaka , geṣṇa, geṣṇu, śasti, varṇāṭa, varṇaka, sukaṇṭha, stavitṛ, go
yaḥ gāyati।
gāyakasya kaṇṭhaḥ atīva madhuraḥ asti ।
thaka
cāturthaka
praticaturthadine yaḥ bhavati।
praticaturthadine yaḥ jvaraḥ bhavati tasya cāturthakaḥ jvaraḥ iti saṃjñā।
thaka
granthaka ḥ
dhārmikasya viṣayasya laghvī pustikā।
pitāmahaḥ pratidinaṃ gurucaritrasya granthakaṃ paṭhati।
thaka
praśnātmaka, praśnārthaka
tat yasmāt śrotā uttaram apekṣate।(vākyam);
śikṣakaḥ chātrān praśnārthakān vākyān kartum akathayat।
thaka
vaidyanāthaka viḥ
ekaḥ lekhakaḥ ।
vaidyanāthakaveḥ ullekhaḥ vivaraṇapustikāyām asti
thaka
śabdārthaka lpataruḥ
ekaḥ śabdakoṣaḥ ।
śabdārthakalpataroḥ ullekhaḥ koṣe asti
thaka
manthaka ḥ
ekaḥ puruṣaḥ ।
manthakaḥ yaskādigaṇe parigaṇitaḥ
thaka
samiddhārthaka ḥ
ekaḥ puruṣaḥ ।
samiddhārthasya ullekhaḥ mudrārākṣase asti
thaka
siddhārthaka ḥ
dvau rājasevakau ।
siddhārthakayoḥ ullekhaḥ mudrārākṣase vartate
thaka
kanthaka ḥ
ekaḥ puruṣaḥ ।
kanthakasya ullekhaḥ koṣe asti
thaka
kathaka ḥ
ekaḥ puruṣaḥ ।
kathakasya ullekhaḥ koṣe asti
thaka
katthaka ḥ
ekaḥ puruṣaḥ ।
katthakasya ullekhaḥ koṣe asti